Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 13, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 12C/212/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116229456
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Greguš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116229456.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudcom Mgr. Milošom Gregušom v právnom spore žalobcu: B.,

nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., zastúpený JUDr. Rastislavom Cestickým, advokátom, Štúrova 27,
Košice proti žalovanému: IV., nar. X.XX.XXXX, A. zastúpený JUDr. Dušanom Pavčíkom, advokátom,
Kuzmányho 57, Košice o zaplatenie 2.831,40 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Konanie čo do zaplatenia 2.831,40 EUR s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 10.12.2016 do
13.12.2016 z a s t a v u j e.

II. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti rozsudku zaplatiť žalobcovi 5 %-ný ročný úrok

z omeškania zo sumy 2.831,40 EUR od
14.12.2016 do 22.2.2017.

III. N e p r i z n á v a stranám náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou zo dňa 15.12.2016 domáhal rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy 2.831,40 EUR spolu s 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od
10.12.2016 do zaplatenia. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania.

2.Žalobuodôvodniltým,žežalovanýsadopustilprečinuublíženianazdravívočižalobcovi.Pridopravnej
nehode mu spôsobil škodu na zdraví, ktorú žalobca vypočítal v zmysle znaleckého posudku na celkovú
sumu náhrady za bolesť vo výške 2.831,40 EUR.

3. Žalobca predžalobnou výzvou zo dňa 8.12.2016 vyzval žalovaného na náhradu uvedenej škody
v deň nasledujúci po obdržaní tejto výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 12.12.2016. Škodu žalobcovi
uhradil prostredníctvom Q. dňa 22.2.2017. Z uvedeného dôvodu žalobca zobral žalobu čo do zaplatenia

istiny 2.831,40 EUR späť spolu so zákonným 5 %-ným ročným úrokom z omeškania od 10.12.2016
do 13.12.2016. Trval na zaplatení zákonného 5 %-ného ročného úroku z omeškania zo sumy 2.831,40
EUR od 14.12.2016 do 22.2.2017.

4. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

5. Vzhľadom na dispozitívny úkon žalobcu, súd konanie čo do zaplatenia 2.831,40 EUR s 5 %-ným
ročným úrokom z omeškania od 10.12.2016 do 13.12.2016 zastavil.6. Žalovaný uviedol, že sa nebránil nahradiť vzniknutú škodu na zdraví žalobcovi. V tejto súvislosti
kontaktoval poisťovňu z dôvodu PZP, ktorá následne po prešetrení poistnej udalosti dňa 20.2.2017
poistnú udalosť likvidovala a uhradila žalobcovi náhradu škody. Žalovaný sa nebráni zaplatiť uplatnený

úrok z omeškania, avšak navrhol súdu, aby nepriznal stranám náhradu trov konania z dôvodu, že
právny zástupca žalobcu vôbec nepočkal na reakciu žalovaného na výzvu na plnenie a nepostupoval
ani v zmysle tejto výzvy, kde v poslednom odstavci je uvedené, že v prípade, ak má žalovaný
záujem vzniknutú situáciu riešiť mimosúdnou cestou, má kontaktovať v čo najkratšom čase advokátsku
kanceláriu na uvedenom telefónnom čísle. Ďalej uviedol, že je oprávnený v mene klienta uzatvoriť

dohodu o postupnom splácaní náhrady škody a v prípade snahy žalovaného škodu uhradiť v čo
najrýchlejšom čase je tiež oprávnený znížiť dlhovanú sumu o trovy právneho zastúpenia, spočívajúce
v nákladoch spojených s vymáhaním pohľadávky. Právny zástupca žalobcu však ani nepočkal na
odpoveď žalovaného. Žalovaný prevzal výzvu dňa 12.12.2016. Žalobcovi odpovedal svojím listom zo
dňa 13.12.2016. Právny zástupca žalobcu si uvedenú odpoveď prevzal až dňa 29.12.2016. Žalobu však
podal už dňa 15.12.2016.

7. Ďalej poukázal na mail zo dňa 10.11.2016, ktorý zaslal právnemu zástupcovi žalobcu, v ktorom
uviedol, že vo veci dopravnej nehody zo dňa 16.12.2015, táto bola nahlásená Q. z dôvodu PZP,
čiže právny zástupca žalobcu vedel ešte pred podaním žaloby, že vec sa rieši prostredníctvom PZP
žalovaného.

8. Žalobca ako listinné dôkazy do spisu predložil uznesenie Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 2Pv
17/16/8802-11 zo dňa 17.6.2016, ktorým bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie žalovaného,
pričom mu bola určená skúšobná doba na 12 mesiacov. Do spisu bola predložená aj fotokópia
prepúšťacej správy Kliniky úrazovej chirurgie, Univerzitnej nemocnice L. Pasteura Košice zo dňa

21.12.2015, fotokópia lekárskej správy - nálezu Kliniky úrazovej chirurgie Univerzitnej nemocnice L.
Pasteura Košice zo dňa 25.1.2016, fotokópia uznesenia Krajského riaditeľstva PZ Košice, ČVS: KRP-
I/DI-KE-2016 zo dňa 2.2.2016, ktorým bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom R. znalcom z
odboru zdravotníctvo a farmácia. K tomu bol pripojený znalecký posudok č. 3/2016 vyhotovený R.
znalcom v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia - traumatológia, v ktorom bodovo

ohodnotil náhradu za bolesť v počte 165 bodov.

9. Žalobca predložil aj predžalobnú výzvu adresovanú žalovanému zo dňa 8.12.2016. V tejto výzve
vyzýva žalovaného na náhradu škody vo výške 2.831,40 EUR v hotovosti, a to v deň nasledujúci
po obdržaní výzvy. V predposlednom odstavci výzvy uvádza, že v prípade, ak má žalovaný záujem

vzniknutú situáciu riešiť mimosúdnou cestou, má ho kontaktovať v čo najkratšom čase na vyššie
uvedenom telefónnom čísle. Právny zástupca žalobcu je oprávnený v mene klienta uzatvoriť so
žalovaným dohodu o postupnom splácaní škody a v prípade snahy škodu uhradiť v čo najrýchlejšom
čase, je tiež oprávnený znížiť dlhovanú sumu o trovy právneho zastúpenia, spočívajúce v nákladoch
spojených s vymáhaním pohľadávky. K tomu pripojil podací lístok pošty preukazujúci, že predžalobnú

výzvu zaslal poštou dňa 9.12.2016.

10. Žalovaný do spisu predložil mail zo dňa 10.11.2016 adresovaný právnemu zástupcovi žalobcu,
v ktorom uvádza, že vo veci dopravnej nehody zo dňa 16.12.2015, táto bola nahlásená z PZP na
Q. Y.. Ďalej do spisu predložil odpoveď na predžalobnú výzvu právnemu zástupcovi žalobcu zo dňa

13.12.2016, v ktorej uvádza, že dňa 12.12.2016 prevzal predžalobnú výzvu, v ktorej oznámil právnemu
zástupcovi žalobcu, že poistnú udalosť nahlásil Q.i z titulu PZP a zároveň mu aj oznámil číslo poistnej
udalosti, pod ktorým je potrebné si nárok u poisťovni uplatniť. K tomu pripojil oznámenie Slovenskej
pošty, a.s., že zásielka bola podaná na pošte 13.12.2016, adresátovi bola vydaná 29.12.2016. Žalovaný
do spisu zároveň predložil aj oznámenie W. zo dňa 22.2.2017 o likvidácii poistnej udalosti, a to tak, že

suma 2.831,40 EUR bola zaslaná na adresu žalobcu.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný dňa 16.12.2015 spôsobil žalobcovi
pri dopravnej nehode škodu na zdraví, pričom výška škody bola znaleckým posudkom stanovená na
2.831,40 EUR. Trestné stíhanie voči žalovanému bolo podmienečne zastavené uznesením Okresnej

prokuratúry Košice I 2Pv 17/16/8802-11 zo dňa 17.6.2016. V uznesení však nebolo rozhodnuté o
náhrade škody. Preto právny zástupca žalobcu predžalobnou výzvou zo dňa 8.12.2016, ktorú na pošte
odoslal dňa 9.12.2016 vyzval žalovaného na plnenie nasledujúci deň po prevzatí výzvy. Vo výzve
však uviedol, že v prípade, ak má žalovaný záujem vzniknutú situáciu riešiť mimosúdnou cestou, mákontaktovať právneho zástupcu žalobcu, ktorý je oprávnený v mene žalobcu uzatvoriť so žalovaným aj
dohodu o postupnom splácaní náhrady škody a v prípade snahy o čo najrýchlejšie uhradenie škody,
je taktiež oprávnený znížiť dlžnú sumu o trovy právneho zastúpenia, ktoré sú spojené s vymáhaním

pohľadávky.Dozátvorkyuviedol,žesajednáoprípravuaprevzatieprávnehozastúpeniavrátaneporady
s klientom, ako aj vypracovanie právneho rozboru veci.

12. Žalovaný výzvu prevzal dňa 12.12.2016, nasledujúci deň zaslal odpoveď právnemu zástupcovi
žalobcu, v ktorej uviedol, že poistnú udalosť nahlásil z titulu PZP Q.. Zároveň mu oznámil aj číslo

poistnej udalosti, pod ktorou je poistná udalosť vedená. V zmysle toho, je potrebné všetky nároky
z poškodenia adresovať poisťovni pod uvedeným číslom poistnej udalosti. Žalovaný potvrdením
Slovenskej pošty preukázal, že odpoveď na predžalobnú výzvu zaslal právnemu zástupcovi žalobcu
poštou dňa 13.12.2016, avšak právny zástupca žalobcu si túto odpoveď prevzal až dňa 29.12.2016.
Okrem toho, žalovaný mailom zo dňa 10.11.2016, teda ešte pred podaním žaloby, oznámil právnemu
zástupcovi žalobcu, že vo veci dopravnej nehody zo dňa 16.12.2015, táto bola nahlásená z PZP na Q..

Žalovaný taktiež preukázal, že Q. likvidovala poistnú udalosť dňa 22.2.2017 tak, že sumu 2.831,40 EUR
zaslala na adresu žalobcu.

13. Keďže žalovaná škoda bola nahradená a žalobca v tejto časti zobral žalobu späť, zostalo rozhodnúť
už len o úroku z omeškania.

14. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

15. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní,
je v omeškaní.

16. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

17. Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. účinného od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému

dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

18. V tomto prípade čas splnenia nebol dohodnutý, ustanovený právnym predpisom, ani určený v
rozhodnutí, preto bol dlžník povinný splniť svoj dlh, čiže nahradiť vzniknutú škodu po tom, ako bol o
to požiadaný. Právny zástupca žalobcu vyzval v predžalobnej výzve žalovaného na náhradu škody v

nasledujúci deň po prevzatí výzvy. Žalovaný výzvu prevzal dňa 12.12.2016, nasledujúcim dňom, t.j.
dňa 13.12.2016 bol dlh splatný. K úhrade došlo až dňa 22.2.2017. Žalovaný bol teda v omeškaní od
14.12.2016 do 22.2.2017. Preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi zákonný 5 %-ný ročný úrok
z omeškania zo sumy 2.831,40 EUR od 14.12.2016 do 22.2.2017.

19. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

20. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

22. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.

23. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.24. Podľa článku 5 Základných princípov CSP, zjavné zneužitie práva nepožíva právnu ochranu. Súd
môže v rozsahu ustanovenom v tomto zákone odmietnuť a sankcionovať procesné úkony, ktoré celkom
zjavne slúžia na zneužitie práva alebo na svojvoľné a bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva,

alebo vedú k nedôvodným prieťahom v konaní.

25. Z uplatnenej žaloby je zrejmé, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu škody voči žalovanému.
Žalovaný ani nerozporoval, že by nárok žalobcu na náhradu škody neuznával. Žalobcovi škodu spôsobil
pri dopravnej nehode. Pretože žalovaný mal uzatvorené PZP v Q. poistnú udalosť riadne nahlásil, o čom

mailom zo dňa 10.11.2016 informoval právneho zástupcu žalobcu. Tomu zároveň aj vo svojej odpovedi
na predžalobnú výzvu zo dňa 13.12.2016 oznámil aj číslo poistnej udalosti, pod ktorým je potrebné
všetky nároky z poškodenia nahlasovať.

26. V tejto súvislosti súd dáva do pozornosti ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, v ktorom sa uvádza,

že náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na
náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

27. Žalovaný mailom zo dňa 10.11.2016 oznámil právnemu zástupcovi žalobcu, že Q. nahlásil poistnú
udalosť v rámci PZP. Právny zástupca žalobcu mal vedomosť o tom, že náhradu škody za žalovaného

bude v rámci poistnej udalosti uhrádzať Q. Náhradu škody bol oprávnený uplatniť si priamo voči Q.
28. Pri rozhodovaní o trovách konania súd zobral na zreteľ aj tú skutočnosť, že právny zástupca
žalobcu v predžalobnej výzve poskytol žalovanému možnosť riešiť vzniknutú situáciu mimosúdnou
cestou, poskytol žalovanému možnosť uzatvoriť dohodu o postupnom splácaní náhrady škody, dokonca
v prípade čo najrýchlejšieho urovnania poskytol možnosť zníženia dlžnej sumy o trovy právneho

zastúpenia. V tej istej predžalobnej výzve však zároveň vyzval žalovaného na zaplatenie škody vo výške
2.831,40 EUR v hotovosti, alebo pripísaním na bankový účet v deň nasledujúci po obdržaní výzvy. Je
pravdou, že v predžalobnej výzve uviedol, že ak žalovaný chce vzniknutú situáciu riešiť mimosúdnou
cestou,máprávnehozástupcužalobcuvčonajkratšomčasekontaktovaťnatelefónnomčísleuvedenom
vo výzve. Žalovaný netvrdil a ani nepreukázal, že by kontaktoval právneho zástupcu žalobcu telefonicky,

ale nasledujúci deň po prevzatí predžalobnej výzvy písomne odpovedal na predžalobnú výzvu.
Preukázal, že predžalobnú výzvu zaslal poštou na adresu právneho zástupcu žalobcu dňa 13.12.2016,
avšak tento si zásielku prevzal až dňa 29.12.2016. Medzitým však dňa 12.12.2016 napísal žalobu, ktorú
osobne na súde podal dňa 15.12.2016.

29. Z predložených dôkazov je zrejmé, že právny zástupca žalobcu dňa 9.12.2016 (piatok) o 16:37 hod.
podal na poštu predžalobnú výzvu adresovanú žalovanému a už 12.12.2016 (pondelok) napísal žalobu
voči žalovanému. Je pravdou, že na súd ju osobne podal až 15.12.2016.

30. Súd lehotu jeden deň na zaplatenie sumy 2.831,40 EUR nepovažuje za primeranú. Právny zástupca

žalobcu mal vedomosť o veku žalovaného. Aj vzhľadom na vek žalovaného je otázne, či je vôbec reálne
možné požadovať od žalovaného, aby požadovanú sumu uhradil nasledujúci deň po obdržaní výzvy tak,
aby suma bola pripísaná na účet žalobcu, alebo aby bola zaplatená priamo v hotovosti.

31. Každý od súdu legitímne očakáva, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo. Zjavné zneužitie práva

nemôže požívať právnu ochranu.

32. V tomto prípade sa nedá žalobcovi vyčítať, resp. právnemu zástupcovi žalobcu, že by nepostupoval v
zmysle zákona. Podľa názoru súdu však mal vedieť, že je oprávnený uplatniť nárok žalobcu na náhradu
škody v zmysle ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. priamo voči Q., s ktorou mal žalovaný uzatvorenú

zmluvu o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla,očomhožalovanýinformovalaneposkytolaniprimeranúlehotužalovanémunaplnenie.Naproti
tomu, žalovaný nasledujúci deň po prevzatí predžalobnej výzvy poštou zaslal právnemu zástupcovi
žalobcu svoju odpoveď, v ktorej mu uviedol, že poistnú udalosť riadne nahlásil Q. z titulu PZP a oznámil
mu aj číslo poistnej udalosti, pod ktorým je možné uplatniť si všetky nároky z poškodenia. Nemôže

byť na škodu žalovaného, že právny zástupca žalobcu si uvedenú odpoveď vyžiadal na pošte až dňa
29.12.2016. Tým mal súd preukázanú snahu žalovaného riešiť spor mimosúdne.33. Súd opätovne poukazuje na zák. č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého každý držiteľ motorového vozidla
zapísaný v dokladoch vozidla je povinný uzavrieť poistnú zmluvu a tento poistený má z poistenia
zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na

náhradu škody na zdraví, čiže aj žalovaný ako riadne poistený v Q. mal právo, aby poisťovňa za neho
nahradila žalobcovi ako poškodenému škodu na zdraví.

34. Žalobca nepreukázal súdu, že by poisťovňa odmietla za žalovaného plniť.

35.Nazákladevyššieuvedenéhomalsúdzapreukázané,žežalobcasineuplatnilsvojnároknanáhradu
škody u poisťovateľa žalovaného, ale priamo voči žalovanému a neposkytol mu ani primeranú lehotu
na plnenie. Žalovaný preukázal snahu škodu uhradiť (riadne poistnú udalosť nahlásil zo svojho PZP)
a spor vyriešiť mimosúdne (ihneď reagoval na výzvu právneho zástupcu žalobcu). Práve toto sú podľa
súdu dôvody hodné osobitného zreteľa, prečo súd výnimočne nepriznal stranám náhradu trov konania.
Takéto rozhodnutie súd považoval za spravodlivé. Ak by neexistovali tieto dôvody hodné osobitného

zreteľa, súd by žalobcovi priznal náhradu trov konania v 100 %-nej výške, keďže bol vo veci v plnom
rozsahu úspešný. Žalovaný bol vo veci neúspešný, preto mu právo na náhradu trov konania nevznikol.

Poučenie:

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len

v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom súde (ust. § 362 ods. 1 a 2 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (ust. § 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie
(ust. § 366 CSP).