Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. jún 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 14P/68/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2115218351
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Evelyn Neglia

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2115218351.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudkyňou JUDr. Evelyn Csémyovou vo veci starostlivosti súdu o

maloletédieťa:P.Š.,B..XX.XX.XXXX,bytomumatky,zastúpenékolíznymopatrovníkomÚradompráce,
sociálnych vecí a rodiny Trnava, dieťa rodičov matky: P. P., B.. XX.XX.XXXX, X. O. O. XX, XXX XX O., a
otca: P. Š., B.. XX.XX.XXXX, X. T.G. XX/XX U., t.č. Ústav na výkon trestu odňatia slobody Želiezovce, o
návrhu matky na zverenie maloletého do osobnej starostlivosti a úprave rodičovských práv a povinností,
takto

r o z h o d o l :

I. Maloletý P. Š., B.. XX.XX.XXXX sa zveruje do osobnej starostlivosti matky, ktorá ho bude zastupovať
a spravovať jeho majetok.

II. Otec je povinný prispievať na výživu maloletéhi P. Š. výživným vo výške 120 eur mesačne vždy k 15.
dňu v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 20.7.2015.
III. Zameškané výživné za obdobie od augusta 2015 do júna 2017 v celkovej výške 1.440 eur sa otcovi
povoľuje splácať mesačnými splátkami vo výške 50 eur spolu s bežným výživným.
IV. Styk otca s maloletým P. sa neupravuje.

o d ô v o d n e n i e :

Matka maloletého P. sa podaným návrhom doručeným súdu dňa 20.07.2015 domáhala zverenia
maloletého do jej odobnej starostlivosti, a uložiť otcovi platiť výživné vo výške 200 Eur mesačne s
účinnosťou od podania návrhu. Súčasne žiadala, aby súd styk otca s maloletým neupravoval. Návrh

odôvodnila tým, že od 08.02.2015 nežijú s otcom maloletého v spoločnej domácnosti, o maloletého sa
stará len matka, otec o maloletého neprejavuje záujem.
Otec sa k podanému návrhu vyjadril na pojednávaní dňa 22.04.2016. S návrhom matky na zverenie
maloletého do osobnej starostlivosti súhlasil, nesúhlasil s výškou výživného, keď mal za to, že suma
100 eur ktorú platí v súčasnosti zodpovedá potrebám maloletého aj s prihliadnutím na skutočnosť, že
otec v súčasnoti nemá príjem. Ďalej žiadal upraviť styk tak, že bude oprávnený stretávať sa s maloletým
každú druhú sobobotu od 09.00 hod do 18.00 hod.

Matka uviedla, že s otcom dieťaťa žili v spoločnej domácnosti 7 mesiacov. Maloletý sa narodil
29.10.2014, v januári 2015 už s nimi otec nebýval, oficiálne sa odsťahoval 08.02.2015 a rodičia
maloletého sa rozišli 25.06.2015. Od 08.02.2015 žije maloletý s matkou u jej rodičov (starých rodičov
maloletého), kde má aj trvalý pobyt. Maloletý je citovo naviazaný na matku, trávia všeto času spolu,
otec nevidel maloletého od februára 2016, maloletý ho nepozná. Matka otcovi nebráni v styku, keď
sa dohodnú deň pred realizovaním styku, avšak nevie si predstaviť situáciu, že by bol styk určený

súdom dopredu na konkrétne dni, nakoľko sa obáva, že otec by tieto dnimerešpektoval, a oni by
čakali s maloletýma a kvôli súdom neriadenému styku by si nespravili so synom sobotňajší program.
Mesačné náklady na maloletého syna matka vyčíslia nasledovne: pomerné nájomné a eletkrina 100 eur,
hygienické a kozmetické prípravky 80 eur, oblečenie 50 eur, strava 100 eur, poistka 15 eur; spolu: 345eur. Matka v súčasnosti poberá rodičovský príspevok 226,72 eur, od septembra 2017 má nastúpiť do
práce s čistým mesačným príjmom 500 eur.

Otec na pojednávaní dňa 22.04.2016 uviedol, že od 1.1.2015 je nezamestnaný, na úrade práce nie je
evidovaný, nakoľko chodí na brigády a má málo času. Posledné zamestnanie mal v spoločnosti PP
Power Trnava s.r.o., a to od mája 2014 do 31.12.2014 s čistým mesačným príjmom 520 eur. Tento
pracovný pomer vznikol na základe dohody o vykonaní práce, dohoda bola uzavretá na dobu určitú a

pracovný pomer zanikol uplynutím času. Jeho bývalý zamestnávateľ s ním nepredĺžil pracovný pomer,
kvôli jeho minulosti, keďže od 16.6.2011 do 11.11.2013 bol vo výkone trestu, o čom zamestnávateľ pri
uzatváraní tejto dohody mal vedomosť. V súčasnej dobe (pozn. v čase konania pojednávania, otec
je od 24.02.2017 vo výkone trestu odňatia slobody) pracuje brigádne u Ľ. T., P. B. P., , kde vykonáva
pomocné stavebné práce, chodí umývať autá v požičovni v Seredi, Nám. Slobody, hľadá si prácu, kde
sa dá. Takýmto spôsobom si brigádne zarobí cca 300 eur mesačne. Býva spolu s matkou a plnoletým

bratom v byte, ktorý je vo vlastníctve jeho matky. Výdavky má na príspevok, ktorý platí matke na bývanie
vo výške 120 eur, na hygienické potreby cca 50 eur, na cigarety cca 100 eur mesačne. Od 8.2.2015,
kedy sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti od matky dieťaťa, jej po vzájomnej dohode prispieva na
výživné maloletého sumou 100 eur mesačne. S maloletým sa stretával každý deň alebo každý druhý
deň približne do augusta 2015, od tej doby sa stretáva s maloletým v kratších intervaloch, pretože matka

mu to nie vždy umožnila, buď niekde boli, alebo už mali na pláne niečo iné. Naposledy videl maloletého
asi mesiac pred pojednávaním. V poslednom období sa stretáva maloletým len za prítomnosti matky 15
- 20 min., lebo matka mu neumožní, aby s ním išiel niekam sám, napr. aby ho išiel kočíkovať. Žiadal,
aby súd určil výživné vo výške 100 eur, pretože vyššie výživné nie je schopný platiť, častokrát mu musí
prispievať jeho matka na výživné. Reagujúc na vyjadrenie matky na pojednávaní dňa 22.04.2016, otec

potvrdil, že naposledy 06.februára 2016 videl maloletého.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine maloletého dieťaťa písomným podaním doručeným
súdu dňa 30.05.2016 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že otec o maloletého neprejavuje žiaden
záujem, nespolupracuje ani s RPPS, nevidí úpravu styku ako reálnu. Ak by sa okolnosti nezmenili, bol

by styk len právne upravený, ale v skutočnosti by sa citová väzba medzi otcom a maloletým synom
nebudovala. V prípade, že by bol styk súdom upravený, vyžadoval by si spočiatku prítomnosť matky
a časové spostupnenie spojené s citlivým a trpezlivým prístupom zo strany otca. Na pojednávaní dňa
13.06.2017 navrhol styk neupravovať.

Podľa ust. § 36 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú,môžu
sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú,súd

môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičovzverí
maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú
pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24,§ 25 a 26 sa
použijú primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 citovaného zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťomje ich
zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú
na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa máprávo
podieľaťsanaživotnejúrovnirodičov.Každýrodičbezohľadunasvojeschopnosti,možnostiamajetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy

životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a vakej miere sa o
dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov odomácnosť. Výživné
má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov
povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 65 ods. 1 citovaného zákona ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitéhodôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj naneprimerané
majetkovériziká,ktorépovinnýnasebaberie.Výživnénemožnopriznať,akbytobolovrozporesdobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1 citovaného zákona, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré

sú zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa ust. § 78 ods. 1 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak
sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možnélen
na návrh.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu súd prihliadol na to, aby sa
rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to,
u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. deti a
po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má vytvorené u matky. Prihliadol aj na
tú skutočnosť, že matka sa podieľa na výchove a výžive dieťaťa. Prihliadol na citové väzby a vývinové

potreby a dospel k záveru, že matka bude schopná zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné
prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu súd zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti matky, ktoráho
bude zastupovať a spravovať majetok.

Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je

praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných
pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť
výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa

t.j.matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné
samésa živiť.

Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže
byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou

plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných
plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a osobnou
starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré

určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého zrodičov,
pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený
rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane

povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho znich,
s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na

plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje
včase vyhlásenia rozhodnutia.

Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia
rozsudku. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných
a nepravidelnýchplatieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujúvšetky náklady potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie,
ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť. Iba základné bežné potreby dieťaťa
pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti rodičov slabé

alebo objektívne obmedzené a nedovoľujú poskytnúť dieťaťu viac. Pri stanovení konkrétnej výšky
priemernýchmesačnýchnákladovnadieťaatourčeniejehomiery,ktorousanastanovenýchmesačných
nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade jeho
zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,

plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenievyživovacej
povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné. Jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom
nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výškyvýživného na

strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,jeho možnosti
a majetkové pomery.

Súd podrobným a dôsledným zisťovaním pomerov pri určení vyživovacej povinnosti dospel k záveru,že
výživné vo výške 120,- Eur mesačne na maloleté dieťa je primerané. Pri určovaní výšky výživného

vychádzal zo zárobkových možností a schopností oboch rodičov, z odôvodnených potrieb maloletého
dieťaťa, na osobnú starostlivosť matky o maloleté dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené
výživné je primerané a otec ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb (otec
do apríla 2015 dobroveľne platil výživné vo výške 100 Eur). Matka je s maloletým na rodičovskej
dovolenke, matka má náklady spojené s jeho výchovou, výživou, ošatením, záujmovou činnosťou. Ďalej

súdzohľadnil,žeotecjevod24.02.2017,dňa29.05.2017požiadalopodmienečnéprepustenie,oktorom
doposiaľ neboli rozhodnuté; riadny výkon trestu mu uplynie 21.09.2017. Dopytom na Okresný dopravný
inšpektoráte Galanta, súd zistil, že otec je vlastníkom dvoch motorových vozidiel (OPEL Vectra šedá
metalíza a OPEL Vectra červená metalíza), ktoré boli dňa 16.01.2017 zablokované exekútorom.

Súdom stanovené výživné zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutný potrieb maloletého dieťaťa
ale vychádzajúc z ustanovenia § 75 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého odôvodnené potreby
maloletého dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je
potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú
mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených

potrieb dieťaťa. Ďalej súd poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej
povinnostirodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto
zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov (otec na pojednávaní uviedol, že okrem bežných výdavkov mesačne míňa 100 eur na
cigarety). Súd je toho presvedčenia, že otec mal v rozhodnom období (pred nástupom na výkon

trestu) finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne
bežnému štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytol
maloletému dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou. Dieťa má zo zákona právo na
výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosťplniť ich zákonnú povinnosť, pričom
základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej

zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm. a) Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to
na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného
rodiča a takisto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo.
Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných objektívnych hľadísk a to najmä
z hľadiska jeho veku, zdravotného stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom

regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča, je potrebné vychádzať nielen z jeho vykazovaného
príjmu ale z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté hnuteľné veci,
ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy (nadobudnuté
motorové vozidlá). Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pri určení
výživného súd prihliadol i na to, ktorí z rodičov a v akej miere sa odieťa osobne stará. Uvedené činnosti

jedného z rodičov môžu sčasti alebo v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči
dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.Z povahy výživného a z dôvodu, že vyživovaciu povinnosť je možné plniť rôznou formou (peňažné
plnenie,vecné plnenie, osobná starostlivosť a pod.) vyplýva, že plnenie vyživovacej povinnosti nie je
možnék kvantifikovať úplne presnou peňažnou sumou, vždy pôjde o viac či menej približný odhad,

pričom úlohou súdu je autoritatívne nastaviť zákonné a čo najviac spravodlivé riešenie.

Súd v súlade s ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine dôsledne zohľadnil obidve základné hľadiská pre
určenie výživného, ktorými sú odôvodnené potreby oprávneného na jednej strane a schopnosti a
možnosti povinného na strane druhej, pretože obidve hľadiská spolu veľmi úzko súvisia a vzájomne sa

podmieňujú, a preto ich nemožno vykladať jedno bez druhého, alebo izolovane sa zamerať na jednotlivé
skutočnosti tvoriace súčasť iba jedného z týchto kritérií. Vychádzajúc zo zákonného ustanovenia §
75ods. 1 Zákona o rodine a z neho vyplývajúcich zásad dospel k presvedčeniu, že výživné vo výške
120 Eur mesačne je primerané.

Súd určil vyživovaciu povinnosť vo výške 120 eur od 20.07.2015 do budúcna t.j. od podania návrhu

na súd. Dlžné výživné bolo vypočítané od augusta 2015 do júna 2017 nasledovne: 23 mesiacov x 120
Eur = 2.760 Eur. Od uvedenej sumy súd odpočítal platby otca v celkovej výške 1320 Eur; (100 Eur x
9 mesiacov za august až apríl 2015 = 900 Eur, 60 Eur x 9 mesiacov za máj 2015 až november 2016
= 420 Eur), dlžné výživné takto predstavuje 1.440 Eur, ktoré súd povolil otcovi splácať v mesačných
splátkach po 50 Eur s prihliadnutím na finančné a majetkové pomery otca. Pri určovaní výšky dĺžného

výživného súd vychádzal z tvrdenia matky, pričom tieto trvdenia matka oprela o textovú komunikácia
medzi otcom a matkou maloletého v rozhodnom období (matka dala mobilný telefón k nahliadnutiu súdu
na pojednávaní dňa 13.06.2017), keď z ich komunikácie súd mal preukázané, že otec platil výživné tak,
ako to uvádzala matka (zápisnica z pojednávania zo dňa 13.06.2017).

Výrok rozsudku týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom sa viaže na ust. § 25 ods. 2 Zákona
o rodine. Ide zásadne o úpravu styku toho z rodičov, ktorému maloleté dieťa nebolo zverené do osobnej
starostlivosti. V tomto prípade ide o úpravu styku otca s maloletým dieťaťom.

Právo styku vychádza z Ústavy SR, keď v zmysle článku 41 ods. 4 Ústavy SR starostlivosť o deti aj

výchovajeprávomrodičov.Detimajúprávonarodičovskúvýchovuastarostlivosť.Vpredmetnomkonaní
všakbolopreukázané,žeotecdoposiaľneprejavujezáujemomaloletého,nevidelhoodfebruára2016,a
objektívnaprekážkamubránilaažod24.02.2017kedynastúpilnavýkontrestuodňatiaslobody.Naopak,
z obashu spisu nevyplýva, že by matka otcovi bránila v styku, matka maloletého udržiava kontakty s
matkou otca maloletého aj s jeho celou rodinou, navštevujú sa navzájom. Vzhľadom na odstup času od

posledného styku a útly vek maloletého, maloletý otca ani nepozná, a preto by nebolo vhodné upraviť
styk autoritatívnym rozhodnutím súdu, preto súd posledným výrokom rozhodol, že styk maloletého s
otcom sa neupravuje. Súd v tejto súvislosti podotýka, že ak otec po prepustení z výkonu trestu odňatia
slobody bude mať reálny záujem o maloletého a styk s ním nebude fungovať, resp. matka by začala
brániť otcovi v styku, otec kedykoľvek môže podať návrh na úpravu styku.

S poukazom na § 57 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok, súd nerozhodoval o
povinnsoti nahradiť trovy konania, nakoľko účastníci takýto návrh nepodali.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I v lehote 15 dní odo dňajeho

doručenia, v troch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku, z. č.160/2015
Z.z., ďalej iba CSP).V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP)
uviesť, protiktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považujeza nesprávne( odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (§ 363 CSP).Odvolanie proti
rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť ibadôvodmi

uvedenými v § 365 ods.1 CSP:a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesnépráva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,e) súd prvej inštancie
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie

dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stavneobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšieprostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo

neúplne zistil skutočný stavveci ( §62 ods.1 Civilného mimosporového poriadku, z. č.161/2015 Z.z., ďalej
iba CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§62 ods.2 CMP).Ak povinný
dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, oprávnený môže podať návrhna
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrhna

súdny výkon rozhodnutia.