Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda

Judgement was issued by JUDr. Mária Jačeková Sziegel

Judgement form – Rozhodnutie

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Csp/183/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216218356
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216218356.1

Rozhodnutie

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu:
Orange Slovensko, a.s., IČO: 35 697 270, so sídlom Metodova 8, 821 08 Bratislava, zastúpený
advokátskou kanceláriou: Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom Dr. Vl. Clementisa 10, 821 02
Bratislava, proti žalovanému: Y. Q., W.. XX.XX.XXXX, F. A. N. XXXX/X, XXX XX U. Y., o zaplatenie
330,45 EUR s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 41,45 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05 % ročne zo sumy 41,45 EUR od 18.06.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

II. Súd konanie v časti o zaplatenie 289,- EUR s príslušenstvom z a s t a v u je.

III. Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 02.12.2016 sa domáhal od žalovaného zaplatenia istiny
330,45 eur s príslušenstvom a rozhodnutie veci vydaním platobného rozkazu. Nakoľko neboli splnené
predpoklady pre rozhodnutie veci vydaním platobného rozkazu, súd rozhodol vo veci rozsudkom bez
nariadenia pojednávania. Dňa 27.03.2017 žalobca doručil súdu čiastočné späťvzatie istiny vo výške 289

eur spolu s prislúchajúcimi úrokmi s omeškania.

2. Podľa § 297 písm. b/ CSP pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba otázku jednoduchého
právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1.000,- eur.

3.Vo veci bolo vykonané dokazovanie keď boli oboznámené listiny predložené žalobcom a to: zmluva
o poskytovaní verejných služieb č. E., dodatok k zmluve č. E., pokus o pokonávku, faktúry, všeobecné
obchodné podmienky žalobcu, a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný
skutkový stav veci :

4. Z pripojenej zmluvy o poskytovaní verejných služieb uzavretých medzi účastníkmi konania vyplýva,

že medzi žalobcom a žalovaným bola uzavretá zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe
ktorej žalobca vypožičal žalovanému SIM kartu, prostredníctvom ktorej umožnil žalobca žalovanému
využívať telekomunikačné služby poskytované žalobcom a odpredal žalovanému mobilný telefón za
akciovú kúpnu cenu 1,- EUR pričom predajná cena pred zľavou bola vo výške 290,- EUR. V bode 2.3
dodatku k zmluve o poskytovaní verejných služieb bola potom dojednaná 24 mesačná viazanosť.

5.V spise sa nachádzajú faktúry, z ktorých vyplýva, že žalovaným neuhradená suma za elektronické
komunikačné služby predstavuje 121,45 EUR. Žalovaný v pokuse o pokonávku vyzval žalovaného naúhradu dlžnej sumy 420,45 EUR spolu s náhradou škody vyúčtovanou z dôvodu porušenia zmluvných
povinností najneskôr do 17.06.2015. Podľa tvrdenia žalobcu žalovaný na pokus o pokonávku reagoval
čiastočnou úhradou vo výške 80,-EUR.

6. Z dôvodu neuhradenia ceny poskytnutých služieb (41,45 EUR) sa žalobca žalobou domáha, aby súd
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 41,45 EUR z titulu neuhradených služieb ako aj
289 EUR z titulu vzniknutej škody spolu s príslušenstvom.

7.Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zák. o elektronických komunikáciách v znení jeho neskorších zmien a
doplnkov podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

8.Podľaust.§43ods.12)zák.oelektronickýchkomunikáciáchvzneníjehoneskoršíchzmienadoplnkov
účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní
verejných služieb,b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb,

a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.

9.Podľa ust. § 52 ods. 1/ Obč. zák. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu
formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10.Podľa ust. § 52 ods. 2/ Obč. zák. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné
ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na
prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

11.Podľa ust. § 52 ods. 3/ Obč. zák. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

12.Podľa ust. § 52 ods. 4/ Obč. zák. spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

13.Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14.Podľaust.§3nar.vládySRč.87/1995Z.z.vzneníúčinnomod01.02.2013výškaúrokovzomeškania
je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

15.Žalobca je dodávateľom, lebo svoje služby poskytuje v rozsahu svojej činnosti, ktorú má zapísanú
v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri,
ktorý je verejne dostupný.

16.Žalovaný v zmluvnom vzťahu vystupoval ako fyzická osoba občan, ktorá nekoná pre účely

zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa.

17.Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo zmlúv a ich dodatkov, je zrejmé aj
s poukazom na ust. 52 ods. 1/ Obč. zák., že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto
sa na daný právny vzťah musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.

18.Bolo preukázané, že žalovaný služby žalobcu využíval. Bolo preukázané, že žalovaný porušil zmluvy
o poskytovaní služieb ale aj svoju zákonnú povinnosť, lebo za služby, ktoré mu žalobca na základe zmlúv
poskytol, cenu týchto služieb žalobcovi nezaplatil. Preto je žaloba žalobcu dôvodná v časti zaplatenia
sumy 41,45 EUR. Okrem toho, keďže žalovaný reagoval na mimosúdnu výzvu žalobcu iba čiastočnou

úhradou, pričom žalobca mu vo výzve ešte poskytol lehotu na dobrovoľné splnenie si svojej povinnosti,
dostal sa do omeškania. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od dátumu nasledujúceho po termíne
splatnosti, ktorý žalobca určil žalovanému v písomnej výzve na úhradu a preto má žalobca nárok aj na
úroky z omeškania z tejto dôvodnej sumy 41,45 EUR lebo s jej plnením je žalovaný v omeškaní.19. Súd preto žalobe v časti o zaplatenie 41,45 Eur vyhovel, zároveň z tejto sumy priznal žalobcovi aj
úrok z omeškania. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej istine, vychádzajúc z ust. §

517 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka, má nárok žalobca na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník
nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania
je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. (účinného v čase omeškania dlžníka),
na základe ktorého bola stanovená výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie, ako je
úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom omeškania sa dlžníka.

Výška úroku v čase omeškania bola 0,05 % + 5 %, t.j. 5,05 %.

20. Vo zvyšnej časti uplatnenej sumy žalobca dňa 27.03.2017 doručil súdu čiastočné späťvzatia žaloby
v časti istiny vo výške 289 EUR spolu s príslušenstvom.

21. Podľa § 145 ods.1 C .s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

22. Podľa § 145 ods. 2 C.s.p. ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

23.Podľa § 145 ods. 3 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, koná súd

o zvyšku nároku bez rozhodovania o zastavení konania v tejto časti.

24. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, aj dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné pojednávanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

25. V predmetnej veci žalobca svoju žalobu voči žalovanému vzal späť v uvedenom rozsahu ešte
pred prvým pojednávaním. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na citované zákonné
ustanovenia súd právo žalobcu na dispozíciu so žalobou vzal na vedomie a konanie v napadnutej časti
zastavil.

26. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

27. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28.Náhradatrovkonaniavprípade,ženiektorázostránsporuzavinila,žekonaniemuselobyťzastavené
v celom rozsahu alebo v časti, sa riadi citovaným ustanovením § 256 ods. 1 C.s.p. Rozhodovanie
o trovách konania v súvislosti so zastavením konania je tak založené na vyriešení otázky, ktorá zo
strán sporu zavinila jeho zastavenie, pričom zavinenie zastavenia sa posudzuje výlučne z procesného

hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku. Zavinením zastavenia konania je i späťvzatie žaloby na začatie
konania. Ak však žalobca vzal späť žalobu, ktorá bola podaná dôvodne, pre správanie žalovaného, je
povinný nahradiť trovy konania žalovaný.

29. Tunajší súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v časti, v ktorej došlo k späťvzatiu

istiny vychádzal z ust. § 256 ods. 1 C.s.p. Žalobca vo svojom podaní neuviedol dôvod čiastočného
späťvzatia žaloby, a preto súd dospel k záveru, že zastavenie konania procesne zavinil žalobca, preto
súd dospel k tomu, že v zastavenej časti konania bol v konaní úspešný žalovaný (istina vo výške 289
EUR s príslušenstvom).

30. Súd pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP vychádzal zo skutočnosti, že
žalobca mal vo veci 12,54 %- ný úspech (41,45 EUR z 330,45 EUR) a žalovaný 87,46 % - ný úspech (289
EUR z 330,45 EUR). Z uvedeného vyplýva, že vzhľadom na podiel úspešnosti v konaní (čistý úspech
žalovaného je 74,92 %) žalovanému prináleží náhrada trov konania podľa § 255 ods. 2 CSP, keďže
však týmto konaním žalovanému trovy nevznikli, súd mu náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,

ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vyplv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.