Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/83/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114224270
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Dušan Ďurian

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114224270.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Dušana

Ďuriana a sudkýň JUDr. Zity Nagypálovej a JUDr. Jany Krnáčovej, ako členiek senátu, v spore žalobcu
ŠkoFIN s.r.o., IČ: 45805369, so sídlom v Českej republike, Praha, Pekařská č. 635/6, zastúpeného JUDr.
Jiřím Voršilkou, advokátom so sídlom v Prahe, Opletalova č. 1535/4, proti žalovanému RS CARS s.r.o.,
IČO: 36771511, so sídlom v Župčanoch, č. 17, zastúpenému JUDr. Ivanom Jurčišinom, advokátom so
sídlom v Košiciach, Mlynská č. 26, o určenie vlastníckeho práva k hnuteľnej veci, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 9C/234/2014-122 zo dňa 28.10.2015, ako súdu
prvej inštancie, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Stručný obsah napadnutého rozhodnutia (§ 393 ods. 2 prvá veta prvá rubrika Civilného sporového
poriadku; ďalej len „C.s.p.“).

1.1 Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu o určenie vlastníckeho práva k
motorovému vozidlu zn. Škoda Octavia VIN TMBAG7NE7E0138770 (prvý výrok) a vyslovil, že o trovách

konania bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok).

1.2 V odôvodnení rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobca sa domáhal určenia vlastníckeho
práva k uvedenému motorovému vozidlu; pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo skutkového
stavu zisteného vykonaným dokazovaním, podľa ktorého žalobca ako veriteľ na jednej strane a K. O.
ako dlžník na strane druhej uzavreli zmluvu o úvere č. 855821 zo dňa 03.04.2014, predmetom ktorej
bolo poskytnutie úveru v sume 449.865,79 Kč na kúpu motorového vozidla zn. Škoda Octavia VIN

TMBAG7NE7E0138770; súčasťou dojednania v zmluve o úvere bola aj dohoda o zabezpečovacom
prevode práva, podľa ktorej na zaistenie splnenia pohľadávky zo zmluvy o úvere previedol dlžník na
žalobcu vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu okamihom jeho prevzatia od dodávateľa;
dlžník prevzal motorové vozidlo od dodávateľa dňa 08.04.2014; dlžník nevrátil ani časť úveru, preto
žalobca dňa 25.07.2014 odstúpil od zmluvy o úvere; v súvislosti s podozrením so spáchania trestného
činu úverového podvodu došlo k zaisteniu predmetného motorového vozidla a žalobca bol dňa
22.10.2014 vyzvaný na uplatnenie vlastníckeho práva na zaistenú vec.

1.3 Podľa právneho posúdenia veci zo strany súdu prvej inštancie má žalobca naliehavý právny
záujem na požadovanom určení vlastníckeho práva; súčasne však dospel k záveru, že k zabezpečeniu
splnenia záväzku zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k predmetnému motorovému vozidluna žalobcu nedošlo z dôvodu absencie platného splnomocnenia na zastupovanie žalobcu pri uzavieraní
zmluvy o úvere zo dňa 03.04.2014, ktorej súčasťou mala byť aj dohoda o zabezpečovacom prevode
práva podľa § 2040 ods. 1 a 2 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník a súčasne z dôvodu absencie

zápisu tohto zabezpečenia do príslušného verejného zoznamu podľa § 2041 zákona č. 89/2012 Sb.
Občanský zákonník. Súd prvej inštancie poukázal aj na ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka
v súvislosti s kúpou predmetného motorového vozidla žalovaným, vlastníckym právom žalovaného k
predmetnému vozidlu sa však nezaoberal s odôvodnením, že skúmanie existencie vlastníckeho práva
žalovaného je predmetom konania vedeného pod sp. zn. 63Cb/53/2015.

1.4 Súd prvej inštancie rozhodol s poukazom na ustanovenia § 2040 ods. 1 a 2, § 2041 zákona č.
89/2012 Sb. Občanský zákonník, ďalej s poukazom na ustanovenie § 21 ods. 9 zákona č. 171/1993 Z.
z. o Policajnom zbore v znení neskorších predpisov a § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku v
znení účinnom do 30.06.2016; rozhodnutie o trovách konania ponechal súd prvej inštancie podľa § 151
ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku v znení účinnom do 30.06.2016 na samostatné uznesenie po

právoplatnom skončení konania.

2. Podstatné zhrnutie skutkových tvrdení a právnych argumentov strán v odvolacom konaní (§ 393 ods.
2 prvá veta druhá rubrika C.s.p.).

2.1 Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu včas
odvolaniezodňa16.11.2015(č.l.131-134spisu).Vyčítalsúduprvejinštancie,ženazákladevykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a súčasne nesprávne právne posúdenie veci. V
prvom rade vyjadril názor, že zo zmluvy o úvere č. 855821 zo dňa 03.04.2014 jednoznačne vyplýva
dojednanie zabezpečovacieho prevodu práva, ktorého účinnosť bola odložená k okamžiku prevzatia

motorového vozidla dlžníkom, keď tento postup je plne v súlade so zákonom. Ďalej argumentoval, že
dopravný inšpektorát nie je verejným zoznamom, pretože register vozidiel nie je verejne prístupný a nie
je možné do neho nahliadnuť bez preukázania právneho záujmu. Nakoniec uviedol, že aj keď nepredložil
plnú moc oprávňujúcu spoločnosť NH Car, s.r.o., uzavrieť spornú zmluvu o úvere s dlžníkom, po uzavretí
tejto zmluvy však toto konanie schválil, pretože v súlade so zmluvou poskytol dlžníkovi úver, pričom

schválenie sa vzťahuje na celú zmluvu o úvere vrátane dohody o zabezpečovacom prevode práva. Súd
prvej inštancie preto na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Na základe uvedeného navrhol, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho žalobe v plnom rozsahu vyhovie.

2.2 Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 09.02.2016 (č.l. 142-143 spisu) k odvolaniu žalobcu prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že k vzniku zabezpečovacieho prevodu opráva nedošlo, pretože ku
dňu uzavretia zmluvy o úvere nebol dlžník vlastníkom motorového vozidla, vlastníctvo mal nadobudnúť
až okamihom jeho prevzatia a týmto okamihom malo vzniknúť aj dohodnuté zabezpečenie a nakoľko
je vylúčené, aby v jednom okamihu nadobudli vlastníctvo k tomu istému predmetu dva rôzne subjekty

nemohlo dôjsť ani k zabezpečovaciemu prevodu práva; ďalej argumentoval, že nakoľko podľa § 2041
zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník, ak sa zabezpečovací prevod práva týka veci zapísanej vo
verejnom zozname, vzniká zabezpečenie zápisom do tohto zoznamu; keďže zabezpečovací prevod
práva k predmetnému motorovému vozidlu nebol zapísaný do zoznamu vozidiel vedeného Dopravným
inšpektorátom mesta Praha nemohlo zabezpečenie platne vzniknúť; ďalej poukázal na skutočnosť,

že predmetnú zmluvu o úvere zo dňa 03.04.2014 ako aj dohodu o zabezpečovacom prevode práva
za žalobcu s dlžníkom uzavrela spoločnosť NH Car, s.r.o.; zo zmluvy vyplýva, že táto spoločnosť
bola oprávnená zastupovať žalobcu len na základe poverenia, resp. plnej moci, ktoré však žalobca
v konaní nepredložil, preto v danom prípade nedošlo k dojednaniu zabezpečovacie prevodu práva
medzi žalobcom a dlžníkom, pretože spoločnosť NH Car, s.r.o. nemala na takéto dojednanie písomné

oprávnenie, keď tvrdenie žalobcu o dodatočnom schválení konania tejto spoločnosti nebolo žiadnym
spôsobom preukázané; nakoniec s poukazom na ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka zdôraznil,
že sporné motorové vozidlo nadobudol od spoločnosti COMPRO Trade, s.r.o. za dohodnutú kúpnu cenu
v sume 13.500,- €, ktorú zaplatil na základe faktúry č. 20140020 zo dňa 07.05.2014; v čase kúpy bol
dobromyseľný, že predávajúci je oprávnený s predmetným motorovým vozidlom nakladať a preto sa

stal vlastníkom sporného motorového vozidla. Na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého
rozsudku súdu prvej inštancie.2.3 Vyjadrenie žalovaného doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa
13.01.2017 prostredníctvom pošty (č.l. 145 spisu).

2.4 Dňa 25.01.2017 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolaciemu súdu
vyjadrenie zo dňa 23.01.2017 (č.l. 146-147 spisu), v ktorom zotrval na dôvodoch odvolania, pričom
zdôraznil, že nadobudnutie vlastníckeho práva dlžníka k spornému motorovému vozidlu jeho prevzatím
dňa 08.04.2014 so súčasným dojednaním zabezpečovacieho prevodu práva na žalobcu nebráni
jeho platnému vzniku; vyjadrenie žalobcu doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalovaného do

vlastných rúk dňa 03.02.2017 prostredníctvom pošty (č.l. 148 spisu); dňa 22.02.2017 doručil žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolaciemu súdu stanovisko zo dňa 14.02.2017 (č.l.
150-151 spisu), v ktorom zotrval na svojom vyjadrení k odvolaniu žalobcu; zdôraznil, že predmetné
právne úkony, od ktorých žalobca odvodzuje svoje vlastnícke právo sú absolútne neplatné; vyjadrenie
žalovaného doručil odvolací súd právnemu zástupcovi žalobcu do vlastných rúk dňa 10.04.2017
prostredníctvom pošty na vedomie (č.l. 157 spisu).

3. Dôkazy vykonané v odvolacom konaní a ich vyhodnotenie (§ 393 ods. 2 prvá veta tretia rubrika C.s.p.).

3.1 V prejednávanom spore nevykonal odvolací súd v odvolacom konaní žiadne dôkazy a pri
rozhodovaní bol viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.).

4. Zistený skutkový stav a právne posúdenie veci s prípadným odkazom na ustálenú rozhodovaciu prax
(§ 393 ods. 2 prvá veta štvrtá rubrika C.s.p.).

4.1 Konanie v prejednávanom spore začalo pred 30.06.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť

zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok; podľa § 470 ods. 1 C.s.p., ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti; podľa § 470 ods. 2
C.s.p., právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované; ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí

skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

4.2 Krajský súd, funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalobcu podľa § 34 C.s.p., preskúmal vec
bez potreby nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. len v rozsahu odvolania
žalobcu podľa § 379 C.s.p. a z dôvodov vymedzených v odvolaní žalobcu podľa § 380 ods. 1 C.s.p. a

rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

4.3 Podľa § 387 ods. 1 C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

4.4 Podľa § 382 C.s.p., ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenie všeobecne
záväznéhoprávnehopredpisu,ktorépridoterajšomrozhodovanívecinebolopoužitéajeprerozhodnutie
veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

4.5 V priebehu odvolacieho konania vyzval odvolací súd uznesením č.k. 17Co/83/2016-152 zo dňa

04.04.2017 strany, aby sa do 10 dní od doručenia tohto uznesenia písomne vyjadrili k možnému použitiu
ustanovení článku 21 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I), § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 446
Obchodného zákonníka v prejednávanom spore.

4.5.1 Dňa 20.04.2017 doručil žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolaciemu súdu
vyjadrenie zo dňa 19.04.2017 (č.l. 162-163 spisu), v ktorom uviedol, že zabezpečovací prevod práva
bol riadne dojednaný v súlade s príslušnými ustanoveniami zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník;
strany dojednali aj spôsob vyporiadania pre prípad, že z dôvodu predčasného ukončenia zmluvy bude
realizované vlastnícke právo v dôsledku zabezpečovacieho prevodu práva za účelom uspokojenia

všetkých splatných aj nesplatných pohľadávok proti dlžníkovi, pričom prípadný preplatok bude vrátený
dlžníkovi; v konkrétnom prípade sa preto nejedná o zmluvu, ktorej obsahom je uspokojenie veriteľa
tým, že si natrvalo ponechá predmet zabezpečovacieho prevodu práva pred splatnosťou zabezpečenej
pohľadávky, naopak realizácia predmetu zabezpečenia je možná až po predčasnom ukončení zmluvy;podľa žalobcu preto ustanovenie § 553 ods. 2 Občianskeho zákonníka na posudzovaný prípad
nedopadá; pokiaľ ide o ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka vyjadril názor, že vlastnícke právo na
žalovaného riadne neprešlo; v dobe prevodu vlastníckeho práva žalovaný vedel, že predávajúci nie je

vlastníkom vozidla a nie je oprávnený s vozidlom nakladať; vozidlo bolo registrované v Českej republike,
t.j. nejednalo sa o štandardný prevod vlastníckeho práva, pretože vozidlo bolo predávané bezprostredne
po nadobudnutí prvým vlastníkom (približne jeden mesiac potom) za cenu výrazne nižšiu ako bola cena
nového vozidla, pretože cena vozidla sa za jeden mesiac znížila približne o štvrtinu.

4.5.2 Dňa 26.04.2017 doručil žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolaciemu súdu
vyjadreniezodňa19.04.2017(č.l.166-168spisu),vktoromuviedol,žeustanoveniečlánku21nariadenia
Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008 o rozhodnom práve pre zmluvné
záväzky (Rím I) nie je možné v prejednávanom spore použiť, pretože uvedené nariadenie sa aplikuje len
na zmluvné záväzky a medzi žalobcom a žalovaným neexistuje žiaden zmluvný vzťah; v prejednávanom
spore je potrebné aplikovať § 5 a § 6 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a

procesnom v znení neskorších predpisov, v zmysle ktorých je potrebné posúdiť, či v prípade žalobcu
boli splnené zákonné podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu
vyžadované právnymi predpismi Českej republiky a či v prípade žalovaného boli splnené zákonné
podmienky na nadobudnutie vlastníckeho práva k spornému motorovému vozidlu vyžadované právnymi
predpismi Slovenskej republiky a v prípade splnenia týchto podmienok u obidvoch z nich, je potrebné

súčasneposúdiťkomusvedčívlastníckeprávokspornémumotorovémuvozidluakoposlednémuvrade;
poukázalnato,žežalobcaodvodzujesvojevlastníckeprávokspornémumotorovémuvozidluoddohody
o zabezpečovacom prevode práva zo dňa 03.04.2014, pričom súčasne zotrval na svojej doterajšej
argumentácii v spore o nesplnení zákonných podmienok na vznik vlastníckeho práva žalobcu; žalovaný
odvodzuje svoje vlastnícke právo k spornému motorovému vozidlu od kúpnej zmluvy so spoločnosťou

COMPRO Trade, s.r.o., na základe ktorej zaplatil kúpnu cenu podľa faktúry zo dňa 07.05.2014; v
súvislosti s nadobudnutím vlastníckeho práva bol dobromyseľný v tom, že predávajúci je vlastníkom
motorového vozidla a je oprávnený s ním nakladať; predmetná kúpna zmluva je v súlade s právnym
poriadkom Slovenskej republiky a je v celom rozsahu platná; zdôraznil, že vlastnícke právo k spornému
motorovému vozidlu nadobudol ako posledný v rade; poukázal aj na to, že z dôvodu dobromyseľnosti pri

uzavretí kúpnej zmluvy by nadobudol vlastnícke právo aj keby predávajúci nebol vlastníkom sporného
motorového vozidla; na základe uvedeného navrhol potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvej
inštancie.

4.5.3 Uvedené vyjadrenia doručil odvolací súd právnym zástupcom strán na vedomie (č.l. 165 spisu;

č.l. 170 spisu).

4.6 Zo skutkového stavu zisteného vykonaným dokazovaním v prejednávanom spore vyplýva, že
žalobca ako veriteľ na jednej strane a Filip Tříska ako dlžník na strane druhej uzavreli zmluvu o úvere
č. 855821 zo dňa 03.04.2014, predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru v sume 449.865,79 Kč na kúpu

motorového vozidla zn. Škoda Octavia VIN TMBAG7NE7E0138770; súčasťou dojednania v zmluve o
úvere bola aj dohoda o zabezpečovacom prevode práva, podľa ktorej na zaistenie splnenia pohľadávky
zo zmluvy o úvere previedol dlžník na žalobcu vlastnícke právo k predmetnému motorovému vozidlu
okamihomjehoprevzatiaoddodávateľa;dlžníkprevzalmotorovévozidlooddodávateľadňa08.04.2014;
predmetnú zmluvu o úvere spolu s dohodou o zabezpečovacom prevode práva uzavrela v mene žalobcu

s dlžníkom obchodná spoločnosť NH Car, s.r.o. a to bez osobitného poverenia, resp. splnomocnenia,
len na základe rámcovej zmluvy o obchodnom zastúpení zo dňa 31.05.2004; dlžník nevrátil ani časť
úveru, preto žalobca dňa 25.07.2014 odstúpil od zmluvy o úvere; v súvislosti s podozrením so spáchania
trestného činu úverového podvodu došlo k zaisteniu predmetného motorového vozidla a žalobca bol
dňa 22.10.2014 vyzvaný na uplatnenie vlastníckeho práva na zaistenú vec. Z vykonaného dokazovania

ďalej vyplynulo, že sporné motorové vozidlo bolo z Českej republiky dovezené na Slovensko obchodnou
spoločnosťou Pelorus CZ s.r.o., od ktorého vozidlo kúpila obchodná spoločnosť Port Petrovsk s.r.o.
a od tejto spoločnosti následne obchodná spoločnosti COMPRO Trade, s.r.o., ktorá následne predala
sporné motorové vozidlo žalovanému, ktorý zaplatil kúpnu cenu v sume 13.500,- € na základe faktúry
č. 20140020 zo dňa 07.05.2014.

4.7 Odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Pri rozhodovaní vychádzal odvolací súd zo skutkového stavu
zisteného vykonaným dokazovaním (bod 4.6 odôvodnenia), ktorý nebol medzi stranami sporný. V
prejednávanom spore je zrejmé, že žalobca ako veriteľ a K. O. ako dlžník uzavreli zmluvu o úvere zo dňa03.04.2014,ktorejsúčasťoumalabyťajdohodaozabezpečovacomprevodeprávatýkajúcasasporného
motorového vozidla uzavretá v súlade s § 2040 ods. 1 a 2 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník;
vzhľadom na relevantné kolízne kritériá súd prvej inštancie na posúdenie platnosti predmetnej zmluvy

v spojení s dohodou o zabezpečovacom prevode práva správne aplikoval právny poriadok Českej
republiky, keď toto právne posúdenie nebolo medzi stranami sporné a vzhľadom na viazanosť rozsahom
a dôvodmi odvolania nebolo ani predmetom odvolacieho konania; odvolací súd však na rozdiel od
súdu prvej inštancie dospel k záveru, že predmetné zabezpečenie nepodliehalo zápisu do príslušného
verejného zoznamu podľa § 2041 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník, pretože príslušná

evidencia motorových vozidiel vedená dopravným inšpektorátom nepredstavuje verejný zoznam podľa
citovaného ustanovenia v spojení s § 980 až § 986 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník
(najmä z dôvodu absencie verejnosti), zabezpečenie tak mohlo vzniknúť samotným uzavretím dohody
o zabezpečovacom prevode práva podľa § 2040 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník;
ďalej nadobudnutie vlastníckeho práva dlžníka k spornému motorovému vozidlu jeho prevzatím so
súčasným dojednaním vzniku zabezpečovacieho prevodu práva na žalobcu nebráni jeho platnému

vzniku; nakoniec ani medzi stranami nesporná skutočnosť absencie osobitného splnomocnenia na
uzavretie zmluvy o úvere spolu s dohodou o zabezpečovacom prevode práva je tu bez právneho
významu, pretože žalobca v zmysle § 440 ods. 1 a 2 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník tieto
právne úkony bez zbytočného odkladu schválil poskytnutím úveru podľa zmluvy o úvere; v ďalšom tak
bolo z hľadiska právneho posúdenia veci potrebné ustáliť, či predmetná dohoda o zabezpečovacom

prevode práva nebola uzavretá na základe ustanovenia, ktoré je v zjavnom rozpore s právnym
poriadkom Slovenskej republiky a preto by súd mohol odmietnuť jeho uplatnenie v prejednávanom spore
v zmysle článku 21 nariadenia Európskeho parlamentu a rady (ES) č. 593/2008 zo dňa 17.06.2008
o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky (Rím I); námietka žalovaného, že uplatnenie uvedeného
ustanovenia neprichádza v prejednávanom spore do úvahy z dôvodu absencie jeho zmluvného vzťahu

so žalobcom je nedôvodná, pretože ide o posúdenie vzniku právneho vzťahu medzi žalobcom a
dlžníkom z dohody o zabezpečovacom prevode práva, ktoré má prejudiciálny vplyv na prejednávaný
spor; v zmysle ustanovenia § 553c ods. 2 Občianskeho zákonníka sú vylúčené dohody uzavreté
pred splatnosťou zabezpečenej pohľadávky, ktorých obsahom alebo účelom je uspokojenie veriteľa
tým, že si natrvalo ponechá prevedené právo; z ustanovenia § 2044 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb.

Občanský zákonník vyplýva, že v prípade nesplnenia zabezpečeného dlhu sa prevod práva stane
nepodmieneným; z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že žalobca listom zo dňa 25.07.2014
odstúpil od zmluvy o úvere zo dňa 03.04.2014 z dôvodu omeškania so splátkami úveru a uplatnil
vlastnícke právo k predmetu zabezpečenia (spornému motorovému vozidlu); je zrejmé, že k uzavretiu
dohody o zabezpečovacom prevode práva k spornému motorovému vozidlu došlo pred splatnosťou

pohľadávky dlžníka a trvalé ponechanie si prevedeného práva vyplýva priamo z ustanovenia § 2044 ods.
1 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákonník o nepodmienenosti prevodu práva v prípade nesplnenie
zabezpečeného dlhu, ktorý následok žalobca a dlžník v dohode o zabezpečovacom prevode práva
nevylúčili; na tomto závere preto nič nemení argumentácia žalobcu ohľadne vopred stanovených
podmienok predaja sporného motorového vozidla v prípade nesplnenia zabezpečeného dlhu, pretože

tieto nevylučujú zákonný dôsledok citovaného ustanovenia § 2044 ods. 1 zákona č. 89/2012 Sb.
Občanský zákonník; nakoľko aplikácia uvedeného ustanovenia o zabezpečovacom prevode práva je tak
v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky (konkrétne vyjadreným v ustanovení § 553c ods. 2
Občianskeho zákonníka) odvolací súd na zabezpečovací prevod práva k spornému motorovému vozidlu
na žalobcu nemohol pri rozhodovaní prihliadať; odvolací súd nepovažuje za správny postup súdu prvej

inštancie, ktorý sa v prejednávanom spore odmietol zaoberať otázkou vlastníckeho práva žalovaného k
spornému motorovému vozidlu podľa § 446 Obchodného zákonníka s odôvodnením, že o tejto otázke
medzi stranami prebieha spor vedený pod sp. zn. 63Cb/53/2015; v spore o určenie vlastníckeho práva
je otázka, či vlastnícke právo nesvedčí žalovanému súčasťou právneho posúdenia veci, keď navyše
žalovaný v spore produkoval obranu, podľa ktorej je vlastníkom sporného motorového vozidla; obsahom

zisteného skutkového stavu je aj záver, že žalovaný nadobudol predmetné motorové vozidlo v rámci
obchodného styku (súd prvej inštancie vykonal dokazovanie jednotlivými faktúrami o kúpach sporného
motorového vozidla odmietol sa však nimi zaoberať v rámci právneho posúdenia); podľa zistenia
odvolacieho súdu konanie vedené pod sp. zn. 63Cb/53/2015 začalo dňa 05.02.2015 doručením žaloby
na súd (konanie v prejednávanom spore začalo už dňa 05.11.2014, preto z hľadiska prejednávaného

sporu neprichádza do úvahy procesná prekážka skôr začatého konania) a je právoplatne prerušené
do skončenia konania v prejednávanom spore; právnou otázkou vlastníckeho práva žalovaného k
spornému motorovému vozidlu je preto možné zaoberať sa v odvolacom konaní; medzi stranami neboli
sporné skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaného dokazovania ohľadne dovozu spornéhomotorového vozidla na územie Slovenskej republiky a jeho kúpy zo strany žalovaného od obchodnej
spoločnosti COMPRO Trade, s.r.o.; kúpna zmluva je jedným z titulov nadobudnutia vlastníckeho
práva k veci (§ 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka); z dokazovania nevyplýva záver, že uvedená

spoločnosť nebola vlastníkom sporného motorového vozidla v čase jeho predaja žalovanému; vzhľadom
na ustanovenie § 446 Obchodného zákonníka nebolo potrebné túto otázku osobitne skúmať, pretože
kupujúci nadobúda vlastnícke právo aj v prípade, keď predávajúci nie je vlastníkom predávaného tovaru,
ibaže v čase, keď kupujúci mal vlastnícke právo nadobudnúť, vedel, že predávajúci nie je vlastníkom
a že nie je ani oprávnený s tovarom nakladať za účelom jeho predaja; žiadne takéto skutočnosti z

vykonaného dokazovania nevyplývajú; pokiaľ žalobca argumentoval ohľadne absencie dobromyseľnosti
žalovaného, na preukázanie svojich tvrdení neoznačil ani nepredložil žiadny dôkaz a len všeobecný
poukaz na skutočnosť, že sporné motorové vozidlo bolo evidované v Českej republike a kúpna cena
bola nižšia ako pôvodná cena vozidla nepreukazuje absenciu dobromyseľnosti žalovaného ohľadne
vlastníckeho práva predávajúceho k spornému motorovému vozidlu a jeho oprávnenia nakladať s ním
v čase prevodu vlastníckeho práva; žalovaný tak nadobudol vlastnícke právo k spornému motorovému

vozidlu jedným zo zákonných spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva k hnuteľnej veci; na základe
uvedeného dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok je vo výroku vecne správny a súd
prvej inštancie žalobu žalobcu správne ako nedôvodnú zamietol.
5. Podstatné vyjadrenia strán prednesené v konaní na súde prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení
rozhodnutia nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení s

§ 387 ods. 3 prvá veta C.s.p.).

5.1 V prejednávanom spore odvolací súd v odôvodnení napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie
ani v obsahu spisu neidentifikoval žiadne podstatné vyjadrenia strán, s ktorými by sa súd prvej inštancie
nevysporiadal.

6. Podstatné tvrdenia strán uvedené v odvolaní (§ 393 ods. 2 prvá veta piata rubrika C.s.p. v spojení
s § 387 ods. 3 druhá veta C.s.p.).

6.1 Žalobca podané odvolanie ťažiskovo odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.) a súčasne tým, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm.
h/ C.s.p.). Skutkové zistenia súdu prvej inštancie z vykonaných dôkazov ako aj jeho právne posúdenie
vo vzťahu k dôvodnosti žaloby v prejednávanom spore však považuje odvolací súd za vecne správne
(body 4.6 a 4.7 odôvodnenia).

7. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p.,

podľa ktorého ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie
konanie v spojení s § 255 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci a v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., podľa ktorého o nároku na náhradu trov
konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Žalovaný bol v odvolacom
konaní v plnom rozsahu úspešný a preto mu odvolací súd priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov

odvolacieho konania v plnom rozsahu. O samotnej výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

9. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených

v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky

minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).