Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. máj 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 10C/309/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2513210955
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Škrabáková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2513210955.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r. o.,

so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom
Grösslingova4,81109Bratislava,IČO:36864421protižalovanému:Slovenskárepublika,vmenektorej
koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom Župné námestie 13, 813 11 Bratislava
o náhradu majetkovej škody 125,- Eur a nemajetkovej ujmy 440,- Eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Skalica dňa 27.09.2012 domáhal, aby súd

medzitýmnymrozsudkomrozhodolozákladevecitak,žežalovanýjezodpovednýzaškodu,ktorávznikla
žalobcovi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Skalica, pretože tento nerozhodol o žiadosti
o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v exekučnom konaní vedenom pre pohľadávku žalobcu,
ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho zo Zmluvy o úvere č.: 3440852 dlžníkom (povinným):
C. K., nar. XX.XX.XXXX, v exekučnej veci číslo EX8480/2008, v súlade s exekučným poriadkom.
Ďalej žiadal, aby súd rozsudkom rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi z titulu majetkovej
škody sumu 125,- Eur a z titulu nemajetkovej ujmy sumu 440,- Eur, ako aj náhradu trov konania.

Súčasne žiadal, aby nadriadený súd rozhodol o prikázaní veci inému súdu, pretože Okresný súd Skalica
rozhodoval v predmetnom exekučnom konaní a pridelenie veci niektorému zo sudcov Okresného súdu
Skalica by porušilo právo žalobcu na prerokovanie veci nezávislým a nestranným súdom, nakoľko
sudcovia tohto súdu sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci
a k účastníkom konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že ako oprávnený subjekt (veriteľ zo zmluvy o úver) navrhol súdnemu

exekútorovi vykonať exekúciu pre svoju pohľadávku, ktorá vznikla neplnením záväzku vyplývajúceho
zo zmluvy dlžníkom, povinným, ktorým v danom prípade je C. K., nar. XX.XX.XXXX. Súdny exekútor
predložil návrh žalobcu na vykonanie exekúcie spolu s exekučným titulom vecne a miestne príslušnému
okresnému súdu (Okresný súd Skalica) a požiadal ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Exekučný súd rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie až dňa 16.01.2009, a
to rozhodnutím o poverení. K rozhodnutiu o poverení tak došlo po uplynutí zákonom stanovenej doby
(omeškanie viac ako 8 mesiacov). Exekučným titulom bolo vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského

súdu. K dôkaznému bremenu uviedol, že nedisponuje rovnopisom príslušného exekučného titulu.
Žalobca nedisponuje ani rovnopisom príslušného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorý by obsahoval
vyznačený dátum doručenia súdu. Žalobca použil rovnopis exekučného titulu ako nutnú prílohu k
návrhu na vykonanie exekúcie a zveril ho zvolenému súdnemu exekútorovi. Žalobca ako dôkaz označilpríslušný spis exekučného súdu, ktorý obsahuje všetky podstatné listiny vysvetľujúce právne významné
skutočnosti. Postup exekučného súdu hodnotí ako nesprávny a v rozpore so zákonom, konkrétne
ustanovením § 44 ods. 2 Exekučného poriadku. V žalobe uviedol, že postupoval podľa § 15 ods. 1

zákona č. 514/2003 Z. z. a písomnou žiadosťou požiadal žalovaného o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody, avšak žalovaný do podania žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Exekučný súd
postupoval nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k rozhodnutiu o vydanie poverenia pristúpil
až po veľmi dlhej dobe. V tejto súvislosti vznikla žalobcovi majetková škoda predstavujúca vynaložené
náklady v celkovej sume 125,- Eur (70,- Eur ako náklady na správu pohľadávky, 40,- Eur ako náklady

na udržiavanie a správu informačného systému, 15,- Eur ako výdavky na administratívne spracovanie
textov urgencií, poštovné a telekomunikačné výdaje). Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, žalobca
poukázal na článok 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a článok 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd. Žalobca si uplatnil ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za
vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania a rozhodovania, porušenie
jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom,

stratu dôvery v právo a v spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie
pohľadávky sumu 440,- Eur za celých 8 mesiacov, teda 55,- Eur za každý mesiac omeškania v činnosti
exekučného súdu, a to na základe aplikácie doktríny ústavného súdu, podľa ktorej, pokiaľ ide o zbytočné
prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé, ak sa na každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia
vo výške 660,- Eur (660/12=55).

3. Krajský súd v Trnave rozhodol, že sudcovia Okresného súdu Skalica sú vylúčení z prejednávania a
rozhodovania tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Piešťany.

4. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa 24.06.2013, ktorým

žiadal, aby súd žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania. Vo vyjadrení žalovaný
namietal zmätočnosť žalobného návrhu, nepredloženie relevantných dôkazov, nesplnenie podmienok
nevyhnutných pre vznik zodpovednosti štátu za škodu, nepreukázanie nesprávneho úradného postupu,
nepreukázanie vzniku a výšky škody, nesplnenie podmienok pre možnosť priznania náhrady v
peniazoch, ako aj neexistenciu príčinnej súvislosti. Vo vyjadrení uviedol, že žalobca neuniesol v konaní

dôkazné bremeno, nepredložil dôkazy, ktoré by preukazovali vznik zodpovednosti žalovaného za škodu,
namietal predčasné podanie žaloby, nedostatok právomoci všeobecných súdov a vzniesol aj námietku
premlčania. K rozhodnutiu o poverení exekútora po 15-dňovej lehote uviedol, že 15-dňová lehota na
vydanie poverenia neplatí pri rozhodnutí rozhodcovského súdu ako exekučnom titule, ak bola žiadosť
podaná na súd po 01.06.2011. Poukázal aj na judikatúru Ústavného súdu sp. zn. I. ÚS 16/02 z ktorej

vyplýva, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty, neznamená automaticky prieťahy v
konaní.

5. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti strán sporu podľa § 180 veta druhá CSP, ktoré sa na
pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili a súhlasili, aby súd rozhodol bez ich prítomnosti.

6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, vyjadrením žalovaného, podstatným
obsahom exekučného spisu Okresného súdu Skalica, ako aj ostatným obsahom spisu, na základe
ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.

7. Zo spisu Okresného súdu Skalica sp. zn. 2Er/4965/2008 súd zistil, že v danom prípade sa exekučné
konanie začalo dňa 16.09.2008, t. j. dňom spísania návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice
pred zvoleným súdnym exekútorom. Exekučným titulom bol Rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu
sp. zn.: SR 06213/08 zo dňa 09.07.2008. Žiadosť o udelenie poverenia podal súdny exekútor na
príslušnom exekučnom súde dňa 03.11.2008. Exekučný súd rozhodol o poverení súdneho exekútora

vydaním poverenia dňa 16.01.2009. Následne exekučný súd uznesením č. k. 2Er/4965/2008 - 35
zo dňa 10.11.2011, právoplatným dňa 17.10.2013 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave
č. k. 23CoE/115/2012 - 59 zo dňa 16.08.2013 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil.
Konštatoval, že zmluva o úvere má charakter spotrebiteľskej zmluvy, zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky, rozhodcovskú doložku, ktorá nebola so spotrebiteľom individuálne dojednaná.

8. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok
ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretejčasti toho zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

9. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

10. Podľa § 4 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 514/2003 Z. z., vo veci náhrady škody, ktorá bola
spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento
zákon neustanovuje inak.

11.Podľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.z.,štátzodpovedázaškoduspôsobenúnesprávnymúradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

12.Podľa§9ods.2zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodyspôsobenejnesprávnymúradným
postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.

13. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti

poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

14. Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže sa poškodený domáhať uspokojenia

nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

15. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.

16. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

17. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z. z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2
sa určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

18.Podľa§19ods.1a3zákonač.514/2003Z.z.,právonanáhraduškodysapremlčízatrirokyododňa,
keď sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia. Lehota neplynie počas predbežného prerokovania nároku podľa § 15 odo dňa podania

žiadosti do skončenia prerokovania, najdlhšie však počas šiestich mesiacov.

19. Podľa § 36 ods. 1 a 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučnýporiadok)aozmeneadoplneníďalšíchzákonov,vzneníúčinnomvčasezačatiaexekučného
konania, exekučné konanie sa začína na návrh. Exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol

exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až
udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).20. Podľa § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj
na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.

21. Podľa § 44 ods. 1 Exekučného poriadku, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na
vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia
alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.

22. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie

exekúcie, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie
exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia
žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu
alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením
zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie.

23. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

24. Vychádzajúc zo skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov súd po vykonanom dokazovaní

vyhodnotil podanú žalobu ako nedôvodnú, preto ju v celom rozsahu zamietol.

25. Zodpovednosť za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci je zákonom č. 514/2003 Z.
z. koncipovaná ako zodpovednosť objektívna, čo znamená, že zo strany oprávneného subjektu
(poškodeného) nie je potrebné preukazovať zavinenie vo forme úmyslu resp. nedbanlivosti, ale stačí

preukázať, že škoda (ak vznikla) je výsledkom činnosti príslušného orgánu štátu (tzv. zodpovednosť za
výsledok). Základnými predpokladmi vzniku tejto zodpovednosti sú: 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu
verejnej moci, ktoré svojím obsahom odporuje zákonu, resp. nesprávny úradný postup, ak sa konaním
orgánu verejnej moci porušujú pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z
povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť, t. j. porušenie povinnosti urobiť

úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná
súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik
zodpovednosti musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva
na poškodenom, v danej veci na žalobcovi.

26. Vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a škodou je vzťahom príčiny a
následku, ktorý musí byť priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri
zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich
do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za
škodu. Teda nesprávny úradný postup môže mať za následok vznik zodpovednosti podľa zákona

č. 514/2003 Z. z. len vo vzťahu k takému zmenšeniu majetku žalobcu, ktoré bolo priamo a
nesprostredkovane spôsobené práve (iba) týmto postupom, ktorý by bol z hľadiska zmenšenia majetku
žalobcu rozhodujúcim, t. j. ak by nedošlo k nesprávnemu úradnému postupu, jeho majetok by sa
nezmenšil.

27. Nárok na náhradu škody si žalobca uplatňoval podľa § 9 zákona č. 514/2003 Z. z., keď podľa
neho príslušný súd svojím postupom porušil povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo
vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, resp. bez zbytočných prieťahov v konaní. Ohľadne
prípadného prieťahu sa neviedlo žiadne disciplinárne konanie, neriešila sťažnosť na prieťahy v konaní,
nerozhodol Ústavný súd Slovenskej republiky, či Európsky súd pre ľudské práva. V zmysle § 9 ods. 2

zákona č. 514/2003 Z. z. účinného od 01.01.2013 by len takéto podklady by boli relevantné pre priznanie
náhradyškody.Návrhbolpodanývroku2012,súdvšakmalzato,žepredmetnéustanoveniemožnobrať
doúvahyakovýkladpôvodnéhoustanoveniapriskúmanínárokovpodľa§9ods.1zákonač.514/2003Z.
z.účinnéhovčasepodanianávrhunavykonanieexekúcieazačatiatohtokonania.Súdpritompoukazuje
aj na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 07.05.2013 sp. zn. IV. ÚS471/2012, podľa

ktorého je možné žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až pokonštatovaní
porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, pričom podľa konštantnej judikatúry Ústavného
súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažujeautomaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky
okolnosti prípadu.

28. Žalobca sa domáhal náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu, pretože k rozhodnutiu
o žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie nedošlo v zákonnej 15 dňovej lehote. Súd
v tomto prípade neskúmal, či došlo k prieťahom v konaní, ale posudzoval existenciu predpokladov
zodpovednosti žalovaného za škodu uplatňovanú žalobcom, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní
nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - nerozhodnutím o žiadosti o udelenie poverenia v

zákonnej lehote. V prvom rade súd zisťoval, či došlo k nedodržaniu zákonnej lehoty.

29. V predmetnej exekučnej veci začalo exekučné konanie na podklade rozhodcovského rozsudku
za účinnosti zákona, ktorý určoval zákonnú lehotu na udelenie poverenia. Tieto exekučné tituly boli v
čase začatia exekučného konania označené ako vykonateľné rozhodnutia rozhodcovských komisií a
zmierovnimischválenýchpodľaust.§41ods.2písm.d)Exekučnéhoporiadku.Rozhodcovskýrozsudok

ako exekučný titul bol uvedený do § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku novelou účinnou od
01.06.2011 uskutočnenou zákonom č. 102/2011 Z. z. Skutočnosť, že rozhodcovský rozsudok sa za
exekučný titul považoval podľa písmena d) svedčí aj komentár k § 44 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa
ktorého k novele účinnej od 01.06.2010 o zániku 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia na základe
rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu potreby preskúmavania písomností pre prípad neprípustnosti

exekúcie. Novela č. 144/2010 Z. z. sa vzťahuje aj na konania začaté pred účinnosťou tohto zákona.
Odhliadnuc od vyššie uvedeného, zákonná lehota 15 dní platila iba vtedy, ak súd udelí poverenie
exekútorovi na vykonanie exekúcie; na rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie, ak exekúciu súd vyhlásil
za neprípustnú, zákon žiadnu zákonnú lehotu neustanovoval ani nestanovuje. Z uvedeného je zrejmé,
že nebol splnený ani základný predpoklad pre vznik zodpovednosti za škodu, teda nesprávny úradný

postup. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11Co/1010/2015
zodňa18.01.2017,zodôvodneniaktoréhovyplýva,žezcitovanéhoustanovenia§44ods.2Exekučného
poriadku musí byť každému celkom zjavné práve to, že zákonodarca v procese rozhodovania sa
exekučného súdu o tom, či súdnym exekútorom požadované poverenie na vykonanie exekúcie tomuto
udelí, alebo nie, ustanovil lehotu 15 dní od doručenia žiadosti výlučne pre prípady nezistenia rozporu

žiadosti, návrhu ani exekučného titulu so zákonom a následného udelenia poverenia (predstavujúceho
logický následok nedostatku zistenia zákonom definovaného rozporu). V opačnom prípade, teda vtedy,
ak sa rozpor so zákonom zistí, lehota ustanovená nie je. Takýto odchylný prístup je tu evidentne
najmä preto, že protikladom poverenia (ktoré formálne nemá charakter rozhodnutia súdu a nemožno
proti nemu brojiť ani žiadnym opravným prostriedkom) je uznesenie (rozhodnutie) s možnosťou jeho

vydania spravidla až po obstaraní si súdom spoľahlivého podkladu pre potvrdenie záveru o prípadnom
rozpore, či už žiadosti, návrhu alebo exekučného titulu (nezriedka inak všetkých troch takýchto listín či
prinajmenšom dvoch z nich) so zákonom. Obstaranie toho, čo v konkrétnej veci má za takýto podklad
poslúžiť (a čím v čase doručenia mu žiadosti o poverenie obvykle exekučný súd ešte nedisponuje) a i
jeho náležité vyhodnotenie, si vyžaduje určitý čas a z pohľadu časového aspektu súhrnu takýchto aktivít

lehotu 15 dní zjavne nemožno považovať za postačujúcu (čo je mimo akúkoľvek pochybnosť tiež dôvod,
pre ktorý sa zákonodarca jej uzákoneniu v tomto prípade vyhol a to, či tak urobil s vedomím možných
obštrukcií pri získavaní exekučným súdom požadovaných listín, alebo bez takéhoto vedomia, bolo bez
právneho významu).

30. Pokiaľ však ide o posúdenie nesprávneho úradného postupu Okresného súdu Skalica v danej
veci, ktoré by malo spočívať všeobecne v zbytočných prieťahoch pri rozhodovaní o predmetnej žiadosti
súdneho exekútora o udelenie poverenia, je potrebné poukázať na to, že z logiky veci vyplýva, že
všeobecný súd môže pristúpiť k priznávaniu náhrady škody v konaní podľa zákona č. 514/2003 Z. z. až
v prípade, ak o existencii prieťahov už bolo rozhodnuté oprávneným orgánom. V dotknutej veci neboli

žiadnym z príslušných orgánov konštatované prieťahy v konaní (napríklad v dôsledku sťažnosti žalobcu
na prieťahy, v dôsledku žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, v dôsledku rozhodnutia
vydaného v disciplinárnom konaní sudcu, prípade rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva
alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, v ktorých by bolo konštatované, že
sa porušilo právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov), pričom všeobecný súd v konaní o

náhradu škody, resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym úradným postupom nie je orgánom
kompetentným pre vyslovenie takéhoto záveru.31.Zuvedenýchdôvodovmásúdzato,žeknesprávnemuúradnémupostupuexekučnéhosúdunedošlo
a pretože nebola splnená základná podmienka zodpovednosti za škodu, nemohol vzniknúť ani žalobou
uplatnený nárok žalobcu a nadväzne na to ani nemôžu byť splnené podmienky príčinnej súvislosti medzi

nesprávnym úradným postupom a škodou a ani vznik škody, resp. ujmy, a preto súd žalobu v celom
rozsahuzamietol.Vzhľadomktomupovažovalsúdzanadbytočnéavrozporesozásadouhospodárnosti
civilného procesu skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah a nezaoberal sa
ďalšími námietkami strán, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé zvrátiť
výsledok konania. Súd taktiež poukazuje na to, že podľa z. 514/2003 Z. z. je podmienkou na uplatnenie

nároku na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom písomná žiadosť poškodeného
o predbežné prerokovanie nároku. Z vyjadrenia žalovaného je zrejmé, že prvé žiadosti o predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody zo strany žalobcu boli žalovanému doručené 23.04.2012, pričom
žalobca doručil na súd žalobu 27.09.2012, teda predčasne, pred uplynutím 6-mesačnej lehoty, čo
predstavuje samostatný dôvod na zamietnutie žaloby z dôvodu predčasnosti.

32. Na základe vyše uvedených skutočností súd dospel k záveru, že v tejto veci neboli preukázané
zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného podľa zákona č. 514/2003 Z .z., preto súd
žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol. Len pre úplnosť súd uvádza, že žalobca vo svojom
žalobnom petite žiadal najprv vo veci rozhodnúť tzv. medzitýmnym rozsudkom (§ 214 CSP). K tomu
súd uvádza, že ak súd uzná, že je tu dôvod pre postup podľa § 214 CSP, môže vydať medzitýmny

rozsudok aj bez návrhu strany sporu. Ak súd takémuto návrhu na vydanie medzitýmneho rozsudku
nevyhovie, nevydáva o tom zvláštne rozhodnutie a s týmto návrhom sa nemusí vyporiadať v odôvodnení
rozhodnutia o veci samej. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania zo strany žalovaného, súd sa
touto nezaoberal, nakoľko premlčanie sa podľa ustálenej súdnej praxe skúma len u existujúceho nároku.

33. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

34. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

35. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že
žalovanému, ktorý bol v konaní v plne úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

36.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len

proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok), ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá
vykonateľné rozhodnutie (§ 38 ods. 2 Exekučného poriadku).