Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Thursday, May 31, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/256/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313208546
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2313208546.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov senátu

Mgr. Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej v právnej veci žalobcu: CD Consulting, s. r. o., so sídlom
Politických vězňů 1272/21, Nové Město, Praha 1, Česká republika, IČO: 26 429 705, proti žalovanému:
X. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. A. Q. XXX, o zaplatenie zmenkovej sumy 436,05 eur, zmenkového
úroku a ďalšieho príslušenstva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 14.
októbra 2015, č.k. 5C/202/2013-88, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd p r i p ú š ť a späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19%
denne a v tejto časti napadnutý rozsudok r u š í a konanie z a s t a v u j e .

II. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

III. Žalovaný má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu, ktorou sa žalobca tlačivom A - návrhom
na uplatnenie pohľadávky (vzor je prílohou nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007
z 11.7.2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu) domáhal
zaplatenia zmenkovej sumy 436,05 eur, zmenkového úroku vo výške 0,25% denne, 6% ročného úroku

zo zmenkovej sumy, zmenkovej odmeny vo výške 1/3% zmenkovej sumy, t.j. 2,03 eur a náhrady trov
konania. Návrh odôvodnil tým, že ako indosatár je nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú
vystavil žalovaný. Indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na platenie predložiť v
lehote 4 rokov od vystavenia“ s tým, že disponuje iba originálom zmenky, a teda nemá informácie
o akýchkoľvek iných potencionálne existujúcich vzťahoch žalovaného a predchádzajúceho majiteľa
zmenky. Indosant predložil zmenku k zaplateniu, pričom žalovaný doposiaľ zaplatil 174 eur. Keďže
zmenková listina je opatrená doložkou „bez protestu“, indosant nenechal skutočnosť predloženia

zmenky na platenie zistiť verejnou listinou. Súd mal za to, že v tejto veci sú splnené podmienky pre
aplikáciunariadeniaEurópskehoparlamentuaRady(ES)č.861/2007z11.7.2007,ktorýmsaustanovuje
Európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“). Podľa čl. 5 ods. 2
Nariadenia súd doručoval žalovanému kópiu tlačiva (návrhu) na uplatnenie pohľadávky spolu s tlačivom
„C“ na odpoveď, ale tento súdu odpoveď nedoručil. V danom prípade súd rozhodol bez nariadenia
pojednávania v zmysle čl. 7 Nariadenia na základe listinných dôkazov a zistil, že žalobcom predložená
zmenka ( obsahujúca údaj o čísle úverovej zmluvy) zabezpečovala hlavný záväzkový vzťah, ktorým bola

Zmluvaoúvereč.4660459uzatvorenádňa23.01.2009medziveriteľom-spoločnosťouPOHOTOVOSŤ,
s.r.o. a žalovaným ako spotrebiteľom. Predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere, na ktorú treba
aplikovať zák. č. 258/2001 Z.z. bola uzatváraná na formulári veriteľa, kde bol text zmluvy predtlačený,
pričom rubovú stranu zmluvy tvorili všeobecné podmienky poskytnutia úveru, ktoré v čl. 17 obsahujúdohodu o vyplnení zmenky, v zmysle ktorej na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa
zmeniek vyplývajúceho z úverovej zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi, vystavil vystaviteľ zmenky, v
ktorýchniesúvyplnenézmenkovásumaadátumzačiatkuúročenia.Ručiteľztaktovystavenýchzmeniek

je zaviazaný ako zmenkový ručiteľ. Zmluvné strany a ručiteľ sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní na
zmenke remitent najskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí včas štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok
alebo neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať
zo sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia

zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní remitent tak, že ním bude deň, kedy sa v
zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Podľa názoru súdu predmetná úverová zmluva
spĺňa charakter zmluvy spotrebiteľskej, uzavretej podľa zák. č. 258/2001 Z.z. a v súlade s ust. § 52
a nasledujúcich OZ a zmenka, na základe ktorej si žalobca uplatňuje svoj nárok, má v tomto prípade
zabezpečovací charakter pôvodného právneho vzťahu majúceho povahu spotrebiteľského vzťahu. Ak
zmenka vznikla na zabezpečenie splnenia dlhu zo spotrebiteľskej zmluvy, ide o spotrebiteľskú zmenku,

v rámci ktorej existujú odlišnosti oproti zmenke z iného právneho vzťahu. V súvislosti s poskytovaním
úveru od spotrebiteľa alebo inej osoby sa zakazuje splniť dlh zmenkou alebo šekom, tak ako to vyplýva
z § 4 ods. 6 zák. č. 258/2001 Z.z. účinného ku dňu uzavretia predmetnej úverovej zmluvy, podľa ktorého
veriteľ smie prijať od dlžníka zmenku alebo šek na zabezpečenie svojich nárokov zo spotrebiteľského
úveru, len ak ide o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia je maximálne vo výške

aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva (vrátane zmluvných pokút a iných
nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere) vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého
spotrebiteľského úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s predchádzajúcou vetou
veriteľ nesmie prijať a je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku
platí aj v prípade zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky. Súd teda, keďže ide o prípad

spotrebiteľskej zmenky, sa musel v uvedenom prípade napriek abstraktnému charakteru zmenky ako
cenného papiera, zaoberať aj kauzálnym vzťahom, z ktorého zmenka vznikla a spotrebiteľovi poskytnúť
ex offo ochranu pred neprijateľnými podmienkami zmluvy, z ktorej zmenka vznikla. Takýmto skúmaním
prvoinštančný súd zistil, že zmluva o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bola zmenka vystavená,
neobsahuje obligatórne náležitosti v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. g), i), j), k) zák. č. 258/2001 Z.z., v

dôsledku čoho sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov v súlade s
ust. § 4 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, takže veriteľovi vznikol nárok iba na vrátenie istiny
poskytnutého úveru, túto skutočnosť však zmenka nezohľadňuje, práve naopak, umožňuje vymáhať
zmenkový úrok vo výške 0,25% denne, čo predstavuje 91,25% ročne, čo súd považuje za rozporné so
zásadou dobrých mravov. Dohoda o vyplňovacom práve zmenky, obsiahnutá vo VOP nebola zmluvnou

podmienkou individuálne dojednanou a súčasne ide o podmienku nepochybne spôsobujúcu značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje
vymáhať plnenia uplatňované v rozpore so zákonom bez zohľadnenia práv spotrebiteľa a preto súd
túto dohodu o vyplňovacom práve zmenky vyhodnotil ako neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti v zmysle
ust. § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka a v takom prípade je v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka

absolútne neplatná aj samotná zmenka, preto nie je daný právny základ žalobou uplatneného nároku
a na túto skutočnosť súd musel prihliadnuť ex offo, preto žalobu zamietol. O náhrade trov konania súd
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., keď plne úspešnému žalovanému náhradu trov konania nepriznal,
pretože si ich neuplatnil a zo súdneho spisu mu trovy konania nevyplývajú.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu odvolanie žalobca, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý
rozsudok zmeniť jeho žalobe v celom rozsahu vyhovieť a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania.
Ako odvolacie dôvody uplatnil dôvody podľa § 205 ods. 2 písm. a), b) a f) O.s.p., pričom argumentoval
tým, že napadnuté rozhodnutie je prekvapivým rozhodnutím, čo predstavuje odňatie možnosti konať
pred súdom. Táto prekvapivosť vyplýva zo skutočnosti, že žalovaný uplatnený nárok nepoprel, no

napriek tomu súd prvej inštancie uplatnený nárok zamietol, ale najmä vyplýva z rozporu napadnutého
rozhodnutiaskonštantnoujudikatúrouNajvyššiehosúduSlovenskejrepubliky.Prvoinštančnýsúddospel
k záveru, že zmenka je neplatná pre neurčitý údaj splatnosti, ktorý má vyplývať z údajného rozporu
medzi na zmenke napísaným údajom „zaplatím za túto zmenku pri predložení“ a údajom „na platenie
predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. V zmysle čl. I § 33 zák. č. 191/1950 Zb. môže byť

splatnosť zmenky určená len štyrmi spôsobmi predpokladanými zákonom, inak je zmenka ničotná
(neplatná). Jedným zo spôsobov splatnosti zmenky je splatnosť na videnie (tzv. vistazmenka). Zákon
explicitne neudáva, akým spôsobom sa má doložka uviesť. Spôsob uvádzania doložiek splatnosti bol
zaužívaný v zmenkovej doktríne už desaťročia, pričom rozhodujúca je judikatúra po roku 1930, odkedysa datuje platná právna úprava. Je zaužívané pri vistazmenkách používať na označenie údaju zročnosti
údaj najmä nasledovanými slovnými vyjadreniami: „na predloženie“, „po predložení“, „pri predložení“,
„na videnie“. Je nesporné, že údaj, ktorý je uvedený na predloženej zmenke ako údaj splatnosti „pri

predložení“, je tradičný údaj, ktorý sa používa ako údaj splatnosti pri vistazmenke, t.j. zmenke splatnej na
videnie. V zmysle čl. I § 34 ods. 1 zák. č. 191/1950 Zb. zmenku splatnú na videnie je potrebné predložiť
na platenie do jedného roka od dátumu vystavenia. Vystaviteľ môže lehotu na platenie predĺžiť alebo
skrátiť. Predĺženie lehoty na platenie sa na zmenke musí uviesť. Opätovne ani v tomto prípade nie je v
zákone explicitne uvedené, ako sa má údaj o predĺžení, resp. skrátení lehoty uviesť. Dôležité je, aby bol

údaj dostatočne určitý. Je potrebné mať zároveň na zreteli, že zmenka predstavuje abstraktný záväzok,
stelesňuje právo samé osebe, je zo zákona prevoditeľná indosamentom, a preto sa pri posudzovaní
podstatných náležitostí vyžadujú príslušné kritériá. V tejto veci je na zmenke uvedené „na platenie
predložiť v lehote štyroch rokov od vystavenia“. Pri jazykovom výklade uvedeného je celkom zrejmý
význam slova „na platenie“, „predložiť“. Na základe uvedených výkladových pravidiel je možné vyvodiť,
že zmenka má byť predložená počas obdobia štyroch rokov od vystavenia, tzn. že uvedený údaj

vymedzuječasovýúsek,odkedymábyťzmenkapredloženánaplatenie.Tentoposudzovanýúdajlogicky
zodpovedá účelu vymedzenia lehoty na predloženie vistazmenky na platenie v súlade s čl. I § 34 ods.
1 zák. č. 191/1950 Zb. Odvolateľ sa preto nestotožňuje so záverom, že v údaji predlžujúcom lehotu na
platenie by mala byť ešte uvedená doložka „do“, a to tak, že by text mal znieť „na platenie predložiť v
lehote do štyroch rokov od vystavenia“, pretože ide o dva rozličné údaje s dvoma rozdielnymi významami

z pohľadu zmenkového, teda nejde o vnútorný rozpor zmenky. Prvý z nich určuje údaj zročnosti zmenky,
t.j. podľa neho zmenku charakterizujeme a o aký typ ide z hľadiska zročnosti, druhý z nich určuje
obdobie, v rámci ktorého môže byť zmenka predložená na platenie. Pokiaľ ide o argument v rozhodnutí
Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.01.2001 sp. zn. 1Obdo 59/2010, tak o túto skutkovú situáciu sa v
danom prípade nejedná, a preto nie je možné argumentovať predmetným rozhodnutím. Odvolateľ na

záver poukázal na to, že záver súdu prvej inštancie je nesprávny a vyplýva z nesprávneho právneho
posúdenia veci. V tejto súvislosti poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43CoZm/10/2013 zo dňa 21.11.2013 a uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4CoZm/3/2014
zo dňa 13.06.2014.

3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podala včas oprávnená
osoba - strana sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379, 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné, pretože
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny.

5. Podľa čl. 3 ods. 1 a 2 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán
vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa nepovažuje za individuálne
dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky,
najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty

podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,nevylučujeuplatňovanietohto
článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne
formulovanú štandardnú zmluvu.

6. Podľa čl. 6 ods. 1 cit. smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách

uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok.

7. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospechzmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

9. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len"
neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

10. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

11. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

12. Podľa § 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie

bezprávneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými
mravmi.

13. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

14. Predmetom konania je spor zo zmenky, ktorá plní zabezpečovaciu funkciu vo vzťahu k peňažnému
záväzku žalovaného (vystaviteľa zmenky) vrátiť poskytnuté finančné prostriedky, vyplývajúce mu
zo zmluvy o úvere. Žalobca nadobudol práva zo zmenky indosamentom od remitenta zmenky
POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava (veriteľ). Zmenka bola vystavená

podľa slovenského práva, miesto vystavenia i platobné miesto sa nachádzajú na území SR. Odvolateľ
nespochybňuje v podanom odvolaní postavenie žalovaného ako spotrebiteľa. V zmluve o úvere okrem
údajov potrebných na identifikáciu žalovaného (meno a priezvisko, bydlisko, rodné číslo), iné údaje
uvedené nie sú, žalovaný nebol identifikovaný ako subjekt konajúci v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (obchodné meno, IČO, miesto podnikania, číslo živnostenského

registra, iné oprávnenie ako živnostenský list), čo potvrdzuje správnosť záveru o spotrebiteľskom
charaktere zmluvy o úvere. Obsahom zmenky je záväzok žalovaného ako spotrebiteľa zaplatiť za túto
zmenku pri predložení na rad spoločnosti POHOTOVOSŤ s.r.o.. Uvedená zmenka, ktorá je vzorovým
tlačivom, do ktorého boli vyššie uvedené údaje vpísané, bola vystavená ako vistazmenka a bola
opatrená doložkou „bez protestu“ a „na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Spoločnosť

POHOTOVOSŤ, s.r.o. zmenku indosovala na rad žalobcu.

15. Odvolacie námietky žalobcu nie sú podľa názoru odvolacieho súdu dôvodné.

16. V zmysle čl. 5 ods. 1 veta prvá a druhá nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007z

11.07.2007 európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu je písomné. Súd alebo tribunál nariadi
ústne pojednávanie, ak to považuje za potrebné alebo o to požiada niektorá zo strán. Z uvedeného
vyplýva, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007 z 11.07.2007 nevylučuje ústne
pojednávanie a jeho potrebnosť ponecháva na úvahu súdu. Postupom súdu prvej inštancie nebola
účastníkom odňatá možnosť konať pred súdom keď rozhodoval zverejnením vyhlásenia rozsudku na

úradnej tabuli súdu podľa ust. § 156 ods. 3 O.s.p. Kľúčovými cieľmi európskeho konania vo veciach
s nízkou hodnotou sporu stanovenými v článku 1 Nariadenia sú zrýchlenie, zjednodušenie konania
vo veciach s nízkou hodnotou sporu v cezhraničných sporoch v rámci EÚ a zníženie nákladov, čím
sa zjednoduší prístup k spravodlivosti. Pri plnení týchto cieľov majú súdy kľúčovú úlohu iniciovať
kontroly a určovať postup, ktorý treba v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou

sporu dodržiavať, ako aj primeraným spôsobom uplatňovať vnútroštátne procesné právo, čo vyplýva
z článku 19 Nariadenia. V zmysle bodu 9 preambuly Nariadenia by mal súd rešpektovať právo na
spravodlivý proces a zásadu kontradiktórneho procesu najmä pri rozhodovaní o potrebe ústneho
pojednávania, o dôkazných prostriedkoch a rozsahu, v akom sa vykonávajú dôkazy. Povinnosť súdu
kontrolovať a určovať postup v rámci európskeho konania vo veciach s nízkou hodnotou sporu sa

posilňuje v zmysle článku 12 ods. 2, ktorým sa súdu ukladá aj povinnosť podporovať strany sporu,
pokiaľ ide o procesnoprávne veci, a to poskytovaním informácií o procesnoprávnych otázkach, pričom
z odôvodnenia čl. 9 vyplýva, že súd musí v záujme zabezpečenia spravodlivosti konania voči obidvom
stranám sporu postupovať rovnakým spôsobom.17. Súdny dvor rozhodol, že možnosť súdu skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje
prostriedok vhodný zároveň na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 smernice, teda zabránenie

tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa
stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov (rozsudky Océano Grupo Editorial a Salvat Editores, bod 28, Cofidis, C-473/00, Zb.s.
I-10875, bod 32). Táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre

spotrebiteľa zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho,
žetentospotrebiteľosvojichprávachnevie,alebomáťažkostisichuplatnením(rozsudkyOcéanoGrupo
Editorial a Salvat Editores, už citovaný, bod 26, ako aj Cofidis, už citovaný, bod 33).

18. Súd tak musí aj pri nečinnosti spotrebiteľa dbať o to, aby nevedomosť spotrebiteľa nebola na
jeho úkor a vyvažovať tak práva a povinnosti oboch strán. (porov. uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky vo veci 6Cdo 1/2012). Ochrana, ktorú smernica priznáva spotrebiteľom, je
predmetom verejného záujmu a vzťahuje sa na prípady, v ktorých sa spotrebiteľ, ktorý s predajcom
alebododávateľomuzavrelzmluvuobsahujúcunekalúpodmienku,zdržínamietanianekalejpovahytejto
podmienky z dôvodu, že buď o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením alebo preto,
že je odradený od ich uplatňovania z dôvodov nákladov, ktoré by malo za následok súdne konanie.

(rozsudok Súdneho dvora EÚ vo veci C-473/00 zo dňa 21.11.2002, uznesenie Súdneho dvora EÚ vo
veci C-76/10 zo dňa 16.11.2010).

19. Ani proces podľa Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov súdneho dvora a ex offo súdnej
kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Inak by išlo o konštrukciu s cieľom obísť princípy unijného

práva a o obohacovanie sa na úkor iného s popieraním vlastných princípov únie. Súd by mal mať na
zreteli základný účel konania - poskytnutie spravodlivej ochrany subjektívnym právam účastníkov. Aj
keď spotrebiteľ nevznesie námietky proti zmenke, resp. jej vyplneniu alebo uplatneniu práv zo zmenky,
je súd oprávnený a povinný skúmať platnosť zmenky a dohody o jej vyplnení, aktívnu legitimáciu
majiteľa zmenky na uplatnenie práv zo zmenky, oprávnenosť postupu pri vypĺňaní blankozmenky a

nekalúpovahuzmluvnýchpodmienok,dohodnutýchvspotrebiteľskejzmluve,nazákladektorejzáväzok,
zabezpečený zmenkou, vznikol. Pokiaľ potom súd prvej inštancie postupujúc v tomto zmysle, po zistení,
že zmenka zabezpečuje spotrebiteľský vzťah, podrobil skúmaniu zmluvné podmienky z hľadiska ich
neprijateľnosti, postupoval správne. Ak by totiž súd pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky
nemal možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných

podmienok, či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv.
Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými mravmi je
zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na ňu prihliadať aj v

prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex offo, keďže na absolútnu neplatnosť úkonu
súd musí prihliadať ex lege. Ak je vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň
dohody o vyplňovacom práve, aplikujúc právnu normu účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená.

20. Záväzok zabezpečený zmenkou bolo potrebné posúdiť ako spotrebiteľský vzťah založený zmluvou

o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 Z.z., účinného v čase vystavenia zmenky, kedy bolo
potrebné aplikovať § 4 ods. 6 tohto zákona č. 258/2001 Z.z.. Podľa tohto ustanovenia mohol veriteľ
zmenku vystavenú dlžníkom, ktorý mal v záväzkovom vzťahu postavenie spotrebiteľa, prijať len ak išlo o
zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky
nesplateného spotrebiteľského úveru a príslušenstva vo výške maximálne 30% istiny poskytnutého

úveru. Zmenku prijatú, resp. vyplnenú veriteľom v rozpore s týmto ustanovením veriteľ nesmie prijať a
je povinný ju dlžníkovi kedykoľvek na požiadanie vydať. Ustanovenie tohto odseku platí aj v prípade
zmeny majiteľa zmenky alebo postúpenia práv zo zmenky (znenie od 1.1.2008 do 31.12.2010). Zmenka
bola vyplnená podstatne vyššou zmenkovou sumou než pripúšťa zákonné ustanovenie, pretože daný
spotrebiteľský úver treba považovať pre absenciu podstatných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom

úvere za úver bezúročný a bez poplatkov. Zmenkový úrok vo výške 0,25 % denne, ktorý nebol medzi
účastníkmi individuálne dojednaný, je s ohľadom na jeho výšku v rozpore so zásadou dobrých mravov,
čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 OZ v nadväznosti na § 3 ods. 1 OZ.21. Súd z úradnej povinnosti skúmal, či základom zmenky je spotrebiteľská zmluva a či táto zmluva
neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky. Súdny dvor stanovil jasnú požiadavku na ochranu pred
nečestnými klauzulami pri štandardných produktoch obdobne ako vyžadujú vnútroštátne pravidlá

verejného poriadku, teda vždy za každých okolností ( porov. C-76/10 POHOTOVOSŤ/Korčkovská,
bod 50,51) a proces Nariadenia nie je vylúčený z pôsobnosti judikátov Súdneho dvora a ex offo
súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok. Zmenka je náročná na formality a spotrebiteľ
nebýva natoľko právne zdatný, aby dokázal rozlišovať medzi nárokmi z uzavretej zmluvy a nárokmi zo
zmenky samej. Preto, bez ohľadu na jeho postoj v konaní, je potrebné aplikovať ustanovenia, ktoré

upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru aj na úkony, ktoré nadväzujú na spotrebiteľskú
zmluvu, teda napr. aj na prípadné uznanie dlhu. Žalobca, ktorý sa stal majiteľom niekoľko tisíc zmeniek
indosamentom od spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., si musel byť vedomý, že v skutočnosti ide o
zmenkových dlžníkov ako spotrebiteľov, na ktorých dopadá osobitná ochrana (§ 52 a nasl. Obč. zák.),
a ktorých postavenie nie je možné nijako zhoršovať oproti postaveniu, ktoré garantuje Občiansky
zákonník (§ 54 ods. 1). Zmenky indosované na žalobcu majú priamy odkaz na zmluvy o úvere.

Odvolací súd riešil kauzu zmenky a zmluvu o úvere posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu obsahujúcu
neprijateľné zmluvné podmienky. Ako základnú a významnú neprijateľnú zmluvnú podmienku posúdil
súd dohodu o vyplnení zmenky ako súčasť všeobecných podmienok poskytnutia úveru podľa § 53 ods.
4 písm. k) Obč. zák. Týka sa to najmä neprijateľnej sankcie 91,25% ročne (0,25% denne) zmenkových
úrokov, ktoré drasticky spôsobili zvýšenie zadlženia spotrebiteľov, tiež neprimerane vysokej zmluvnej

pokuty za ,,porušenie zmluvných povinností“, netransparentného administratívneho poplatku za úver,
neprijateľnej rozhodcovskej doložky, neuvedenia RPMN v zmluvách o spotrebiteľskom úvere a pod.
Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o. pôvodne uplatnila práva z úverovej zmluvy na rozhodcovskom
súde, ktorý jej návrhu v celom rozsahu vyhovel, avšak všeobecný súd exekúciu nepovolil, a to
práve pre neprijateľné zmluvné podmienky. Po nepovolenej exekúcii spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.

indosovala zmenku (podpísanú pri dojednávaní vyššie uvedeného úveru) na žalobcu CD Consulting
s.r.o.. Je evidentné, že pôvodný veriteľ uplatnil v minulosti na súde plnenia z neprijateľných zmluvných
podmienok, a že po nepovolení exekúcie pre rozpor s dobrými mravmi sa tento krát uplatňujú v podstate
obdobné plnenia, len ich uplatňuje žalobca ako indosatár zo zmenky, a to podľa nariadenia. Plnenie
v uvedenej výške odvolací súd zhodne s prvostupňovým súdom považuje za rozporné so zásadou

dobrých mravov, čo spôsobuje jeho neplatnosť podľa § 39 v spoj. s § 3 Občianskeho zákonníka
a dohodu o vyplňovacom práve zmenky súd vyhodnotil ako neprijateľnú podmienku majúc za to,
že nešlo o podmienku individuálne dojednanú a nepochybne spôsobujúcu značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa z dôvodu, že umožňuje vymáhať plnenia
uplatňované v rozpore so zákonom bez zohľadnenia práv spotrebiteľa a ide o neplatné dojednanie (§ 53

ods. 5 Občianskeho zákonníka). Ak je potom neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, je neplatná
aj samotná zmenka, čo korešponduje aj s právnym názorom vysloveným Najvyšším súdom SR dňa
6.5.2008 pod sp. zn. 4Obo/161/2007, ako správne uzavrel aj prvoinštančný súd.

22. Z dôvodu, že odvolacie dôvody žalobcu boli neopodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky

v postupe súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380
ods. 2 CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku odvolací súd potvrdil (§ 387 ods.
1 CSP), okrem časti, v ktorej žalobca počas odvolacieho konania vzal žalobu späť, pričom v tejto časti
odvolací súd postupom podľa § 370 ods. 1 a 3 CSP späťvzatie pripustil, rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a konanie zastavil.

23. O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255
ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný.

24. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).