Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, June 6, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 5Pc/9/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216218215
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jačeková Sziegel

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216218215.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci

navrhovateľa : U. N.Ö., D.. XX.XX.U., N. W. Š., X. O. G. Č.. XXX/XX, zast. splnomocnenou zástupkyňou
O. N., D.. XX.XX.U., N. O. G. XXX/XX, W. Š., proti otcovi odporcovi : U. N., D.. XX.XX.U., N. X. O. G.
Č.. XXX/XX, W. Š.U., o určenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu , takto

r o z h o d o l :

I. Súd ukladá povinnosť otcovi navrhovateľa platiť výživné na navrhovateľa mesačne sumou 180,-€ vždy
do 25. dňa toho-ktorého mesiaca vopred počnúc od 28.11.2016.

II. Dlh na zročnom výživnom od 28.11.2016 do 6.6.2017 v sume 728,-€ je povinný zaplatiť otec

navrhovateľa v mesačných splátkach po 40,-€ spolu s bežným výživným až do vyrovnania pod stratou
výhody splátok s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva zročným celý dlh.

III. Vo zvyšku sa návrh z a m i e t a .

IV. Otec navrhovateľa je p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi pomernú časť trov konania vo výške 80%.

V. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v
samostatnom uznesení.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom dňa 28.11.2016 domáhal určenia výživného zo strany otca, po rozvode
manželstva rodičov, keď on naďalej zdieľal spoločnú domácnosť s matkou a otec sa na jeho výžive
žiadnym spôsobom nepodielal. Svoj nárok dôvodil pokračovaním v štúdiu na vysokej škole I. T. S. G., s
čím súvisia náklady na ubytovanie 60 eur, strava 70 euro mesačne hygienické potreby, telekomunikačné
služby36euroanaškolsképotrebyvpriemere84euromesačnespolusnákladminakultúrnevyžitie.Na
dôkaz svojich tvrdení doložil potvrdenie o návšteve školy v školskom roku XXXX/XXXX, súpis výdavkov,

ústrižky poštových poukážok o výdavkoch matky na spoločnú domácnosť, doklad o návšteva fitnes
centrá, výpis z účtu matky o platbách za internát .
2. Otec navrhovateľa súhlasil s určením výživného v sume 60 euro, keď z jeho čiastočného invalidného
dôchodku priznaného od 01.01.2017 vo výške 311,-€ mesačne má výdavky na prenájom jednoizbového
bytu, po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti po rozvode manželstva kde platí nájomné 280 euro.
Uhrádza splátky úverov, ktoré im vznikli počas trvania manželstva. Ich manželstvo s navrhovateľkou
bolo rozvedené vo februári 2017. V roku 2016 menil niekoľko zamestnávateľov od spoločnosti G., kde

mu skončil pracovný pomer 11.04.2016 z dôvodu organizačných zmien. U spoločnosti I. pracoval od
04.04.2016, bol s ním ukončený pracovný pomer z dôvodu porušenia pracovnej disciplíny. U spoločnosti
Y. Z..F..P.. pracoval od 25.07.2016 do 18.07.2016 , kde došlo rovnako k zníženiu počtu pracovných
síl. U spoločnosti H. Z.. Z. F.. P.. a pracoval od 03.11.2016 do februára 2017, kde mu mal skončiťpracovný pomer z dôvodu znižovania pracovných síl. Na dôkaz svojich tvrdení doložil rozhodnutie
Sociálnej poisťovne z 1. decembra 2016 o priznaní čiastočného invalidného dôchodku, doklady o vklade
v hotovosti na úhradu nájomného 280 euro, výpis z účtu Tatra banky na preukázanie tvrdení na úhradu

dlhov, potvrdenie o príjme za rok 2015 až 2017, potvrdenia o zamestnaní zápočtový list a dohoda o
skončení pracovného pomeru zo dňa 17.02.2017 spoločnosťou H. Z.. Z. F..P...
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie na základe predložených listinných dôkazov účastníkov konania
vypočutím splnomocnenej zástupkyne navrhovateľa , oboznámením sa s obsahom spisu tunajšieho
súdu XC/X/XXXX, na základe ktorých dôkazov súd ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Rodičia navrhovateľa boli rozvedení rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 07.02.
2017 číslo konania XP/X/XXXX-XX, v ktorom čase navrhovateľ dovŕšil plnoletosť a z dôvodu ktorého
súd nerozhodoval o úprave práv a povinností k nemu. Príčinou rozvratu manželstva bolo požívanie
alkoholických nápojov otcom navrhovateľa, čo viedlo k citovému odcudzeniu manželov.
5. Podľa potvrdenia I. T. X. M. Z. S. G. R. W. XX.XX.XXXX, navrhovateľ je študentom 2. ročníku denného
štúdia v školskom roku XXXX/XXXX. Podľa výpisu z účtu matky navrhovateľa sú úhrady mesačné

na internát 60,-€, platba za využívanie mobilnej siete 36,-€ , spolu s internetom. Navrhovateľ sa
stravuje z domu, ktoré náklady predstavujú mesačne spolu s cestovnými nákladmi 120 eur . Navrhovateľ
navštevuje fitnes klub, kultúrne podujatia, ktoré v priemere predstavujú náklady okolo 84 eur mesačne.
6. Podľa § 62 Zákona o rodine , Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

7. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových
pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
8. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju
vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

9. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa
osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
10. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

11. Podľa § 75 Zákona o rodine, Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

12. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné
pre maloleté dieťa. Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že konkrétna výška výživného
je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane výživou oprávneného, jednak na strane povinného. Na
strane oprávneného dieťaťa je potrebné skúmať jeho skutočné odôvodnené potreby s pohľadom na
zákonnú mieru povinnosti rodiča, ktorá je daná tým, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni

svojich rodičov. Oprávnené potreby pri tom nezahŕňajú iba základné nároky dieťaťa, ale sú dané širšie
potrebami bytovými, odevnými, zdravotnými, kultúrnymi a závisia predovšetkým od veku, zdravotného
stavbu, schopnosti živiť sa sám, schopnosti starať sa o seba a podobne. Medzi odôvodnené potreby
nepatria len pravidelné mesačné výdavky, ale aj náhodné výdavky, napríklad súvisia so zdravotným
stavom oprávneného (ako sú napríklad liečebné náklady). Súd na ne musí pri určovaní výživného

prihliadnuť.
13. Na strane dieťaťa je nutné prihliadnuť na okruh osôb, ktoré sú povinné poskytovať mu výživné a
výšku a spôsob už poskytovaných plnení, kde je potrebné zohľadniť tiež starostlivosť o dieťa ak ide o
domácnosť. Na strane povinného sa prihliada tiež najmä na jeho schopnosti, teda faktické príjmy, ale
i na jeho možnosti, teda na to čo je objektívne možné, aby zarobil s pohľadom na svoj vek, zdravotný

stav, kvalifikáciu, odbornosť, nadanie, vedomosti, zručnosti, pracovné skúsenosti situáciu na trhu práce.
Okrem toho je potrebné vždy vyhodnotiť i majetkové pomery oboch povinných rodičov. Táto kategória
zahŕňa jednak majetok rodičov a jednak ich životný štandard, ktorým sa navonok prezentujú. Okrem
uvedeného na strane povinného rodiča je vždy potrebné prihliadnuť k počtu, druhu, výške a dôvodnosti
iných vyživovacích povinností a zároveň na okruh osôb, ktoré sú povinné týmto oprávneným poskytovať

výživné, možnosti a majetkové pomery. Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných
rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič,
ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. V takom prípade je súd
povinný skúmať dôvody, ktoré ho viedli k strate na príjmoch alebo majetku.14. Okrem uvádzané je potrebné pri rozhodovaní brať zreteľ na pravidlo priority výživného patriace
dieťaťu pred všetkými inými dávkami jeho rodičov (§ 62 ods. 5 zákona o rodine), teda aj na ich výdavky,
ako i na zaužívanú súdnu prax, podľa ktorej výživné zamestnaného rodiča by sa malo pohybovať v

rozpätí 20 - 25 % jeho priemerného čistého mesačného príjmu (samozrejme, s možnosťou rôznych
modifikácií, tu potom i najmä v závislosti na počte vyživovacích povinnosti , či potrebách jednotlivých
výživou oprávnených, ale aj povinných osôb).
15.Nazákladevykonanéhodokazovaniasúddospelkzáveruževýškavýživnéhovzhľadomnamožnosti
a schopnosti otca navrhovateľa, ktorý má pravidelný príjem 311,30 Eur titulom čiastočného invalidného

dôchodku popri ktorom vykonával prácu, pri striedaní viacerých zamestnávateľov, tvrdené ním z dôvodu
znižovania pracovných miestl, hoci je zrejmé, že otec navrhovateľa má problémy s alkoholom, čo potvrdil
aj ospravedlnením sa na pojednávanie dňa 6.6.2006, keď zaslal písomné oznámenie o prekážke pre
ktorú sa nezúčastní pojednávania, absolvovanie liečby závislosti od alkoholu v trvaní 3 mesiacov v
psychiatrickej nemocnici v Pezinku. Je zrejmé že v prípade riadneho zamestnania sa otca jeho príjem
pri profesii zvárač, v ktorej profesii aj prácu vykonávala, dosahoval príjem v septembri 2016 587,44 €. Je

zrejmé, že takúto sumu by bol schopný si zarobiť, pokiaľ by neboli problémy zavinené práve správaním
sa otca navrhovateľa, ktorý pre problémy s alkohol často mení zamestnávateľa. Otec dokladoval iba
jeden prípad rozviazania pracovného pomeru dohodou, ostatné tvrdené skončenia pracovného pomeru
nedoložil. Je mať pochybnosti o tvrdeniach otca o prekážkach na strane zamestnávateľa pri ukončení
pracovného pomeru. Problém s alkoholom je zrejmý aj z rozvodového konania rodičov navrhovateľa,

ktorá bola hlavnou príčinou rozvratu manželstva.
16. Nebolo možné zohľadniť výdavky na strane rodičov, ktoré súvisia s bežným spôsobom života
a s uspokojovaním ostatných potrieb, pretože všetky takéto výdavky boli síce štandardné a zväčša
aj nevyhnutné, zmysle úpravy v ustanovení § 62 odsek 5 Zákona o rodine, ale nemajú prednosť
pred výživným, keď je to naopak výživné, ktoré má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.

Otec navrhovateľa sa bránil zvýšenými výdavkami ktoré uhrádzal po rozvode manželstva bez bližšej
špecifikácie hoci tieto neslúžia k zabezpečovaniu jeho bývania.
17. Navrhovateľ pokračuje v štúdiu na vysokej škole, pripravuje sa na budúce povolanie, mimo miesta
bydliska. Všetky ním uvádzané náklady súd jednoznačne posúdil ako odôvodnené, v nevyhnutnej miere,
ktoré nie je možné požadovať, aby zabezpečoval iba jeden z rodičov. Navrhovateľ je nemajetný, tým

odkázaný na výživu oboch rodičov. Súd ustálil výživné v sume 180,-€ mesačne počnúc od 28.11.2016,
výška ktorého výživného zodpovedá všeobecnej praxi súdov pri stanovení výšky výživného na jedno
dieťa v rozpätí od 20% do 25%. Otec navrhovateľa je schopný mať príjem popri čiastočnom invalidnom
dôchodku aspoň do sumy 550,-€ - 600,-€. Pri započítaní čiastočného invalidného dôchodku 311,€,
celkom okolo 800,-€ mesačne. Z toho 20% prestavuje sumu 200,-€.Súdom stanovená výška výživného

zodpovedá tejto hranici výživného. Čo do rozdielu navrhovaného výživného súd žalobu zamietol ako
neodôvodnenú.
18. Navrhovateľ žiadal určiť výživné od podania návrhu 28.11.2016. Je zrejmé , že rodičia v rozhodnom
čase síce bývali spolu, ale otec navrhovateľa pravidelne na výživu neprispieval, keď až po vzájomnej
dohode od mesiaca marec 2017 prispieval sumou 60,€. Pokiaľ ide o príjem otca navrhovateľa za

obdobie roku 2016, je zrejmé, že tento bol veľmi nepravidelný a okrem zamestnávateľa spoločnosti
G., kde pracoval v roku 2015 a začiatkom roku 2016, jeho príjem bol nepatrný. U spoločnosti Y. Z..
Z..F..P.. vykazoval príjem nezdaniteľnej časti 1267 euro. Obrana otca navrhovateľa o prisvojovanie si
príjmu matkou navrhovateľa za čas ich spolužitia žiadnym spôsobom nezdokumentoval. Takto vykázaný
príjem nepostačoval na krytie odôvodnených potrieb rodiny, hoc žijúcej v spoločnej domácnosti, bez

adekvátneho príjmu jedného z rodičov.
19. S poukazom na ustanovenie § 77 odsek 1 a 2 Zákona o rodine súd priznal výživné spätne od
podania návrhu 28.11.2016, keď z priznanej výšky výživného 180,€ odpočítal plnené výživné 60 eur zo
strany otca, rozdiel predstavuje nedoplatok 120 euro, ktoré vynásobil počtom mesiacov do rozhodnutia
o výživnom a započítaní 2 dní mesiaca november 2016 a (4 eurá x 2 + za 6 x 120 euro = 728 eura).

20. Súd v zmysle § 232 ods.2 Civilného sporového poriadku, povolil otcovi navrhovateľa splácať
nedoplatok na výživnom spolu s bežným výživným po 40 eur až do vyrovnania pod stratou výhody
splátok, vychádzajúc z možností a schopností otca navrhovateľa, ktorý má pevný príjem z čiastočného
invalidného dôchodku a možnostiach vykonávať prácu, ako sám potvrdil, keď jeho zdravotný stav si
nevyžaduje ďalšiu liečbu a ani väčšie obmedzenia, takto určené splátky zabezpečia úhradu dlhu na

nedoplatku v čase kratšom ako dva roky.
21.. Podľa § 255 ods.1 a 2 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.22 Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

23. Vzhľadom na pomer úspechu účastníkov konania, súd priznal žalobcovi náhradu trov konania 80%. .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP)

Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP)

Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o

podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto
konania. (§ 127 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody,

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.)
Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rožíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vyplv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)