Decision was made at the court Okresný súd Dunajská Streda
Judgement was issued by JUDr. Monika Jakubová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14C/382/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2215213117
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2215213117.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v právnej veci
žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený spoločnosťou TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava IČO: 36
613 843, konajúc Mgr. Tomášom Kušnírom, proti žalovanému: V. O., I.. X.X.XXXX, Z. I.. M. XXX/XX,
XXX XX X.U. M., o zaplatenie 83,66 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 16,66 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 7,00 eur od 21.aug:usta 2012 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne zo
sumy 7,00 eur od 26.september 2012 až do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,75% ročne
zo sumy 2,66 eur od 23.otóbra 2012 až do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.
III. Žalovaný nemá nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.7.2015 sa žalobca domáhal rozhodnutia súdu, ktorým
by bol žalovaný zaviazaný k zaplateniu sumy 83,66 eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že
jeho právny predchodca so žalovaným uzatvoril dňa 21.7.2010 Zmluvu o pripojení č. XXXXXXXXX,
predmetom ktorej bolo poskytnutie telekomunikačných služieb. Žalovaný sa zaviazal platiť dohodnutú
cenu služby, na základe vystavených faktúr. Žalovaný porušil zmluvu tým, že vystavené faktúry v počte
4 ks nezaplatil, pričom ostal dlžný sumou 83,66 eur. Žalobca si uplatnil zároveň aj úrok z omeškania od
splatnosti jednotlivých faktúr, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberá. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 7.apríla 2017 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj
na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje
po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Žalovaný
sa k návrhu žiadnym spôsobom nevyjadril.
3. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v zmysle § 297 veta druhá CSP, keďže sa jedná
o spotrebiteľský spor, a zároveň ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové
tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur. Pričom vykonal
dokazovanie podľa § 295 CSP listinami tvoriacimi obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného
návrhu, zmluvou o postúpení pohľadávok aj s prílohami, zmluvou o pripojení z 21.7.2010, faktúrou
č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 20.8.2012 na sumu 23 eur (č.l. 9), faktúrou č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 25.9.2012 na sumu 13 eur (č.l. 10), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 22.10.2012
na sumu 41,66 eur (č.l. 11), faktúrou č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 26.11.2012 na sumu 6 eur (č.l.
12), Oznámením o postúpení pohľadávok, cenníkom platným od 2.6.2010, Všeobecnými podmienkami,
stanoviskom žalobcu z 21.4.2017, upomienkami, pokusom o zmier, odstúpením od zmluvy z 8.10.2012,
pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:4. Z obsahu zmluvy vyplýva, že žalovaný uzatváral zmluvu ako fyzická osoba, pri jej uzatváraní nekonal
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, t.j. uvedenú zmluvu je potrebné
považovať za spotrebiteľskú zmluvu.
5. Faktúrami č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 20.8.2012 na sumu 23 eur, č. XXXXXXXXXX so
splatnosťou 25.9.2012 na sumu 13 eur, č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 22.10.2012 na sumu 41,66
eur a č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 26.11.2012 na sumu 6 eur, bola žalovanému vyúčtovaná suma
za poskytnuté služby a poplatky v súhrne vo výške 83,66 eur.
6. Podľa § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, podnik má právo
na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
7. Podľa § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, účastník je povinný a)
používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b)
platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby
umožňuje, až na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce
požiadavky osobitných predpisov.
8. Podľa § 43 ods. 13 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, Ak je napriek písomnej
výzvepodnikuúčastníknepretržitedlhšieako90dnívomeškanísosplnenímsvojhopeňažnéhozáväzku
voči podniku, môže podnik postúpiť svoju peňažnú pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému
záväzku písomnou zmluvou inej osobe aj bez súhlasu účastníka. Toto právo podnik nemôže uplatniť,
ak účastník ešte pred postúpením pohľadávky uhradil podniku omeškaný peňažný záväzok v celom
rozsahu vrátane príslušenstva. Pri postúpení pohľadávky je podnik povinný odovzdať postupníkovi aj
dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka.
9. Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o poskytovaní
verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo
poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou
zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových
bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.
10. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Právny
predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o poskytovaní verejných služieb podľa § 44 a nasl.
Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov, na základe ktorej
bol dodávateľ povinný poskytovať žalovanému dohodnutý druh služieb a žalovaný bol povinný platiť
dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Právny predchodca žalobcu svoju povinnosť
vyplývajúcu mu zo zmluvy splnil a dohodnuté služby žalovanému poskytoval. Žalovaný však svoju
povinnosť nesplnil, keď žalobcovi vyfakturované služby neuhradil riadne a včas.
11. Dňa 24.júna 2013 s účinnosťou ku dňu zaplateniu odplaty došlo medzi postupcom - právnym
predchodcom žalobcu a postupníkom - žalobcom k uzavretiu zmluvy o postúpení pohľadávky.
12.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
14.Podľa§3ods.1nariadeniavládySlovenskejrepublikyč.87/1995Z.z.ktorýmsavykonávajúniektoré
ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.
15. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je v časti
nezaplatených a poskytnutých služieb dôvodná. Strany sporu uzavreli zmluvy o poskytovaní verejných
služieb podľa § 44 a nasl. Zák. č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších
predpisov, na základe ktorej bol žalobca povinný poskytovať žalovanému dohodnutý druh služieb a
žalovaný bol povinný platiť dohodnutú cenu za poskytnuté služby riadne a včas. Žalobca svoju povinnosť
vyplývajúcu mu zo zmluvy o pripojení splnil a dohodnuté služby žalovanému poskytoval. Žalovaný však
svoju povinnosť nesplnil, keď žalobcovi vyfakturované služby neuhradil riadne a včas, v dôsledku čoho
dlžná suma žalovaného predstavovala sumu 16,66 eur, preto súd dospel k záveru, že žalovaný jepovinný uhradiť žalobcovi túto sumu. Keďže žalovaný je v omeškaní so zaplatením peňažného dlhu
a žalobca si uplatnil príslušenstvo pohľadávky v podobe úroku z omeškania, súd žalobe i v tejto časti
vyhovel a žalobcovi zároveň priznal úrok z omeškania, ktorý si uplatnil v zákonnej výške, počnúc od
splatnosti jednotlivých faktúr.
16. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanej týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s § 232
ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
17. Uvedenými faktúrami však boli žalovanému vyúčtované aj poplatky a pokuty, a to vo faktúre č.
XXXXXXXXXX so splatnosťou 20.8.2012 na sumu 23 eur bola účtovaná upomienka vo výške 6 eur
(neovplyvnené s DPH) ako aj poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10 (neovplyvnené s DPH; č.l.
9), č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 25.9.2012 na sumu 13 eur bola účtovaná upomienka vo výške 6
eur (neovplyvnené s DPH; č.l. 10), č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 22.10.2012 na sumu 41,66 eur
bol účtovaný poplatok za obmedzenie služieb vo výške 10 ako aj poplatok za odpojenie vo výške 29
eur (neovplyvnené s DPH; č.l. 11) a č. XXXXXXXXXX so splatnosťou 26.11.2012 na sumu 6 eur bola
účtovaná upomienka vo výške 6 eur (neovplyvnené s DPH; č.l. 12).
18. Čo do zaplatenia týchto sankcií v podobe upomienok a zmluvných pokút (3 x 6 eur; 2 x 10; 1 x 29 eur)
v celkovej sume 67 eur, táto nebola žalobcom uplatnená dôvodne. Totiž uvedené vyúčtované pokuty
znevýhodňujú spotrebiteľa a nezohľadňuje mieru závažnosti a ani hodnotu porušovanej povinnosti a
ktorej výška nebola so spotrebiteľom individuálne zmluvne dojednaná.
19. Základnou podmienkou priznania nároku na zmluvnú pokutu je existencia platnej dohody
(dojednania) o zmluvnej pokute. Dohoda musí mať písomnú formu a musí v nej byť dostatočne
špecifikovaná zabezpečovaná povinnosť, porušenie ktorej zakladá nárok na zmluvnú pokutu a určená
výška pokuty alebo uvedený spôsob jej určenia.
20. V predmetnom prípade mali byť dohody o zmluvných pokutách obsiahnuté v zmluvných
podmienkach (samotná zmluva, obchodné podmienky, všeobecné podmienky, cenník, tarifa a pod.).
Podmienky uvedené v týchto dokumentoch je možné definovať ako podmienky, ktoré boli vopred
pripravené jednou zo zmluvných strán alebo treťou osobou pre neurčité množstvo zmlúv určitého druhu
a ktoré neboli individuálne dohodnuté medzi stranami. Nič nebráni, aby si účastníci zmluvného vzťahu
niektoré svoje práva a povinnosti upravili odkazom na tieto dokumenty. Takúto možnosť predpokladajú
aj ustanovenia § 40 a 41 zákona o elektronických komunikáciách. Na platnosť dojednaní obsiahnutých
v takýchto dokumentoch je pritom v prvom rade potrebné, aby tieto boli zmluvnými stranami začlenené
(inkorporované) do zmluvy. Preto jedným zo spôsobov inkorporácie zmluvných podmienok do zmluvy
sú tzv. inkorporačné klauzuly, ktoré podmienky robia súčasťou zmluvy. Zmluva o pripojení inkorporačnú
klauzulu obsahuje v bode 8.3 zmluvy spôsobom, kde je len drobným písmom vopred pripravený
text dodávateľa so znením: „... Cena za poskytované služby je stanovená platným cenníkom. ...
Podpisom potvrdzujem, že som sa zoznámil so Všeobecnými podmienkami a platným Cenníkom, ktoré
sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy.“. Okrem inkorporácie všeobecných podmienok do zmluvy je však
pre ich záväznosť pre zmluvné strany, ktorá sa odvíja od súhlasu zmluvných strán s nimi a aj pre platnosť
dojednaní obsiahnutých v týchto dokumentoch potrebné, aby zmluvné strany mali možnosť zoznámiť sa
s ich obsahom pred alebo v rámci kontraktačného procesu, t.j. pred podpisom zmluvy (nie je dôležité,
či túto možnosť aj skutočne využili). Tento základný predpoklad vyplýva zo všeobecných podmienok
platnosti právnych úkonov s ohľadom na náležitosti vôle subjektu uskutočňujúceho právny úkon (§ 37
ods. 1 Občianskeho zákonníka).
21. Pre platné začlenenie všeobecných podmienok do zmluvy teda samotný podpis pod inkorporačnou
doložkou nestačí, je potrebné, aby bol naplnený aj druhý predpoklad, možnosť oboznámenia sa
zmluvných strán s nimi. Dôkazné bremeno o tom, že sa strany s obsahom podmienok uvedených
v dokumentoch, ktoré sú súčasťou zmluvy mali možnosť oboznámiť spočíva na osobe, ktorá sa ich
ustanovení dovoláva (porovnaj: Nález ÚS ČR I. ÚS 3512/11 z 11.novembra 2013).
22. V predmetnom prípade žalobca nepreukázal, že pred uzatvorením zmluvy, resp. pri jej uzavieraní
sa žalovaný mal možnosť oboznámiť s podmienkami dojednanými v obchodných podmienkach,
všeobecných podmienkach, prípadne v cenníku, tarife. V zmluve je len uvedené, že žalovaný svojím
podpisom potvrdzuje, že sa s nimi oboznámil, nie je však preukázané, že aj mal pred podpisom zmluvy
skutočne možnosť sa s nimi oboznámiť. Táto skutočnosť nevyplýva ani zo samotnej zmluvy ani z
iných žalobcom predložených dôkazov. Preto podmienky dojednané v týchto dokumentoch nie je možné
považovať za riadne inkorporované do zmluvy a teda za súčasť zmluvy o pripojení.
23. Z ustanovenia § 544 Občianskeho zákonníka vyplýva, že dohoda o zmluvnej pokute musí mať
písomnú formu. Keďže, ako vyplynulo z vyššie uvedeného, podmienky, v ktorých je táto dohoda
obsiahnutá, nemožno považovať za súčasť písomnej zmluvy o poskytovaní služieb a nájme KZ a
podmienky nie sú zmluvnými stranami osobitne podpisované, je nutné konštatovať, že dohody ozmluvných pokutách neboli medzi žalobcom a žalovaným uzavreté ani v zákonom predpísanej forme,
a preto sú v zmysle § 40 OZ absolútne neplatné.
24. Súd dospel k záveru, že uplatnenie zmluvnej pokuty žalobcom od spotrebiteľa predstavuje
neprijateľnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. a) a k) Občianskeho zákonníka. Uvedené zmluvné
dojednanie o zmluvnej pokute obsiahnuté v zmluvnom dokumente spôsobuje značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Tiež žalovaný, ako spotrebiteľ sa
nemal možnosť oboznámiť s podmienkou pred uzavretím zmluvy. Pričom za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred
podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Navyše žalobca, ako dodávateľ nepreukázal
opak. Vzhľadom na uvedené, dojednanie o zmluvnej pokute je absolútne neplatné. Naviac zmluvnú
pokutu uplatňovanú z absolútne neplatného zmluvného dojednania nemožno zmoderovať, pretože tomu
bráni jej neplatnosť. Zníženie zmluvnej pokuty podľa všeobecného ustanovenia § 545a Občianskeho
zákonníka sa môže týkať iba platne uzavretej zmluvnej pokuty. Preto súd žalobu v tejto časti, ohľadne
uplatnených zmluvných pokút aj s uplatneným príslušenstvom zamietol.
25. Ak nebolo priznané právo v žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku
z omeškania z tejto sumy a preto súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z
prevyšujúcej sumy. Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
26. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko však v konaní úspešnejšiemu žalovanému
žiadne trovy nevznikli, súd mu právo na náhradu trov konania nepriznal. Súd má pritom za to, že v súlade
s čl. 17 základných princípov CSP, t.j. v súlade s princípom rýchlosti a hospodárnosti konania, bolo v
tomto prípade potrebné rozhodnúť o náhrade trov žalovaného uvedeným spôsobom, t.j. o nároku na
náhradu trov konania, ako aj o výške trov konania jedným rozhodnutím. V prejednávanej veci by bolo
nehospodárne rozhodnúť najprv spôsobom, že sa žalovanej priznáva nárok na náhradu trov konania vo
výške 100% a následne uznesením rozhodnúť, že žalovaný má právo na náhradu trov konania vo výške
0 eur. Takýto postup by bol v rozpore z vyššie citovaným článkom základných princípov a nebolo ani v
úmysle zákonodarcu takéto predlžovanie rozhodovania o trovách konania v obdobných prípadoch.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.