Decision was made at the court Okresný súd Rimavská Sobota
Judgement was issued by JUDr. Margita Žilková
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12C/33/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116201748
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:4116201748.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobkyne O. W., A.. XX. XX.
XXXX W. S. Q. H. X., H. XXX/XX, S.. Č.. Q. F. X, F. X, Č. H. proti žalovanému Provident Financial, s.
r. o. so sídlom v Bratislave, Mlynské Nivy 49, IČO 35805731, zast. De minimis, spol. s r. o. so sídlom v
Bratislave, Lovinského 22, IČO 36868949 o určenie, že zmluva o úvere je bezúročná takto
r o z h o d o l :
Žaloba sa z a m i e t a.
Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1/ Žalobkyňa dňa 25. 01. 2016 podala žalobu (s jej doplnením podaním zo dňa 16. 03. 2016 na výzvu
súdu), ktorou sa domáhala určenia, že zmluva uzavretá medzi ňou a žalovaným č. XXXXXXXXX zo
dňa 07. 03. 2015 je bezúročná a žiadala samu seba zaviazať na zaplatenie "istiny zo zmluvy číslo
XXXXXXXXX. Žalobu odôvodnila tým, že "vymáhaný nárok" je v rozpore s dobrými mravmi, úroková
sadzba a RPN (zrejme malo správne ísť o RPMN) odporuje platným zákonom a zmluva bola uzavretá
vo finančnej tiesni. Žalovaný je poskytol 2.300,- eur, avšak zmluvná odmena bola dohodnutá vo výške
546,73 eur a bolo nutné si uzavrieť tzv. službu výberu splátok vo výške 610,30 eur, čím dochádza k
obchádzaniu úrokového stropu. K ďalšiemu porušeniu zákonov pri uzatváraní predmetnej zmluvy došlo
tým, že v zmluve o úvere je síce uvedená RPMN, avšak vo výške 64,61 % a táto je na predtlačenej forme
dotazníka. RPMN sa uvádza vo vzorci a zlomkoch, čo pre bežného spotrebiteľa je nemožné pochopiť a
taktiež úrokové sadzby sa neuvádzajú v percentách, ale v sume. Aj službu výberu splátok síce údajne
klient nemusí podpísať, avšak bez nej zmluva uzavretá nebude. Je nemysliteľné, aby zo vzniknutého
dlhu 2.300,- eur za dobu 100 týždňov mala zaplatiť o 1.057,03 eur viac. V ďalšom podaní uviedla, že je
ochotnácelúvecukončiťasplatiťistinuúveru2.300,-eurvmesačnýchsplátkachmax.50,-eurmesačne.
2/ Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril tak, že žaloba je chaotická, nevychádza zo skutkového
stavu veci a ani službu výberu splátok nikdy neposkytoval, takže nevie, čo takto žalobkyňa označuje.
Formulár zmlúv o spotrebiteľských úveroch, ktoré používa, obsahuje všetky zákonné náležitosti a v
ničom neodporuje právnej úprave. V zmluvách uvádza úrokovú sadzby aj v percentách, aj v konkrétnej
finančnej kvantifikácii, takže tiež mu nie je zrejmé, čo mu žalobkyňa vytýka. V zmluvách máva úrokovú
sadzbu vo výške 21,50 % ročne, čo nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi, pričom aj samotné banky
poskytujú úvery aj za niekoľkonásobne vyššie úrokové sadzby. Pritom úrokové sadzby u neho by mali
byť mierne vyššie, ako v komerčných bankách, pretože zohľadňujú riziko, že nemá pohľadávky zo
zmlúvospotrebiteľskomúverenijakozabezpečené.Žalobkyňavovšeobecnostispomínaviaceréprávne
inštitúty, no nijako ich neaplikuje na daný skutkový stav veci, inak by sama musela dospieť k záveru o
neopodstatnenosti jej jednotlivých tvrdení. Súčasne namietol miestnu nepríslušnosť okresného súdu na
prejednanie veci, pretože sa nejedná o všeobecný súd žalovaného a vzhľadom na bydlisko žalobkyne vPrahe sa nejedná ani o miestne príslušný súd pre prípady možnosti výberu miestnej príslušnosti podľa §
87 písm. f/ O. s. p. Zároveň nemá zmysel, aby prejednával okresný súd, v ktorého obvode sa nezdržiava
ani jeden z účastníkov konania.
3/ Vzhľadom na vznesenú námietku miestnej nepríslušnosti súdu sa súd v prvom rade musel vyporiadať
s tým, či je miestne príslušný na konanie.
4/ Podľa § 41 C. s. p. súd skúma miestnu príslušnosť iba na námietku žalovaného uplatnenú najneskôr
pri prvom procesnom úkone, ktorý mu patrí; výlučnú miestnu príslušnosť skúma aj bez námietky na
začiatku konania.
5/ Podľa § 42 C. s. p. ak je námietka miestnej nepríslušnosti nedôvodná alebo ak nie je uplatnená
včas, súd na ňu neprihliadne a spor prejedná a rozhodne. Neprihliadnutie na námietku súd odôvodní v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
6/ Žaloba bola podaná 25. 01. 2016, teda za účinnosti O. s. p. Podľa § 87 písm. f/ O. s. p. popri
všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak
ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Súd podotýka, že aj podľa § 19 písm. d/ C. s. p. (teda v súčasnosti
platného právneho predpisu) je to obdobné, teda že popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie
miestne príslušný aj súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom,
ak ide o spotrebiteľský spor ....
7/ Súd námietku nepríslušnosti, ktorá bola podaná žalovaným včas, teda pri prvom procesnom úkone
(podanie vyjadrenia k žalobe) nepovažuje za dôvodnú, a preto na ňu podľa § 42 C. s. p. neprihliadol a
vo vec prejednal a rozhodol. Niet pochýb o tom, že ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, ktorú uzavreli
žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ (§ 52 ods. 1/ - 4/ Obč. zák.). Žalobkyňa má trvalé bydlisko
v Rimavskej Sobote, teda v sídle Okresného súdu Rimavská Sobota. Mala na výber, či podá žalobu
na všeobecnom súde žalovaného alebo v sídle jej bydliska. Pojem bydlisko vymedzený v O. s. p. nie
je. Je podľa názoru súdu dosť prirodzené, že žalobkyňa si vybrala súd podľa jej trvalého bydliska (ak
nechcela podať žalobu na všeobecnom súde žalovaného) a nie prípadne na súde jej terajšieho pobytu,
teda v Českej republike, kde práve z hľadiska jej trvalého bydliska v Slovenskej republike by mohol byť
spor, ktorý súd je príslušný na konanie. Súd pritom podporne poukazuje aj na uznesenie Krajského súdu
v Bratislave č. 8NcC/76/2015-18 zo dňa 17. 12. 2015, v ktorej veci žalobkyňa tiež podala žalobu na
základe spotrebiteľskej zmluvy, v tom čase mala tak isto trvalé bydlisko v Rimavskej Sobote a zdržovala
sa v Prahe a súd uvedeným uznesením rozhodol (na základe nesúhlasu Okresného súdu Bratislava I
ako všeobecného súdu žalovaného v uvedenej veci), že na konanie je miestne príslušný Okresný súd
Rimavská Sobota.
8/ Na pojednávanie sa žalobkyňa nedostavila, doručenie predvolania mala vykázané, a preto súd
pojednával v jej neprítomnosti. Pre úplnosť dodáva, že po pojednávaní bolo doručené je ospravedlnenie,
že sa pojednávania nemôže zúčastniť z časových a hlavne finančných dôvodov.
9/ Zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na písomné vyjadrenie s tým, že naďalej trvá na tom,
že vo veci nie je daný naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe aj s ohľadom na novú právu
úpravu (C. s. p.). Žalobkyňa čerpala úver 2.300,- eur, z čoho uhradila iba 675,- eur, takže kým ešte je
taký veľký rozdiel do splatenia istiny, nemožno hovoriť o tom, že by bola v neistote, čo má plniť. Toto by
bolo, keby uhradila aspoň istinu. Poslednú splátku zaplatila v 28. týždni v roku 2015.
10/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením štandardných európskych informácií o spotrebiteľskom
úvere, oznámenia 01/2012 Poštovej banky, informácií o maximálnej výške odplaty za poskytnutie
spotrebiteľského úveru za roky 2008 - 2010, oznámenia OTP banky zo dňa 06. 08. 2012, zmluvy
uzavretej dňa 07. 03. 2015 medzi stranami konania a oboznámením obdobných rozhodnutí iných súdov
(príloha 1) a písomných podaní strán konania a vec posúdil takto:
11/ Žalobkyňa podala žalobu podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého
návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Od 01. 07. 2017 nadobudol účinnosť Civilný
sporový poriadok (ďalej len "C. s. p."). Podľa § 470 ods. 1 C. s. p. ak nie je ustanovené inak, platítento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 vety
prvej právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované.
12/ Podľa § 137 C. s. p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
13/ Súd dáva za pravdu žalovanému, že žaloba vzhľadom na novú právu úpravu (C. s. p.) nie je
opodstatnená, lebo ide o žalobu podľa § 137 písm. d/ C. s. p. a takéto určenie že úver je bezúročný z
osobitného predpisu nevyplýva, a teda bol by tu dôvod na zamietnutie žaloby. Žaloba však bola podaná
za účinnosti O. s. p. podľa § 80 písm. a/, kedy takéto žaloby na určenie právnej skutočnosti sa zvyčajne
pripúšťali vo všeobecnej rovine, ak žalobca preukázal na určení právnej skutočnosti naliehavý právny
záujem, a preto vzhľadom na ust. § 470 ods. 2 vety prvej O. s. p. účinky zostávajú zachované.
14/ Súd preto vyzval žalobkyňu na oznámenie, aký naliehavý právny záujem má na určení, že zmluva
o úvere je bezúročná a aby tento naliehavý právny záujem aj preukázala. Bola pritom aj upozornená, že
nie je zrejmé, aký zmysel by malo mať určenie, že zmluva o úvere je bezúročná, keďže podľa zmluvy
o úvere nejde len o istinu a úroky a bolo jej dané na zváženie aj to, či nezoberie späť žalobu v časti,
ktorou sa domáha, aby ju súd zaviazal na zaplatenie. Žalobkyňa reagovala len v tom zmysle, že bola
oklamaná a že je ochotná splatiť istinu úveru v mesačných splátkach max. po 50,- eur mesačne.
15/ Naliehavý právny záujem na určovacej žalobe (v danom prípade o určenie, že úver je bezúročný) je
vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom
možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý treba chápať tak, že právny záujem
má dostatočnú intenzitu. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobkyňu
podstatným spôsobom užitočný. Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iný spôsob
ochrany tvrdeného práva. Naliehavý právny záujem musí žalobkyňa preukázať, čo logicky znamená, že
je povinná uviesť skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný a na preukázanie týchto
tvrdení je povinná navrhnúť dôkazy.
16/ Žalobkyni bol poskytnutý úver 2.300,- eur, z ktorého doteraz splatila podľa vyjadrenia žalovaného
iba 675,- eur (posledná splátka v 28. týždni v roku 2015), teda len na istine jej ešte ostáva zaplatiť
1.625,- eur, čo podľa jej vyjadrenia nie je schopná splácať viac ako po 50,- eur mesačne (čo je 32,5
mesiaca, teda viac ako 2,5 roka). Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Vzhľadom na
tieto skutočnosti žalobkyňa nemôže byť v neistote (minimálne do splatenia istiny úveru), či má na úver
platiť. Pritom podľa zmluvy má platiť celkové náklady, tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú
službu 21,50 %, t. j. 546,73 eur, Žalobkyňa však žiada určiť len bezúročnosť úveru. Na takomto určení
nemôže mať naliehavý právny záujem, pretože by naďalej ostali poplatky, ktoré však nie sú osobitne
vyčíslené, ale spolu s úrokmi. Určenie, že úver je bezúročný, by preto bolo zbytočné, lebo by sa z toho
nedalo konkrétne zistiť, koľko by mala žalobkyňa ešte zaplatiť, keďže náklady sú tvorené súčtom úrokov
a poplatkov (bez ich matematického rozlíšenia). Ani pri rozsudku, ktorým by bolo žalobe vyhovené, by sa
postavenie žalobkyne nestalo istým, pretože vzhľadom na jej neplatenie na úver je reálny predpoklad,
že (bez ohľadu na výsledok tohto konania) môže nasledovať ďalšie konanie o zaplatenie poskytnutého
úveru. Vyhovením tejto žalobe by teda určite nedošlo k úplnému vyriešeniu sporu medzi stranami sporu,
žalobkyňa nepreukázala (ba dokonca ani neuviedla) naliehavý právny záujem na tejto určovacej žalobe,
a preto súd žalobu v časti o určenie, že úver je bez úrokov zamietol.
17/ Tiež súd zamietol žalobu v časti, ktorou sa žalobkyňa domáhala, aby ju súd zaviazal na zaplatenie
istiny bezúročne v mesačných splátkach. Žaloba bola podaná podľa § 80 písm. b/ O. s. p., teda ide o
žalobu na plnenie. Podstatou takejto žaloby je, že jedna strana sa domáha voči druhej strane určitého
plnenia. V tomto konaní však druhá strana - žalovaný od žalobkyne nič nepožaduje. Chýba takto základ
na to, aby súd rozhodol o tom, že žalobkyňa má zaplatiť žalovanému určitú sumu. Ak je žalobkyňa toho
názoru, že má plniť žalovanému, mala by v prvom rade plniť dobrovoľne a ak by k tomu nedošlo, môžebyť proti nej podaná veriteľom žaloba o zaplatenie. Žaloba o zaplatenie, v ktorej sa domáha zaviazať
sami seba na zaplatenie veriteľovi, ktorý toto ani nežaluje, nemá oporu v platnom práve (ba dokonca
je aj nelogické, aby žalobkyňa sama proti sebe žiadala fakticky vydať exekučný titul). Z týchto dôvodov
bola žaloba zamietnutá aj v tejto časti.
18/ O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 C. s. p. a priznal žalovanému, ktorý mal vo veci
plný úspech, náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.
V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.