Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, May 30, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/425/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114219108
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6114219108.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobcu G. D. D., a. s., XXX XX
J., J. XX, IČO: XX XXX XXX, proti žalovaným 1/ Y. V., nar. XX. XX. XXXX, a 2/ I.. V. V., nar. XX. XX. XXXX,
obaja bytom XXX XX J. J., T. X, o zaplatenie sumy 5.949,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/173/2014-69 zo dňa 10. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým súd návrh vo zvyšku zamietol a vo výroku o trovách
konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1/ a 2/ povinnosť spoločne
a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 5.949,62 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 08. 07. 2014 do
zaplatenia a trovy konania vo výške 356,50 Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
súd žalobu žalobcu zamietol. Súd prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa domáhal
zaplatenia sumy vo výške 5.949,62 Eur spolu so 6,79% ročným úrokom za úver zo sumy 5.142,58 Eur
od 08. 07. 2014 do zaplatenia a 5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 5.949,62 Eur od 08. 07.
2014 do zaplatenia. Žalobca uplatnený nárok odôvodňoval uzavretím zmluvy o stavebnom sporení a

uzavretím zmluvy o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere zo dňa 28. 11. 2007, na základe ktorej
poskytol žalobca žalovaným 1/ a 2/ mimoriadny medziúver vo výške 8.298,48 Eur, pričom žalovaní sa
zaviazali do pridelenia cieľovej sumy splácať úroky z mimoriadneho medziúveru vo výške 6,79% ročne
pravidelnými mesačnými splátkami vo výške 46,97 Eur a do nasporenia 40% cieľovej sumy vkladať
na účet stavebného sporenia pravidelné mesačné vklady vo výške 41,49 Eur. Keďže žalovaní porušili
dohodnuté zmluvné podmienky a medziúver prestali riadne a včas splácať, listom zo dňa 03. 07. 2014
žalobca odstúpil od úverovej zmluvy a vyzval žalovaných 1/ a 2/, aby v 7-dňovej lehote vrátili zostatok

úveru, pričom žalovaní 1/ a 2/ peňažné prostriedky nevrátili. Účinnosť odstúpenia od zmluvy nastala
dňom 07. 07. 2017, pričom dlžná suma ku dňu účinnosti odstúpenia od zmluvy predstavuje sumu
5.949,62 Eur, ktorá pozostáva z istiny 5.142,58 Eur, nezaplatených úrokov za úver a z nezaplatených
poplatkov vo výške 807,04 Eur. Zároveň sa domáhal okrem dohodnutého úroku aj úroku z omeškania
vo výške 5% ročne z dohodnutého úveru. Okresný súd považoval uplatnený nárok za dôvodný v časti
žalovanej istiny a v časti úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo žalovanej istiny od 08. 07. 2014 do
zaplatenia. V prevyšujúcej časti týkajúcej sa dohodnutého úroku z úveru, ktorého sa žalobca domáhal

zo sumy 5.142,58 Eur vo výške 6,79% ročne od 08. 07. 2014 do zaplatenia, považoval nárok uplatnený
žalobou za nedôvodný a v tejto časti vo zvyšku žalobu žalobcu zamietol. Poukázal na to, že veriteľovi
zo zmluvy o úvere patrí úrok len do splatnosti, prípadne predčasnej splatnosti úveru s tým, že poukázal
na rozhodovaciu činnosť súdov, predovšetkým rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Obo 143/98, ku ktorémunázoru sa priklonila aj novšia prax všeobecných súdov, ktorú potvrdil Ústavný súd SR v rozhodnutí
IV.ÚS 476/2012-14 zo dňa 18. 09. 2012. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že od splatnosti
úveru je dlžník v omeškaní a nastupuje režim platenia úrokov z omeškania. Rovnaký postup nastáva

aj pri predčasnej splatnosti úveru, prípadne pri odstúpení od zmluvy. Ak by úrok patril žalobcovi až do
zaplatenia, bol by dlžník v postavení spotrebiteľa dvojnásobne zaťažený (úrokmi z úveru i úrokmi z
omeškania), čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu vo vzťahu účastníkov. Poukázal na to, že túto
judikatúru (uvedenú vyššie) aplikoval vo veci, pretože ide o spotrebiteľský vzťah v zmysle § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka, keďže žalobca vystupoval pri uzatváraní zmluvy o úvere v pozícii dodávateľa

podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, keď predmetom jeho činnosti je aj poskytovanie úverov
stavebným sporiteľom a žalovaní v pozícii spotrebiteľov podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, keď
podľa zmluvy títo nekonali v rámci svojej obchodnej ani podnikateľskej činnosti. Ustálil, že žalobcovi patrí
úrok len do dňa, kedy odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť k 07. 07. 2014, pričom za toto obdobie
už súd žalobcovi úrok priznal, preto návrh v časti úroku požadovaného od 08. 07. 2014 do zaplatenia
zamietol. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal žalobcovi plnú náhradu trov

konania, keď žalovaní boli neúspešní len v pomerne nepatrnej časti príslušenstva.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, a to proti
výroku súdu, ktorým okresný súd žalobu vo zvyšku zamietol s poukazom na to, že okresný súd žalobcovi
nepriznal požadovaný úrok za úver, pričom uvedené odôvodnil len tým, že odkázal na rozhodnutie NS

SR a Ústavného súdu SR. Zároveň súd uviedol, že ak by žalobcovi patril úrok za úver až do zaplatenia,
bol by dlžník v postavení spotrebiteľa dvojnásobne zaťažený, čo by spôsobovalo značnú nerovnováhu,
uvedené však súd viac neodôvodnil. Má za to, že odôvodnenie okresného súdu, pre ktoré nepriznal
žalobcovi požadovaný úrok za úver, nie je postačujúce. Súd len poukázal na rozhodnutia súdov, pričom
uvedené viac neodôvodnil, iba uviedol, prečo na uvedené rozhodnutia poukazuje a vychádza z nich.

V odôvodnení poukázal na to, že zmluva o úvere je absolútnym obchodom bez ohľadu na povahu
účastníkov úverového vzťahu. Ust. § 497 Obchodného zákonníka priznáva veriteľovi právo požadovať
nielen vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov, ale aj právo na úroky z úveru. V zmysle § 502
Obchodného zákonníka je dlžník od doby poskytnutia peňažných prostriedkov povinný platiť z nich úroky
v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom; dlžník je teda povinný s

vrátením poskytnutého úveru zaplatiť aj dojednané úroky, a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých
prostriedkov. Podľa názoru žalobcu povinnosť dlžníka platiť dohodnutý úrok za úver zaniká až úplným
vrátením poskytnutých peňažných prostriedkov, pričom podľa žalobcu analogicky túto povinnosť možno
vyložiť k ust. § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka. Namietal, že ak by porušením povinnosti dlžníka,
v dôsledku ktorého žalobca odstúpil od zmluvy, zanikol veriteľov nárok na zaplatenie úrokov za úver,

dlžník by prakticky porušením povinnosti získal pre neho výhodnejšie postavenie, nakoľko by sa „zbavil“
povinnosti plniť zmluvne dohodnuté plnenie. Akékoľvek konanie, ktoré porušuje povinnosť a spôsobuje
tým výhodu v rozpore s dobrými mravmi, je v rozpore s dobrými mravmi a je v rozpore s účelom právnych
predpisov vzťahujúcich sa na daný právny vzťah. Žalobcovi sa zdá neprípustné, aby sa tým, že odstúpil
od zmluvy o úvere v dôsledku porušenia povinnosti žalovanými, dostal do horšej situácie a prišiel by tak

o právo požadovať úroky za úver, ktoré predstavujú odplatu za užívanie istiny a mal by nárok len na úrok
z omeškania. Nepriznanie úrokov za úver nemá oporu v zákone a zároveň sa prieči charakteru úveru ako
odplatného právneho úkonu a v neposlednom rade sa prieči dobrým mravom, nakoľko stavia dlžníkov,
ktorí porušili svoju povinnosť, do výhodnejšej pozície ako majú dlžníci, ktorí si plnia svoje povinnosti
riadne a včas. Zdá sa mu nelogické, prečo by dlžníci, ktorí prestali splácať úver riadne a včas, mali

užívať peňažné prostriedky, ktoré dostali od veriteľa bez toho, aby boli povinní platiť túto odplatu za ich
poskytnutie. Okresný súd priznal žalobcovi úrok z omeškania, ale tento predstavuje sankciu žalovaným
za to, že porušili svoju povinnosť, no žalobca nevidí dôvod, prečo by mal byť sankcionovaný aj on a
to tým, že mu súd odoprie nárok na úrok za úver a pritom tento nárok mu vyplýva priamo z platných
právnych predpisov. Poukázal na uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici (bez uvedenia spisovej

značky), ktorými súd zmenil rozhodnutie súdov prvej inštancie tak, že žalobcovi priznal aj úrok za úver po
odstúpení od zmluvy. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý výrok rozsudku, ktorým súd prvej inštancie
žalobu vo zvyšku zamietol, zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Uplatnil si trovy
odvolacieho konania.

3. Žalovaní 1/ a 2/ sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.

4. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie
v napadnutom výroku, ktorým súd žalobu žalobcu vo zvyšku zamietol a v závislom výroku o trovách
konania, v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

5. Odvolací súd uvádza, že na základe preskúmania veci dospel odvolací súd k záveru, že podané
odvolanie nie je dôvodné. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu potrebnom
pre náležité zistenie skutkového stavu a vychádzajúc zo správnych skutkových zistení vec následne
aj právne správne posúdil. Pokiaľ žalobca v odvolaní namietal nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia,

odvolací súd preskúmaním veci zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa všetky náležitosti v zmysle
§ 152 ods. 2 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, keď z odôvodnenia
rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktoré je síce stručné, ale je jasné, vyplýva, akými úvahami sa súd
riadil a na základe akých skutočností súd dospel k záveru, že uplatnený nárok v prevyšujúcej časti
týkajúcej sa požadovaného úroku z úveru aj odo dňa zosplatnenia úveru považoval súd prvej inštancie
za nedôvodný. K dôvodom odvolania odvolací súd ďalej uvádza, že niet sporu, že predmetom konania

sú nároky žalobcu vyplývajúce zo zmluvy, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou a predmetný
vzťah založený touto zmluvou je potrebné posúdiť ako spotrebiteľský, vzhľadom k tej skutočnosti, že
pri uzatváraní zmluvy žalobca vystupoval v postavení podnikateľa a žalovaní 1/ a 2/ boli nepochybne v
postavení spotrebiteľov. Pokiaľ sa žalobca v konaní dovoláva nárokov na odplatné úroky, ktoré by mu
patrili v prípade, ak by bol zachovaný stav zákonnej domnienky, a teda trvanie záväzku zo spotrebiteľskej

zmluvy za stavu, že veriteľ aj spotrebiteľ budú plniť podľa podmienok a v termínoch dohodnutých v
zmluve, teda za stavu, že by nedošlo k predčasnému zosplatneniu úveru, odvolací súd uvádza, že
tým, že došlo k zosplatneniu úveru zo strany žalobcu, došlo aj k zmene záväzku, ktorá bola privodená
omeškaním spotrebiteľov - žalovaných a súčasne predčasným zosplatnením úveru zo strany veriteľa.
Zmena záväzku prináša aj zmenu pomerov plnenia a aktivuje režim omeškania v spojení s využitím

práva podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka. K predčasnému zosplatneniu záväzku došlo konaním
veriteľa, pričom predčasné zosplatnenie úveru predstavuje jednostranný sankčný právny inštitút, ktorý
umožňuje veriteľovi zmenou záväzku požadovať jednorázové okamžité vrátenie celej požičanej sumy.
Rozdiel stavu výhody splátok a stavu jednorázového zosplatnenia úveru spočíva v tom, že veriteľ nemá
nárok a spotrebiteľ nemá povinnosť vrátiť celú požičanú sumu naraz, splácanie úveru v splátkach na

strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne spláca, a teda
vracia veriteľovi, za čo patrí veriteľovi úrok. Pri predčasnom a mimoriadnom zosplatnení úveru vzniká
veriteľovi nárok na jednorázové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku
dňu zosplatnenia úveru. Pri predčasnom zosplatnení úveru teda veriteľ predčasným zosplatnením
navodzuje stav, v ktorom veriteľ má právo získať okamžite späť celú sumu požičaných peňažných

prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou
úveru. Ak teda nastal (po zosplatnení úveru) stav, kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné
prostriedky u seba a tieto užívať, ale je povinný zaplatiť úver jednorázovo, niet dôvodu na to, aby
veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu inak patrili za stavu oprávnenej držby prostriedkov spotrebiteľom.
Jednorázovým zosplatnením úveru vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorázovo vrátiť sumu požičaného

úveru navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania vzniká
nárok veriteľovi na úroky z omeškania, a to v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení
s § 3 a § 3a Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z.. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie
poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR zo dňa 18. 09. 2012, sp. zn. IV.ÚS 476/2012, v ktorom
rozhodnutí Ústavný súd SR sa vyslovil, že považuje za ústavne akceptovateľný výklad rozhodnutia

krajského súdu, keď po zosplatnení úveru nastupuje režim platenia úrokov z omeškania a nie už úrokov
z úveru, na ktoré rozhodnutie správne poukázal súd prvej inštancie. Pokiaľ žalobca dôvodí kogentnou
povahou ust. § 497 Obchodného zákonníka, vylučujúcou podľa neho bezúročný úver s tým, že úroky
mu patria od doby poskytnutia peňažných prostriedkov, je potrebné uviesť, že jeho právo na priznanie
úrokov za úver mu upreté nebolo, avšak nárok na úroky z úveru, ktoré boli zmluvne dohodnuté, žalobcovi

patrí len do zosplatnenia úveru.

6. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho
zamietajúcej časti ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil; rovnako potvrdil aj výrok
súdu prvej inštancie v časti rozhodovania o trovách konania, ktorý výrok je závislý výrokom. Okresný

súd o trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 3 O.s.p. platného a účinného v čase rozhodovania.
Keďže proti výroku, ktorým súd uložil povinnosť žalovaným 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne
žalobcovi sumu 5.949,62 Eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 08. 07. 2014 do zaplatenia v lehote 3
dní od právoplatnosti rozsudku, odvolanie podané nebolo, odvolací súd nemohol podrobiť odvolaciemuprieskumu vyhovujúcu časť rozhodnutia súdu prvej inštancie a jej správnosťou sa odvolací súd ani
nezaoberal.

7. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust.
§ 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaní 1/ a 2/ boli síce v odvolacom konaní úspešnou
stranou sporu a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by im prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
keďže však odvolací súd z obsahu spisu mal nepochybne preukázané, že žalovaným 1/ a 2/ žiadne trovy
konania v súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, nevznikol im ani nárok na náhradu trov odvolacieho

konania, a preto odvolací súd žalovaným 1/ a 2/ nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

8. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.
Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním senátu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).