Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/53/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116203304
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116203304.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobcu: N. H., nar.
XX.X.XXXX, bytom V. XX, XXX XX N., zastúpený JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo
Svidníku, ul. Sovietskych hrdinov 163/66, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35792752, zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková
s.r.o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a o vydanie

bezdôvodného obohatenia 2.157,06 eur takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že bod. 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, z 24.6.2010 v
znení: ,,Predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho
žiadosť a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy, uzavretej
medzi Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako ,,úver/revolving“) a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a)

za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 196,02 Eur a b)
za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 118,80 Eur
v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť, k čom Dlžník udeľuje veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto

Dohody o poskytnutí služby“, je neprijateľnou podmienkou.

II.Súdurčuje,žebod8.4zmluvyorevolvingovomúvereč.XXXXXXXXXX,z24.6.2010vznení:,,Odplata
za poskytnutie odkladu splatnosti úveru, je splatná dňom uzavretia tejto Dohody o poskytnutí služby.
Veriteľ a Dlžník sa dohodli na započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči
Veriteľovi na poskytnutie schválenej výšky úveru podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/

Zmluvy oproti pohľadávke Veriteľa voči Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm. a) tejto
Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej výšky odplaty) a to ku dňu poskytnutia úveru Dlžníkovi
podľa článku 2.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/Zmluvy. Odplata za poskytnutie odkladu splatnosti
splátok revolvingu je splatná dňom poskytnutia revolvingu Dlžníkovi. Veriteľ a Dlžník sa dohodli na
započítaní vzájomných pohľadávok a to pohľadávky Dlžníka voči Veriteľovi na poskytnutie schválenej
výškyrevolvingupodľačlánku4.1.ZmluvnýchdojednaníŽiadosti/ZmluvyoprotipohľadávkeVeriteľavoči

Dlžníkovi na zaplatenie odplaty podľa ods. 8.1. písm b) tejto Dohody o poskytnutí služby (resp. zníženej
výšky odplaty) a to ku dňu uskutočnenia revolvingu podľa článku 4.3. Zmluvných dojednaní Žiadosti/
Zmluvy. Rozdiel bude uhradený na účet Dlžníka uvedený v č. 2 Žiadosti/Zmluvy“, je neprijateľnou
podmienkou.

III. Žalovaný je povinný vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie vo výške 2 157,06 Eura, spolu s úrokom

z omeškania výške 5,05% ročne zo sumy 2 157,06 Eura od 23.3.2016 do zaplatenia všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

IV. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 18.2.2016 domáhal určenia neprijateľnosti zmluvnej
podmienky ako aj nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 2.157,06 Eur s prísl.. V žalobe

uviedol, že žalovaný mu poskytol úver vo výške 1.320 Eur podľa zmluvy o revolvingovom úvere, pričom
na účet mu žalovaný poukázal len 991,20 eur, keď si sumu 196,02 eur ponechal ako odplatu za službu
podľa bodu 8. zmluvy (ktorý citoval) a sumu 132,08 eur si započítal na splátku skoršieho úveru. Ako
spotrebiteľ žiadnu službu nevyužil a už za ňu zaplatil. Uviedol, že ide o materiálnu disproporciu ku škode
spotrebiteľa, teda ide o absolútne neplatnú neprijateľnú zmluvnú podmienku, pričom v čase uzatvorenia
zmluvy už žalobca bol starobným dôchodcom. Žalobca ďalej dôvodil, že v zmluve absentuje konečná

splatnosť úveru, výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto úver považoval
za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 zákona č. 129/2010 Z. z.. Konštatoval, že okrem reálne
poskytnutých 991,20 eur mu bol žalovaným ešte poskytnutý automatický revolving vo výške 636,60 eur
dňa 23.4.2012 a ďalší vo výške 636,60 eur dňa 16.4.2014. Žalovanému celkovo uhradil 4.421,46 eur,
pričom na strane žalovaného vzhľadom na vyššie uvedené vzniklo bezdôvodné obohatenie vo výške

2.157,06 eur (4.421,46 eur - 2.264,40 eur), preto žiadal vydať rozdiel, o ktorý sa žalovaný obohatil,
pričom o bezdôvodnom obohatení sa mal žalobca dozvedieť od Združenia na ochranu spotrebiteľa
HOOS 6.11.2015, keď mu bolo oznámené, že takéto zmluvy žalovaného súd bezúročné a bez poplatkov
a obsahujú neprijateľné podmienky.

2. K žalobe sa vyjadril písomným podaním žalovaný, ktorý uviedol, že v danej veci neexistuje naliehavý
právny záujem. Dôvodil, že predmetná odplata je cenou plnenia, čiže neprimeranosť je vylúčená.
Predmetom dohody je samostatná služba v podobe záväzku veriteľa poskytnúť odklad splatnosti
splátok, pričom bola individuálne uzavretá a nešlo o predpoklad ani podmienku úveru. Navrhol žalobu
zamietnuť.

3. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi oboznámením obsahu celého spisu konštatovaním,
že na č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba o určenie neprijateľnosti zmluvných
podmienok a vydanie bezdôvodného obohatenia, na č. l. 5 sa nachádza zmluva o revolvingovom úvere
uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným, na č. l. 6 a nasledujúcich sú zmluvné dojednania zmluvy o

revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., na č. l. 7 sa nachádzajú priemerné
úrokové miery z úverov poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny, na č. l. 8 sa nachádza stanovisko
veriteľa k predmetnej zmluve o revolvingovom úvere, na č. l. 10 sa nachádza prehlásenie združenia
na ochranu občana spotrebiteľa HOOS zo dňa 9.11.2015, na č. l. 18 a nasledujúcich sa nachádza
vyjadreniežalovanéhokžalobeourčenieneprijateľnostizmluvnejpodmienkyaovydaniebezdôvodného

obohatenia, na č. l. 20 sa nachádza opätovne kópia zmluvy o revolvingovom úvere uzatvorená medzi
žalobcom a žalovaným spolu so zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, na č. l. 25
sa nachádza už spomenuté ospravedlnenie právneho zástupcu žalovaného ako aj ostatným spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav:

4. Žalobca a žalovaný uzavreli dňa 24.6.2010 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, v ktorej
bolo uvedené, že schválená výška úveru, je 1.320 eur, avšak reálne poskytnutá bola čiastka 991,20 eur.
Žalobca mal úver splatiť formou 36 splátok k 14. dňu v mesiaci, pričom celková čiastka predstavovala
sumu 2.697,84, RPMN bola vo výške 65,83 %, ročná úroková sadzba 70,02 %, priemerná RPMN
vo výške 51,49 %. Ďalej v bode 5 zmluvy, t. j. v údajoch o požadovanom revolvingovom úvere je

uvedená RPMN po poskytnutí úveru vo výške 60,28 %, pričom v bode 6, kde sa nachádzajú údaje o už
schválenom úvere, je uvedená RPMN po poskytnutí úveru vo výške 56,10 %.

5. Na pojednávaní konanom 23.5.2017 bez účasti žalovaného, ktorého ospravedlnil jeho právny
zástupca, právny zástupca žalobcu uviedol, že žiada vyslovenie neprijateľnosti zmluvných podmienok

tak, ako boli uvedené v písomnom podaní žaloby na súd, nakoľko tieto boli už viackrát súdmi právoplatne
judikované ako neprijateľné. Čo sa týka bezdôvodného obohatenia poukázal na to, že spotrebiteľskú
zmluvu považuje za bezúročnú a bez poplatkov v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, nakoľko v zmluve absentovala konečná splatnosť, výška, počet, termíny splátok, istiny, úrokov
a iných poplatkov. Okrem iného poukázal na to, že v zmluve je ročná percentuálna miera nákladov

uvedená nižšie ako ročná úroková sadzba, čo v žiadnom prípade nie je možné. Aj z tohto dôvodupovažoval úver za bezúročný a bez poplatkov. Poukázal ešte na to, že pri vyjadrení žalovaného
nachádzajúceho sa na č. l. 18, ktoré bolo doručené súdu 5.8.2016 je jeho prílohou predmetná zmluva
o spotrebiteľskom úvere, kde na druhej strane zmluvy sú uvedené zmluvné dojednania zmluvy o

revolvingovom úvere, čo nezodpovedá skutočnosti, nakoľko pri podpisovaní zmluvy o revolvingovom
úvere na zadnej strane tejto zmluvy bola uzatvorená dohoda o poskytnutí služby podľa § 269 ods. 2 OZ
a takáto zmluva aj bola podpísaná s tým, že zmluvné dojednania zmluvy o revolvingovom úvere boli
na osobitných listinách, neboli podpísané aj z tohto dôvodu sú neplatné. Z uvedeného navrhol žalobe
vyhovieť.

6. Na základe zisteného skutkového stavu súd prvej inštancie právne uzatvára:

7.Podľa§1ods.2zákonač.129/2010Z.z.ospotrebiteľskýchúverochvzneníúčinnomvčaseuzavretia
zmluvy spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej

finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

8. Podľa § 9 ods. 2 písm. f), k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluva o
spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru

ako aj výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

9. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej
miery nákladov,

10. Podľa § 11 ods. 1 písm. a), b) zákona č. 129/2010 Z. z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9
ods. 1 a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1, a ak je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

11. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

12. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

13. Podľa § 52 ods. 1 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

14. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých

účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

15. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

16. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.17. Podľa § 53 ods. 1 OZ opäť v znení v čase uzavretia zmluvy spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu

plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

19. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

21. Podľa § 53a Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,
dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom

v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.

22. Podľa § 54 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou

zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona
vneprospechspotrebiteľa.Spotrebiteľsanajmänemôževopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje

23. zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

24. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy, Každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských

zmluvách.

25. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, proti porušeniu práv a povinností
ustanovených zákonom s cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde
domáhať ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ

zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav. Osoba, ktorá na súde úspešne uplatní
porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na
primerané finančné zadosťučinenie od toho, koho porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto
zákonom a osobitnými predpismi je spôsobilé privodiť ujmu spotrebiteľovi.

26. Žalovaný poukázal na vylúčenie súdnej kontroly poplatku tvoriaceho súčasť ceny (odplaty za úver)
s poukazom na § 53 ods. 1 vetu druhú OZ. Uvedené ustanovenie je však potrebné vykladať v súlade so
smernicou Rady 93/19/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách.

27. Podľa článku 4 ods. 2 smernice hodnotenie nekalej povahy podmienok sa nevzťahuje k definícii

hlavného predmetu zmluvy, ani na primeranú cenu a úhradu na jednej strane, ako aj tovar alebo služby
dodávané výmenným spôsobom na druhej strane, pokiaľ tieto podmienky sú zrozumiteľné.

28. Podľa článku 3 smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za
nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán

vzniknutých na základe zmluvy ku škode spotrebiteľa.

29. Vyššie uvedená úprava bola neskôr prijatá aj do nášho právneho poriadku zákonom č. 575/2009
Z. z. a to od 1.3.2010. Od uvedenej doby preto § 53 ods. 1 OZ znie: „Spotrebiteľské zmluvy nesmúobsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky

sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané“.

30. Za hlavný predmet plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú
základné plnenia zmluvy a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok SAIA d AHORROSY MONTE
D PIEDAT D MADRID, EU: S: 2010:309, bod 34).

31. Sporný poplatok, ktorý je poplatkom za možný odklad splátok rozhodne nie je základným plnením
úverovej zmluvy a teda nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.

32. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly nie je samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane
a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. Rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci

O. J., H. J. W. proti OTK Jelzalogbank Zrt, bod 54). Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje
spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda
v zásade nepatria do tejto druhej kategórie podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu s výnimkou otázky,
či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok
C-143/13 zo dňa 26.2.2015 vo veci D. K., X. V. K. proti SC Volksbank Romania SA, bod 55, 56).

33. V danom prípade súd neposudzoval cenu ako jej primeranosť k dodanej službe, ale celú dohodu o
cenezamožnýodkladsplátok,ktoráspočívavtom,žespotrebiteľmáplatiťzaniečo,čomuniejedodané
(tzv. teória skutočného plnenia). Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 18Co 109/2011
uviedol,žezaneprijateľnúzmluvnúpodmienkupovažujeajzmluvnúpodmienku,ktorávyjadrujefinančný

záväzok spotrebiteľa za plnenie, ktoré mu po materiálnej stránke nie je dodané a slúži záujmom
dodávateľa.Súddodáva,žeceláspornádohodasapovažujekomplexne,tedanielenvýškastanoveného
poplatku, ktorý však nepochybne vzhľadom na to, že predstavuje takmer 20 % poskytnutého úveru len
potvrdzuje záver o neprijateľnosti celej tejto zmluvnej podmienky.

34. V prejednávanej veci súd považuje za neprijateľné podmienky uvedené v zmluve pod bodom 8 v
odsekoch 8.1. a 8.4., pričom bod 8 má názov Dohoda o poskytnutí služby uzavretá podľa § 269 ods.
2 Obchodného zákonníka.

35. Pri predmetnom zmluvnom dojednaní súd vidí jeho neprijateľnosť nie v samotnom predmete tohto

dojednania a jeho cene, ale v okolnostiach aplikácie tohto ustanovenia. Je zrejmé, že táto zmluvná
podmienka platí aj v prípade, ak počas zmluvného vzťahu nedôjde zo strany dlžníka k požiadavke o
vykonanie odkladu maximálne 3 akýchkoľvek splátok úveru. To znamená, že v konečnom dôsledku
môže nastať situácia, že dlžník poskytne plnenie bez toho, aby obdržal za to protiplnenie. Súd
považuje za samozrejmé, že v spoločnosti založenej na trhovej ekonomike je vyžadovanie plnenia bez

reálneho poskytnutia protiplnenia minimálne rozporné s dobrými mravmi, pretože svojím spôsobom ide
o poskytnutie daru zo strany dlžníka - spotrebiteľa, s ktorým tento nepočíta a nebyť úverovej zmluvy,
takáto vec by ho určite ani nenapadla. Súd takúto dohodu o poskytnutí služby napriek deklarácii, že
jej podpisom nie je podmienený podpis úverovej zmluvy, považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku
sofistikovane umiestnenú do zmluvy samotnej (súd však zastáva názor, že toto zmluvné dojednanie

by bolo kryté aj len podpisom za bodom 13, pretože ak by tomu tak nebolo, tak potom nie je zrejmé,
ktoré body žiadosti/zmluvy sú vlastne podpisom dlžníka kryté, keďže toto zmluvné dojednanie nemá
samostatné číselné radenie ale je radené v kontexte cele žiadosti/zmluvy). Ide podľa názoru súdu o
nekalú obchodnú podmienku, ktorej cieľom nie je nič iné ako znížiť sumu úveru vyplácanú dlžníkovi
nachádzaním spôsobu neoprávneného obohacovania sa spôsobom navonok neutrálnym. Takýto postup

súd v žiadnom prípade s ohľadom na ochranu spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany nemôže
aprobovať. Túto podmienku by súd aproboval v prípade, ak by platba za odklad splátok mala prebehnúť
až potom, ako k samotnému odkladu splátok dôjde. V takomto prípade by bola naplnená premisa, že za
plnenie spotrebiteľa, teda dlžníka, bolo reálne poskytnuté plnenie veriteľa, teda dodávateľa.
36. Neobstojí ani prípadná námietka, že navrhovateľom zmluvy ako takej je spotrebiteľ. Napriek tomu,

že spotrebiteľ túto predpripravenú zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok podpisuje ako
prvý, nemožno ho mať za navrhovateľa v klasickom zmysle, pretože návrh zmluvy žiadnym spôsobom
nepripravil a nemohol do neho dokonca ani žiadnym spôsobom zasiahnuť. Existuje totižto rozdiel vo
faktickej moci účastníkov vzťahu zmluvného vzťahu - napr. práve pri uzavretí zmluvy podľa všeobecnýchobchodných podmienok, ktoré cestou privátneho zákonodarstva menia via facti zákonné dispozitívne
právo. Znamená to, že spotrebiteľ je tlačený do pozície oferenta vo vzťahu k tomu, kto tento návrh (pre
spotrebiteľa takmer vždy v niečom nevýhodný) pripravil.

37. Zo súdnej kontroly by bola vylúčená sporná dohoda, ak by bola individuálne dojednaná. Tento názor
je však spochybnený už tým, že ide o formulárovú dohodu. Podľa názoru súdu je logické, že v čase, keď
podpisovala žalobkyňa žiadosť o poskytnutie úveru, výška sporného poplatku v tlačive danej úverovej
zmluvy ešte nemohla byť uvedená, nakoľko nebolo známe, v akej výške bude žalobkyni úver schválený.

Sporný poplatok nepredstavuje celé číslo a nepochybne ide o určitý podiel z poskytnutého úveru,
takže poplatok musel byť do zmluvy dopísaný až po schválení úveru, a teda rozhodne nemohol byť
odsúhlasený žalobkyňou. Súd preto dospel k záveru, že sporná zmluvná podmienka nebola individuálne
dojednaná. Súd pritom zdôrazňuje, že platí prezumpcia práve o tom, že neprijateľná zmluvná podmienka
nebola individuálne dojednaná, ako to vyplýva z § 53 ods. 3 OZ. Dôkazné bremeno o opaku je na
žalovanom, ktorý však toto dôkazné bremeno neuniesol.

38. Pri posudzovaní neprijateľnosti zmluvnej podmienky je potrebné si uvedomiť, že žalovaný žalobcovi
strhol z úveru sumu 196,02 Eur ako poplatok za to, že ak by snáď niekedy v budúcnosti žiadal o odklad
splátok, aj to až pri splnení ďalších podmienok (stanovenej doby práceneschopnosti alebo skončenie
pracovného pomeru) povolí mu odklad, ale maximálne troch splátok a to všetko za uvedený poplatok.

Zmluvné dojednanie nie je formulované tak, že ak spotrebiteľ skutočne chce odklad splátok, môže
si ho aktivovať, ale je formulované tak, že službu napriek tomu, že ju spotrebiteľ ešte nepotrebuje a
zjavne ani nechce, zaplatí poplatok vo výške 196,02 Eur, čo je takmer 20 % z úveru. Nepochybne ide o
hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a preto súd
považoval za dôvodne tejto žalobe vyhovieť. Súd na záver pripomína, že existujú už viaceré právoplatné

súdne rozhodnutia, ktorým bola vyslovená neprijateľná zmluvná podmienka totožná s predmetom tejto
žaloby, ale z inej úverovej zmluvy uzavretej s iným klientom (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove
20Co 111/2014 zo dňa 26.5.2015, ktorým bol potvrdený rozsudok Okresného súdu v Prešove č. k.
11C/6/2014-62 zo dňa 11.4.2014 alebo rozsudok tohto súdu 25C/4/2014-111 potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Prešove 7Co/220/2014-138 zo dňa 24.11.2014).

39. Súd považoval za dôvodný aj návrh na vydanie bezdôvodného obohatenia z predmetného úveru.
Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010
Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy a medzi nimi pod písm. f), k), j)
je uvedená doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru, výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia ako aj ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú
čiastku,ktorúmusíspotrebiteľzaplatiť,vypočítanénazákladeúdajovplatnýchvčaseuzatvoreniazmluvy
o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej

miery nákladov .

40. Nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f) citovaného
zákona nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou
pod písm. k), kde sa uvádza aj počet splátok. Počet splátok teda nemožno stotožniť s konečnou

splatnosťou úveru a preto pri písm. f) citovaného ustanovenia iný výklad než ten, že konečná splatnosť
úveru musí byť určená dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline
5Co/286/14 zo dňa 27.5.2014). Napokon v zmluve absentovali aj predpoklady pre výpočet RPMN, čo
rovnako spôsobuje bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru a rovnako tak pri údajoch o schválenom úvere
bola RPMN nižšia ako úroková sadzba úveru, pričom RPMN je okrem iných údajov tvorená aj z úrokovej

sadzby úveru.

41. Podľa § 451 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez práv neho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako

aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

42. Uzavretú zmluvu o revolvingovom úvere súd považoval za zmluvu spotrebiteľskú, keďže žalovaný
ako právnická osoba poskytol v rámci svojho podnikania úver žalobcovi ako fyzickej osobe, ktoránekonala v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Z formy a obsahu
zmlúv, je zrejmé, že sa jedná o tzv .„formulárovú“ zmluvu, ktorej predtlač formulára mal žalovaný už
pripravený a dopisoval do nich iba konkrétne údaje týkajúce sa žalobcu, ktorý obsah zmluvy žiadnym

podstatným spôsobom nemohol ovplyvniť, ani neovplyvnil. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a pokiaľ zmluva obsahuje takéto neprijateľné podmienky, tak tieto sú neplatné.

43. Súd prvej inštancie sa zaoberal tiež naliehavým právnym záujmom na určení neprijateľnej zmluvnej

podmienky. Vychádzajúc z ustanovení zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, je potrebné
konštatovať, že v každom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobkyne ako spotrebiteľa na
určení neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to bez toho, aby žalobkyňa musela tento naliehavý právny
záujem na určení osobitným spôsobom preukazovať, pretože tento vyplýva priamo z vyššie uvedených
zákonných ustanovení, najmä z citovaného § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
( porovnaj rozsudok Krajského súdu v Prešove zo dňa 18.12.2013, sp. zn. 1Co/237/2013).

44. K výške bezdôvodného obohatenia súd prvej inštancie uvádza, že suma 2.157,06 eur predstavuje
rozdiel medzi sumou, ktorú žalobca zaplatil žalovanému a výškou skutočne poskytnutého úveru
(4.421,46 - 2.264,40 eur).

45. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

46. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. výška úrokov z omeškania je
o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalobca sa domáhal úhrady úrokov z omeškania zo
sumy bezdôvodného obohatenia až od dňa po doručení žaloby (23.3.2016), preto súd aj tomuto nároku
vyhovel.

47. Súd ešte záverom poukazuje na to, že uvedený poplatok bol viac krát právoplatne vyhlásený
za neprijateľný, a preto má žalovaný v zmysle § 53a Občianskeho zákonníka povinnosť zdržať sa
používania takejto neprijateľnej podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so
všetkými spotrebiteľmi. Pokiaľ žalovaný takúto povinnosť nerešpektuje a takúto neprijateľnú podmienku

naďalej používa, súdu neostáva iná možnosť ako opätovne vyhlásiť zmluvnú podmienku za neprijateľnú.
Iný postoj súdu by znamenal akceptovanie protiprávneho stavu.

O trovách konania medzi žalobcom a žalovaným súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca bol v konaní proti

žalovanému plne úspešný, preto má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu

na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne

splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.