Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6C/142/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616204587
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616204587.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, vo veci žalobkyne B.. W. N., C..

XX. XX. XXXX, S. T. B. - A., C. S. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Miroslavom Lehotským, advokátom,
Advokátska kancelária Milana Pišúta 936/16, Liptovský Mikuláš, proti žalovanému U. Q.I., C.. XX. XX.
XXXX, S. T. B., P.. V. XXX/XX, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDr. JURKOVEC ADVOKAT
DK, s.r.o., so sídlom M. R. Štefánika 1822, Dolný Kubín, IČO: 36832103, o zaplatenie 5 572,20 eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 4 572,20 eur s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od 01.
04. 2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

V časti o zaplatenie 1 000,- eur s príslušenstvom sa konanie z a s t a v u j e .

Žalobkyni sa p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 64 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 24. 06. 2016, uplatnila žalobkyňa voči žalovanému
pohľadávku 5 572,20 eur s úrokmi z omeškania 5,05 % ročne od 01. 04. 2015 do zaplatenia a náhradu
trov konania, pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku 334,- eur a trov právneho zastúpenia.
Žalobu odôvodnila tým, že prostredníctvom W. L. sa dňa 17. 05. 2014 obránila na žalovaného za

účelom obstarania zájazdu pre ňu a jej vtedy maloletú dcéru X. L., C.. XX. XX. XXXX (ďalej len „dcéra
žalobkyne“). Jednalo sa o zájazd s názvom „Austrália - Silvester 2014/15 + výlet v Seoule - Južná Kórea“
v termíne od 26. 12. 2014 do 14. 01. 2015 (ďalej „zájazd“). Na výzvu žalovaného, sprostredkovanú W.
L., poukázala žalovanému dňa 18. 06. 2014 preddavok na zakúpenie leteniek a ubytovanie v Sydney
po 2 200,- eur na osobu, spolu 4 400,- eur. Ďalšiu sumu na ubytovanie 2 x 450,- eur, spolu 900,- eur,
plus 2x lístok do opery po 50,- eur, spolu 100,- eur, teda celkom 1 000,- eur, poukázala žalobkyňa
žalovanému dňa 19. 10. 2014 a na ďalšiu výzvu, sprostredkovanú W. L., žalobkyňa doplatila žalovanému

dňa 25. 11. 2014 za večeru na Silvestra v Sydney pre dve osoby po 208,- eur, spolu 416,- eur. Na
základe predbežného vyúčtovania ceny zájazdu, ktoré zaslal žalovaný žalobkyni e-mailom dňa 23. 12.
2014, poukázala žalobkyňa na účet žalovaného poslednú platbu peňazí 2 x 446,10 eur, teda 892,20
eur. Celkom zaplatila žalobkyňa za zájazd žalovaného pre seba a dcéru spolu 6 708,20 eur. Žalovaný
sa zaviazal zabezpečiť pre žalobcu a jej dcéru, okrem iného, aj víza do Austrálie, ktoré však zabezpečil
iba pre žalobkyňu, ale nie pre jej dcéru. Skutočnosť, že dcéra žalobkyne nemá vybavené víza, žalovaný
oznámil žalobkyni v nočných hodinách dňa 25. 12. 2014, pričom odchod účastníkov zájazdu bol určený

na 26. 12. 2014 o 05:30 hod. z Liptovského Mikuláša. Žalobkyňa s dcérou žili samé, jednalo sa o
vianočné sviatky a školské prázdniny. Maloletá dcéra nemohla zostať doma sama, pričom žalobkyňa ju
nemala kde nechať, ani pre zabezpečiť iný, dodatočný program. Preto žalobkyňa oznámila žalovanému,
že ani ona sa zájazdu nezúčastní. Následne v priebehu januára 2015 žalobkyňa zistila, že žalovanýpri vybavovaní víz pre jej dcéru zvolil absolútne nesprávny postup tým, že požiadal o víza neskutočne
neskoro a to až dňa 24. 12. 2014, t. j. 2 dni pred plánovaným odchodom na zájazd, navyše bez potrebnej
dokumentácie, takže šanca, že žalovaný víza vybaví v dňoch 24. a 25. 12. 2014 bola, vzhľadom na

vianočné sviatky, už minimálna. Podľa pravidiel má zastupiteľský úrad na vybavenie žiadosti o udelenie
víz lehotu 7 dní, pričom žalovaný k žiadosti o toto udelenie víz nepredložil overenú kópiu rodného
listu, kópiu pasu druhého rodiča, ktorý necestoval s dieťaťom a súhlas druhého rodiča o udelenie
súhlasu na vycestovanie, prípadne rozhodnutie súdu o zbavení rodičovských práv druhého rodiča, ktorý
necestuje s dieťaťom. Žalovaný pri zabezpečovaní vybavovania víz pre vtedy mal. X. vážne pochybil,

zanedbal svoje povinnosti, na ktoré sa zaviazal (najneskôr prijatím peňažnej zálohy vo výške 4 400,-
eur) napriek tomu, že všetky doklady o totožnosti mal. X. L. mal riadne a najmä včas k dispozícii. Po
zistení týchto skutočností žalobkyňa vyzvala žalovaného na vrátenie poukázanej sumy a to niekoľkokrát
prostredníctvom SMS, aj e-mailovou korešpondenciou, naposledy písomnou výzvou zo dňa 04. 02.
2015, ktorú si však žalovaný neprevzal. Žalovaný na základe výziev vrátil žalobkyni sumu 1 000,- eur
dňa 18. 03. 2015 a sumu 136,- eur dňa 26. 03. 2015. Zostatok zloženej sumy vo výške 5 572,20 eur

žalovaný žalobkyni nevrátil.

2. Súd vo veci najskôr rozhodol platobným rozkazom č. k. 6C/142/2016-57 zo dňa 16. 08. 2016. Nakoľko
v zákonnej lehote žalovaný podal proti platobnému rozkazu odpor, súd tento zrušil uznesením č. k.
6C/142/2016-71 zo dňa 06. 10. 2016.

3. Podaním zo dňa 19. 09. 2016, doručeným súdu dňa 21. 09. 2016, žalobkyňa zobrala žalobu späť
o čiastku 1 000,- eur z dôvodu, že žalovaný jej túto sumu vrátil dňa 10. 02. 2015 (teda pred začatím
konania).

4. V odpore proti platobnému rozkazu žalovaný žiadal žalobu zamietnuť ako nedôvodnú, nakoľko
žalobkyni vrátil všetky financie, ktoré vrátiť mohol. Uviedol, že ako fyzická osoba (na organizovanie
zájazdov ako cestovná kancelária nemal skúsenosti, ani platné živnostenské oprávnenie) sa dohodol,
že sa žalobkyňa s dcérou môžu pripojiť k jeho skupine známych, s ktorými spoločne realizovali výlet
do Austrálie a na Nový Zéland. Žalovaný nespochybnil žalobkyňou tvrdenú sumu, ktorú na tento účel

žalovanému poukázala, pričom z týchto finančných prostriedkov zakúpil letenku pre žalobkyňu a jej
dcéru a rezervoval ďalšie aktivity spojené s cestou. Tvrdil, že žalobkyňa nepreukázala, že by s ním
bola dohodnutá, že bez dcéry nebude cestovať. Naopak, po tom, ako sa dozvedela, že dcéra nedostala
víza uviedla, že sa výletu zúčastní sama, čo mu uviedla v telefonáte deň pred odchodom. To, že sa
výletu nezúčastní ani ona, mu oznámila až cca 2 hodiny pred plánovaným odjazdom z Liptovského

Mikuláša. Kategoricky odmietol tvrdenie žalobkyne, že zvolil absolútne nesprávny postup pri žiadosti
o víza a pokiaľ žalobkyňa svoje tvrdenie podporila dokumentmi od B. N. uviedol, že sa jedná o jeho
subjektívne názory. Navyše on nevybavoval víza prostredníctvom zastupiteľského úradu, ale formou
elektronickej žiadosti. Lehoty na vybavenie víz sú informatívne. Odmietol tvrdenie žalobkyne, že dňa
18. 12. 2014 jej oznámil, že prijal od nej údaje na vybavenie víz. Víza všetkým účastníkom výletu,

okrem dcéry žalobkyne, boli udelené už 23. 12. 2014. Poukázal na skutočnosť, že dcéra žalobkyne
mala v decembri 2014 vek 17 rokov a 9 mesiacov, takže dôvod, že nedostala víza, v žiadnom prípade
nespôsoboval nemožnosť žalobkyne cestovať na výlet, na ktorý mala riadne a včas vybavené víza a
zakúpené všetky s tým súvisiace plnenia.

5. Žalobkyňa v replike zotrvala na svojich tvrdeniach, označila dôkazy na preukázanie skutočností, že
žalovaný opakovane organizoval a stále organizuje obdobné zájazdy do rôznych krajín sveta, čím je v
tunajšom regióne aj známy. Skutočnosť, že žalovaný zvolil nesprávny postup pri žiadosti o víza, podľa
žalobkyne preukazuje aj skutočnosť, že Austrálska vláda - Ministerstvo pre prisťahovalectvo a ochranu
hraníc (ďalej len „Austrálska vláda“), žalovanému e-mailom zaslala dňa 31. 12. 2014 žiadosť o doplnenie

informácií pre spracovanie návštevníckych (turistických) víz (podtrieda 600) a poukázala na stranu 17 a
stranu 19 tejto žiadosti. Skutočnosť, že žalovaný vybavoval víza 24. 12. 2014, žalobkyňa odôvodňovala
aj e-mailovou komunikáciou medzi ňou a žalovaným. Poukázala na časový posun, nakoľko v listinách
vyhotovených Austrálskou vládou je uvedený dátum podania žiadosti 24. 12. 2014 (UTC/koordinovaný
svetový čas + 10 h.).

6. Žalovaný v duplike zotrval na dôvodoch a tvrdeniach uvedených v odpore proti platobnému rozkazu.
Poukázal aj na to, že žalobný návrh neobsahuje uvedenie právneho titulu, z ktorého sa žalobkyňa
domáhala voči nemu zaplatenia istiny 5 572,20 eur.7. Pokiaľ ide o právnu kvalifikáciu, žalobkyňa (v prednese jej zástupcu na pojednávaní) doplnila žalobu o
právne posúdenie svojho nároku, ktorý žiadala posudzovať podľa ustanovení o príkaznej zmluve podľa

§ 724 Obč. zák., ktorého špeciálnych podtitulom je zmluva o obstaraní zájazdu podľa § 741a Obč. zák.
s tým, že na daný vzťah je potrebné aplikovať aj ustanovenia § 1 a § 7 ods. 5 zákona č. 281/2001 Z. z.

8. Žalovaný uviedol, že sa jedná o príkaznú zmluvu, nie o zmluvu o sprostredkovaní zájazdu, pretože
žalovaný nie je cestovnou kanceláriou. Tvrdil, že žalovaný v zmysle ust. § 725 Obč. zák. konal podľa

svojich schopností a znalostí a nezavinil, že žalobkyňa sa spolu s dcérou nezúčastnili zájazdu.

9. Podľa čl. 8 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové
tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

10. Podľa čl. 15 CSP
(1)Dôkazyatvrdeniastránsporuhodnotísúdpodľasvojejúvahyvsúladesprincípmi,naktorýchspočíva
tento zákon.
(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

11. Podľa § 149 CSP, prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä
skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k
návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

12. Podľa § 153 ods. 1, 2 CSP
(1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas.
Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla
predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania.
(2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas,

nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie
ďalších úkonov súdu.

13. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

14. Žalobkyňa aj žalovaný zotrvali na svojich tvrdeniach aj v priebehu celého konania. Súd vykonal
všetky dôkazy, navrhnuté stranami sporu, okrem výsluchu svedka Y.. B. L.. Súd tento dôkaz nevykonal z
dôvodu, že žalovaný nezabezpečil prítomnosť tohto svedka na pojednávaní, ktoré bolo uskutočnené dňa
11. 04. 2017 napriek tomu, že táto povinnosť mu bola uložená v uznesením o odročení pojednávania zo

dňa 02. 02. 2017. Tento svedok sa neustanovil ani ďalšie pojednávanie, uskutočnené dňa 16. 05. 2017,
na ktoré bol predvolaný súdom, pričom svoju neprítomnosť ospravedlnil dlhodobou hospitalizáciou v
nemocnici. Navyše skutočnosti, na ktoré žiadal žalovaný tohto svedka vypočuť, boli súdu ozrejmené
ostatnými dôkazmi, vykonanými na návrh obidvoch strán sporu.

15. Podľa § 724 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“), príkaznou zmluvou sa zaväzuje
príkazník, že pre príkazcu obstará nejakú vec alebo vykoná inú činnosť.

16. Podľa § 725 Obč. zák., príkazník je povinný konať pri plnení príkazu podľa svojich schopností a
znalostí. Od príkazcových pokynov sa príkazník môže odchýliť len vtedy, ak je to nevyhnutné v záujme

príkazcu a ak nemôže včas dostať jeho súhlas; inak zodpovedá za škodu.

17. Podľa § 1 zákona č. 281/2001 Z. z. o zájazdoch, podmienkach podnikania cestovných kancelárií a
cestovných agentúr a o zmene a doplnení Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov, tento
zákon upravuje spôsob organizovania zájazdov a niektoré podmienky podnikania cestovných kancelárií

a cestovných agentúr.18. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 281/2001 Z. z., každý kto organizuje, ponúka a predáva zájazdy a nie je
podnikateľom, je povinný dodržiavať ustanovenia tohto zákona, ktoré sa týkajú organizovania, ponuky
a predaja zájazdov cestovnou kanceláriou.

19. Podľa § 741a Obč. zák., zmluvou o obstaraní zájazdu sa obstarávateľ (cestovná kancelária)
zaväzuje, že objednávateľovi obstará vopred ponúkanú kombináciu služieb cestovného ruchu (zájazd),
a objednávateľ sa zaväzuje, že zaplatí dohodnutú cenu.

20. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalovaný organizoval zájazd do Austrálie a na Nový
Zéland na žiadosť svojich známych. O zájazde sa žalobkyňa dozvedela od W. L., ktorá následne
kontaktovala žalovaného a ten súhlasil, že žalobkyňa s dcérou sa môžu pripojiť k skupine. Pokiaľ
ide o organizáciu zájazdu, žalovaný s účastníkmi zájazdu dohodol program, zabezpečoval cestovné
lístky, ubytovanie a aj vybavenie víz - táto skutočnosť bola medzi stranami nesporná. Žalovaný zájazd
organizoval bez akejkoľvek odmeny, ako fyzická osoba, pričom v tom čase (a ani v súčasnom období)

nepodniká v cestovnom ruchu. Žalovaný, aj keď nepodnikal v cestovnom ruchu, mal bohaté skúsenosti
s organizovaním zájazdov do cudziny, čo v konaní bolo preukázané vypočutím W. L., B. O., Y.. T. Š.
X. B. H.. Skutočnosť, že žalovaný mal značné cestovateľské skúsenosti, vyplýva aj z informácií, ktoré
žalobkyňa získala na internete a predložila súdu. Sám žalovaný vo výpovedi uviedol, že cestuje veľa a
pokiaľ ľudia, ktorých si váži, ho o to požiadajú, tak mu nerobí problém cestovať s nimi. Potvrdil teda, že

organizuje zájazdy, aj keď vždy len pre priateľov.

21. Medzi stranami bolo sporné, kedy žalovaný požiadal o víza, či pri vybavovaní víz zvolil správny
typ víz a kedy žalobkyňa poskytla žalovanému fotokópie pasov, ktoré boli potrebné pre vybavenie víz.
Spornou bola aj skutočnosť, či od žalobkyne bolo možné požadovať, aby cestovala na dovolenku, hoci

jej dcéra cestovať nemohla, nakoľko nemala v čase odchodu austrálske víza.

22. Pokiaľ ide o okolnosti vybavovania víz, v tomto smere súd vychádzal z výpovede svedka Y.. B.
N., ktorý je I. obchodnej spoločnosti INFORMATION PLANET, s.r.o. so sídlom v Prešove, predmetom
činnosti ktorej je najmä sprostredkovanie študijných pobytov v zahraničí, ako vízová asistencia, pričom

táto spoločnosť sa majoritne zaoberá Austráliou. Potom súd výpoveď svedka Y.. B. N. posúdil ako
výpoveď odborne spôsobilej osoby. Svedok vysvetlil rozdiel medzi vízami typu 600 (ktoré vybavoval
žalovaný pre účastníkov zájazdu a teda aj pre dcéru žalobkyne) a turistickými vízami typu 651, tzv. e-
visitor. Svedok síce uviedol, že na takú krátku cestu sa štandardne vybavujú e-visitor víza 651 a pokiaľ
by žalovaný zvolil tento typ víz, s najväčšou pravdepodobnosťou by Austrálska vláda nepožadovala aj

tlačivo 1229 - doklady ak cestuje maloleté dieťa iba s jedným z rodičov, ale zároveň uviedol, že tento
typ víz nie je možný, ak cestuje viac ľudí ako skupina. Výpoveďou Y.. N.É. bolo vyvrátené tvrdenie
žalovaného, že víza typu 651 neumožňovali opakovaný vstup do Austrálie a boli „jednovstupové“,
pretože obidva typy víz (600 aj 651) sú tzv. multivstupové. Rozdiel medzi vízami typu 600 a 651
spočíva hlavne v tom, že pri vízach typu 600 sa môže zadať, že určitý počet ľudí cestuje ako skupina,

čo pri vízach typu 651 nie je možné. Nakoľko žalobkyňa s dcérou mienili cestovať do Austrálie so
skupinou, žalovaným zvolený typ víz 600 nemožno vyhodnotiť ako zrejme nevhodný. Navyše v konaní
nebola vyvrátená obrana žalovaného, že dovtedy nikdy nevybavoval víza pre maloletú osobu a nikdy
predtým nebol v Austrálii. Vypočutím svedka Y.. N. bolo takisto zistené, že víza sa štandardne vybavujú
elektronicky on-line. Pokiaľ o víza do Austrálie žiada osoba mladšia ako 18 rokov, Austrálska vláda

vyžaduje ďalšie dokumenty, konkrétne tlačivo 1229, ktoré vyžaduje povolenie rodičov na cestu dieťaťa.
Tieto doklady sú nevyhnutnou súčasťou žiadosti o víza pre maloletú osobu. Svedok priznal, že táto
informácia mu je známa vzhľadom na jeho dlhoročné skúsenosti v tejto oblasti, pričom k tlačivu 1229 na
stránke Austrálskej vlády je potrebné sa „dopátrať“. Na stránke Austrálskej ambasády vo Viedni je tento
údaj dostupnejší, je to tam jednoznačne uvedené, ale pokiaľ bolo možné v roku 2014 žiadať o víza na

Austrálskej ambasáde vo Viedni, takáto žiadosť by musela byť písomná. Nakoľko žalovaný vybavoval
víza elektronicky, postupoval štandardným spôsobom. Pokiaľ ide o časový horizont, svedok uviedol, že
Austrálska vláda pri maloletom dieťati a vízach typu 651 tieto udeľuje okamžite v rozpätí 1 - 2 hodín,
zvyčajne do 24 hodín. Pokiaľ ide o víza typu 600, doba udelenia víz je v rozmedzí od 1 hodiny od 1
mesiaca. Austrálska strana navyše nemusí akceptovať skutočnosť, že osoba, ktorá chce cestovať do

Austrálie,máužzakúpenúletenku,alebománejakécestovateľsképlány.Svedoktiežuviedol,žeakajpri
vypĺňaní formulára o udelenie víz typu 600 nevzniknú žiadne problémy, neznamená to, že víza udelené
aj budú. V procese udeľovania víz totiž imigračný úrad na základe tejto žiadosti vygeneruje zoznam
ďalších potrebných dokumentov - v danom prípade takto imigračný úrad aj postupoval, keď výzvou zodňa 31. 12. 2014 bol žalovaný požiadaný o doplnenie ďalších dokladov, potrebných pre udelenie víz pre
dcéru žalobkyne. (tlačivo 1229). Preto začať vybavovať víza dňa 24. decembra, pre cestu do Austrálie
s odchodom dňa 26. decembra, je obrovské riziko a to nielen pri maloletom dieťati, ale aj pri dospelých

osobách.

23. Z ustanovenia § 741a a nasl. Obč. zák. ako aj z citovaných ustanovení zákona č. 281/2001 Z.
z. vyplýva, že ustanovenia pre zmluvu o obstaraní zájazdu možno použiť iba za predpokladu, ak
ju uzatvára obstarávateľ (cestovná kancelária) a objednávateľ, ktorým je zvyčajne fyzická osoba - v

takom prípade by sa jednalo o spotrebiteľský právny vzťah. Nakoľko však žalovaný neprevádzkoval
nikdy cestovnú kanceláriu, nepodnikal ako cestovná kancelária, na daný právny vzťah súd aplikoval
ustanovenie § 724 a § 725 Obč. zák. Príkazná zmluva podľa tejto právnej úpravy, je tzv. bezformálnou,
konsenzuálnou a dvojstranne zaväzujúcou zmluvou, prostredníctvom ktorej sa jedna strana zaväzuje
obstarať bezodplatne (príp. aj odplatne) pre druhú stranu nejakú záležitosť. Zmluvnými stranami je
príkazca (mandant), pre ktorého sa na základe zmluvy nejaká vec obstaráva - v danom prípade

žalobkyňa a príkazník (mandatár), ktorý je obstarávateľom tejto veci - v danom prípade žalovaný. Z
vymedzenia predmetu príkaznej zmluvy pritom vyplýva, že záväzok povinnej osoby spočíva vo vykonaní
činnosti, ktorá je vymedzená v zmluve a nie tiež v dosiahnutí nejakého výsledku. Rozhodujúce je, či
príkazník vykonal riadne všetko, na čo sa zaviazal a v takom prípade nezodpovedá za to, že očakávaný
výsledok sa nedostavil.

24.Vzhľadomnauvedenúprávnukvalifikáciusúdskúmal,čižalovanývykonalriadneavšetkopreto,aby
žalobkyňa a jej dcéra mohli cestovať na zájazd a zároveň či žalobkyňa poskytla žalovanému potrebnú
súčinnosť.

25. Súd zistil, že žalovaný si pre seba vybavil víza do Austrálie dňa 17. 12. 2014, o čom informoval
ostatných účastníkov zájazdu e-mailom, odoslaným dňa 17. 12. 2014 o 12:06 hod. Zároveň týmto e-
mailom vyzval žalobkyňu zaslať odfotenú stranu pasu s údajmi o pase, adresu a kontaktné údaje,
zamestnanie (adresa, telefón, pozícia), číslo občianskeho preukazu a kde bol vydaný a poplatok 150,-
AUD za vydanie víz.

26. Medzi stranami bolo sporné, kedy žalobkyňa poskytla žalovanému potrebné doklady k tomu,
aby žalovaný mohol pre ňu a pre jej dcéru vybaviť turistické víza do Austrálie. Žalobkyňa tvrdila, že
žalovanému poskytla opakovane podklady potrebné pre vybavenie víz - prvýkrát mu zaslala fotokópiu
pasov už dňa 14. 12. 2014 e-mailom, odoslaným z počítača suseda žalobkyne, Y.. M. S., druhýkrát

dňa 17. 12. 2014 o 13,37 hod. prostredníctvom U. M. z počítača Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a naposledy 23. 12. 2014, kedy fotokópiu pasov žalovanému zaslala dcéra žalobkyne cez facebook.
Žalovaný tvrdil, že víza pre žalobkyňu, jej dcéru, ale aj pre ostatných účastníkov zájazdu vybavoval až
dňa 23. 12. 2014 v neskorých večerných hodinách z toho dôvodu, že čakal len na žalobkyňu, ktorá mu
dovtedyneposkytlapotrebnépodklady,nakoľkonedostalfotokópiepasovzaslanýche-mailomzpočítača

Y.. M. S. ani z počítača Všeobecnej zdravotnej poisťovne, čo mala sprostredkovať U. M..

27. Vykonaným dokazovaním, vyhodnotením všetkých dôkazov jednotlivo aj v ich vzájomných
súvislostiach, mal súd preukázanú pravdivosť výpovede žalobkyne, pokiaľ ide o poskytovanie fotokópií
pasov, potrebných pre vybavenie víz. Vypočutím svedka Y.. M. S., ktorého výpoveď bola potvrdená aj

e-mailovou komunikáciou, získanou z jeho počítača bolo potvrdené, že na žiadosť žalobkyne svedok
naskenoval pasy a tieto zaslal dňa 14. 12. 2014 o 18:30 hod. na adresu Y..J.. Žalovaný nespochybnil,
že sa jedná o jeho e-mailovú adresu. Svedok uviedol, že správa bola žalovanému doručená, pretože
inak by bol tento e-mail vrátený, čo v danom prípade nebolo. Pokiaľ zaslanie tohto e-mailu predchádzalo
výzve žalovaného zo dňa 17. 12. 2014, žalobkyňa vysvetlila, že fotokópie pasov zaslala na základe

telefonickej informácie, získanej od W. L.. V tom čase sa žalobkyňa so žalovaným osobne nepoznala,
pretože prvýkrát sa stretli až 16. 12. 2014. Aj keď e-mailová správa bola zaslaná z adresy Y.. M. S.
(S..O.), správa mala názov „. N. X. L., takže žalovanému muselo byť zrejmé, kto mu zaslal uvedené
podklady a za akým účelom. Vypočutím svedkyne U.Á. M. mal súd preukázanú aj pravdivosť výpovede
žalobkyne o tom, že dňa 17. 12. 2014 druhýkrát zaslala žalovanému fotokópie pasov a to z počítača

Všeobecnej zdravotnej poisťovne (pokiaľ ide o výpoveď U. M., tá uviedla len nesprávny dátum 18. 12.
2014). Pravdivosť výpovede U. M. zároveň potvrdzuje e-mailová správa zo dňa 17. 12. 2014, ktorú
žalobkyňa zaslala žalovanému o 13:37 hod. a ktorou mu oznámila, že „pasy som už poslala - dúfam,
že ich máš“. Zároveň žalovanému oznámila aj informácie, ktoré požadoval e-mailom, odoslaným dňa17. 12. 2014 o 12:06 hod. (adresu bydliska, č. telefónu, č. občianskeho preukazu, zamestnanie seba aj
dcéry). Ďalšou e-mailovou správou zo dňa 18. 12. 2014, ktorú žalovaný zaslal žalobkyni 18. 12. 2014 o
0:09 hod., tento ďakoval za promtnú reakciu. Žalovaný síce vo svojej výpovedi tvrdil, že tento

e-mail sa týkal lístkov na vlak a nie ostatných záležitostí, ale nakoľko žalobkyňa dňa 17. 12. 2014 zaslala
žalovanému prostredníctvom U. M. fotokópie pasu a oznámila mu to aj e-mailom zo 17. 12. 2014, mohla
dôvodne predpokladať, že e-mail žalovaného z 18. 12. 2014 je potvrdením toho, že dostal fotokópie
pasov. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobkyňa naposledy zaslala žalovanému fotokópie pasov dňa
23. 12. 2014 cez facebook.

28. Uvedenými dôkazmi mal vyvrátené tvrdenie žalovaného, že víza do Austrálie vybavoval pre celú
skupinu až 23. 12. 2014 len z toho dôvodu, že nemal k dispozícii fotokópie pasov žalobkyne a jej dcéry.
Tomuto tvrdeniu žalovaného súd neuveril aj preto, že nie je pravdepodobné, aby riskoval cestu celej
skupiny len pre chýbajúce podklady od žalobkyne, ktorá mala navyše cestovať s ním prvýkrát, na rozdiel
od ostatných účastníkov zájazdu, ktorých považoval za priateľov. Pokiaľ by žalovaný skutočne mienil

začať vybavovať víza skôr a chýbali by mu len podklady od žalobkyne, určite by ju bol kontaktoval tak,
akotomubolodňa23.12.2014.OdchodvšetkýchúčastníkovzájazdudoAustrálieaNovéhoZélandubol
pritom určený z Liptovského Mikuláša na deň 26. 12. 2014 o 05:30 hod. Žalovaný však začal vybavovať
víza až dňa 23. 12. 2014 vo večerných hodinách, čo potvrdzuje e-mailová správa zaslaná žalovaným
všetkým účastníkom zájazdu dňa 24. 12. 2014 o 00:26 hod., ktorou oznámil, že víza majú všetci, okrem

dcéry žalobkyne.

29. Bez ohľadu na to, aké mal žalovaný cestovateľské skúsenosti a ako dlho trvalo jemu získanie víz do
Austrálie (o ktoré požiadal dňa 17. 12. 2014), žalovaný nepostupoval s primeranou starostlivosťou, keď
pre všetkých účastníkov zájazdu začal vybavovať víza tri dni pred odchodom, navyše počas vianočných

sviatkov, resp. tesne pred vianočnými sviatkami. Pokiaľ by žalovaný pristupoval k otázke vybavovania
víz zodpovedne a požiadal by Austrálsku vládu o víza pre všetkých účastníkov zájazdu 17. 12. 2014
(keď víza vybavoval pre seba), bol by daný primeraný časový priestor na doplnenie žiadosti, pokiaľ by
to Austrálska vláda vyžadovala. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že Austrálska vláda 31.
12. 2014 zaslala žalovanému výzvu na doplnenie žiadosti z 23. 12. (resp. 24. 12. 2014 austrálskeho

času), pričom z tejto žiadosti o doplnenie jednoznačne vyplýva, čo Austrálska vláda vyžadovala, nakoľko
dcéra žalobkyne cestovala iba s jedným z rodičov. Text tlačiva 1229 je zrozumiteľný a jednoznačný - v
tomto smere výhrady žalovaného sú neopodstatnené. Tým, že žalovaný požiadal o víza pre žalobkyňu
a jej dcéru veľmi neskoro, pričom nepreukázal, že dôvodom bolo neposkytnutie súčinnosti zo strany
žalobkyne, mal súd preukázané, že nevykonal pre žalobkyňu všetko, na čo sa zaviazal. V dôsledku toho

dcéra žalobkyne nemohla cestovať do Austrálie.

30. Podľa § 415 Obč. zák., každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na
majetku, na prírode a životnom prostredí.

31. Podľa § 420 ods. 1, ods. 3 Obč. zák.
(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
(3) Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

32. Podľa § 442 ods. 1 Obč. zák., uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

33. Pri obstaraní veci príkazcu je príkazník povinný nahradiť škodu, ktorú svojim konaním spôsobil
príkazcovi, príp. inú škodu v rovnakom rozsahu ako každý, kto porušil svoje zmluvné záväzky.

34. Žalovaný tým, že požiadal o víza pre dcéru žalobkyne veľmi neskoro spôsobil, že Austrálska vláda

nerozhodla o tejto žiadosti v lehote očakávanej žalovaným, t. j. do niekoľkých hodín. Dôvodom bola
skutočnosť, že žalovaný spolu so žiadosťou o víza, vzor 600, nevyplnil aj tlačivo 1229 a nepripojil tam
požadované doklady. Aj keď žalobkyňa v konaní nepreukázala, že žalovaný mal a mohol vedieť o tom,
že prílohou žiadosti o udelenie víz osobe mladšej ako 18 rokov je tlačivo 1229, pokiaľ by žiadosť bola
podaná v primeranej lehote, Austrálska vláda by žalovaného na uvedený nedostatok žiadosti vyzvala,

takže žalovaný by mal možnosť uvedené podklady doplniť do odchodu, t. j. 26. 12. 2014 o 05:30 hod.
Žalovaný si nepočínal tak, aby nedošlo k škode na majetku žalobkyne, ktorá uhradila riadne poplatok
za cestu do Austrálie a Nový Zéland pre seba a pre dcéru a dôvodne očakávala, že žalovaný zabezpečí
všetky náležitosti potrebné pre absolvovanie cesty.35. Žalovaný tvrdil, že žalobkyňa cestovať mohla aj bez dcéry, nakoľko ona víza dostala a dcéra mala
17 rokov a 9 mesiacov, takže bola schopná sa o seba postarať sama, príp. starostlivosť o ňu mohol

zabezpečiť jej otec Y.. B. L., príp. krstná matka B.. K. N., alebo zamestnankyňa žalobkyne O.C. A..

36. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a žalovaný to ani nerozporoval, že žalobkyňa s dcérou
žili samé a starostlivosť o mal. X. zabezpečovala žalobkyňa takisto sama. Vypočutím O.C. A. bolo
zistené, že ona nezabezpečovala starostlivosť o mal. X. - stalo sa, že niekoľkokrát X. u nej prenocovala,

ale to bolo v dôsledku toho, že sa kamaráti s jej dcérou a dievčatá sa navštevovali. Navyše v čase,
keď žalobkyňa mala odcestovať s dcérou do Austrálie, svedkyňa O. A. bola po operácii kŕčových žíl
a starostlivosť o X. by zabezpečovať ani nemohla. V konaní bolo zistené, že ak žalobkyňa z nejakých
dôvodov musela odcestovať a nemohla zabezpečiť každodennú starostlivosť o dcéru, obrátila sa
zvyčajne na priateľku B.. K. N., ktorá je zároveň aj krstnou mamou X. L.. Vždy to však bolo dohodnuté
vopred, s väčším časovým odstupom tak, aby si mohla B.. N. prispôsobiť svoj program starostlivosti o

maloletú X.. Pokiaľ ide o starostlivosť o dcéru žalobkyne zo strany jej otca, vypočutím B.P.. K. N., X. L.
aj žalobkyne bolo zistené, že ak v minulosti aj bolo dohodnuté, že v neprítomnosti žalobkyne sa o dcéru
bude starať jej otec, zvyčajne túto starostlivosť zabezpečoval v spolupráci s B.. N.. Navyše v danom
čase sa Y.. B. L. (L. X.) staral o svoju matku v prostredí, ktoré X. nepovažovala za také, kde by sa mohla
zdržiavať po dobu neprítomnosti svojej matky.

37. Vypočutím žalobkyne, X. L., X. B.. K. N. mal súd preukázané, že výlet do Austrálie a Nový Zéland
mienila žalobkyňa dať svojej dcére ako darček k 18-tym narodeninám. Výlet sa pritom uskutočnil počas
vianočných a novoročných sviatkov a o tom, že dcéra žalobkyne nemá víza, sa žalobkyňa dozvedela až
25. 12. 2014 v neskorých večerných hodinách, čo dcére oznámila až na druhý deň, teda až po odchode

ostatných účastníkov z Liptovského Mikuláša. Vzhľadom na tieto skutočnosti mal súd preukázané, že
žalobkyňa sa dôvodne rozhodla necestovať, keď cestovať nemohla jej dcéra. Nie je pritom rozhodujúce,
či by bola žalobkyňa v noci 25. 12. 2014 schopná zabezpečiť dohľad nad svojou mal. dcérou. Táto mala
už 17 rokov a 9 mesiacov a ako sama uviedla „prežila by“ neprítomnosť matky. Tvrdenie žalovaného,
že X. mohla zostať sama, alebo že žalobkyňa mala povinnosť vyvinúť väčšie úsilie, aby zabezpečila

dohľad nad dcérou počas svojej neprítomnosti, je vzhľadom na ostatné skutočnosti irelevantné. Súd
poukazuje na to, že sa jednalo o obdobie vianočných sviatkov (školských prázdnin), mal. X. sa na
výlet tešila, vedela, že tento výlet má dostať ako darček k 18-tym narodeninám a za takejto situácie by
žalobkyňa nekonala ako zodpovedná matka, ak by sa rozhodla cestovať bez dcéry a navyše bez toho,
aby táto mala počas vianočných sviatkov zabezpečený iný, porovnateľný program. Tým, že žalovaný

oneskorene požiadal o víza pre dcéru žalobkyne, v dôsledku čoho táto víza nedostala, zavinil, že na
výlet do Austrálie a Nový Zéland nemohla cestovať nielen mal. X. L., ale aj žalobkyňa. Žalobkyni preto
vznikla škoda, rovnajúca sa finančným prostriedkom, ktoré zaplatila žalovanému za zájazd a túto sumu
je preto žalovaný povinný žalobkyni vrátiť.

38. Medzi stranami bolo nesporné, že žalobkyňa zaplatila žalovanému za zájazd za dve osoby celkom
6 708,20 eur. Žalovaný vrátil žalobkyni dňa 09. 02. 2015 čiastku 1 000,- eur, dňa 18. 03. 2015 čiastku
1 000,- eur a dňa 26. 03. 2015 čiastku 136,- eur, spolu 2 136,- eur. Žalobkyňa pôvodne uplatnila voči
žalovanému sumu 5 572,20 eur a až po začatí konania zobrala žalobu späť v časti 1 000,- eur (dôvodom
späťvzatiažalobybolaskutočnosť,žepripodanížalobynezohľadnilasumu1000,-eur,ktorújejžalovaný

vrátil dňa 09. 02. 2015).

39. Podľa § 144 CSP, žalobca môže vziať žalobu späť.
40. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O
čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

41. Podľa § 146 ods. 1 CSP, súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

42. Žalobkyňa zobrala žalobu v časti istiny 1 000,- eur s príslušenstvom späť pred prvým pojednávaním,
s čím žalovaný súhlasil. Nakoľko civilné sporové konanie je ovládané dispozičnou zásadou, ktorá
sa prejavuje predovšetkým v dispozitívnych procesných úkonoch strán sporu, medzi ktoré patrí
aj späťvzatie žaloby, súd v zmysle citovanej právnej úpravy v časti o zaplatenie 1 000,- eur spríslušenstvom, konanie zastavil. V dôsledku čiastočného zastavenia konania predmetom sporu zostala
istina 4 572,20 eur. Nakoľko žalobkyňa túto sumu žalovanému zaplatila za zájazd, ktorého sa zavinením
žalovaného nemohli s dcérou zúčastniť, súd žalovaného zaviazal zaplatiť žalobkyni náhradu škody vo

výške 4 572,20 eur.

43. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

44. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

45. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia, ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

46. Žalobkyňa žiadala priznať úroky z omeškania od 01. 04. 2015, čo zdôvodnila tým, že v priebehu
mesiaca marec 2014 so žalovaným komunikovali telefonicky, e-mailom, a preto sa žalobkyňa rozhodla
požadovať úroky z omeškania od 1. dňa nasledujúceho mesiaca.

47. Podľa § 559 Obč. zák.
(1) Splnením dlh zanikne.
(2) Dlh musí byť splnený riadne a včas.

48. Podľa § 563 Obč. zák., ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo
určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

49. Žalobkyňa tvrdila, že žalovaného opakovane telefonicky vyzývala na vrátenie celej sumy, ktorú
zaplatila za zájazd. Žalovaný toto tvrdenie žalobkyne nespochybnil, potvrdil, že žalobkyňa ho žiadala

o vrátenie peňazí aj osobne, keď ho navštívila u neho doma. Dátum tohto stretnutia však strany sporu
neuviedli. Z listinných dôkazov vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného písomne na vrátenie sumy 6
708,20 eur listom zo dňa 04. 02. 2015, v ktorom určila žalovanému lehotu na plnenie do 22. 02. 2015.
Žalovaný si však nevyzdvihol túto zásielku. Nesporne však žalovaný vedel o požiadavke žalobkyne vrátiť
celú zaplatenú sumu najneskôr dňa 09. 02. 2015, kedy poukázal žalobkyni na účet čiastku 1 000,- eur.

Je preto nesporné, že vyplateniu tejto sumy predchádzala osobná výzva žalobkyne tak, ako to uviedla
vo svojej výpovedi na pojednávaní dňa 03. 01. 2017. Žalobkyňa preukázala, že žalovaného vyzvala na
vrátenie peňazí aj neskôr - SMS, odoslanou dňa 11. 03. 2015 o 18:02 hod. z mobilného telefónu dcéry
žalobkyne.

50. V zmysle ustanovenia § 563 Obč. zák. bol žalovaný povinný vrátiť žalobkyni celú sumu nasledujúci
deň po tom, ako ho k tomu vyzvala. Nakoľko žalovanému táto skutočnosť musela byť známa už pred
09. 02. 2015, do omeškania sa dostal najneskôr dňom 09. 02. 2015, kedy bola Európskou centrálnou
bankou určená základná úroková sadzba 0,05 %. Nakoľko úroky z omeškania predstavujú túto sadzbu
zvýšenú o 5 percentuálnych bodov, žalobkyni vznikol nárok na úroky z omeškania vo výške 5,05 %

ročne od 09. 02. 2015. Žalobkyňa však úroky z omeškania žiadala priznať až od 01. 04. 2015, pričom
súd je žalobným návrhom viazaný (§ 216 ods. 1 CSP). Súd preto zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
z priznanej istiny 4 572,20 eur úroky z omeškania 5,05 % ročne od 01. 04. 2015 do zaplatenia.

51. Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

52. Nakoľko súd nezistil dôvody pre určenie dlhšej lehoty na plnenie, v zmysle ustanovenia
§ 232 ods. 3 CSP zaviazal žalovaného na zaplatenie istiny 4 572,20 eur s úrokmi z omeškania v lehote
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

53. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.54. Podľa § 255 CSP
(1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(2) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

55. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

56. Podľa § 262 CSP
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

57. Žalobkyňa si uplatnila pôvodne istinu vo výške 5 572,20 eur, hoci v čase začatia konania žalovaný

jej zo zaplatenej sumy 6 708,20 eur vrátil čiastku 2 136,- eur. Pokiaľ preto žalobkyňa v priebehu konania
zobrala žalobu späť ohľadne istiny 1 000,- eur, v tejto časti procesne zavinila zastavenie konania. Potom
priznaním istiny 4 572,20 eur bolo žalobe vyhovené v rozsahu 82 %. Po započítaní tohto úspechu
žalobkyne s jej neúspechom, ktorý predstavuje 18 %, súd v zmysle citovanej právnej úpravy rozhodol
o priznaní náhrady trov konania žalobkyni v rozsahu 64 %. O výške náhrady trov konania rozhodne po

právoplatnosti tohto rozsudku súd prvej inštancie uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde
Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.