Čiastočný rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. máj 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 21C/14/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711201146
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8711201146.15

Čiastočný rozsudok

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobkyne: A.. U. O., nar.
X.X.XXXX, trvale bytom Š. XXXX/XX, V., právne zast. JUDr. Alena Zadáková, advokátka, AK so sídlom
Kováčska 32, Košice, proti žalovanému: K. L., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom C. XXXX/XX, J. - H., právne
zast. JUDr. Tatiana Pribylincová, advokátka, AK so sídlom Okružná 789/16, Poprad, v konaní o určenie
neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM a o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov s

prísl., takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e , že Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vzájomných
majetkových záväzkov uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 14.12.2009 j e n e p l a t n á .

II. Žalobkyni p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov konania.

III. Konanie o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva žalobkyne a žalovaného súd v y l u č u j
e na samostatné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 28.1.2011 domáhala, aby súd rozhodol o neplatnosti
Dohody o vyporiadaní BSM a zároveň vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo bývalých manželov v

súlade so zásadou vyjadrenou v § 150 Občianskeho zákonníka. Podaním doručeným súdu 14.4.2011
na výzvu súdu právny zástupca žalobkyne doplnil žalobu a zároveň aj upravil žalobný petit. O
pripustení zmeny žalobného petitu súd rozhodol na pojednávaní dňa 27.9.2012. Žalobkyňa sa domáha
vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré manželstvo vzniklo dňa 13.8.2005
a zaniklo dňa 14.11.2009, kedy nadobudol právoplatnosť rozsudok o rozvode manželstva zo dňa
21.10.2009 sp. zn. 13C/100/2009. Dňa 14.12.2009 uzatvorili sporové strany Dohodu o vyporiadaní BSM,

ktorou mali byť vyporiadané ich vzájomné práva a povinnosti vyplývajúce z BSM. Nakoľko uvedenú
dohodu možno považovať za neplatnú, žalobkyňa sa v tomto konaní domáha, aby konajúci súd posúdil
platnosť resp. neplatnosť uvedenej dohody a určil, že dohoda je neplatná. Ust. § 150 OZ predstavuje
zásadu, z ktorej treba vychádzať pri vyporiadaní BSM a predmetom vyporiadania je všetko, čo do
tohto spoluvlastníctva patrilo a existovalo v čase jeho zániku, spravidla v deň právoplatnosti rozsudku
o rozvode manželstva. Pri oceňovaní vecí patriacich do BSM sa vychádza zo stavu vecí ku dňu zániku

BSM, avšak z ceny v čase, kedy dochádza k vyporiadaniu. Z toho dôvodu nie je hodnota hnuteľných
vecí uvedená v napadnutej dohode správna (naviac hodnota vecí uvedená v dohode je vyššia, než bola
ich nadobúdacia hodnota) a pre potreby súdneho konania bude potrebné vyčísliť hodnotu hnuteľných
vecí v čase vyporiadania BSM. V žalobe sa uvádza, že žalobkyňa pred uzavretím manželstva uzatvorila
s Istrobankou, a.s. Zmluvu o hypotekárnom úvere dňa 30.6.2003, na základe ktorej jej bola poskytnutá
suma 300.000,- Sk s ročným úrokom vo výške 4,75 %. Tieto prostriedky použila na rekonštrukciu a

zariadenie bytu, ktorý mala vo svojom výlučnom vlastníctve a ktorý rovnako nadobudla pred uzavretím
manželstva so žalovaným. Predmetom vyporiadania v zmysle dohody je okrem iného splatená časťhypotekárneho úveru poskytnutého žalobkyni vo výške 7.980,- eur a s tým súvisiaci záväzok žalobkyne
zaplatiť žalovanému finančné vyrovnanie vo výške 3.990,- eur ako náhradu za uhradené splátky úveru.
Výška úhrnných splátok hypotekárneho úveru uhradených za trvania manželstva nie je vyčíslená v

súlade s reálnym stavom, a preto má za to, že je potrebné zistiť presnú výšku týchto splátok vyplatených
banke za obdobie trvania BSM ako aj to, v akej výške bol uhrádzaný úver hradený zo spoločných
prostriedkov patriacich do BSM a v akej výške bol hradený z výlučných prostriedkov žalobkyne či
žalovaného. Obaja brali rovnakým spôsobom úžitky z vecí, ktoré boli za poskytnutý úver nadobudnuté,
obaja žili v byte, ktorý bol zrekonštruovaný práve z prostriedkov poskytnutých bankou výlučne žalobkyni.

Za rozporné považuje žalobkyňa ust. bodu 2 dohody, keď uvádza, že k rekonštrukcii bytu došlo ešte pred
uzatvorením manželstva, a preto nie je zrejmé, aké ďalšie výdavky na rekonštrukciu mali byť zo strany
žalovaného z jeho výlučných prostriedkov hradené. Uvedené výdavky sú v dohode upravené duplicitne,
jednakakosplácaniehypotekárnehoúveruzospoločnýchprostriedkovajednakakovynaloženénáklady
na rekonštrukciu bytu z výlučných finančných prostriedkov žalovaného, čo je v rozpore so zásadami
vyporiadania BSM. Duplicitne sa tým zvýšila povinnosť žalobkyne vyplatiť žalovanému prislúchajúci

podiel na vyrovnaní, čím sa žalovaný dostal do výhodnejšieho postavenia. Za rozporný tiež považuje
záväzok uvedený v bode 1.1 písm. B) dohody, pričom žalobkyňa popiera, aby záväzok v čase zániku
BSM existoval, nakoľko za trvania manželstva im nebola poskytnutá pôžička zo strany Ing. A. L. vo výške
13.800,- eur. Podľa žalobkyne dohoda odporuje zákonným ustanoveniam vzťahujúcim sa na základné
zásadyvyporiadaniaBSMazároveňodporujedobrýmmravom.Predmetomvyporiadania BSMvzmysle

dohody je viac, než v skutočnosti malo byť. Do vyporiadavaného majetku boli zahrnuté také hodnoty,
ktoré ku dňu zániku BSM neexistovali a ak existovali, tak mali byť zahrnuté v inej výške. Dohodu z tohto
dôvodu je možno považovať za absolútne neplatný právny úkon a na túto neplatnosť súd musí prihliadať
aj bez návrhu z úradnej povinnosti.

2. K žalobe sa podaním doručeným súdu dňa 4.10.2011 vyjadrila právna zástupkyňa žalovaného, ktorá
uviedla, že predmetnú dohodu mala vyhotoviť žalobkyňa prostredníctvom jej vtedajšieho právneho
zástupcu, a preto nemôžu súhlasiť s tým, že uzavrela dohodu v omyle. Pravdou je, že žalobkyňa
uzatvorila Zmluvu o hypotekárnom úvere pred uzatvorením manželstva, avšak žalovaný prispieval už
počas trvania manželstva na úhradu splátok tohto úveru, a teda mu prináleží finančné vyrovnanie

vo výške určenej v dohode. Na prestavbu bytu vynaložil žalovaný aj vlastné finančné prostriedky, a
to tak ako sú rozpísané a uznané v dohode. Existenciu pôžičky od Ing. L. žalobkyňa potvrdzuje v
uvedenej dohode a potvrdzuje ju aj v Dohode o postúpení pohľadávky, ktorú mala dať sama vyhotoviť
a ktorú aj podpísala. Žalobkyňa mala v dobe podpisu dohody zvážiť všetky okolnosti a v prípade, ak k
niektorým mala výhrady, nemala dohodu podpísať alebo sa mohla obrátiť na príslušný súd s návrhom

na vyporiadanie BSM. Dohodu považuje žalovaný za platnú, uzatvorenú slobodne, s vážnou vôľou, nie
v tiesni a za nevýhodných podmienok.

3. Podaním doručeným súdu 31.10.2011 vtedajší právny zástupca žalobkyne uviedol, že nie je pravdivé
tvrdenie o tom, aby Dohodu o vyporiadaní BSM a vzájomných majetkových záväzkoch vyhotovila

žalobkyňa prostredníctvom svojho vtedajšieho právneho zástupcu. Táto dohoda jej bola predložená k
podpísaniu, a to žalovaným. Naďalej trvala na vyjadrení, že finančné prostriedky, na ktoré poukazuje
žalovaný vo svojom vyjadrení, nie sú predmetom vyporiadania BSM a žalovaný nijakým spôsobom
nepreukázal, aby vynaložil so svojho majetku na úhradu majetku spoločného.
Vpodaníprávnejzástupkynežalobkynedoručenýmsúdu27.2.2013bolouvedené,žežalobkyňakúrenie

financovala z vlastných finančných prostriedkov v roku 2002, pričom hypotekárny úver jej bol poskytnutý
až v roku 2003. Zvyšné peniaze z úveru sa neminuli, ale boli vyplatené za Škodu Felicia predávajúcej
Ing. A. L.. Nie je pravdou, aby sa v rokoch 2004 - 2005 byt rekonštruoval, pretože celá rekonštrukcia
bytu prebiehala v rokoch 2001, 2002 a začiatkom roku 2003, a to z finančných prostriedkov žalobkyne.
Žalovaný nemal v tej dobe žiadne úspory a ani auto. Prvé motorové vozidlo - Škodu Feliciu kúpili

od Ing. L. na dlh, ktorý sa následne vyplatil. Pokiaľ ide o vypracovanie dohody JUDr. L., žalobkyňa
nikdy neoslovila JUDr. L. ohľadom vypracovania nejakej dohody, nikdy s ním nebola v jeho kancelárii,
zastupoval ju v pracovnoprávnom spore so zamestnávateľom, a to na odporúčanie Ing. L.. Žalovaný
JUDr. L. poznal a mali spolu nielen profesionálne, ale aj kamarátske vzťahy. JUDr. L. nedávala žiadne
doklady na vypracovanie dohody, tie mu musel odovzdať žalovaný, keďže mal vedomosť, kde sú

odložené. K pôžičke od Ing. L. v sume 13.800,- eur ako k spoločnému záväzku vzniknutému za trvania
manželstva uviedla, že jej bolo vrátených 247.000,- Sk (8.199,- eur) a aj z predaja garáže jej bolo
niečo uhradené. Keďže však peniaze dala žalovanému do ruky, nevie uvedenú sumu preukázať. Taktiež
požičala z vlastných finančných prostriedkov otcovi žalovaného sumu 80.000,- Sk, ktoré jej on po 5.000,-Sk vracal, takže aj vďaka nemu musela zobrať úver, aby vedeli vyplatiť auto kúpené od Ing. L.. Keďže
Ing. L. vrátili tieto sumy v roku 2006 a v roku 2008, nie je možné, aby do roku 2009 vzrástla suma znovu
na ďalších 13.000,- eur. Zároveň sa vyjadrila k rekonštrukcii bytu a iným súvislostiam, ku ktorým počas

manželstva došlo.

4. Na pojednávaní dňa 27.9.2012 právna zástupkyňa žalobkyne zdôvodnila naliehavý právny záujem
na určení neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM tak, že je nevyhnutné pre iné konanie vedené na
Okresnom súde Poprad, v ktorom je žalobkyňou Ing. A. L. proti žalovanej Eve Fischerovej o zaplatenie

peňažnej pohľadávky. Dohodu o vyporiadaní BSM však považujú za absolútne neplatný právny úkon s
poukazom na § 37 a 39 OZ. V dohode sa nachádzajú dve dohody, jedna je o vyporiadaní BSM a druhá
je o vyporiadaní vzájomných majetkových práv a záväzkov, ktoré nespadajú do BSM. Nezrozumiteľnosť
tejto dohody vidí v tom, že to, čo je uvedené v druhej časti dohody, pokiaľ by to bola pravda, tak
by to patrilo do BSM. Neurčitosť dohody je aj v ust. článku 2.1, kde sa uvádza, že zostávajúca časť
bola hradená z osobného vlastníctva žalobkyne. Žalobkyňa do BSM priniesla väčší finančný podiel ako

žalovaný a z predmetnej dohody nie je zrejmá výška rekonštrukčných prác a zariadenia bytu, ktoré
žalovaný uvádza, že mali byť hradené z prostriedkov žalobkyne. Nie je zrejmé ako dospeli k započítaniu,
keďže táto dohoda je nezrozumiteľná a neurčitá. Dohoda je aj v rozpore s § 150 OZ a absolútne neplatná
podľa § 39 OZ. Z tejto Dohody o vyporiadaní BSM získal žalovaný 62.955,- eur. Ide o sumu, ktorú z
dvoch dohôd získal zápočtami a následne podpísal Dohodu o postúpení pohľadávky v tej istej sume na

Ing. A. L., svoju príbuznú. Upozornila zvlášť na posledné ustanovenie Dohody o postúpení pohľadávky,
podľa ktorého ak dlžníčka odpredá novej veriteľke dlžníčkou vlastnený byt vo Vysokých Tatrách za
dohodnutú cenu, bude podlžnosť dlžníčky v súlade s § 580 OZ započítaná s podlžnosťou novej veriteľky
predstavujúcej ceny za odkúpený byt, ktorú bude povinná zaplatiť dlžníčke. Obe dohody boli zo strany
žalovaného prezentované tak, že keď ich žalobkyňa podpíše, tak potom bude mať možnosť predať byt

Ing. L.F. za 3.500.000,- Sk (116.178,70 eur). Zdôraznila, že dohody nevypracoval právnik žalobkyne,
ale jej boli predložené s tým, že ich nepreštudovala a podpísala ich, že sa to nejako pozapočítava.
Vo vzťahu k neplatnosti zmluvy nenapádajú tieseň a nápadne nevýhodné podmienky, ale to, že ide o
absolútne neplatný právny úkon. Žalobkyňa mala finančné prostriedky aj pred uzavretím manželstva, čo
v konaní preukážu a poukázala na skutočnosť, že ani žalovaný nepovažoval túto dohodu za vážnu, ale

len potreboval vytvoriť pohľadávku, o čom svedčí aj to, že obe vozidlá mali byť vo výlučnom vlastníctve
žalobkyne a napriek tomu bezprostredne po podpise dohody motorové vozidlo Citroën Xsara bolo
prepísané bezplatne na žalovaného podľa ústnej dohody. Sám žalovaný sa mal vyjadriť, že tieto dohody
sú podpísané len „naoko“.

5. Žalobkyňa U. O. vo svojej výpovedi uviedla, že dohodu jej doniesol žalovaný dňa 14.12.2009. Navštívil
ju vo Vysokých Tatrách v jej byte s vypracovanou Dohodou o vyporiadaní BSM tvrdiac, že vie, že
dohoda je neplatná resp. že sumy v nej uvádzané nie sú reálne, ale jedine pod podmienkou, že túto
dohodu podpíše, odkúpi Ing. L. od nej byt. Predmetný byt žalobkyňa potrebovala predať, cez realitnú
kanceláriu sa to nedarilo. Po rozvode sa rozhodla odísť z bývalého rodičovského bytu, keďže už nemala

rodičov ani rodinu, chcela začať svoj život odznova niekde inde. Dohode nerozumela, avšak žalovaný
jej prízvukoval, že je robená len „naoko“ a že si je vedomý toho, že on nikdy nedal toľko finančných
prostriedkov ako je uvedené v dohode. Žalovaný vedel, že byt chce predať a bol to on, kto prišiel s
tým, že jeho teta tento byt odkúpi. Zobral ju svojím autom k notárke a tam dohodu podpísala, kedy
jej stále prízvukoval, že je to „naoko“ a ona mu uverila. Na druhý deň sa stretli na polícii pri prepise

motorového vozidla, kedy sa ústne dohodli, že Citroën pôjde žalovanému a motorové vozidlo Renault
jej ostane. Vtedy prišiel aj s druhou Dohodou o postúpení pohľadávky, ktorej taktiež nerozumela, kedy
jej opätovne tvrdil, že sa jedná o dohodu „naoko“, ale bez podpisu tejto dohody o postúpení nedôjde
k odkúpeniu bytu. Vyjadrila sa, že nevie prečo žalovaný tvrdí, že Dohodu o vyporiadaní BSM dala
vypracovať ona, keď tomu tak nebolo. Po podpise Dohody o postúpení pohľadávky sa žalovaný prestal

ozývať, nekomunikoval s ňou, čo ona psychicky zle znášala. Keď ho prosila, aby to doriešili, nereagoval.
Vylúčila fyzický nátlak z jeho strany, avšak psychický nátlak bol na ňu robený, keďže žalovaný vedel,
že nemá finančné prostriedky a potrebuje ich pre svoju existenciu, keď v tom čase bola bez príjmu a
jediné čo mala, bol byt. V ďalšej časti svojej výpovede sa žalobkyňa vyjadrovala k majetku, ktorý jej patril
pred uzavretím manželstva a majetku, ktorý spoločne nadobudli počas trvania manželstva. K okolnosti

ohľadom pôžičky od Ing. L. uviedla, že si nie je vedomá, aby si žalovaný požičiaval od Ing. L. peniaze,
keďže dlh, ktorý voči nej mali, bol zaplatený z prostriedkov získaných z predaja garáže, čo vie preukázať.
Jej osobne Ing. L. nikdy nedala žiadne peniaze.6. Žalovaný K. L. uviedol, že od januára 2002 žil spolu so žalobkyňou v jej byte v Novom Smokovci
a v roku 2005 v auguste sa zosobášili. V roku 2003 žalobkyňa zobrala úver, kde bol spoludlžníkom
a z tohto úveru sa malo rekonštruovať len kúrenie asi za 90.000,- Sk a ostatné peniaze sa minuli.

Medzi rokmi 2004 - 2005 malo dôjsť k ďalšej rekonštrukcii bytu, a to elektrika, omietky, podlahy, okná,
kúpeľňa, kuchyňa, spálňa, a to sa rekonštruovalo z jeho finančných prostriedkov. Ďalej sa vyjadril k
ich spoločnému hospodáreniu pred aj počas manželstva a k nadobudnutiu hnuteľných vecí spolu so
žalobkyňou. Vyjadril sa aj k pôžičkám od Ing. L. a k vráteniu pôžičky. K dohode uviedol, že ju vypracoval
JUDr. L. - advokát žalobkyne, ktorý ju v minulosti zastupoval v pracovnoprávnom spore a vyjadril sa, že

nekonzultoval s ním obsah tejto dohody. So žalobkyňou sa mal dohodnúť na tom, že mu vyplatí peniaze
alebo mu kúpi dvojizbový byt. Dňa 14.12.2009 bola dohoda spísaná a boli po ňu u JUDr. L. a následne
ju išli podpísať k notárovi. S dohodou sa oboznámili v kancelárii u JUDr. L. a prešli si celú dohodu.
Nikto v tom čase nič nenamietal. Dohodu nepovažoval za podpísanú len „naoko“ a pokiaľ sa žalobkyňa
rozhodla na neho prepísať motorové vozidlo Citroën, mala mu uviesť, že mu ho daruje, nepodpísali však
žiadnu darovaciu zmluvu a pri ich dohode nikto nebol. Žalovaný tvrdil, že JUDr. L. nepoznal, stretol sa

s ním až pri podpise dohody. JUDr. L. poznala žalobkyňa a ona dala vypracovať dohodu. Žalobkyňa
podpísala dohodu slobodne, do ničoho ju nenútil. V ďalšej časti výpovede sa vyjadril k nadobudnutým
hnuteľným veciam počas manželstva a k ich hodnote, k rekonštrukcii bytu, ktorý patril žalobkyni. Pokiaľ
išlo o Dohodu o postúpení pohľadávky, k tomu sa vyjadril, že nemal peniaze, ktoré Ing. L. dlhoval, a tak
jej postúpil pohľadávku uvedenú v tejto dohode.

7. Svedok JUDr. J. L. na pojednávaní dňa 7.3.2013 uviedol, že pozná tak žalobkyňu ako aj žalovaného.
Žalobkyňu zastupoval v pracovnoprávnej veci. Naposledy sa s ňou stretol na pojednávaní. Celý kontakt
v súvislosti s pracovnoprávnou kauzou bol len mailom alebo telefonicky. Vyjadril sa, že Dohodu o
vyporiadaní BSM medzi žalobkyňou a žalovaným nespisoval. Následne, keď mu bola táto dohoda

predložená k nahliadnutiu uviedol, že ide o jeho úpravu a znenie listiny a že k tomu mohlo dôjsť tak,
že cestou z pojednávania, ktoré mal so žalobkyňou sa rozprávali o rôznych veciach, pričom sa mal
dozvedieť, že sa nedávno rozviedla a že chcú vyporiadať BSM dohodou. Mal jej navrhnúť, že im urobí
osnovu Zmluvy o vyporiadaní BSM. Mal urobiť len bod č. 1.1 a následne len orientačne napísať, čo
má byť v dohode uvedené. Keď bol návrh dohody hotový, mal prísť poň žalovaný a vtedy sa dozvedel,

že majetkové pomery tam nie sú jednoduché, pretože nadobudli majetok aj pred uzavretím manželstva
do podielového spoluvlastníctva, a preto navrhol, žeby bolo vhodné dohodu rozšíriť a žalovanému mal
vysvetliť, čo treba do dohody ešte uviesť v súvislosti s vyporiadaním aj podielového spoluvlastníctva.
Vyjadril sa, že u neho v kancelárii obaja neboli a že pozná aj žalovaného, keďže pracuje v spoločnosti,
ktorá je jeho klientom, a to už z doby predtým, ako prišiel ku nemu po dohodu. Doporučil im uzavretú

dohodu podpísať u notára, pričom on nemal záujem riešiť ich samotné majetkové vyporiadanie, išlo o
bezplatnú právnu pomoc. Nespomínal si, kto dal podnet na vypracovanie tejto dohody, pravdepodobne
sa dohodli, že im takúto osnovu vypracuje. Majetkové pomery žalobkyne a žalovaného mu nikto
neobjasňoval, do každej dohody zahŕňa aktíva aj pasíva. Tvrdil, že nespisoval Dohodu o postúpení
pohľadávky, že to išlo mimo neho. Následne po nahliadnutí do tejto dohody, s ohľadom na to, že

ide o rovnaké písmo v Dohode o vyporiadaní BSM a v Dohode o postúpení pohľadávky, pripustil, že
vypracovával aj túto dohodu a posielal ju e-mailom Ing. L.F. prípadne žalovanému alebo žalobkyni.

8. Na pojednávaní dňa 29.4.2014 právna zástupkyňa žalobkyne zdôvodnila naliehavý právny záujem
na podaní určovacej žaloby tým, že je vedené konanie na Okresnom súde v Poprade pod sp. zn.

11C/117/2010 a jednak s poukazom na konanie o vyporiadanie BSM, keď práve určenie platnosti
dohody odstráni spornosť medzi sporovými stranami. Predmetným výrokom o určenie platnosti dohody
sa predíde prípadným ďalším sporom medzi sporovými stranami. Poukazujúc na absolútnu neplatnosť
dohody má za to, že v danom prípade je vždy daný naliehavý právny záujem. Odvolala sa na rozsudok
NS SR sp. zn. 1Cdo 91/2006, podľa ktorého ak sa namieta absolútna neplatnosť právneho

úkonu, je daný naliehavý právny záujem aj v prípade, že účastník má právo domáhať sa priamo aj
plnenia. Práve vyriešením otázky platnosti, resp. neplatnosti dohody sa účastníci konania môžu vyhnúť
podľa výsledku konania, konaniu o vyporiadaniu BSM. Týmto sa vytvorí právny základ pre účastníkov
konania a predíde sa žalobe na plnenie. Dohodu o vyporiadaní BSM z 14.12.2009 považuje za absolútne
neplatný právny úkon, a to s poukazom na rozpor s § 37 OZ. Dohoda je neurčitá, ako keby obsahovala

dvedohody,ajovyporiadaníBSM,ajovyporiadanípodielovéhospoluvlastníctva.Niejezrejmézobsahu
dohody, či sa niektorý majetok uvedený v dohode považuje za výlučný majetok účastníkov dohody
alebo za majetok patriaci do BSM, resp. do podielového spoluvlastníctva. Ďalším dôvodom neplatnosti
dohody je rozpor s § 39 a nadväzne 150 OZ, keď predmetná dohoda nezodpovedá zásadám prevyporiadanie BSM uvedených v § 150 OZ a to, že v dohode sú uvedené ceny hnuteľných vecí vyššie ako
boli nadobúdacie, nie také, ktoré zodpovedajú stavu ku dňu zániku BSM. Z vykonaného dokazovania
je zrejmé, že žalovaný neinvestoval do výlučného majetku žalobkyne čiastku aká je uvedená v bode

2.1 dohody. Doposiaľ nebolo preukázané, že sumu 43.800,- eur zo svojich finančných prostriedkov
investoval žalovaný do bytu vo výlučnom vlastníctve žalobkyne, ktorú sumu by v rámci vyporiadania
BSM mala žalobkyňa vyplatiť žalovanému. Naopak, žalobkyňa preukázala, že väčšina rekonštrukcie
bola vykonaná pred uzavretím manželstva, taktiež aj väčšia časť zariadenia v byte, a to z prostriedkov
žalobkyne. Predmetnú dohodu považuje za neplatnú aj pre rozpor s dobrými mravmi. Myslí si, že

dohodajenapísanátakýmspôsobom,ženormálnyčlovekbyjunepodpísal.Žalobkyňasavyjadrilaprečo
dohodu podpísala. Žalobkyňa mala eminentný záujem na predaji bytu, o ktorý mala záujem Ing. L. a
uvedené podmieňoval žalovaný podpisom Dohody o vyporiadaní BSM a o postúpení pohľadávky. Tieseň
a nápadne nevýhodné podmienky nepovažuje za dôvod neplatnosti dohody s poukazom na uvádzané
dôvody pre určenie absolútnej neplatnosti, avšak existenciu tiesne a nápadne nevýhodných podmienok
považuje práve za konanie v rozpore s dobrými mravmi zo strany žalovaného, keď žalobkyňa v tom

čase bola sklamaná z rozpadu manželstva, mala jediný majetok byt, ktorý chcela predať, keďže sa
chcela odsťahovať. Záujem Ing. L. o kúpu bytu žalobkyne vyplýva z Dohody o postúpení pohľadávky z
16.12.2009. Obe dohody boli podpísané podvodným spôsobom. Bol záujem žalovaného so žalobkyňou
uzavrieť takú dohodu, aby sa jeho príbuzná dostala k bytu žalobkyne za veľmi nízku cenu.
Právna zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní navrhla žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.

Dohodu zo 14.12.2009 považuje za platnú, a to v zmysle § 37 OZ, úkon urobený žalobkyňou bol
zrozumiteľný, jasný, určitý, v predpísanej forme na dôkaz čoho žalobkyňa pripojila svoj vlastnoručný
podpis. V predmetnej dohode je uvedené, že obsahu dohody aj žalobkyňa rozumela, podpísala ju bez
nátlaku za nie nenápadne nevýhodných podmienok. Celý čas od kedy došlo k podpisu dohody nemala
žalobkyňa žiadne námietky, a to do dňa podania žaloby 28.01.2011 s tým, že si bola absolútne vedomá

správnosti podpísania tejto dohody a taktiež aj ďalšej Dohody o postúpení pohľadávky, ktorú dobrovoľne
beznátlakunievtiesnipodpísaladvadnipopodpísaníDohodyovyporiadaníBSM.To,žesibolavedomá
svojich záväzkov preukazuje aj jej konanie, kedy 7.4.2010 bol povolený vklad pri prevode nehnuteľnosti
jej bytu a to bytu, ktorý vedomá si svojich záväzkov napriek všetkému previedla na svojho bývalého
spolužiaka E. L., aby sa vyhla svojej zodpovednosti za záväzky, ktoré mala. Predaj bytu sa uskutočňoval

v čase, keď Ing. L. od žalobkyne ešte nežiadala finančné prostriedky. Dohoda o vyporiadaní BSM
bola spísaná podľa návrhu žalobkyne, čo má byť preukázané z výsluchu svedka JUDr. L.Í.. V
jednom dokumente bola spracovaná Dohoda o vyporiadaní BSM a Dohoda o vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva. Žaloba vo veci bola podaná až v januári 2011, rok po prevode bytu. Považuje konanie
žalobkyne za protizákonné s tým, že sa v Dohode o postúpení pohľadávky s Ing. L. dohodla, že prípadne

vyriešenie záväzkov môže byť aj formou predaja bytu. Ing. L. žalobkyňa vôbec neinformovala, že
chce byt predať. Považuje za absolútne nepreukázaný naliehavý právny záujem žalobkyne na podaní
určovacej žaloby. Predajom bytu žalobkyňa uskutočnila úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom vo vzťahu
k žalovanému a Ing. L.. Žalovaný pred podpisom dohody nemal právneho zástupcu, návrh predložila
žalobkyňa, súhlasil s údajmi uvedenými v dohode, ktoré zodpovedali pravdivým údajom, ktoré účastníci

mali vopred prediskutované. Žalobkyňa sa sama vlastným autom dostavila na podpis dohody, kde na
mieste sa stretla so žalovaným. Dohoda bola podpísaná u notárky JUDr. J.. Žaloba je vykonštruovaná
kvôli vyhýbaniu sa záväzkov žalobkyne vyplývajúcich z predmetnej dohody. Ing. L. nebola prítomná pri
uzatváraní Dohody o vyporiadaní BSM, ani spolu nepodpisovali Dohodu o postúpení pohľadávky, čo
vyplýva z časovej postupnosti podpisov účastníkov dohody. Žalobkyňa dohodu podpísala dobrovoľne,

nie v tiesni. Dva dni po podpise Dohody o vyporiadaní BSM podpísala Dohodu o postúpení pohľadávky.
Žalovaný na uvedenom pojednávaní doplnil, že nikdy v živote svoju ex-manželku nevyvíjal nátlak, či už
psychický, ani fyzický. Pri podpise predmetnej dohody jediná sporná vec medzi nimi bola, či dohodu
podpíšeme u notára alebo na Mestskom úrade. Na číslach, ktoré sú uvedené v dohode sa so žalobkyňou
dohodli a následne ich spolu do dohody uviedli. V tom čase žalobkyňa chcela predať byt a o tento byt

mala záujem Ing. L..

9. Na pojednávaní dňa 18.5.2017 právny zástupca žalobkyne uviedol, že neplatnosť Dohody o
vyporiadaní BSM napádajú z dôvodu jej absolútnej neplatnosti pre rozpor s § 39 OZ. K neurčitosti
tejto dohody sa vyjadrili na predchádzajúcich pojednávaniach. Poukázal na § 35 ods. 2 OZ. Dohoda o

vyporiadaní BSM obsahuje v sebe viacero rozporov. Dohodu je možné rozdeliť na dve časti, a to dohodu
o vyporiadaní BSM a druhú časť, ktorá nadväzuje na prvú a snaží o vzájomné započítanie záväzkov
medzi stranami dohody. Samotnú dohodu z dôvodu jej vnútorných rozporov a z dôvodu jej rozporov s
preukázanýmiskutočnosťamivtomtokonanípovažujúzasimulovanýprávnyúkon.CitovalzrozhodnutiaNS SR sp. zn. 7Cdo 12/2012. To, že danú zmluvu považujú za simulovaný právny úkon a z toho dôvodu
ju považujú za neplatnú však nič nehovorí o reálnej dohode, ktorá sa mohla uskutočniť s poukazom na
§ 149 ods. 2 OZ. Odvolával sa opätovne na vyššie uvedené rozhodnutie NS SR. Obsah zmluvy, ktorým

malo dôjsť podľa tvrdení žalovaného k vyporiadaniu BSM považujú práve za disimulovaný právny úkon,
teda zastretý. Práve tento úkon a obsah tejto dohody je potrebné posúdiť vzhľadom na § 39 OZ. Podľa
ich názoru tento právny úkon, ktorý je pod touto dohodou obchádza zákon tým spôsobom, že daným
právnym úkonom síce zmluvné strany navonok zmluvou neodporujú priamo zákonu, ale výsledný stav,
ktorývyplývazdanejzmluvysamotnýzákonobchádza,atonajmäzdôvodu,žedanýmprávnymúkonom

malo dôjsť k nadobudnutiu bytu blízkou osobou žalovaného. Okrem iného daný právny úkon, čiže ten
reálny právny úkon je aj absolútne neplatný, keďže odporuje ust. § 149 ods. 1 OZ. Tu opätovne poukázal
na rozhodovaciu prax konkrétne rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 83/1998 a na rozhodnutie R 70/1965.
Z toho vyplýva, že daný reálny úkon neobsahoval všetok majetok, ktorý ku dňu zániku BSM patril do
BSM a taktiež obsahuje aj veci, ktoré do daného BSM nepatrili napr. hypotekárny úver vo výške 7.600,-
eur, ktorý už bol skonzumovaný a ani nikdy do BSM nepatril. Taktiež je tam aj iný hnuteľný majetok,

ktorý nepatril do BSM, čo bolo preukázané v konaní. Celá zmluva je úkon, ktorý zastieral reálnu vôľu.
Navrhujeme, aby súd určil že dohoda je absolútne neplatná z tých dôvodov ako uvádzali s poukazom
na § 37 a § 39 OZ.
Právna zástupkyňa žalovaného na tomto pojednávaní nesúhlasila, že ide o absolútnu neplatnosť
právneho úkonu v zmysle § 37 OZ nakoľko nikdy nebolo zo strany žalobkyne preukázané, že v zmysle

zákonných podmienok sa o takúto neplatnosť môže jednať. Poukázala na záverečné ustanovenie
dohody o vyporiadaní BSM a vzájomných majetkových záväzkov, kde v závere v čl. IV. bod 4.3 je
uvedené, že strany dohody prehlasujú, že táto dohoda, ktorú si pred podpisom prečítali, jej obsahu
porozumeli, sa zhoduje s ich slobodnou a vážnou vôľou, že ju neuzavreli v tiesni za nevýhodných
podmienok, a preto túto dohodu na znak ich súhlasu vlastnoručne podpísali v mieste a v deň na dohode

uvedenom. V čase, keď došlo k podpísaniu tejto dohody, obaja účastníci boli svojprávni, dovŕšili vek 18
roku a svoju vôľu prejavili. Právny zástupca žalobkyne hovorí o nejakom zastieracom resp. simulovanom
právnom úkone, ktorý nepomenoval a nevedia, čo tým myslel. Pokiaľ by mal právny úkon odporovať
dobrým mravom upozornila na jednoznačne premyslené konanie žalobkyne, ktorá vedela, prečo dohodu
podpisuje, nakoľko už po dvoch mesiacoch od podpísania tejto dohody svojím konaním proti dobrým

mravom previedla svoj byt, ktorý bol jediným jej majetkom napriek tomu, že vedela, že má isté záväzky.
Nie je pravdou a nikdy žalujúca strana nepreukázala tzv. zastierací úkon, žeby mal niekto iný záujem o
majetok žalobkyne. Toto bola alternatívna možnosť v prípade, ak sa nedohodnú inak. Zastierací resp.
úkon, ktorý urobila úmyselne, vedomá si svojich záväzkov, vychádza aj z výpovede svedka E. L.. Svojím
podpisom potvrdila slobodnú a vážnu vôľu, celú dohodu vypracovávala so svojím právnym zástupcom,

pričom žalovaný len s ňou vypočítal o aké hodnoty sa jedná v rámci ich majetku v BSM. Iniciátorom
dohody bola žalobkyňa, ktorá napáda túto dohodu a žiada ju vyhlásiť za neplatnú, hoci bola pri všetkých
úkonoch, ktoré sa pri spísaní tejto dohody konali. Sama, dobrovoľne, bez nátlaku overila svoj podpis
u notárky JUDr. J., čím duplicitne prejavila svoju vážnu a slobodnú vôľu takto vyporiadať majetok a
ďalšie záväzky mimo BSM. Dohoda nemá predpísanú formu, čo sa týka podrobností dohody, bola

urobená v písomnej forme a na znak súhlasu je oboma bývalými manželmi podpísaná. Na základe týchto
skutočností považuje túto dohodu za platnú, nakoľko bola uzavretá v zmysle právnych predpisov a na
základe slobodnej a vážnej vôle žalobkyne, ktorá túto dohodu navrhla a dala vypracovať.

10. Z vykonaného dokazovania, výsluchom sporových strán, svedkov, oboznámením sa s predloženými

listinnými dôkazmi súd zistil nasledovný skutkový stav:
Manželstvo žalobkyne a žalovaného bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Poprad dňa
21.10.2009 sp. zn. 13C/100/2009, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 4.11.2009. Dňa
14.12.2009 došlo u notárky JUDr. J. k podpisu Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a vzájomných majetkových záväzkov (uvedená dohoda nie je datovaná). Zmluvnými stranami

boli žalobkyňa a žalovaný. V tomto konaní je napádaná platnosť tejto dohody. Dňa 16.12.2009 bola
podpísanáDohodaopostúpenípohľadávkymedziveriteľomK.L.,novouveriteľkouIng.A.L.adlžníčkou
U. O. (vtedy ešte L.) v ktorej sa uvádza, že žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 14.12.2009 Dohodu o
vyporiadaní BSM, na základe ktorej je dlžníčka povinná zaplatiť veriteľovi sumu 49.155,- eur. Dlžníčka
súčasne prevzala na seba záväzok zaplatiť Ing. A. L. nesplatený dlh vo výške 13.800,- eur. Touto

zmluvou dlžníčka U. L. uznala dlh voči novej veriteľke, a to výške 62.955,- eur, ktorý sa zaviazala zaplatiť
v prospech účtu novej veriteľky najneskôr do jedného mesiaca od podpisu tejto dohody. Dňa 16.12.2009
boli podpisy na uvedenej dohode osvedčené u notárky JUDr. Podhorskej. Žalobkyňa v pozícii dlžníčky
sumu62.955,-eurIng.L.neuhradilaatánáslednepodalanaOkresnomsúdePopradžalobuozaplateniesumy 62.955,- eur spolu s príslušenstvom, ktoré konanie je vedené pod sp. zn. 11C/117/2010 (uvedené
konanie je prerušené do právoplatného skončenia tohto súdneho sporu).

Podľa§137písm.c)CSPžaloboumožnopožadovať,abysarozhodlonajmäourčení,čituprávojealebo
nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právnym záujem nie je potrebné preukazovať,
ak vyplýva z osobitného predpisu.

11.Všeobecnýmpredpokladom,abysúdžalobe(akéhokoľvekdruhu)vyhovel,jeprávnyzáujemžalobcu,

teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po právnej stránke významný, čiže
užitočný. Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte
neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda, či
bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak zbytočné. Žalobca musí naliehavý právny záujem
na určení práva preukázať. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie
je právo vtedy, ak je tvrdené právo neisté alebo ohrozené, za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím

rozsudkom možno túto neistotu alebo ohrozenie odstrániť. Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací
rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
Súd má za to, že v danom prípade naliehavý právny záujem žalobkyne na určení neplatnosti dohody je
daný vzhľadom k tomu, že vyriešením tejto otázky t. j. v časti o určenie neplatnosti právneho úkonu -
Dohody o vyporiadaní BSM v prípade, že súd vysloví, že písomná Dohoda o vyporiadaní je platná resp.

pokiaľ by súd zamietol návrh na určenie neplatnosti tohto právneho úkonu, nemusí sa riešiť samotné
vyporiadanieBSMnakoľkodohodazostávavplatnosti.Vyriešenímotázkyplatnostičineplatnostidohody
sa strany sporu môžu podľa výsledku konania vyhnúť žalobe o vyporiadanie BSM, keď sa zodpovie
základná otázka pre samotné konanie o vyporiadanie BSM.

Podľa § 213 CSP ak niektorý z viacerých žalobou uplatnených procesných nárokov alebo časť
uplatneného procesného nároku sa v priebehu konania stali nespornými, môže súd rozhodnúť o tomto
procesnom nároku alebo o jeho časti čiastočným rozsudkom.

12. Predmetnou žalobou bolo uplatnených viacero procesných nárokov. Prvý výrok bol v súvislosti s

určením neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM a druhý výrok smeruje k samotnému vyporiadaniu BSM
medzi bývalými manželmi. Časť uplatneného nároku môžeme chápať buď po stránke objektívnej, t. j.
podľa predmetu konania alebo po stránke subjektívnej, teda podľa subjektov konania. Po objektívnej
stránke časť prejednávanej veci predstavujú jednotlivé žalobou uplatnené nároky, či už so samostatným
skutkovým základom alebo bez neho. V danom prípade z povahy veci vyplýva, že je možné vydanie

čiastočného rozsudku, a to vo vzťahu k určeniu neplatnosti či platnosti Dohody o vyporiadaní BSM a
po právoplatnom skončení konania o tomto nároku súd môže buď vyporiadať BSM bývalých manželov
alebo prichádza do úvahy, v prípade platnosti dohody, zastavenie konania o vyporiadanie BSM alebo
zamietnutie návrhu na vyporiadanie BSM. Sporové strany nemusia vydanie čiastočného rozsudku
navrhnúť, súd môže vydať čiastočný rozsudok sám, pričom takýto rozsudok je vo všetkých ostatných

otázkach okrem otázky skončenia celého konania postavený na roveň konečnému rozhodnutiu vo veci
samej. Je proti nemu prípustné odvolanie, je spôsobilý nadobudnúť právoplatnosť a vykonateľnosť.

13. Žalobkyňa napáda platnosť Dohody o vyporiadaní BSM a odvoláva sa na absolútnu neplatnosť
právneho úkonu s poukazom na ust. § 37 ods. 1 a § 39 OZ. Právny úkon je vždy prejavom vôle subjektu,

na základe ktorého dochádza k vzniku, k zmene, či zániku právnych vzťahov. Vôľa konajúceho subjektu
(resp. subjektov) smeruje k cieľu, ktorý sa má právnym úkonom dosiahnuť. Právny úkon je prostriedkom
v rukách jeho účastníka na dosiahnutie sledovaného cieľa. V tomto kontexte je právne významné, či
rovnaký účel úkonu (zmluvy, dohody) sledujú všetci účastníci, resp. o tomto cieli vedia alebo musia ho
predpokladať z okolností, za ktorých k dojednaniu právneho úkonu dochádza. Ak však iba jedna zo

strán právneho úkonu sleduje dosiahnutie cieľa, ktorý nie je vyjadrený v obsahu právneho úkonu a o
ktorom druhá strana nevie, ide len o pohnútku, ktorá je bez právneho významu. Zistenie sledovaného
cieľa prezrádza skutočnú vôľu konajúcich subjektov, na jeho základe potom možno zakladať úvahu o
tom, či bol právny úkon uskutočnený len „naoko“ (simulovane, resp. aká bola skutočná vôľa konajúcich
subjektov), či je absolútne neplatný, ale i to, či sa tejto neplatnosti môže dovolávať jeho účastník v zmysle

§ 41a ods. 2 vety druhej Občianskeho zákonníka (prípad relatívnej neplatnosti). Porovnaj aj rozhodnutie
NS SR sp. zn. 7Cdo 12/2012.Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

14. Vyššie citované zákonné ustanovenie kladie požiadavky pre to, aby určitý úkon fyzickej alebo
právnickej osoby bol považovaný za platný právny úkon. Týmito požiadavkami sú sloboda vôle, vážnosť
vôle, určitosť prejavu vôle, zrozumiteľnosť prejavu vôle a možnosť (dovolenosť). Nedostatky úkonu sú
označované ako vady úkonu a v závislosti od toho, o aké vady ide, môže byť ich dôsledkom absolútna
alebo relatívna neplatnosť právneho úkonu, odstúpenie od zmluvy, či možnosť odporovať právnemu

úkonu. Dôležité je vždy danú vady právneho úkonu podradiť pod príslušné zákonné ustanovenie.
Pri posudzovaní vád právneho úkonu je treba všeobecne aplikovať zásadu vyplývajúcu z ústavnej
autonómie slobodnej vôle konajúceho, a to, že v prípade možného rôzneho výkladu pri posudzovaní vád
právneho úkonu, je treba sa prikloniť k výkladu zachovávajúcom platnosť (bezvadnosť) úkonu. Ďalšou
zásadou, ktorú je potrebné rešpektovať je, že úkon je možné posudzovať iba podľa stavu, ktorý tu bol v
čase jeho uskutočnenia. Nie je možné preto prihliadať na skutočnosti, ku ktorým došlo následne.

Ovaduvôleidevtedy,akvôľaniejeskutočnedaná,vážna,určitáaslobodná.Aksubjektuchýbavôľa,ide
o právny úkon absolútne neplatný (non negotium). V tomto prípade právny úkon z hľadiska práva vôbec
nevznikne, nakoľko mu chýba podstatný pojmový znak právneho úkonu. Ide o prípady, keď chýba vôľa
konajúceho, môže však ísť aj o vady určitosti a zrozumiteľnosti prejavu vôle. Otázka, či úkon bol urobený
vážne, je predovšetkým skutkovou otázkou, keď súd zistí okolnosti, za ktorých bol úkon urobený, teda

či konajúci sledoval vyvolanie takých účinkov, ktoré s prejavom spája právny poriadok. Ďalšou vadou
právneho úkonu s dôsledkami absolútnej neplatnosti je neurčitosť právneho úkonu, keď za určitý je
možné považovať len taký úkon, ktorého obsah nie je vnútorne rozporný alebo ktorý síce vykazuje znaky
vnútornej rozpornosti, ale túto rozpornosť je možné odstrániť pomocou výkladových pravidiel. Pomocou
výkladu nie je však možné nahrádzať (dopĺňať) prejav, ktorý nebol vyjadrený v samotnom úkone, a to bez

zreteľa na to, či ide o úkon vo verbálnej alebo písomnej podobe. V prípade, že právny úkon bol urobený v
písomnej podobe, rozhodujúce je to, čo vyplýva z písomnej formy právneho úkonu. Od určitosti prejavu
sa odlišuje jeho zrozumiteľnosť, kedy prejav je nezrozumiteľný, ak vôľa nebola vyjadrená dostatočne
jasne a ani výkladom nie je možné zistiť, čo malo byť prejavom vyjadrené. Výkladom nemožno dopĺňať
to, čo právny úkon v skutočnosti neobsahuje.

15. Súd zisťoval, aký cieľ sledovali účastníci posudzovaného právneho úkonu z objektívneho hľadiska,
a to so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, ktoré v tejto súvislosti vyšli najavo. Pri výklade vôle súd
bral náležitý zreteľ na všetky okolnosti súvisiace s jej prejavom, posudzoval aj to, či a ako prebiehali
rokovania o uzavretí zmluvy a pre jej objasnenie je významné i následné správanie strán.

16. Keď sa vrátime k okolnostiam uzavretia Dohody o vyporiadaní BSM a vzájomných majetkových
záväzkov (ďalej ako „Dohoda 1“), žalobkyňa tvrdila, že to nebola ona, ktorá pripravovala Dohodu 1,
ani nepožiadala o jej vyhotovenie. Mal to byť žalovaný, ktorý Dohodu 1 pripravil. V tomto smere veľmi
rozporuplne vyznieva výpoveď svedka JUDr. L. (viď č. l. 143 spisu), ktorý tvrdil, že Dohodu 1 nespisoval,

nepripravoval. Následne pripustil, že ide o jeho úpravu listiny aj znenie a nakoniec sa vyjadril, že ju
pripravil v rámci bezplatnej právnej pomoci pre žalobkyňu a žalovaného. Tvrdenie právnej zástupkyne
žalovaného, že to bola práve žalobkyňa, ktorá požiadala JUDr. L. a spolu s ním pripravila Dohodu 1, sa
v konaní nepreukázalo. Žalobkyňa sa ohradila voči tomuto tvrdeniu, kedy uviedla, že jej pracovnoprávna
kauza, v ktorej ju zastupoval JUDr. L., bola ukončená v r. 2009 pred jej rozvodom so žalovaným. JUDr.

L. o vypracovanie takejto dohody nikdy nepožiadala, celé to išlo mimo nej a dokonca ju mal aj žalovaný
informovať, že tak Dohodu 1 ako aj následne Dohodu o postúpení pohľadávky (ďalej ako „Dohoda 2“)
vypracoval JUDr. L.. Ona s JUDr. L. o svojich majetkových záležitostiach nehovorila, nikdy sa u neho
nezaujímala o prevádzkové hodiny u notára a žiaden e-mail od JUDr. L. nedostala. Je uveriteľnejšie,
že to bol žalovaný, ktorý inicioval spísanie týchto dohôd. Žalovaný tvrdil, že nepozná JUDr. L., no sám

JUDr. L. sa vyjadril, že žalovaného ako aj jeho tetu Ing. L. pozná, majú tak profesionálne vzťahy a s Ing.
L. aj susedské. Nakoľko sú tieto vzťahy vzťahmi kamarátskymi sa v rámci svojej výpovede nevyjadrili.
Súd po vyhodnotení tejto situácie uzatvára, že to nebola žalobkyňa, ktorá iniciovala a pripravila spolu
s JUDr. L. dohody a pokiaľ to nebola ona, jedinou osobou, ktorá to byť mohla, je žalovaný. Žalobkyňa
tvrdila, že predmetná Dohoda 1 nebola urobená vážne a že od počiatku bola táto písaná „naoko“ len

za tým účelom, aby bola daná možnosť byt vo výlučnom vlastníctve žalobkyne odpredať Ing. Ivete
L.F. - tete žalovaného. Toto tvrdenie podporuje skutočnosť, že žalovaný mal zdôrazňovať žalobkyni, že
ak takéto znenie vypracujú v písomnej podobe, jeho teta odkúpi od žalobkyne byt, pričom žalobkyňa
mala eminentný záujem na jeho odpredaji. Žalovaný jej mal viackrát zdôrazňovať, že sa jedná len odohodu „naoko“ a jediným motívom pre spísanie takejto dohody z jej strany bola skutočnosť, že Ing. L.
odkúpi od nej byt a ona bude môcť opustiť lokalitu, v ktorej už nechcela zotrvať a začať inde nový život.
Žalobkyňa nevedela racionálne vysvetliť, prečo podpísala túto Dohodu 1 bez toho, aby podrobne bola

oboznámená s jej obsahom. Odôvodňovala to tým, že v tejto dobe žalovanému dôverovala, nenapadlo
jej, žeby mal záujem ju podviesť. V danej veci nemožno prehliadnuť, že možno mať za preukázané,
že pri uzatváraní Dohody 1 išlo o konanie „naoko“, pretože tu vidieť záujem následne uzavrieť Dohodu
2, ktorá mala viesť k možnosti odpredaja bytu žalobkyňou blízkej osobe žalovaného. Aj z okolností, že
došlokuzavretiuDohody2dňa16.12.2009,kedybolapohľadávkažalovanéhovočižalobkynipostúpená

na Ing. A. L. bezodplatne, možno dôvodiť, že žalovaný predmetnú Dohodu o vyporiadaní BSM nebral
vážne a rovnako aj skutočnosť, že v tento deň alebo bezprostredne na to došlo k prepisu motorového
vozidla Citroën Xsara, ktoré by malo pripadnúť v zmysle Dohody o vyporiadaní žalobkyni, na žalovaného
bez toho, aby sumu, ktorá je uvedená vo vyporiadaní za toto motorové vozidlo 7.000,- eur bol žalovaný
odpočítal od dlhu, ktorý žalobkyňa v zmysle Dohody 1 mala voči nemu.

17. Samotnú Dohodu 1 súd považuje za neurčitú. Je rozdelená do dvoch častí, a to bod 1 - Dohoda
o vyporiadaní BSM a bod 2 - Dohoda o vyporiadaní vzájomných majetkových práv a záväzkov
nespadajúcich do BSM. Možno súhlasiť s tvrdením žalobkyne, že pokiaľ by majetkové práva, ktoré sa
vysporadúvajú v bode 2.1 dohody boli reálne, tak čo do špecifikácie ako aj výšky, ktorá je tam uvedená,
mali byť vyporiadané v rámci BSM ako finančné prostriedky z výlučného vlastníctva žalovaného

vynaložené na majetok vo výlučnom vlastníctve žalobkyne. Z doteraz vykonaného dokazovania
je zrejmé, že žalovaný svoje tvrdenie súvisiace s tým, koľko finančných prostriedkov vynaložil
na rekonštrukciu bytu žalobkyne, nevedel preukázať. Žalobkyňa písomnými dôkazmi preukázala,
že zásadné investície do bytu vykonala v čase pred uzavretím manželstva zo svojich finančných
prostriedkov a tieto majetkové hodnoty nie sú predmetom BSM. Ocenenie rekonštrukcie bytu tak ako

je to uvedené v bode 2.1 Dohody 1 je s poukazom na dôkazy, ktoré predložila žalobkyňa neprimerane
vysoké a možno súhlasiť s jej tvrdením, že je pravdepodobne urobené za tým účelom, aby hodnota na
ňu pripadajúceho podielu, ktorý má vyplatiť žalovanému, bola čo najvyššia. Konštatácia, že zostávajúca
časť rekonštrukčných prác a zariadenia bytu boli hradené z finančných prostriedkov v osobnom
vlastníctve žalobkyne je neurčitá. Nie je jasné, aká zostávajúca časť rekonštrukčných prác a zariadenia

mala byť hradená z finančných prostriedkov v osobnom vlastníctve žalobkyne. Nejasné je, akú časť
finančných prostriedkov použila žalobkyňa na modernizáciu a rekonštrukciu bytu a jeho zariadenia.
Žalobkyňa tvrdí, že takmer všetko bolo hradené z jej finančných prostriedkov, ktoré nepatria do BSM.
Možno konštatovať, že aj rozsah majetku, ktorý patrí do BSM je neurčitý. V rámci pojednávaní bolo
čiastočne vykonané aj dokazovanie ohľadom majetku patriaceho do BSM, kedy v predmetnej Dohode 1

sa používajú neurčité výrazy a ani matematické vyjadrenie jednotlivých súm nie je správne. Pokiaľ ide aj
ospoločnýmajetok,ceny,ktorésútamuvádzané,niesúcenamireálnymi,platnýmikudňuprávoplatnosti
rozhodnutia o rozvode. Taktiež v bode 1.5 Dohody 1 sa uvádza, že: „K. L. preberá záväzok uhradiť
Slovenskej sporiteľni, a.s. kontokorentný úver vo výške 1.330,- eur; U. L. sa zaväzuje uhradiť K. L.
polovicu záväzku, t. j. 665,- eur“. V následnom texte Dohody 1 nie je zrejmé, kde sa žalobkyni započítala

suma 665,- eur, ktorú má žalovanému zaplatiť v súvislosti s kontokorentným úverom. Ustanovenie
bodu 3.1 Dohody 1 možno považovať za nezrozumiteľné, keď z neho nemožno dospieť k záveru, aké
vzájomné finančné záväzky sa majú započítať s úmyslom, že vzájomné pohľadávky a záväzky zaniknú
a výsledkom takéhoto započítania má byť povinnosť žalobkyne zaplatiť žalovanému 49.155,- eur do
jedného mesiaca po podpise dohody. V tom čase žalobkyňa nemala žiadne finančné prostriedky, bola

nezamestnaná a nedisponovala sumou 49.155,- eur a úhrada tejto sumy žalovanému nebola reálna.
Právna zástupkyňa žalobkyne poukazovala aj na nemožnosť plnenia práve z dôvodu, že žalobkyňa
nedisponovala uvedenou sumou. Tu však súd uvádza, že pod nemožnosťou právneho úkonu sa rozumie
nemožnosť tak právna alebo fyzická. Za právnu nemožnosť považujeme stav, keď obsah právneho
úkonu je zakázaný právnou úpravou a pod fyzickou nemožnosťou rozumieme faktickú nemožnosť

plnenia, avšak za nemožnosť plnenia sa nepovažuje ekonomická alebo subjektívna nemožnosť plnenia.
Posudzovanie subjektívne nemožnosti plnenia vychádza z hodnotenia individuálnej veci so zreteľom
na ochranu dobrej viery a spravodlivého usporiadania vzťahov vyplývajúcich z právneho úkonu. Ak
je predmetom Dohody o vyporiadaní BSM „zostávajúca časť rekonštrukčných prác a zariadenia bytu“
ako aj „na ňu prechádzajúci hmotný majetok“, nie je zrejmé, vo vzťahu k akým jednoznačne určeným

rekonštrukčným prácam a veciam jedného druhu označených spoločným názvom sa ono označenie
spája, teda ktoré veci z BSM predstavujú ono zostávajúce zariadenie bytu, či rekonštrukčné práce, či
na žalobkyňu prechádzajúci hmotný majetok. Mohlo by ísť aj o veci, ktoré sú zariadením bytu, ktoré
sú hmotným majetkom, ale nespadali do BSM alebo rekonštrukčné práce, ktoré hradila žalobkyňavýlučne z vlastných finančných prostriedkov. Z Dohody 1 je veľmi problematické stanoviť, ktorý majetok
sa považuje za výlučný majetok žalobkyne, žalovaného alebo za majetok patriaci do BSM, či do ich
podielového spoluvlastníctva. V súvislosti s týmto tvrdením súd konštatuje, že z povahy Dohody o

vyporiadaní BSM, ktorá má byť konečným spôsobom vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva
vyplýva, že určitú (neplatnú) časť Dohody o vyporiadaní BSM nemožno oddeliť od jej ostatného obsahu
v zmysle § 41 OZ, a preto by takáto dohoda bola neplatná ako celok, ak je aspoň jedna z jej častí
neplatná pre neurčitosť.

18. V rozhodnutí NS ČR sp. zn. 23 Cdo 346/2008 sa uvádza, že na existenciu vážnej vôle k právnemu
úkonu možno usúdiť z objektívnych skutočností, za ktorých bola urobená, najmä, ak bola urobená
spôsobom a za okolností, ktoré nevyvolávajú pochybnosti, že subjekt prejavujúci vôľu zamýšľal privodiť
právne účinky, ktoré zákon s takým prejavom vôle spája. Ak vzniknú pochybnosti o vážnosti vôle,
je potrebné posudzovať konkrétne okolnosti prípadu; na ich podklade a z hľadiska ich vzájomných
súvislostí je potom treba urobiť príslušný záver. Otázka, či úkon urobil vážne, je otázkou zistenia

takých okolností, za ktorých bol úkon urobený, z ktorých je zrejmé, že konajúci nezamýšľal vyvolanie
tých účinkov, ktoré zákon s úkonom spája. Ide teda o skutkové zistenie, z ktorého právne posúdenie
vychádza. K tomu, aby určité skutočnosti boli významné pre zistenie, že konajúca nerobí úkon vážne,
muselo by ísť o skutočnosti, ktoré by aj tomu, komu je úkon určený (alebo druhej zmluvnej strane
u dvojstranného právneho úkonu), boli rozoznateľné ako okolnosti vylučujúce vážnosť vôle, to zn.,

že nerešpektovanie vôle konajúceho bude zrejmé aj tejto osobe. V opačnom prípade by bolo možné
namietať vždy, že úkon nebol urobený vážne. Ak nie sú tu také okolnosti, ak neboli zistené, nejde o
nedostatok vážnosti vôle, aj keby konajúci podľa svojho vnútorného rozhodnutia nechcel úkon urobiť,
pretože k vnútornej výhrade sa pri posudzovaní platnosti právneho úkonu z hľadiska vážnosti vôle
neprihliada. Súd v súvislosti s týmto konaním poukazuje aj na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 30Cdo

5388/2008, kde je konštatované, že právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne,
inak je neplatný. Sankcia neplatnosti právneho úkonu sa viaže k požiadavkám prejavu vôle; prejav je
neurčitý, ak je nejasný jeho obsah, teda, keď sa konajúcemu nepodarilo obsah vôle jednoznačným
spôsobom staviť, či už z dôvodu, že tu taká vôľa úplne absentovala, alebo preto, že prejavená vôľa
nebola v zmysle vyššie popísaného určite vyjadrená. Záver o neurčitosti právneho úkonu predpokladá,

že ani jeho výkladom nemožno dospieť k spoľahlivému poznaniu, čo chcel účastník prejaviť. V zmysle
Občianskeho zákonníka je teda potrebné právny úkon považovať za určitý a zrozumiteľný, ak je z neho
zrejmé, kto tento právny úkon robil a čo je jeho predmetom, pričom tento predmet musí byť definovaný
tak, aby nemohlo dôjsť k zámene za veci podobného druhu. Ak tá ktorá esenciálna náležitosť právneho
úkonu (napr. z hľadiska jeho určitosti) absentuje, nemôže takto urobený úkon vyvolať sledovaný vznik,

(obsahovú) zmenu či zánik príslušného právneho vzťahu. K záveru o neurčitosti právneho úkonu však
možno dospieť až potom, keď pochybnosti o jeho určitosti nemožno odstrániť ani jeho výkladom. Keď
mu je obsah právneho úkonu zaznamenaný písomne, určitosť prejavu vôle je daná obsahom listiny, na
ktorej je zaznamenaný.

19. Zo strany žalobkyne bolo namietané, že danú Zmluvu o vyporiadaní BSM považujú za simulovaný
právny úkon, kedy právny úkon, ktorý je pod touto dohodou obchádza zákon tým, že navonok daný
právny úkon neodporuje priamo zákonu, ale výsledný stav, ktorý z danej zmluvy vyplýva, samotný zákon
obchádza, pretože týmto právnym úkonom malo dôjsť k nadobudnutiu bytu blízkou osobou žalovaného.

20. Simulácia (predstieranie) pri právnom úkone predstavuje rozpor (nezhodu) medzi vôľou a jej
prejavom. Simulovaný právny úkon môže trpieť vadami vôle (nebol urobený slobodne a vážne), alebo
tiež vadami prejavu vôle (nebol urobený určite a zrozumiteľne). U simulovaného konania v ktorom
absentuje vážnosť vôle simulovaný právny úkon sa považuje podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka
za absolútne neplatný. V takom prípade simulovaný právny úkon nemá za následok vznik, zmenu ani

zánik práv alebo povinností. Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona (ex lege),
apôsobíodzačiatku(extunc)vočikaždému.Totoprávosanepremlčujeaninezaniká,pretožeztakéhoto
úkonu právne následky nenastanú, a to ani dodatočným schválením (ratihabíciou), ani odpadnutím
vady prejavu vôle (konvalidáciou). Súd musí na túto absolútnu neplatnosť prihliadať, resp. musí z
nej vyvodzovať dôsledky aj bez návrhu z úradnej povinnosti. V situácii, kedy simulované konanie vo

svojej príčine (pohnútke) slúži k zastreniu iného právneho dôvodu, hovoríme o dissimulovanom konaní.
Ak právnym úkonom má byť zastretý iný právny úkon, platí tento iný úkon, podmienkou však je, že
zastieraný právny úkon zodpovedá vôli subjektov, a ďalej, že sú u neho splnené i ostatné náležitosti
požadované zákonom pre jeho platnosť (§ 41a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka), napr. ževyhovuje zákonu, že ho neobchádza, resp. sa neprieči dobrým mravom Pokiaľ by bol sám zastieraný
právny úkon nedovolený, bol by rovnako neplatný (§ 39 Občianskeho zákonníka).

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Absolútna neplatnosť právneho úkonu pôsobí voči každému a neplatný úkon nevyvoláva žiadne
právne účinky, ktoré boli týmto úkonom sledované. Ustanovenie § 39 OZ obsahuje tri dôvody, pri danosti

ktorých, je potrebné považovať právny úkon za absolútne neplatný, a to vtedy, ak úkon svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo zákon obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Pod zákonom v
tomto zmysle treba rozumieť celý právny poriadok Slovenskej republiky, a to všetky formálne pramene
práva. Pod obchádzaním zákona sa rozumie stav, keď právny úkon nie je priamo v rozpore so zákonom,
alesvojimiúčinkamianajmäsvojímúčelomzákonjehocieleazmyselobchádza,tedaakkonajúcidaným
úkonom síce nekoná v rozpore s konkrétnym ustanovením zákona, ale v skutočnosti sleduje využiť

právnu úpravu a fakticky svojimi účinkami daný úkon odporuje zákonu. Samotný výsledok úkonu sa
javí ako nedovolený a zákonom nepredpokladaný. Žalobkyňa považuje dohodu za rozpornú s hmotným
právom, najmä s ust. §§ 136, 143 a 150 OZ. V tejto súvislosti poukázala na rozhodnutie NS SR sp. zn.
2Cdo 83/1998, kedy dohoda neobsahovala všetok majetku, ktorý ku dňu zániku BSM patril do BSM,
naopak obsahovala veci, ktoré do BSM nepatrili, ktoré už boli skonzumované. V tejto súvislosti súd

uvádza, že v minulom období sa bezvýnimočne presadzovala zásada tzv. úplného vyporiadania BSM,
čo malo ten dôsledok, že ak sa nevyporiadal všetok majetok, resp. sa opomenula nejaká vec patriaca
do tohto majetku, malo to za následok neplatnosť dohody ako celku a v prípade súdneho vyporiadania
to bol dôvod na zrušenie rozhodnutia súdu. Postupne však pri opúšťaní zodpovednosti súdu za zistenie
skutočnéhostavuvecí,akoajvdôsledkuzmienhmotnoprávnejúpravyaposilňovanímzmluvnejvoľnosti,

aplikačná prax upustila od požiadavky úplného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva. Teraz
platné ustanovenie OZ je potrebné vykladať tak, že predmetom vyporiadania budú v zásade tie veci,
ktoré označia sporové strany s tým, že ak sa opomenie uviesť niektorá vec, bude pre ňu platiť režim
zákonného vyporiadania v zmysle § 149 ods. 4 OZ. Súd však zdôrazňuje, že narozdiel od vyporiadania
spoluvlastníctva dohodou bývalých spoluvlastníkov alebo dedičov po zániku spoluvlastníctva, pri ktorých

platí pre vyporiadanie zmluvná voľnosť, v prípade jeho vyporiadania rozhodnutím súdu sú zásady
vyporiadania uvedené v § 150 OZ pre súd záväzné. Pod ich záväznosťou však treba rozumieť iba
povinnosť súdu v odôvodnení rozhodnutia uviesť, prečo dané skutočnosti uvedené v príkladmom
výpočte § 150 OZ nevzal do úvahy. Prioritnou zásadou vyjadrenou v zákone je zásada, podľa ktorej
„podiely oboch manželov sú rovnaké“. Od tejto zásady sa súd môže odchýliť iba výnimočne. Súd teda

konštatoval, že pri vyporiadaní BSM dohodou bývalých manželov platí zmluvná voľnosť, avšak aj tá má
isté mantinely a právny úkon je možné pokladať za platný, ak spĺňa požiadavky pre to, aby určitý úkon
bol považovaný za platný právny úkon, čo v danom prípade nemožno konštatovať, tak ako súd uviedol
v texte vyššie.

22. Pri vyporiadaní BSM nie je vylúčené, aby sa rozvedení manželia platne dohodli tak, že jeden z
nich nadobudne menší podiel. V tomto konkrétnom prípade súd konštatuje, že tu nastala situácia,
kedy žalovaný získal značný majetok, pričom pred vstupom do manželstva žalobkyňa bola výlučnou
vlastníčkou bytu vo Vysokých Tatrách, v ktorom manželia po uzavretí manželstva žili a po vyporiadaní
BSMbyžalobkynineostalovôbecnič,pokiaľbybolarealizovanáajďalšiaDohoda2.Tátopredpokladala,

že žalobkyňa odpredá novej veriteľke byt nachádzajúci sa v obytnom dobe súp. č. XX na parc. č. XXXX/X
v obci Vysoké Tatry za dohodnutú cenu (tu vyvstáva otázka aká bola dohodnutá cena), čím by podlžnosť
dlžníčky bola započítaná s podlžnosťou novej veriteľky predstavujúcej cenu za odkúpený byt, ktorú
bude povinná zaplatiť dlžníčke. Takáto Dohoda 1, s ktorou úzko súvisí aj Dohoda 2 sa podľa názoru
súdu už prieči dobrým mravom a ani s ohľadom na zásadu zmluvnej voľnosti ju nemožno, vzhľadom na

nemajetnosťžalobkyne,akceptovať.Zmyslomustanoveníupravujúcichdobrémravyjezamedziťvýkonu
práva, ktorý síce zodpovedá zákonu, avšak odporuje dobrým mravom, ktoré možno definovať ako súhrn
spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť,
vystihujú podstatné historické tendencie, sú zdieľané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu
noriem základných (viď rozhodnutie NS ČR sp. zn. 28Cdo 2421/2012). Podľa názoru súdu tu došlo k

situácii, kedy hlavnou alebo aspoň prevažujúcou motiváciou uzavretej Dohody 1 a následne Dohody 2
bol úmysel znevýhodniť povinnú osobu. Možno konštatovať, že je zrejmé, že takýto výkon práva vedie k
neprijateľným dôsledkom prejavujúcim sa tak medzi účastníkmi zmluvného vzťahu ako aj na postavení
žalobkyne. Neplatnosť pre rozpor s dobrými mravmi prichádza do úvahy vtedy, ak ide o úkon, ktorý nieje v rozpore so zákonom a ani ho neobchádza, ale odporuje takým pravidlám správania, ktoré nemajú
povahu právnych noriem a ktoré zákonodarca urobil podporným zdrojom pre určenie pravidiel žiadúceho
správania. Dôvodom neplatnosti sa tak môže stať iba vtedy, ak inak právny úkon zodpovedá zákonu.

Žalobkyňa okrem vlastníctva bytu nemala k dispozícii žiaden iný hnuteľný či nehnuteľný majetok, ani
žiadne finančné prostriedky, ktorými by bola schopná uhradiť v lehote jedného mesiaca od vyporiadania
sumu, ktorá mala pripadnúť žalovanému. Súd nezistil dôvod odôvodňujúci uzavretie takejto dohody,
podľa ktorej žalovaný získal v sumáre všetky aktíva, zatiaľ čo žalobkyňa len pasíva a je zrejmé, že
tieto, či už spoločné alebo len svoje dlhy, nemá z čoho uhradiť. Takáto dohoda je podľa § 39 OZ

absolútne neplatná. Možno povedať, že rozpad manželstva predstavuje stresujúcu situáciu pre oboch
bývalých manželov. Žalobkyňa podpisom týchto dohôd, si zrejme vôbec neuvedomila, že sa zaviazala
na vyplatenie sumy 62.955,- eur. Majetkom žalobkyne bol byt, ktorý chcela predať (predávala ho aj
prostredníctvom realitnej kancelárie), keďže sa chcela odsťahovať. Súd vyhodnotil, že tu bol záujem
Ing. A. L. (aj žalovaného) o kúpu bytu žalobkyne, čo vyplýva z Dohody o postúpení pohľadávky, ktorá
bola podpísaná dva dni po podpise Dohody 1, a to predovšetkým z bodu 2.4 Dohody 2. Touto zmluvou

sa zaviazala žalobkyňa na zaplatenie vyššie konštatovanej sumy do jedného mesiaca napriek tomu,
že nemala žiadnu finančnú hotovosť. Možno preto konštatovať, že žalovaný pripravoval prevod bytu
žalobkyne na svoju blízku príbuznú. Vzájomné finančné prostriedky uvedené v časti 1 a 2 Dohody 1
mali vzniknúť započítaním a výsledkom bol záväzok žalobkyne voči žalovanému vo výške 49.155,- eur.
V Dohode 2 bol k sume 49.155,- eur pripočítaný aj údajný dlh voči Ing. L. vo výške 13.800,- eur, ktorý

vyplýva z Dohody 1. Uvedené dáva za pravdu žalobkyni o pripravenosti jednotlivých krokov zo strany
žalovaného a je uveriteľné, že Dohody boli podpisované nie ako prejav skutočnej vôle zmluvných strán,
ale že zmluvné strany si boli vedomé, že Dohody neuzatvárajú vážne s cieľom reálneho vyporiadania
BSM, ale obe mali slúžiť za účelom otvorenia možností predaja bytu vo vlastníctve žalobkyne Ing.
L.. Tomu nasvedčuje aj rýchly časový sled jednotlivých úkonov. Súd v konaní žalobkyne nezhliadol

„premyslené“ konanie tak ako uvádzala právna zástupkyňa žalovaného, kedy žalobkyňa mala dobre
vedieť, prečo Dohodu 1 podpisuje a súd sa priklonil k tvrdeniam žalobkyne o dôvodoch podpísania
Dohody 1. Na tom nič nemení ani ustanovenie Dohody 1, na ktoré poukazovala právna zástupkyňa
žalovaného, a to článok IV. bod 4.3 a ani skutočnosť, že žalobkyňa svoj podpis na Dohode 1 a následne
aj na Dohode 2 overila u notárky. Len z týchto skutočností nemožno vyvodiť záver o platnosti Dohody

o vyporiadaní BSM.

23. Za týchto okolností súd vyhodnotil Dohodu 1 ako absolútne neplatnú, keďže vyvoláva pochybnosti
o tom, že subjekty prejavujúce vôľu zamýšľali privodiť právne účinky, ktoré zákon s takýmto prejavom
spája. Dôvody neplatnosti predmetnej Dohody 1 možno vidieť jednak v nedostatku vážnej vôle, v

nedostatku určitosti a zrozumiteľnosti právneho úkonu v zmysle § 37 OZ a súd konštatuje neplatnosť
tejto Dohody 1 aj z dôvodu rozpornosti s dobrými mravmi tak, ako to predpokladá ust. § 39 OZ.

24. Súd v súvislosti s čiastočným rozsudkom neposudzoval ďalšie konanie žalobkyne (predaj bytu vo
Vysokých Tatrách) a nehodnotil ani doteraz vykonané dokazovanie vo veci zisťovania rozsahu majetku

a dlhov, ktoré vznikli za trvania manželstva, keďže takéto dokazovanie nesúvisí s otázkou posúdenia
platnosti predmetnej Dohody 1. Predmetom konania v časti petitu týkajúceho sa určenia neplatnosti
zmluvy bolo posúdiť, či je alebo nie je Dohoda 1 platná. Úlohou súdu bolo vysporiadať sa s namietanou
neplatnosťou s prihliadnutím na ust. §§ 37 a 39 OZ.

Podľa § 166 ods. 2 CSP ak sa v žalobe uvádzajú veci, ktoré sa na spojenie nehodia, alebo ak odpadnú
dôvody, pre ktoré súd konania spojil, súd môže niektorú vec vylúčiť na samostatné konanie.

25. Svojím rozhodnutím konkrétne III. výrokom súd zároveň vylúčil konanie o vyporiadanie BSM na
samostatné konanie, v ktorom bude pokračovať po právoplatnosti rozhodnutia vo vzťahu k výroku o

určení neplatnosti Dohody o vyporiadaní BSM.

26. O trovách konania sa v čiastočnom rozsudku rozhoduje iba v prípadoch, ak tento čiastočný rozsudok
predstavuje pre niektorý subjekt konania aj rozsudok konečný. V ostatných prípadoch sa o trovách
konania rozhodne až v konečnom rozhodnutí. V konkrétnom prípade súd vylúčil návrh na vyporiadanie

BSM na samostatné konanie, a preto rozhodol aj pri čiastočnom rozsudku o trovách konania v súlade
s nižšie uvedeným zákonným ustanovením.27. O trovách konania v rámci čiastočného rozsudku súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP,
podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Súd priznal
žalobkyni voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov

konania, nakoľko v časti o určenie neplatnosti Zmluvy o vyporiadaní BSM bola v plnom rozsahu úspešná
žalobkyňa.

Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti I. a II. výroku čiastočného rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní od doručenia rozsudku
na tunajšom súde.
Proti III. výroku čiastočného rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený

môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.