Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 18. máj 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/103/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116206446
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Drimák
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116206446.1

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Michalom Drimákom, PhD. v právnej veci žalobkyne: E. U., nar.
X.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX P., zastúpený: JUDr. Igor Šafranko, advokát, so sídlom vo Svidníku,
Sovietskych hrdinov 163/66 p r o t i žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova
25, IČO: 35807598, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 322 eur a určenie neprijateľnej
zmluvnej podmienky takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný vydať žalobkyni bezdôvodné obohatenie vo výške 322,00 Eur spolu s úrokom z
omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 322,00 Eur od 5.10.2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Súd určuje, že zmluvná podmienka, v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX zo dňa

19.2.2014 uvedená v bode 2. - administratívny poplatok vo výške 184,97 Eur za administratívne náklady
na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým
spojenou, je neprijateľná.

III. Žalobkyňa má oproti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých
bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 22.3.2016 domáhala určenia, že zmluvná podmienka v Zmluve o
spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 19.2.2014 uvedená v bode 2 - administratívny poplatok vo
výške 184,97 Eur za administratívne náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom
úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou je neprijateľná. Zároveň žalobca konštatoval,

že bola uzatvorená Dohoda o plnení v splátkach k Zmluve o spotrebiteľskom úvere s tým, že celkovú
čiastku vo výške 672 eur žalobca uhradí v 12 mesačných splátkach po 56 eur mesačne s tým, že výška
RPMN v tejto dohode je 281,64 %. Ďalším výrokom sa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia
vo výške 322 Eur, pričom žalobu odôvodnila tým, že dňa 19.2.2014 uzavrela so žalovaným zmluvu o
spotrebiteľskom úvere vo výške 350 Eur za poplatok 184,97 Eur a úrok 39,15 % ročne, ktorý činil 137,03
Eur. Poukázal na to, že žalovaný jej neposkytol reálne plnenie za tento poplatok, ktorého predmet je

neurčitý, keďže nedá sa zistiť o aké administratívne plnenie sa jedná.

2. Podľa žalobcu napadnutá zmluvná podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ktorá spočíva v tom, že žalovaný si nárokuje
poplatok za úkony, ktoré nie sú ich zákazníkom vopred známe, ani len svojim obsahom a navyše je
neprijateľné, aby poplatok závisel na výške poskytnutého úveru. Žalovaný vôbec nevysvetľuje prečo

žiada vyšší poplatok od zákazníka, ktorý si požičiava vyššiu sumu, ako od toho, ktorému požičiava
menej.3. Žalobu o vydanie bezdôvodného obohatenia žalobca zdôvodnil tým, že v zmluve absentuje povinný
údaj podľa § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. t.j. výšky, počet a termíny splátok istiny, úrokov a

iných poplatkov a preto úver je bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona.
Žalobca za úver vo výške 350 Eur uhradil žalovanému 672 Eur, preto žaloval o vyplatenie rozdielu t.j.
322 Eur podľa § 451 Občianskeho zákonníka.

4. Žalovaný so žalobou nesúhlasil. Jeho vyjadrenie bolo zrejme formulárovo spracované, pretože

tvrdenia v ňom nekorešpondujú so žalobou a zistenými skutočnosťami. V ďalšej časti sa zaoberá
výpočtom RPMN, pričom v tejto súvislosti žalovaný uviedol, že v zmluve bolo RPMN vo výške 92 %,
pričom ide o hodnotu vypočítanú pre prípad, ak by úver bol splatený jednou splátkou. Všetky potrebné
náležitosti zmluvy boli obsiahnuté a preto nesúhlasil so žalobcom, že úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Ohľadom žalovaného poplatku žalovaný zdôraznil, že ten bol v zmluve jasne uvedený
hneď pri sume poskytnutého úveru, teda žalobkyňa musela vedieť posúdiť hodnotu protiplnenia.

Slovenská právna úprava pripúšťa poplatok za spracovanie zmluvy. Žalovaný ďalej poukázal na § 53
ods. 6 Občianskeho zákonníka v znení od 1.11.2008, podľa ktorého odplata za spotrebiteľský úver
nesmie podstatne prevyšovať odplatu na finančnom trhu v obdobných prípadoch, čo znamená, že
relevantné sú údaje nielen z bánk, ale aj nebankových subjektov. Navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť.

5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi oboznámením obsahu celého spisu konštatovaním, že
na č. l. 1 a nasledujúcich sa nachádza samotná žaloba o vydanie bezdôvodného obohatenia 322 Eur
a určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky, na č. l. 5 sa nachádza zmluva o spotrebiteľskom úvere
medzi stranami sporu, na č. l. 5 na druhej strane sú všeobecné podmienky poskytnutia spotrebiteľského

úveru, na č. l. 6 sa nachádza dohoda o plnení v splátkach, na č. l. 7 a nasledujúcich sa nachádzajú
prijaté platby k zmluve o úvere žalobkyňou, na č. l. 9 sa nachádza rozsudok tunajšieho súdu č. k.
11C/42/2012-46 zo dňa 13.9.2013, na č. l. 13 a nasledujúcich sa nachádza rozsudok KS PO č. k.
5Co/219/2013-91 zo dňa 21.8.2014, na č. l. 25 sa nachádza vyjadrenie žalovanej k žalobe s tým, že
navrhla žalobu po vykonanom dokazovaní ako nedôvodnú zamietnuť, na č. l. 33 a nasledujúcich sa

nachádza už spomenuté ospravedlnenie žalovanej z neúčasti na dnešnom pojednávaní, ako aj ďalším
spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:

6. Strany sporu uzavreli dňa 19.2.2014 formulárovú zmluvu o spotrebiteľskom úvere pod č.
XXXXXXXXX, ktorou žalovaný ako veriteľ poskytol žalobkyni ako dlžníkovi bezúčelový spotrebiteľský

úver vo výške 350 Eur s dohodnutou úrokovou sadzbou 39,15 % ročne, čo činí 137,03 Eur a
s administratívnym poplatkom vo výške 184,97 Eur - administratívne náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Celkové
náklady spotrebiteľa tak boli vyčíslené na 322 Eur. V zmluve je uvedené RPMN 92 % a jeho priemerná
hodnota 44,49 %. V zmluve nie je ani zmienka o uzavretí dohody o splátkach. Tá je uzavretá na osobitnej

listine podpísanej účastníkmi v ten istý deň ako úverová zmluva, t.j. 19.2.2014. Uvedenou dohodou bola
zmenená úverová zmluva číslo XXXXXXXXX tak, že žalobca sa zaviazal zaplatiť žalovanému sumu 672
Eur v 12 mesačných splátkach po 56 Eur počnúc dňom 25.3.2014. V tejto dohode je RPMN uvedené
vo výške 281,64 %.

7. Žalobkyňa platila v splátkach, pričom celkovo zaplatil žalovanému 672 Eur. Právny zástupca
žalobkyne na pojednávaní konanom 18.5.2017 uviedol, že trvá na vydaní bezdôvodného obohatenia,
ktoré predstavuje rozdiel medzi finančnými prostriedkami poskytnutými žalovaným a uhradenými
žalobkyňou, plus žiadal o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorá je špecifikovaná v žalobe a
ide o teda administratívny poplatok vo výške 184,97 Eur za administratívne náklady na vypracovanie

a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere spolu so všetkou administratívou s tým spojenou. Ďalej
právny zástupca dôvodil, že predmetná zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje napríklad rozpis
splátok, je tam klamlivo uvedená ročná percentuálna miera nákladov v zmluve a v dohode o plnení v
splátkach, resp. v zmluve je nesprávne uvedená ročná percentuálna miera nákladov. Vzhľadom na tieto
skutočnosti navrhol žalobe v celom rozsahu vyhovieť.

8. Úverovú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzavretia
zmluvy(vdanomprípadevzneníúčinnomdo30.4.2014),pretosúdvzhľadomnavyššiezistenýskutkový
stav právne uzatvára:.9. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta citovaného zákona spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme

pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

10. Podľa § 2 písm. a/ citovaného zákona spotrebiteľom sa rozumie fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci
predmetu svojho podnikania alebo povolania.

11. Podľa § 2 písm. b/ citovaného zákona veriteľom sa rozumie fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 2 písm. d/ citovaného zákona zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou
sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté
peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

13. Podľa § 9 ods. 1 vety prvej citovaného zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú
formu.

14. Obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere sú vymenované v § 9 ods. 2 citovaného

zákona. Medzi nimi pod písm. j/ je uvedená ročná percentuálna miera nákladov a celková čiastka,
ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o
spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery
nákladov. Pod písm. k) je uvedená výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi

úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia

15. Podľa § 11 ods. 1 písm. b/ citovaného zákona poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm.a/ažk/,/ a y/.

16. Súd zdôrazňuje, že údaj o RPMN (ročnej percentuálnej miere nákladov) je jeden z najdôležitejších
údajov pre spotrebiteľa, pretože zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí spotrebiteľ za úver uhradiť a
preto je najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či nevýhodnosti úveru. Zákonodarca v záujme

poskytnutia ochrany slabšej zmluvnej strany v spotrebiteľskom právnom vzťahu teda spotrebiteľovi
stanovil prísne obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré v zákona č. 129/2010 Z.
z. sprísnil aj tým, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet,
teda nestačí len uvedenie jeho výšky. Je nepochybné, že v predmetnej úverovej zmluve spomínaný
údaj chýba, keďže nie je uvedené aké predpoklady boli použité pre výpočet RPMN a preto je potrebné

považovať úver za bezúročný a bez poplatkov. Už aj z toho dôvodu bolo opodstatnené žalobe o vydanie
bezdôvodného obohatenia vyhovieť. Žalobca totiž mal žalovanému zaplatiť len sumu 350 Eur, ktorú bral
ako úver a keďže mu zaplatil až 672 Eur, bolo dôvodné zaviazať žalovaného k zaplateniu sumy 322 Eur
(184,97 eur poplatok a 137,03 eur kapitalizovaný úrok) predstavujúcej jeho bezdôvodné obohatenie v
dôsledku plnenia bez právneho dôvodu podľa § 451 a násl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa síce

odôvodňovala bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, avšak súd prvej inštancie v rámci preskúmavania predmetnej spotrebiteľskej
zmluvy dospel k bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru z dôvodov vyššie uvedených.

17. Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) kto sa na úkor iného bezdôvodne

obohatí, musí obohatenie vydať.

18. Podľa § 451 ods. 2 OZ bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez
právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý
odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

19. Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal.
Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.20. Pri žalobe o určenie neprijateľnej zmluvnej podmienky súd neskúma naliehavosť právneho záujmu,
keďže ide o osobitný druh žalôb vyplývajúci z právneho predpisu, v danom prípade z § 3 ods. 3, 5 zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.

21. Podľa § 3 ods. 3 citovaného zákona každý spotrebiteľ má právo na ochranu pred neprijateľnými
podmienkami v spotrebiteľských zmluvách.

22. Podľa § 3 ods. 5 citovaného zákona proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s

cieľom ochrany spotrebiteľa môže sa spotrebiteľ proti porušiteľovi na súde domáhať ochrany svojho
práva. Združenie sa môže na súde proti porušiteľovi domáhať, aby sa porušiteľ zdržal protiprávneho
konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušiteľa poškodzuje záujmy
spotrebiteľov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebiteľov poškodených
porušením spotrebiteľských práv, ale ide o konanie porušiteľa uplatňované voči všetkým spotrebiteľom.
Spotrebiteľ ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom

aosobitnýmipredpismi,máprávonaprimeranéfinančnézadosťučinenieodtoho,ktozaporušeniepráva
alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

23. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva
bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

24. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

25.Podľa§52ods.4OZspotrebiteľjeosoba,ktorápriuzatváraníaplneníspotrebiteľskejzmluvynekoná

v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

26. Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

27. Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

28. Podľa § 53 ods. 3 OZ ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

29. Neprijateľné zmluvné podmienky sú demonštratívne uvedené v § 53 ods. 4 OZ a medzi nimi

pod písm. t/ je uvedené, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v
prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa.

30. Podľa 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

31. Súd zastáva názor, že sporný poplatok nie je vylúčený zo súdnej kontroly neprijateľných zmluvných
podmienok v zmysle § 53 ods. 1 OZ, pretože nepredstavuje hlavný predmet plnenia. Za hlavný predmet
plnenia v zmysle európskej judikatúry sa považujú podmienky, ktoré upravujú základné plnenia zmluvy
a ktoré ju ako také charakterizujú (napr. rozsudok Caja de Ahorrosy Monte de Piedad de Madrid,

EÚ:C:2010:309, bod 34).

32. Administratívny poplatok dohodnutý v úverovej zmluve rozhodne nie je základným plnením zmluvy,
a preto nepredstavuje jej hlavný predmet plnenia.

33. Druhý prípad vylúčenia súdnej kontroly je nie samotná cena, ale primeranosť ceny na jednej strane
a tovaru a služieb na druhej strane ako protiplnenie (napr. rozsudok C-26/13 zo dňa 30.4.2014 vo veci
I. P., U. P. S. proti OTP Jelzálogbank Zrt, bod 54).34. Podmienky, týkajúce sa protihodnoty, ktorú dlhuje spotrebiteľ veriteľovi alebo ktorá má vplyv na
skutočnú cenu, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť veriteľovi, teda v zásade nepatria do tejto druhej kategórie
podmienok vylučujúcich súdnu kontrolu, s výnimkou otázky, či je výška protihodnoty alebo cena, ktorá

je dohodnutá v zmluve primeraná službe veriteľa (rozsudok C-143/13 z 26.2.2015 vo veci T. E., O. Z.
E. proti SC Volksbank Romania SA bod 55, 56).

35. Súd v danom prípade neskúmal sporný administratívny poplatok z pohľadu primeranosti jeho výšky,
ale skúmal jeho charakter v intenciách posúdenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, teda či spôsobuje

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Zo zmluvy
ani z VOP pritom nevyplýva, za čo vlastne sa tento poplatok platí, preto absentuje požiadavka jeho
určitosti. Spotrebiteľ tak platí za niečo, čo po materiálnej stránke mu nie je dodané. Pri spotrebiteľských
úveroch je pritom nevyhnutné, aby dohodnutými poplatkami sa platilo za skutočné plnenie spotrebiteľovi
a v jeho záujme. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe
sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3.5.2010, v ktorom sa konštatuje záver, že poplatky za spracovanie

pri poskytnutí spotrebiteľského úveru sú neprijateľné: „Ak banka od spotrebiteľov požaduje poplatok
za spracovanie pri poskytovaní spotrebiteľského úveru, poškodzuje tým spotrebiteľov a vystavuje ich
neprijateľnému vedľajšiemu dojednaniu o cene... Preverenie úverovej spoľahlivosti (bonity) a výšky
úrokovej miery, ktorými banka odôvodňovala vyrubenie poplatku za spracovanie pri poskytovaní úveru
Vrchnýkrajinskýsúdodmietolauzavrel,žeuvedenéčinnostivykonávabankavovlastnomekonomickom

záujme minimalizovať nevymožiteľnosť vlastných pohľadávok. Spotrebiteľ dôvodne a v dobrej viere
očakáva, že banka mu poradenstvo a informácie o poskytnutí úveru poskytne zadarmo. V konečnom
dôsledku predstavuje zmluvná podmienka neprijateľné zaťaženie spotrebiteľa, pretože je spotrebiteľovi
účtovaný poplatok bez toho, aby banka spotrebiteľovi poskytovala skutočné protiplnenie“. Súd dodáva,
že tento záver si osvojil aj Krajský súd v Prešove napr. v rozsudku sp. zn. 18Co 109/2011.

36. Súdu je z jeho činnosti známe, že v úverových zmluvách žalovaného sa výška administratívneho
poplatku odvíja od výšky úveru. Napríklad z rozhodnutí vo veci 11C/16/2015 súd zistil, že pri úvere
863,04 Eur poplatok bol 630,68 Eur, pri úvere 2000 Eur poplatok činil 1732 Eur (spis 11C/261/2015)
a pri úvere 800 Eur bol poplatok 240 Eur (spis 11C/42/2012). V tomto spore pri úvere 100 Eur činil

poplatok 56,39 Eur. Poplatok, ktorý má pokryť náklady na vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o úvere
však nemôže byť ovplyvnený výškou úveru a to vedie k záveru o tom, že žalovaný týmto pomerne
sofistikovaným spôsobom sa snažil opticky vyvolať dojem nižšej úrokovej sadzby, aj keď v skutočnosti
administratívny poplatok odvíjajúci sa od výšky úveru vo svojej podstate predstavuje úrok. Poplatok
184,97 Eur predstavuje takmer 53 % z úveru. Splatnosť úveru pritom bola dohodnutá na rok roka, to

znamená, že v skutočnosti úroková sadzba by predstavovala cez 50 % p.a., čo by násobne prevýšilo
priemernú úrokovú sadzbu obdobných úverov v bankách. Išlo by nepochybne o dohodu o úrokoch v
rozpore s dobrými mravmi, čo by spôsobovalo jej neplatnosť zo zákona s poukazom na § 39 a § 3 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Zrejme to bolo motívom pre žalovaného vyhnúť sa takémuto posúdeniu cez
stanovenie administratívneho poplatku.

37. Spotrebiteľ by teda mal platiť administratívny poplatok za dodané skutočné plnenie, musí byť preto
predmet administratívneho poplatku určitý a musí byť v primeranej výške. Ak tieto atribúty nie sú
splnené, spôsobuje to značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa a teda ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Nejedná sa totiž o prípad vylúčenia súdnej

kontroly v zmysle § 53 ods. 1 vety druhej, keďže administratívny poplatok nepredstavuje hlavný
predmet plnenia úverovej zmluvy (hlavný predmet je poskytnutie úveru za úrok ako to vyplýva z §
497 Obchodného zákonníka), navyše nebol individuálne dojednaný (jeho výšku stanovil žalovaný bez
možnosti ovplyvnenia žalobcom). Preto súd prvej inštancie vyhlásil vyššie uvedenú zmluvnú podmienku
za neprijateľnú.

38. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého strane, ktorá mala vo
veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva
proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, preto neúspešnému
žalovanému súd uložil povinnosť nahradiť argumentačne úspešnej v spore žalobkyni, trovy konania v

rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto
rozsudku.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu
na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty

na podanie odvolania.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom po nadobudnutí jeho vykonateľnosti dobrovoľne
splnená, je možné podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.