Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Thursday, May 10, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/249/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214214958
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Valentová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2214214958.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Martina Valentová a sudkýň:

JUDr. Ľubica Spálová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Orange Slovensko, a.s., so
sídlom Bratislava, Metodova 8, IČO: 35 697 270, zastúpeného spoločnosťou: Bobák, Bollová a spol.
s.r.o., so sídlom Bratislava, Dr. Vl. Clementisa 10, IČO: 35 855 673, proti žalovanému: D. F., nar.
X.X.XXXX, bytom R. E., A. XXXX/XX, o zaplatenie 178,58 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 5C/488/2014-38 zo dňa 3.3.2015 - v zamietajúcej
časti a v časti o náhrade trov konania, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej zamietajúcej časti m e n í tak, že žalovaný

je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 79,22 Eur, úrok z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 79,22 Eur od
28.6.2013 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšnej zamietajúcej časti rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.

III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov na súde prvej inštancie a na odvolacom súde v
plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol, že odporca (akt. žalovaný) je povinný zaplatiť

navrhovateľovi (akt. žalobcovi) istinu 94,58 Eur s úrokom z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 94,58 Eur
od 28.6.2013 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, vo zvyšku sa návrh
(akt. žaloba) zamieta, žiadny z účastníkov (akt. strán) nemá právo na náhradu trov konania.

2. Rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 44 ods. 1, § 43 ods. 1 písm. a),
§ 44 ods. 8 písm. b), zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách, § 37, § 39, § 40 ods.
1, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1, 2, § 53a ods. 1, 2, § 544 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 5b

zákona č. 270/2005 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, s poukazom aj na procesné ustanovenie § 142 ods.
2 Občianskeho súdneho poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 25.6.2012 uzavreli strany zmluvu o
poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej žalovaný obdržal 1 ks SIM karty, mal poskytnuté
mobilné telefónne číslo XXXXXXXXXX. Súčasne so zmluvou bol uzavretý Dodatok k zmluve, na základe
ktorého odkúpil žalovaný mobilný telefón za zvýhodnenú kúpnu cenu s tým, že v prípade porušenia

zmluvy mu hrozil záväzok zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 84,- Eur (bod 2.5 pokiaľ k porušeniu
povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti, výška zmluvnej
pokuty sa bude postupne znižovať podľa určených pravidiel v závislosti od toho, koľko mesiacov má ešte
plynúť od okamihu porušenia povinnosti do konca doby viazanosti). Žalobca si uplatnil zaplatenie cenyza poskytnuté služby faktúrami v celkovej výške 94,58 Eur. Predžalobnou upomienkou zo dňa 13.6.2013
vyzval žalovaného na zaplatenie istiny 94,58 Eur, zmluvnej pokuty 84,- Eur, (nedoplatok vznikol za
obdobie od februára 2013 do apríla 2013 za poskytnuté služby).

4. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie uzavrel, že právny vzťah založený na základe zmluvy
o pripojení je spotrebiteľským vzťahom, a predmetná zmluva je spotrebiteľská zmluva. Súd v časti
nároku na zaplatenie platieb za poskytovanie služieb vyhovel, keďže neboli zaplatené žalovaným, čo
bolo potvrdené listinnými dôkazmi. Ohľadom príslušenstva k priznanej istine, v zmysle § 517 ods. 1

a 2 Občianskeho zákonníka, má nárok žalobca na zaplatenie úrokov vo výške 8,50 %. Žalobca si
v dodatku upravil výšku uloženia zmluvnej pokuty v závislosti od počtu mesiacov, ktoré chýbajú k
ukončeniuzmluvy,avšaktátopodmienkaplatílenpreposlednýchšesťmesiacovplatnostizmluvy.Takúto
sankciu však súd považuje za neprimeranú, vzhľadom na to, že žalobca ako dodávateľ síce čiastočne
zohľadňoval skutočnosť, kedy dôjde k porušeniu zmluvnej povinnosti avšak uvedené zohľadnenie
nastáva len v prípade porušenia zmluvných povinností ku koncu doby viazanosti t.j. posledných 6

mesiacov. Formulácia zmluvnej pokuty uvedenej v bode 2 ods. 2.5 Dodatku predstavuje neurčitý okruh
porušení zo strany spotrebiteľa, ktoré súd chápe ako neprijateľnú podmienku, považuje ju za neplatnú
v zmysle § 39 s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka vzhľadom na jej neprimeranosť a
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Z uvedeného dôvodu nárok žalobcu zamietol.
O náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, keď prihliadol

na čiastočný úspech a neúspech obidvoch strán v konaní.

5. Proti tomuto rozsudku v časti zamietnutia a rozhodnutia o náhrade trov konania podal odvolanie
žalobca prostredníctvom svojho advokáta, ktorým navrhol rozsudok súdu prvej inštancie zrušil, vec vrátiť
na ďalšie konanie a priznať žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na to, že rozhodnutie

súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, z dôvodu, že súd prvej inštancie
nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne
zistilskutkovýstav.Argumentovaltým,žesúdnepristúpilexoffokposudzovaniuzmluvnýchpodmienokv
zmysle predpisov na ochranu spotrebiteľa a nevysporiadal sa so základnými požiadavkami stanovenými
Občianskym zákonníkom, Smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v

spotrebiteľských zmluvách (ďalej ako „Smernica 93/13“), ako aj judikatúrou Európskeho súdneho dvora,
na takéto posudzovanie. Dňa 25.6.2012 bola uzavretá Zmluva o poskytovaní verejných služieb č.
6157897 a súčasne bol uzavretý Dodatok, ktorého predmetom bola aktivácia osobitného zvýhodneného
účastníckeho programu Rodina (bod 1.1 Dodatku) ako aj kúpa akciového mobilného telefónu Nokia
7230 za kúpnu cenu 1,- Euro, pričom cena bez poskytnutej zľavy bola 85,- Eur (bod 1.2 Dodatku).

Okrem toho si žalovaný aktivoval aj služby Prístup k internetu a zákaznícka zóna. Žalovaný porušil
svoju základnú povinnosť vyplývajúcu zo Zmlúv a Dodatkov tým, že nezaplatil cenu za poskytované
služby po uplynutí 8 mesiacov od uzavretia zmluvy, čo bolo v konaní preukázané, t. j. povinnosti
uvedené v Zmluve a Dodatku porušil bezprostredne po ich uzavretí. Pri posudzovaní podmienky, ktorá
bola v zmluve uvedená na základe individuálneho rozhodnutia spotrebiteľa, je aplikácia ustanovení

o neprijateľných podmienkach či už podľa Občianskeho zákonníka v spojení s interpretáciou podľa
Smernice 93/13, ako aj podľa judikatúry Európskeho súdneho dvora, vylúčená. Poukázal na stanovisko
ESD vyslovené vo viacerých rozhodnutiach C-168/05 Elisa Mostaza Claro proti Centro Móvil Milenium
SL, z 26.10.2006 bod 25 rozhodnutia, C-24/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial a Salvat Editores,
bod 25 a rozhodnute C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina Rodriguez Nogueira, bod

29. Spotrebiteľ má dostatočnú vyjednávaciu silu a môže vplývať na obsah Dodatku, aj pokiaľ ide o
zmluvnú pokutu, nakoľko táto predstavuje výlučne výšku poskytnutej zľavy a v prípade, ak by si vybral
žalovaný iný mobilný telefón v inej hodnote, bola by rozdielna aj dohodnutá zmluvná pokuta. Pokiaľ
ide o nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa ako ďalší
znak neprijateľnosti podmienok, považujú za nevyhnuté prihliadať na nerovnováhu založenú samotným

uzavretím dodatku, a to v prospech spotrebiteľa, a to s prihliadnutím na výhody ceny telekomunikačných
a dátových služieb, ktorú získa uzatvorením dodatku. Poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 33Obo
934/2004 zo dňa 16.3.2006, NS ČR sp. zn. 33Cdo 3053/2007 zo dňa 28.2.2008. Súd prvej inštancie
opomenul zisťovať, či v danom prípade mohol alebo nemohol žalovaný individuálne ovplyvniť zmluvnú
podmienku. Ďalej opomenul aplikovať článok 4 ods. 1 smernice 93/13 zároveň § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka). Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí
so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti
súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy
alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí“. Za neurčitý sa považuje právny úkon, ak je vyjadrenie vôlesíce po jazykovej stránke zrozumiteľné, avšak nejednoznačné, a tým je neurčitý aj jeho vecný obsah,
pričom neurčitosť obsahu nemožno odstrániť a preklenúť ani výkladom v zmysle § 35 Občianskeho
zákonníka s poukazom na rozhodnutia NS ČR sp. zn. 32 Odo 346/2002, sp. zn. 33 Odo 341/2003. Má

za to, že dohodnutá zmluvná pokuta je formulovaná jasne, určite a zrozumiteľne a je možné na základe
jej písomnej formulácie v Dodatku jasne a presne určiť za aké porušenie zmluvy žalovaným vznikne
žalobcovi nárok na zmluvnú pokutu v akej výške.

6. Žalovaný odvolanie nepodal, k doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne nevyjadril.

7. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z. z., ďalej CSP),
ktorý nahradil a zrušil do 30.6.2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej OSP).
Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe prechodného
ustanovenia § 470 ods. 1 CSP (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa CSP. Keďže ale odvolanie bolo podané

ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa právneho stavu
existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení OSP. Dôvodom pre takýto
postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov CSP o spravodlivosti ochrany porušených
práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty, vrátane naplnenia
legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za účinnosti skoršej

úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 CSP), ako aj potreba ústavne konformného i eurokonformného
výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 v čase

podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Z.z. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej OSP, aktuálne
§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 OSP, akt. § 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťa (§ 201 a 202 OSP, akt.§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 205 ods. 1 OSP, akt. § 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ

použilzákonomprípustnéodvolaciedôvody(§205ods.2písm.c),d),f)OSP,ktorémáekvivalentv§365
ods.1písm.e),f),h)CSP),preskúmalnapadnutérozhodnutievmedziachdanýchrozsahom(§379CSP)
adôvodmiodvolania(§380ods.1CSP),sprihliadnutímexoffonaprípadnévadytýkajúcesaprocesných
podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd
prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke
súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu je
možné priznať čiastočný úspech, keďže v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej
inštancie nemožno rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti považovať v celom rozsahu za vecne

správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho čiastočnú zmenu v zmysle § 388 CSP a
čiastočné potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

9. Predmetom konania na súde prvej inštancie bola požiadavka žalobcu voči žalovanému na zaplatenie
sumy 178,58 Eur, úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 178,58 Eur od 28.6.2013 do zaplatenia.

Súd prvej inštancie žalobe čiastočne vyhovel (suma 94,58 Eur, úrok z omeškania 8,50 % ročne zo sumy
94,58 Eur od 28.6.2013 do zaplatenia) a žalobu čiastočne zamietol (suma 84,- Eur, úrok z omeškania
8,50 % ročne zo sumy 84,- Eur od 28.6.2013 do zaplatenia).

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo

posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak žalobu čiastočne zamietol v časti zmluvnej
pokuty (suma 84,- Eur, úrok z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 84,- Eur od 28.6.2013 do zaplatenia),
z toho dôvodu, že nárok žalobcu na zmluvnú pokutu považuje za neprijateľnú podmienku, ktorá je
neplatná, a to s poukazom na odvolacie argumenty uplatnené odvolateľom.

11. Žalobca namietal, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, keď neskúmal či daná
podmienka nebol individuálne dojednaná a či ňou bola zároveň spôsobená značná nerovnováha v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Súd opomenul zisťovať, či v danom
prípademoholalebonemoholžalovanýindividuálneovplyvniťzmluvnúpodmienku.Mázato,žezmluvnápokuta je formulovaná jasne, určite a zrozumiteľne, žalobca zohľadnil zostávajúci čas do konca doby
viazanosti (24 mesiacov).

12. Odvolací súd vyzval strany v zmysle § 382 CSP, aby sa vyjadrili k použitiu ustanovenia § 545a veta
prvá Občianskeho zákonníka, ktoré pri doterajšom rozhodovaní veci nebolo použité a je pre rozhodnutie
veci rozhodujúce.

13. Žalobca sa k výzve odvolacieho súdu vyjadril tak, že voči tomuto postupu nenamieta. Žalovaný právo

na vyjadrenie nevyužil.

14. Podľa § 545a veta prvá Občianskeho zákonníka, neprimerane vysokú zmluvnú pokutu môže súd
znížiť s prihliadnutím na hodnotu a význam zabezpečovanej povinnosti.

15. Odvolací súd vychádzal zo skutkových zistení vyplývajúcich z dokazovania vykonaného pred súdom

prvej inštancie, ktoré neboli odvolateľom namietané, že medzi stranami bola dňa 25.6.2012 uzavretá
zmluva o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej bol dojednaný účastnícky program Volania
do všetkých sietí 50+ zvýhodnené - bez telefónu, dojednané poskytované služby a pridelená SIM karta
podľa obsahu zmluvy. Dňa 25.6.2012 bol medzi stranami uzavretý Dodatok k zmluve o poskytovaní
verejných služieb, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému označený mobilný telefón (Nokia

7230) za kúpnu cenu s DPH 1,- Euro s tým, že maloobchodná spotrebiteľská cena mobilného telefónu
bez zľavy je 85,- Eur. V bode 2.5. dodatku účastníci dohodli, že Účastník si je vedomý, že MT je mu
predávaný za Kúpnu cenu uvedenú v čl. 1 bode 1.2 Dodatku, ktorej výške sa rovná rozdielu medzi
spotrebiteľskou (trhovou) cenou MT a v zmysle tohto Dodatku poskytnutou zľavou zo spotrebiteľskej
ceny, len z toho dôvodu, že sa Účastník zaviazal užívať služby poskytované mu prostredníctvom SIM

karty v zmysle ustanovení tohto Dodatku po dobu dohodnutú v tomto Dodatku, pričom nedodržanie tohto
záväzku (konkrétne záväzkov uvedených v článku 2 v bode 2.2, 2.3 alebo 2.4) vzhľadom na výšku zľavy
zo spotrebiteľskej ceny MT, ako aj na prípadný obsah Prílohy č. 1 Dodatku (pokiaľ je súčasťou Dodatku
takáto príloha), by spôsobilo, že Podniku vznikla škoda (minimálne v rozsahu zľavy zo spotrebiteľskej
ceny MT). V nadväznosti na ustanovenie predchádzajúcej vety sa Strany dohodli, že Účastník je povinný

Podniku uhradiť nižšie v tomto bode uvedenú zmluvnú pokutu v prípade porušenia nižšie v tomto bode
uvedených povinností nasledovne:
a) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v čl. 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť včas
a riadne uhradiť cenu za Služby alebo povinnosť uhradiť včas a riadne iný svoj peňažný záväzok voči
Podniku alebo povinnosť uhradiť včas a riadne Podniku inú platbu, ktorú je povinný platiť Podniku (a

to aj v prípade, ak sa nejedná o peňažný záväzok voči Podniku, avšak Účastník je povinný ho uhradiť
Podniku alebo prostredníctvom Podniku), alebo
b) ak Účastník počas doby viazanosti uvedenej v článku 2 bode 2.3 Dodatku poruší svoju povinnosť
zotrvať v zmluvnom vzťahu s Podnikom podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku a po celú dobu viazanosti
užívať bez prerušenia Služby prostredníctvom SIM karty alebo Účastník poruší svoju povinnosť

neuskutočniť žiadny taký úkon, ktorý by smeroval k ukončeniu alebo účelom ktorého by malo byť
ukončenieplatnostiZmluvya/aleboDodatkupreduplynutídobyviazanosti(bezohľadunato,čiskutočne
dôjde k ukončeniu Dodatku alebo Zmluvy),
je účastník povinný uhradiť Podniku zmluvnú pokutu vo výške 84,- Eur, pričom pokiaľ k porušeniu
povinnosti dôjde v období posledných šiestich mesiacov pred uplynutím doby viazanosti (ďalej tiež

„Druhá časť doby viazanosti“), výška zmluvnej pokuty sa bude postupne podľa nižšie uvedených
pravidiel znižovať v závislosti od toho koľko mesiacov má ešte uplynúť od okamihu porušenia
zmluvnej povinnosti do konca doby viazanosti. Výška zmluvnej pokuty platnej pre Druhú časť doby
viazanosti sa vypočíta tak, že sa počet celých mesiacov medzi posledným dňom doby viazanosti a
okamihom porušenia povinnosti (pokiaľ tento nastal počas Druhej časti doby viazanosti) sankcionoval

zmluvnou pokutou vynásobí číslom, ktoré má v čitateli výšku zmluvnej pokuty, ako je táto uvedená v
predchádzajúcej vete, a v menovateli číslo šesť. Výsledná suma zmluvnej pokuty získaná podľa pravidiel
uvedených v predchádzajúcich dvoch vetách sa zaokrúhľuje na celé eurocenty nadol. Zmluvná pokuta
(resp. v prípade, že sa výška zmluvnej pokuty počas doby viazanosti od určitého okamihu postupne
znižuje, platí toto ustanovenie pre zmluvnú pokutu, v jej výške, ako je táto stanovená pre obdobie pred

Druhou časťou doby viazanosti) predstavuje rozdiel medzi bežnou maloobchodnou (spotrebiteľskou)
cenou MT bez zľavy z jeho spotrebiteľskej ceny s DPH (uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke
označenej číslom 5) a Kúpnou cenou t.j. kúpnou cenou s DPH, za ktorú Podnik predal MT Účastníkovi,
(uvedenou v článku 1 bode 1.2 v kolónke označenej číslom 4). Právo na zmluvnú pokutu podľa tohtobodu vznikne Podniku samotným porušením povinnosti Účastníka, a to v okamihu porušenia povinnosti
Účastníkom, pričom toto právo nie je podmienené vykonaním žiadneho úkonu zo strany Podniku (napr.
odstúpením od Zmluvy alebo porušením či obmedzením poskytovania Služieb v prípade porušenia

povinnosti podľa bodu 2.3 písmena c) tohto článku). Bolo tiež preukázaným a nesporným, že žalovaný
za poskytnuté služby žalobcovi neuhradil celkom sumu 94,58 Eur, ani zmluvnú pokutu 84,- Eur.

16. Porovnajúc obsah stranami uzavretej zmluvy o pripojení včítane jej dodatku so zákonnými
ustanoveniami použitými súdom prvej inštancie je nesporné a prvoinštančný súd v preskúmavanom

rozsudku správne uzavrel, že právny vzťah založený predmetnými zmluvami medzi žalobcom, ktorý pri
uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej resp. inej podnikateľskej činnosti
ako dodávateľom v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ako podnikom v zmysle § 44 cit.
zák. č. 351/2011 Z.z. a na druhej strane žalovaným, ktorý pri uzatváraní a plnení predmetnej zmluvy
nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a bol teda spotrebiteľom
zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a podľa § 44 cit. zák. č. 351/2011 Z.z. je spotrebiteľským

vzťahom a predmetná zmluva o pripojení je zmluvou spotrebiteľskou. V dôsledku toho bolo na daný
vzťah nevyhnutné aplikovať všetky ustanovenia týkajúce sa ochrany spotrebiteľa v znení účinnom v
čase uzavretia predmetnej zmluvy.

17. V zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia predmetnej zmluvy,

spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). Ust.
ods. 1 sa nevzťahuje podľa ods. 2 iba na predmet plnenia alebo cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané. Podľa ods. 2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol

ovplyvniť ich obsah. V ods. 3 potom zákonodarca demonštratívne vymenúva ktoré ustanovenia uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú za neprijateľné podmienky. Medzi ne novelou Občianskeho
zákonníka zák. č. 568/2007 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2008 bolo zakotvené písm. k), v zmysle ktorého
za neprijateľnú podmienku sa považuje i ustanovenie, ktoré požaduje od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením tohto záväzku.

Podľa ods. 5 cit. § 53 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

18. V zmysle § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka v uvedenom znení, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie. Toto ustanovenie je zachované v Občianskom zákonníku v nezmenenej podobe
od účinnosti piatej hlavy o spotrebiteľských zmluvách. Ostatne citované ustanovenie je kogentné
a zakotvuje zákaz, aby sa zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve odchýlili od Občianskeho
zákonníka takým spôsobom, že je to v neprospech spotrebiteľa. V zmysle ods. 2 tohto ustanovenia v

pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

19. Podľa Smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,
ktorá síce nie je pre členské štáty EÚ priamo záväzná, avšak predstavuje interpretačné pravidlo a
ktorá už bola transponovaná do právneho poriadku Slovenskej republiky, v zmysle čl. 2 písm. a) nekalé

podmienky znamenajú zmluvné podmienky definované v čl. 3.

20. Podľa čl. 3 bod 1 cit. smernice zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje
za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán vzniknutých na základe zmluvy k škode spotrebiteľa. Podľa bodu 2 podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť,žeurčitéaspekty,podmienkyalebojednakonkrétnapodmienkaboliindividuálnedohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj
napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie

námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Podľa
bodu 3 príloha smernice obsahuje indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu
považovať za nekalé.21. V zmysle čl. 4 cit. smernice bez toho, aby boli dotknuté ust. čl. 7, nekalosť zmluvných podmienok
sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky
okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky

zmluvy, alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.

22. Podľa čl. 6 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených
so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva neboli záväzné
pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia

existencia možná bez nekalých podmienok.

23. Podľa čl. 7 bod 1 členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov hospodárskej
súťaže existovali primerané a účinné prostriedky, ktoré by zabránili súvislému uplatňovaniu nekalých
podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

24.Podľaprílohytejtosmernicebod1.písm.e)medzipodmienkyuvedenévčl.3ods.3okreminýchpatrí
i podmienka vyžadovať od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú
sumu ako náhradu.

25. Ako prvé odvolateľ namietal podľa neho nesprávny záver prvoinštančného súdu, že predmetná

zmluvná pokuta v spotrebiteľskej zmluve nebola individuálne dojednaná.

26. Z obsahu zmluvy uzavretej medzi stranami a jej dodatku vyplýva, že text zmluvy a dodatku bol
vopred pripravený dodávateľom pre neurčitý počet budúcich spotrebiteľov, zmluva bola pripravená
vopred v podobe predbežne formulovanej tzv. typovej, resp. štandardnej zmluvy, pričom do zmluvy

a jej dodatkov sa dopisovali iba údaje individualizujúce spotrebiteľa, ním vybraný mobilný telefón,
účastnícky program a služby. Žalovaný ako spotrebiteľ mal síce zrejme možnosť oboznámiť sa s
dojednanými zmluvnými ustanoveniami pred podpisom zmluvy, ale nesporne nemohol ovplyvniť ich
obsah. Zmluvné dojednania obsiahnuté v uvedených zmluve a jeho dodatok preto s poukazom na cit.
ust. § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka i čl. 3 bod 2 smernice, nemožno považovať za individuálne

dojednané. Je nesporné, že žalovaný ako spotrebiteľ nemal žiadnu reálnu možnosť ovplyvniť obsah
vopred dodávateľom navrhnutých a v predloženej zmluve fixne formulovaných dojednaní o zmluvnej
pokute. Mohol iba zmluvu ako celok odmietnuť alebo ju prijať a podrobiť sa teda tak i dodávateľom
nanútenému dojednaniu o zmluvnej pokute. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej
pokute bolo individuálne dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3

bod 2 cit. Smernice 93/13/EHS), bolo na žalobcovi ako dodávateľovi. Žalobca ale v konaní individuálne
dojednanie zmluvnej pokuty nepreukázal, a preto bolo nevyhnutným v súlade s ust. § 53 ods. 3
Občianskeho zákonníka predmetnú zmluvnú podmienku nepovažovať za individuálne dojednanú.

27. Samotná skutočnosť, že žalovaný ako spotrebiteľ mal možnosť vybrať si z viacerých žalobcom

ako dodávateľom ponúkaných mobilných telefónov i lacnejší, v dôsledku čoho by i zmluvná pokuta
bola nižšia, rozhodne nemôže znamenať možnosť spotrebiteľa ovplyvniť obsah zmluvných podmienok.
Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o
zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa
s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej

obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za
iných podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec. Na tomto závere nič nemení ani tá skutočnosť,
že spotrebiteľ mal možnosť voľby pri kúpe rôznych koncových zariadení, pričom pri kúpe lacnejšieho
by bola i zmluvná pokuta nižšia.

28. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky v podobe
dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané a preto táto odvolacia námietka
žalobcu neobstojí. Dôkazné bremeno preukázať, že dojednanie o zmluvnej pokute bolo individuálne
dohodnuté pritom v zmysle cit. § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka (i čl. 3 bod 2 cit. Smernice 93/13/
EHS),bolonažalobcoviakododávateľovi.Žalobcaalevkonaníindividuálnedojednaniezmluvnejpokuty

nepreukázal. S poukazom na vyššie uvedené, odvolací súd uzatvára, že predmetné zmluvné podmienky
v podobe dojednaní o zmluvnej pokute rozhodne neboli individuálne dojednané, preto podliehajú súdnej
kontrole s poukazom na § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka.29. Ako druhé odvolateľ namietal záver prvoištančného súdu, že pri dojednaní o zmluvnej podmienke v
čl. 2.5. dodatku danej zmluvy došlo k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa a tým k naplneniu znaku neprijateľnosti podmienok, pričom poukázal na ďalšie

podmienky uzavreté v zmluve, resp. dodatkoch, ktoré sú s prihliadnutím na výhody, ktoré nimi spotrebiteľ
získal, naopak v prospech spotrebiteľa.

30. Je pravdou, že v zmysle čl. 4 Smernice 93/13/EHS bod 1 je potrebné nekalosť zmluvných podmienok
hodnotiť so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením

zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od
ktorej závisí. Odvolací súd pritom nepopiera možnosť i v spotrebiteľskej zmluve dojednať zmluvnú
pokutu ako sankciu za nesplnenie zmluvných povinností spotrebiteľa. Podstatným ale je, aby zmluvná
pokuta dojednaná v spotrebiteľskej zmluve bola primeraná, pričom prvoinštančný súd uzavrel, že nie je
a považoval ju na neplatnú v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. S týmto záverom sa odvolací súd
nestotožnil a dojednanú zmluvnú pokutu, ktorá je degresívna považuje za určitú, pričom výpočet, ktorý

táto obsahuje považuje za určitý a nebráni tomu ani okruh výpočtu porušení povinností (žalovaným).

31. Odvolací súd má za to, že spravodlivé v tomto prípade ale je, aby žalovaný zaplatiť zmluvnú pokutu
počas doby prvých mesiacov v plnej výške, keďže v tomto období dochádza k najväčšiemu opotrebeniu
mobilného prístroja a počas ďalších 18 mesiacov zaplatil za každý mesiac, ktorý nezotrval v zmluvnom

vzťahu so žalobcom do doby 24 mesiacov vždy 1/18 zo sumy 84,- Eur (á 4,66 Eur mesačne). Uvedené je
spravodlivýmajpreto,žežalovanývtomtoprípadezotrvalvuvedenomzmluvnomvzťahulen7mesiacov
t. j. cca 1/3 doby (viazanosť 24 mesiacov) a zvyšok teda 2/3 doby (väčšinu) zmluvu porušil (prestal
platiť pravidelný mesačný poplatok za služby). Podľa odvolacieho súdu žalovaný môže aj po uplynutí 24
mesiacov predmetný mobilný prístroj využívať až do doby jeho funkčnosti. V tomto konkrétnom prípade

bola zmluva uzavretá dňa 25.6.2012 (do 25.6.2014), počnúc mesiacom 2/2013 (8. mesiac od uzavretia
zmluvy) žalovaný už neplatiť pravidelné mesačné poplatky za služby, pričom tieto neplatil 17 mesiacov
(do doby 24 mesiacov viazanosti zmluvy). Na základe uvedeného postupu odvolací súd určil zmluvnú
pokutu vo výške 79,22 Eur vyčíslenú za 17 mesiacov a vynásobením sumy á 4,66 Eur mesačne. Vo
zvyšnej časti požadovanej zmluvnej pokuty 4,78 Eur ako rozdiel priznanej sumy 79,22 Eur a žalovanej

sumy 84,- Eur, žalobu ako nedôvodnú zamietol.

32. Žalobca si uplatnil i úrok z omeškania, keďže odvolací súd vyhovel žalobe v časti sumy 79,22
Eur, priznal žalobcovi i úrok z omeškania 8,50 % ročne od 28.6.2013 do zaplatenia z takto priznanej
sumy 79,22 Eur, keď sa stotožnil s dňom vzniku omeškania 28.6.2013, ktorý nebol v konaní žalovaným

spochybnený. Pričom žalobca vyzval žalovaného na plnenie (vrátane zmluvnej pokuty) do 27.6.2013
(pokus o pokonávku zo dňa 13.6.2013 na č.l. 13 spisu), t. j. nasledujúcim dňom od 28.6.2013 bol teda
v omeškaní so zaplatením priznanej sumy. Odvolací súd sa stotožnil aj s výškou úrokov z omeškania
8,50 % ročne, keď výška základnej úrokovej sadzby zverejnená na webovej stránke V.., bola t.j. 0,50 %
+ 8 bodov spolu výška 8,50 % ročne v zmysle § 517 ods. 1 a ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 a § 10c

Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Vo zvyšnej časti úrokov z omeškania zo sumy 4,78 Eur odvolací súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

33. Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie rozsudku súdu prvej
inštancie, odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. I podľa už

konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky
otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na
každújednupoznámku,čipripomienkuúčastníkakonania,ktorýjunastolil.Jevšaknevyhnutné,abybolo

reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia
ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
34. S poukazom na vyššie uvádzané, odôvodňujúce čiastočne vyhovenie žalobe v sume 79,22 Eur,
úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 79,22 Eur od 28.6.2013 do zaplatenia, odvolací súd rozsudok
súdu prvej inštancie s použitím § 388 CPS v zamietnutej časti zmenil a vo zvyšnej súdom prvej inštancie

zamietnutej časti 4,78 Eur, úroku z omeškania 8,50 % ročne zo sumy 4,78 Eur od 28.6.2013 do
zaplatenia, potvrdil.35. Podľa § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie, ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

36. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci,
ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

37. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

38. Žalobca v konaní dosiahol prakticky čistý úspech 94 % ako rozdiel 97 % (priznaná suma 173,80

Eur + vyčíslené úroky ku dňu rozhodnutia) a 3 % (zamietnutá suma 4,78 Eur + vyčíslené úroky ku dňu
rozhodnutia). I keď Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu ak strana mala v konaní neúspech
v pomerne nepatrnej časti (pôvodne ust. § 143 ods. 3 OSP v znení do 30.6.2016) a na daný prípad nie sú
k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia CSP alebo iného zákona (analogia legis alebo juris),
nič to nemení na tom, že aby čiastočný úspech založil nárok na čiastočnú náhradu trov konania, musí

to byť prevažujúci úspech, teda aby po porovnaní procesnej úspešnosti oboch strán zostala ešte suma
opodstatňujúca záver o čo i len čiastočnom, ale úspechu jednej zo strán. Odvolací súd preto s použitím
Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania princíp
racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov žalobcu rozhodol podľa fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že hoci má strana v konaní neúspech v

nepatrnej časti, v danom prípade 3 %, priznal jej plnú náhradu trov konania, keď rozhodnutie postupom
najskôr podľa § 255 ods. 2 CSP o priznaní nároku strane na náhradu trov konania v rozsahu 94 %, by
odporovalo súdnej praxi, ktorá vychádza z výkladu, že pomerne nepatrná časť predstavuje 5 % až 10
% z uplatneného nároku vyjadreného v peniazoch.

39. Odvolací súd teda o nároku na náhradu trov rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 396
ods. 1 CSP, pričom úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§
262 ods. 2 CSP).

Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo

zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).