Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, May 24, 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 2T/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4617010035
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4617010035.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudkyňou JUDr. Máriou Krausovou, v trestnej veci obžalovaného J. A.,

nar. XXXX pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, na hlavnom
pojednávaní konanom dňa 24.05.2017, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

J. A. , narodený XX.XX.XXXX v X., trvale bytom K.,
X. A. XXX/XXX, nezamestnaný, t.č. vo väzbe v ÚVTOS
a ÚVV Z. od 11.11.2016

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e :

dňa 08.11.2016 v čase okolo 15.00 hod. v Topoľčanoch na ul. Pod Kalváriou 295/151 na spoločnom
dvore krátko potom, ako na balkóne fyzicky napadol svoju maloletú dcéru Q. sa slovne vyhrážal
poškodeným F. L. a G. L. slovami „ako je krvavý on od svojej dcéry, tak bude krvavý od G. a jeho krv

bude na jeho tele“, a potom, čo F. L. išla do nemocnice pozrieť maloletú Q., sa v čakárni centrálneho
príjmu NsP Topoľčany začal opäť vyhrážať F. L. slovami „nech zavolá políciu, lebo ju dopichá, ako aj
jej syna G.“, na čo sa poškodená zľakla a odišla z obáv o svoj život a zdravie, čo u poškodených F. L.,
nar. XX.XX.XXXX a G. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom K., X. A. XXX/XXX vzbudilo dôvodnú obavu
o svoj život a zdravie, ktorá naďalej trvá,

t e d a :

sa inému vyhrážal smrťou a ťažkou ujmou na zdraví takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú
obavu,

t ý m s p á c h a l :

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona.

Z a t o s a m u u k l a d á :

Podľa § 360 odsek 1 Trestného zákona, za nezistenej poľahčujúcej okolnosti, zistenej priťažujúcej
okolnosti podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, postupom podľa § 38 odsek 2, 4 Trestného zákona
trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) mesiacov.

Podľa § 48 odsek 2 písm. b) Trestného zákona súd ho na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do

ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia. o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokurátorka v Topoľčanoch podala dňa 26.01.2017 na Okresný súd Topoľčany obžalobu na
obžalovaného J. A. (ďalej len obžalovaný), pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1

Trestného zákona na skutkovom základe opísanom v obžalobnom návrhu.

Vo veci súd vydal trestný rozkaz, voči ktorému podal obžalovaný odpor.

Súd nariadil termín hlavného pojednávania a obžalovaný na hlavnom pojednávaní podľa § 257 ods. 1
písm. a) Trestného poriadku urobil vyhlásenie, že " je nevinný ".

Súd vykonal dokazovanie na hlavnom pojednávaní a to vypočutím obžalovaného, svedkov -
poškodených F. L., G. L., výsluchom svedkov Q. A., F. E., J. E., prečítaním listinných dôkazov ako aj
oboznámením ďalšieho obsahu spisu.

Z výsledkov vykonaného dokazovania bol zistený skutkový stav tak, ako je popísaný vo výrokovej časti
tohto rozsudku.

Obžalovaný uviedol, že cez okno videl, ako poškodený L. objal jeho 13 ročnú dcéru Q., on zapískal
a vyzval Q., aby išla domov. Q. sa posadila na betón pri schodisku, trucovala, nevedela ako má prísť

domov. Dcéra 18 ročná Q. jej kázala, aby nesedela na betóne a išla domov. Na schodišti Q., ktorá má 10
kg začala na Q., ktorá má 65 kg útočiť, prišla T. X. k nim povedať, že dcéry sa na balkóne bijú, vyšiel s
družkou z bytu, pričom družka dcéry odtrhla od seba. Q. mu papuľovala, preto ju udrel dvakrát po chrbte.
Keď vošli dnu, dcéra si zobrala nôž a porezala sa. Snažil sa jej zastaviť krvácanie, vyviedol ju von a snažil
sa zastaviť okoloidúce vozidlá. Jedno vozidlo zastavilo a odviezlo družku so Q. do nemocnice, on ostal

s menšími deťmi doma. P. L. prišiel pre neho, že družka chce aby prišiel za ňou, išla s nimi i P. X.. Tvrdil,
že na chodbe v nemocnici bola jeho družka, T. X. a poškodená L.. Potvrdil, že bol nervózny, nadával na
poškodeného L., ale nijako sa mu nevyhrážal, keď sa mu mala poškodená L. ospravedlňovať, že jej syn
za to nemôže, na drzovku ju vyhodil od seba, bol na ňu drzý, arogantný a povedal jej, aby sa pozrela,
aký je krvavý, že radšej by mal na sebe krv jej syna a jeho zachraňoval, ako zachraňoval svoju dcéru.

Poškodená L. volala políciu, keď prišli, bola pri nich poškodená L. a vo vzdialenosti X metrov počul, ako
jej hovorili, že prečo ona tam je, veď s ním nemá čo riešiť a poškodená odišla z nemocnice. Podľa neho
ho išla poškodená L. do nemocnice provokovať, zopakoval jej tam, že to udá polícií z dôvodu, že sa
dcéra podrezala a jej syn pôjde zavrieť.
V prípravnom konaní bola vykonaná konfrontácia medzi poškodeným a obžalovaným, pri ktorej

obžalovaný poprel vyhrážky.

Poškodená- svedkyňa F. L. uviedla, že keď prišla Q. zo školy videla, ako ju obžalovaný bil po hlave, prišla
k nim i svedkyňa F. E., tiež bila Q.. Q. na Q. kričala, že prečo nepovie pravdu, že ona videla, ako jej to L.
dával medzi nohy. Q. sa bili na balkóne a keď sa ona ozvala, že ako to Q. mohla vidieť, všetci sa zvrtli na

ňu, obžalovaný ju chcel biť, rozbehol sa za ňou, ale svedkyňa E. F. ho zastavila, bol už od nej 1,5metra.
Tvrdila, že ako sa k nej rozbehol, dala vnučke svoj telefón, aby volala políciu a keď jej ho podali, tak
políciu zastavila, keďže obžalovaný sa zastavil a išiel do svojho bytu. Za pol hodinu počula krik na dvore,
že Q. sa podrezala. Videla ako ju obžalovaný niesol dolu po schodoch celú krvavú a i on bol celý krvavý.
Keď čakali na sanitku, prišiel obžalovaný k nej a povedal, že ako je krvavý od svojej dcéry, tak bude aj

krv jej syna na ňom, k čomu mu nič neuviedla, lebo sa bála. Potvrdila, že išla do nemocnice s T. X.,
ktorá je jej sestra a táto ju vyzvala, aby šla s ňou. V nemocnici jej obžalovaný povedal, že aby rýchlo
volala políciu, lebo ju musí dopichať, načo vyšla von a volala políciu, bála sa. Tvrdila, že obžalovaný jej
špinavo nadával, že ju dopichá a bolo na ňom vidieť, že to bol schopný spraviť.
V prípravnom konaní bola vykonaná konfrontácia medzi poškodenou a obžalovaným, pri ktorej

poškodená priamo obžalovanému uviedla, že jej povedal, že ako má na sebe krv od dcéry, tak ju bude
mať od jej syna, v nemocnici jej povedal, že za to, že sedel za ňu, postará sa o to, aby jej syn išiel sedieť
za jeho dcéru, vyhrážal sa jej, že ju dopichá nožom. Vysvetlila, prečo podala trestné oznámenie až dňa
11.11. s tým, že obžalovaný ju prosil, aby na neho oznámenie nedávala, že on sa starať do nej nebude
a ani nič robiť jej synovi, ale na druhý deň prišli za ňou policajti, aby dala trestné oznámenie.Poškodený - svedok G. L. uviedol, že 8.11.2016 keď prišla Q. zo školy, začali ju jej sestra Q., obžalovaný
a svedkyňa F. E. biť na balkóne, čo videl, keď vyšiel z bytu. Q. sa potom dorezala, plakala, že ona
nechcel, že s ním nič nemá a donútil ju ku tomu obžalovaný. Vtedy on stál meter od obžalovaného, ktorý

keď išiel okolo neho mu povedal, že ako je Q. dopichaná, tak musí byť i on dopichaný na svojom tele.
Potvrdil, že išiel do bytu, nakoľko sa bál, nevychádzal ani von. Potvrdil, že sa obžalovaného bojí, mal
z neho obavu a on sa biť nevie.
V prípravnom konaní bola vykonaná konfrontácia medzi poškodeným a obžalovaným, pri ktorej
poškodený priamo v postavení voči obžalovanému potvrdil, že sa mu obžalovaný vyhrážal tým, že tak

ako má krv na sebe od svojej dcéry, tak bude mať na sebe i jeho, že ho dopichá.

Svedkyňa Q. A. uviedla, že obžalovaný jej je otec a tvrdila, že poškodená L. si vymyslela, že obžalovaný
sa jej vyhrážal. Ona sa dňa 08.11. pohádala so sestrou Q., lebo sa dozvedela, že poškodený L. s ňou
niečo mal. Q. ju chcela zhodiť z balkóna, vyšla z bytu mama- svedkyňa F. E., potom vyšiel obžalovaný,
ktorý dal Q. jednu po hlave a po chrbte a išli dnu. Ona odišla do Krtoviec, kde býva. Do nemocnice prišla

po tom, ako jej volali. Tvrdila, že v nemocnici hovoril obžalovaný poškodenej L., čo chodí vyzvedať a
poškodená volala hneď políciu, ktorá povedala poškodenej L., že nemá dôkaz o vyhrážaní, zbytočne
tam prišli, oberá ich o čas. Poprela, že by pred ňou obžalovaný sa poškodenej L. vyhrážal Pod kalváriou
alebo v nemocnici.

Svedkyňa F. E. uviedla, že obžalovaný je jej druh, ktorý deň pred skutkom videl ako poškodený L. sa
prechádzal s ich dcérou Q., ku ktorej sa nahol a chcel ju pobozkať, načo obžalovaný mal zapískať na
dcéru. Na druhý deň po príchode zo školy dcéra Q. A. dohovárala sestre Q., ktorá zostala agresívna a
chcela Q. zhodiť z balkóna. Ju ohlásila T. X., že dcéry sa bijú, preto vyšla von. Q. bola i na ňu agresívna,
sácala ju. Obžalovaný potom, ako vyšiel z bytu dal Q. jednu po hlave, jednu po chrbte a zobrali ju dnu.

Robila kávu, obžalovaný s J. E. sedeli chrbtom, keď počula výkrik a videla, ako Q. si podrezala ruku.
Vybehla von, kričala aby volali sanitku a keď táto nešla, požiadala P. , ktorá ich zaviezla do nemocnice.
Obžalovaný Q. niesol dolu a poškodenej sa podľa nej žiadnym spôsobom nevyhrážal, povedal jej len,
či sa jej páči, že si dcéra ublížila za jej syna, že by radšej poskytoval prvú pomoc a bol krvavý od jej
syna ako od dcéry. Na centrálnom príjme sa pýtal poškodenej L. obžalovaný, či sa bojí, že udá jej syna

a pred políciou jej povedal, že keby jej chcel ublížiť, nezastavila by ho ani polícia. Podľa svedkyne išlo
o pomstu zo strany poškodenej L.
Svedkyňa J. E. uviedla, že s obžalovaným sú susedia a bola na balkóne, keď sa sestry začali hádať a
biť. Q. chcela zhodiť Q. z balkónu a keď prišla svedkyňa F. E., Q. strčila i do nej. Tvrdila, že keď prišiel
obžalovaný Q. sa dala i do neho a buchol ju po chrbte. Išla k obžalovanému s nimi do bytu, rozprávali

sa a boli chrbtom k Q., ktorá sa zrazu podrezala. Obžalovaný jej dal prvú pomoc, studený uterák, matka
bežala von, kričala o pomoc, aby volali sanitku. Keď obžalovaný niesol dolu Q., bola na rohu domu i s
poškodenou L., ktorej povedal, že mohol radšej prvú pomoc poskytnúť jej synovi ako dcére, že je starší,
má mať viac rozumu ako dcéra. Tvrdila, že nepočula, že by sa poškodenej L.bžalovaný vyhrážal.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v trestnom spise, a to:
záznamom z knihy fonografov a hlásení zo dňa 08.11.2016 podľa ktorej o 16,06hod poškodená L.
oznámila, že J. A. mal zbiť Q. E., hliadka oznámenie preverila a na mieste nezistila protiprávne konanie,
záznam zo služby zo dňa 08.11.2016, podľa ktorého v uvedený deň bolo nahlásené protiprávne konanie

- občianske spolunažívanie v objekte Cukrovar 295 o 14,07- do 14,08hod, k čomu nebol zápis výsledku
preverenia uvedený a o 16,13 hod. nahlásené protiprávne konanie - občianske spolunažívanie v
Topoľčanoch do 16,40hod, podľa výsledku preverenia oznámenia v Topoľčanoch na ul. Pavlovej v NsP
Topoľčany, oznamovateľka F. L. oznámila, že J. A. zbil Q. E., ktorá si potom podrezala ruku, na mieste
bolo zistené, že J. A. je otec Q. E., ktorej dal výchovnú facku, nakoľko s ňou mal problémy a Q. E. si

porezala ruku, nakoľko sa pohádala so svojim priateľom, na mieste nebolo zistené protiprávne konanie,
lekárske správy predložené Svetom zdravia Nemocnica Topoľčany a.s. ohľadne zranení Q. E. zo dňa
08.11.2016 z ktorých vyplynulo, že bola privezená RZP, po hádke s kamarátkou si podrezala žily, bol
dohodnutý preklad na kliniku plastickej chirurgie UN B. Kramáre,
zápisnica o trestnom oznámení zo dňa XX.XX.XXXX, kedy podal E. E. trestné oznámenie na

obžalovaného pre jeho správanie voči malol. Q.,
úradný záznam zo dňa 11.11.2016, podľa ktorého po prijatí trestného oznámenia J. A. bolo zistené, že sa
jedná o tú istú vec, ktorá je uvedená v trestnom oznámení F. L., pričom bolo zistené, že daná záležitosťbola prijatá pod ČVS: ORP-442/VZS-TO-2016 z dôvodu podozrenia zo spáchania zločinu týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona.

Na hlavnom pojednávaní bol v rámci posúdenia osobných pomerov obžalovaného oboznámený
register priestupkov, z ktorého vyplýva, že má 17 záznamov o priestupku, z toho 12 priestupkov proti
občianskemu spolunažívaniu za obdobie od roku 2013 do roku 2015. Z odpisu registra trestov
súd zistil, že má 6 záznamov, z toho sa v jednom prípade hľadí na neho, akoby nebol odsúdený:
- rozhodnutím Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 2T/50/2003 zo dňa 16.05.2003 bol uznaný vinným

podľa § 213 ods. 2 zák.č. 140/1961Z.z. , bol mu uložený trest odňatia vo výmere 6 mesiacov
podmienečne, následne dňa 30.11.2004 bol nariadený výkon trestu so zaradením do I. NVS,
- rozhodnutím Okresného súdu Topoľčany zo dňa 17.09.2004 sp.zn. 1T/47/2004 podľa § 213 ods.
1 Trestného zákona č. 140/1961Zb.z. mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 4 mesiace
nepodmienečne,
- trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany doručeným obžalovanému 02.05.2006 sp.zn.

3T/36/2006 podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona mu bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 10 mesiacov,
- trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany doručeným obžalovanému dňa 21.11.2011 sp.zn.
2T/154/2011, podľa § 378 ods. 2 Trestného zákona bol uložený nepodmienečný trest odňatia slobody
vo výmere 22 mesiacov,

- trestným rozkazom Okresného súdu Topoľčany doručeným obžalovanému dňa 07.04.2015 sp.zn.
1T/26/2015 podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere
1 rok 6 mesiacov nepodmienečne,
- uznesením Okresného súdu Trenčín zo dňa 10.10.2016 sp.zn. 6Pp/314/2016 bol obžalovaný
podmienečne prepustený z výkonov trestov odňatia slobody uložených mu trestným rozkazom

Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 1T/26/2015 zo dňa 27.03.2015 a trestným rozkazom Okresného súdu
Topoľčany sp.zn. 2T/154/2011 zo dňa 18.11.2011 v spojení s uznesením Okresného súdu Piešťany
sp.zn. 2Pp/124/2012 zo dňa 10.08.2015 (o neosvedčení sa v skúšobnej dobe) a bola určená skúšobná
doba v trvaní 1 rok. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 10.10.2016.
Podľa správy Mesta K. obžalovaný nie je bližšie hodnotený.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil dôkazy týkajúce sa skutku, nezávisle podľa vnútorného
presvedčenia, založeného na starostlivom zvážení všetkých okolností jednotlivo aj v ich súhrne,
nezávisle od toho, či tento obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Z vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že skutok sa stal a spáchal ho obžalovaný.

Vina obžalovaného bola priamo preukázaná výpoveďami poškodených F. L. a G. L., ktorí jednoznačne a
bezpochybnostíopísaliskutkovýdej,správanieobžalovanéhovočipoškodenejL.vobjektetzv.Cukrovar
ako i v objekte Nemocnice Topoľčany a k poškodenému L. v objekte tzv. Cukrovar. Zhodne uviedli, aké
vyhrážky adresoval na tieto osoby, Ich výpovede na hlavnom pojednávaní ako i v prípravnom konaní
boli zhodné a potvrdili, že z vyhrážok obžalovaného mali strach, báli sa ho, pričom poškodený L. zo

strachu nevychádzal z bytu a poškodená L. z obavy o svoju osobu dvakrát v daný deň volala i políciu.
Toto tvrdenie poškodenej L. bolo potvrdené i nepriamym dôkazom a to záznamom z Knihy fonogramov
a hlásení ako i záznamom zo služby, z ktorých vyplynulo, že v deň skutku bolo volané na políciu o
14,07hod, šetrenie nebolo vykonávané, skončilo sa o 14,08hod, pričom podľa vyjadrenia poškodenej L.
prvýkrát volala políciu, keď sa k nej rozbehol obžalovaný a nakoľko upustil od svojho konania a išiel preč,

políciu odvolala. Následne ako zo záznamov vyplynulo, poškodená volala o 16,13hod, kedy hliadka bola
na preverení oznámenia v nemocnici.
Obžalovaný nepoprel vulgárne správanie voči poškodenej L., ktoré zdôvodnil s tým, že mal nervy. Poprel
však, že by sa vyhrážal poškodeným. Podľa jeho vyjadrenia mal uviesť, že by mal radšej na sebe krv
poškodeného L. a jeho zachraňoval, ako zachraňoval svoju dcéru.

Svedkyne F. E., družka obžalovaného, Q. A., dcéra obžalovaného a svedkyňa J. E. tvrdili, že obžalovaný
v objekte bydliska tzv. C. neuvádzal žiadne vyhrážky na adresu poškodených, iba mal uviesť, že by
poskytol prvú pomoc radšej poškodenému ako svojej dcére. Svedkyňa J. E. taktiež vo svojej výpovedi
tvrdila, že nie je v žiadnom príbuzenskom pomere s obžalovaným a ani s poškodenými, pričom potvrdila,
že T. X., ktorá je matkou družky obžalovaného F. E. a zároveň sestra poškodenej L., ktorá je i nevlastnou

sestrou obžalovaného, je jej starou matkou, čím sa potvrdil blízky príbuzenský pomer k
obžalovanému. Svedkyne F. E. a Q. A. taktiež popreli, že by sa obžalovaný poškodeným vyhrážal v
nemocnici. Potvrdili, že poškodená volala políciu, pričom podľa ich tvrdenia mali riešiť príslušníci polície
vyhrážanie a vyjadrovať sa k poškodenej L., že nemá dôkaz o vyhrážaní, pričom podľa záznamu políciesa nepreverovalo vyhrážanie, oznámenie poškodenej danielovej ohľadne správania sa obžalovaného k
jeho dcére, čo potvrdzuje i zápisnica o trestnom oznámení zo dňa 11.11.2016 a úradný záznam zo dňa
11.11.2016, podľa ktorého podaný podnet na trestné stíhanie súvisí s inou vecou, ktorá je uvedená v

trestnomoznámenípoškodenejdanielovej,ktorejpodanieboloprijatézdôvodupodozreniazospáchania
zločinu týrania blízkej a zverenej osoby. Vzhľadom na uvedené považoval výpovede všetkých troch
svedkýň súd za nevierohodné, s poukazom na blízky príbuzenský pomer a snahu napomôcť vyviniť
obžalovaného zo spáchaného skutku.

Okolnosti týkajúce sa skutkového deja boli jednoznačne preukázané v konaní výpoveďou poškodených,
ako i čiastočne výpoveďou obžalovaného, keď potvrdil svoje vulgárne správanie. Bolo preukázané
priamymi, ako i súhrnom nepriamych dôkazov, že skutok tak, ako je popísaný v obžalobe vykazuje
znakyprečinunebezpečnéhovyhrážaniapodľa§360ods.1Trestnéhozákona,ktoréhosadopustilpráve
obžalovaný, nakoľko bolo preukázané a to bez akýchkoľvek pochybností jeho konanie spočívajúce v
tom, že obžalovaný sa vyhrážal poškodeným ťažkou ujmou na zdraví, čo v nich vzbudilo dôvodnú

obavu ich život resp. zdravie. Objektom tohto trestného činu sú primárne medziľudské vzťahy a právo
človeka, aby nebol vystavený závažným vyhrážkam. Súd v tejto súvislosti poukazuje i na register trestov
obžalovaného, podľa ktorého bol doposiaľ 6x súdne trestaný, v jednom prípade sa na neho hľadí, ako
by nebol odsúdený, následne ide o odsúdenie za zanedbanie povinnej výživy, nebezpečné vyhrážanie,
týranie zvierat a výtržníctvo. V prípade merania požitia alkoholu v predchádzajúcich odsúdenia bolo

zistené, že vo veci Okresného súdu Topoľčany sp.zn. 3T/36/2006 - prečin nebezpečného vyhrážania
bola obžalovanému nameraná hodnota 0,62mg/l, vo veci sp.zn. 1T/26/2015 - prečin výtržníctva, bola
nameraná hodnota 1,09mg/l a v predmetnej veci, napriek tvrdeniu družky obžalovaného F. E., že
po podmienečnom prepustení na slobodu obžalovaný alkohol nepožíval, bola mu nameraná hodnota
0,35mg/l, z čoho vyplýva, že obžalovaný je osobou s rýchlym emotívnym konaním so sklonom k

hrubému slovnému správaniu hlavne pod vplyvom alkoholu. Skutková veta s dostatočnou obsahovou
určitosťou vyjadruje všetky skutkové okolnosti, ktoré sú kvalifikačným momentom použitej právnej
kvalifikácie.

Obžalovaný na svoju obranu neuviedol žiaden dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie preukázalo a ani takýto

dôkaz na hlavnom pojednávaní produkovaný nebol. Vzhľadom k tomuto súd pokiaľ ide o
obranu obžalovaného dospel k záveru, že táto bola jednoznačne vyvrátená výpoveďou poškodených a
súborom priamych ako i nepriamych dôkazov, ktoré vytvárajú ucelený celok, spolu s listinnými dôkazmi,
preukazuje vinu obžalovaného.

Z hľadiska závažnosti posúdil súd konanie obžalovaného ako prečin spáchaný minimálne v nepriamom
úmysle podľa § 15 písm. b) Trestného zákona, lebo vedel, že svojím konaním môže porušenie záujmu
chráneného zákonom spôsobiť a pre prípad že toto spôsobí bol s týmto uzrozumený.
Pri úvahách o druhu a výmere trestu postupoval súd v zmysle ustanovení § 34 ods. 1 -4 Trestného
zákona a bral do úvahy spôsob spáchania trestného činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku,

priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti, osobu obžalovaných ako aj možnosť ich nápravy.
Z poľahčujúcich okolností uvedenými v § 36 Trestného zákona nebola nezistená u obžalovaného žiadna,
bola zistená jedna priťažujúca okolnosť uvedená v § 37 písmena m) Trestného zákona ( bol už za
trestný čin odsúdený). Súd vychádzal z pomeru a miery poľahčujúcich a priťažujúcich okolností 0:1,
čím aplikoval ustanovenie § 38 ods.2 , ods. 4 Trestného zákona, podľa ktorého ak prevažuje pomer

priťažujúcich okolností, zvyšuje sa dolná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Pri ukladaní trestu vychádzal z takto zvýšenej trestnej sadzby podľa § 360 ods. 1 Trestného zákona -
4 mesiace až 1 rok ( základná trestná sadzba je až 1 rok) a dospel súd k záveru, že pre obžalovaného
bude zákonu zodpovedajúci a primeraný trest odňatia na hornej hranici zvýšenej trestnej sadzby vo
výmere 10 mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Trestného zákona súd obžalovaného na výkon trestu zaradil do ústavu na
výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný bol v posledných
desiatich rokoch pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý by mu bol
uložený za úmyselný trestný čin.

Takto uložený trest splní účel trestu v súlade s ustanovením § 34 Trestného zákona, kedy súd pri
ukladaní trestu dôkladne hodnotil nielen osobu obžalovaného, jeho osobné pomery a možnosť nápravy,
ale dbal i na to, aby ukladaný trest odrážal minulosť obžalovaného z hľadiska jeho postoja k dodržiavaniuspoločenských noriem tak, aby trest bol uložený so zreteľom na zabránenie v páchaní ďalšej trestnej
činnosti a kládol pri ukladaní trestu dôraz aj na vytvorenie podmienok na výchovu obžalovaného.
Trest uložený obžalovanému splní zákonom požadovanú ochrannú funkciu, ako aj funkciu generálnej

prevencie smerom k ostatným členom spoločnosti, aby jednoznačne vnímali, že za porušovanie
spoločenských pravidiel môžu byť odsúdení a súd vzhľadom na tieto pomenované dôvody, považuje
tento trest vo vzťahu k obžalovanému za adekvátny, spravodlivý a primeraný.
Súd má za to, že takto uložený trest postihuje osobu páchateľa, nemá vplyv na jeho rodinu a jemu blízke
osoby a zároveň zabezpečí ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej

trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život a, že
zároveň aj vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou ( § 34 ods. 1, 2 Trestného zákona ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak

sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne
podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne

vzdal.