Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 16, 2017

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 6Csp/111/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5616208670
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Žišková

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2017:5616208670.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš, sudkyňou JUDr. Ivetou Žiškovou, v právnej veci žalobcu EOS KSI

Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpený Advokátskou
kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti
žalovanému P. P., O.. XX. XX. XXXX, V. U. G. U., R. P. Y.: H.. X. U.L. XXX/XX, G. U., v konaní o zaplatenie
1 196,08 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 275,85 eur s úrokmi z omeškania 8,05 % ročne od 24.
10. 2015 do zaplatenia, v lehote jedného mesiaca od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku sa žaloba z a m i e t a.

III. Žalovanému sa p r i z n á v anárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 12. 12. 2016 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy
1 196,08 eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 855,65 eur od 24. 10. 2015 do
zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
uzavretej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, zo dňa 23. 10. 2015 medzi postupcom Slovenská
sporiteľňa, a.s. a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému. Postupca

uzatvoril so žalovaným dňa 19. 12. 2007 Zmluvu o poskytnutí balíka produktov a služieb pre Fyzické
osoby č. XXXXXXXXXX/XXXX, ktorej súčasťou boli aj Všeobecné obchodné podmienky v znení ich
dodatkov. Na základe zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania
a podmienky splácania poskytnutých peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných
povinností a ďalšie náležitosti boli upravené v zmluve a vo všeobecných obchodných podmienkach.
Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 1 196,08 eur, pričom žalovaná
suma pozostávala z istiny vo výške 855,65 eur, z riadneho úroku vo výške 169,91 eur, z úroku z

omeškania vo výške 92,- eur, z poplatkov vo výške 78,52 eur.

2. Žalobca pripojil k žalobe aj prílohu č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE,
uzatvorenej medzi Slovenská sporiteľňa, a.s. (ako postupcom) a žalobcom (ako postupníkom), dňa 23.
10. 2015, v ktorej uviedol zostatok postúpenej pohľadávky vo výške 1 196,08 eur - istina celkom 855,65
eur z toho istina do splatnosti vo výške 0,- eur a istina po splatnosti 855,65 eur, úroky celkom 261,91
eur, z toho riadny úrok 169,91 eur, úrok z omeškania 92,- eur a poplatky 78,52 eur.

3. Žalobca špecifikoval uplatnenú peňažnú pohľadávku v elektronickom podaní bez autorizácie,
doručenom súdu dňa 19. 04. 2017, v ktorom uviedol, že dňa 20. 05. 2011 postupca uzatvoril so
žalovanýmZmluvuopovolenomprečerpaní,predmetomktorejboloposkytnutiepovolenéhoprečerpaniana bežnom účte žalovaného. V zmysle čl. I bod 1 Zmluvy bolo žalovanému poskytnuté povolené
prečerpanie na bežnom účte do výšky 510,- eur, ďalej sa zmluvné strany dohodli na výške úrokovej
sadzby v povolenom prečerpaní vo výške 17,90 % ročne. Žalovaná suma 1 196,08 eur predstavuje

rozdiel debetných a kreditných operácii na bežnom účte žalovaného. Debetné operácie žalobca
špecifikoval nasledovne: výber kartou + platba kartou + odchádzajúce platby z účtu, spolu vo výške
16 257,21 eur, poplatky vo výške 390,48 eur, debetné úroky vo výške 437,75 eur a „zmluvné úroky z
omeškania“ vo výške 92,- eur. Súčet debetných operácii na účte žalovaného bol vo výške 17 177,44 eur.
Kreditné operácie na bežnom účte žalovaného žalobca špecifikoval ako úhrady vo výške 15 981,28 eur

a kreditné úroky vo výške 0,07 eur, spolu kreditné operácie 15 981,36 eur. Toto podanie bolo následne
doručené súdu písomne dňa 24. 04. 2017.

4. Žalovaný sa vo veci vyjadril na pojednávaní dňa 20. 04. 2017, keď uviedol, že Zmluvu o povolenom
prečerpaní uzatvoril v Slovenskej sporiteľni, a.s. v roku 2001, v tom čase pracoval ako živnostník pre
jednu firmu, ktorá existuje doteraz. Momentálne je už 1,5 roka nezamestnaný, je evidovaný na úrade

práceakouchádzačozamestnanie.Akpracuje,taklenpríležitostneatýmtospôsobomsizarobípribližne
400,- eur mesačne. Žalovaný uviedol, že by chcel vrátiť to, čo si požičal. K podaniu žalobcu, ktorým
špecifikoval žalovanú sumu peňažnej pohľadávky, žalovaný uviedol, že sú tam uvádzané poplatky, ktoré
sú „premrštené a prehnané“, preto by zaplatil len to, čo mu banka reálne požičala, viac nie, aspoň nie
v takej výške, ako si to uplatňuje žalobca. Žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu v špecifikácii kreditných

operácii na bežnom účte, len uviedol, že sa nevie vyjadriť k transakciám, ktoré sú „popísané v listine“,
pretože je to už 6 rokov, ale „pravdepodobne tieto transakcie vykonal“. Žalovaný sa nevedel vyjadriť k
lehote, v ktorej by bol schopný zaplatiť dlžnú sumu istiny. K svojim osobným a majetkovým pomerom
uviedol, že je ženatý, má jedno dieťa vo veku 11 rokov. Spolu s manželkou a dieťaťom žijú v spoločnej
domácnosti v prenajatom byte. Manželka nikde nepracuje, zobrala si spotrebný úver, kde žalovaný

je ručiteľom a tento úver spoločne splácajú, pričom sa splácajú zatiaľ len úroky mesačne asi po 30,-
eur a úver zostáva nezmenený. Žalovaný tvrdil, že jeho dlžoby v súčasnosti predstavujú spolu sumu
22 000,- eur. Ďalej spochybnil tvrdenia žalobcu o tom, že by s jeho právnym predchodcom dňa 20.
05. 2011 uzatvoril Zmluvu o povolenom prečerpaní, pretože aj keď na tejto zmluve je v kolónke dlžník
„pravdepodobne jeho podpis“, nespomínal si, že by takúto zmluvu podpisoval. Taktiež spochybňoval

obsah listiny v ktorej boli zaznamenané obraty na jeho bežnom účte, napriek upozorneniu súdom, že
v priebehu skoršej výpovede sa vyjadril opačne, t. j. že tieto údaje sú pravdepodobné. Po poučení
súdom podľa § 151 ods. 2 Civilného sporového poriadku, žalovaný uviedol, že mal bankomatovú kartu
k bežnému účtu a vykonanie výberov z tejto karty navrhol zisťovať kamerami, ktoré majú byť umiestené
nad bankomatmi, čím by sa malo dať zistiť, či on v skutočnosti tieto peniaze vyberal. Približne pred 3 -

4 rokmi totiž oznámil na polícii v Liptovskom Mikuláši, že z jeho bankomatovej karty bol urobený výber
cudzou osobou. Žalovaný, po tom čo mu súd uložil povinnosť predložiť minimálne doklad o oznámení
tejto skutočnosti polícii, prípadne oznámiť spisovú značku, pod ktorou sa táto vec na polícii evidovala,
uviedol,ženeviečisatotýkaloprávetejtoveci,políciatoprešetrovalaavýsledokboltaký,ženičnezistili.

5. K tvrdeniam žalovaného, že v prejednávanej právnej veci už bol pravdepodobne na súde, súd vykonal
lustráciu vo všetkých súdnych registroch a zistil, že žalovaný bol účastníkom konania (prípadne stranou
sporu) v konaniach vedených pod spis. zn.: 3Er/402/2017, 3Er/199/2017, 6Er/143/2013, 6Er/1105/2014,
4Er/865/2013, 6Er/2078/2012, 9Cb/128/2014, 5C/292/2015, 1Rob/345/2015, 9Cb/226/2013 a
8C/24/2013.

6. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne žalobcu, výsluchom žalovaného, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, a to Zmluvou o postúpení pohľadávok č. 1237/2015/CE
zo dňa 23. 10. 2015, Prílohou č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, Zmluvou o poskytnutí balíka
produktov a služieb pre Fyzické osoby, uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným

dňa 19. 12. 2007, Výpoveďou zmluvy zo dňa 20. 04. 2015, Obchodnými podmienkami pre osobný účet a
balíky produktov a služieb pre fyzické osoby, Oznámením právneho predchodcu žalobcu, adresovaným
žalovanému o postúpení pohľadávky podľa § 526 Občianskeho zákonníka zo dňa 30. 10. 2015,
Pokusom o zmier zo dňa 08. 11. 2016, Odpoveďou na výzvu súdu, ktorou žalobca špecifikoval uplatnenú
peňažnú pohľadávku voči žalovanému (podanie zo dňa 19. 04. 2017), Zmluvou o povolenom prečerpaní

uzatvorenou medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným dňa 20. 05. 2011, Štandardnými
európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere týkajúcich sa povolených prečerpaní, poskytnutých
žalovanému dňa 20. 05. 2011. Ďalej sa súd oboznámil s pripojenými spismi Okresného súduLiptovský Mikuláš, spis. zn.: 3Er/402/2017, 3Er/199/2017, 6Er/143/2013, 6Er/1105/2014, 4Er/865/2013,
6Er/2078/2012, 9Cb/128/2014, 5C/292/2015, 1Rob/345/2015, 9Cb/226/2013 a 8C/24/2013.

7. Žalobca odvodzoval nárok uplatnený v tomto konaní zo Zmluvy o povolenom prečerpaní, uzatvorenej
so žalovaným dňa 20. 05. 2011. Z označenia žalovaného v tejto zmluve rodným číslom, adresou
bydliska a číslom občianskeho preukazu vyplýva, že žalovaný v tomto zmluvnom vzťahu vystupoval ako
fyzická osoba, nepodnikateľ a na druhej strane Slovenská sporiteľňa, a. s. konala v rámci predmetu
svojho podnikania. Potom súd posúdil právny vzťah medzi stranami sporu ako spotrebiteľský, na ktorý

je potrebné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, týkajúce sa ochrany spotrebiteľov, Zákon o
ochrane spotrebiteľa, a Zákon o spotrebiteľských úveroch.

8. Podľa § 52 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 20. 05. 2011),
(1) Spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

(2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
(3) Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej

obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
(4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3, 5 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 20. 05. 2011),

(1) Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná
podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a
primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli
neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
(3) Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a
spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
(5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa § 54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 20. 05. 2011),
(1) Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v
neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon
priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

(2) V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

11. Žalobca v písomnej žalobe zo dňa 02. 12. 2016, doručenej súdu dňa 12. 12. 2016, odvodzoval
uplatnený nárok zo zmluvy o poskytnutí balíka produktov a služieb pre fyzické osoby č. XXXXXXXXXX/
XXXX, uzatvorenej medzi jeho právnym predchodcom a žalovaným dňa 19. 12. 2007. V priebehu

konania doplnil dôvody žaloby v Odpovedi na výzvu zo dňa 19. 04. 2017 tak, že nárok odvodzoval
zo Zmluvy o povolenom prečerpaní, ktorú uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom žalobcu dňa 20.
05. 2011. Z platobnej histórie, pripojenej k podaniu žalobcu zo dňa 19. 04. 2017 vyplývajú finančné
transakcie vykonaný od 20. 05. 2011, takže na danú vec je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a

o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom k 20. 05. 2011 (ďalej len ZSÚ).

12. Podľa § 1, ods. 2 ZSÚ, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej
platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 9 ods. 1, prvá veta ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.14. Podľa § 9 ods. 2, písm. j, y ZSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí
podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver

pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

15. Podľa § 9 ods. 6 ZSÚ, spotrebiteľ sa nemôže vzdať práv, ktoré mu vyplývajú z tohto zákona.

16. Podľa § 11 ods. 1, písm. a) ZSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez
poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 a neobsahuje
náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) a § 10 ods. 1.

17. Podľa článku 6 základných princípov Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), strany
sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky
procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci
vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán
sporu.

18.Podľačlánku8základnýchprincípovCSP,stranysporusúpovinnéoznačiťskutkovétvrdeniadôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

19. Podľa § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

20. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP,
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.

(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

21. Podľa § 295 CSP, súd môže vykonať aj tie dôkazy, ktoré spotrebiteľ nenavrhol, ak je to nevyhnutné
pre rozhodnutie vo veci. Súd aj bez návrhu obstará alebo zabezpečí taký dôkaz.

22. Súd mal preukázané, že právny predchodca žalobcu - Slovenská sporiteľňa, a. s. Bratislava (banka)
uzatvoril so žalovaným dňa 20. 05. 2011 písomnú Zmluvu o povolenom prečerpaní, ktorej súčasťou
boli aj Štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere týkajúce sa povolených prečerpaní.
Žalovaný sa síce na pojednávaní „nestotožnil so Zmluvou o povolenom prečerpaní“, ale nespochybnil

svoj podpis na zmluve, ktorú následne žalobca predložil súdu v originály. Žalovaný nevyvrátil ani
tvrdenie žalobcu o tom, že na základe tejto zmluvy mu banka poskytla finančné prostriedky tak, ako ich
špecifikoval žalobca v „platobnej histórii“, pripojenej k odpovedi zo dňa 19. 04. 2014, ktorou reagoval
na výzvu súdu. Žalovaný si pritom vo svojej výpovedi odporoval, keď najskôr potvrdil, že Zmluvu o
povolenom prečerpaní uzatvoril s právnym predchodcom žalobcu a nesúhlasil len s príslušenstvom

uplatnenej peňažnej pohľadávky a následne uviedol, že si „nespomína, že by takúto listinu podpisoval“.
Pokiaľ ide o výšku čerpania, žalovaný len tvrdil, že z jeho bankomatovej karty mal byť urobený výber
inou osobou. Nevedel však, či sa tieto výbery týkali práve predmetnej veci a napriek poučeniu súdu
nenavrhol žiadne dôkazy, ktorými by spochybnil výšku poskytnutých finančných prostriedkov uvedených
v „platobnej histórii“. Pokiaľ mal v minulosti podať oznámenie na polícii ohľadne výberov finančných

prostriedkov z jeho bankomatovej karty, neoznámil spisovú značku, pod ktorou bola táto vec evidovaná
na polícii a nepredložil ani doklad o oznámení tejto skutočnosti polícii. Súd sa zaoberal aj tvrdením
žalovaného o tom, že v prejednávanej právnej veci už bolo pravdepodobne rozhodované Okresným
súdom Liptovský Mikuláš. Z pripojených spisov však bolo zistené, že nárok uplatnený v tomto konanínebol doteraz prejednávaný v inom konaní. Pokiaľ vo veci vedenej pod spis. zn. 5C/292/2015 uplatnil
žalobcaKRUKČeskáaSlovenskárepublikas.r.o.,vočižalovanémupeňažnúpohľadávku,tátovyplývala
zo Zmluvy o úvere č. 334893902, ktorú dňa 20. 05. 2011 uzatvoril žalovaný s právnym predchodcom

žalobcu-Slovenskousporiteľňou,a.s.,nazákladektorejmubolposkytnutýbezúčelovýsplátkovýúvervo
výške 2 050,- eur. V uvedenej právnej veci bolo rozhodnuté rozsudkom č. k. 5C/292/2015-47 zo dňa 17.
5. 2016 a na jeho podklade je už vedené exekučné konanie pod spis. zn. 3Er/199/2017. Zo skutkových
okolností vyplýva, že v terajšom konaní žalobca uplatňuje peňažnú pohľadávku voči žalovanému na
podklade Zmluvy o povolenom prečerpaní č. 0331735562/1/1. Ide teda o rozdielnu zmluvu, hoci bola

uzatvorená medzi rovnakými zmluvnými stranami a aj v ten istý deň (20. 05. 2011). Potom nejde o
totožnosť uplatnených nárokov voči žalovanému, a preto nenastala procesná prekážka v konaní „res
iudicata“. Z ostatných pripojených spisov neboli zistené žiadne skutočnosti nasvedčujúce tomu, že by
išlo o totožnú právnu vec, ktorá je predmetom prejednávaného prípadu.

23. Predmetom Zmluvy o povolenom prečerpaní, ktorú uzavreli právny predchodca žalobcu a žalovaný

dňa 20. 05. 2011 bolo poskytnutie povoleného prečerpania vo výške 510,- eur. Dohodnutý typ a výška
úrokovej sadzby bola premenlivá 17,90 % ročne v deň uzatvorenia zmluvy. Splatnosť úrokov bolo
určená mesačne, vždy v posledný deň kalendárneho mesiaca. Zmluvne bol dojednaný len poplatok za
upomienku 10,- eur. Zmluva o povolenom prečerpaní je svojim obsahom zmluvou o úvere a ako taká
musí spĺňať náležitosti podľa ZSÚ v znení platnom ku dňu 20. 05. 2011. Preložená Zmluva o povolenom

prečerpaní však neobsahuje údaj o RPMN, ani údaj o priemernej hodnote RPMN, takže v súlade s
ust. § 11 ods. 1 písm. a/ ZSÚ sa poskytnutý úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. V zmysle
§ 9 ods. 1 ZSÚ zmluva o úvere musí mať vždy písomnú formu a pokiaľ písomná zmluva neobsahuje
zákonom stanovené náležitosti, veriteľ má právo iba na vrátenie finančných prostriedkov poskytnutých
spotrebiteľovi, ale nemôže si uplatňovať úroky ani poplatky, ktoré neboli individuálne dojednané.

24. Žalovaný nevyvrátil tvrdenie žalobcu, obsiahnuté v špecifikácii uplatnenej peňažnej pohľadávky,
preto súd vychádzal zo zistenia, že debetné finančné operácie na bežnom účte žalovaného boli vo výške
16 257,21 eur a kreditné finančné operácie spolu vo výške 15 981,36 eur. Potom žalovaný je povinný
zaplatiť žalobcovi rozdiel vo výške 275,85 eur.

25. Pokiaľ na ťarchu účtu žalovaného boli zúčtované „poplatky“ vo výške 390,48 eur, v tejto časti súd
žalobu zamietol ako nedôvodnú. Žalobcovi by patrili v zmysle ust. § 53 ods. 1 až 3 Obč. zákonníka
iba tie poplatky, ktoré boli individuálne dojednané - v zmluve bol individuálne dojednaný iba poplatok
za upomienku 10,- eur, ale zo špecifikácie predloženej žalobcom nevyplýva, že by v uplatnenej sume

390,48 eur boli zahrnuté poplatky za upomienky. Žiadne iné poplatky a úroky dojednané individuálne
neboli, a potom žalobcovi nevznikol nárok ich účtovať na ťarchu účtu žalovaného. Ak poplatky, úroky
alebo sankcie boli upravené napr. v Úverových podmienkach, VOP, alebo Reklamačnom poriadku,
tieto dokumenty jednostranne vypracoval právny predchodca žalobcu. Žalovaný, ako spotrebiteľ, nemal
možnosť ovplyvniť ich obsah a navyše nebola preukázaná písomná forma, ktorá bola podmienkou

platnosti úverovej zmluvy v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch.

26. Rovnako súd nepriznal žalobcovi ani uplatnené debetné úroky vo výške 437,75 eur. Vzhľadom k
absencii obligatórnych údajov v zmluve o spotrebiteľskom sa poskytnuté povolené prečerpanie považuje
za spotrebiteľský úver bezúročný a bez poplatkov, preto súd zamietol žalobu aj v tejto časti ako

nedôvodnú.

27. Podľa § 517 ods. 1 prvá veta Obč. zák., dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

28. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo

požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

29. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka, v znení účinnom do 01. 02. 2013 (záväzkový vzťah vznikol pred 01. 02. 2013),
výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia, ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.30. Súd zamietol žalobu aj v časti uplatneného „zmluvného úroku z omeškania“ vo výške 92,- eur.
Výška úrokov z omeškania je kogentne upravená citovaným zákonom, takže ak bol žalovaný v omeškaní
s vrátením peňazí, žalobcovi by vznikol nárok na úroky z omeškania len v zákonnej výške. Nakoľko

žalobca neuviedol za aké obdobie, v akej výške a z akej čiastky vyčíslil úroky z omeškania sumou 92,-
eur, nesplnil si v tejto časti povinnosť tvrdenia podľa § 150 CSP, čo má za následok stratu sporu.

31. Banka v zmysle čl. I, bod 4 Zmluvy o povolenom prečerpaní vypovedala žalovanému povolené
prečerpanie listom zo dňa 20. 04. 2015, pričom dlžnú sumu žiadala zaplatiť do uplynutia 2-mesačnej

výpovednej doby, ktorá začala plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po doručení tejto výpovede.
Nakoľko žalobca nepreukázal dátum doručenia výpovede žalovanému, súd vychádzal z predpokladu, že
písomnosť bola doručená adresátovi dňa 23. 4. 2015, takže 2-mesačná výpovedná doba začala plynúť
od 01. 05. 2015. Sumu 269,85 eur (rozdiel medzi poskytnutým úverom formou povoleného prečerpania
16 257,21 eur a splatenou sumou 15 981,36 eur) bol žalovaný preto povinný zaplatiť veriteľovi do 01.
07. 2015 (§ 122 ods. 2 Obč. zák.). Do omeškania sa preto žalovaný dostal dňom 02. 07. 2015, ku

ktorému bola Európskou centrálnou bankou určená základná úroková sadzba 0,05 %. Nakoľko úroky z
omeškania predstavujú túto sadzbu zvýšenú o 8 percentuálnych bodov, žalobcovi by patrili z priznanej
istiny úroky z omeškania 8,05 % ročne od 02. 07. 2015. Z dôvodu viazanosti žalobným návrhom
(§ 216 ods. 1 CSP) však súd priznal žalobcovi úroky z omeškania odo dňa uplatneného v žalobe, t. j.
od 24. 10. 2015.

32. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

33. Súd určil žalovanému lehotu na plnenie v dĺžke jedného mesiaca odo dňa právoplatnosti rozsudku, a

to z dôvodu zistených majetkových pomerov žalovaného, voči ktorému je vedených viacero exekučných
konaní, má len nepravidelný zárobok a vyživovaciu povinnosť k jednému maloletému dieťaťu.

34. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,
ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

35. Podľa § 255 ods. 1, 2 CSP,
(3) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
(4) Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

36. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP,
(5)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(6) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

37. Súd priznal žalovanému náhradu trov konania podľa pomeru úspechu vo veci. Žalovaný mal úspech
vo veci len čiastočný, preto súd náhradu trov konania pomerne rozdelil. Žalobca uplatnil peňažnú
pohľadávku vo výške 1 196,08 eur, súd žalobe vyhovel len v časti o zaplatenie 275,85 eur, t. j. žalobca
dosiahol úspech len v rozsahu 23 % a neúspech v rozsahu 77 %. Po odpočítaní úspechu žalobcu v

spore, súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 54 %. O výške náhrady trov
konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia, ale len v prípade, ak si ich
žalovaný uplatní; inak súd nebude rozhodovať o výške náhrady trov konania žalovaného.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O
odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 Civilného sporového poriadku,
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
2) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,
ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 48 ods. 2 Exekučného poriadku (účinného od 1.4.2017), exekúciu možno vykonať na návrh

toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že povinný dobrovoľne
nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá.