Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 26, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7CoP/20/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5715209593
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Mária Kašíková

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5715209593.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Márie Kašíkovej a

členov senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a Mgr. Františka Dulačku, v právnej veci starostlivosti o maloleté
dieťa: U. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako otec, zastúpené kolíznym opatrovníkom Ústredím práce,
sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, dieťa rodičov: matka Mgr. E.
G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Ľ. J. XXXX/X, X., právne zastúpená: JUDr. Katarína Turanská, advokátka
so sídlom W. S. XXXXX/XXB, X. a otec H. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. XXXX/X, Z. S. Z., právne
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s. r. o., so sídlom Potočná 2835/1 A,
022 01 Čadca, IČO: 36 866 849, o návrhu otca na zverenie maloletej do jeho osobnej starostlivosti a

výchovy, na odvolanie otca proti rozsudku Okresného súdu Martin, č. k. 19P/184/2015-174 zo dňa 30.
novembra 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

Nariaďuje súduprvejinštancieopraviťzáhlavienapadnutéhorozsudkuvoznačenímatkymaloletého

dieťaťa, ktoré má správne znieť „Mgr. E. G.“ a označenie právneho zástupcu otca maloletej, ktoré má
správne znieť „Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom Potočná 2835/1 A,
022 01 Čadca, IČO: 36 866 849.“

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zveril maloletú U. do osobnej starostlivosti otca, ktorý
ju bude zároveň zastupovať a spravovať jej majetok. Matku zaviazal prispievať na jej výživu mesačne
výživným vo výške 120 Eur od 10.09.2015 a dlžné výživné za obdobie od 10.09.2015 do 30.11.2016
vo výške 900 Eur povolil matke splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným
pod následkom straty výhody splátok. Upravil stretávanie matky s maloletou na každú nedeľu v párnom

týždni kalendárneho roka od 10.00 hod. do 13.00 hod. V ostatnej časti návrh otca zamietol. Týmto zmenil
rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 7C/52/08-105 zo dňa 15.05.2009 vo výroku o zverení maloletej.
Zároveň vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Vychádzal zo zistenia, že maloletá bola rozsudkom Okresného súdu Martin č. k. 7C/52/08-105 zo
dňa 15.05.2009 zverená do osobnej starostlivosti matky, výživné na maloletú bolo určené vo výške
90 Eur mesačne. Uznesením Krajského súdu v Žiline č. k. 11CoP/36/2015-51 zo dňa 27.08.2015 bola

maloletá dočasne zverená do osobnej starostlivosti otca a matke bola uložená povinnosť prispievať na
výživu sumou 60 Eur mesačne. Otec má vytvorené podmienky a predpoklady pre riadnu starostlivosť o
maloletú, keď žije s maloletou vo svojom 3-izbovom byte. Zo správy úradu práce vyplýva, že maloletá
otca ako autoritu rešpektuje a pred kolíznym opatrovníkom sa vyjadrila, že chce byť „už navždy zverenádo osobnej starostlivosti otca“. Matka sa rozhodla rešpektovať prejavenú vôľu maloletej a s návrhom v
časti zverenia maloletej do osobnej starostlivosti otca súhlasila. Samotný záujem maloletej si vyžaduje,
aby jej ďalšiu riadnu starostlivosť a výchovu zabezpečoval otec.

3. Pri určovaní vyživovacej povinnosti vzal do úvahy finančné a zárobkové pomery obidvoch rodičov a
dospel k záveru, že výživné 120 Eur mesačne na maloletú zo strany matky zodpovedá odôvodneným
potrebám maloletej a je aj v súlade so zárobkovými schopnosťami a možnosťami obidvoch rodičov,
nakoľko aj otec má vyživovaciu povinnosť voči maloletej. Predbežným opatrením bola matke určená

povinnosť platiť výživné v nevyhnutnej miere vo výške 60 Eur mesačne a od nariadenia tohto
predbežného opatrenia došlo k podstatnej zmene okolností na strane maloletej, ktorou je nástup na
strednú školu. Celkové náklady maloletej otec špecifikoval vo výške 228,16 Eur mesačne (ubytovanie
+ strava v škole 74,40 Eur, školné 60 Eur, ZRPŠ 33 Eur/polročne, poistka 18,26 Eur, oblečenie 20
Eur), pričom do sumy nezahrnul náklady na ubytovanie a stravu maloletej v jeho domácnosti. Matka
je SZČO, podniká v oblasti fyzioterapeutických služieb a z jej daňového priznania vyplývajú príjmy vo

výške 4.123,90 Eur, výdavky 2.771,31 Eur, základ dane 1.352,59 Eur za rok 2015. Podľa jej vyjadrenia
dosahuje príjem okolo 650 až 700 Eur mesačne, z ktorého hradí nájomné a úhradu za užívanie priestoru
217,57 Eur mesačne, SIPO 30 Eur mesačne, televízia + internet 27,48 Eur, splátka spotrebiteľského
úveru s poistením 144,24 Eur, dôchodkové poistenie 11,39 Eur, sporenie 15 Eur + odvody do zdravotnej
a sociálnej poisťovne. Príjem otca je 400 Eur a k mzde si aj privyrába, čo je zrejmé aj z výšky ním

uplatnených a preukázaných výdavkov. Poukázal na to, že výživné má prednosť pred akýmikoľvek
inými výdavkami rodičov. Nedoplatok na výživnom od 10.09.2015 (od kedy matka odovzdala maloletú
do starostlivosti otca) do 30.11.2016 v celkovej výške 900 Eur, ako rozdiel medzi matkou hradeným
výživným a ustanoveným výživným týmto rozhodnutím, t.j. 60 Eur za 15 mesiacov. Dlžnú sumu povolil
splácať v mesačných splátkach 20 Eur spolu s bežným výživným a v prípade, že možnosť splátok

nevyužije, bude povinná naraz uhradiť celý dlh.

4. S prihliadnutím na právo maloletej na zachovanie vzťahu k obidvom rodičom, teda aj k matke, upravil
stretávanie matky s maloletou. Vyrovnaný vzťah k rodičom je dôležitý aj pre ďalší citový vývoj maloletej.
Na základe prejaveného názoru maloletej určil stretávanie matky s maloletou v súlade s návrhom matky

uskutočnený v priebehu konania.

5. O trovách konania rozhodol v zmysle ust. § 52 Zákona č. 161/2015 Z. z. Civilného mimosporového
poriadku (ďalej len „CMP“).

6. V zákonom stanovenej lehote proti výrokom II. a III. podal odvolanie otec. Je toho názoru, že súd
prvej inštancie nesprávne dospel k záveru, že výživné vo výške 120 Eur je v súlade so zárobkovými
schopnosťami a možnosťami matky, ako aj, že výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám
maloletej. Príjem matky je vo výške 650 až 700 Eur a podľa ustálenej súdnej praxe a judikatúry je
potrebné počítať pri povolaniach ako masér, kaderník, čašník s tzv. tringeltami a ich príjem je teda

podstatne vyšší. Naproti tomu je jeho príjem o 200 Eur nižší, pričom má voči maloletej vyživovaciu
povinnosť vo výške 90 Eur a taktiež sa osobne stará o maloletú a zabezpečuje jej bývanie, stravu a
zdravé rodinné prostredie. U neho je potrebné zohľadniť, že vykonáva osobnú starostlivosť o maloletú.
Ajkeďvyčíslilvýdavkynamaloletú228,16Eurmesačne,dotýchtovýdavkovnezahrnulstravu,vreckové,
školské pomôcky, výživné na maloletú a ani náklady na ubytovanie v jeho domácnosti. Vzhľadom k

tomu, že z jeho mesačného príjmu nie je možné riadne uspokojiť potreby maloletej, je nevyhnutné, aby
matka prispievala na výživu svojej dcéry podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, čo
je podľa jeho názoru 150 Eur mesačne. Maloletá je študentkou 1. ročníka na súkromnom konzervatóriu,
s čím sú spojené zvýšené výdavky na jej potreby. Maloletú baví tanec s čím sú spojené taktiež výdavky,
ktoré si maloletá nemôže dovoliť. V období, keď maloletá bola v starostlivosti matky, od neho si pýtala

peniaze nad rámec výživného, keďže matka míňala finančné prostriedky určené pre ňu na svoje potreby.
Preto výška výživného určená napadnutým rozhodnutím je nepostačujúca a bola by v neprospech
maloletej. Navrhuje napadnutý rozsudok v tejto časti zmeniť a zaviazať matku prispievať na výživu
maloletej mesačne sumou 150 Eur a dlžné výživné v celkovej výške 900 Eur splácať po 100 Eur
mesačne.

7. K odvolaniu otca sa vyjadrila matka, namietala, že vyjadrenie otca v odvolaní o tzv. tringeltoch,
ide o čisto neopodstatnenú námietku, nakoľko neprijíma od klientov žiadne tringelty. Všetky prijaté
platby od zákazníkov sú účtované cez registračnú pokladnicu a sú riadne zaevidované. Priložila daňovýdoklad preukazujúci príjem za rok 2016. Otec vo svojom vyjadrení pred ÚPSVaR v Čadci z 20.07.2015
jednoznačne uviedol, že si privyrába brigádnickou činnosťou, čo má ako vedľajší príjem, avšak tieto
príjmy nepriznáva v daňovom priznaní. Poukázala na predchádzajúce rozhodnutie, kedy boli okolnosti

opačné a otcovi bola určená vyživovacia povinnosť na maloletú 90 Eur mesačne, keď jeho príjem bol
uvedený 400 Eur a príjem z brigádnickej činnosti nikdy nepriznal. Takto stanovené výživné v roku 2011
navrhoval znížiť, pričom jeho návrh bol zamietnutý. Situácia predtým a teraz je podobná. Uvedomuje
si a má presný prehľad o mesačných výdavkoch dcéry a vždy sa dôsledne starala o jej potreby a
zabezpečovalajejprimeranéživotnépodmienky.Otom,čisidcérapýtalapeniazeodsvojhootcanavyše,

nevie. Aj od nej si pýta peniaze na zabezpečenie napr. potrieb do školy a vždy jej dá osobne do rúk
pri návšteve v Nitre, kde sa s ňou stretáva. Keď žili v jednej domácnosti, spoločne zvažovali, že bude
pokračovať v štúdiu na Štátnom konzervatóriu v Banskej Bystrici. Avšak následne sa otec o výbere
strednej školy s ňou neporadil, nemala ani právo sa k danej veci vyjadriť. Môže sa len domnievať, že
keď otec rozhodol o štúdiu dcéry na súkromnom konzervatóriu, iste vedel, z čoho bude štúdium dcéry
financovať. Jej mesačný príjem činí 358,77 Eur, o čom svedčí priložený daňový doklad. Životné mesačné

náklady sú 432,39 Eur (nájom 221 Eur, inkaso 33 Eur, spotrebný úver 140 Eur, poistné 11,39 Eur, TV a
internet 27 Eur). Stále ju vo veľkej miere finančne podporujú rodičia. Otec výživné vo výške 90 Eur už
neplatí od septembra 2015. Na základe toho nie je v jej možnostiach platiť výživné v požadovanej výške
a zároveň splácať dlžné výživné. Zdá sa jej nesprávne, aby bola zaviazaná doplatiť zameškané výživné
odo dňa nariadenia predbežného opatrenia. Zvažuje na poukázanie prieťahov na súde. Predbežné

opatrenie trvalo viac ako 14 mesiacov a tieto mesiace plnila rozhodnutie krajského súdu. Preto si nie
je vedomá dlhu na výživnom. Aby splnila nároky otca, musela by si nájsť tretiu prácu, čo však nie
je v jej schopnostiach, vzhľadom na jej zdravotný stav. Ak je jeho príjem nedostatočný, má možnosť
požiadať školu o sociálne štipendium. Vzhľadom na uvedené navrhuje odvolanie otca zamietnuť a
potvrdiť rozhodnutie prvostupňového súdu.

8. K vyjadreniu matky sa vyjadril otec (odvolateľ) a namietal, že nie je pravdou, že si privyrába
brigádnickou činnosťou. Má jedine zamestnanecký pomer a zbytok svojho času venuje dcéram, čo ho
plne zamestnáva. Nie je možné porovnať rozsudok z pred 10 rokov, že bola podobná situácia, pretože
išlo o určovanie výživného spred 10 rokov, čo je zásadný rozdiel, dieťa je dnes o 10 rokov staršie,

má značne vyššie potreby. Žiada svojmu odvolaniu plne vyhovieť, nakoľko takéto výživné zodpovedá
potrebám dieťaťa.

9. Kolízny opatrovník sa k odvolaniu nevyjadril.

10. Krajský súd Žilina, ako odvolací súd podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP), preskúmal rozhodnutie v rozsahu ustanovenia § 65, § 66 a § 67 zák. č.
161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) a napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne
správny podľa § 387 ods. 1 CSP.

11. I keď odvolaním otca maloletej bol napadnutý výrok o výživnom a zameškanom výživnom v zmysle
ust. § 65 CMP sa odvolací súd zaoberal celým rozhodnutím a preskúmaval celé rozhodnutie súdu prvej
inštancie.

12. Má za to, že súd prvej inštancie vo veci správne rozhodol, či už ide o zverenie maloletej do
osobnej starostlivosti otca ako aj určenia vyživovacej povinnosti matky voči maloletej a upravenie
úpravy stretávania sa matky s maloletou. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia a obmedzuje sa iba na skonštatovanie správnosti dôvodnosti tohto
rozhodnutia a na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa len niektoré

ďalšie dôvody.

13. Pokiaľ ide o stanovenie výživného súd poukazuje na to, že je zákonnou povinnosťou rodičov
prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa podľa svojich schopností a možností, a to aspoň v
minimálnej výške, ktorá predstavuje 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa

podľa osobitného zákona (v súčasnej dobe minimálne výživné predstavuje sumu 27,13 Eur). Otec
v odvolaní poukazoval na to, že matka okrem zverejneného príjmu má ešte príjem pozostávajúci z
tringeltov. Matka vo vyjadrení k odvolaniu túto skutočnosť poprela a uviedla, že jej príjem je iba oficiálny,
ktorý je riadne priznaný v daňovom priznaní. Z predložených potvrdení o podaní daňového priznaniaza rok 2015 bolo preukázané, že matka mala celkové príjmy vo výške 4.123,90 Eur a z toho výdavky
2.771,31 Eur. K vyjadreniu k odvolaniu pripojila daňové priznanie za rok 2016, z ktorého vyplýva, že
jej celkové príjmy predstavovali 4.305,30 Eur a výdavky 2.805,82 Eur. Matka sa pri výsluchu pred

súdom vyjadrila, že jej mesačný príjem je okolo 300, 400 Eur v hrubom a cez víkendy v Permone v
priemere zarobí 350 Eur. Z tohto príjmu matka musí hradiť nájomne za priestory, v ktorých vykonáva
živnosť, poistné do sociálnej a zdravotnej poisťovne okrem bežných výdavkov. Tvrdenie otca v odvolaní,
že matka má príjem i z tringeltov, nebolo v konaní preukázané, preto nie je možné na takýto príjem
prihliadať. Odvolací súd je toho názoru, že skutočné náklady na výživu maloletej môžu byť vyššie ako

ich prezentoval otec, avšak zaviazať povinnosťou platiť výživné povinného rodiča je možné iba v rámci
jeho možností a schopností. Matka rovnako v konaní preukázala, že má zdravotné problémy, a preto
nie je v jej schopnostiach dosahovať vyšší príjem ako dosahuje.

14. Pokiaľ ide o zverenie maloletej do osobnej starostlivosti otca a úpravy styku matky s maloletou,
nebolo vo veci nič namietané k tejto skutočnosti a uvedené vyplýva zo spisového materiálu, že je i v

prospech maloletej. U otca neboli zistené žiadne nedostatky, pokiaľ ide o starostlivosť o maloletú. Je
potrebné, aby maloletá naďalej udržiavala vzťah i s matkou, z ktorého dôvodu bol upravený, aj keď v
malom rozsahu, styk maloletej s matkou, nakoľko pri ponechaní na vôle matky a maloletej by zrejme k
tomuto stretávaniu nedochádzalo.

15. Pokiaľ matka vo svojom vyjadrení k odvolaniu poukazovala na to, že od vydania predbežného
opatrenia si svoju vyživovaciu povinnosť plnila tak ako jej bolo stanovené v tomto predbežnom opatrení,
a preto by mala byť zaviazaná platiť výživné vo vyššom rozsahu len od rozhodnutia vo veci samej,
odvolací súd poukazuje na to, že predbežným opatrením bolo stanovené výživné iba v nevyhnutnej
miere a súd prvej inštancie o výživnom v celom rozsahu rozhodoval až napadnutým rozsudkom.

16. Vzhľadom na uvedené, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387
ods. 1 CSP potvrdil.

17. Pri študovaní spisu bolo zistené, že meno matky maloletej je E. G. a okresný súd v záhlaví rozsudku

ju označil ako E. W.. Ďalej bolo zistené, že právny zástupca otca maloletej zmenil obchodné meno na
Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., so sídlom v Čadci, pričom súd prvej inštancie
v záhlaví rozsudku ponechal jeho pôvodné označenie. Preto odvolací súd použijúc analógiu v zmysle
čl. 4 CSP s poukazom na ust. § 224 CSP nariadil, aby súd prvej inštancie vykonal opravu týchto údajov
v záhlaví rozsudku.

18. Hoci žiaden z účastníkov konania si neuplatnil náhradu trov odvolacieho konania, odvolací súd o
týchto trovách rozhodol s poukazom na ust. § 52 CMP, v zmysle ktorého žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak. CMP v ustanoveniach upravujúcich
starostlivosť súdu o maloletých osobitne neupravuje, že účastníci konania majú nárok na náhradu trov

konania.

19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez

návrhu (§ 77 CMP).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozhodnutím, môže sa osoba
oprávnená z rozhodnutia domáhať uspokojenia svojho nároku návrhom na vykonanie exekúcie podľa
osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti /Exekučný

poriadok/ a o zmene a doplnení ďalších zákonov).
Ak sa jedná o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná
ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže sa osoba oprávnená z rozhodnutia domáhaťuspokojenia svojho nároku návrhom na výkon rozhodnutia vo veciach maloletých podľa § 370 a nasl.
CMP.