Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Bardejov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Matúš Tarcala

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Svidník
Spisová značka: 8Csp/36/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8616203999
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Matúš Tarcala

ECLI: ECLI:SK:OSSK:2017:8616203999.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Svidník sudcom JUDr. Matúšom Tarcalom v spore žalobcu: Platiť sa oplatí s.r.o., so

sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 45 684 618, právne zastúpeného Jakubčák, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Michalská 14, 811 03 Bratislava, IČO: 47 255 706, proti žalovanému: E. L.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. B. č. XX, XXX XX A. B., o zaplatenie 76,59 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 41,82 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške
5% ročne zo sumy 13,94 eur od 19.09.2013 do zaplatenia,
5% ročne zo sumy 13,94 eur od 21.10.2013 do zaplatenia,
5% ročne zo sumy 13,94 eur od 19.11.2013 do zaplatenia

a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 9,2%, o ktorých výške bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 19.09.2016 domáhal, aby súd zaviazal
žalovaného zaplatiť mu sumu 76,59 Eur s úrokom z omeškania 5 % ročne zo sumy 18,93 Eur od

19.09.2013 do zaplatenia, zo sumy 18,93 Eur od 19.11.2013 do zaplatenia, zo sumy 38,73 Eur od
21.10.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že uzavrel dňa 27.08.2015 zmluvu so spoločnosťou Slovak Telekom,
a.s. o postúpení pohľadávok, v zmysle ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči žalovanému zo
spoločnosti Slovak Telekom, a.s. (ďalej aj „právny predchodca“) na žalobcu. Nárok uplatnený žalobou
odôvodnil tým, že jeho právny predchodca uzavrel so žalovaným v zmysle zákona č. 610/2003 Z.z.

o elektronických komunikáciách zmluvu o poskytovaní verejných služieb, resp. Zmluvu o pripojení,
na základe ktorej poskytoval žalovanému služby, ktoré boli vyfakturované, avšak žalovaný si záväzok
uhradiť ich riadne a včas nesplnil. Vyúčtované boli faktúry č. 2754491963 splatná 18.09.2013 v sume
18,93 Eur, č. 2756379629 splatná 18.11.2013 v sume 18,93 Eur a č. 6755465080 splatná 20.10.2013 v
sume 38,73 Eur. Okrem týchto nárokov si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Žaloba mu bola doručená do vlastných rúk dňa 28.02.2017.

Podľa § 297 písm. b/ zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“)
pojednávanie v spotrebiteľských sporoch nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchéhoprávneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva
neprevyšuje 1 000 eur.

Podľa § 219 ods. 3 CSP vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania,
oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke
príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana požiada, súd jej oznámi
miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

4. Keďže v tomto prípade bolo predmetom konania zaplatenie sumy 76,59 Eur, išlo o otázku
jednoduchého právneho posúdenia a skutkové tvrdenia strán neboli sporné, súd na prejednanie sporu
v súlade s § 177 ods. 2 písm. a/ CSP nenariadil pojednávanie a v zmysle § 219 ods. 3 CSP rozsudok
verejnevyhlásildňa27.04.2017o7.45hod..Miestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámené
na úradnej tabuli súdu a webovej stránke súdu od 20.04.2017 od 16.00 hod..

5. Strany sa na verejné vyhlásenie rozsudku nedostavili. Súd sa vo veci oboznámil so spisovým
materiálom a zistil tento skutkový stav veci:

6.Právnypredchodcažalobcu(spoločnosťSlovakTelekom,a.s.)uzatvorilsožalovanýmdňa17.08.2010
Zmluvu o poskytovaní služby a nájme koncového zariadenia služby Magio Sat č. 9903585113 dňa

18.05.2012 Dodatok k nej, ktorých predmetom bolo zriadenie a poskytovanie služby Magio Sat Klasik
zo strany právneho predchodcu žalobcu ako aj nájom koncového zariadenia (Magio Box bez HDD).

7. Právny predchodca žalobcu si voči žalovanému vyfakturoval faktúrou č. 6755465080 splatnou
20.10.2013 sumu 38,73 Eur, ktorá pozostávala z poplatku za Magio Sat Klasik vo výške 9,99 Eur + DPH,

nájom Magio Boxu vo výške 1,63 Eur + DPH, zmluvnej pokuty za nedodržanie doby viazanosti vo výške
4,99 Eur a poplatku za prerušenie poskytovania služby pre neplatenie 16,50 Eur + DPH. Faktúrou č.
2756379629 splatnou 18.11.2013 si právny predchodca žalobcu vyfakturoval voči žalovanému sumu
18,93 Eur, ktorá pozostávala z poplatku za Magio Sat klasik vo výške 9,99 Eur + DPH, nájom Magio Boxu
vo výške 1,63 Eur + DPH a zmluvnej pokuty za nedodržanie doby viazanosti vo výške 4,99 Eur. Faktúrou

č. 2754491963 splatnou 18.09.2013 si právny predchodca žalobcu vyfakturoval voči žalovanému sumu
18,93 Eur, ktorá pozostávala z poplatku za Magio Sat Klasik vo výške 9,99 Eur + DPH, nájom Magio
Boxu vo výške 1,63 Eur + DPH a zmluvnej pokuty za nedodržanie doby viazanosti vo výške 4,99 Eur.

Podľa § 524 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) veriteľ môže

svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou
prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

Podľa § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách (ďalej len "ZEK") v znení
účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o poskytovaní verejných služieb, zmluvou o poskytovaní verejných

služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej sieti alebo poskytovať
príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú súčasťou zmluvy. Zmluva
o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby, poskytovanie služieb
prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových bodov. Písomnú
zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou, ak sa na tom

zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho zákonníka možno
dojednať len v písomnej forme.

Podľa § 44 ods. 4 ZEK ak sa účastník, ktorým je fyzická osoba, zaviaže využívať určitú verejnú
službu podniku počas určitého minimálneho obdobia, nesmie toto obdobie pri prvom uzavretí zmluvy

o poskytovaní danej verejnej služby presiahnuť 24 mesiacov; podnik je zároveň povinný poskytnúť
užívateľovi možnosť uzatvoriť zmluvu o poskytovaní verejných služieb, pri ktorej toto obdobie
nepresiahne 12 mesiacov. Bez ohľadu na minimálne obdobie platnosti zmluvy o poskytovaní verejných
služieb, podnik je povinný zabezpečiť, aby zmluvné podmienky a postupy pri ukončení zmluvy
neodrádzali účastníka od zmeny poskytovateľa služieb.

Podľa § 5 ods. 1 až 4 ZEK podnik na účely tohto zákona je každá osoba, ktorá poskytuje sieť
alebo službu; poskytovanie siete alebo služby v oblasti elektronických komunikácií pre tretiu osobu
je podnikaním. Užívateľ je osoba, ktorá používa alebo požaduje poskytovanie verejnej služby. Zaužívateľa sa na účely tohto zákona považuje aj účastník a koncový užívateľ, ak sa ďalej neustanovuje
inak. Koncový užívateľ je osoba, ktorá používa verejnú službu alebo požaduje jej poskytovanie a túto
službu ďalej neposkytuje a ani prostredníctvom nej neposkytuje ďalšie služby. Koncovým užívateľom

je spotrebiteľ, a ak ide o rozhlasové a televízne programové služby, aj poslucháč a divák. Účastník
je koncový užívateľ, ktorý uzatvoril s podnikom poskytujúcim verejnú službu zmluvu o poskytovaní
verejných služieb.

Podľa § 43 ods.1 písm. a) ZEK podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.

Podľa § 43 ods. 12 ZEK účastník je povinný
a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb,
b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha
služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry,
c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky osobitných predpisov.

Podľa § 544 ods. 1, 2 OZ ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní
musí byť určená výška pokuty, alebo určený spôsob jej určenia.

Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je
to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba,
ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej

podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú
nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o

zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, a k tieto podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa

nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať
svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej
zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným
spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky,

dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom
v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe
takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť
primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa. Ak sarozhodnutie súdu podľa odseku 1 týka len časti zmluvnej podmienky, dodávateľ je povinný splniť
povinnosť uvedenú v odseku 1 v rozsahu tejto časti.

Podľa článku 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so
spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre
spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia
existencia možná bez nekalých podmienok.

Podľa článku 7 ods. 1 tejto Smernice členské štáty zabezpečia, aby v záujme spotrebiteľov a subjektov
hospodárskejsúťažeexistovaliprimeranéaúčinnéprostriedky,ktorébyzabránilisúvislémuuplatňovaniu
nekalých podmienok v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľmi zo strany predajcov alebo dodávateľov.

8. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu a

žalovaným bol založený záväzkový vzťah, a to Zmluvou o poskytovaní služby Magio Sat, ktorej
predmetom bolo zriadenie a poskytovanie služieb Magio Sat Klasik. Taktiež mu bolo zo strany právneho
predchodcu žalobcu poskytnuté do nájmu zariadenie Magio Box bez HDD, za ktorý sa žalovaný zaviazal
platiť nájomné vo výške 1,93 Eur + DPH mesačne.

9. Predmetná Zmluva je zmluvou spotrebiteľskou podľa citovaného ustanovenia § 52 OZ, čo nebolo ani
zmluvnými stranami namietané (právny predchodca žalobcu pri uzatváraní a plnení zmluvy konal v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaný nie), kde právny predchodca žalobcu vystupoval v
pozícii dodávateľa a žalovaný vystupoval v pozícii spotrebiteľa.

10. Právny predchodca si voči žalovanému faktúrami (špecifikovanými v odseku 7 tohto odôvodnenia)
vyúčtoval poskytované služby, nájomné koncového zariadenia, zmluvnú pokutu za nedodržanie doby
splatnosti, poplatok za prerušenie služby pre neplatenie.

11. Súd preskúmal dôvodnosť uplatneného nároku žalobcu a dospel k záveru, že nárok je dôvodný len

v časti.

12. Súd považoval za nedôvodné: nárok vyúčtovaný faktúrou č. 2754491963 a č. 2756379629 v rozsahu
4,99 Eur v časti zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti a nárok vyúčtovaný faktúrou č.
6755465080 v rozsahu 4,99 Eur v časti zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti a v rozsahu

19,80 Eur (16,50 Eur + DPH) v časti poplatku za prerušenie služby pre neplatenie. Pokiaľ ide o poplatok
za prerušenie služby, tak žalobca jednak nepreukázal vykonanie tohto úkonu, ktorý je spoplatňovaný,
no navyše súd tento poplatok, ktorý nebol osobitne vyjednaný (bol len súčasťou jednostranne právnym
predchodcom žalobcu určeného cenníka) považuje za neprijateľný, znevýhodňujúci žalovaného ako
spotrebiteľa. Súd sa v tom smere plne stotožňuje s odôvodnením rozsudku Okresného súdu Vranov

nad Topľou zo dňa 03.02.2015, sp. zn. 9C/128/2014, ktorý uviedol: „Žalobca fakturuje žalovanému
poplatok jednak za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb a zároveň v rovnakých faktúrach
aj poplatok za odpojenie, čím dochádza k značnej nerovnováhe v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, keďže predmetné úkony majú za následok
obmedzený prístup účastníka k službám, teda účastník ako spotrebiteľ nemá možnosť využívať

služby pôvodne mu poskytované žalobcom, teda žalovaný ako spotrebiteľ bol povinný platiť sankciu
za to, že poskytovateľ služieb mu už nebude dodávať všetky služby, dokonca akoby sa jednalo o
sankciu za to, že pre poskytovateľa už v rámci jeho obchodnej stratégie nie je zaujímavý a preto je
potrebné ho ešte v čo najväčšej miere sankcionovať. V zmysle bodu 1.8 Všeobecných obchodných
podmienok služba je elektronická komunikačná služba, ktorá spočíva úplne alebo prevažne v prenose

signálov v sieťach, umožňujúca prenos hlasovej komunikácie, dátovej komunikácie alebo iných foriem
komunikácie, služby poskytuje spoločnosť A. H. účastníkom v rozsahu a za podmienok upravených
v zmluve, Cenníku a v týchto Všeobecných podmienkach, prípadne v osobitných dohodách, ktoré
môžu byť medzi spoločnosťou Orange a účastníkom uzavreté rôznymi formami prístupnými podľa
platných právnych predpisov. Zaplatením poplatku za čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb

žalovanému a poplatku za odpojenie spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba, práve naopak
bol mu znemožnený prístup k službám, preto má súd za to, že takéto dojednanie ohľadne poplatku za
čiastočné obmedzenie poskytovaných služieb a poplatku za odpojenie spôsobuje značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ichpredpokladáust.§53ods.1OZ.“Uvedenéodôvodneniesatýkavýslovneprávnehopredchodcužalobcu
(poplatkov stanovených spoločnosťou Slovak Telekom, a.s.). Ak aj právny predchodca žalobcu prerušil
žalovanému poskytovanie služby, takýto úkon nie je možné považovať za úkon v záujme žalovaného

(spotrebiteľa) ale za úkon v záujme dodávateľa, a preto účtovanie poplatkov za tento úkon spotrebiteľovi
súd považuje za neprijateľné.

13. Pokiaľ ide o nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty za nedodržanie doby splatnosti (uplatňovaná v
každej z 3 uplatnených faktúr vo výške 4,99 Eur), tak táto zmluvná pokuta nevyplýva z obsahu zmluvy,

čím nie je dodržaná zákonom vyžadovaná (cit § 544 OZ) písomná forma zmluvnej pokuty. Takýto právny
úkon je preto v zmysle § 40 ods. 1 OZ neplatný, v dôsledku čoho je nárok na zaplatenie zmluvnej
pokuty nedôvodný. Navyše táto zmluvná pokuta jednostranne sankcionuje žalovaného ako spotrebiteľa
za omeškanie s úhradou platieb, hoci v prípade omeškania je žalovaný povinný uhradiť dodávateľovi
zákonné sankcie za omeškanie (úroky z omeškania), ktoré si žalobca taktiež uplatňuje v tomto konaní.

14. Žaloba je tak dôvodná čo do nároku na zaplatenie sumy 13,94 Eur z faktúry č. 2754491963 (18,93
Eur mínus 4,99 Eur), 13,94 Eur z faktúry č. 2756379629 (18,93 Eur mínus 4,99 Eur) a 13,94 Eur z
faktúry č. 6755465080 (38,73 Eur mínus 4,99 Eur mínus 19,80 Eur), t.j. spolu v rozsahu 41,82 Eur. V
prevyšujúcej časti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

Podľa § 517 ods.1, 2 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní je v omeškaní. Ak ide o omeškanie
s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak
nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania ustanovuje
vykonávací predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s
plnením peňažného dlhu.

15. Žalovaný sa so splnením svojho záväzku dostal do omeškania, keď neuhradil cenu za poskytnuté

služby v lehote splatnosti, a tak mu vznikla povinnosť okrem dlžnej sumy zaplatiť žalobcovi i úroky z
omeškania v súlade s ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR
č. 87/1995 Z.z., t.j. v sadzbe o 5 percentuálnych bodov vyššej ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Aj keď výška základnej
úrokovej sadzby ECB k prvému dňu omeškania bola viac ako 0%, žalobca si uplatnil nárok na úroky

z omeškania len v sadzbe 5%. Vzhľadom na to, že súd je výškou uplatneného nároku viazaný, priznal
žalobcovi nárok na úroky z omeškania v žiadanej sadzbe 5% ročne a to odo dňa nasledujúceho po
splatnosti jednotlivých faktúr.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP podľa

pomeru úspechu strán sporu. Žalobca bol úspešný v rozsahu 41,82 Eur z uplatnených 76,59 Eur a teda v
rozsahu 54,6%. Žalovaný bol úspešný vo zvyšnom rozsahu 45,4%, čím úspech žalobcu prevýšil úspech
žalovaného o 9,2%. Preto má žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 9,2% voči žalovanému,
o ktorých výške bude rozhodnuté v samostatnom uznesení po právoplatnosti tohto rozsudku podľa §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
na Okresný súd Svidník, písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolaciedôvodyadôkazynaichpreukázaniemožnomeniťadopĺňaťlendouplynutialehoty
na podanie odvolania.

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci

samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona číslo 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.