Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. apríl 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/165/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6714214679
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6714214679.8

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu K. A.,
Y.. XX.XX.XXXX, L. E. E. XXX, XXX XX V., proti žalovanému Woodeco s.r.o., IČO: 45 580 146, so
sídlom M. R. Štefánika 1541, 962 12 Detva, právne zastúpenému Aequitas, s.r.o., IČO: 36 628 841,
advokátska kancelária, so sídlom Dolná 19, 974 01 Banská Bystrica, o zaplatenie sumy 30.630,- Eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu o zaplatenie sumy 30.630,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne zo sumy
30.630,- Eur od 13.07.2014 až do zaplatenia z a m i e t a.

Žalovaný m á voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Pôvodný žalobca N.. N. C., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. I. XXXX, XXX XX J., (ďalej len „pôvodný žalobca“)

sa žalobou zo dňa 06.10.2014, ktorá bola doručená súdu dňa 13.10.2014 domáhal voči žalovanému
zaplatenia sumy 30.630,- Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 13.07.2014
až do zaplatenia a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že ako konateľ spoločnosti žalovaného
poskytol v priebehu rokov 2010 až 2014 žalovanému pôžičku v celkovej výške 70.010,- Eur. Ku dňu
podania žaloby na súd, spoločnosť žalovaného je mu povinná titulom pôžičky vrátiť sumu vo výške
30.630,- Eur. Spoločnosť žalovaného mu predložila rozpis pôžičiek, keď v tomto rozpise rozporuje všetky

prijaté platby počnúc dňom 07.01.2014 až poslednou platbou zo dňa 30.06.2014. Ku dňu podania žaloby
mu z pôžičky bola vrátená len suma 43.380,- Eur, zvyšujúca časť pôžičky v sume 30.630,- Eur mu
doposiaľ žalovaným vyplatená nebola. Dohoda o poskytnutí pôžičky nebola nikdy uzatvorená písomne,
išlo o ústnu dohodu medzi konateľmi spoločnosti žalovaného, že v prípade investícií do výrobného
procesu, do nákupov nových strojov a zariadení, do opravy starších strojov a zariadení, prípadne na
preklenutie sekundárnej platobnej neschopnosti, bude zo strany konateľov spoločnosti, teda aj jeho

poskytnutá finančná pôžička spoločnosti žalovaného, aby táto mohla napredovať a udržať sa v danom
čase na trhu. Medzi konateľmi spoločnosti žalovaného, keď jedným z konateľov bol i on, bola dôvera,
že poskytnuté finančné prostriedky budú vrátené, keď spoločnosť žalovaného bude mať na to vytvorený
dostatočný finančný limit, aby ju to neohrozilo. Dňa 31.12.2011 mu bola vrátená suma 1.700,- Eur,
dňa 28.02.2010 suma 10.000,- Eur, dňa 22.03.2012 suma 6.000,- Eur, dňa 12.04.2012 suma 5.680,-
Eur, dňa 24.02.2012 suma 5.000,- Eur. Všetky úhrady sú zrejmé z rozpisu pôžičiek a ich vrátenia,

ktorý bol poskytnutý žalovaným. S týmito platbami súhlasí. Koncom kalendárneho roka 2013 došlo v
spoločnosti k druhotnej platobnej neschopnosti. Na základe tohto sa konatelia spoločnosti dohodli na
tom,žeonsizoberiespotrebnýúvervoVÚB,a.s.,Zvolenakofyzickáosoba,atento,resp.financieztohto
poskytne spoločnosti žalovaného, ktorá sa zaviazala za toto poskytnutie financií mu uhrádzať bankové
úroky, ktoré predstavovali mesačnú sumu vo výške 220,- Eur. Táto dohoda bola aj dodržaná, keď dňa
07.01.2014, 04.02.2014, 03.03.2014, 01.04.2014 a 02.05.2014 táto suma, teda suma po 220,- Eur mu

bola poukázaná zo strany žalovaného na jeho účet. Aj uvedené vyplýva z rozpisu pôžičiek poskytnutého
žalovaným. Dňa 11.03.2014 mu bola táto pôžička zo strany žalovaného vrátená s tým, že z tejto vyplatilspotrebný úver, ktorý si vzal na seba ako fyzická osoba. Ďalšie sumy, ktoré neuznáva ako vrátenie
pôžičky v zmysle rozpisu pôžičiek žalovaného je suma vo výške 35.000,- Eur (úhrady dňa 18.06.2014,
24.06.2014, 25.06.2014, 30.06.2014) nakoľko suma vo výške 15.000,- Eur bola ním vrátená veriteľovi

žalovaného E. a suma vo výške 20.000,- Eur bola poskytnutá po vzájomnej dohode všetkých konateľov
spoločnostižalovanéhomuakopreddavoknakúpumotorovéhovozidlapreneho.Nazákladetohtonieje
tietosumymožnézapočítaťdovrátenýchsúmnapôžičku.Dňa11.07.2014došlobezjehovedomiakjeho
odvolaniu ako konateľa spoločnosti, nasledujúci deň, teda dňa 12.07.2014 vyzval konateľov žalovaného
(zostávajúcich Jozefa Debnára a Štefana Murína) na vrátenie nevyplatenej pôžičky vo výške 30.630,-

Eur. Títo zvyšujúcu časť pôžičky nevrátili, preto podal žalobu o vrátenie zvyšujúcej časti pôžičky na súd.
Právne zdôvodnil nárok na vrátenie pôžičky § 657 Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 19.02.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 22.02.2016 k žalobe uviedol,
že ju žiada zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Pôvodný žalobca (ďalej len „žalobca“)
v žalobe neuvádza pravdivo všetky rozhodné skutočnosti a svoj nárok opiera o ničím nepodložené a

nepreukázané tvrdenia. Je však pravdou, že žalobca mu poskytol v období od roku 2010 do roku 2013
peňažné plnenie spolu v sume 70.010,- Eur a to nasledovne, dňa 28.05.2010 sumu 2.110,- Eur, dňa
01.07.2010 sumu 2.000,- Eur, dňa 17.06.2011 sumu 3.000,- Eur, dňa 14.10.2011 sumu 16.000,- Eur,
dňa 17.10.2011 sumu 4.000,- Eur, dňa 10.11.2011 sumu 3.100,- Eur, dňa 07.02.2012 sumu 17.000,-
Eur, dňa 02.03.2012 sumu 6.000,- Eur, dňa 12.04.2013 sumu 1.500,- Eur, dňa 25.11.2013 sumu

300,- Eur a dňa 04.12.2013 sumu 15.000,- Eur. V rámci kontroly hospodárenia v jeho spoločnosti
sa však zistilo, že žalobca počas výkonu funkcie konateľa v spoločnosti realizoval z účtu spoločnosti
prevody, pričom v spoločnosti neexistuje doklad o tom, že by tieto prostriedky boli použité na činnosť
spoločnosti, a teda finančné prostriedky spoločnosti boli poukázané na osobný účet žalobcu, pričom
boli použité pre osobnú potrebu žalobcu. Konkrétne išlo o sumy dňa 31.12.2011 vo výške 1.700,- Eur,

dňa 28.02.2012 vo výške 10.000,- Eur, dňa 22.03.2012 vo výške 6.000,- Eur, dňa 12.04.2012 vo výške
5.680,- Eur, dňa 24.04.2012 vo výške 5.000,- Eur, dňa 07.01.2014 vo výške 220,- Eur, dňa 04.02.2014
vo výške 220,- Eur, dňa 05.03.2014 vo výške 220,- Eur, dňa 11.03.2014 vo výške 15.000,- Eur, dňa
01.04.2014 vo výške 220,- Eur, dňa 02.05.2014 vo výške 220,- Eur, dňa 18.06.2014 vo výške 10.000,-
Eur, dňa 14.06.2014 vo výške 5.000,- Eur, dňa 24.06.2014 vo výške 5.000,- Eur, dňa 25.06.2014 vo

výške 5.000,- Eur, dňa 25.06.2014 vo výške 5.000,- Eur a dňa 30.06.2014 vo výške 5.000,- Eur. Na
základe tohto tak mu vznikla voči žalobcovi pohľadávka vo výške 79.480,- Eur a zároveň žalobcovi
vznikla voči nemu pohľadávka vo výške 70.010,- Eur. Po takto vykonanej kontrole hospodárenia
zaslal žalobcovi oznámenie o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 08.04.2015. Oznámením
došlo k jednostrannému započítaniu špecifikovaných vzájomných pohľadávok, t.j. pohľadávky jeho

voči žalobcovi vo výške 79.480,- Eur oproti pohľadávke žalobcu voči nemu vo výške 70.010,- Eur
v časti, v ktorej sa tieto pohľadávky kryli, a to ku dňu, kedy sa pohľadávky vzájomne stretli. Týmto
započítaním pohľadávka žalobcu voči nemu v celom rozsahu zanikla. Na základe uvedeného tak
nepopiera poskytnutie peňažných prostriedkov žalobcom spolu v sume 70.010,- Eur, jeho záväzok
voči žalobcovi vrátiť tieto finančné prostriedky však zanikol v celom rozsahu na základe predmetného

započítania. Pokiaľ ide o rozpis pôžičiek, ktorý predložil do konania žalobca s tým, že ho vyhotovila
jeho spoločnosť, ktorý obsahuje aj rozpis všetkých plnení, tento rozpis jeho spoločnosťou žalobcovi síce
poskytnutý, ale bez akýchkoľvek rukou vpísaných poznámok. Preto žiadal, aby súd neprihliadol na rukou
písané poznámky žalobcu na tomto rozpise. Pokiaľ žalobca ďalej v žalobe tvrdí, že mu poskytol plnenie
v rokoch 2010 až 2014 v celkovej výške 70.010,- Eur, a podľa jeho tvrdení v žalobe suma 43.380,- Eur

mu bola zo strany spoločnosti vrátená, pričom zvyšok 30.630,- Eur predstavuje nevyplatenú pôžičku,
takýto výpočet žalobcu je v žalobe chybný, keď podľa tvrdeného výpočtu žalobcom by celková suma
poskytnutéhoplneniaprejehospoločnosťbolavovýške74.010,-Eur.Pretoniejezrejmézakéhodôvodu
si žalobca žalobou uplatnil nárok na zaplatenie sumy 30.630,- Eur. Pokiaľ ďalej žalobca v žalobe tvrdí, že
ako fyzická osoba uzatvoril zmluvu o spotrebnom úvere s VÚB, a.s., pričom finančné prostriedky z tohto

spotrebného úveru mali byť následne poskytnuté jeho spoločnosti, ktorá sa zaviazala, že bude žalobcovi
uhrádzať bankové úroky vo výške 220,- Eur mesačne, toto svoje tvrdenie žalobca ničím nepreukázal.
Nepredložil zmluvu o spotrebnom úvere, ani doklad o tom, že práve tieto peňažné prostriedky by mali
byť následne poukázané jeho spoločnosti. Pokiaľ by však aj zmluva o spotrebnom úvere skutočne
existovala a žalobca by takto obdržané peňažné prostriedky poskytol jeho spoločnosti, nič to nemení na

skutočnosti, že tieto prostriedky boli zohľadnené v rámci špecifikovanej sumy 70.010,- Eur, a teda tento
jeho záväzok voči žalobcovi zanikol započítaním. Rovnako žalobca neuniesol dôkazné bremeno ani v
súvislostistvrdením,žemedzinímajehospoločnosťoudošlokdohodeouhrádzanímesačnýchúrokovv
sume 220,- Eur. Žalobca sa síce snaží preukázať túto skutočnosť poukazom na pravidelné poskytovanieplnenia v sume 220,- Eur, tvrdenie žalobcu má však logickú chybu, nakoľko z rozpisu platieb vyplýva,
že suma 220,- Eur bola poskytovaná aj po úhrade sumy 15.000,- Eur. Pokiaľ by sa teda malo jednať
o mesačné úroky, on by nemal žiaden dôvod uhrádzať úroky po zaplatení celej istiny 15.000,- Eur. K

námietkam žalobcu, že neuznáva vrátenie sumy 35.000,- Eur (úhrady zo dňa 18.06.2014, 24.06.2014,
25.06.2014, 25.06.2014 a 30.06.2014), nakoľko suma vo výške 15.000,- Eur bola žalobcom vrátená
veriteľovi jeho spoločnosti E. a suma vo výške 20.000,- Eur mala byť poskytnutá po vzájomnej dohode
všetkých konateľov spoločnosti ako preddavok na kúpu motorového vozidla pre žalobcu uviedol, že tieto
nie sú dôvodné, tieto tvrdenia poprel, nakoľko v prípade E. sa jednalo o 2 samostatné právne vzťahy.

E. najskôr poskytol pôžičku žalobcovi a ten následne poskytol peňažné prostriedky jeho spoločnosti.
Medzi ním a E. teda nevznikol zmluvný vzťah a jeho spoločnosť mala záväzok len voči žalobcovi. Ak
teda žalobca vrátil pôžičku E. z peňazí jeho spoločnosti, splnil tak svoj vlastný záväzok a nie záväzok
spoločnosti. Súčasne poprel tvrdenia, že by medzi žalobcom a ostatnými spoločníkmi spoločnosti došlo
k dohode o poskytnutí preddavku na kúpu motorového vozidla pre žalobcu. Žalobca žiadnym spôsobom
nepreukázal, že by mu boli poskytnuté peňažné prostriedky za týmto účelom. Z uvedeného vyplýva,

že suma 15.000,- Eur a suma 20.000,- Eur boli spôsobilé na vzájomné započítanie a ani námietka
žalobcu v tomto smere neobstojí. Z týchto dôvodov je žaloba neopodstatnená. Súčasne poukázal na
to, že žalobca po tom ako previedol svoj obchodný podiel v jeho spoločnosti, a zanikla mu funkcia
konateľa spoločnosti podal niekoľko žalôb na jeho spoločnosť a spoločníkov spoločnosti. Na Okresnom
súde Zvolen sú vedené konania pod sp.zn. 11C/136/2016 a pod sp.zn. 17C/260/2015. V konaní sp.zn.

11C/136/2016 si žalobca proti jeho spoločnosti, a popri jeho spoločnosti i voči Š. N. A. K. Z. uplatňuje
nárok na zaplatenie 15.500,- Eur z titulu pôžičky v zmysle Dohody o finančnom vysporiadaní. V konaní
pod sp.zn. 17C/260/2015 žalobca podal žalobu proti Š. N. A. K. Z.B., keď predmetom konania je nárok na
zaplatenie sumy 12.000,- Eur vyplývajúci zo Zmluvy o prevode časti obchodného podielu v spoločnosti
Woodeco, s.r.o. zo dňa 25.11.2014. Tieto súdne konania spolu skutkovo súvisia s predmetným konaním.

Žalobca si síce v každom konaní uplatňuje inú výšku nároku a na základe inej zmluvy, všetky tieto
nároky žalobcu však zanikli započítaním vzájomných pohľadávok na základe Oznámenia o započítaní
vzájomných pohľadávok zo dňa 08.04.2015, keď týmto spôsobom je vedená jeho obrana v každom z
uvedených súdnych konaní.

3. Pôvodný žalobca (ďalej len „žalobca“) vo vyjadrení zo dňa 06.04.2016, ktoré bolo doručené súdu
dňa 12.04.2016 uviedol, že žalovaný sám potvrdzuje vo vyjadrení k žalobe jeho tvrdenie o tom, že
mu v rokoch 2010 až 2014 poskytol pôžičku v celkovej výške 70.010,- Eur. Tvrdí však, že táto jeho
pohľadávka voči nemu zanikla v celom rozsahu započítaním. Súčasne sa odvoláva na súdne konania
vedené na Okresnom súde Zvolen pod sp.zn. 11C/136/2016 a pod sp.zn. 17C/260/2015, ktoré však

sú samostatnými súdnymi konaniami s uplatňovanými nárokmi z odlišných právnych dôvodov, a tiež
nie sú vedené ohľadne tých istých účastníkov konania na strane žalovanej. Tieto konania nie je možné
spájať do jedného celku a odvolávať sa v nich na inštitút započítania a vzájomne ich prepájať. V
celom rozsahu popiera započítanie žalovaného s tým, že poukázal na zákonnú nemožnosť započítania
pohľadávok zo strany žalovaného, resp. zákonných predpokladov na započítanie. Zmluvy o prevode

obchodného podielu považuje za platne uzavreté, pričom nebol a nie je predložený žiadny právne
relevantný dokument, ktorý by odôvodňoval opodstatnenie na započítanie pohľadávky voči odplate
obchodného podielu, ktorého prijatie prináleží výlučne jemu, a to v sume 6.000,- Eur od Š. N. a v
sume 6.000,- Eur od K. Z. (súdne konanie sp.zn. 11C/136/2016). Rovnako považuje za platne uzavretú
i Dohodu o finančnom vyporiadaní, pričom tiež nebol a nie je predložený žiadny právne relevantný

dokument, ktorý by odôvodňoval opodstatnenie na započítanie pohľadávky vo výške 15.500,- Eur, keď
prijatie tejto sumy prináleží výlučne jemu, a to s povinnosťou spoločne a nerozdielne od žalovaného,
popri ňom i od K. Z. A. Š. N. (súdne konanie sp.zn. 17C/260/2015). Právnym predpokladom započítania
je existencia vzájomných pohľadávok, ktoré sú spôsobilé na započítanie a vzájomne sa kryjú, čo vyplýva
z všeobecnej právnej úpravy započítania uvedenej v § 580 a § 581 Občianskeho zákonníka. Na základe

dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky, čo vyplýva z § 364 Občianskeho
zákonníka. Podľa jeho názoru žalovaným uvedené započítanie by bolo možné vykonať dohodou medzi
veriteľom a dlžníkmi, aj to len v prípade, ak by mali vzájomné pohľadávky, pričom by v predmetnej
dohode museli zmluvné strany presne identifikovať druh pohľadávok, výšku pohľadávok a podmienky
započítania. Nakoľko Štefan Murín a Jozef Debnár neevidujú voči nemu žiadne pohľadávky a takýto

dokument medzi stranami nikdy nebol podpísaný, má za to, že využitie tohto inštitútu by nebolo reálne
možné s poukazom na to, že k dohode medzi účastníkmi nedošlo. Namietal všetky skutočnosti ohľadom
započítania pohľadávok a navrhol aby tieto pri rozhodovaní o jeho nároku neboli vôbec brané do úvahy.
Podľa neho nemajú súvislosť s prejednávanou vecou a nemôžu byť použité ako dôkaz. V konanívedenomnaOkresnomsúdepodsp.zn.11C/136/2015jepodstatoupredmetnéhosporuto,žemedziním
a „žalovanými“ došlo k poskytnutiu pôžičky vo výške 15.500,- Eur, ktorú boli zaviazaní v zmysle Dohody
o finančnom vyporiadaní „žalovaní“ uhradiť spoločne a nerozdielne do 31.05.2015. Žalobca ďalej vo

vyjadrení sa zaoberá predmetom sporu týkajúceho sa konania sp.zn. 11C/136/2015. Podľa neho je
nespochybniteľné, že Dohoda o finančnom vyporiadaní nemá nič spoločné so vzájomným vyporiadaním
pôžičiek, ktoré predmetom tohto konania, teda konania vedeného pod sp.zn. 14C/165/2014. Q.. B.
E. poskytol spoločnosti žalovaného pôžičku vo výške 30.000,- Eur s 3 % ročným úrokom z požičanej
sumy. Táto pôžička bola poskytnutá dvomi spôsobmi, a to vo výške 20.000,- Eur prostredníctvom neho

a vo výške 10.000,- Eur prostredníctvom Š. N.. Tento je druhým konateľom spoločnosti žalovaného.
Vzhľadom k tomu, že uvedenú pôžičku bolo potrebné vrátiť aj s úrokmi, predmetnú pôžičku vrátil
veriteľovi postupne výbermi z účtu žalovaného (4 x 5.000,- Eur), čo je zrejmé aj z doloženého súpisu. Ku
dnešnému dňu je táto pôžička do sumy 20.000,- Eur vysporiadaná, avšak vo zvyšujúcej časti do sumy
10.000,- Eur nevie uviesť, či bola vysporiadaná. Veriteľ Q.. B. E. má však písomný dokument o uznaní
záväzku a splácaní pohľadávky. Čo sa týka Zmluvy o úvere, dňa 04.12.2013 v zmysle tejto VÚB, a.s.

Bratislava mu poskytla ako fyzickej osobe úver vo výške 15.000,- Eur s výškou úrokovej sadzby 11,10
% ročne s mesačnou splátkou vrátane poistného vo výške 219,56 Eur. Spoludlžníkom na úvere bola
jeho manželka N.. Z. C., E. I. XXXX/X, XXX XX J.. Finančné prostriedky predstavujúce poskytnutý úver
vo výške 15.000,- Eur boli bankou poukázané na jeho účet, číslo účtu SK810200000001362959651 dňa
04.12.2013 a ešte v tento deň, teda dňa 04.12.2013 bola suma vo výške 15.000,- Eur prevedená na

účet žalovaného číslo účtu 2756461359/0200 s poznámkou ako doplňujúcou informáciou pri prevode:
Pôžička konateľa N.. C.. Je tak nepochybné, že ním tvrdené transakcie boli skutočne realizované a že
jeho nárok je dôvodný, čo do dôvodu aj výšky na vrátenie pôžičky.

4. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol

zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 Civilného sporového poriadku, ďalej len „CSP“), v ktorom
v prechodných ustanoveniach v § 470 ods. 1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v prvej vete CSP
sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované.

5. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré sa začalo predo
dňom nadobudnutia účinnosti CSP.

6. Ešte pôvodný žalobca (ďalej len „žalobca“) doručil súdu dňa 05.09.2016 procesný návrh zo dňa

31.08.2016 na prerušenie konania, v ktorom žiadal prerušiť konanie pod sp.zn. 14C/165/2014 až do
právoplatného skončenia konania vedeného pod sp.zn. 11C/136/2015. O tomto procesnom návrhu
súd rozhodol uznesením č.k. 14C/165/2014-315 zo dňa 15.02.2017, ktorým návrh na prerušenie
konania zamietol podľa § 164 CSP. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2017. Súd návrh na
prerušenie konania zamietol, keď nezistil dôvody na prerušenie konania tvrdené žalobcom v návrhu na

prerušenie konania.

7. Ešte pôvodný žalobca (ďalej len „žalobca“) doručil súdu dňa 01.07.2016 procesný návrh na zmenu
žaloby zo dňa 29.06.2016, ktorým navrhol pripustiť rozšírenie žaloby o zaplatenie sumy 20.000,- Eur s
príslušenstvom, s úrokom z omeškania vo výške 5,15 % ročne z tejto sumy od 13.07.2014 do zaplatenia.

O tomto procesnom návrhu súd rozhodol uznesením č.k. 14C/165/2014-312 zo dňa 15.02.2017 tak,
že zmenu žaloby nepripustil podľa § 143 ods. 1 CSP, keď zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 07.09.2016 vyplynulo, že predmetom postúpenia bola len pohľadávka vo výške 30.630,- Eur s
príslušenstvom. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.03.2017.

8. Dňa 22.11.2016 doručil pôvodný žalobca (ďalej len „žalobca“) súdu procesný návrh na zmenu strany
sporu na strane žalobcu zo dňa 02.11.2016. Procesný návrh zdôvodnil tým, že na základe Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 07.09.2016 došlo k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom sporu na
K. A., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. E.R. XXX, XXX XX V.. O tomto procesnom návrhu súd rozhodol uznesením
č.k. 14C/165/2014-309 zo dňa 04.01.2017 tak, že zmenu subjektu konania na strane žalobcu pripustil.

Novým sa tak stal K. A., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. E. XXX, XXX XX V., ktorý vstúpil do konania na strane
pôvodného žalobcu. S týmto ďalej súd konal vo veci ako so žalobcom. O tomto procesnom návrhu súd
rozhodol podľa § 80 ods. 1, 2 CSP. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 20.01.2017.9. Nový žalobca (ďalej len „žalobca“) po vstupe do konania uviedol, že zotrváva na tom, čo v konaní
uviedol pôvodný žalobca. K skutkovým okolnostiam nechcel nič sám doplniť. Bolo by však podľa neho
korektné a slušné, keby žalovaný vrátil finančné prostriedky, ktoré sú uplatňované v konaní.

10. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

11. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej

príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 07.09.2016, ktorá bola uzatvorená medzi postupcom N..
N.C.,Y..XX.XX.XXXX,L.E.I.XXXX,XXXXXJ.A.I.K.A.,Y..XX.XX.XXXX,L.E.E.XXX,XXXXXV.súd
zistil, že pohľadávka ktorá je predmetom tohto sporu bola v sume 30.630,- Eur postúpená postupcom
na postupníka s tým, že s postúpenou pohľadávkou na postupníka prešlo aj jej príslušenstvo a všetky

práva spojené s touto pohľadávkou, tak ako to vyplýva z článku II. zmluvy o postúpení pohľadávky.
Oznámenie o postúpení pohľadávky bolo vykonané postupcom listom zo dňa neuvedeného, ktorý bol
adresovaný žalovanému a označený ako Oznámenie o postúpení pohľadávky s tým, že toto oznámenie
bolo odoslané na doručenie pre žalovaného na pošte dňom 07.09.2016.

13. Na základe týchto listinných dôkazov mal súd v konaní preukázané, že nový žalobca K. A. je
nositeľom hmotnoprávneho nároku, o ktorý v konaní ide a je vlastníkom predmetnej pohľadávky s
príslušenstvom na základe postúpenia pohľadávky v zmysle § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka.

14. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom pôvodného žalobcu N.. N. C., G. R. Ž. Š. N. A. K. Z.,

svedeckou výpoveďou Q.. B. E., listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

15. Z výsluchu právneho predchodcu žalobcu N.. N. C. (ďalej len „právny predchodca žalobcu“) ako
strany sporu súd zistil, že poskytol žalovanému peňažné prostriedky v celkovej sume 70.010,- Eur
postupne v rokoch 2010 až 2014, keď tieto peňažné prostriedky poskytol žalovanému ako fyzická osoba.

V tomto čase poskytnutia týchto finančných prostriedkov bol konateľom a spoločníkom žalovaného. Išlo
o jeho osobné finančné prostriedky. Doposiaľ zo strany žalovaného mu boli vrátené v sume 43.380,-
Eur. Žalobou z titulu nevrátenia pôžičky síce uplatnil sumu 30.630,- Eur, pričom rozdiel medzi sumou
70.010,- Eur a sumou 43.380,- Eur predstavuje len čiastku 26.630,- Eur, do sumy 30.630,- Eur započítal
i sumu 4.000,- Eur tiež titulom pôžičky pre žalovaného, ktorú žalovanému poskytol v sume 6.500,- Eur na

zakúpenie stroja, čo bolo v roku 2013, presný dátum si nepamätal. Z tejto sumy 6.500,- Eur mu žalovaný
doposiaľ vrátil sumu 2.500,- Eur, kedy to bolo, to nevedel uviesť. Že túto pôžičku v sume 6.500,- Eur
na zakúpenie stroja žalovanému poskytol v roku 2013 o tom nemá žiaden doklad a nemá ani žiaden
doklad o tom, že na túto sumu mu žalovaný doposiaľ vrátil čiastku 2.500,- Eur. Dlh z tejto pôžičky preto
predstavuje sumu 4.000,- Eur, ktorú sumu pripočítal k pôžičke doposiaľ nevrátenej zo strany žalovaného

v čiastke 26.630,- Eur, čo potom predstavuje celkový dlh žalovaného z titulu pôžičky v sume 30.630,-
Eur. Peňažné prostriedky požičiaval na chod firmy, o pôžičke bola ústna dohoda medzi ním a ostatnými
konateľmi a spoločníkmi žalovaného, K. Z. A. Š. N.. Doklad o požičiavaní finančných prostriedkov sa
nevystavoval ani o ich vracaní. Jediný existuje ohľadne poskytnutia poslednej pôžičky žalovanému v
sume 15.000,- Eur. Na túto pôžičku si vzal úver z banky, pričom peňažné prostriedky takto čerpané

formou úveru z banky poskytol ďalej žalovanému. Ohľadne tejto pôžičky bola uzatvorená ústna dohoda,
že spoločnosť žalovaného mu bude zasielať na jeho osobný účet peňažné prostriedky na úroky, ktoré
platil banke z tohto úveru. Takýmto spôsobom na jeho osobný účet zo strany žalovaného bola zaplatená
platba 5 x po 220,- Eur. Žalovaný mu túto pôžičku v sume 15.000,- Eur vrátil dňa 11.03.2014 a navyše
mu poskytol na úroky 5 x platbu po 220,- Eur. Je pravdou, že takúto platbu na úroky mu žalovaný zaplatil

aj po marci 2014, keď to bolo z dôvodu, že za predčasné splatenie úveru, čo bolo v tomto prípade,
banka požadovala zaplatiť aj všetky úroky do dojednanej splatnosti úveru, preto žalovaný mu plnil na
tieto úroky aj po marci 2014, teda po vrátení sumy 15.000,- Eur. Žalovaný mu platby po 220,- Eur
zasielal na jeho osobný účet, on následne zo svojho osobného účtu hradil z týchto platieb úroky banke
na tento úver. V spoločnosti boli 3 konatelia, medzi nimi i on, všetci traja, teda aj on, aj K. Z., A. A.

Š. N. mali oprávnenie nakladať s účtom spoločnosti v banke samostatne. Bolo to však len do určitej
sumy, nad určitú sumu bolo obmedzenie v nakladaní s týmto účtom podľa spoločenskej zmluvy. Pokyn
na to, aby finančné prostriedky z účtu žalovaného v sume 220,- Eur išli na jeho osobný účet dali všetci
traja vo firme ekonómke. Podľa ich pokynu ekonómka dala trvalý príkaz do banky, aby tieto finančnéprostriedky boli poukazované z účtu žalovaného na jeho osobný účet. Ďalej vypovedal, že žalovaný
mu ako zálohu na motorové vozidlo vyplatil peňažné prostriedky v sume 20.000,- Eur. Po založení
spoločnosti asi trištvrte roka nato, sa dohodli všetci traja konatelia, že kúpia do firmy motorové vozidlá,

ktorých vlastníkom bude žalovaný. Motorové vozidlá sa objednali, všetky tri, zaplatili sa z finančných
prostriedkov aj zálohy na tieto motorové vozidlá, keď išlo o finančné prostriedky spoločnosti žalovaného.
Motorové vozidlá mali byť financované cez leasing. Keď sa mali motorové vozidlá prebrať, ostatní dvaja
konatelia sa vyjadrili, že motorové vozidlá nechcú. Aby finančné prostriedky za všetky tri motorové
vozidlá „neprepadli“, tak sa dohodol s ostatnými konateľmi, že jedno motorové vozidlo kúpi do firmy

Sagitárius, ktorej firmy je spoločníkom. Motorové vozidlo bolo vzaté cez leasing pre firmu Sagitárius. Pri
tejto dohode sa dohodli s dvomi konateľmi žalovaného i na tom, že motorové vozidlo bude využívané aj
v spoločnosti žalovaného. Tak to bolo aj využívané. Spoločnosť Sagitárius vlastní tiež ako jeden z dvoch
spoločníkov, keď je vlastníkom obchodného podielu vo výške 70 %. Obidvaja spoločníci sú aj konateľmi
spoločnostiSagitárius.Podvochrokochsiostatníspoločnícižalovanéhokúpilimotorovévozidlá.Dohodli
sa pri tom, že keď spoločnosť Sagitárius vyplatí leasing, tak si rovnako aj on ako spoločník Woodeca

kúpi do spoločnosti Woodeco motorové vozidlo, tak ako aj ostatní spoločníci, ktorí kúpili motorové
vozidlá do spoločnosti Woodeco. Keď spoločnosť Sagitarius doplatila leasing na motorové vozidlo, tak
po dohode s ostatnými spoločníkmi žalovaného si objednal motorové vozidlo BMW X5. Objednal ho
ako spoločník spoločnosti Woodeco. Motorové vozidlo malo aj patriť spoločnosti Woodeco. Medzitým
ako motorové vozidlo bolo dodané, bol odvolaný valným zhromaždením z funkcie konateľa Woodeco.

Po tomto sa v spoločnosti dohodli, že presne tú sumu, ktorú stáli dve motorové vozidlá, ktoré kúpili do
spoločnosti Woodeco ostatní spoločníci, bude spoločnosť Woodeco jemu ako fyzickej osobe refundovať.
Keď motorové vozidlo BMW X5 bolo dodané, v tomto čase už nebol konateľom spoločnosti Woodeco.
Peňažné prostriedky v sume 20.000,- Eur mu žalovaný poslal ako refundáciu za cenu dvoch motorových
vozidiel, ktoré kúpili do spoločnosti Woodeco zostávajúci spoločníci a konatelia. Aj motorové vozidlo

BMWX5 bolonakonieckúpenédofirmySagitárius,zálohunatotomotorovévozidlovyplatilzfinančných
prostriedkov, ktoré mu poskytol žalovaný, zvyšok finančných prostriedkov zaplatil z prostriedkov firmy
Sagitárius. Motorové vozidlá, ktoré boli kúpené zostávajúcimi spoločníkmi stáli každé 20.000,- Eur. Táto
dohoda bola len ústna, suma 20.000,- Eur bola zaslaná na jeho osobný účet z účtu žalovaného, kto dával
pokyn na poukázanie tejto sumy z účtu žalovaného na jeho účet, k tomu sa nevedel vyjadriť. K pôžičke

od Q.. B. E. uviedol, že tieto peňažné prostriedky mu tento poskytol v sume 20.000,- Eur. Túto sumu on
ďalej poskytol spoločnosti Woodeco. Suma 20.000,- Eur bola odoslaná z jeho osobného účtu na účet
žalovaného. Keď bol odvolaný z funkcie konateľa požiadal ostatných spoločníkov, aby túto čiastku čo
on ešte dlhoval Q.. B. E., aby ju vrátili. Tak sa aj stalo. Bola vrátená táto pôžička 4 x po 5.000,- Eur.
Pokyny na vyplatenie týchto peňažných prostriedkov z účtu žalovaného dával on cez internetbanking.

Tieto peňažné prostriedky boli poukázané na jeho osobný účet a v ten istý deň z jeho osobného účtu
boli poukázané na účet Q.. B. E.. Q.. B. E. okrem tejto sumy poskytol pôžičku aj druhému konateľovi
žalovaného, Š. N. v sume 10.000,- Eur. Aj táto bola vyplatená Š. N. na jeho osobný účet. Ohľadne
týchto pôžičiek od Q.. E. by mal existovať i písomný doklad. Pri pôžičke od Q.. E. boli dohodnuté aj
úroky 3 %, ktoré neskôr boli znížené na 2 %. Má vedomosť, Ž. Q.. B. E. má podpísané od ostatných

konateľov spoločnosti žalovaného uznanie dlhu čo do zvyšku nevrátených finančných prostriedkov v
čiastke 10.000,- Eur.

16. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného K. Z., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. K. XXXX/XX, Z., konateľa
spoločnosti žalovaného súd zistil, že spoločníci spoločnosti žalovaného, oni traja, vkladali na účet

spoločnosti žalovaného i finančné prostriedky, ktoré sa používali na nákup strojov. Teda pokiaľ žalobca
tvrdí, že požičal žalovanému v hotovosti sumu 6.500,- Eur na zakúpenie stroja, pričom žalovaný mu
mal vrátiť na túto pôžičku doposiaľ sumu 2.500,- Eur a zvyšok sumy mu dlhuje, teda z tohto titulu mu
dlhuje sumu 4.000,- Eur, toto tvrdenie žalobcu sa nezakladá na pravde. Čo sa týka pôžičky 15.000,-
Eur zo strany žalobcu pre žalovaného, táto pôžička bola žalobcovi vrátená z finančných prostriedkov

žalovaného na účet žalobcu. Pokyn na túto platbu z účtu spoločnosti žalovaného na účet žalobcu v
čiastke 15.000,- Eur dal samotný žalobca. Medzi spoločnosťou a žalobcom bola dohoda, že žalobca
vezme úver pre žalovaného, resp. pre seba a tieto finančné prostriedky vloží na účet spoločnosti
žalovaného. Aj ostatní dvaja spoločníci, teda konatelia, teda on a Štefan Murín postupovali obdobne.
Všetci traja ako fyzické osoby si vzali úvery z peňažných ústavov a tieto finančné prostriedky následne

vložilinaúčetspoločnostižalovaného.Ďalejdohodabolataká,žespoločnosťžalovanéhobudežalobcovi
na splácanie tohto úveru poukazovať splátky vo výške splátok žalobcu na tento úver. Žalobca stanovil,
že potrebuje na splátky úveru 220,- Eur, oni dvaja ostatní konatelia s tým súhlasili. Žalobca dal pokyn
na trvalý príkaz do banky na úhradu týchto splátok 220,- Eur, a to z účtu žalovaného na jeho účet. Nazáklade tohto trvalého príkazu sa potom uhrádzali zo spoločnosti žalovaného platby po 220,- Eur na
účet žalobcu. Žalobca si sám určil výšku týchto splátok, oni ostatní s tým súhlasili. Pokiaľ ide o zálohu
na motorové vozidlo v sume 20.000,- Eur, žalobca vykonal túto úhradu z účtu spoločnosti žalovaného

pre seba svojvoľne, bez akéhokoľvek súhlasu spoločnosti. Peniaze poukázal na svoj osobný účet,
keď príkaz na úhradu týchto finančných prostriedkov z účtu žalovaného žalobca vykonal sám formou
internetbankingu. Spoločnosť žalovaného s týmto nesúhlasila, neexistovala žiadna dohoda o poukázaní
týchto finančných prostriedkov žalobcovi zo strany žalovaného. V tomto období spoločnosť stála tak, že
nemala odvedenú DPH a nevyplatila ani mzdy zamestnancom. Čo sa týka pôžičky od B. E., pôžička od

neho bola realizovaná fyzickým osobám, a to žalobcovi a druhému konateľovi žalovaného Š. N.. Títo
tieto finančné prostriedky vložili na finančný účet spoločnosti Woodeco. Bolo to prevodom cez banku.
Žalovaný sa nedohodol so žalobcom, aby tri platby po 5.000,- Eur zo strany žalovaného na účet žalobcu
boli za účelom vrátenia pôžičky žalobcu voči B. E.. Finančná situácia žalovaného to v tomto čase ani
nedovoľovala, preto takáto dohoda medzi žalobcom a žalovaným nebola. Záväzok žalovaného voči
žalobcovi z titulu pôžičiek je žalobcovi v plnom rozsahu splnený.

17. Z výsluchu štatutárneho zástupcu žalovaného Š. N., Y.. XX.XX.XXXX, E. C. XXX, Z., konateľa
spoločnosti žalovaného súd zistil, že nič nevie o pôžičke žalobcu pre žalovaného na kúpu stroja v čiastke
6.500,- Eur. Všetky finančné prostriedky, ktoré ako spoločníci dávali do spoločnosti Woodeco vkladali
na účet. Žiadna takáto pôžička, ktorú tvrdí žalobca v čiastke 6.500,- Eur pre žalovaného v účtovníctve

spoločnosti Woodeco nie je. Dohoda medzi nimi bola taká, že všetky vklady sa musia viesť ako pôžičky a
cez účtovníctvo, aj keď sa vkladali peniaze čo len do pokladne spoločnosti, lebo neskôr by si nepamätali,
kto a koľko finančných prostriedkov vložil. Žalobca sumu 6.500,- Eur spoločnosti Woodeco nepožičal.
Pokiaľ ide o pôžičku na ktorú čerpal žalobca úver z banky a následne finančné prostriedky vložil na účet
spoločnosti žalovaného, dohoda bola medzi nimi taká, že na jeho účet sa budú posielať zo spoločnosti

finančné prostriedky vo výške splátky žalobcu na tento úver pre banku. Splátka bola okolo 220,- Eur,
keď sa dal príkaz na úhradu. Všetci traja sa v spoločnosti dohodli, že si vezmú spotrebné úvery, lebo
firma bola v zlej finančnej situácii. Následne tieto finančné prostriedky vložili do spoločnosti Woodeco.
Žalobca tieto finančné prostriedky zo spoločnosti Woodeco má už vrátené, oni ostatní dvaja konatelia a
súčasne spoločníci nie. Pokiaľ z účtu spoločnosti žalovaného na účet žalobcu boli poukázané finančné

prostriedky za účelom „vyrovnania za motorové vozidlo“, žalovaný nesúhlasil s týmito platbami. Okrem
sumy 20.000,- Eur žalobca vybral ešte sumu niečo nad 9.000,- Eur. On mu v tejto súvislosti telefonoval,
že to oznámia polícii, tak v tento deň tieto finančné prostriedky vrátil, keď ide o platbu, ktorú žalobca
zdokladoval. Táto suma 9.000,- Eur sa však nedotýka sumy 20.000,- Eur z účtu žalovaného na osobný
účet žalobcu z titulu tvrdenia žalobcu, že ide o vyrovnávku za motorové vozidlo. Žalovaný neuznáva

dôvod plnenia týchto finančných prostriedkov pre žalobcu. Pokiaľ ide o pôžičku od B. E., aj jemu ako
osobetentopožičiavalpeniazeavkladalnajehoosobnýúčet.Nikdyodnehonepreberalpeniazedoruky.
Tieto peniaze následne vkladal on na účet Woodeca. Išlo o finančné prostriedky 15.000,- Eur, 12.000,-
Eur, 10.000,- Eur. Niektorá z týchto pôžičiek trvala len 14 dní, spoločnosť Woodeco mu tieto pôžičky
vrátila a on ich následne vrátil B. E.. Spoločnosť žalovaného si nepožičiavala peniaze priamo od B. E..

On sám má voči B. E. titulom pôžičky ešte dlh vo výške 8.000,- Eur. Spoločnosť žalovaného mu dlhuje
týchto 8.000,- Eur. Potvrdil, že B. E. požičiaval takto peniaze aj žalobcovi, ktorý tieto peniaze následne
previedol na účet spoločnosti Woodeco. Bolo to 20.000,- Eur. Tieto peniaze spoločnosť žalovaného
žalobcovi nedlhuje, všetko je vyrovnané. Keď žalobca sa rozhodol, že odchádza z firmy, tak si všetky
peniaze povyberal. Vybral si z účtu spoločnosti aj peniaze na úhradu tejto pôžičky, preto mu spoločnosť

Woodeco už túto sumu nedlhuje.

18. Súd poznamenáva, že výsluchy štatutárnych zástupcov žalovaného boli vykonané súdom v čase,
keď žalobcom bol pôvodný žalobca N.. N. C..

19. Z výpovede svedka Q.. B. E., Y.. XX.XX.XXXX, L. E. E. B. XXXX/XX, P. súd zistil, že pozná N. C.,
A. A. K. Z. A. Š. N., Z.. C. N. C. sa stretávajú aj naďalej na úrovni pracovnej. So Š. N. A. K. Z. sa
stretávajú len sporadicky. Pokiaľ ide o spoločnosť žalovaného, vedel, že firma Woodeco na rozbehnutie
potrebuje finančné prostriedky. Vzhľadom k tomu, že všetkých troch spoločníkov dlhoročne poznal, v
podstate na požiadanie požičal N. C. finančné prostriedky, k čomu sa pridružili aj K. Z. A. Š. N. s tým, že

spoločnosti Woodeco a ani žiadnej inej spoločnosti on finančné prostriedky nepožičiava. Požičal to týmto
ako fyzickým osobám. Nepožičal peniaze spoločnosti, lebo vedel ako to môže dopadnúť. N. C. požičal
peniaze viackrát, väčšina platieb išla na účet. Takto mu požičiaval finančné prostriedky od roku 2011,
posledné mu požičal v roku 2014. Spolu mu takto požičal 37.000,- Eur, doposiaľ mu vrátil 35.000,- Eur.Tieto peňažné prostriedky mu vždy vracal na účet. Písomná dohoda o tomto nebola, keďže sa poznali
dlhoročne. V tomto čase všetci spoločníci Woodeca boli v dobrom vzťahu, peniaze požičiaval aj Š. N.
tak, že mu tieto vkladal na jeho účet. Takto mu zaslal na účet 42.000,- Eur, ktorú mu tento vrátil. On nevie

aká bola dohoda medzi nimi a N.Š. C.. Čo finančne prebehlo medzi ním a Š. N. cez účet, tie finančné
prostriedky má už späť. Jednu platbu poskytol mimo účtu, konkrétne Jozefovi Debnárovi, keď pri tom boli
všetci traja. Túto sumu nevedel konkretizovať, on to vnímal, že ide o spoločný dlh ich všetkých troch voči
nemu. Tento činí 8.000,- Eur. Keď sa o tom rozprával s N. C., tento mu povedal, že tento dlh zostal u Š.
N., keď sa následne o tom rozprával so Š. N. A. K. Z., oni mu to v podstate potvrdili, teda to akceptovali.

20. Pôvodný žalobca predložil v konaní písomné Uznanie dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka
zo dňa 31.12.2013 z ktorého vyplýva, že pôvodný žalobca N.. N. C. týmto uznaním dlhu uznal čo do
dôvodu a výšky svoj dlh vo výške celkom spolu s prisluchajúcim príslušenstvom voči veriteľovi Q.. B. E.,
Y.. XX.XX.XXXX, E. E. B. XX, P., ktorý vznikol z dôvodu zmluvy o pôžičke zo dňa 10.10.2012, na základe
ktorej sa stal dlžník povinný veriteľovi zaplatiť sumu vo výške 32.000,- Eur spolu. Ako spoludlžník je na

uznaní dlhu uvedený Š. N., Y.. XX.XX.XXXX, E. C. XXX, Z., avšak podpis spoludlžníka na tomto uznaní
dlhu chýba.

21. Pôvodný žalobca v konaní tvrdil, že sumu 6.500,- Eur žalovanému požičal na zakúpenie stroja,
konkrétne 4-hrannej frézy. Túto dodával dodávateľ „Kurila“ z Kežmarku. V čase dodávky spoločnosť

žalovaného nemala peniaze na vyplatenie za tento stroj, preto požičal peniaze od svojho otca a následne
ich v hotovosti doniesol do firmy za účelom vyplatenia za tento stroj. Boli pri tom všetci 3 konatelia a
majster.

22. Na žiadosť pôvodného žalobcu žalovaný predložil v konaní 4 faktúry ohľadne nákupu

drevoobrábacích strojov, keď pôvodný žalobca žiadal predložiť doklad o nákupe 4-hrannej frézy od
dodávateľa „Kurilu“. Boli predložené faktúra č. 2012/10/01 zo dňa 29.10.2012 splatná dňa 12.11.2012
vystavená dodávateľom spoločnosťou Optimall, s.r.o., Q.. B. R., Kežmarok pre odberateľa, spoločnosť
žalovaného na čiastku 1.440,- Eur za dodávku sady vŕtacích hlavíc, ďalej faktúra č. VAT77/2012 zo
dňa 19.04.2012, faktúra č. 125/2013 zo dňa 03.07.2013 a faktúra č. 165/2014 zo dňa 12.11.2014, ktoré

faktúry boli vystavené spoločnosťou MARDREW ako dodávateľom pre spoločnosť žalovaného, keď
faktúra č. 77/2012 bola vystavená na čiastku 7.160,- Eur za dodanie stroja Weinig (4-hranná fréza),
faktúra č. 125/2013 bola vystavená na čiastku 5.000,- Eur za dodanie hobľovačky a faktúra 165/2014
na čiastku 6.300,- Eur za dodanie stroja Sicar (rozmietacia píla). Žalovaný k týmto faktúram predložil
aj prehľad vystavených faktúr, kde je uvedený aj spôsob úhrady kúpnej ceny, z ktorého vyplýva, že

kúpna cena za 4-hrannú frézu dodanú spoločnosťou MARDREW bola uhradená bankovým prevodom
v 2 splátkach dňa 24.04.2012 v sume 1.000,- Eur a dňa 09.05.2012 v sume 6.160,- Eur.

23. Žalovaný v konaní predložil prehľad bezhotovostných kreditných a debetných transakcii medzi účtom
spoločnosti Woodeco, s.r.o., číslo účtu: SK11 0200 0000 0027 5646 1359 a účtom pôvodného žalobcu

N.. N. C., Č. Ú.: C. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX, o čom predložil i Potvrdenie VÚB a. s., Mlynské
nivy 1, Bratislava zo dňa 29.06.2016 (č.l. 187-190 spisu).

24. VÚB banka, a.s. Bratislava v potvrdení zo dňa 25.05.2016 uviedla, že pre spoločnosť žalovaného
vedie účet: 2756461359 zriadený dňa 02.06.2010.

25. Pôvodný žalobca v konaní predložil mail zo dňa 18.06.2014 pre spoločnosť žalovaného, z ktorého
vyplýva, že avizoval výber peňažných prostriedkov, ktoré sa zatiaľ preinvestovali na kúpu a platenie
motorových vozidiel, ktoré sa pre zostávajúcich dvoch konateľov kúpili do firmy Woodeco. Celkovo
vyčíslil sumu na čiastku 19.064,92 Eur. Súčasne predložil detail domácej transakcie zo dňa 18.06.2014,

zo dňa 24.06.2014, zo dňa 25.06.2014 a zo dňa 19.06.2014 z ktorej vyplýva, že z účtu žalovaného na
súkromný účet pôvodného žalobcu bola dňa 18.06.2014 poukázaná platba 10.000,- Eur, dňa 24.06.2014
poukázaná platba v sume 5.000,- Eur, dňa 25.06.2014 poukázaná platba v sume 5.000,- Eur za účelom
finančnéhovyrovnaniazamotorovévozidlo,dňa19.06.2014bolapoukázanáplatbazosúkromnéhoúčtu
pôvodného žalobcu na účet žalovaného v čiastke 9.064,92 Eur s účelom vrátenia finančného vyrovnania

za motorové vozidlo, dňa 25.06.2014 bola poukázaná platba z účtu žalovaného na súkromný účet
pôvodného žalobcu v čiastke 5.000,- Eur ako splátka B. E., keď za týmto účelom boli takýmto spôsobom
poukázané aj ďalšie platby, resp. ďalšia platba z účtu žalovaného na účet pôvodného žalobcu za tým
istým účelom, teda splátka B. E., a to dňa 24.06.2014 v čiastke 5.000,- Eur, dňa 25.06.2014 z tohtosúkromného účtu pôvodného žalobcu na účet B. E. za účelom vrátenia pôžičky bola vyplatená suma
5.000,- Eur a dňa 30.06.2014 ďalšia suma 5.000,- Eur.

26.SpoločnosťRegnumBavarias.r.o.Košicevsprávezodňa23.05.2016presúduviedla,ženezáväzná
ponuka na vozidlo BMW X5 bola vytlačená pre N.. N. C. na firmu Woodeco s.r.o.. Objednávku tohto
vozidla vykonal N.. N. C. na firmu SAGITÁRIUS PLUS s.r.o. dňa 19.06.2014 podpisom kúpnej zmluvy.
Následne bola vystavená zálohová faktúra číslo 13140223 na sumu 10.000,- Eur na firmu SAGITÁRIUS
PLUS s.r.o. a uhradená bola bankovým prevodom dňa 19.06.2014. Dňa 08.07.2014 bola vystavená

zálohová faktúra 13140260 na zbytok akontácie, a to vo výške 25.000,- Eur. Uhradená bola dňa
09.07.2014, kedy bola podpísaná zmluva o úvere s VÚB leasing, a.s. a vystavená faktúra č. 11140209.
Táto spoločnosť doložila kúpnu zmluvu zo dňa 19.06.2014, protokol o prevzatí predmetu financovania
k leasingovej zmluve č. 14/60943 zo dňa 09.07.2014, faktúry č. 11140209 zo dňa 09.07.2014 na čiastku
53.500,- Eur, z ktorej bola odpočítaná čiastka zaplatená zálohou vo forme 35.000,- Eur, keď potom zostal
zostatok k úhrade na tejto faktúre 18.500,- Eur, ďalej zálohovú faktúru č. 13140223 zo dňa 19.06.2014

na čiastku 10.000,- Eur a doklad o úhrade tejto zálohovej faktúry zo dňa 19.06.2014 a zálohovú faktúru
č. 13140260 zo dňa 08.07.2014 na čiastku 25.000,- Eur, keď z týchto listinných dôkazov vyplýva, že
motorové vozidlo bolo kúpené spoločnosťou SAGITÁRIUS PLUS s.r.o., Detva.

27. Pôvodný žalobca predložil aj ponuku na kúpu tohto motorového vozidla vypracovanú spoločnosťou

Regnum bavaria s.r.o. dňa 03.06.2014 pre spoločnosť žalovaného, ktorú prevzal dňa 20.05.2014
za žalovaného N.. N. C., zmluvu o úvere č. LSL/14/60943 zo dňa 09.07.2014, k tomuto zmluvu o
zabezpečovacom prevode vlastníckeho práva č. ZPS/14/60943 zo dňa 09.07.2014 a splátkový kalendár
k zmluve č. LSL/14/60943 zo dňa 09.07.2014, z ktorých listín vyplýva, že motorové vozidlo BMW X5
bolo zakupované formou leasingu spoločnosťou SAGITÁRIUS PLUS s.r.o., Detva.

28. Zo spisu Okresného súdu Zvolen sp.zn. 11C/136/2015 (č.l. 95, č.l. 208-289 spisu) súd zistil, že v
tomto konaní sa pôvodný žalobca N.. N. C. domáhal voči žalovanému Woodeco s.r.o., ďalším žalovaným
Š.L. N. A. K. Z. zaplatenia sumy 15.500,- Eur s príslušenstvom z titulu pôžičky vo výške 15.500,- Eur
v zmysle Dohody o finančnom vysporiadaní zo dňa 20.10.2014. O tejto žalobe rozhodol prvoinštančný

súd rozsudkom č.k. 11C/136/2015-148 zo dňa 24.03.2017, ktorým konanie v časti o zaplatenie sumy
2.530,- Eur zastavil, v prevyšujúcej časti čo do zaplatenia sumy 12.970,- Eur s príslušenstvom žalobu
zamietol a rozhodol o trovách konania tak, že žalovaným priznal proti žalobcovi právo na náhradu trov
konania v plnom rozsahu 100 %. Tento rozsudok nenadobudol doposiaľ právoplatnosť, bol napadnutý
odvolaním. O odvolaní doposiaľ odvolacím súdom rozhodnuté nebolo.

29. Pôvodný žalobca na preukázanie svojich tvrdení o poskytnutí pôžičky žalovanému v sume 15.000,-
Eur na ktorú ako fyzická osoba čerpal úver z VÚB banka a.s., Bratislava predložil Zmluvu o poskytnutí
spotrebiteľského úveru reg. číslo: 010294111041213 zo dňa 04.12.2013 („Flexipôžička“), z ktorej
vyplýva, že pôvodný žalobca spolu s manželkou na základe tejto zmluvy mali peňažným ústavom

poskytnutý úver v čiastke 15.000,- Eur s dátumom čerpania úveru jednorazovo dňa 04.12.2013 s
podmienkami splácania v splátkach s počtom 120 mesačných splátok so splatnosťou prvej mesačnej
splátky dňa 03.01.2014 a poslednej dňa 03.12.2023 pri dojednaní úrokovej sadzby 11,10 % ročne s
výškou dojednania mesačnej splátky 219,56 Eur. Podľa tejto zmluvy peňažné prostriedky banka vyplatila
na osobný účet pôvodného žalobcu N.. N. C.. Z príkazu na úhradu, ktorý bol predložený VÚB banka

a.s., Bratislava dňa 04.12.2013 vyplýva, že zo súkromného (osobného účtu) pôvodného žalobcu na
účet žalovaného tohto dňa bola poukázaná suma 15.000,- Eur za účelom pôžičky konateľa N.. C.. VÚB
banka, a.s. vystavila dňa 04.12.2013 i potvrdenie o zrealizovaní tejto transakcie.

30. Z detailu domácej transakcie zo dňa 02.05.2014, zo dňa 01.04.2014, zo dňa 05.03.2014, zo dňa

04.02.2014, zo dňa 07.01.2014 súd zistil, že v uvedené dni z účtu žalovaného na súkromný účet žalobcu
boli poukázané platby po 220,- Eur t.j. 5 x po 220,- Eur, spolu suma 1.100,- Eur, ďalej z detailu domácej
transakcie zo dňa 30.06.2014 súd zistil, že z účtu žalovaného na osobný účet žalobcu bola poukázaná
suma 5.000,- Eur za účelom splátky Blaho a z detailu domácej transakcie zo dňa 11.03.2014 súd zistil,
že z účtu žalovaného na osobný účet žalobcu bola poukázaná suma 15.000,- Eur za účelom vrátenia

pôžičky N. C..

31. Z detailu transakcie tiež predloženého pôvodným žalobcom súd zistil, že z účtu pôvodného žalobcu
N.. N. C. na účet žalovaného boli poukázané dňa 04.12.2013 suma 15.000,- Eur s účelom pôžičky,dňa 25.11.2013 suma 300,- Eur s účelom pôžičky, dňa 12.04.2013 suma 4.500,- Eur s účelom pôžičky
konateľa, keď išlo o pôžičku všetkých 3 konateľov s účasťou N.. N. C. v čiastke 1.580,- Eur, dňa
02.03.2012 suma 6.000,- Eur s účelom pôžička od C., dňa 07.02.2012 suma 10.500,- Eur s účelom vklad

majiteľa N.. N. C., dňa 07.02.2012 suma 6.500,- Eur s účelom vklad majiteľa N.. N. C., dňa 10.11.2011
suma 3.100,- Eur s účelom pôžička konateľa, dňa 16.10.2011 suma 4.000,- Eur s účelom vklad konateľa
N.. C., dňa 14.10.2011 suma 6.000,- Eur s účelom vklad konateľa N.. N. C., dňa 14.10.2011 suma
10.000,- Eur s účelom vklad konateľa N.. N. C., dňa 17.06.2011 suma 3.000,- Eur s účelom súkromný
vklad konateľa, keď predložil príjmový pokladničný doklad zo dňa 28.05.2010 o poskytnutí pôžičky pre

žalovaného v sume 2.100,- Eur a príjmový pokladničný doklad zo dňa 01.07.2010 s účelom pôžičky pre
žalovaného v sume 2.000,- Eur.

32. Z detailu transakcie opätovne predloženého pôvodným žalobcom súd zistil, že z účtu žalovaného na
osobný účet N.. N. C. bola poukázaná dňa 24.04.2012 suma 5.000,- Eur, dňa 12.04.2012 suma 5.680,-
Eur, dňa 22.03.2012 suma 6.000,- Eur a dňa 28.02.2012 suma 10.000,- Eur.

33. V konaní bol pôvodným žalobcom predložený aj rozpis pôžičiek a súm na ich vrátenie (č.l. 6
spisu), ktorý bol vyhotovený žalovaným, čo žalovaný nepoprel, okrem rukou dopísaných údajov, ktoré
dopisoval do tohto rozpisu pôvodný žalobca. Z tohto rozpisu vyplýva, že za obdobie od 28.05.2010 do
04.12.2013 pôvodný žalobca žalovanému poskytol finančné prostriedky spolu v čiastke 70.010,- Eur, ku

dňu 04.12.2013 žalovaný pôvodnému žalobcovi vrátil peňažné prostriedky v sume 28.380,- Eur, keď v
tomto rozpise odo dňa 07.01.2014 sú vykazované aj platby zo strany žalovaného pôvodnému žalobcovi
5 x po 220,- Eur, konkrétne dňa 07.01.2014, dňa 04.02.2014, dňa 05.03.2014, dňa 01.04.2014 a dňa
02.05.2014, ďalej platba 15.000,- Eur dňa 11.03.2014, ďalej platba dňa 18.06.2014 v sume 10.000,- Eur,
dňa 24.06.2014 v sume 5.000,- Eur, opätovne dňa 24.06.2014 v sume 5.000,- Eur, dňa 25.06.2014 v

sume 5.000,- Eur a opätovne dňa 25.06.2014 v sume 5.000,- Eur a dňa 30.06.2014 v sume 5.000,- Eur,
spolu tieto platby v čiastke 51.100,- Eur.

34. Výzvou na vrátenie pôžičky zo dňa 05.10.2014 pôvodný žalobca vyzval žalovaného na úhradu
nedoplatku z poskytnutej pôžičky v celkovej výške 30.630,- Eur s odôvodnením, že mu v priebehu rokov

2010 - 2014 poskytol na základe ústnej dohody medzi konateľmi spoločnosti pôžičku v celkovej výške
70.010,-Eur,zktorejmubolavrátenáibasumavovýške43.380,-Eurčojasnevyplývazrozpisupôžičiek,
ktorá mu bola poskytnutá práve žalovaným. Nedoplatok z poskytnutej pôžičky vo výške 30.630,- Eur
žiadal uhradiť v lehote 3 dní od doručenia výzvy.

35. Žalovaný Oznámením o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 08.04.2015, ktoré bolo doručené
pôvodnému žalobcovi dňa 13.04.2015, započítal svoju pohľadávku vo výške 79.480,- Eur špecifikovanú
v tomto oznámení oproti pohľadávke pôvodného žalobcu vo výške 70.010,- Eur, a to ku dňu, kedy sa
pohľadávky vzájomne stretli. Súčasne mu oznámil, že započítaním tieto pohľadávky v časti, v ktorej sa
kryjú, to je v časti 70.010,- Eur zanikajú. Súčasne ho vyzval na úhradu zvyšujúcej časti dlhu vo výške

9.470,- Eur najneskôr do 7 dní od doručenia tohto oznámenia.

36. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 02.04.2015 súd zistil, že
obchodná spoločnosť Woodeco, s.r.o., Detva vznikla 28.05.2010. K. Z. A. Š.L. N. boli spoločníkmi od
28.05.2010. Od 28.05.2010 do 27.11.2014 bol spoločníkom aj N.. N. C., ktorý bol konateľom spoločnosti

od 28.05.2010 do 02.07.2014.

37. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

38. Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie
je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

39. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. V konaní medzi
stranami bolo nesporné, že pôvodný žalobca ako konateľ spoločnosti žalovaného poskytol žalovanému
postupne pôžičku v celkovej výške 70.010,- Eur. Z tejto nespornej skutočnosti súd v konaní vychádzal.Pôžička bola poskytnutá na základe ústnej dohody, ktorá skutočnosť tiež nebola medzi stranami v
konaní sporná. K poskytnutiu pôžičky došlo v priebehu rokov 2010-2013, tak ako to vyplýva z rozpisu
pôžičiek, ktorý bol vyhotovený žalovaným (č.l. 6 spisu), a ktorý v konaní predložil pôvodný žalobca. K

prvému poskytnutiu finančných prostriedkov došlo dňa 28.05.2010 a k poslednému dňa 04.12.2013. Že
poskytnuté finančné prostriedky boli za účelom pôžičky vyplýva tiež z rozpisu pôžičiek, ktorý vyhotovil
samotný žalovaný (č.l. 6 spisu), keď tento rozpis pôžičiek je označený ako „C. N. - pôžičky spoločníka“.
V konaní tiež nebola sporná skutočnosť tvrdená pôvodným žalobcom, že žalovaný vrátil titulom pôžičky
pôvodnému žalobcovi sumu 43.380,- Eur. Pôvodný žalobca žalobou požadoval od žalovaného vrátiť

titulom tejto pôžičky sumu 26.630,- Eur.

40. Do žalovanej sumy 30.630,- Eur pôvodný žalobca zahrnul aj sumu 4.000,- Eur, ktorú požadoval od
žalovaného zaplatiť tiež titulom pôžičky, ktorá však nebola zahrnutá do súhrnu rozpisu pôžičiek (č.l. 6
spisu). Tiež išlo o ústnu pôžičku keď na základe nej mal požičať žalovanému finančné prostriedky v
sume 6.500,- Eur na zakúpenie 4-hrannej frézy od dodávateľa „Kurilu“, keď z tejto pôžičky mu doposiaľ

žalovaný vrátil sumu 2.500,- Eur a sumu 4.000,- Eur mu ešte dlhuje. K uzavretiu pôžičky malo dôjsť v
roku 2013. Žalovaný poprel tvrdenia pôvodného žalobcu o tejto pôžičke. Od spoločnosti Optimall s.r.o.,
Kežmarok, ktorej konateľom je síce Q.. B. R., kupoval sadu vŕtacích hlavíc, a nie 4-hrannú frézu, o čom
doložil faktúru č. 2012/10/01 zo dňa 29.10.2012 vystavenú spoločnosťou Optimall, s.r.o. Kežmarok za
dodanie sady vŕtacích hlavíc na celkovú sumu 1.440,- Eur. Tiež doložil faktúru č. WAT77/2012 zo dňa

19.04.2012, ktorou síce mu bola fakturovaná kúpna cena za dodanie stroja značky Weinig (4-hranná
fréza), avšak spoločnosťou MARDREW, a to v sume 7.160,- Eur, ktorú sumu zaplatil dvakrát bankovým
prevodom dňa 24.04.2012 v čiastke 1.000,- Eur a dňa 09.05.2012 v čiastke 6.160,- Eur. Vzhľadom k
tomu, že žalovaný poprel tvrdenia pôvodného žalobcu o tejto pôžičke, pôvodný žalobca bol povinný v
konaní preukázať túto pôžičku. Sám v konaní potvrdil, že žiaden doklad o tejto pôžičke nebol vystavený

a neexistujú ani doklady o prijatí tejto pôžičky žalovaným či už na bankový účet, prípadne do pokladne
žalovaného. Žalovaný v konaní uviedol, že všetky finančné prostriedky, ktoré konatelia ako fyzické osoby
poskytovali žalovanému za účelom zabezpečenia jeho ekonomického chodu viedli cez bankové účty,
prípadne cez pokladňu. Pôvodný žalobca v konaní bol povinný vzhľadom na popretie tejto pôžičky
žalovaným produkovať dôkazy. O tejto pôžičke nepredložil žiaden relevantný dôkaz, preto neuniesol

dôkazné bremeno preukázať, že
túto pôžičku žalovanému poskytol, a teda že sa dôvodne voči žalovanému domáha vrátenia titulom tejto
pôžičky čiastky 4.000,- Eur. Jeho tvrdenia sú spochybňované i tým, že k pôžičke malo dôjsť v roku 2013,
kedy 4-hranná fréza žalovaným zakúpená nebola.

41.Zrozpisupôžičiek(č.l.6spisu),ktorýpredložilpôvodnýžalobcaaktorýbolvyhotovenýžalovaným,čo
tentonerozporovalvyplýva,žežalovanýkudňu04.12.2013,kedypôvodnýžalobcažalovanémuposkytol
poslednú pôžičku v sume 15.000,- Eur, k tomuto dňu vrátil pôvodnému žalobcovi spolu sumu 23.830,-
Eur platbami dňa 31.12.2011 v sume 1.700,- Eur, dňa 28.02.2012 v sume 10.000,- Eur, dňa 22.03.2012
v sume 6.000,- Eur, dňa 12.04.2012 v sume 5.680,- Eur a dňa 24.04.2012 v sume 5.000,- Eur, čo bola

posledná platba. Táto skutočnosť nebola tiež medzi stranami sporná. Po poskytnutí poslednej pôžičky
žalovanému zo strany pôvodného žalobcu dňa 04.12.2013 v sume 15.000,- Eur, z účtu žalovaného
na osobný účet pôvodného žalobcu boli prevedené finančné prostriedky spolu v čiastke 51,100,- Eur,
konkrétne dňa 07.01.2014 suma 220,- Eur, dňa 04.02.2014 suma 220,- Eur, dňa 05.03.2014 suma 220,-
Eur, dňa 11.03.2014 suma 15.000,- Eur, dňa 01.04.2014 suma 220,- Eur, dňa 02.05.2014 suma 220,-

Eur,dňa18.06.2014suma10.000,-Eur,dňa24.06.2014suma5.000,-Eur,dňa24.06.2014suma5.000,-
Eur, dňa 25.06.2014 suma 5.000,- Eur, dňa 25.06.2014 suma 5.000,- Eur a dňa 30.06.2014 suma 5.000,-
Eur. Sám pôvodný žalobca predložil o tom listinné dôkazy, detaily domácej transakcie medzi účtom
žalovaného C. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX I. U. C..B..W.. A. C. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXXXX
patriaceho pôvodnému žalobcovi.

42. Žalovaný pokiaľ ide o sumu 51.100,- Eur, ktorá suma bola postupne prevedená z jeho účtu na osobný
účet žalobcu od januára 2014 do júna 2014 v konaní potvrdil, že v rámci tejto sumy dňa 11.03.2014 bola
poukázaná pôvodnému žalobcovi čiastka 15.000,- Eur za účelom vrátenia pôžičky, ktorú mu pôvodný
žalobcaposkytoldňa04.12.2013vsume15.000,-Eur,naktorúsumužalobcauzatvorilakofyzickáosoba

s VÚB banka, a.s. Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru dňa 04.12.2013, ktorú pôvodný žalobca
doložil. Žalovaný v konaní nepoprel tvrdenia pôvodného žalobcu, že existovala medzi konateľmi dohoda,
že každý z nich ako fyzická osoba bude čerpať úver z peňažného ústavu a že finančné prostriedky z
tohto úveru ďalej poskytne ako pôžičku spoločnosti žalovaného. Takto to bolo i v prípade pôvodnéhožalobcu. Peňažné prostriedky, ktoré čerpal pôvodný žalobca z úveru dňa 04.12.2013 v čiastke 15.000,-
Eur a následne požičal žalovanému, žalovaný pôvodnému žalobcovi vrátil dňa 11.03.2014 v čiastke
15.000,- Eur, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania.

43. Spornými tak zostali platby zo dňa 07.01.2014, zo dňa 04.02.2014, zo dňa 05.03.2014, zo dňa
01.04.2014, zo dňa 02.05.2014, každá vo výške 220,- Eur, ďalej platby zo dňa 18.06.2014 v sume
10.000,- Eur, zo dňa 24.06.2014 v sume 5.000,- Eur, zo dňa 24.06.2014 v sume 5.000,- Eur, zo dňa
25.06.2014 v sume 5.000,- Eur, zo dňa 25.06.2014 v sume 5.000,- Eur a zo dňa 30.06.2014 v sume

5.000,- Eur, spolu v sume 36.100,- Eur, ktoré síce boli poukázané z účtu žalovaného na účet pôvodného
žalobcu, avšak zadávacie pokyny pre banku na tieto bankové prevody zadal samotný pôvodný žalobca
N.. N.Š. C.. Žalovaný v konaní popieral nárok pôvodného žalobcu na tieto sumy, že boli plnené
bezdôvodne, a preto voči pôvodnému žalobcovi vedie resp. viedol pohľadávku z titulu neoprávneného
vyplatenia týchto súm.

44. Pokiaľ ide o platby zo dňa 18.06.2014 v čiastke 10.000,- Eur, zo dňa 24.06.2014 v čiastke
5.000,- Eur a zo dňa 25.06.2014 v čiastke 5.000,- Eur, spolu v sume 20.000,- Eur, v konaní bolo
preukázané detailami domácej transakcie, že tieto platby boli poukázané z účtu žalovaného na účet
pôvodného žalobcu za účelom finančného vyrovnania za motorové vozidlo pre N.. N.A. C., keď pokyny
na tieto platby vykonal samotný pôvodný žalobca N.. N. C.. Tento v konaní tvrdil, že existovala medzi

konateľmi žalovaného dohoda, že keď si ostatní spoločníci, konatelia kúpili motorové vozidlá, tak si
aj on ako spoločník a konateľ spoločnosti žalovaného kúpi motorové vozidlo. Po odvolaní z funkcie
konateľa spoločnosti žalovaného sa mali dohodnúť v spoločnosti žalovaného, že presne tú sumu, ktorá
bola vynaložená na kúpnu cenu dvoch motorových vozidiel zostávajúcich konateľov a spoločníkov
spoločnostižalovanéhomubudespoločnosťžalovanéhoakofyzickejosoberefundovať.Žalovanýpoprel

tieto tvrdenia. Pôvodný žalobca bol v konaní tak povinný preukázať právny dôvod na poukázanie týchto
finančných prostriedkov z účtu žalovaného na svoj osobný účet, keď išlo o čiastku 20.000,- Eur. O
existencii tvrdenej dohody pôvodný žalobca nepredložil súdu žiadne dôkazy. Naopak z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že síce ostatní konatelia, spoločníci žalovaného kúpili motorové vozidlá, čo
v konaní nebolo rozporované, ale sám pôvodný žalobca pri výsluchu potvrdil, že si tieto nekúpili

ako fyzické osoby, ale že tieto boli nadobudnuté do majetku žalovaného. Keďže boli nadobudnuté
do majetku žalovaného, vyznieva logicky nepravdepodobné tvrdenie pôvodného žalobcu, že by mu
žalovaný ako fyzickej osobe poskytol tvrdenú „refundáciu“ za cenu týchto dvoch motorových vozidiel.
Tiež sa v konaní nepreukázalo tvrdenie pôvodného žalobcu, že tieto peniaze mu boli poukázané na
pokyn zostávajúcich konateľov spoločnosti žalovaného, naopak z vykonaného dokazovania vyplynulo,

že pokyn na prevod týchto finančných prostriedkov vykonal sám pôvodný žalobca. Jediný dôkaz, o
ktorý oprel pôvodný žalobca svoje tvrdenia bola mailová komunikácia zo dňa 18.06.2014, keď však z
tejto nevyplýva skutočnosť, že by ostatní konatelia, spoločníci spoločnosti súhlasili s takýmto postupom
pôvodného žalobcu. Z tejto komunikácie jedine vyplýva, že pôvodný žalobca „avizoval“ spoločnosti
žalovaného výber týchto finančných prostriedkov, avšak z nej nevyplýva, že by ostatní konatelia,

spoločníci žalovaného s takýmto jeho postupom súhlasili. Pôvodný žalobca síce doložil ponuku na
toto motorové vozidlo vypracovanú spoločnosťou Regnum bavaria s.r.o., Košice, zo dňa 20.05.2014
vypracovanú pre spoločnosť žalovaného, avšak táto spoločnosť v správe zo dňa 23.05.2016 pre súd
potvrdila, že táto bola nezáväznou a bola vytlačená pre N.. N. C., keď nakoniec samotnú objednávku na
motorové vozidlo vykonal N.. N. C. na firmu SAGITÁRIUS PLUS s.r.o. dňa 19.06.2014, ktorá našla odraz

v kúpnej zmluve, resp. v leasingovej zmluve na toto motorové vozidlo pre túto spoločnosť. Ani z týchto
dôkazov nevyplynulo, že by pôvodný žalobca bol oprávnený finančné prostriedky v čiastke 20.000,-
Eur previesť z účtu žalovaného na svoj osobný účet za účelom vyrovnania ceny za motorové vozidlá,
ktoré do spoločnosti a do majetku žalovaného boli nadobudnuté počas obdobia, keď pôvodný žalobca
vykonával funkciu konateľa a spoločníka žalovaného. Žalovaný potom v konaní dôvodne neuznal nárok

pôvodného žalobcu na túto sumu a dôvodne potom evidoval voči pôvodnému žalobcovi pohľadávku z
titulu týchto finančných prostriedkov vo výške 20.000,- Eur.

45. Dňa 24.06.2014, dňa 25.06.2014 a dňa 30.06.2014 z účtu žalovaného na osobný účet pôvodného
žalobcu boli bankovým prevodom poukázané ďalšie finančné prostriedky spolu v sume 15.000,- Eur,

konkrétne dňa 24.06.2014 suma 5.000,- Eur, dňa 25.06.2014 suma 5.000,- Eur a dňa 30.06.2014
suma 5.000,- Eur. Svedčia o tom detaily domácej transakcie, ktoré predložil v konaní pôvodný žalobca.
Ako účel týchto platieb je uvedená finančná splátka pre B. E., keď z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že pokyny na tieto bankové prevody vykonal tiež pôvodný žalobca. Žalovaný rozporovaldôvodnosť týchto platieb. Poukazoval na to, že pôžičku poskytol B. E. pôvodnému žalobcovi ako
fyzickej osobe, zmluvný pôžičkový vzťah vznikol tak medzi pôvodným žalobcom a jeho veriteľom,
preto nebol dôvod aby finančné prostriedky z jeho účtu na tento účel boli vyplatené na osobný účet

pôvodného žalobcu za účelom ich ďalšieho vyplatenia veriteľovi pôvodného žalobcu B. E.. Toto tvrdenie
žalovaného bolo v konaní preukázané výpoveďou svedka Q.. B. E., ktorý svedeckou výpoveďou
potvrdil, že spoločnosti žalovaného nikdy nepožičiaval finančné prostriedky. Tieto požičiaval konateľom,
spoločníkom žalovaného ako fyzickým osobám, medzi iným i pôvodnému žalobcovi N.. N. C.. Takto mu
požičal na základe ústnej dohody postupne čiastku 37.000,- Eur, z ktorej mu tento doposiaľ vrátil čiastku

35.000,- Eur. Pokiaľ teda pôvodný žalobca v konaní tvrdil, že tieto finančné prostriedky vybral z účtu
žalovaného a poukázal na svoj osobný účet za účelom vyplatenia pôžičky voči svojmu veriteľovi Q.. B.
E., tieto tvrdenia pôvodného žalobcu v konaní touto svedeckou výpoveďou boli preukázané, avšak touto
svedeckou výpoveďou bolo aj preukázané tvrdenie žalovaného, že pôvodný žalobca vyplatením týchto
finančných prostriedkov Q.. B. E. plnil svoj záväzok zo zmluvy o pôžičke, ktorá bola ústne uzatvorená
medzi ním ako dlžníkom, fyzickou osobou a Q.. B. E. ako veriteľom. Pôvodný žalobca tak nemal žiaden

právny dôvod na poukázanie týchto finančných prostriedkov z účtu žalovaného na svoj osobný účet.
Tieto finančné prostriedky tiež boli poukázané neoprávnene, preto žalovaný dôvodne vzniesol obranu,
že aj ohľadne tejto sumy má pohľadávku voči pôvodnému žalobcovi titulom neoprávneného vyplatenia
týchto finančných prostriedkov.

46. Na základe vyššie uvedených skutočností mal súd potom za to, že suma 35.000,- Eur bola z
účtu žalovaného na osobný účet pôvodného žalobcu vyplatená neoprávnene, bez právneho dôvodu,
čím sa pôvodný žalobca na úkor žalovaného bezdôvodne obohatil o túto čiastku podľa § 451 ods.
2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný
plnením bez právneho dôvodu. Toto bezdôvodné obohatenie podľa zásad o bezdôvodnom obohatení

uvedených v § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka sa musí vydať. Žalovaný v konaní preukázal,
že Oznámením o započítaní vzájomných pohľadávok zo dňa 08.04.2015 okrem iného aj túto svoju
pohľadávku voči pôvodnému žalobcovi započítal na pohľadávku pôvodného žalobu voči nemu titulom
pôžičky, keď potom podľa názoru súdu došlo k zániku záväzku žalovaného vrátiť zvyšok pôžičky
pôvodnému žalobcovi, t.j. súčasnému žalobcovi jednostranným započítaním záväzkov.

47. V konaní bol uplatnený nárok na zaplatenie, resp. vrátenie pôžičky v čiastke 26.630,- Eur, žalovaný
mal voči pôvodnému žalobcovi pohľadávku najmenej vo výške 35.000,- Eur titulom bezdôvodného
obohatenia, ktorú započítal jednostranným právnym úkonom, čím v zmysle § 580 Občianskeho
zákonníka došlo k zániku týchto vzájomných pohľadávok do výšky ich vzájomného krytia. Pohľadávky

boli spôsobilé na započítanie.

48. Z uvedených dôvodov súd potom žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.

49. Pokiaľ žalovaný rozporoval aj ďalšie platby, a to v čiastke 5 x po 220,- Eur, čo podľa tvrdení

pôvodného žalobcu bola suma na úroky, ktorú musel tento platiť v súvislosti zo zmluvou o úvere zo dňa
04.12.2013,pôvodnýžalobcaanivtejtočastinepreukázalnároknatietoplatby,avšaksuma35.000,-Eur
pokrýva pohľadávku žalovaného voči pôvodnému žalobcovi N.. N. C. na žalovanú pôžičku v zostávajúcej
čiastke 26.630,- Eur.

50. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

51. V tomto spore mal úspech žalovaný. Preto súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu t.j. vo výške 100 % žalovanému voči žalobcovi.

52. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

53.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti

rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1,§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa
dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie

podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,
b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch aexekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).