Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 28, 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 4Csp/98/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4616207200
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Marián Mokoš

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4616207200.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany samosudcom Mariánom Mokošom v právnej veci žalobcu: TELERVIS PLUS,

a.s. Staré Grunty 7, 841 04 Bratislava, IČO:35 717 769, zastúpeného JUDr. Vratislavom Šteffekom,
advokátom so sídlom Brodská 3, 841 04 Bratislava, proti žalovanému: N. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom
N. XXX/XXX, XXX XX C. W., o zaplatenie sumy 358,50 eura s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 213,50 eur s 5,05 % ročným úrokom z omeškania od
25.10.2015 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd priznáva náhradu trov konania v rozsahu 20 % .

o d ô v o d n e n i e :

1./ Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 358,50 eura spolu s úrokom
z omeškania z dôvodu, že so žalovaným dňa 04.12.2014 uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere č.
K220143917, na základe ktorej mu poskytol úver vo výške 500 eur za úrok v sume 100 eur a servisný
poplatok v sume 45 eur a žalovaný sa zaviazal vrátiť finančné prostriedky v 13 mesačných splátkach,
avšak žalovaný zmluvu nedodržal a zaplatil iba 286,50 eura.

2./ Žalovaný sa pojednávania nezúčastnil, napriek tomu, že bol riadne predvolaný a keďže sa ani
neospravedlnil a nepožiadal o odročenie pojednávania, tak súd podľa § 180 CSP rozhodol, že sa
pojednávanie uskutoční v neprítomnosti žalovaného.

3./ Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými dokladmi, z ktorých zistil, že žalobca
uzavrel so žalovaným dňa 04.12.2014 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K220143917, na základe ktorej
sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému úver vo výške 500 eur s dohodnutým úrokom vo výške 20

%, t.j. 100 eur a servisným poplatkom vo výške 9 % z istiny, t.j. 45 eur a žalovaný sa zaviazal úver
vrátiť v 13 mesačných splátkach s tým, že mal zaplatiť 3 splátky po 2,50 eur a 10 splátok po 63,75
eura. RPMN pri tejto zmluve predstavovala 50,22 %. Žalovaný teda podľa zmluvy mal zaplatiť istinu
vo výške 500 eur, úrok vo výške 100 eur a servisný poplatok vo výške 45 eur, čo je spolu 645 eur.
Žalovaný úver riadne nesplácal a preto mu žalobca listom zo dňa 24.11.2015 oznámil, že úver bol ku
dňu 24.10.2015 zosplatnený a požadoval zaplatenie sumy 358,50 eura. Podľa žalobcu žalovaný celkovo
zaplatil na úvere sumu 286,50 eur.

Podľa § 9 ods.1 Zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí maťpísomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo
na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
Podľa ods.2 písm.f/ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho

zákonníka musí obsahovať dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

Podľa § 11 ods.1 písm.a/ Zákona č.129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za
bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods.1

a neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm.a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods.1 a podľa písmena b/ ak je v
zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech
spotrebiteľa.

Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom do 31.3.2015, spotrebiteľskou zmluvou je
každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ods.2 ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne
vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany,
ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 53 ods.1 veta prvá OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ods.2 za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal
spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods.5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
Podľa § 53 ods. 11 OZ, dodávateľ nesmie sám alebo prostredníctvom tretej osoby ponúkať, vyžadovať,

dojednávať, uzavierať alebo sprostredkovať uzavretie zmluvy, ktorá súvisí so spotrebiteľskou zmluvou
a ktorej predmetom je čo i len sčasti plnenie, ktoré je dodávateľ povinný podľa zákona alebo v súlade s
povinnosťou odbornej starostlivosti poskytovať spotrebiteľovi aj bez takejto zmluvy.

Podľa § 54 ods.2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre

spotrebiteľa priaznivejší.

4./ Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba na zaplatenie sumy 358,50
eura spolu s úrokom z omeškania je dôvodná iba čiastočne, nakoľko je nesporné, že strany uzavreli
zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá musí zodpovedať ustanoveniam zákona č.129/2010 Z.z. a musí

obsahovať náležitosti uvedené v § 9 ods.2 cit.zákona, medzi ktoré patrí okrem iného aj doba trvania
zmluvyospotrebiteľskomúvereatermínkonečnejsplatnostispotrebiteľskéhoúveru.Uvedenúnáležitosť
však zmluva o spotrebiteľskom úvere č. K220143917 zo dňa 04.12.2014 uzavretá medzi stranami
neobsahuje, nakoľko z nej nie je možné zistiť termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, i keď
je v zmluve uvedené, že žalovaný mal úver zaplatiť v 13 mesačných splátkach s tým, že prvá splátka je

splatná 10.deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30.deň
po splatnosti predchádzajúcej splátky, ale z týchto údajov spotrebiteľ nemá možnosť zistiť, kedy nastala
konečná splatnosť úveru, a teda termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru nie je dohodnutý
jednoznačne medzi účastníkmi, a teda žalovanému ako spotrebiteľovi z týchto údajov nie je jasné,
kedy resp. ktorým dňom nastáva konečná splatnosť spotrebiteľského úveru. Na druhej strane zmluvy

je síce uvedené, že konečná splatnosť úveru je 380. deň po uzatvorení zmluvy , avšak ani tento údaj
nie je konkrétnym dátumom, ktorý by vyjadroval konečnú splatnosť úveru a podľa názoru súdu termín
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru mal byť jednoznačne dátumovo vyjadrený na prvej strane
zmluvy medzi podstatnými náležitosťami zmluvy o úvere a nie uvedený na druhej strane zmluvy takým
spôsobom, že by spotrebiteľovi zrejme spôsobilo značné problémy, aby si termín konečnej splatnosti

úveru ako aj termín poslednej splátky vypočítal. Pokiaľ by súd aj uznal, že termín konečnej splatnosti
úveru je týmto spôsobom jasne stanovený, tak s poukazom na spôsob platenia splátok uvedený v čl. II
zmluvy by podľa názoru súdu tento termín nebol zhodný s poslednou splátkou, ktorú by mal spotrebiteľ
zaplatiť podľa zmluvy.5./ Z ust.§ 11 ods.1 pím.a/ zákona č.129/2010 Z.z. vyplýva, že pokiaľ zmluva o spotrebiteľskom úvere
neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods.2 písm.a/ až k/, r/ a y/ a § 10 ods.1 , čo znamená, že pokiaľ

neobsahuje aj termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, tak poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ žalobca poskytol žalovanému úver vo výške 500 eur a
tento úver je bezúročný a bez poplatkov, tak povinnosťou žalovaného je vrátiť žalobcovi sumu 500 eur,
pričom žalovaný z tejto doposiaľ zaplatil sumu 286,50 eura a teda rozdiel predstavuje sumu 213,50 eura
(500 eur - 286,50 eur) a preto súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi uvedenú sumu spolu s 5,05

% ročným úrokom z omeškania od 25.10.2015, t.j. odo dňa nasledujúceho po zosplatnení záväzku až
do zaplatenia v zmysle § 517 ods.2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z. , nakoľko žalovaný sa
dostal do omeškania s úhradou záväzku a je povinný zaplatiť úroky z omeškania.

6./ V časti nad priznanú sumu 213,50 eura spolu s úrokom z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú
zamietol, keďže úver je bezúročný a bez poplatkov a žalovaný časť tohto úveru už zaplatil, pričom

pohľadávka žalobcu v dôsledku toho predstavuje sumu 213,50 eura a vo zvyšku nad uvedenú sumu
táto nie je dôvodná.

7./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 CSP tak, že náhradu trov konania pomerne
rozdelil, keďže obe strany mali vo veci iba čiastočný úspech a to žalobca do výšky 60% a žalovaný do

výšky 40% a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 20% ( 60% - 40%) a preto súd priznal žalobcovi
náhradu trov konania do tejto výšky.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa
doručenia na Okresný súd Topoľčany.

Podľa §-u 363 CSP v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje , v akom
rozsahu sa napáda , z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha.