Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 4. máj 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/100/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416204290
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416204290.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci žalobcu: OTP

Banka Slovensko, a. s., so sídlom Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, v konaní právne zastúpený
Advokátskou kanceláriou Patajová Pataj s. r. o., so sídlom J. Chalupku 8, Banská Bystrica, proti
žalovanému: Y. O., A.. XX.XX.XXXX, trvale bytom O. XX, v konaní o zaplatenie 8.944,49 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 8.944,49 Eur, úroky vo výške 4.891,43
Eur, úroky z omeškania vo výške 191,80 Eur, poplatky vo výške 143,98 Eur, úroky vo výške 18,3 %
ročne zo sumy 8.944,49 Eur od 06.05.2016 do zaplatenia a úrok z omeškania vo výške 1 % ročne zo

sumy 8.944,49 Eur od 06.05.2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 31.08.2017.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 8.944,49 Eur s príslušenstvom ako
je toto uvedené vo výrokovej časti rozsudku s odôvodnením, že žalovanému poskytol na základe zmluvy
zo dňa 04.04.2013 o poistenom OTP expres úvere bezúčelový klasický spotrebiteľský úver vo výške
9.000,- Eur, no žalovaný podmienky splácania úveru nedodržal. Preto v súlade s uzavretou zmluvou
žalobca najskôr listom zo dňa 18.02.2014 vyzval žalovaného na splatenie záväzku a následne listom zo

dňa 20.03.2014 vyhlásil úver za predčasne splatný s účinnosťou ku dňu 04.04.2014.

2. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe poukázal na to, že sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu,
ktorá však neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) a písm. k) zákona o spotrebiteľských
úveroch v dôsledku čoho je úver bezúročným a bez poplatkov. Takisto žalobca má nárok na úroky len
do zosplatnenia dlhu, t.j. do 03.04.2014 a nie aj následne po tomto dátume. Poukázal v tomto smere na
rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.06.2015. V písomnom vyjadrení

tiež navrhol vyžiadať výpis z úverového účtu za účelom ustálenia výšky nesplatenej istiny a tiež za
účelom preukázania výšky nezaplatených zmluvných úrokov.

3. Na pojednávaní dňa 04.05.2017 súd prejednal vec v neprítomnosti žalobcu, ktorého právna
zástupkyňa na pojednávaní zotrvala na podanej žalobe argumentujúc skutočnosťami už uvedenými v
žalobe.

4. Takisto súd prejednal vec v neprítomnosti žalovaného, ktorého právna zástupkyňa na pojednávaní
zopakovala obranu obsiahnutú už v písomnom vyjadrení potvrdiac, že na základe žalobcom predloženej
zmluvy žalovaný skutočne dostal úver 9.000,- Eur, pričom nerozporovala skutočnosť, že dlžná istinapredstavuje žalobcom uvedenú sumu a takisto nerozporovala ani nežiadala potom už vykonať pôvodne
označené dôkazy. Súd preto ďalšie dokazovanie nevykonával.

5. Podstata sporu potom spočívala v tom, či stranami uzavretá spotrebiteľská zmluva obsahuje všetky
zákonom požadované náležitosti a tiež či žalobca má nárok na úroky aj po zosplatnení úveru. Tieto
skutočnosti boli sporné, ostatné skutočnosti sporné neboli.

6. Súd mal potom na základe žalobcom predložených listinných dôkazov za preukázané uzavretie

zmluvy datovanej dňom 04.04.2013 o poistenom OTP expres úvere, ktorá je z hľadiska právneho
posúdenia zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov. Podľa tohto ustanovenia platí, že zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie
zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje
poskytnutépeňažnéprostriedkyvrátiťazaplatiťcelkovénákladyspotrebiteľaspojenésospotrebiteľským

úverom. Žalobca mal pri uzavretí zmluvy postavenie dodávateľa (veriteľa) podľa § 2 písm. b) cit.
zákona a žalovaný postavenie spotrebiteľa podľa § 2 písm. a) cit. zákona. Podľa § 1 ods. 2 cit.
zákona je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci
poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

7. Po preskúmaní obsahu stranami uzavretej zmluvy súd dospel k záveru, že táto má všetky náležitosti
vyžadované ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a tieto sú v zmluve
uvedené prehľadne a určito.

8.Pokiaľbolivýhradyzostranyžalovanéhovovzťahuknáležitostipodľa§9ods.2písm.i)cit.zákona,že
zmluva neobsahuje podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby tak je potrebné uviesť, že
v zmluve sa tieto náležitosti uvádzajú. V zmluve je jednoznačne uvedené, že úver vo výške 9.000,- Eur je
poskytovaný za úrokovú sadzbu uvedenú pevným číslom 17,40 % ročne za podmienok ďalej uvedených
v článku I. v bode 2 zmluvy, kde bola poskytnutá zľava z úrokovej sadzby vo výške 0,90 % ročne, pričom

úroková sadzba 17,40 % ročne už zohľadňuje túto zľavu a teda sú v zmluve riadne uvedené podmienky,
ktoré upravujú jej uplatňovanie. Index alebo referenčná úroková sadzba, na ktoré je výška úrokovej
sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná je obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
len v prípade, ak úroková sadzba úveru nie je vyjadrená pevne stanovenou hodnotou počas celého
trvania úverového vzťahu, ale je premenlivá a závisí od jednotlivých ukazovateľov, na ktoré je zmluvne

naviazaná, teda od určitých indexov alebo od referenčnej úrokovej sadzby, čo však nebol tento prípad,
kde ako už bolo uvedené, predstavovala konkrétnu hodnotu viazanú na splnenie určitých zmluvných
podmienok.

9.Takistopokiaľžalovanýspochybňovalabsenciunáležitostipodľa§9ods.2písm.i)zákonač.129/2010

Z.z., a to konkrétne, že zmluva neobsahuje prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k
jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely
jeho splatenia, treba poukázať na fakt, že ide o náležitosť, ktorá musí byť v zmluve o spotrebiteľskom
úvere obsiahnutá len v prípade, kedy je v zmluve dohodnuté, že splácanie úveru bude úročené viacerými
a rôznymi úrokovými sadzbami uplatniteľnými popri sebe ohľadne jednotlivých častí úveru. V stranami

uzavretej zmluve sa takáto dohoda nenachádza, pretože podľa zmluvy bola dojednaná pevná úroková
sadzba 17,40 % ročne za podmienok uvedených v článku I. bode 2 zmluvy, kde bola poskytnutá
zľava z úrokovej sadzby vo výške 0,90 % ročne, kedy úroková sadzba 17,40 % ročne už zohľadňuje
zľavu. To znamená, že ohľadne splácania úveru bola dohodnutá len jedna sadzba buď 17,40 % ročne
pri splnení dohodnutých podmienok, alebo sadzba 18,3 % ročne aplikovateľná na úročenie úveru pri

nesplnení dohodnutých podmienok a teda v prejednávanom prípade úročenie jednou sadzbou vylučuje
možnosť úročenia inej časti úveru druhou (zvýšenou) sadzbou. Preto takáto náležitosť nemusela (a
vzhľadom na vyššie uvedené ani nemohla) byť v zmluve zakotvená. Len na okraj treba tiež poukázať
na aktuálnu judikatúru Súdneho dvora EU v prípade č. C-42/15 (vo veci Biróová), podľa ktorého je
bezúročnosť a bezpoplatkovosť spotrebiteľského úveru na mieste len vtedy, ak spotrebiteľ v dôsledku

absencie zákonných náležitostí nedokáže spoľahlivo sám určiť rozsah svojho záväzku, čo však nebol
prípad v tejto súdenej veci, lebo z predloženej zmluvy pre žalovaného ako spotrebiteľa jednoznačne
vyplývajú jeho práva a povinnosti vrátane toho, akým spôsobom má svoj záväzok plniť, t.j. výška,
počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ktoré nemusia byť stanovené osobitne voforme amortizačnej tabuľky alebo v inej forme priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere, pokiaľ sú tieto
okolnosti jednoduchým spôsobom vyvoditeľné z obsahu zmluvy a v tomto smere je v článku IV. v bode
1 zmluvy riadne uvedené, že splátka zahŕňa splátku istiny, úroku a poplatok za zabezpečenie poistenia

a za vedenie úverového účtu, ktoré sú následne definované v článku V. bode 1 úverovej zmluvy.

10. Preto súd dospel k záveru, že zmluva obsahuje všetky náležitosti a úver nie je bezúročný ani bez
poplatkov.

11. Pokiaľ potom na pojednávaní nebol medzi stranami rozpor ohľadne výšky zostatku čo sa týka istiny,
resp. nezaplatených úrokov a poplatkov, súd žalobe vyhovel, lebo žalovanému bol na základe zmluvy
poskytnutý spotrebiteľský úver vo výške 9.000,- Eur, no žalovaný podmienky splácania úveru nedodržal
a tak žalobca dôvodne (po predchádzajúcom písomnom upozornení) listom zo dňa 20.03.2014 v súlade
s čl. VIII bodom 1 písm. a) a bodom 2 písm. e) zmluvy vyhlásil úver za predčasne splatný 10. deň od
doručenia výzvy. Túto žalovaný podľa doručenky prevzal dňa 24.03.2014.

12. Takisto súd žalobe vyhovel aj vo vzťahu k úroku vo výške 18,3 % ročne, ktorý požadoval žalobca už
po zosplatnení úveru, pretože sa tunajší súd nestotožňuje s vyššie uvedeným rozhodnutím Krajského
súdu v Prešove, že by nebolo možné popri úrokoch z omeškania po zosplatnení úveru požadovať
aj dohodnuté úroky. Naopak, je možné popri úrokoch z omeškania požadovať aj úroky, čo nepriamo

vyplýva aj z ust. § 13 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch, ktorý hovorí o tom, že ak spotrebiteľ
využije právo odstúpiť od zmluvy tak je povinný vrátiť istinu a zaplatiť úroky až do vrátenia istiny.
Pokiaľ bolo argumentované v uvedenom rozhodnutí Krajského súdu v Prešove, že neexistuje kogentné
pravidlo umožňujúce toto požadovať, treba zdôrazniť, že ide síce o spotrebiteľskú rovinu, no stále
o občianskoprávnu úpravu, kde platí dispozičná autonómia a zmluvná voľnosť účastníkov právnych

vzťahov samozrejme v rámci limitov stanovených predpismi na ochranu spotrebiteľa, no takto široko
podľa názoru súdu nemožno vykladať fakt, že len zo samotnej spotrebiteľskej ochrany (a dospieť k
záveru o určitej neprijateľnosti, či neprimeranosti takéhoto inštitútu) vyplýva neprípustnosť požadovania
úrokov popri úrokoch z omeškania. Súd považuje za úplne nelogické, aby sa dlžník v dôsledku neplnenia
svojich povinností dostal do výhodnejšieho a lepšieho postavenia v porovnaní s tým, ak by si svoje

povinnosti plnil, pričom práve takýto princíp akceptuje uvedené rozhodnutie, podľa ktorého ak dlžník
spotrebiteľ si neplní svoju povinnosť, nespláca riadne poskytnutý úver a veriteľ pristúpi k predčasnej
splatnostiúveru,poskytovanájedlžníkovivýhodavtom,žemusívrátiťlenistinusúrokmidozosplatnenia
a následne už len úroky z omeškania a teda nemusí vôbec vracať úrok, na ktorý sa riadne v zmluve
zaviazal. Už len záverom treba dodať, že aj z obchodnoprávnej úpravy (§ 502 ods. 1 a § 503 ods. 3

Obchodného zákonníka) vyplýva úplne logický a spravodlivý záver, že dlžník je povinný platiť úroky od
poskytnutia až do vrátenia peňažných prostriedkov.

13. Pri rozhodovaní o úrokoch z omeškania sa súd riadil právnou úpravou úrokov z omeškania
obsiahnutou v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Zb. (ďalej

len „nariadenie“) v znení účinnom od 01.02.2013, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o päť
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaný sa so zaplatením dlhu dostal do omeškania podľa
§ 563 OZ vyhlásením predčasnej splatnosti úveru nepochybne dňa 04.04.2014, kedy úroková sadzba
ECB predstavovala výšku 0,25 % ročne. Nakoľko však žalobca požadoval len úrok z omeškania vo

výške 1 % ročne, súd žalobe aj v tejto časti vyhovel.

14. Vzhľadom na výšku dlžnej sumy súd vyhovel žalovanému a umožnil mu splniť si svoj záväzok v
dlhšej lehote do 31.08.2017 (§ 232 ods. 3 CSP).

15. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a v celom rozsahu
úspešnému žalobcovi súd priznal plnú náhradu trov konania, t.j. v rozsahu 100 %. Výška trov konania
bude určená samostatným uznesením ako to vyplýva z § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne

vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.