Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 5. máj 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 23Csr/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6416207110
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6416207110.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu O. K., R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. O. K. XXX/X, XXX XX Ž. R. H., štátny občan SR,
zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice,
proti žalovanému PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35
792 752, zastúpenému: Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Kubániho 16,
811 04 Bratislava, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e Rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter sp.zn.RK-
PC-2134/15-MK zo dňa 18.04.2016.

II. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 03.08.2016 sa žalobca domáhal zrušenia Rozhodcovského rozsudku
Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter sp. zn. RK-PC- 2134/15-MK zo dňa 18.04.2016. Svoj
návrh odôvodnil tým, že rozhodcovský rozsudok považuje za nezákonný a nesúhlasí s ním z dôvodu, že
rozhodcovská zmluva, na podklade ktorej mala byť daná právomoc rozhodcovského súdu je neplatná,
čo zakladá dôvod na zrušenie rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. e) zákona č.335/2014 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Ďalej uviedol, že rozhodcovský súd pri rozhodovaní vychádzal

z nesprávneho právneho posúdenia veci a rozsudkom zaviazal žalobcu na plnenie, ktoré nie je právom
dovolené, pričom porušil právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo zakladá dôvod na zrušenie
rozsudku podľa § 45 ods. 1 písm. i), j), k) a l) zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní. Uzatvorenú zmluvu medzi žalobcom a žalovaným považuje žalobca za spotrebiteľskú zmluvu,
táto však neobsahuje dobu trvania zmluvy, ani výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov. Žalobca trval na tom, že uzavretá zmluva o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
05.08.2011 (ďalej len „zmluva“) nespĺňa náležitosti § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských

úveroch, preto je zmluvu potrebné podľa § 11 považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Žalovaný ďalej
uviedol, že zmluva obsahuje väčšie množstvo ustanovení, ktoré možno kvalifikovať ako neprijateľné
zmluvné podmienky a ustanovení, ktoré sú v rozpore so zákonom a dobrými mravmi, na ktoré
rozhodcovský súd vôbec neprihliadal a vzhľadom na to, že rozhodcovský súd posúdil zmluvu ako
perfektnú (spĺňajúcu náležitosti zákona o spotrebiteľských úveroch), rozhodol v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa a toto porušenie malo značný vplyv
na výsledok sporu. Rozhodcovský súd tak zaviazal žalobcu na plnenie, ktoré odporuje dobrým mravom,

najmä vo vzťahu k výške odplaty, ktorá dosahuje úroveň 70 %.

2. Podľa § 167 ods. 2 zákona č.160/2015 Z.z. z 21.mája 2015 Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
súd dňa 08.09.2016 doručil žalovanému žalobu s prílohami a vyzval ho, aby sa k doručenej žalobepísomne vyjadril. Žalovaný sa k doručenej žalobe vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa
21.09.2016, v ktorom žiadal žalobu zamietnuť. Uviedol, že rozhodcovská zmluva bola so žalobcom
individuálne dojednaná, žalobca mal možnosť od nej odstúpiť a poukázal na § 93b zákona č.483/2001

Z.z. o bankách, ako aj prehlásenie, že uzavretá rozhodcovská zmluva nebola podmienkou vzniku
úverovej zmluvy. Ďalej uviedol, že uzavretá zmluva obsahuje všetky náležitosti zákona č.129/2010 Z.z.
o spotrebiteľských úveroch, preto rozhodcovský rozsudok bol vydaný v súlade s právnymi predpismi a
nie je daný dôvod na jeho zrušenie.

3. Podľa § 167 ods. 3 CSP súd dňa 07.11.2016 doručil žalobcovi vyjadrenie žalovaného, aby sa k
nemu vyjadril. Žalobca sa k doručenému vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním doručeným súdu dňa
14.11.2017, v ktorom zotrval na dôvodnosti podanej žaloby.

4. Podľa § 167 ods. 4 CSP súd dňa 10.02.2017 doručil žalovanému vyjadrenie žalobcu (repliku),
aby sa k nemu vyjadril. Žalovaný sa k doručenému vyjadreniu žalobcu (replike) vyjadril podaním

(duplikou) doručeným súdu dňa 22.02.2017, v ktorom zotrval na svojich vyjadreniach a žiadal žalobu
ako nedôvodnú zamietnuť.

5. Súd vec prejednal a rozhodol na pojednávaní konanom dňa 05.05.2017 v neprítomnosti žalovaného
a jeho právneho zástupcu, nakoľko neboli splnené podmienky na odročenie pojednávania podľa

ustanovenia § 183 CSP. Strany sporu mali doručenie predvolania na termín pojednávania riadne
vykázané a bola zachovaná 5 dňová lehota na prípravu pojednávania. Právny zástupcu žalovaného
ospravedlnil svoju neúčasť ako aj neúčasť žalovaného podaním doručenom súdu dňa 03.05.2017 a
súhlasil, aby sa pojednávalo v jeho neprítomnosti ako aj v neprítomnosti žalovaného. Zároveň zotrval
na svojich doterajších tvrdeniach a žiadal žalobu zamietnuť.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s písomnými podkladmi, najmä žalobou, rozhodcovským
rozsudkom Stáleho rozhodcovského súdu Victoria Arbiter sp. zn. RK-PC-2134/15-MK zo dňa
18.04.2016, žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa 01.08.2011, rozhodcovskou zmluvou
zo dňa 01.08.2011, zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom úvere, štandardnými európskymi

informáciami o spotrebiteľskom úvere, prehľadom priemerných úrokových sadzieb úverov, vyjadreniami
strán sporu a ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise, výsluchom žalobcu a zistil tento
skutkový a právny stav.

7. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca uzatvoril so žalovaným dňa 05.08.2011 (podpis

žalobcu je zo dňa 01.08.2011) Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluva o revolvingovom
úvere a Rozhodcovskú zmluvu č. XXXXXXXXXX. Na základe uvedenej žiadosti/zmluvy boli žalobcovi
poskytnuté peňažné prostriedky vo výške 1.027,21 Eur, čo má súd preukázané z prehľadu platieb ku dňu
13.07.2015 (č.l. 35 spisu), ktoré sa zaviazal vrátiť vrátane úrokov v 42 splátkach po 64,29 Eur. Žalobca
sa dostal do omeškania so splácaním splátok a žalovaný v súlade s rozhodcovskou zmluvou podal

dňa 25.11.2015 žalobu na rozhodcovský súd. Rozhodcovský súd vydal dňa 18.04.2016 Rozhodcovský
rozsudok sp.zn. RK-PC-2134/15-MK, na základe ktorého je žalobca povinný zaplatiť žalovanému do 3
dní sumu 1.478,67 Eur spolu so zmluvnou pokutou vo výške 0,065% denne a úrokom z omeškania vo
výške 0,425% ročne z jednotlivých dlžných súm za obdobie uvedených v rozhodcovskom rozsudku, a to
až do dňa, kedy táto zmluvná pokuta spolu s týmto úrokom z omeškania dosiahne celkovo sumu 1.200,-

Eur, pričom odo dňa nasledujúceho po dni dosiahnutia tejto sumy je žalobca povinný platiť žalovanému
iba úrok z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 1.478,67 Eur do zaplatenia a nahradiť náklady
spojené s mimosúdnym uplatnením pohľadávky vo výške 95,71 Eur a trovy konania v celkovej výške
223,22 Eur.

8. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), neplatný je právny úkon,
ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým
mravom.

Podľa § 40 ods. 1 OZ, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.Podľa § 43a ods. 1 OZ, prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený jednej alebo viacerým
určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa
navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Podľa § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej včasné
konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

Podľa § 43c ods. 2 veta prvá OZ, včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie

súhlasu s obsahom návrhu dôjde k navrhovateľovi.

Podľa § 44 ods. 2 OZ, prijatie návrhu, ktoré obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo iné zmeny,
je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh. Prijatím návrhu je však odpoveď, ktorá vymedzuje
obsah navrhovanej zmluvy inými slovami, ak z odpovede nevyplýva zmena obsahu navrhovanej zmluvy.

Podľa § 46 ods. 1,2 OZ písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy,
pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí,
ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti,
musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech

zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú
najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez
splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 451 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným
obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného
právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný
z nepoctivých zdrojov.Podľa § 456 OZ, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa
nej dostal.

Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné

poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. , na účely tohto zákona sa rozumie:
a) spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania,
b) veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v

rámci svojej podnikateľskej činnosti,
d) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,

provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o
spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,

h) celkovou čiastkou, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, súčet celkovej výšky spotrebiteľského úveru a
celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom,
i) ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským
úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19,
j) úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru úroková sadzba vyjadrená ako fixné alebo variabilné

percento, ktoré sa na ročnom základe uplatňuje z výšky čerpaného spotrebiteľského úveru,
k) fixnou úrokovou sadzbou spotrebiteľského úveru jedna úroková sadzba spotrebiteľského úveru
dohodnutá medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na celú dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo viac úrokových sadzieb spotrebiteľského úveru dohodnutých
medzi veriteľom a spotrebiteľom v zmluve o spotrebiteľskom úvere na čiastkové obdobia s výhradným

použitím fixného konkrétneho percenta; ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere nie sú stanovené všetky
úrokovésadzbyspotrebiteľskéhoúveru,úrokovásadzbaspotrebiteľskéhoúverusapovažujezafixnúiba
na tie čiastkové obdobia, na ktoré sú úrokové sadzby spotrebiteľského úveru určené výhradne použitím
fixného konkrétneho percenta dohodnutého pri uzavretí zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
l) celkovou výškou spotrebiteľského úveru maximálna výška alebo súčet všetkých finančných

prostriedkov poskytnutých na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu.
Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom
trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,

miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u
veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,

i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokovésadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané

na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,

o) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej
úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
p) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
t) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení
spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti podľa § 16,

y) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok.

Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a
bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až

k), r) a y), alebo ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera
nákladov v neprospech spotrebiteľa.

Podľa § 73 ods. 3 zákona č.335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodcovská
zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými v čase jej uzavretia.

Podľa § 3 ods. 1 zákona č.244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, rozhodcovská zmluva je dohoda
medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú
v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z., rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je
neplatná.

Podľa § 45 ods. 1, písm. e), i), j), k) a l) zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému

účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak:
e)spotrebiteľskározhodcovskázmluvaneobsahujenáležitostipodľa§3alebojetuinýdôvodneplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy,
i)stályrozhodcovskýsúdrozhodolvrozporesustanoveniamivšeobecnezáväznýchprávnychpredpisov
na ochranu práv spotrebiteľa (napr. § 53 OZ, zákon č. 266/2005 Z.z., zákon č.250/2007 Z.z., zákon

č.129/2010 Z.z., zákon č. 102/2014 Z.z., zákon č. 151/2014 Z.z.) a toto porušenie mohlo mať vplyv na
výsledok sporu,
j) rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom,
k) výkon rozhodcovského rozsudku by bol v rozpore s verejným poriadkom Slovenskej republiky,

l) rozhodcovský rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 46 ods. 1 zákona č.335/2014 Z.z., žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať
v lehote troch mesiacov odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského
rozhodcovského konania. Ak účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu

rozhodcovského rozsudku a rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od
doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.9. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že právny vzťah medzi žalobcom a
žalovaným založený žiadosťou o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvou o revolvingovom úvere
zo dňa 05.08.2011 (podpis žalobcu je zo dňa 01.08.2011) je vzťahom spotrebiteľským, kde žalobca

vystupuje ako spotrebiteľ a žalovaný ako dodávateľ. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný
žalobcovi poskytol peňažné prostriedky ani to, že žalobca žalovanému časť poskytnutých prostriedkov
vrátil. Sporné nebolo ani to, že žalobca napadol žalobou rozhodcovský rozsudok včas, vzhľadom na čo
má súd s poukazom na § 151 ods. 1 CSP v spojení s § 46 ods. 1 zákona č.335/2014 Z.z. za to, že žaloba
bola žalobcom uplatnená včas. Vecnú legitimáciu strán sporu má súd preukázanú s poukazom na §

45 ods. 1 zákona č.335/2014 Z.z., keďže žalobca aj žalovaný boli účastníkmi rozhodcovského konania,
ktoré bolo ukončené vydaním napadnutého rozhodcovského rozsudku.

10. Podľa § 9 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí mať písomnú formu. Z vykonaného dokazovania súd považuje za preukázané, že žalobca dňa
01.08.2011 vyplnil časť formulára žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom

úvere - body 1 až 5. Časť formulára (bod 6 ) označený ako „Údaje o schválenom revolvingovom úvere
v EUR“ bol vyplnený žalovaným dodatočne dňa 05.08.2011, čo je zrejmé už z textu v zátvorke, kde je
uvedené „nevypĺňajte“ a rovnako je táto skutočnosť zrejmá z rozdielneho typu písma použitého v bode 6.
Žalovanýtakvyplniltútočasťsámbezaktívnejspoluúčastižalobcu,ktorýsastextomtejtočastiformulára
oboznámil až po jeho doručení. Vzhľadom ku skutočnosti, že všetky podstatné náležitosti zmluvy sú

obsiahnuté práve v bode 6 (niektoré rozdielne ako v bode 5) súd považuje za nevyhnutné, aby sa pri ich
dohodovaní žalobca aktívne zúčastnil, keďže zmluva je dvojstranný právny úkon. V tomto konkrétnom
prípade to tak podľa názoru súdu nebolo. O obsahu zmluvy so všetkými podstatnými náležitosťami sa
žalobca oboznámil až doručením žiadosti/zmluvy s vyplneným bodom 6. Skutočnou zmluvou o úvere je
až zmluva s vyplnenou časťou 6, tú však žalobca nepodpísal.

11. Podľa § 43 až 44 OZ zmluva je uzavretá, ak návrh, ktorý bol predložený druhej strane, bol bez
výhrad prijatý. Ak prijatie obsahuje nejaké výhrady, zmeny a doplnky, teda obsahuje niečo, čo v návrhu
nebolo uvedené, nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy. Ide o odmietnutie návrhu a zmenený návrh sa
považuje za nový návrh od druhej zmluvnej strany. Je nepochybné, že v prípade zmeny údajov v znení

návrhu zmluvy zo strany žalovaného sa jedná o nový návrh na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 2 OZ), ktorý
mal žalobca následne akceptovať. Formulár žiadosti/zmluvy so zmeneným údajom schváleného úveru
v bode 6 (hodnota RPMN) mal byť opätovne (po tejto zmene) podpísaný žalobcom na znak súhlasu
s vykonanými zmenami zo strany žalovaného. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, má súd za to, že
medzi žalobcom a žalovaným nedošlo k platnému uzavretiu zmluvy o revolvingovom úvere z dôvodu, že

nebola zhoda medzi návrhom zmluvy a jej akceptom vo všetkých údajoch požadovaného a schváleného
úveru. Súd teda považoval konanie veriteľa - žalovaného nie za prijatie návrhu predloženého žalobcom,
ale za nový návrh. Dojednanie v bode 2 zmluvných dojednaniach zmluvy o revolvingovom úvere, že
dlžník súhlasí s tým, že veriteľ je oprávnený po posúdení schopnosti dlžníka splácať úver, výšku úveru
znížiť a schváliť iné parametre požadovaného úveru, ako dlžník uviedol v bode 5 žiadosti, aj keď je

uvedené vo všeobecných zmluvných dojednaniach, nemôže v súlade so zákonom umožniť veriteľovi
uzatvoriť platne zmluvu bez toho, aby dlžník takýto nový návrh prijal v súlade so zákonom. Išlo by o
neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatné dojednanie. Pre platnosť zmluvy o spotrebiteľskom
úvere sa podľa § 9 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. vyžaduje písomný návrh a písomné prijatie. Žalovaný
netvrdil, ani nepreukázal, že by jeho (nový) návrh vyplnený v bode 6 žiadosti (ktorý vyplnil až následne

po podpise návrhu žalobcom) bol totožný so „žiadosťou“ žalobcu, resp. že by takýto nový návrh žalobca
v súlade s § 44 ods. 1 a § 46 ods. 2 OZ prijal. Teda, že by návrh bol totožný alebo obdobný s prijatým
návrhom veriteľom a bolo by to urobené písomnou formou. Pokiaľ prijatie návrhu obsahovalo iný obsah,
ako predložený návrh (žiadosť o poskytnutie úveru), išlo o nový návrh a žalobca (dlžník) mal možnosť
takýto návrh buď prijať alebo neprijať. Keďže nedošlo k uzatvoreniu zmluvy v písomnej forme tak, ako

to pre jej platnosť vyžaduje zákon v súlade s § 40 ods. 1 OZ ide o neplatný právny úkon. Podľa § 457
OZ, ak je zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

12. Súd má za to, že vopred pretlačený formulár žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
zmluva o revolvingovom úvere predložený žalovaným je zavádzajúci a pre spotrebiteľa celkom iste

nezrozumiteľný, pretože okrem zákonom vyžadovaných údajov RPMN a priemernej RPMN v zmysle
zákona o spotrebiteľských úveroch obsahuje viacero údajov ako „predpokladaná RPMN úveru pri
poskytnutí revolvingu“ a okrem „ročnej úrokovej sadzby úveru“ aj „ročnú úrokovú sadzbu revolvingu“.
Tieto údaje pôsobia zavádzajúco, mätúco, pričom spotrebiteľ vlastne ani nevie aká je úroková sadzbaposkytovaného úveru. Podľa názoru súdu uvedenie viacerých údajov o ročnej úrokovej sadzbe úveru
(dvomi údajmi - ročná úroková sadzba úveru a ročná úroková sadzba revolvingu) je neprípustné, a nie je
konformné so zmyslom a účelom zákona. Ide o neurčité vyjadrenie podstatnej náležitosti zmluvy, pričom

neurčitosť niektorej podstatnej náležitosti v spotrebiteľskom úvere má ten istý účinok, ako keby uvedenú
náležitosť zmluva vôbec neobsahovala (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 11Co/229/2015).
Ani uvedenie predpokladanej výšky RPMN nespĺňa podmienky zákona o spotrebiteľských úveroch,
keďže spotrebiteľ pri uzavretí zmluvy musí byť informovaný o všetkých podstatných informáciách, ktoré
môžu ovplyvniť jeho rozhodnutie, či do vzťahu vstúpi alebo nie. Údaj označený ako predpokladaný,

spôsobuje stav právnej neistoty spotrebiteľa, kedy si nevie vytvoriť názor, či je vzťah pre neho výhodný
alebo nie, keďže je slabšou stranou zmluvného vzťahu. Veriteľ ako dodávateľ podniká v predmete
činnosti a má výhodnejšie postavenie oproti spotrebiteľovi, pretože vie, ako sa správajú na trhu ostatní
veritelia. Ak zákonodarca explicitne uviedol, že zmluva má obsahovať údaj o ročnej percentuálnej miere
nákladov, nie je možné považovať uvedenie jej predpokladanej výšky za splnenie podmienok. Ak by
totiž zákonodarca mal v úmysle, aby stačil aj predpoklad o budúcom vývoji, v zákone by to uviedol, o to

viac ak ide o vzťah, ktorého stranou je spotrebiteľ, ktorý v právnom poriadku požíva zvýšenú ochranu.
Súd má za to, že keďže nedošlo k uzavretiu platnej písomnej zmluvy, plnenia, ktoré si strany navzájom
poskytli, možno považovať za plnenie z neplatného právneho úkonu podľa§ 451 ods. 2 OZ, teda sú
povinní vydať to, čo si navzájom plnili titulom bezdôvodného obohatenia z neplatného právneho úkonu.
Len pre úplnosť súd dodáva, že v prípade, že by súd dospel k záveru, že by bola dodržaná písomná

forma, zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti minimálne podľa § 9 ods. 2 písm. a), f), i), k), y) zákona
o spotrebiteľských úveroch, preto by bol úver bez úrokov a bez poplatkov.

13. Navyše súd má preukázané, že žalobcom bol poskytnutý typický spotrebiteľský úver a zmluva je o
úvere revolvingovom, čo môže na spotrebiteľa pôsobiť nejasne, zavádzajúco a mätúco. Podľa názoru

súdu tak v zmluve nie je uvedený druh spotrebiteľského úveru, chýba tak aj náležitosť podľa § 9 ods.
2 písm. a) zákona č.129/2010 Z.z. V uzatvorenej úverovej zmluve chýbajú podľa názoru súdu aj ďalšie
podstatné náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z., najmä neobsahuje konečnú
splatnosť spotrebiteľského úveru ( § 9 ods. 2 písm. f) Z. z. č. 129/2010 Z. z. ). V zmluve je uvedený len
počet splátok 42, z čoho by síce bolo možné vypočítať konečnú splatnosť úveru, ale zákon vyžaduje

uviesť konkrétny termín (dátum) konečnej splatnosti úveru. V zmluve je síce uvedený počet a výška
splátok, ale absentuje údaj o výške istiny a úroku v jednotlivých splátkach. (§ 9 ods. 2písm. l) z. č.
129/2010 Z. z.). Zmluva obsahuje tri druhy RPMN s rozdielnymi hodnotami. Konkrétne ide o RPMN
úveru, kde v bode 5 zmluvy (uvedená ako predpokladaná) je uvedená hodnota 70,00%, v bode 6 je
uvedená hodnota 66,71 % a priemerná RPMN je všade uvedená v hodnote 46,56 %, predpokladaná

RPMN po revolvingu je v bode 5 v hodnote 63,31 % a v bode 6 70,00 %. Tieto údaje sú podľa názoru
súdu nejasné a nezrozumiteľné pre bežného občana a sú tak v rozpore so zákonnou povinnosťou uviesť
RPMN v predmetnej úverovej zmluve vo forme, ktorá musí byť uvedená nepochybným a zrozumiteľným
spôsobom. Z uvedených dôvodov súd túto zmluvu považuje za zmluvu, kde RPMN uvedená nie je ( §
9 ods. 2 písm. k) z. č. 129/2010 Z. z.). Súd považuje dohodnutú úrokovú sadzbu vo výške 70,00%

sa sadzbu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi. Súd vychádzal z priemernej úrokovej sadzby úverov
poskytnutých v eurách rezidentom eurozóny a zistil, že priemerná sadzba za obdobie august 2011 z
úverov splatných od 1 do 5 rokov je 11,23 %. Viac ako šesťnásobok tejto hodnoty, t.j. 70,00 % považuje
súd za rozpor s dobrými mravmi. Túto časť zmluvy preto súd považuje za neplatnú. Podľa názoru súdu
tak zmluva neobsahuje úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. i) zákona č.129/2010

Z.z.). Z dôvodu, že zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1 zákona
č.129/2010 Z.z. a neobsahuje najmä náležitosti podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. a), f), i), k) a l)
citovaného zákona, preto zo zreteľom na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. a) a b) cit. zákona č. 129/2010
Z. z., súd považuje poskytnutý spotrebiteľský úver za bezúročný a bez poplatkov.

14. Ak rozhodcovský súd napriek vyššie uvedenému vychádzal pri posúdení dôvodnosti žalovaným
uplatneného nároku na zaplatenie zo skutočnosti, že medzi stranami sporu došlo k platnému uzavretiu
právne perfektnej zmluvy o revolvingovom úvere, žalobcom napadnutý rozhodcovský rozsudok
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím je daný dôvod na jeho zrušenie podľa § 45 ods.
1 písm. l) zákona č.335/2014 Z.z. Súd má za to, že naplnené boli aj dôvody podľa písm. i) a j), preto súd

podanej žalobe vyhovel a rozhodcovský rozsudok zrušil.

15. Podľa § 47 ods. 2 zákona č.335/2014 Z. z., pokiaľ by súd zrušil rozhodcovský rozsudok len z týchto
dôvodov, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva by zostala v platnosti a vo veci by rozhodol opätovnestály rozhodcovský súd, ktorý by bol v ďalšom konaní viazaný postupom podľa § 47 ods. 2, 3 zákona
č.335/2014 Z. z. a právnym názorom súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky alebo o inom porušení
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa.

16. Podľa § 45 ods. 3 zákona č.335/1014 Z.z. , však súd v konaní o žalobe o zrušenie rozhodcovského
rozsudku vždy preskúma, či sú dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm.
c), e) a i) až l).

17. Pozornosti súdu neušla časová následnosť podpisu rozhodcovskej zmluvy zo strany jej účastníkov,
ktorú najskôr dňa 01.08.2011 podpísal žalobca, a až následne dňa 05.08.2011 žalovaný. Na základe
vykonaného dokazovania považuje súd uzatvorenú rozhodcovskú zmluvu za neplatnú z dôvodu, že
nebola individuálne dohodnutá. Individuálne dojednanie je také, kde spotrebiteľ má reálnu možnosť ho
neprijať,odmietnuť,hocihopripravildodávateľ.Dôkaznébremenovprípadepreukázaniaindividuálneho
dojednania je na strane žalovaného. V tomto prípade však súd nemá preukázané, že neprijatím,

odmietnutím rozhodcovskej zmluvy by nedošlo k zhoršeniu postavenia žalobcu. Súd sa neuspokojil
so skutočnosťou, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená na samostatnej listine, a že v zmluve
bolo uvedené, že žalobca má právo do 14 dní odstúpiť od zmluvy resp. vzhľadom na vyhlásenie ju
vôbec nemusí podpísať, nakoľko jej uzavretie nie je podmienkou uzatvorenia a vykonávania zmluvy o
revolvingovom úvere.

18. Skutočnosť, že dohoda zmluvných strán o právomoci rozhodcovského súdu netvorila súčasť
všeobecných podmienok poskytnutia úveru, ale bola uzavretá vo forme samostatnej rozhodcovskej
zmluvy, ktorú žalobca podpísal v ten istý deň ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru ešte
neodôvodňuje záver, že táto dohoda bola individuálne dohodnutá a svedčí o vôli žalobcu pristúpiť na

túto osobitnú zmluvnú podmienku. Povahu formulárovej zmluvy totiž majú nielen všeobecné obchodné
podmienky, ale aj predformulované znenia rôznych variant zmlúv, resp. zmluvných ustanovení.
Tomuto typu zmluvy nasvedčuje aj vyhotovenie rozhodcovskej zmluvy v danej veci, ktoré má povahu
formulára obdobného tomu, ktorého prostredníctvom mali zmluvné strany uzavrieť aj samotnú zmluvu
o revolvingovom úvere. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť akceptovaná

ako prejav zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. V
danom prípade z návrhu rozhodcovskej zmluvy nevyplýva, že spotrebiteľ mal reálnu možnosť obsah
predloženej formulárovej rozhodcovskej zmluvy ovplyvniť, resp. niektoré zo zmluvných dojednaní
vylúčiť. Rozhodcovská zmluva navyše nebola napriek jej formulácii skutočne alternatívnou. Žalovaný
(dodávateľ) podaním žaloby na začatie konania na rozhodcovský súd uskutočnil výber predpokladaný

v rozhodcovskej zmluve. Po tomto výbere už žalobca (spotrebiteľ) nemal faktickú možnosť podať návrh
na začatie konania pred všeobecným súdom, musel sa podrobiť rozhodcovskému konaniu, čím došlo k
porušeniu Ústavou SR garantovaného práva každého na spravodlivý súdny proces pred nezávislým a
nestrannýmsúdom.Spornosťvovyváženostivzájomnéhozmluvnéhovzťahu,pokiaľideorozhodcovskú
zmluvu, navyše vyvoláva i skutočnosť, že len žalovaný, ktorý návrh rozhodcovskej zmluvy formulárovo

pripravil, teda dodávateľ, určuje rozhodcovský súd, ktorý je oprávnený v rozhodcovskom konaní spory
vyplývajúce z danej zmluvy rozhodnúť. Takouto formuláciou rozhodcovskej zmluvy bolo žalobcovi
odňaté právo slobodnej voľby uplatnenia či bránenia svojho práva nielen medzi všeobecným súdom
a rozhodcovským konaním, no aj právo slobodného výberu konkrétneho rozhodcovského súdu, ktorý
by spor z danej spotrebiteľskej zmluvy podľa voľby spotrebiteľa rozhodol. Takéto zmluvné dojednanie

reálne vytvára značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a to v neprospech
spotrebiteľa. Pri ochrane spotrebiteľa preto v súvislosti s rozhodcovskou zmluvou je nevyhnutné, aby
spotrebiteľ mal možnosť požiadať všeobecný súd o ochranu, okrem, ak si rozhodcovský súd osobitne
nevyjednal(výslovnesihoželal).ObdobnýprávnynázorzaujalKrajskýsúdvBanskejBystricivrozsudku
sp.zn. 13Co/489/2015 zo dňa 09.08.2016, resp. v rozsudku sp.zn.16Co/920/2015 zo dňa 15.12.2016.

19. Zo súdnej praxe v obdobných sporoch považuje súd za pravdepodobné, že neuzatvorením
rozhodcovskej zmluvy by žalobcovi úver poskytnutý nebol. Súd má preukázané, že žalobca podpísal
rozhodcovskú zmluvu ako prvý a až následne rozhodcovskú zmluvu spolu s „úverovou zmluvou“
podpísal žalovaný. Žalovaný mal tak už preukázané, či žalobca rozhodcovskú zmluvu podpísal alebo

nie. Nebolo teda preukázané, či by žalobca v prípade, nepodpísania rozhodcovskej zmluvy získal
požadovaný úver. Vyhlásenie veriteľa v rozhodcovskej zmluve o tom, že uzavretie rozhodcovskej zmluvy
nie jej podmienkou spotrebiteľského úveru nepovažuje súd za preukázané. Predmetná rozhodcovská
zmluva podľa názoru súdu spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvnýchstrán v neprospech spotrebiteľa a to tým, že v prípade podania žalobného návrhu dodávateľom núti
spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu pred rozhodcovským súdom, ktorý vopred vybral
dodávateľ a zbavuje ho možnosti riešiť spor pred všeobecným súdom. V rozhodcovskej zmluve je síce

uvedené, že svoje právo môžu strany uplatniť aj pred všeobecným súdom, čo však už po podaní návrhu
na rozhodcovský súd nie je možné. Z povahy veci je zrejmé, že žaloby o zaplatenie poskytnutých
peňažných prostriedkov podávajú výlučne dodávatelia (poskytovatelia úverov), čím je spotrebiteľ
zbavený reálnej možnosti, aby bola jeho vec prejednaná na všeobecnom súde. Ďalším dôvodom
neplatnosti rozhodcovskej zmluvy je aj fakt, ktorý už súd konštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere

nevznikla, čiže neexistuje. Pokiaľ teda súd konštatuje, že nebola uzatvorená zmluva o úvere v zmysle §
9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. nemôže byť platná ani rozhodcovská zmluva, ktorá mala zabezpečiť
nároky z tejto zmluvy.

20. Predloženú rozhodcovskú zmluvu súd preto považuje za absolútne neplatnú, od ktorej nie je možné
odstúpiť z dôvodu, že je neplatná od samého počiatku. Súd preto zrušil rozsudok aj z dôvodu uvedeného

v § 45 ods. 1 písm. e) zákona č.355/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní.

21. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z. , ak súd zruší rozhodcovský rozsudok z dôvodu
neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia na
návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu

uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe. Vzhľadom na uvedené môže
žalovaný po právoplatnosti tohto rozsudku podať na tunajší súd návrh, na pokračovanie v konaní vo
veci, a to v rozsahu uvedenom v žalobe zo dňa 25.11.2015, ktorú podal na rozhodcovský súd.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa

ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo
veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný v celom rozsahu, vzniklo mu tak právo na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej
značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s

prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred

súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).