Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 28. apríl 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 13C/59/2003

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103899627
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Vozárová
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2103899627.32

Uznesenie

Okresný súd Trnava v právnej veci žalobkyne: STEFE Trnava, s. r. o., IČO: 36277215, Trnava,
Františkánska 16, zastúpená advokátkou: JUDr. Ružena Bubenčíková, Trnava, Kollárova 8, proti
žalovanému: V. R., narodený XX.XX.XXXX, L., R. X, o zaplatenie 130,98 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie zastavuje.

II. Žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. Štát má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 18.06.2003 domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 3.946,- Sk (130,98 eur) s príslušenstvom a náhrady

trov konania z titulu nedoplatku za služby spojené s užívaním bytu za obdobie rokov 1999 až 2003,
ktoré žalobkyňa poskytla na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 30.03.1998 žalovanému, ktorý je
vlastníkom bytu č. X na C. ulici č. X v L..

2. Žalovaný sa vzájomnou žalobou doručenou súdu dňa 30.12.2010 zmenenou podaním zo dňa
28.11.2013 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalobkyni povinnosť zaplatiť žalovanému

sumu 210,71 Eur s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne z priznanej istiny od 01.06.2003 do
zaplatenia.

3. Okresný súd Trnava rozsudkom č.k. 13C/59/2003 - 747 zo dňa 09.10.2013 návrh zamietol,
žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v sume 730,26 €, do troch dní
od právoplatnosti rozsudku a žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Trnava trovy konania

štátu v sume 833,07 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

4. Okresný súd Trnava dopĺňacím rozsudkom č.k. 13C/59/2003 - 794 zo dňa 03.10.2014 vzájomný
návrh žalovaného o uloženie povinnosti žalobkyni zaplatiť žalovanému sumu 210,71 Eur s úrokom z
omeškania vo výške 13 % ročne z priznanej istiny od 01.06.2003 do zaplatenia zamietol a žalovanému
uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania týkajúcu sa vzájomného návrhu, spočívajúcu v

náhrade trov právneho zastúpenia v sume 261,16 Eur k rukám právneho zástupcu žalobkyne a to do
troch dní od právoplatnosti tohto dopĺňacieho rozsudku.

5. Krajský súd v Trnave rozsudkom č.k. 10Co/543/2014-846 zo dňa 11.6.2015 na odvolanie žalobkyne
aj žalovaného rozhodol, tak, že I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z 9. októbra
2013 ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie. II. Dopĺňací rozsudok súdu prvého stupňa z 3. októbra

2014 vo veci samej potvrdzuje a v časti trov konania mení tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni
k rukám jej advokátky náhradu trov prvostupňového konania o vzájomnej žalobe v sume 237,25 eur do3 dní. III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni k rukám jej advokátky náhradu trov odvolacieho konania
o vzájomnej žalobe v sume 67,52 eur do 3 dní.

6. Z odpovede na lustráciu v Registri obyvateľov SR zo dňa 13.11.2015 súd zistil, že žalovaný N.
C. zomrel dňa XX.XX.XXXX v L.. Z osvedčenia o dedičstve č.k. 27D/84/2015, Dnot 174/15-106 zo
dňa 19.01.2017 vyplynulo, že žalovaný N. C. zomrel dňa XX.XX.XXXX, jediným závetným dedičom po
poručiteľovi je V. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom L., R. X., synovec a celé dedičstvo po poručiteľovi
nadobúda do vlastníctva jediný závetný dedič V. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom L., R. X.

7. Okresný súd Trnava uznesením č.k. 13C/59/2003 - 923 zo dňa 06.03.2017 rozhodol tak, že pokračuje
v konaní s dedičom žalovaného, ktorým je V. R., narodený XX.XX.XXXX, bytom L., R. X vzhľadom na
to, že žalovaný zomrel počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo a jedná sa o majetkový
spor.

8. Žalobkyňa podaním zo dňa 20.07.2016, doručeným súdu dňa 22.07.2016 zobrala svoju žalobu späť
a žiadala konanie zastaviť z dôvodu, že žalobkyňa si pohľadávku uplatnila v dedičskom konaní.

9. Žalovaný V. R., právny nástupca pôvodného žalovaného N. C., k späťvzatiu žaloby žalobkyňou
uviedol, že ako dedič zomrelého žalovaného nesúhlasí so späťvzatím žaloby z dôvodu, že konanie

trvá už 14 rokov, počas celej tejto doby boli pôvodný žalovaný tak dnes i on osobne vystavení právnej
neistote a bolo porušené jeho Ústavou SR zaručené právo na rýchly a objektívny priebeh súdneho
konania. Žalobkyňa počas celého konania nepredložila súdu ani súdnym znalcom základné technicko-
ekonomické podklady k vykonaniu znaleckého posudku za obdobie v zmysle petitu žaloby. V priebehu
konania sa žalobkyňa pokúsila vykonať dražbu bytu žalovaného, voči čomu musel pri obrane využiť

advokátsku pomoc, na čo musel vynaložiť zo svojich finančných prostriedkov sumu 730,26 eur, ktorá je
uvedená v súdnom spise a bola i predmetom rozsudku č.k. 13C/59/2003-747 zo dňa 09.10.2013, kde
súd uložil túto sumu uhradiť žalobkyni v prospech žalovaného. Počas konania bol žalovaný a jeho právny
nástupca ako jeho splnomocnený zástupca označovaný titulom neplatič a to nielen zo strany žalobkyne,
ale i na verejnosti, na domových schôdzkach pred verejnosťou a to za stavu, že kontrolný znalecký

posudok vypracovaný Q.. L. jednoznačne poukázal vo svojich záveroch na skutočný stav vzájomných
finančných záväzkov medzi žalobkyňou a žalovaným. Preto je jeho povinnosťou očistiť dobré meno
nebohého žalovaného, ktorý bol jeho strýkom a tak isto jeho, hlavne pred verejnosťou a spolumajteľmi
domu C. X., L.. Preto právny nástupca trvá na pokračovaní súdneho konania vo veci.

10. Podľa § 144 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobca môže
vziať žalobu späť.

11. Podľa § 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

12. Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

13. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov

konania protistrane.

14. Podľa § 259 CSP ak pri dokazovaní vznikne povinnosť, ktorá je spojená s výdavkami inej osoby,
má táto osoba tie isté práva a povinnosti pri ich uplatnení ako svedok..

15. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

16. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

17. Späťvzatie žaloby (návrhu na začatie konania) je jedným zo širokej škály dispozičných oprávnení
žalobcu ako účastníka konania s postavením tzv. dominus litis (pána sporu), ktorý má právo procesnými
úkonmi, ktoré sú prejavom jeho autonómnej vôle, ovplyvňovať priebeh a smerovanie celého súdnehokonania (tzv. dispozičný princíp občianskeho súdneho konania). Vôľa žalobcu dosiahnuť zastavenie
konania prostredníctvom inštitútu späťvzatia žaloby je však limitovaná dvoma skutočnosťami, a to
nesúhlasom druhej procesnej strany so zastavením konania a existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré

konanie zastaviť nemožno. Dôkazné bremeno existencie takýchto vážnych dôvodov potom v konaní
nesie žalovaný. Pokiaľ ide o vymedzenie pojmu vážne dôvody, zákon túto otázku nerieši, preto treba
vychádzať z toho, že posudzovanie vážnosti dôvodov je výlučne vecou voľnej úvahy a hodnotiaceho
úsudku súdu. Tie však nie sú svojvoľné, pretože súd pri posudzovaní závažnosti dôvodov berie na zreteľ
jednotlivé skutkové okolnosti prípadu a povahu uplatňovaného nároku, a hodnotí predovšetkým možné

dôsledky zastavenia konania z hľadiska právneho a faktického stavu vzťahov medzi účastníkmi a dopad
na postavenie účastníkov, najmä žalovaného, s prihliadnutím na mieru ohrozenia jeho práv a právom
chránených záujmov. Ak súd dospeje k záveru o dôvodnosti požiadavky na prejednanie a rozhodnutie
veci, môže v konaní pokračovať podľa § 96 ods. 2 O.s.p., v opačnom prípade konanie zastaví (Najvyšší
súd SR, sp. zn. 4Cdo/136/2010).

18. Vzhľadom na to, že žalobkyňa vzala svoju žalobu späť a žiadala konanie zastaviť, súd v súlade
s citovaným zákonným ustanovením konanie zastavil a to aj napriek nesúhlasu žalovaného, ktorý
nepreukázal existenciou vážnych dôvodov, pre ktoré konanie zastaviť nemožno. Žalovaný na jednej
strane sám vo svojom nesúhlase uvádza, že konanie trvá už 14 rokov, počas ktorých bol pôvodný
žalovaný tak i on vystavení právnej neistote a bolo porušené jeho Ústavou SR zaručené právo na

rýchly a objektívny priebeh súdneho konania, avšak na druhej strane žiada pokračovať v tomto konaní
z dôvodu, že chce očistiť dobré meno nebohého žalovaného a tak isto jeho, hlavne pred verejnosťou
a spolumajteľmi domu. Súd je však toho názoru, že aj zastavením konania z dôvodu späťvzatia žaloby
žalobkyňou dosiahne žalovaný ním sledovaný zámer, nakoľko žalobkyňa nevzala svoju žalobu späť pre
správanie žalovaného, ale z dôvodov na svojej strane a v uznesení o zastavení konania súd neuložil

žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni žiadnu sumu, preto nebude dôvod označovať žalovaného
ani jeho právneho predchodcu za neplatiča ani zo strany žalobkyne ani zo strany susedov. Žalovaným
uvádzaný dôvod na nezastavenie konania tak podľa súdu nie je vážny a neopodstatňuje pokračovanie
v konaní, predmetom ktorého je zaplatenie peňažnej sumy 130,98 eur s príslušenstvom, po zastavení
ktorého nedôjde k ohrozeniu práv a oprávnených záujmov žalovaného, ani sa nijako nezhorší jeho

postavenie vo vzťahu k žalobkyni. Žalovaný navyše tvrdený dôvod nesúhlasu so späťvzatím žaloby
ani nepreukázal, pričom dôkazné bremeno existencie takéhoto dôvodu nesie žalovaný. Samotné
subjektívne presvedčenie žalovaného o vážnosti ním uvedeného dôvodu bez ďalšieho na nepripustenie
späťvzatia nepostačuje. V prípade neoprávnených zásahov do dobrého mena žalovaného či už zo
strany žalobkyne alebo iných osôb a vzniku nemajetkovej ujmy sa žalovaný môže samostatnou žalobou

domáhať ochrany osobnosti podľa § 11 až § 16 Občianskeho zákonníka.

19. O náhrade trov konania žalovaného rozhodol súd podľa ustanovenia § 256 ods. 1 a § 262 ods.
1 CSP tak, že žalovaný má voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, nakoľko
procesne zastavenie konania zavinila žalobkyňa, keď žalobu vzala späť z dôvodu na jej strane a nie pre

správanie žalovaného. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

20. O nároku štátu na náhradu trov konania, ktoré súd zaplatil znalcom Q.. G. C. a P. L. ako znalečné zo
štátnych rozpočtových prostriedkov, rozhodol súd podľa výsledku konania tak, že štát má voči žalobkyni,

ktorá procesne zavinila zastavenie konania, nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov konania štátu rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Trnava.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).