Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. apríl 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/15/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814201337
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.
ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3814201337.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza, sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovou PhD., v právnej veci žalobcov: 1/ Ing. R. M.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom W., V. č. 6, 2/ Q. M., nar. X.X.XXXX, bytom W., ul. W. č. XX, zast. Ing. R. M., nar.
XX.XX.XXXX, bytom W., V. č. X proti žalovanému: Slovenská republika, zast. Ministerstvom dopravy,
výstavby a regionálneho rozvoja SR, Námestie slobody 6, Bratislava 15, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalovaného Okresný úrad Trenčín, odbor výstavby a bytovej politiky, Trenčín, Hviezdoslavova

č. 3, IČO: 00 151 866, o zaplatenie 7.200 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému a vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaného nárok na náhradu trov konania n e
p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou podanou 5.11.2013 uplatnili voči žalovanému nárok na zaplatenie 7.200
eur z titulu náhrady škody, ktorá im vznikla v rámci postupu príslušných orgánov pri riešení

odstránenia časti ilegálnej stavby „Betónový múrik“, pričom išlo o nečinnosť, prieťahy a nedostatky
v konaní. Skutkovo opísali stav tak, že v spoločnom dvore v W., na ul. M. č. XX, XX postavil Y. H.
päť ilegálnych stavieb, a to aj na pozemkoch, ktoré mu nepatrili. Pri výstavbe zničil verejnú zeleň,
znefunkčnil kanalizačnú šachtu, jednu zo stavieb postavil aj na odpadových kanalizačných potrubiach
z dvoch domov. Ďalej zasiahol aj do pozemku, na ktorom stojí susedný dom, obnažil jeho základy a
dokonca na jeho základy a múr nabetónoval jednu z jeho stavieb a susedom zamedzil prístup na

časť ich pozemku, zvod zrážok z jednej zo stavieb zviedol na pozemok susedkov blízko ich domu,
čím dlhodobo podmáčaval základy a murivo domu s dôsledkami na ich ničenie. Pri výstavbe porušil
množstvo ďalších predpisov a nariadení stavebného zákona. Po dobu 15 rokov riešenia týchto stavieb
stavebný úrad porušil množstvo zákonov, predpisov, nariadení. Vydávali sa rozhodnutia s množstvom
chýb, nedostatkov, chyby sa opakovali, nerešpektovali sa pripomienky občanov, účastníkov konania,
nebol zisťovaný skutkový stav, prieťahy musela riešiť prokuratúra, ktorá konštatovala nezákonnosť
postupu. Stavebníkovi nebola uložená žiadna sankcia za to, že pokračoval v stavbe, tolerovala

sa neúčasť stavebníka na konaniach, nevyvodzovali sa žiadne dôsledky, mesto nevyvodilo žiadne
dôsledky z titulu nebezpečného nepovoleného užívania jednej zo stavieb. Dotknutí občania boli nútení
dlhodobo na tieto nedostatky poukazovať, reagovať, zúčastňovať sa na neplodných konaniach, museli
suplovať povinnosť štátnej správy, boli vystavovaní veľkému časovému a finančnému zaťažovaniu,
stresom a bezmocnosti. Jednou zo stavieb bol aj betónový múrik postavený na parcelách č. XXXX,
XXXX, XXXX/X, ktoré stavebníkovi nepatria, ohľadom tejto stavby bolo vydaných 10 rozhodnutí plných

elementárnych chýb, nedostatkov, nezákonnosti a deväť z nich bolo zrušených. V ďalšom poukázal
na postup stavebného úradu, ktorý rozhodnutím z 19.3.2009 vyzýval stavebníka na dodanie dokladov,
tento ich nedodal, dňa 28.5.2009 časť stavby odstránil. Časť stavby v základoch je naďalej umiestnenána parcelách č. XXXX a XXXX/X, pričom na parcele č. XXXX sú nezákonne nabetónované na základy
domu č. XX, zadržiavajú tým priesakové vody, čo spôsobuje vlhnutie priľahlého domu. V ďalšom mesto
nesprávne postupovalo, keď 11.6.2009 sa uskutočnilo konanie bez účastníkov, v zápisnici je uvedené,

žečasť stavbyjeodstránená,ale základy naparcele č. XXXXaXXXXtamzostali.Vdôsledkuorgánov
prokuratúry bolo potrebné konanie opakovať dňa 20.11.2012 za účasti účastníkov konania, bola
nutná ďalšia zápisnica. Následne mesto nedoručilo rozhodnutie zo dňa 19.3.2009, nebola doručená
ani zápisnica z konania z 11.6.2009, tieto boli doručené až na urgencie, rozhodnutie zo dňa 11.6.2009
bolo nezákonné, malo veľa nedostatkov, odvolanie zo dňa 28.7.2009 bolo na KSU Trenčín zaslané

oneskorene,čímvznikliprieťahy.Ďalejmuselipodávať rôznepodnetynaOPaKPvdôsledku nečinnosti
a nesprávneho postupu mesta, naďalej upozorňovali, že základy stavby sú stále umiestnené aj na
parcele č. XXXX a robia problémy. Na uvedené odpovedá mesto nepresnou a nezákonnou odpoveďou
z 13.12.2011, nepravdivo uvádza, že základy nikdy do parcely č. XXXX nezasahovali, vyjadrenia mesta
sú zmätočné. Ďalšia analýza nesprávnych úradných postupov a nezákonných zásahov bola podaná na
mesto podnetom zo dňa 16.2.2013, na čo mesto znovu odpovedá len formálne. Nesprávny je postup

mesta aj v tom, že sa zbavuje povinnosti nariadiť odstránenie celej stavby, ale listom zo dňa 28.11.2012
odkazuje účastníkov konania na súd, ktorý má suplovať povinnosť mesta. V rámci tohto procesu
podávali viacero sťažností, ktoré boli vybavené formalisticky, nedôsledne, predovšetkým prípisom zo
dňa 25.8.2011. Žiadosť o predbežné prerokovanie nároku v súvislosti s odstraňovaním časti stavby
betónového múrika bola žalovanému postúpená dňa 26.4.2013, tento sa vyjadril prípisom zo dňa

16.9.2013. Je evidentné, že sa s problematikou vôbec nezaoberal, opakovane si rozporuje v otázke
zásahu stavby do parcely č. XXXX, pritom mesto mnohými listami, zápisnicami a rozhodnutiami
potvrdilo, že stavba je na parcele č. XXXX. K mnohým podstatným pripomienkam sa nevyjadruje,
čím v podstate nárok žalobcov priznáva. Ďalej podrobne hodnotí vybavenie žiadosti o predbežné
prerokovanie zo strany žalovaného. Neobyčajne veľký rozsah nesprávnych úradných postupov,

nečinnosti a nezákonných zásahov do práv orgánom verejnej správy evidentne spĺňa podmienky
zákona č. 514/2003 Z.z., pretože ide o prípad hodný osobitného zreteľa, boli v súlade s § 9 zákona
porušované postupy, a to urobiť úkon, boli produkované prieťahy, poškodzovanie ich cti, nutnosť obrany,
reakcie na chyby a zmätky vytvárali dojem, akoby niečo nebolo normálne, rozhodnutia neboli vydané
v stanovenej lehote, boli zmätočné zápisnice, nutnosť poukazovania na ich nezákonnosť, opakovanie

konaní a podobne. Keďže môže ísť aj o trestný čin, vytvárajú sa nároky aj na nemajetkovú ujmu v zmysle
§ 17 citovaného zákona. V dôsledku uvedeného vznikla občanom veľká časová, finančná a psychická
záťaž, sústavná potreba poukazovať na nečinnosť a zmätočnosť konaní, vypracovanie množstva
korešpondencie, analýz nedostatkov, sťažností, nenariadenie odstránenia celej stavby, problémy a
nezákonnosti v súvislosti so zanedbaním povinností, stresy a ignorovania pripomienok a nečinnosti,

zhoršenie hygienických podmienok v súvislosti s ponechaním základov, bezmocnosť a stresy pri
nezákonnom a alibistickom odkázaní na súd, zmätočnými a nezákonnými uvádzaniami situovania
stavby a jej zásahov do parcely č. XXXX, ponižovanie v súvislosti s neriešením sťažností, uvádzaním
nepravdivých, zavádzajúcich skutočností, výsmech a dokazovanie. S odkazom na odškodňovanie
prieťahov v konaním Európskym súdom pre ľudské práva uplatňuje od žalovaného čiastku 7.200 eur.

2. Súd vyzýval žalobcov uznesením z 14.8.2014 na doplnenie žaloby o podrobnú špecifikáciu žalovanej
sumy, nech označí orgán, ktorý sa mal nesprávneho úradného postupu dopustiť, resp. označenie
konkrétne rozhodnutia ak ide o jeho prípadnú nezákonnosť a podobne. Žalobcovia upresňujú žalobu
tak, že ide o nárok podľa zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení a nárok sa týka nesprávnych

úradných postupov a nečinnosti Mesta Prievidza. Išlo o postup pri riešení odstránenia časti ilegálnej
stavby „Betónového múrika“ a taktiež pri riešení sťažností podávaných v súvislosti s týmto stavebným
konaním. K opísaniu nesprávneho postupu poukázal na znenie žaloby a príloh k žalobe a rovnako
doložil prvú stranu žiadosti o predbežné prerokovanie na náhradu škody vo výške 4.800 eur, ktorá
bola doručená Ministerstvu dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja dňa 26.4.2013. Pričom uviedol,

že obsah žiadosti je totožný so znením žalobného návrhu.

3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril písomne podaním z 8.1.2015. Nárok žalobcov neuznáva a žiada
žalobu zamietnuť. Uplatnený nárok predbežne prerokoval a o výsledku informoval žalobcov listom č.
15628/2013/B622-SV/z.,56597 zo dňa 16.9.2013. Namieta vyjadrenie v žalobe ohľadom tvrdenia, že

má žalovaný nárok priznávať, ide o tvrdenie v rozpore s odpoveďou /viď odpoveď zo dňa 16.9.2003
č.l. 113 spisu/. Krajský stavebný úrad v Trenčíne rozhodnutím č. KSÚ 2009-763/3421-3 zo dňa
9.12. 2009 rozhodol o odvolaní aj žalobcov proti rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 19.6.2009,
ktorým žalobcom nepriznal postavenie účastníkov konania o dodatočnom povolení stavby „Oplotenie“na pozemku parcele č. XXXX. Vydaniu takéhoto rozhodnutia predchádzalo zistenie o odstránení časti
predmetnej stavby na cudzích pozemkoch, čo vyplýva zo zápisnice z 11.6.2009. Rozhodnutím KSU
zo dňa 3.2. 2009 bolo zrušené rozhodnutie stavebného úradu zo dňa 12.6.2008 o odstránení

časti stavby oplotenie nachádzajúcej sa na pozemkoch parcela č. XXXX/X, XXXX, XXXX a XXXX
v k.ú. W., a to časti oplotenia s nadzemnou murovanou časťou a základom na parcele č. XXXX/
X, XXXX a XXXX v k.ú. W. a vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie. Po vykonanom
šetrení ohľadom umiestnenia stavby bolo zrejmé, že neodstránená časť stavby končiaca oceľovou
bránkou sa nachádza výlučne na pozemku č. XXXX, stavebný úrad zistil, že stavebník odstránil

časť stavby na pozemkoch parcele č. XXXX/X, XXXX, XXXX a XXXX v k.ú. W.. Na základe žaloby
podanej žalobcom zákonnosť rozhodnutia preskúmal aj KS v Trenčíne, ktorý uznesením č. 13S
79/2011 zo dňa 25.10.2011 súdne konanie zastavil. Stavebný úrad následne rozhodnutím z 5.10.
2011 dodatočne povolil časť stavby Oplotenie na pozemku parcele č. XXXX k.ú. W. vo vlastníctve
stavebníka Y. H.. N. na základe podnetu OP Prievidza bolo vykonané šetrenie - štátny stavebný
dohľad dňa 20.11.2012, a to na pozemkoch parcele č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX k.ú. W.,

pričom bolo zistené, že múrik je odstránený z týchto pozemkov, pričom v zmysle Polohopisného plánu
skutočného stavu nehnuteľností na KN parcele č. XXXX, XXXX/X, XXXX, XXXX pôvodný múrik
sa nachádzal na pozemkoch parcele č. XXXX, XXXX/X, XXXX; nenachádzal sa na pozemku parcele
č. XXXX. S poukazom aj na rozhodnutia a vyjadrenia ostatných dotknutých orgánov jednoznačne
vyplýva, že v predmetnej veci správne orgány, súdne orgány a ani orgány OP nevyslovili nezákonnosť

postupu, t.j. nikdy nebol spochybnený postup správnych orgánov vo vzťahu k rozhodnutiu stavebného
úradu, neboli zrušené pre nezákonné riadne rozhodnutia, konania voči žalobcom boli transparentné,
v žalobe uvádzané tvrdenia ohľadom nečinnosti a prieťahov sú všeobecné, nie sú podporené žiadnou
relevantnou argumentáciou. Príslušné orgány sa vždy podrobne zaoberali opakovanými sťažnosťami
žalobcov, žiadosťami o informácie, podnetmi a ich námietkami. Okrem toho žalobcovia v žiadosti o

predbežné prerokovanie nároku uplatnili len škodu 4800 eur, pričom v tomto konaní sa domáhajú škody
7200 eur. Jednotlivé „následky konania a rozhodovania správnych orgánov“, v dôsledku ktorých si
žalobcovia uplatňujú nárok na náhradu škody sú formulované veľmi všeobecne, žalobcovia nedoložili
doklady, ktoré by preukazovali takto vynaložené náklady a trovy, rovnako uplatnená nemajetková
ujma nespĺňa kritériá ustanovené v § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. v platnom znení, nepreukázali, že

namietaná nemajetková ujma by mala mať príčinnú súvislosť s konaním a rozhodovaním stavebného
úradu akrajskéhostavebnéhoúraduvdanej veci.Vžalobe nieje jednoznačneuvedené presnéčasové
obdobie, za ktoré si nemajetkovú ujmu uplatňujú, nie je možné posúdiť prípadnú príčinnú súvislosť
medzi jej vznikom a postupom správnych orgánov v danej veci. Okrem toho vo veci vedenej pred OS
Prievidza sp. zn. 9C 103/2008 bolo rozsudkom z 19.3.2010 poskytnuté žalobcom odškodnenie v

podobe náhrady nemajetkovej ujmy 1.500 eur, pričom v tomto konaní si uplatňovali žalobcovia ohľadom
tej istej stavby škodu za časové obdobie, ktoré je uplatňované aj v tomto konaní. Ide o prekážku v
konaní o res iudicata. Zároveň navrhol vstup vedľajšieho účastníka do konania, a to Mesto Prievidza
a Okresný úrad v Trenčíne, odbor výstavby a bytovej politiky. Súd doručil návrh žalovaného na vstup
do konania ako vedľajšieho účastníka Mestu Prievidza, stavebný úrad Prievidza a Okresnému úradu

Trenčín. Okresný úrad Trenčín súhlasil so vstupom do konania ako vedľajší účastník. Mesto Prievidza,
stavebný úrad Prievidza sa k návrhu na vstup do konania ako vedľajší účastník nevyjadril. Vzhľadom
k tomu, že žalovaný aj naďalej netrval na ich vstupe ako vedľajšieho účastníka, súd preto konal len s
vedľajším účastníkom na strane žalovaného a to Okresným úradom Trenčín.

4. Vedľajší účastník na strane žalovaného v priebehu konania sa stotožnil s vyjadrením žalovaného
v konaní.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu v 1/ rade, výsluchom žalovaného, výsluchom
vedľajšiehoúčastníka,listinnýmidôkazmi,atoZápisom zobhliadkyz11.6.2009,listom Mesta Prievidza

- odstúpenie odvolania zo dňa 28.9.2009, Listom OP Prievidza z 13.1. 2010, Listom na OP
v Prievidzi zo dňa 9.3. 2012, Oznámením KP Trenčín z 11.9.2012, odpoveďou na žiadosť o
výkon štátneho stavebného dohľadu z 28.11.2012, žiadosťou o informáciu z 24.9.2012, listom Mesta
Prievidza z 23.11. 2012, žiadosťou o informáciu zo dňa 26.11.2011, odvolaním sa proti spôsobu a
záveru riešenia OP v Prievidzi z 31.7.2012, listom Mesta Prievidza z 29.11.2012, žiadosťou o informáciu

a riešenie z 16.2. 2013, listom na oddelenie stavebného poriadku z 18.2.2013, sťažnosťou na Ing. S.
z 3.6. 2011, druhou sťažnosťou zo dňa 4.2.2013, listom Mestu Prievidza z 17.6.2013, sťažnosťou -
žiadosťou o informáciu z 5.8.2013, listinami - ďalšie oprávnené sťažnosti, nezákonné rozhodnutia,
rozhodnutiaMestaPrievidza kstavbe-prehľadrozhodnutí;podaním-Ignorovanie rozhodnutíažiadostío dodanie príslušných dokladov, podaním - prístup stavebného úradu k stavebníkovi ilegálnych stavieb,
písomným vyjadrením žalobcov z 10.9.2014, časťou žiadosti o predbežné prerokovanie na náhradu
škody doručenej 26.4.2013, odpoveďou na návrh na predbežné prerokovanie nároku z 16.9. 2003,

písomným vyjadrením žalobcov z 6.3. 2015, rozhodnutiami Mesta Prievidza č. 2.4.3.01-1611-2007 z
5.4. 2007, č. 2.4.2.-06-2010-2008 zo dňa 12.2.2008, sp. zn. 2.4.3.06- 627 - 2009 zo dňa 19.3.2009,
rozhodnutím Mesta Prievidza č.sp. 2.4.2. - 06-2010 - 2008 zo dňa 19.6. 2009, rozhodnutím
Krajského stavebného úradu Trenčín č.j KSU - 2007-722/2070-2Km zo dňa 16.8.2007, sp. zn. KSU
2009-206/434-1/km zo dňa 3.2. 2009, žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku na náhradu

škody doručenej 3.11.2011, spismi OS Prievidza sp.zn. 9C 110/2011, 17C 142/2011, 12C 108/2012,
16C 144/2011, 16C 111/207, 5C 63/2011, rozsudkami 9C 103/2008 zo dňa 19.3.2010 v spojitosti s
rozsudkom KS TN 5Co 179/2010 zo dňa 3.5. 2011 , na základe čoho zistil tento skutkový stav:

6. Z predložených písomností žalobcami vyplývajú nasledovné skutkové zistenia:

6.1. Zo zápisu z obhliadky miesta stavby „Oplotenie“ z 11.6. 2009 vykonanej na základe oznámenia
stavebníka Y. H. vyplýva konštatovanie, že časť oplotenia je odstránená z parcely č. XXXX/X, XXXX,
XXXX, XXXX, zápisnica je podpísaná J.
6.2. Rozhodnutím Mesta Prievidza č.s.p. 2.4.2. - 06-2010-2008 zo dňa 19.6. 2009 mesto ako
stavebný úrad rozhodol o tom, že K. V., Y. V., Z. A., J.. R. M., Q. M. nie sú účastníkmi konania

vedeného podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení stavby „Oplotenie“ na pozemku
parcele č. XXXX v k.ú. W.. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva, že z miestneho šetrenia zo
dňa 11.6. 2009 vyplýva zistenie, že došlo stavebníkom k odstráneniu stavby oplotenia na parceliach
XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX k.ú. W., v ďalšom konaní sa bude stavebný úrad zaoberať len časťou
stavby, ktorá sa nachádza na parcele č. XXXX vo vlastníctve stavebníka Y. H.. Vzhľadom k tomu,

že uvedené osoby nie sú stavebným konaním dotknuté.

6.3. Listom z 29.7. 2009 žiadali K. V. a spol. stavebný úrad o doručenie rozhodnutia z XX.X. XXXX a
zápisnice v súvislosti s ilegálnou stavbou betónového múrika z 11.6. 2009, na ktoré šetrenie neboli
pozvaní. Z pripojeného rozhodnutia KSÚ Trenčín zo dňa 3.2.2009 vyplýva, že krajský stavebný úrad

zrušil prvostupňové rozhodnutie stavebného úradu, ktorým rozhodol zo dňa 12.6. 2008 pod č.s.
2.4.3. -06-2010-2008 o nariadení odstránenia stavby oplotenia nachádzajúceho sa na označených
pozemkov zdôvoduporušeniaviacerýchzákonnýchustanovení.Zpriloženéhorozhodnutia stavebného
úradu zo dňa 19.3. 2009 vyplýva, že stavebník bol vyzvaný na doloženie dokladov - parciel, na
ktorých sa stavba oplotenia nachádza, kópiu katastrálnej mapy, doplnenie projektovej dokumentácie a

za tým účelom sa stavebné konanie prerušuje.

6.4. Listom z 28.9. 2009 odstupuje Mesto Prievidza Krajskému stavebného úradu Trenčín odvolanie
spolu so spisovým materiálom proti rozhodnutiu o vylúčení účastníkov konania - konanie o dodatočnom
povolení stavby „Oplotenie“ stavebníka Y. H..

6.5. Listom z 13.1.2010 OP Prievidza K. V. a spol. odpovedá OP v Prievidzi na podnet pre nečinnosť,
resp. prieťahy v konaní, v ktorom bolo vydané rozhodnutie č. 2.4.3 -06-2010 z 19.6. 2009. Voči
rozhodnutiu bolo dňa 29.7. 2009 podané odvolanie, stavebný úrad následne postupoval v zmysle
zákona č.71/1976Zb.osprávnomkonaníaupovedomilúčastníkov oodvolaníavyzval ichkvyjadreniu.

Dňa 28.9.2009 odstúpil celý spisový materiál Krajskému úradu v Trenčíne, tento bol doručený dňa
13.10.2009. Z vyššie uvedeného vyplýva, že zo strany Mesta Prievidza nezákonnosť spočívajúca v
nečinnosti už bola odstránená, pretože odvolanie spolu so spisom bolo zaslané na rozhodnutie
odvolaciemu orgánu.

6.6. Sťažnosťou z 3.6.2011 sťažovatelia K. V. a spol. podávajú Mestu Prievidza sťažnosť na Ing.
W. S., vedúceho oddelenia stavebného poriadku, ktorú odôvodňujú množstvom porušenia zákonov,
nesprávnymi úradnými postupmi, neefektívnym postupom v stavebnom konaní, jeho prístupy 7 rokov
privádzali občanov do zúfalstva a spôsobili potrebu poukazovať na nedostatky, porušenia zákona
stovkami hodín. Bolo vydaných 15 nezákonných rozhodnutí, plných chýb a nedostatkov a podobne.

6.7. Žiadosťou z 26.11.2011 žiadajú K. V. a spol. Mesto Prievidza o informáciu o ďalšom riešení veci
ilegálnej stavby betónového múrika, keď dňa 28.5. 2009 Y. H. zbúral časť múrika bez toho, abymu to bolo nariadené, ide o priestupok, neodstránil základy stavby, tieto vytvárajú ďalšie problémy,
zadržiavajú priesakové vody, sú nabetónované na základy domu č. XX.

6.8. Listom z 9.3. 2012 účastníci stavebného konania K. V. a spol. žiadajú OP v Prievidzi o odstránenie
nezákonnosti, keď uvádzajú, že v priebehu doby konania o odstránenie stavby betónového múrika
boli vytvorené enormné problémy, produkovali sa prieťahy, porušovali sa predpisy a zákon. Nebol
vypracovaný geometrický plán a podobne. Neskôr stavebník odstránil len časť stavby, základy stavby
osadenéajnacudzompozemku všakponechal. Naprípisydoručenémestu, totonereaguje adekvátne,

pričom ako stavebný úrad je povinný nariadiť odstránenie celej stavby.

6.9. Žiadosťou z 24.9.2012 žiadajú žalobcovia Mesto Prievidza, odbor stavebného poriadku o
informáciu kedysanariadiodstránenie časti betónovéhomúrika,ktoránebolaodstránená,atozákladov
stavby.

6.10. Listom z 31.7.2012 K. V. a spol. podávajú na KP Trenčín odvolanie proti spôsobu a záverom
riešenia podnetu zo dňa 9.3.2012 Okresnou prokuratúrou v Prievidzi.

6.11. Upovedomením z 6.8. 2012 OP v Prievidzi oznamuje K. V. a spol., že o ich odvolaní ich
vyrozumie netrestné oddelenie KP v Prievidzi, pretože je ho potrebné považovať za opakovaný

podnet smerujúci proti vybaveniu veci z 19.7. 2012 pod sp. zn. Pd 22/12-24.

6.12. Listom KP Trenčín zo dňa 11.9. 2012 oznamuje Krajská prokuratúra Trenčín žalobcovi v 1/
rade, že Okresná prokuratúra v Prievidzi odložila podnet vo veci postupu Mesta Prievidza v konaní o
dodatočnom povolení stavby betónového múrika predčasne a vo veci je potrebné ďalej pokračovať.

6.13. Listom z 23.11. 2012 Mesto Prievidza ako orgán štátnej správy na úseku ochrany prírody a
krajiny oznamuje stavebnému úradu, že stavbou betónového múrika, resp. odstránenia bez základov
a neodstránenia severnej časti múrika nie sú dotknuté záujmy mesta.

6.14. Listom z 28.11.2012 Mesto Prievidza odpovedá na žiadosť o výkon štátneho stavebného dohľadu
tak, že pri miestnom zisťovaní sa konštatovalo, že betónový múrik je z pozemkov a aj parcely č.
XXXX k.ú. W. odstránený, podľa Polohopisného plánu sa pôvodný múrik nenachádzal na parcele
č. XXXX a materiálový zvyšok odstránenej stavby sa nachádza na pozemkoch XXXX a XXXX/X.
Uvedená skutočnosť bola potvrdená aj predchádzajúcim rozhodnutím Krajského stavebného úradu

zo dňa 9.12. 2009, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Mesta Prievidza zo dňa 19.6. 2009, a
ktorým rozhodnutím boli K. V. a spol. vylúčení ako účastníci stavebného konania. V prípade tvrdenia,
že materiálový zvyšok spôsobuje problémy sťažovateľom, je možné, aby si uplatnili svoje nároky
na príslušnom súde.

X.XX. Listom Mesta Prievidza z 29.11. 2012 odpovedá mesto účastníkom stavebného konania, že
dňa 20.11. 2012 bol vykonaný štátny stavebný dohľad z podnetu OP v Prievidzi vo veci odstránenia
časti stavby betónového múrika v k.ú. Prievidza , parcela č. XXXX/X, XXXX, XXXX, XXXX, ktorého
sa zúčastnili označené osoby. Za mesto Ing. W. S. oboznámil prítomných s dôvodom výkonu štátneho
stavebného dohľadu na výzvu OP v Prievidzi, pričom došlo k doplneniu pôvodnej zápisnice zo

šetrenia z 11.6. 2009, všetci prítomní nemali k zápisnici zo dňa 20.11. 2012 žiadne výhrady.

6.16. Sťažnosťou z 4.2. 2013 sťažovatelia K. V. a spol., podávajú opäť sťažnosť na Ing. S. Mestu
Prievidza, poukazujú na zmätočné zápisnice, porušenia predpisov, zmätočné rozhodnutia plné chýb,
pričom nesúhlasia ani s odpoveďou na prvú sťažnosť.

6.17. Žiadosťou o informáciu z 16.2. 2013 doručenú Mestskému úradu Prievidza dňa 13.2. 2013
žiadajú K. V. a spol. oddelenie stavebného poriadku Mesta Prievidza informáciu, prečo im nebola
doručená zápisnica zo šetrenia z 20.11. 2012, vydávané listiny žiadajú upraviť o tvrdenie, že stavba
múrika je i na parcele č. XXXX, upraviť označenie „zbytkového materiálu“ betónového múrika, preto

žiadajú o reálne riešenie a nie o formálny prístup k veci.6.18. Žiadosťou o informáciu z 18.2.2013 žiadali žalobcovia Mesto Prievidza, oddelenie stavebného
poriadku o informáciu aké sankcie budú voči stavebníkovi vyvodené v súvislosti s nerešpektovaním
povinnosti dodať príslušné doklady k tejto stavby na základe rozhodnutia mesta z 19.3. 2009.

6.19. Sťažnosťou na Ing. S. z 17.6.2013 sťažovatelia K. V. a spol. podávajú Mestu Prievidza opäť
sťažnosť na riešenie predchádzajúcej sťažnosti, ktorý postup nepovažujú za zákonný, ide o
byrokratický prístup, pričom v sťažnosti poukazuje aj na konanie týkajúce sa stavby garáže a skladu.

6.20. Žiadosťou z 5.8.2013 žiadajú sťažovatelia opäť o informácie k riešeniu predchádzajúcich sťažností
na Ing. S., na jeho nesprávne úradné postupy, prieťahy a podobne, pričom nedostali žiadnu relevantnú
odpoveď.

6.21. Z pripojených spisov OS Prievidza vyplýva, že žalobcovia viedli v súvislosti so stavbou
betónového múrika viacero súdnych konaní. Vo veci 9C 110/2011 uplatňovali nárok na náhradu

škody taktiež voči žalovanému žalobou zo dňa 11.7.2011, pričom konanie bolo zastavené uznesením
z 11.12. 2013. Vo veci 17C 124/2011 sa domáhal voči Y. H. obnovy konania vo veci 10C
150/2006, pričom návrh žalobcov na obnovu konania bol zamietnutý uznesením zo dňa 22.8. 2012,
právoplatným 9.4. 2013 v spojitosti s uznesením KS TN 17Co 401/2012 zo dňa 21.2. 2013.
Obdobnému nároku sa domáhali aj vo veci vedenej pod sp. zn. 16C 144/2011, pričom aj v tejto veci

bol návrh na obnovu konania vedeného pod sp. zn. 10C 150/2006 zamietnutý. Vo veci 12C
108/2012 sa domáhali okrem iného i žalobcovia voči žalovanému náhrady škody žalobou podanou
4.7. 2012, pričom nárok sa okrem iného týkal aj betónového múrika, konanie vo veci bolo zastavené
v dôsledku späťvzatia žaloby uznesením z 1.7. 2013. Konania vo veci 16C 111/2007 a 5C 53/2011
sa netýkalo stavby betónového múrika.

7. Žalobcovia v prehľade rozhodnutí vydaných Mestom Prievidza k ilegálnej stavbe Betónový
múrik uvádzajú chronologicky jednotlivé rozhodnutia od 6.8.2003 do 19.6.2009, ktoré hodnotia ako
nezákonné, chybné a nepresné. Permanentne sa zo strany štátnej správy produkovali prieťahy a to
neúmerne dlhé, na ktoré museli účastníci konania ako aj prokuratúra poukazovať a riešenie a ďalšie

konania urgovať, na žiadosti bolo odpovedané vyhýbavo, formálne, aj KSÚ Trenčín kritizuje a
poukazujenanesprávneúradnépostupy,nekvalifikovanéanepreskúmateľné rozhodnutia,bezsprávnej
identifikácie polohy stavby. Na uvedené upozorňovala aj OP v Prievidzi, nebol spoľahlivo zistený
skutkový stav. Takýmto sústavným neodborným prístupom vznikali účastníkom konania veľké časové
zaťaženia, stresy, finančné náklady, materiálne škody, škody na životnom prostredí. V následnom

prehľade poukazujú žalobcovia na prístup stavebného úradu k stavebníkovi stavieb, keď stavebník
sa nedostavil na konanie k stavbe betónový múrik, nedostavil sa na konanie zabezpečovacích
prác, nedodal doklady požadované stavebným úradom, ignoroval rozhodnutie mesta a neodstránil
nebezpečný kábel a podobne. Ďalej preukazuje skutočnosť, že stavba Betónový múrik bola situovaná
aj na parcele č. XXXX prehľadom rozhodnutí Mesta Prievidza, listami a zápisnicami v priebehu

stavebného konania. V odpovedi na písomné vyjadrenie žalovaného k žalobe v podaní z 6.3. 2015
poukazujú na nekompetentný prístup žalovaného k veci, vyjadruje sa mimo podstaty veci, kryje
chyby úradníkov a enormné a dlhodobé porušovanie predpisov. Aj KSÚ Trenčín zaujal stanovisko k
rozhodnutiu stavebného úradu zo dňa 19.6.2009 s tým, že jeho vyjadrenia sú rozporné, poukázal
na prístup Ing. K. k riešeniu otázky odstránenia stavby, čo malo za následok neoprávnené vylúčenie

žalobcov z konania. Žalovaný nezaujíma stanovisko k zmätočnej zápisnici z 11.6.2009, na ktorú boli
nútení poukazovať náročnými postupmi a analýzami na štátne orgány, prokuratúru, zápisnicu museli
opakovať po troch rokoch od prieťahov. Žalovaný nereaguje ani na ďalšie nezákonnosti a zmätočnosti,
pričom ide o presné, konkrétny poukazy na nedostatky podložené dôkazmi. Nárok 7.200 eur pozostáva
zo 4.800 eur v súvislosti s riešením odstránenia časti ilegálnej stavby betónového múrika a 2.400 eur v

súvislosti s nesprávnymi úradnými postupmi pri sťažnostiach na nedostatky v konaní.

8. Z výsluchu žalobcov ďalej vyplýva, že žiadosťou o predbežné prerokovanie nároku zo dňa
24.6.2013 si žalobcovia uplatnili nárok na náhradu škody 4.800 eur a následne žiadosťou z 3.11. 2011
v sume 6.000 eur, pričom časť nároku na náhradu škody zo žiadosti z 3.11.2011 uplatňovali v inom

súdnom konaní pod sp zn. 12C 108/2012, ktoré je zastavené v dôsledku späťvzatia návrhu. Pokiaľ ide
o stavbu betónového múriku uvádzajú, že v roku 1997 bola ilegálne postavená stavba betónového
múrika aj na ich pozemku, pričom táto stavba im zamedzila prístup na časť ich pozemku, zadržiavala
vodu, ktorá pritekala zo záhrady majiteľa. V období rokov 1997 až 2009 mesto vydalo niekoľkorozhodnutí, niektoré nedostatky boli riešené aj v konaní 9C 103/2008, pričom v prebiehajúcom
konaní sa domáha odškodnenia za nesprávny úradný postup definovaný od 11.6.2009, pretože
v tento deň bolo uskutočnené konanie bez ich účasti, čo bol nesprávny úradný postup a poškodenie

ich práv. Z tohto šetrenia bola vyhotovená jednoduchá zápisnica, boli nútení poukazovať na tento
nedostatok a obrátiť sa na prokuratúru, v dôsledku tohto postupu bolo potrebné konanie opakovať.
Nesprávny úradný postup spočíva v tom, že neboli pozvaní na konanie 11.6. 2009, bola vyhotovená
nesprávna, nezákonná zápisnica, mesto nereagovalo na podnety, museli riešiť situáciu cez okresnú
a krajskú prokuratúru, vznikali tým prieťahy, ktoré trvali dva roky. Následným rozhodnutím Mesta

Prievidza boli vylúčení ako účastníci konania z konania, pričom mali právo byť účastníkmi tohto
konania, pretože časť stavby bola na ich pozemku a zo zákona mali právo byť účastníkmi konania.
V dôsledku ich urgencií bolo vykonané ďalšie konanie dňa 20.11.2012, čo znamenalo prieťahy
ďalšie tri roky. Nesprávny úradný postup Mesta Prievidza spočíval v tom, že stavebník bol vyzvaný
asi 8x na doloženie dokladov k stavbe, čo neučinil a mesto bolo povinné dať odstrániť túto stavbu,
čím vznikali žalobcom ďalšie problémy. Stavebník bez toho, aby mu to bolo nariadené odstránil časť

stavby, asi štvrtinu tak, že základy ponechal a mesto na to nereagovalo. Na upozornenia žalobcov
mesto nereagovalo. Pritom mesto na viacerých listinách uvádza, že betónový múrik je postavený aj
na ich parcele č. XXXX k.ú. W.. Následne mesto začalo tvrdiť, že táto stavba nikdy na pozemku
XXXX situovaná nebola, čo je nesprávny úradný postup. Mesto ďalej nesprávne odkázalo žalobcov
na podanie žaloby, hoci to bolo povinné riešiť mesto.

9. Pokiaľ ide o preukázanie škody, táto podľa žalobcov predstavuje nemajetkovú ujmu, pretože
žalobcom bola spôsobená enormná psychická, časová, finančná a materiálna záťaž a ďalej
ide o odškodnenie v dôsledku prieťahov, ktoré sú evidentné z produkovaných nesprávnych úradných
postupov. Ide o prieťahy trvajúce 7 rokov, preto žalovaná čiastka by mohla predstavovať aj tento druh

škody. Stavebný úrad v celom priebehu riešenia stavby postupoval nezákonne, porušoval nariadenia,
vydával zmätočné rozhodnutia, ignoroval nečinnosť stavebníka. Už rozhodnutím KU Trenčín z 3.2.
2009 bolo konštatované množstvo nedostatkov a nezákonností a stavebný úrad malo vec prejednať,
žiadne konanie sa neuskutočnilo, na šetrenie zo dňa 11.6.2009 neboli prizvaní, nebola im doručená
zápisnica z tohto šetrenia, táto zápisnica má primitívnu úroveň. Miestne šetrenie sa muselo opakovať

potrochrokoch, ďalej protiprávnymrozhodnutím zo dňa19.6.2009 boliprotiprávnevylúčenízkonania.
V ďalšom na pojednávaní žalobcovia poukazovali na tvrdenia uvádzané už v žalobnom návrhu. Z
účasti na stavebnom konaní boli vylúčení protizákonne, pretože časť stavby bola na ich parcele a
následne boli v konaní aj pozývaní na šetrenia ako účastníci konania. Nezákonné postupy a zásahy
pokračovali až do roku 2012 a pokračujú doteraz, pretože mesto povinnosť nariadiť odstrániť celú

stavbu nebola splnená.

10. Žalovaný v priebehu konania žiadal žalobu zamietnuť. Ak si žalobcovia uplatňujú náhradu škody
od júna 2009, mesto v júni 2009 vydalo rozhodnutie, v ktorom určilo, že žalobcovia nie sú účastníkmi
konania o odstránenie stavby, ktorá je predmetom konania a toto rozhodnutie bolo potvrdené aj

rozhodnutím KSÚ v Trenčíne zo dňa 9.12. 2009. Aj toto rozhodnutie bolo predmetom preskúmania na
základe žaloby o preskúmanie a konanie bolo zastavené. Okrem toho významné je i to, že betónový
múrik bol odstránený a tento sa na parcele žalobcov č. XXXX k.ú. W. ani nenachádzal, preto postup
správnych orgánov sa nemohol nijako dotýkať práv žalobcov. Ak ide o nároky z obdobia júna 2009,
tak tietosúpremlčanékebyajvznikli,pretože návrhnapredbežnérokovanie bol uplatnený 26.4.2013.

11. Podľa § 9 ods. 1,2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení platnom do 31.12. 2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje
aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom

ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v
konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb.

Právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takýmto
postupom spôsobená škoda.

Podľa § 17 ods. 1,2 citovaného zákona uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

12. Vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných ustanovení zákona,
po zhodnotení vykonaného dokazovania a rešpektujúc aj zásadu kontradiktórnosti predmetného
sporového konania / čl. 8 CSP, § 185 ods. 2 CSP/, súd žalobu žalobcov zamietol ako nedôvodnú.

13. Žalobcovia uplatnili v konaní nárok na majetkovú, resp. nemajetkovú ujmu v peniazoch v zmysle §
17 ods. 1, 2 citovaného zákona v dôsledku nesprávneho úradného postupu stavebného úradu - Mesta
Prievidza v súvislosti s prebiehajúcim stavebným konaním o dodatočné povolenie stavby oplotenia,
resp. odstránenie stavby betónového múrika. V zmysle § 4 ods. 1 písm. d/ citovaného zákona,
keďže bola uplatnená škoda pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy - stavebnoprávnej, ktorá
bola prenesená na územnú samosprávu, patrí uvedená pôsobnosť Ministerstvu dopravy, výstavby

a regionálneho rozvoja SR, odboru štátnej stavebnej správy a územného plánovania so sídlom v
Bratislave. Tieto skutočnosti neboli v konaní sporné. Žalobcovia uplatnili svoj nárok aj podaním žiadosti
o predbežné prerokovanie nároku v zmysle § 15 ods. 1 citovaného zákona, pričom tvrdili, že túto
žiadosť podali dvoma podaniami, a to zo dňa 26.4. 2013, v ktorej uplatnili sumu 4.800,- eur a dňa
3.11. 2011, kde uplatnili sumu 6.000 eur. Žalovaný na uvedenú žiadosť odpovedal listom z 16.9. 2013

tak, že žiadosti nevyhovel. V zmysle § 16 ods. 1 citovaného zákona sa preto žalobcovia obrátili so
svojim nárokom na náhradu škody na súd.

14. Pokiaľ ide o námietku žalovaného týkajúcu sa prekážky v konaní res iudicata s poukazom na
rozsudok OS Prievidza sp. zn. 9C 103/2008 zo dňa 19.3.2010, súd po oboznámení sa s obsahom

rozsudku zistil, že o túto prekážku v konaní nejde. Vo veci vedenej pod sp. zn. 9C 103/2008 súd konal
o namietanom postupe Mesta Prievidza ako stavebného úradu v zmysle § 117 ods. 1 Stavebného
zákona vo veci stavby Oplotenia stavebníka Y. v časovom období od augusta 2003 do 7.1.2010, čo
vyplýva zodôvodňujúcejčasti citovanéhorozsudku,pričom sakonštatujestav stavebnéhokonaniakeď
KSU Trenčín ako druhostupňový stavebný úrad potvrdil dňa 19.12. 2009 rozhodnutie stavebného

úradu z19.6.2009,ktorýmbolo určené,že žalobcovia niesúúčastníkmistavebnéhokonania. Napriek
uvedenému je však zrejmé, že žalobcovia postup stavebného úradu v predmetnom konaní od júna
2009 nenamietali a nároky z neho neuplatňovali ani v žiadosti o predbežné prerokovanie nároku a
ani v samotnej žalobe pretože žalobu podávali v roku 2008, teda preukázateľne pred júnom
2009. Nakoniec ani súdom poskytnuté odškodnenie vzhľadom na spôsob výpočtu priznanej škody

evidentne nezohľadňoval postup alebo nečinnosť mesta ako stavebného úradu od júna 2009, teda od
doby, ktorá bola predmetom tohto konania. Súd preto uzavrel, že nejde o prekážku veci rozsúdenej,
pretože nároky žalobcov nanáhraduškody znesprávnehoúradnéhopostupu príslušného stavebného
úradu vo veci stavebného povolenia alebo odstránenia stavby betónového múrika od júna 2009
neboli predmetom žiadneho iného súdneho konania. Vec preto prejednal po vecnej stránke v celom

rozsahu.

15. Podstata namietaného nesprávneho úradného postupu podľa žalobcov spočívala v tom, že
Mesto Prievidza ako stavebný úrad v priebehu stavebného konania týkajúceho sa odstránenia stavby
betónového múrika stavebníka Y. H. postupoval nezákonne a nesprávne, pričom tieto nesprávne

postupy ohraničili časovým obdobím od 11.6.2009 doteraz. Najpodstatnejšie námietky sa týkali postupu
stavebného úradu, keď žalobcov nepozval na šetrenie dňa 11.6.2009, vyhotovil nezákonnú zápisnicu,
nereagoval na ich podnety a museli svoju situáciu v stavebnom konaní ako dotknuté subjekty riešiť
cestou okresnej a krajskej prokuratúry, v stavebnom konaní vznikli prieťahy v dôsledku toho, že konanie
sa muselo opakovať a podobne. Podľa žalobcov dlhodobým neriešením ich situácie, nereagovaním

na ich žiadosti, námietky napriek opakovaným podaním im vznikla nemajetková ujma spočívajúca
vo veľkej časovej záťaži formulovaním a poukazovaním na nesprávne úradné postupy, nečinnosť,
spracovávanie materiálov a podobne. V zásade súd udáva, keďže tvrdená nemajetková ujma bola
žalobcami ohraničovaná predovšetkým od júna 2009, že podriadil posúdenie namietaného úradného
postupu a samotný nárok na nemajetkovú ujmu za dobu do 31.12. 2012 zákonu č. 514/2003 Z.z.

o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení
do 31.12. 2012 a následne zákonu v aktuálnom platnom znení.16. Vo všeobecnosti možno povedať, že predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci v súlade s citovaným zákonom je predovšetkým existencia nesprávneho
úradného postupu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a príčinná súvislosť medzi nesprávnym

úradným postupom a škodou, resp. nemajetkovou ujmou. V nadväznosti na výklad podávaný právnou
teóriou a praxou sa za nesprávny úradný postup považuje porušenie pravidiel predpísaných právnymi
normami pre konanie štátneho orgánu pri jeho činnosti, a to aj pri takých úkonoch, ktoré sú vykonávané
v rámci rozhodovacej činnosti. Nesprávnym úradným postupom súvisiacim s rozhodovacou činnosťou
je napr. aj nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, ak malo byť v súlade s uvedenými pravidlami

vydané rozhodnutie správne či v ustanovenej lehote, prípadne iná nečinnosť štátneho orgánu či iné
vady v spôsobe vedenia konania. V rámci uvedeného ustanovenia sa riešia i tie prípady vzniku škôd,
ktorévznikliinouakorozhodovacoučinnosťou.Rozhodovanieonáhradeškodyspôsobenejnesprávnym
úradným postupom je závislé od posúdenia príčinnej súvislosti medzi týmto postupom a vzniknutou
škodou ako jedným z rozhodujúcich predpokladov pre vznik škody. Ide teda o objasnenie príčin, ktoré
viedli k určitému výsledku a o starostlivé zváženie všetkých príčinných súvislostí. Z hľadiska objektívnej

zodpovednosti štátu ide teda o vzťah príčinnej súvislosti vtedy, ak škoda vznikla následkom škodovej
udalosti,tedaakjedoložené,ženebyťškodovejudalosti,nedošlobykuškode.Nesprávnypostuporgánu
štátu musí byť teda vždy so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku.

17. V súvislosti uvedenej vyššie bolo povinnosťou žalobcov preukázať existenciu nesprávneho

úradného postupu, vznik škody alebo nemajetkovej ujmy a príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou, resp. nemajetkovou ujmou. Žalobcovia nepreukázali existenciu takého
nezákonného úradného postupu Mesta Prievidza ako stavebného úradu od 11.6.2009 a ďalej, ktorá
by bola žalobcom spôsobila majetkovú alebo nemajetkovú ujmu. V namietanom stavebnom konaní je
právne významné to, že rozhodnutím Mesta Prievidza č.s. 2.4.2.-06 - 2010, 2.4.3. -06-627-2009 zo

dňa 19.6.2009 bolo rozhodnuté o tom, že okrem iného aj žalobcovia Ing. R. M., CSc., Q. M. nie
sú účastníkmi stavebného konania vedeného podľa § 88a stavebného zákona o dodatočnom povolení
stavby „Oplotenie“ na pozemku parcele č. XXXX k.ú. W.. Z obsahu tohto rozhodnutia vyplýva, že
stavebník sám dňa 28.5.2009 oznámil, že stavbu oplotenia odstránil. Uvedené preveril stavebný úrad
sám dňa 11.6.2009 s vyhotovením fotodokumentácie a zápisu. V ďalšom konaní sa stavebný úrad

mal zaoberať len stavbou na parcele č. XXXX vo vlastníctve stavebníka. Keďže došlo k odstráneniu
stavby z parciel okrem iných aj parcely č. XXXX stavebný úrad uzavrel, že v zmysle § 97 s použitím §
57 zákona č. 50/1976 Z.z. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení platnom do 31.12.
2009 uvedené osoby už nemajú zákonné postavenie účastníkov konania vo veci dodatočného
povolenia stavby Oplotenia na parcele č. XXXX. V tejto súvislosti súd konštatuje, že ak dňa 28.5.2009

mesto ako stavebný úrad disponovalo informáciou o odstránení stavby a uvedené si v rámci miestneho
šetrenia dňa 11.6.2009 overilo, nemohlo dôjsť k žiadnemu zásahu do práv a záujmov žalobcov, ktorí
momentom odstránenia stavby oplotenia stratili postavenie účastníka stavebného konania a uvedené
rozhodnutie bolo len deklaratórnym rozhodnutím stavebného úradu. Preto ani stručne vyhotovená
zápisnica z11.6.2009vspojitostisnáslednýmvylúčením žalobcovakoúčastníkovstavebnéhokonania/

osem dníodmiestnehošetrenia/ nemohla znamenaťnesprávnyúradnýpostupvneprospechžalobcov.
Stavebný úrad uzavrel, že v zmysle § 59 ods. 1 písm. b/ stavebného zákona účastníkom stavebného
konania sú len osoby, ktoré majú vlastnícke alebo iné právo k pozemkom alebo stavbám na nich
vrátane susediacich pozemkov a stavieb, ak je súčasne naplnená zákonná podmienka, že ich právo
k pozemkom a stavbám môžu byť stavebným povolením priamo dotknuté. Súd sa stotožňuje so

záveromstavebnéhoúradu,ževnáslednomkonaní ododatočnompovolení časti neodstránenejstavby
umiestnenej na pozemku parcele č. XXXX k.ú. W. nemôžu byť prípadným rozhodnutím o dodatočnom
povolení časti stavby priamo dotknuté práva žalobcom ako práva k susediacim pozemkom a stavbám
na nich. Užívanie susediacich nehnuteľností na určený účel existujúca stavba umiestnená na
pozemku parcele č. XXXX v k.ú. Prievidza žiadnym spôsobom neobmedzuje. Všetky následné žiadosti,

sťažnosti a námietky žalobcov sa týkali stavby betónového múrika, ktorú označujú ako stavbu naďalej
aj na parcele č. XXXX, pretože neboli odstránené základy stavby. Tak v stavebnom konaní ako aj v
tomto súdnom konaní však žalobcovia nepreukázali, že skutočne neodstránené základy múrika sú
naďalej zabudované na ich pozemku parcele č. XXXX, čím by boli zrejme podľa žalobcov dotknuté
ich práva. Pokiaľ stavebný úrad uzavrel, že z hľadiska stavebnotechnického došlo k odstráneniu

stavby v roku 2009 a predmetom stavebného konania ďalej ani nebolo odstránenie stavby alebo jej
časti, nemožno vyčítať stavebnému úradu žiadny nesprávny úradný postup. Všetky žiadosti a podnety
žalobcov podávané aj na iné orgány prokuratúry v konečnom dôsledku vždy potvrdili záver stavebného
úradu, že došlo k odstráneniu stavby a následne k preukázaniu, že betónový múrik na parcele č.XXXX ani osadený nebol. Časový úsek, ktorý ubehol od vydania rozhodnutia zo dňa 19.6. 2009
do predloženia veci druhostupňovému úradu dňa 28.9. 2016 za stavu, že sa odvolanie doručovalo
účastníkom konania, plynula lehota na podanie odvolania, nemožno považovať za nečinnosť, resp.

prieťahy v stavebnom konaní, ktoré by spôsobili majetkovú ujmu žalobcom. Nakoniec druhostupňový
orgán potvrdil rozhodnutie prvostupňového orgánu svojím rozhodnutím sp. zn. KSU - 2009 - 763
- 3421 -3/Kn zo dňa 19.12.2009 a právoplatnosť tohto rozhodnutia nebola zmenená ani následným
súdnym konaním, toto rozhodnutie nebolo zrušené ako nezákonné, preto je záväzné pre všetkých
zúčastnených a je ním viazaný aj súd pri svojom rozhodovaní. Z uvedeného vyplýva, že tvrdenie

žalobcov, že boli protizákonne vylúčení z konania je len ich subjektívnym tvrdením, a preto im podľa
názoru súdu ako „neúčastníkom“ stavebného konania nemohla vzniknúť žiadna tvrdená nemajetková
ujma, pretože ani prípadná tvrdená nečinnosť a nesprávne postupy v stavebnom konaní sa ich už
nemohli nijako dotýkať. Pokiaľ ide o následné miestne šetrenie dňa 20.11.2012 týkajúce sa štátneho
stavebného dohľadu vo veci odstránenia betónového múrika, nešlo o oneskorený postup stavebného
úradu vo veci stavebného konania, ale o vykonanie štátneho stavebného dohľadu z podnetu orgánov

prokuratúry, ktoré riešili podnety a sťažnosti žalobcov. Preto ani zápisnica z 20.11.2012 nemohla byť
tzv. trojročným prieťahom v stavebnom konaní ako nesprávne tvrdia žalobcovia. Uvedené skutočnosti
jednoznačne vyplývajú aj z odpovede žalovaného na žiadosť o predbežné prerokovanie nároku
na náhradu škody z 16.9. 2013, kde je podrobne uvedený aj chronologický postup úradu a aj
výkonu štátneho stavebného dozoru dňom 20.11. 2012. Práve pri tomto šetrení bolo zistené, že

pôvodný múrik sa nachádzal na pozemkoch č. XXXX, XXXX/X, XXXX k.ú. W. a bolo zistené, že sa
nenachádzal na pozemku parcele č. XXXX k.ú. Prievidza a ani materiálový zvyšok odstránenej časti
sa nenachádza na tejto parcele. Vo vzťahu k početným námietkam, žiadostiam o riešenie veci nebol
preto povinný a ani oprávnený stavebný úrad začať konanie o odstránenie zvyšku stavby v zmysle
§ 88 stavebného zákona, pretože nebol pre to naplnený ani jeden zákonný predpoklad. Uvedené

podporuje i to, že ani následne správne orgány, orgány prokuratúry a ani v rámci správneho súdnictva
súdy nevyslovili žiadnu nezákonnosť postupu stavebného úradu a nebolo zrušené pre nezákonnosť
žiadne rozhodnutie stavebného úradu počnúc júnom 2009. Žalobcovia preto podľa názoru súdu
nepreukázali žiadny nesprávny úradný postup v namietanom stavebnom konaní.

18. Okrem toho súd zamieta žalobu aj z dôvodu, že žalobcovia nepreukázali existenciu žiadnej
škody a ani nemajetkovej ujmy, pretože všeobecné tvrdenia o tom, že im vznikla veľká časová a
finančná záťaž, boli súdne nútení poukazovať na nečinnosť, nesprávne úradné postupy a podobne,
sú len ich subjektívnym vnímaním stavu veci a vyjadrením ich nespokojnosti. Žalobcovia k tvrdenej
škode a nemajetkovej ujme nepredložili žiadne doklady, ktorými by bolo možné existenciu týchto

nárokov hodnoverne preukázať a predovšetkým posúdiť príčinnú súvislosť medzi namietaným
úradným postupom a vznikom tejto škody alebo nemajetkovej ujmy.

19. Vo všeobecnosti súd ešte udáva, že doba stavebného konania, ktorú namietajú žalobcovia
od mesiaca júna 2009 v podstate pre žalobcov skončila v decembri 2009, kedy nebolo

vyhovené podanému odvolaniu voči rozhodnutiu stavebného úradu o vylúčení žalobcov zo stavebného
konania. Následne pokračovalo stavebné konanie už len so stavebníkom a bolo ukončené vydaním
dodatočného stavebného povolenia tak ako konštatuje žalovaný vo svojej odpovedi k žiadosti žalobcov.
Predchádzajúca dĺžka stavebného konania a tým i postup stavebného úradu už nebol predmetom tohto
súdnehokonania,pretosasúdňouaninezaoberal. Účelomstavebnéhokonania nemôže byťpovinnosť

zaoberať sa v stavebnom konaní nepodloženými tvrdeniami iných osôb ako účastníkov konania,
keď tieto osoby svoje tvrdenia o tom, že základy betónového múrika zasahujú do ich parcely nikdy
nepreukázali. /napr. geometrickým plánom, polohopisným plánom a podobne/.

20. Ani z iných súdnych konaní predovšetkým vo veci 9C 103/2008, 7C 66/2011, ktoré sa týkali iných

nárokov žalobcov, súd nezistil žiadne iné skutočnosti, ktoré by mali vplyv na zistený skutkový stav
v tejto veci.

21. Vzhľadom k uvedenému súd žalobu zamietol ako nedôvodnú.

22. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojitosti s § 255 ods.
1 CSP. V konaní boli úspešní žalovaný a vedľajší účastník, avšak náhradu trov konania neuplatnili v
celom priebehu konania, preto súd vyslovil, že im náhradu trov konania nepriznáva.Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Krajský súd v Trenčíne. Odvolanie sa podáva na Okresný súd Prievidza v troch vyhotoveniach (§ 357

písm. d) CSP v spojení s § 362 ods. 1 CSP). Odvolanie musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí
(označenie súdu, ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisovú značku
konania, podpis) označenie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
napáda, z akých dôvodov sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie môže byť odôvodnené len skutočnosťami uvedenými v
§ 365 ods. 1, 2 CSP.