Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, April 21, 2017

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 1T/68/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313010231
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Mravec

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2017:5313010231.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Čadca samosudcom JUDr. Michalom Mravcom na hlavnom pojednávaní konanom dňa

21.04.2017 v Čadci takto

r o z h o d o l :

Podľa § 188 ods. 2 Tr. zák., s použitím § 41 ods. 1, ods. 2 Tr. Zák. § 38 ods. 2 Tr. zák., § 39 ods. 1 Tr.
zák. na úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 (tri) roky.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. s použitím § 51 ods. 2 Tr. zák. sa obžalovanému trest odňatia slobody
podmienečne odkladá na skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov s probačným dohľadom.

Podľa § 51 ods. 4 písm. e) Tr. zák. ukladá obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze osobne sa
ospravedlniť poškodenému.

Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. ukladá obžalovanému nahradiť poškodenému Q. Y. T.. XX.XX.XXXX, H. Y.,
D. C. XXXX škodu v sume 1.189,52 €.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry v Čadci podala dňa 06.08.2013 obžalobu na obv. W. N. pre skutok
právnekvalifikovanýobžalobouakozločinlúpežepodľa§188odsek1,ods.2,písm.b/Trestnéhozákona
vspolupáchateľstvepodľa§20Tr.zák.,zločinvydieraniapodľa§189ods.1Tr.zák.,vspolupáchateľstve

podľa § 20 Tr. zák., na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku rozsudku.

Súd v súlade so zákonom vo veci vykonal dokazovanie, pričom na hlavom pojednávaní vykonal
konfrontáciu medzi obvineným a poškodeným a pri rešpektovaní zásad bezprostrednosti, ústnosti a
objektívnej pravdy vychádzajúc z výsledkov dokazovania zistil súd tento skutkový stav:

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní vypovedal, že prišla za ním nemenovaná osoba, či by s ním nešiel

vymôcť peniaze od Y.. Išli do pohostinstva ,,Š. R.“, kde táto nemenovaná osoba vyzvala poškodeného
aby išiel von, pričom mu spomínal peniaze, ktoré dlhuje R.. Táto osoba dala poškodenému dve zauchá,
na čo poškodený povedal, že nemá pri sebe peniaze, že ich bude mať na druhý deň. Následne
poškodený dal do zálohy auto, dal mu dobrovoľne kľúče. Ešte obžalovaného požiadal, aby ho zaviezol
domov. Následne za nimi prišla druhá osoba, zaregistroval medzi nimi hádku, avšak on už išiel domov.
Meno druhej osoby neuvedie, nakoľko má z neho strach, bojí sa o život svoj, svojej priateľky aj dieťaťa.
O tom, že má mať poškodený dlh voči R. sa dozvedel v bare zv. C. v U., kde R. vykrikoval, že dá odmenu

tomu, kto vytiahne peniaze od Y.. Poškodeného vôbec fyzicky nenapadol, ani sa mu nevyhrážal. Nevidel,
že by mal poškodený pri sebe nejakú hotovosť. Pokiaľ ide o kľúče od auta, tieto mu dal poškodený
dobrovoľne. Auto mal vrátiť poškodenému na druhý deň, keď bude mať peniaze.Poškodený Q. Y. na hlavnom pojednávaní vypovedal, že dňa 26.03.2013 v čase okolo 18:30 navštívil
pohostinstvo zv. U., kam prišiel na svojom motorovom vozidle Z. M.. Bol tam spolu s kamarátom U. G..
V čase okolo 19:20 prišli do pohostinstva dve osoby a to obžalovaný, ktorého pozná z videnia a druhá

osoba, ktorú nepoznal. Obžalovaný ho zavolal, aby išiel von, na čo sa postavil a išiel. Ako vyšiel von,
udrel ho obžalovaný päsťou do nosa, na čo spadol na zem, zodvihol ho a povedal mu, že prišiel po
peniaze, ktoré má dlhovať R. z U.. Povedal, že nikomu nič nedlhuje. Druhá osoba ho kopla do hlavy.
Stáleimopakoval,ženikomužiadnepeniazenedlhuje,žeidezavolaťR..Vošieldopohostinstva,kdemal
mobilný telefón. Snažil sa mu dovolať, bol však nedostupný, tak sa mu nedovolal. Potom mu obžalovaný

povedal, že chce kľúče od auta, pričom mu povedal, že ak mu kľúče nedá, budú ho biť do rána. Kľúče mu
dal dobrovoľne. Potom si tá druhá osoba išla sadnúť do svojho auta. Ešte chcel zavolať sestre, ale prišla
k nemu tá druhá osoba a vykopla mu telefón z ruky. Na to mu obžalovaný povedal, že ho domov zavezie.
Vystúpil z auta, na čo k nemu prišla druhá osoba, ktorá mu povedala, že koľko má u seba peňazí, nech
vytiahne peňaženku. Dobrovoľne ju vytiahol zo zadného vrecka, pričom mu z nej všetko vytiahol, zobral
mu z peňaženky všetky peniaze a to 27.600,-Kč a 120,-€. Potom ho ešte celého prešacoval. Prosil ich

aby mu nebrali všetky peniaze, na čo mu ten druhý povedal, že nebudú robiť zadarmo. Peniaze mal pri
sebe preto, lebo mal vtedy výplatu. Obžalovaný ho nekopol, iba ho jeden alebo dvakrát udrel.

Svedok I. U. vypovedal, že je majiteľom pohostinstva U.. Poškodený došiel do pohostinstva okolo 19:00,
sadol si k nim ku stolu a hrali karty. PO chvíli prišiel G. a poškodený si k nemu prisadol. Chvíľu po

tom prišli do pohostinstva dve osoby a vyzvali poškodeného aby išiel von, on vstal a išiel von, celkom
dobrovoľne. Po chvíli sa vrátil sám dnu, na stole mal kľúče alebo telefón a s tým odišiel. PO hodine prišla
do pohostinstva pani Q., sestra poškodeného, ktorá sa bavila chvíľu so G.. Nevie o čom sa bavili, po
chvíli odišla preč. Z vonku neregistroval žiadne hlasy ani krik. Vôbec si nevšimol, že by mal poškodený
na sebe nejakú krv, alebo poranenia.

Svedkyňa N. Q. - sestra poškodeného vypovedala, že okolo 19:45 až 19:50 prišiel poškodený domov,
videla na ňom, že je celý zakrvavený, išiel sa umyť, potom prišiel do kuchyne, kde bol úplne v šoku,
triaslo ho, chcel si ľahnúť. Potom povedal sestre, že bol zbitý, ďalej to už nechcel riešiť. Následne mu
ošetrili rany. Povedal jej, že ho zbil W. N.Í. z Y. a nejaký druhý chlap. Popísal jej ako došlo ku skutku.

Následne zavolala políciu, pričom k nim prišla hliadka OOPZ Turzovka, poškodený išiel podať trestné
oznámenie a išiel sa dať ošetriť na pohotovosť.

Svedok U. G. vypovedal, že dňa 26.03.2013 bol v pohostinstve zv. U., kde sedel s poškodeným.
Následne tam prišli dve osoby, ktoré nepozná, oslovili poškodeného ,,Q. poď von“. On išiel dobrovoľne.

Vonku boli 5 až 10 minút, následne sa poškodený vrátil, zobral si zo stola mobil. Poškodený sa už do
pohostinstva nevrátil. Tí dvaja, ktorí vošli do pohostinstva mali na hlavách kapucne. Nepoznal ich. Keď
sa vrátil do pohostinstva po telefón nevšimol si na ňom žiadne poranenia. Z vonku nezaregistroval žiadny
hluk. Nevie, koľko mal poškodený pri sebe peňazí.

Svedok J. H. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k samotnému skutku nevie nič uviesť. Dňa 27.3.2013
ráno okolo 5:43 hod. ho telefónom zobudil obžalovaný, pričom ho čakal pred panelákom. Videl
obžalovaného v aute zn. Z. M., v aute sedel okrem obžalovaného G. K.. Išli sa previezť autom, keď išli
okolo S., zadržala ich hliadka OO PZ. Nevie odkiaľ mal obžalovaný predmetné auto. Myslel si, že robí
šoféra K., pretože ten nemá vodičský preukaz. Q. Y. ani M. R. nepozná.

Svedok G. K. vypovedal, že dňa 26.03.2013 okolo 23:30 mu zavolal W. N., že príde za ním na cigaretu.
Prišiel na aute Z. M. sivej farby, po ceste sa zastavili na kávu, potom išli na benzínku na R.. Keď sa
opýtal obžalovaného odkiaľ má auto, povedal mu, že od ožratého Y., že mu má auto vrátiť 27.3. 2013
večer. Potom išli do ČR do nočného baru Z.. Potom okolo 5 sa vrátili do Č., obžalovaný išiel k J. H. na Ž..

Keď sa vracali do S., pri OD S. ich zastavila policajná hliadka. Ku skutku sa nevie vyjadriť, obžalovaný
mu o tom nehovoril. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaného požiadal R. o vymoženie peňazí od
poškodeného. Nevšimol si, že by mal obžalovaný pri sebe väčší obnos peňazí.

Svedkyňa C. X. vypovedala, že v deň skutku bola u J. H.. Potom išla s ďalším kamarátom do Z., spolu

s nimi bola D. I. a Z. G.. Obžalovaného osobne nepozná, vie len ako vyzerá. Poškodeného nepozná.

Svedok M. R. vypovedal, že pre poškodeného pracoval ako živnostník po Slovensku a Čechách,
vykonával pre neho práce v subdodávke. Poškodený mu dlhuje cca 7.000,-€. S poškodeným vôbecnekomunikuje. O tom, že mu poškodený dlhuje peniaze sa zmienil pred viacerými osobami vrátane
obžalovaného. Hovoril o tom aj v bare, vedela o tom celá U.. Obžalovaného nepožiadal o vymoženie
pohľadávky od poškodeného. Ani obžalovaný mu neponúkol pomoc. V deň spáchania skutku sa vracal

z Nemecka, poškodený mu volal v čase 19:35, tieto hovory však neprevzal. Taktiež obžalovaný mu
volal v čase 18:57 hod. rovnako hovor neprevzal. Má vedomosť o tom, že poškodený dlhuje viacerým,
pracovníkom.

Svedkyňa S. F. vypovedala, že je družkou obžalovaného. V inkriminovaný deň boli spolu, pretože mala

narodeniny. Boli spolu do večerných hodín, čo sa dialo potom nevie. S obžalovaným je 6 rokov, majú
spolu syna, plánujú sa vziať. Nemala s ním žiadne problémy, je obetavý, ochotný pomôcť.

Súd vykonal na hlavnom pojednávaní konfrontáciu medzi obžalovaným a poškodeným:
Obžalovaný na hlavnom pojednávaní v rámci konfrontácie uviedol, že prišiel aj s ďalšou osobou za
poškodeným do pohostinstva zv. U Š. R., zavolal poškodeného von, povedal mu, že dlhuje peniaze R.,

načo mu poškodený povedal, že nemá peniaze, že ich zoženie do ďalšieho dňa, a že mu dá do zálohy
auto, kľúče od auta mu odovzdal dobrovoľne a ja som ho ešte zaviezol skoro domov, pod kopec a išiel
domov.

Poškodený na hlavnom pojednávaní v rámci konfrontácie s obžalovaným uviedol, že obžalovaný ho

zavolal von, poškodený vyšiel, dostal ranu, nevie od koho, či to bolo od obžalovaného, alebo od druhej
osoby, obžalovaný mu povedal, že dlží peniaze R., načo mu povedal, že žiadne peniaze mu nedlží, išiel
do krčmy po telefón, následne volali R., ale sa nedovolali. Obžalovaný mu povedal, aby mu dal kľúče
od auta, tieto mu vydal dobrovoľne, načo obžalovaný nasadol do auta. Poškodený chcel zavolať sestre,
aby po neho prišla, ten druhý mu však vykopol telefón z ruky, potom nasadol k obžalovanému do auta

a on ho zaviezol domov.

Obžalovaný v rámci konfrontácie ešte uviedol, že sa s poškodeným dohodol, že mu na druhý deň auto
vráti, keď donesie peniaze.

Poškodený na to reagoval, tak že, sa dohodli, že na druhý deň mal prísť po auto pred to isté pohostinstvo,
o tom istom čase. Ďalej poškodený ešte uviedol, že trvá na svojej dnešnej výpovedi, od začiatku tvrdí,
že ho kopal ten druhý, aj peniaze mu zobral ten druhý, ako už uviedol vo svojej výpovedi, peňaženku
žiadal ten druhý, aj mu zobral peniaze, aj ho prešacoval. Je možné, že ho obžalovaný udrel, tá prvá rana
bola možno od neho, pokiaľ ide o ostatné, kopy do hlavy a ďalšie údery, tieto mu dala tá druhá osoba.

Trval na výpovedi z prípravného konania, rovnako z hlavného pojednávania.

Súd ďalej vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov z ktorých mal preukázané nasledovné:

Z osvedčenia o evidencii vozidla vyplýva, že vlastníkom motorového vozidla Z. M. XXX G. je poškodený

Q. Y..

Podľa lekárskej správy (č.l. 7) poškodený utrpel opuch nosa, hematóm po laterálnej strane strednej
tretiny stehna.

Zo zápisnice o ohliadke miesta činu (č.l. 144) vyplýva, že miesto činu sa nachádza v katastri obce Y.,
v časti zv. Y..

Zo správy o povesti (č.l. 187) vyplýva, že obžalovaný pochádza zo slušnej rodiny, v mieste bydliska
neevidujú žiadne sťažnosti.

Podľa odpisu z registra trestov (č.l. 380) obžalovaný bol doposiaľ 6 krát právoplatne odsúdený pre
majetkovú a násilnú trestnú činnosť, vo všetkých prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený.

Z výpisu z registra priestupkov (č.l. 359) vyplýva, že obžalovaný bol opakovane priestupkovo riešený

pre priestupky proti občianskemu spolunažívaniu.Súd so súhlasom obžalovaného a prokurátora prečítal znalecký posudok znalca V.. D. U. (č.l. 125) z
ktorého mal preukázané, že hodnota motorového vozidla Z. M., ev.č. X. XXXBO predstavuje ku dňu
26.03.2013 sumu X.XXX,XX €.

ProkurátorkaOkresnejprokuratúryvzáverečnejrečiuviedla,ževzhľadomnavykonanédokazovaniemá
za to, že bolo preukázané, že obžalovaný skutok spáchal tak, ako je uvedené v obžalobe. Navrhla preto,
obžalovanému uložiť úhrnný trest odňatia slobody v strednom pásme trestnej sadzby, so zaradením do
UVTOS s minimálnym stupňom stráženia.

Právny zástupca obžalovaného v záverečnej reči uviedol, že vykonaným dokazovaním nebolo
preukázané, že sa skutok stal tak, ako uvádza obžaloba a navrhol, aby bol obžalovanému uložený
podmienečný trest odňatia slobody, nakoľko obžalovaný vedie riadny život, stará sa o rodinu, dieťa,
pracuje. Obžalovaný sa pripojil k záverečnej reči svojho právneho zástupcu a zároveň obžalovaný v
záverečnej reči oľutoval spáchanie skutku.

V poslednom slove obžalovaný uviedol, že ho spáchanie skutku mrzí.

Súd po vykonanom dokazovaní vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo i súhrnne v zmysle ustanovenia §

2 ods. 6 Tr. por. a dospel k jednoznačnému záveru, že skutok uvedený vo výroku rozsudku sa stal, že
ho spáchal obžalovaný a že boli splnené všetky podmienky na vyvodenie trestnej zodpovednosti voči
obžalovanému W. N..

Podľa názoru súdu obžalovaný svojim konaním uvedeným vo výroku o vine naplnil všetky znaky

skutkovej podstaty dvoch zločinov a to: zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, ods. 2, písm. b/ Trestného
zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák. a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., v
spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.

Zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 a ods. 2 písm. b) Tr. zákona spácha ten kto proti inému použije násilie

alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, a spôsobí ním väčšiu škodu.

Zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zákona spácha ten, kto iného násilím, hrozbou násilia alebo
hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo trpel.
Za daného skutkového stavu mal súd vykonaným dokazovaním preukázané, že obžalovaný dňa dňa

26.03.2013 v čase okolo 19.20 h prišiel s doposiaľ nestotožnenou osobou mužského pohlavia do
pohostinstva zv. „U.“ v obci Y., časť Y., okres Č., v ktorom sa v tom čase nachádzal Q. Y., ktorému W. N.
povedal: „Ty poď von!“, po tomto Q. Y. vyšiel pred pohostinstvo zv. „U.“, kde ho W. N. udrel päsťou do
nosa, pričom mu povedal: „Prišiel som po peniaze, ktoré dlžíš M. R. z U., na čo mu Q. Y. odpovedal, že
nikomu nedlží žiadne peniaze, ani žiadnu vec, následne ho doposiaľ nestotožnená osoba kopla nohou

do oblasti hlavy, na základe čoho spadol na zem, po tomto ako sa zodvihol zo zeme, ho nestotožnená
osoba opakovane najmenej päťkrát udrela päsťou do tváre, po čom vždy spadol na zem, počas tohto
fyzického útoku im Q. Y. opakoval slová, že nikomu nedlží žiadne peniaze, následne sa Q. Y. vrátil do
pohostinstva „. po mobilný telefón s tým, že sám zavolá M. R., no ten bol stále nedostupný, po tomto
ho opäť W. N. pred pohostinstvom „U.Á. vyzval, aby mu odovzdal svoje peniaze a kľúče od svojho

osobného motorového vozidla zn. Z. M., evidenčné číslo X. XXX H. so slovami: „Pokiaľ mi tieto peniaze a
kľúče nedáš, tak ťa budem biť až do rána!“, po čom mu Q. Y. kľúče od osobného motorového vozidla zn.
Z. M. dobrovoľne vydal, nakoľko mal vážnu obavu o svoj život a zdravie, po tomto sa Q. Y. snažil zavolať
z mobilu svojej sestre, avšak táto doposiaľ nestotožnená osoba mu mobil nohou vykopla z ruky, po tomto
si W. N. nasadol do osobného motorového vozidla zn. Z. M. ako vodič spolu s Q. Y. ako spolujazdcom,

doposiaľ nestotožnená osoba si nasadla do osobného motorového vozidla zn. Z., presne nezisteného
čísla, typu a farby, následne W. N. odviezol Q. Y. cca 300 metrov od miesta jeho bydliska v obci Y., po
tom ako Q. Y. vystúpil z vozidla zn. Z. M., pristúpili k nemu W. N. s doposiaľ nestotožnenou osobou,
pričom doposiaľ nestotožnená osoba sa ho opýtala, koľko má u seba peňazí, následne ho vyzvala, aby
si vytiahol peňaženku a túto jej podal, z peňaženky mu doposiaľ nestotožnená osoba vybrala finančnú

hotovosť v sume 27.600,- CZK a 120,- €, pričom mu povedali: „My nebudeme robiť zadarmo!“, po tomto
mu doposiaľ nestotožnená osoba prešacovala vrecká a peňaženku vrátila späť, následne ho pustili
domov s tým, že sa stretnú zajtra, t. j. 27.03.2013 v čase o 19.30 h pred pohostinstvom U., následne W.
N. uviedol: „Ak nedonesieš peniaze, tak ti auto predáme!“ a tiež povedal „ak pôjdeš na políciu, my saz toho dostaneme a ty budeš mať z toho zle!“, pričom Q. Y. bol dňa 27.03.2013 vzhľadom na zranenia
spôsobené W. N. a doposiaľ nestotožnenou osobou vyšetrený na chirurgickej ambulancii Y. Č., kde
mu nebola vystavená PN a uvedeným konaním Q. Y. spôsobil W. N. s ďalšou doposiaľ nestotožnenou

osobou škodu odcudzením finančnej hotovosti 1189,52 € a odcudzením motorového vozidla OMV Z.
M. škodu 6.376, €.

K výroku o vine

Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav
veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy
obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom
konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé
rozhodnutie.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom
konaní alebo niektorá zo strán.

Okresný súd v konaní postupoval tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu
nevyhnutnom na jeho rozhodnutie. Starostlivo objasňoval okolnosti svedčiace proti obžalovanému,
ako aj okolnosti svedčiace v jeho prospech. Vykonané dôkazy hodnotil podľa svojho vnútorného
presvedčenia, založeného na uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne.

Objektom trestného činu lúpeže podľa § 188 Tr. zák. je osobná sloboda v zmysle rozhodovania a
majetok, ktorého sa chce páchateľ zmocniť.

Objektívna stránka spočíva v použití násilia alebo hrozby bezprostredným násilím ako prostriedku na
prekonanie kladeného alebo očakávaného odporu napadnutej osoby.

Objektom trestného činu vydierania podľa § 189 Tr. zák. je slobodné rozhodovanie človeka.

Objektívna stránka spočíva v nútení iného k tomu, aby niečo konal, opomenul a lebo trpel. Prostriedkom
na dosiahnutie páchateľovho cieľa je násilie, hrozba bezprostredného násilia alebo hrozba inej ťažkej
ujmy.

Súd mal v konaní jednoznačne preukázané, že obžalovaný spolu s doposiaľ nestotožnenou osobou
spáchal skutok tak ako je uvedené vo výroku rozsudku. Sám obžalovaný spáchanie skutku nepopiera,
obhajujúc sa, že bola to práve druhá nestotožnená osoba, ktorá napadla poškodeného a žiadala od
neho peniaze a kľúče od auta. Okrem vlastného priznania je obžalovaný jednoznačne usvedčovaný
výpoveďou poškodeného, ktorý na svojej výpovedi (s menšími odchýlkami ) zotrval aj počas konfrontácie

s obžalovaným. Súčasne poškodený v zhode s obžalovaným označil za ,,aktívnejšieho“ práve tú druhá
nestotožnenú osobu, ktorú však nepozná. Poškodený jednoznačne nemenne popísal priebeh skutku
a aktivitu obžalovaného na spáchanom skutku. Potvrdil, že to nebol obžalovaný, ktorý ho kopal na
zemi, ktorý ho prešacoval a zobral mu peniaze. Výpoveď poškodeného nepriamo potvrdzuje aj výpoveď
svedkyne Q., ktorá popísala stav poškodeného po tom ako sa vrátil z domu a jeho poranenia.

V trestnom konaní bolo jednoznačne preukázané, že obžalovaný dňa 26.03.2013 proti poškodenému
použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci a spôsobil takým činom
väčšiu škodu (6.376,-€) a tiež poškodeného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal.

Je jednoznačne preukázané, že obžalovaný svojim konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty
lúpeže podľa § 188 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1
Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona. .Vinu obžalovaného mal súd preukázanú predovšetkým na základe priamych dôkazov - výpoveď
poškodeného, ktorý jednoznačne uviedli, že obžalovaný spolu s nestotožnenou osobou vykonal skutok
tak ako je uvedený vo výroku rozsudku. Vinu obžalovaného nespochybňuje ani skutočnosť, že nebol

tým aktívnejším páchateľom. Taktiež mal vinu obžalovaného súd preukázanú prečítanými listinnými
dôkazmi. Vinu obžalovaného nespochybňujú ani svedecké výpovede ostatných svedkov, navrhnutých
obhajobou. Títo svedkovia neboli priamymi svedkami skutku, vypovedali iba sprostredkovane. Taktiež
skutočnosť, že poškodený podľa výpovede svedka M. R. mal dlhovať viacerým ľuďom (vrátane svedka)
nemalé sumy, neznižujú vinu obžalovaného, ktorý sám aktívne vyzýval poškodeného k odovzdaniu

kľúčov. Na druhej strane je zrejmé, že aktívnejším páchateľom skutku bola druhá nestotožnená osoba,
čo potvrdil vo svojej výpovedi obžalovaný aj poškodený. Avšak úloha obžalovaného v tomto skutku
nebola len v pozícii štatistu.

Za takto ustáleného skutkového stavu súd teda dospel k jednoznačnému záveru, že žalovaný skutok,
priebeh ktorého súd ustálil vykonaným dokazovaním tak, ako je opísaný vo výrokovej časti rozsudku

sa stal, obžalovaný ho spáchal, pričom svojím konaním naplnil skutkovú podstatu dvoch zločinov a to
zločinu lúpeže podľa § 188 odsek 1, ods. 2, písm. b/ Trestného zákona v spolupáchateľstve podľa §
20 Tr. zák. a
zločinu vydierania podľa § 189 ods. 1 Tr. zák., v spolupáchateľstve podľa § 20 Tr. zák.,

K výroku o treste

Pri úvahách, aký druh a výmera trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho
zavinenie, následok, pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, vychádzal súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného

činu, a teda musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu) Trest
je jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých
smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon, na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším občanom - potencionálnym

páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na
ostatných členov spoločnosti). Trest samozrejme musí vyjadrovať aj morálne odsúdenie páchateľa.

Podľa § 34 ods. 2, 3, 4 Tr. zák. páchateľovi možno uložiť len taký druh trestu a len v takej výmere, ako je
ustanovené v tomto zákone, pričom tento zákon v osobitnej časti ustanovuje len trestné sadzby trestu

odňatia slobody. Trest má postihovať iba páchateľa, tak aby bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho
rodinu a jemu blízke osoby. Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na
osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V konaní mal súd preukázanú jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. l) Tr. zák., spočívajúcu
v tom, že obžalovaný sa priznal k spáchaniu trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval.

Súčasne mal súd zistenú jednu priťažujúcu okolnosť a to, že obžalovaný bol už za trestný čin odsúdený
(§ 37 písm. m).

Rovnako mal mal súd preukázanú priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Tr. zák. (spáchal viac
trestných činov) avšak vzhľadom na skutočnosť, že obžalovanému je trest ukladaný podľa § 41 ods. 2
Tr. zák. (tzv. asperačná zásada) súd na túto priťažujúcu okolnosť neprihliadal, nakoľko by išlo o dvojité
pričítanie, čo je by bolo pre obžalovaného neprimerane prísne.

Súd teda ukladal trest v rozmedzí 7 rokov až 16 rokov.

Podľa § 39 ods. 1 Tr. zák. ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo na pomery páchateľa má za to,
že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na

zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania možno páchateľovi uložiť trest aj
pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.Podľa § 39 ods. 3 písm. d) Tr. zák. pri ukladaní trestu pod zákonom ustanovenú trestnú sadzbu však
súd nesmie uložiť trest odňatia slobody kratší ako dva roky, ak je v osobitnej časti tohto zákona dolná
hranica trestnej sadzby trestu odňatia slobody aspoň 5 rokov.

Súd v danom prípade uložil na podklade zistených skutočností obžalovanému Lukášovi Juríkovi
trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, ktorý považuje za dostatočný z hľadiska individuálnej aj
generálnej prevencie; takýto trest podľa názoru súdu aj v plnej miere odzrkadľuje stupeň nebezpečnosti
spáchaného činu pre spoločnosť, ako aj možnosť nápravy a pomery obžalovaného. Tiež súd poukazuje

na skutočnosť, ako je uvedené vyššie, že nebol to obžalovaný, ktorý bol tým aktívnejším páchateľom,
naopak peniaze žiadal od poškodeného iný, nestotožnený páchateľ. Taktiež mimoriadne zníženie trestu
pod zákonom ustanovenú hranicu súd odôvodňuje skutočnosťou, že od spáchania skutku uplynuli viac
ako 4 roky, obžalovaný bol prepustený z väzby na slobodu a trest spojený s odňatím slobody by bol v
danom prípade neprimeraný. Súčasne súd poukazuje na rodinu obžalovaného (družka, maloleté dieťa),
pričom v zmysle trestného zákona má trest postihovať iba páchateľa trestného činu.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho dva roky, ak vzhľadom na osobu páchateľa, najmä s prihliadnutím na jeho doterajší
život a prostredie, v ktorom žije a pracuje, a na okolnosti prípadu, má dôvodne za to, že na zabezpečenie
ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutný.

Podľa § 51 ods. 1, ods. 2 Tr. zák.:
1) Súd môže za podmienok uvedených v § 49 ods. 1 podmienečne odložiť výkon trestu odňatia slobody
neprevyšujúceho tri roky, ak páchateľovi zároveň uloží probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej
dobe. Ustanovenie § 49 ods. 2 platí rovnako.

2) Pri určení probačného dohľadu ustanoví súd skúšobnú dobu na jeden rok až päť rokov. Skúšobná
doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku. Zároveň súd uloží
obmedzenia alebo povinnosti, ktoré sú súčasťou probačného dohľadu.
Súd obžalovanému výkon trestu podmienečne odložil na skúšobnú dobu v trvaní 5 roky s probačným
dohľadom počas ktorej bude v rámci plynutia skúšobnej doby dôsledne skúmať jeho správanie pre účel

vyslovenia súdu, či sa v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia osvedčil, alebo či takto uložený
trest nemal pre obžalovaného účinok predpokladaný Trestným zákonom.

Súd pri určení probačného dohľadu zároveň obžalovanému uložil povinnosť spočívajúcu v príkaze
osobne sa ospravedlniť poškodenému. Takúto povinnosť súd považoval za primeranú vzhľadom na

druh trestného činu, ktorý obžalovaný spáchal, majúc na zreteli dosiahnutie základného cieľa, a to
aby obžalovaný v skúšobnej doba (aj po jej skončení) viedol riadny život. Ide o také opatrenie, ktoré
umožní odstrániť príčiny, podmienky alebo príležitosti na opätovné spáchanie trestného činu, ktorého
sa obžalovaný dopustil.
Takýto trest súd považuje za zákonný a spravodlivý, a to aj vzhľadom na okolnosti spáchania skutku a

následok. Takto uložený plní tak represívnu ako aj preventívnu funkciu trestu. Súd je toho názoru, že
pri zvážení všetkých podstatných okolností tohto prípadu je tento trest trestom dostatočne prísnym a na
zabezpečenie ochrany spoločnosti a nápravu obžalovaného postačujúcim.

Podľa§287ods.1Tr.por. aksúdodsudzujeobžalovanéhopretrestnýčin,ktorýmspôsobilinémuškodu,

uvedenú v § 46 ods. 1, uloží mu spravidla v rozsudku, aby ju poškodenému nahradil, ak bol nárok riadne
a včas uplatnený. Ak tomu nebráni zákonná prekážka, súd uloží obžalovanému vždy povinnosť nahradiť
neuhradenú škodu alebo jej neuhradenú časť, ak jej výška je súčasťou popisu skutku uvedeného vo
výroku rozsudku, ktorým bol obžalovaný uznaný za vinného, alebo ak ide o náhradu morálnej škody
spôsobenej úmyselným násilným trestným činom podľa osobitného zákona, ak škoda nebola dosiaľ

uhradená.

V konaní mal súd preukázanú výšku škody, ktorá bola spôsobená poškodenému Q. Y.. Súd v súlade so
zákonom podľa § 287 ods. 1 Tr. por. zaviazal obžalovaného poškodenému túto škodu v sume 1.189,52,-
€, uhradiť.

- spoločným konaním s inou osobou proti inému použil násilie a hrozbu bezprostredného násilia v úmysle
zmocniť sa cudzej veci a spôsobil takým činom väčšiu škodu,
- spoločným konaním s inou osobou iného násilím a hrozbou násilia nútil, aby niečo konal,Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Žiline.

Odvolanie môžu podať:
- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku (§ 307/1a) a to v neprospech i v prospech
obžalovaného (§ 308/1,2). V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného
(§ 308/2)
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307/1b) a to len vo svoj prospech (§

308/2)
- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech (§ 308/2)
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307/1c),
a to v neprospech obžalovaného (§ 308/1). Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať

len osoba oprávnená konať za právnickú osobu (§ 68)

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.