Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 10. apríl 2017

Súd: Okresný súd Bratislava II
Spisová značka: 26Cb/108/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209216126
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Radoslav Prutkay

ECLI: ECLI:SK:OSBA2:2017:1209216126.28

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudcom Mgr. Radoslavom Prutkayom v právnej veci žalobcu:

L.. Š. H., nar. XX.XX.XXXX, P. X.. Č.. XXXX/XX, G., zastúpený advokátom JUDr. Ivanom Jánošíkom,
AK Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému: RNDr. Juraj Novák - PIKER, Agátová 3376/1, Trnava,
IČO: 14 119 838, zastúpený advokátkou JUDr. Darinou Kurňavovou, AK Kapitulská 5, Trnava, za účasti
intervenienta na strane žalovaného: Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd, Nám. M. Benku 12,
Bratislava o zrušenie rozhodcovského rozsudku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovanému sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 28.09.2009, ktorá bola doplnená písomným
podaním doručeným dňa 29.09.2009 domáhal vydania rozsudku, ktorým by súd zrušil rozsudok
Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave sp. zn. 12/2009 zo dňa 27.08.2009 vo
veci žalobcu RNDr. Juraj Novák - PIKER, proti žalovanému Ing. Štefan Tóth - KOMÁRŇANSKÉ
BAŠTY o zaplatenie 117.170,53 Eur s príslušenstvom.

2. Žalobca vo svojej žalobe uviedol, že žalovaný sa žalobou podanou na Medzinárodný obchodný

rozhodcovský súd domáhal, aby uvedený rozhodcovský súd zaviazal žalobcu na zaplatenie istiny
117.170,53 Eur. €. V žalobe podanej k rozhodcovskému súdu žalovaný uviedol, že medzi ním a
žalobcom došlo v minulosti k uzatvoreniu jednej, resp. viacerých kúpnych zmlúv, na základe ktorých
žalovaný dodal žalovaný žalobcovi rôzny tovar, za ktorý žalobca nezaplatil.

3. Žalovaný mal žalobcovi podstrčiť listinu označenú ako „uznanie pohľadávok na dodávku tovaru
firmy PIKER" datovanú dňom 21.04.2009, ktorej súčasťou malo byť ,,poučenie", podľa ktorého

„všetky spory, ktoré vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s touto zmluvou, budú na základe žaloby
riešené Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom a to v čase keď bol v rekonvalescencii
po operačnom zákroku a zároveň bol pod vplyvom silných liekov. Uzavretie rozhodcovskej doložky
považuje za absolútne neplatný právny úkon, keďže uvedenú listinu obsahujúcu rozhodcovskú doložku
podpísal v prechodnej duševnej poruche vyvolanej požitím liekov, ktoré mu boli predpísané. Podľa
žalobcu je ďalším dôvod pre zrušenie rozhodcovskej doložky skutočnosť, že rozhodcovský súd porušil
v konaní zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nakoľko vykonal len jednostranné úkony

a dôkazy, pričom vôbec nerealizoval návrhy na doplnenie dokazovania navrhované žalobcom, ako aj
skutočnosť, že súd mu nedoručil všetky listinné dôkazy, ktoré boli k žalobe pripojené.

4. Žalovaný s návrhom žalobcu nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť.5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že medzi účastníkmi konania došlo dňa 21.04.2009
k platnému uzavretiu rozhodcovskej doložky. Podľa žalovaného nie je pravdou, že by sa žalobca v čase

uzatvorenia rozhodcovskej doložky podroboval operačnému zákroku. V skutočnosti žalobca v marci
2009 spolu so svojou manželkou navštívili v Trnave žalovaného a oznámili mu, že došlo k podstatným
zmenám v jeho obchodných aktivitách a je nútený skončiť obchodovanie so žalovaným s tým, že
je uzrozumený, aké má voči nemu za posledné obdobie obchodovania záväzky a že ide o značnú
sumu. Nakoľko žalobca podľa svojho vyjadrenia nedisponoval s finančnými prostriedkami na vyrovnanie

svojich záväzkov, navrhol žalovanému riešiť svoje záväzky prevodom ním vlastnených nehnuteľností
na žalovaného. Účastníci tohto konania následne dňa 21.04.2009 vzájomne podpísali uznanie dlhu
a rozhodcovskú doložku. Na čas do uzavretia zmluvy o prevode vlastníckeho práva sa žalobca so
žalovaným dohodli, že uzatvoria zmluvu o nájme nebytového priestoru, ktorej predmetom bol nájom
nebytových priestorov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, ktorá bola žalovanému ponúknutá na predaj.
Išlo o budovu ·postavenú na parc. č. XXXX/X, v katastrálnom území G.. Uvedený proces jednaní strán

sporu podľa žalovaného preukazuje skutočnosť, že žalovaný jednal pri plnom vedomí. O tomto svedčí aj
listina s názvom „Evidencia pohľadávok za obdobie od 01.01.2005 do 31.12.2009“ zo dňa 21.04.2009,
ktorú žalobca podpísal. Právna zástupkyňa žalovaného taktiež osobne komunikovala so žalobcom
dňa 01.06.2009, kedy spolu prejednávali záležitosti budúcej kúpnej zmluvy, ktorej predmetom mali byť
práve uvedené nehnuteľnosti. V tomto telefonáte žalobca oznámil právnej zástupkyni žalovaného, že

pozemok pod budovou, v ktorej mal žalovaný prenajaté nebytové priestory nie je vysporiadaný. Právna
zástupkyňa žalovaného sa preto telefonicky dohodla so žalobcom na uzatvorení budúcej kúpnej zmluvy
a zmluvy o zriadení vecného bremena, ktorej návrh bol následne aj vyhotovený. Návrh tejto zmluvy
žalovaný podpísal dňa 08.06.2009 a zaslaný žalobcovi. Žalobca tento návrh zmluvy neprijal a súčasne
potvrdil svoj záväzok voči žalobcovi. Žalovaný si preto žalobou doručenou dňa 25.06.2009 uplatnil na

Medzinárodnom obchodnom rozhodcovskom súde svoj nárok voči žalobcovi.

6. Intervenient na strane žalovaného uviedol, že všetky podania žalobcu a žalovaného boli obom
účastníkom v rozhodcovskom konaní zasielané. Obaja účastníci mali v tomto rozhodcovskom konaní
rovnaké práva vyjadrovať sa k veci, navrhovať dôkazy a uplatňovať v priebehu konania svoje návrhy.

Pridelený rozhodca dostatočne preskúmal skutkový a právny stav a rozhodol na základe zistených
skutočností v súlade so zákonom o rozhodcovskom konaní. Právomoc Medzinárodného obchodného
rozhodcovského súdu nebola preukázateľne spochybnená a preto sa vedľajší účastník na strane
odporcu domnieva, že rozsudok bol vydaný v súlade so zákonom č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom
konaní.

7. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 26Cb/108/2009-196 zo dňa 03.05.2011, ktorým žalobu žalobcu
zamietol a zaviazal ho na náhradu trov konania žalovanému. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v
zákonom stanovenej lehote odvolanie. Na základe tohto odvolania Krajský súd v Bratislave uznesením
č.k. 2Cob/284/2011-231 zo dňa 28.09.2012 rozsudok tunajšieho súdu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie

konanie.

8. Súd vo veci určil termín pojednávania na deň 10.04.2017. Predvolanie na pojednávanie obsahujúce
poučenie o následkoch nedostavenia adresované intervenientovi sa v súlade s ustanovením § 111 ods.
3 považuje za doručené intervenientovi dňa 02.03.2017.

9. Predvolanie na pojednávanie spolu s poučením o následkoch nedostavenia sa bolo doručené
právnemu zástupcovi žalobcu dňa 30.01.2017. Právny zástupca žalobcu doručil súdu ospravedlnenie
svojej neúčasti na pojednávaní, v ktorom zároveň požiadal o jeho odročenie, až v deň pojednávania o
9:31, teda až potom, čo bolo pojednávanie skončené. S ohľadom na skutočnosť, že právny zástupca

žalobcu svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnil včas a vážnymi okolnosťami súd v súlade s § 180
C.s.p. rozhodol, že pojednávanie bude vykonané v jeho neprítomnosti.

10. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, výsluchom žalovaného, výsluchom svedkyne
O.. O. H., oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov: čestného prehlásenia D. S. zo dňa

31.08.2009, uznania pohľadávok za dodávku tovaru firmy PIKER, prepúšťacej správy zo dňa
25.05.2009, prepúšťacej správy zo dňa 29.05.2009, lekárskej správy zo dňa 14.07.2009, potvrdenia o
dočasnej pracovnej neschopnosti, obsahu spis Medzinárodného rozhodcovského obchodného súdu,
oznámenia zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov č. 0000562 a 0000563, kópie snímky zkatastrálnej mapy, zmluvy o nájme nebytových priestorov, návrh zmluvy o uzatvorení budúcej kúpnej
zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, listu žalobcu zo dňa 17.06.2009, dodatku č. 1 k zmluve o
nájme nebytového priestoru, objednávok, faktúry č. 674/07, faktúry č. 541/07, faktúry č. 574/07 , faktúry

č. 597/07, faktúry č. 636/07, faktúry č. 610/07, faktúry č. 648/07, faktúry č. 305/07, faktúry č. 628/07,
faktúry č. 526 /07, faktúry č. 574/07, faktúry č. 597/07, faktúry č. 541/07, odsúhlasenia pohľadávok
a záväzkov k 31.12.2007, výpisu zo živnostenského registra žalobcu, výpisu z obchodného registra
žalovaného, návrhu na vydanie predbežného opatrenia, uznania a splatenia preddavkových úhrad za
dopravu firmy PIKER, štatútu Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave, výpisu

z obchodného registra Rozhodcovského arbitrážneho dvora, a.s., uznesenia Okresného súdu Komárno
42Cb/342/2010-49, výpisu zo zoznamu rozhodcovských súdov, e-mailu zo dňa 19.01.2011, e-mailu zo
dňa 20.01.2011, oznámenia zriaďovateľov stálych rozhodcovských súdov uverejneného v Obchodnom
vestníku č. OV 242A/2009, štatútu Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave zo
dňa 14.11.2012,žaloby o zaplatenie 117.130,53 Eur zo dňa 07.03.2013, výpisu z registra záujmových
združení právnických osôb, oznámenie O000177 uverejneného v Obchodnom vestníku 62/2015 a zistil

nasledovný skutkový stav:

11. Z výsluchu žalobcu súd zistil, že žalobca podnikal na základe živnostenského oprávnenia od roku
1992 do roku 2009. Svoju podnikateľskú činnosť ukončil zo zdravotných dôvodov. V súčasnosti je
žalobca starobným dôchodcom, pričom vykonáva aj podnikateľskú činnosť, keďže je konateľom a

spoločníkom spoločnosti s ručením obmedzeným. Predmetom podnikania žalobcu bola kúpa, predaj a
sprostredkovanie. So žalovaným sa žalobca pozná približne od roku 1997. Žalobca vo svojej výpovedi
uviedol, že so žalovaným uzavrel iba zmluvu o nájme nebytových priestorov. Ostatné obchodné vzťahy
vznikali na základe objednávok. V rokoch 2008 až 2009 sa žalobcovi zhoršil jeho zdravotný stav.
Žalobca vo svojej výpovedi taktiež uviedol, že si nepamätá na to, že by podpisoval listinu z 21.04.2007.

Žalovaného navštívil v Trnave spolu so svojou manželkou. Pri tomto rokovaní bol vo vedľajšej kancelárii
prítomný L.. H. a podľa manželky žalobcu bol na tomto stretnutí prítomný aj syn žalovaného . Žalobca
uviedol, že si spomína na ten deň, hovorila mu o tom manželka. Na stretnutí malo dôjsť k dohode, že
žalovaný si prenajme predajňu dlažieb v Komárne, zoberie si naspäť tovar a odúčtujú si všetky záväzky.
Žalobca nemohol na tomto stretnutí opečiatkovať žiadnu listinu, pretože nikdy so sebou nenosí pečiatku.

Žalobca tento doklad netvoril a nevedel o ňom až do momentu, kedy mu Medzinárodný obchodný
rozhodcovský súd doručil výzvy. K podpísaniu muselo dôjsť vtedy keď žalovaný navštívil žalobcu a
priniesol mu nájomnú zmluvu. Bolo to asi 29.05.2009 alebo 01.06.2009 v Komárne.
12. Z výsluchu žalovaného súd zistil, že žalovaný podniká na základe živnostenského oprávnenia.
Žalovaný vo svojej výpovedi uviedol, že so žalobcom mal priateľské vzťahy. Obrat obchodov medzi

nimi predstavoval 75 miliónov korún. Objednávky boli zo strany žalobcu zadávané telefonicky, faxom
a žalobca vystavené faktúry nikdy nenamietal. Žalovaný vo svojej výpovedi ďalej uviedol , že so
žalobcom sa stretol 11.03.2009 vo svojej kancelárii. Na tomto stretnutí spolu prerokovali možnosť úhrady
jeho pohľadávok. Žalobca vtedy povedal , že nemá dostatok finančných prostriedkov, preto navrhoval,
aby tieto pohľadávky mohol splatiť prevodom vlastníctva nehnuteľnosti. Listinu obsahujúcu uznanie

pohľadávok, ako aj listinu obsahujúcu evidenciu pohľadávok vypracoval žalovaný. Žalobca v prítomnosti
manželky oba dokumenty podpísal, pričom voči ich obsahu nič nenamietal. Ďalším krokom do prevodu
vlastníctva nebytových priestorov malo byť uzatvorenie nájomnej zmluvy, na základe ktorej by
žalovaný mohol v týchto priestoroch podnikať. Túto zmluvu žalovaný podpísal dňa 24.04.2009 a bola
zaslaná žalobcovi na podpis s tým, že žalobca ju mal žalovanému v priebehu dvoch dní vrátiť podpísanú.

Na základe toho došlo k dohode, že k uspokojeniu pohľadávky dôjde prevodom vlastníckeho práva k
nehnuteľnosti. Neskôr žalovaný zistil, že časť pozemku pod predmetnou budovou nepatrí žalobcovi.
Na základe toho chcel žalovaný, aby došlo k uzavretiu zmluvy o budúcej zmluve na dobu do
vysporiadania tejto záležitosti. Žalobca s podpisom tejto zmluvy nesúhlasil a žiadal, aby bol dlh
splácaný prenájmom uvedenej budovy. S týmto riešením žalovaný nesúhlasil a rozhodol sa situáciu

riešiť podaním žaloby na Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd.

13. Z výsluchu svedkyne O.. O. H. súd zistil, že svedkyňa je manželkou žalobcu. Jej vzťah k žalovanému
je veľmi dobrý. Liečila som jeho deti. Svedkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že v marci 2009 u nich
zasahovalikukláčia20psovodov.Nasvedkyňuažalobcutoveľmizledoľahlo,lebožalobcajevKomárne

známou a váženou osobou Založil galériu, registrovanú na Ministerstve kultúry. Svedkyňa sa venovala
mládeži.Priprehliadkeničnebolonájdené.Totospustilopsychickúlavína,ktorúsvedkyňaznášalalepšie
ako žalobca. Žalobca v máji 2009 podstúpil operáciu srdca. V tom čase nevedel o ďalšom ochorení.
Neskôr bol operovaný na rakovinu prostaty. Svedkyňa potvrdila, že žalobca podnikal so žalovaným.Po uvedených udalostiach sa žalobca rozhodol, že už nevládze podnikať a musí sa nejako dohodnúť
a problémy dať do poriadku. Svedkyňa vedela o tom, že pri podnikaní vznikli nejaké podlžnosti. O
presných sumách nevedela, ale snažili sa to riešiť. Žalobca bol operovaný 26.05.2009 následne bol

týždeň hospitalizovaný. Deň po prepustení sa uskutočnilo stretnutie v galérii, N. X, kde má svedok
a žalobca bydlisko. Na stretnutí bol prítomný žalobca, žalovaný a svedkyňa. Na tomto stretnutí sa
prejednávalprenájompriestoru,akoajjehoprípadnýpredajakokompenzáciažalovanému,ktorývyhlásil
„Pán H. vy sa o nič nestarajte...“ Žalobca žalovanému dôveroval natoľko, že mu podpísal bianco papiere,
Originál má svedkyňa doma. Sumy dlhu sa nepreberali. O tom, či žalobca niečo podpisoval svedkyňa

nemá vedomosť, nebola pri tom. Nemá preto vedomosť o tom, že manžel podpísal uznanie dlhu a
rozhodcovskú doložku. Svedkyňa vo svojej výpovedi taktiež uviedla, že v apríli navštívili žalovaného
u neho vo firme. A riešili problém so zásahom kukláčov. Za jej prítomnosti sa dlh medzi žalobcom
a žalovaný. Žalobca vyjadril, že existujú nejaké resty, ale že sa to bude riešiť. Obvodnou lekárkou
môjho žalobcu je O.. N. C. a jeho kardiológom je O.. N. T.. Zdravotná dokumentácia sa nachádza
u obvodnej lekárky. Žalobca užíval Xanax, asi od toho obdobia, kedy zobrali syna a svedkyňa mu

dávala homeopatiká. Xanax užíval žalobca na predpis od O.. N.. Ide o antidepresívum, utlmuje vedomie,
navodzuje stav ukľudnenia. Žalobca užíval aj lieky na krvný tlak a na srdce. Tieto indikoval kardiológ.
U psychológa, resp. psychiatra sa žalobca neliečil. Žalobca mal dve pečiatky. Jedna pečiatka bola v
predajni,túpoužívalasyndruhúmalžalobca.MimoN.junepoužíval,lebojetonešikovnéaveľkérazítko.
Podľa svedkyne viedol motorové vozidlo na stretnutie so žalovaným žalobca. V H. bola raz. Svedkyňa

nebola prítomná pri rokovaniach o záväzkoch žalobcu, prítomná však bola dňa 24.04.2009 pri podpise
zmluvy o nájme nebytových priestorov v G..

14. Z obsahu spisu Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave súd zistil, že
dňa 25.06.2009 doručil žalovaný RNDr. Juraj Novák - PIKER Medzinárodnému rozhodcovskému súdu

žalobu, v ktorej žiadal zaviazať žalobcu L.. Š. H. na zaplatenie istiny 117.170,53 Eur s príslušenstvom.
Žalovaný v tomto návrhu na začatí rozhodcovského konania uviedol, že účastníci konania sa dňa
21.04.2009 dohodli na tom, že všetky spory, ktoré medzi nimi vzniknú z právnych vzťahov vyplývajúcich
z uznania pohľadávok, vrátane sporov o platnosť zmluvy, výklad alebo zrušenie budú na základe žaloby
niektorej zo zmluvných strán riešené Medzinárodným rozhodcovským súdom v Bratislave. Výzvou zo

dňa 25.06.2009 bol žalobca L.. Š. H. medzinárodným rozhodcovským súdom _vyzvaný, aby sa v lehote
15 dní odo dňa tejto výzvy k žalobe o zaplatenie istiny 117.170,53 Eur vyjadril. Prílohou tejto výzvy bola
žaloba. Táto žaloba bola žalobcovi L.. Š. H. doručená do vlastných rúk dňa 30.06.2009. Žalobca L.. Š. H.
nauvedenú výzvureagovalpodanímzodňa14.07.2009,vktorejnamietoldôvodnosťžalobyaexistenciu
žalovanej pohľadávky, okrem toho namietol i právomoc Medzinárodného obchodného rozhodcovského

súdu. Žalobca ako dôvod neplatnosti rozhodcovskej doložky uviedol skutočnosť, že listinu, ktorá túto
doložku obsahuje, podpísal dňa 01.06.2009, kedy bol vzhľadom na svoj zdravotný stav neschopný
právnych úkonov. Okrem toho žalobca ako dôvod neplatnosti uviedol, že na listine označenej ako
„uznanie pohľadávok na dodávku tovarov firmy PIKER" bola časť označená ako „poučenie" doplnená
dodatočne. Súčasťou spisu boli aj listinné dôkazy predložené L.. Š. H.. Z obsahu spisu ďalej vyplýva,

že všetky listinné dôkazy, ktoré tvorili súčasť žaloby boli žalobcovi doručené. Dňa 27.08.2009 vydal
Medzinárodný rozhodcovský súd rozsudok, ktorým zaviazal žalobcu na zaplatenie istiny 117.710,53 Eur
s príslušenstvom žalovanému. Tento rozsudok bol žalobcovi doručený dňa 28.08.2009.

15. Z uznania pohľadávok za dodávku tovaru firmy PIKER súd zistil, že dňa 21.04.2009 odporca

písomne uznal svoju pohľadávku voči navrhovateľovi a to čo do dôvodu i čo do výšky. Táto listina ďalej
pod označením poučenie obsahuje rozhodcovskú doložku, v ktorej sa uvádza, že „všetky spory, ktoré
vzniknú z tejto zmluvy a v súvislosti s ňou vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie, budú
na základe žaloby niektorej zo zmluvných strán riešené Medzinárodným obchodným rozhodcovským
súdom v Bratislave".

16. Z odsúhlasenia pohľadávok a záväzkov k 31.12.2007 súd zistil, že žalovaný požiadal žalobcu
na základe zákona č. 431/2002 Z.z. o účtovníctve o odsúhlasenie jeho pohľadávok. Žalobca všetky
pohľadávky žalovaného voči nemu odsúhlasil.

17. Z lekárskej správy zo dňa 14.07.2009 vypracovanej O.. C. N. súd zistil, že žalobca od 06.04.2009 pre
svojdlhodobonepriaznivýpsychickýstavužívalsedatívaahypnotiká,ktorémôžuznižovaťkoncentráciu.
Od 19.05.2009 bol hospitalizovaný na JIS v G. a následne bol 25.05.2009 preložený na NÚSCH v N.,kde bol dňa 26.05.2009 vykonaný zákrok s implantáciou stentu. O.. C. N. v tejto správe na záver uviedla,
že žalobca užíva lieky Plavix, Corvaten forte, Iseptin, Priter, Sertis a podľa potreby sedatíva Xanax.

18. Z prepúšťacej správy NÚSCH, a.s., N. - kardiologickej ambulancie zo dňa 29.05.2009 súd zistil, že
žalobcovi bolo odporučené užívanie liekov Plavix, Corvaton forte, Isoptin, Pritor a Sortis.

19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva je
dohoda medzi zmluvnými stranami o tom, že všetky alebo niektoré spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo

vzniknú v určenom zmluvnom alebo v inom právnom vzťahu, sa rozhodnú v rozhodcovskom konaní.

20. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva môže
mať formu osobitnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve.

21. Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovská zmluva musí mať

písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v
dokumente podpísanom· zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá
telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu
rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

22. Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní právnická osoba môže na
základe tohto zákona a na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd. Právnická osoba je
povinná na svoje náklady zriadiť a udržiavať stály rozhodcovský súd, ak to ustanovuje osobitný predpis.

23. Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zriaďovateľ stáleho

rozhodcovského súdu je povinný vydať štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho
rozhodcovského súdu.

24. Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní zriaďovateľ stáleho
rozhodcovského súdu je povinný v Obchodnom vestníku zverejniť

a) zriadenie stáleho rozhodcovského súdu,
b) zriadenie pobočiek stáleho _rozhodcovského súdu,
c) zrušenie stáleho rozhodcovského súdu alebo pobočky stáleho
rozhodcovského súdu,
d) štatút a rokovací poriadok ním zriadeného stáleho rozhodcovského súdu a

ich zmeny,
e) zoznam rozhodcov, ktorí pôsobia na ním zriadenom stálom rozhodcovskom
súde, a jeho zmeny.

25. Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní údaje podľa odseku 3 je

zriaďovateľ stáleho rozhodcovského súdu povinný zverejniť do 30 dní od zriadenia alebo zrušenia
stáleho rozhodcovského súdu alebo pobočky stáleho rozhodcovského súdu, alebo odkedy k zmenám
údajov podľa odseku 3 písm. d) a e) došlo.

26. Podľa § 12a ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Ministerstvo spravodlivosti

Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo“) vedie na základe údajov zverejnených v Obchodnom
vestníku zoznam stálych rozhodcovských súdov.

27. Podľa § 12a ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Ministerstvo zapíše do
zoznamu stálych rozhodcovských súdov stály rozhodcovský súd zriadený zriaďovateľom, ktorý zverejnil

údaje v Obchodnom vestníku podľa § 12 ods. 3.

28. Podľa § 17 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastníci rozhodcovského konania
majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie . Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa
má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.

29. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd je oprávnený
rozhodnúť o svojej právomoci vrátane námietok týkajúcich sa existencie alebo platnosti rozhodcovskejzmluvy. Ak dospeje k záveru, že nemá právomoc rozhodovať vo veci samej, uznesením rozhodcovské
konanie zastaví.

30. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania, ktorý chce uplatniť námietku nedostatku právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu
alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, môže tak urobiť v rozhodcovskom konaní najneskôr pri prvom
úkone vo veci samej. Toto časové obmedzenie neplatí pre námietku neplatnosti rozhodcovskej zmluvy
zakladajúcej sa na tom, že o veci nemožno rozhodovať v rozhodcovskom konaní; túto námietku možno

uplatniť až do skončenia ústneho pojednávania, pri písomnom konaní až do vydania rozhodcovského
rozsudku. Námietku, že sporná otázka prekračuje právomoc rozhodcovského súdu, musí účastník
rozhodcovského konania uplatniť najneskôr vtedy, keď sa počas rozhodcovského konania o tejto otázke
dozvie.

31. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní ak rozhodcovský súd rozhodne,

že má právomoc rozhodovať, rozhodne o námietke podľa odseku 2 rozhodcovským uznesením alebo v
rozhodcovskom rozsudku. Ak rozhodcovský súd rozhodne rozhodcovským uznesením, že má právomoc
rozhodovať, účastník rozhodcovského konania, ktorý námietku podal, môže do 30 dní po doručení
predbežného rozhodnutia podať návrh na súd, aby o námietke rozhodol. Proti rozhodnutiu súdu o
námietke nie je prípustný opravný prostriedok. Rozhodcovský súd môže počas rozhodovania o námietke

pokračovať v rozhodcovskom konaní a vydať rozhodcovský rozsudok.

32. Podľa § 27 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský súd vykonáva
len dôkazy navrhnuté účastníkmi rozhodcovského konania. Rozhodcovský súd uváži výber a spôsob
vykonania dôkazov podľa ich možného prínosu k objasneniu sporu.

33. Podľa § 40 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní účastník rozhodcovského
konania sa môže žalobou podanou na príslušnom súde domáhať zrušenia tuzemského rozhodcovského
rozsudku , len ak
a) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, ktorá nemôže byť predmetom rozhodcovského konania

(§ 1 ods. 3),
b) rozhodcovský rozsudok bol vydaný vo veci, o ktorej už predtým právoplatne rozhodol súd alebo sa o
nej právoplatne rozhodlo v inom rozhodcovskom konaní, jeden z účastníkov rozhodcovského konania
popiera platnosť rozhodcovskej zmluvy,
c) sa rozhodlo o veci, na ktorú sa rozhodcovská zmluva nevzťahovala, a účastník rozhodcovského

konania túto okolnosť v rozhodcovskom konaní namietal,
d) účastník rozhodcovského konania, ktorý musí byť zastúpený zákonným zástupcom, nebol takto
zastúpený alebo v mene účastníka rozhodcovského konania vystupovala osoba, ktorá nebola na
to splnomocnená a jej úkony neboli ani dodatočne schválené,
e) sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9

vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním
rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť,
f) bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania(§ 17) ,
g) sú dôvody, pre ktoré možno žiadať o obnovu konania podľa osobitného zákona, alebo
h) bol rozhodcovský rozsudok ovplyvnený trestným činom rozhodcu, účastníkov konania alebo znalca,

za ktorý bol právoplatne odsúdený,
i) pri rozhodovaní boli porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa .

34. Podľa § 41 ods. 1 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní žalobu o zrušenie rozhodcovského
rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi

rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník
rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť
od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.

35. Ako súd uviedol už v pôvodnom rozsudku č.k. 26Cb/108/2009 zo dňa 03.05.2011 žalobca sa

svojim návrhom domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zrušil rozsudok vydaný Medzinárodným
obchodným rozhodcovským súdom v Bratislave pod sp. zn. 12 /2009 dňa 27.08.2009, ktorým
bol žalobca zaviazaný na zaplatenie istiny 117.170,53 Eur s príslušenstvom. Ako dôvod neplatnosti
uvádzal žalobca, resp. jeho právny zástupca skutočnosť, že rozhodcovská zmluva uzatvorenámedzi účastníkmi konania je neplatná, ako aj skutočnosť, že rozhodcovský súd v konaní nedodržal
zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Žalujúca strana zároveň spochybnila aj právnu
subjektivitu Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu.

36. Zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní umožňuje každému účastníkovi domáhať sa
žalobou zrušenia rozhodcovského súdu. V tejto súvislosti je však potrebné uviesť, že súdy nie sú v
postavení k rozhodcovským súdom, resp. k rozhodcom v postavení súdov odvolacích. Rovnako tak sa
účastník nemôže dovolávať zrušenia rozsudku z akéhokoľvek dôvodu, ale iba z dôvodov taxatívne

vymedzených v ust. § 40 ods. 1 zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní. Žalobca sa vo
svojom návrhu domáhal zrušenia rozsudku z dôvodu uvedeného v § 40 ods. 1 písm. c) citovaného
zákona, teda z dôvodu, že popiera existenciu, resp. platnosť rozhodcovskej doložky, ako aj z dôvodu
uvedeného v § 40 ods. 1 písm. g), teda z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní došlo k porušeniu zásady
rovnosti účastníkov konania. Žalobca neplatnosť rozhodcovskej zmluvy a teda i nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu namietal už vo vyjadrení sa k žalobnému návrhu v rozhodcovskom konaní, teda

už pri prvom úkone, ktorý mu vo veci patril. Žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku bola taktiež
podaná v lehote stanovenej v § 41 ods. 1 tohto zákona. Na základe uvedených skutočností tak súd
skonštatoval, že žalobca všetky formálne náležitosti vyžadované pri žalobe na zrušenie rozhodcovského
rozsudku splnil.

37. V prípade námietky žalobcu, v ktorej spochybňoval právnu spôsobilosť Medzinárodného
rozhodcovského súdu a tým i jeho právomoc rozhodovať spory v rozhodcovskom konaní, súd
túto námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. Právna úprava rozhodcovského konania účinného v
čase vydania napadnutého rozhodcovského rozsudku umožňovala zriadiť stály rozhodcovský súd
každej právnickej osobe. Podmienky za akých mohol byť stály rozhodcovský súd zriadený boli

vymedzené v ustanovení § 12 zákona č. 244/2002 Z.z. Základným predpokladom pre zriadenie stáleho
rozhodcovského súdu bolo vydanie štatútu a rokovacieho poriadku takéhoto súdu.
38. Ak zriaďovateľ rozhodcovského súdu túto povinnosť splnil a zároveň zverejnil údaje uvedené v § 12
ods. 3 citovaného zákona v Obchodnom vestníku, získal takto zriadený súd, v zmysle právnej úpravy
účinnej v čase vydania napadnutého rozhodcovského rozsudku, právo viesť rozhodcovské konania a

vydávať rozhodcovské rozsudky. Takto zriadený rozhodcovský súd bol aj naďalej súčasťou právnickej
osoby, ktorá bola jeho zriaďovateľom. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že pôvodný zriaďovateľ
MedzinárodnéhoobchodnéhorozhodcovskéhosúduvBratislavevšetkyzákonomstanovenépodmienky
pre zriadenie rozhodcovského súdu splnil a tento súd bol oprávnený viesť rozhodcovské konania a v
týchto konaniach rozhodovať. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani fakt, že na základe zmluvy o

predaji časti podniku bola časť podniku, ktorou bol uvedený rozhodcovský súd, prevedená do vlastníctva
inej právnickú osobu. Takýto postup zákon č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní nezakazoval a
táto zmena zriaďovateľa bola aj riadne zverejnená v Obchodnom vestníku. V tejto súvislosti je potrebné
upozorniť na skutočnosť, že stále rozhodcovské súdy zriadené právnickými osobami sa nezriaďujú ako
samostatné právnické osoby, ale sú súčasťou tej právnickej osoby, ktorá ich zriadila.

39. K tvrdeniu žalobcu o tom, že v konaní pred rozhodcovským súdom nebol dodržaný princíp rovnosti
strán súd uvádza, že táto taktiež nebola v konaní preukázaná. Zo spisu Medzinárodného obchodného
rozhodcovského súdu jednoznačne vyplýva, že žalobcovi boli doručené všetky listinné dôkazy, ktorými
žalovaný v konaní preukazoval dôvodnosť svojho nároku. Súčasťou spisu rozhodcovského súdu boli

taktiež všetky dôkazy, ktoré žalovaný predložil na svoju obranu. Ako už bolo uvedené, všeobecný
súd nie je vo vzťahu k rozhodnutia rozhodcov, resp. rozhodcovský súdov súdom odvolacím. Samotný
spôsob akým rozhodcovský súd tieto dôkazy vyhodnotil nemôže byť preto dôvodom pre zrušenie
rozhodcovského rozsudku.

40. Ďalším dôvodom pre určenie neplatnosti rozhodcovského súdu mala byť podľa žalobcu neplatnosť
rozhodcovskej doložky, ktorá bola medzi účastníkmi konania uzatvorená dňa 21.04.2009. Dôvody
neplatnosti uvádzané žalobcom, ktoré mali spočívať v tom, že žalobca podpísal uvedenú rozhodcovskú
zmluvu v takom zdravotnom stave, v dôsledku ktorého nebol dočasne spôsobilý na právne úkony,
keďže nebol schopný pochopiť ich zmysel a obsah, resp. podľa ktorého bol text rozhodcovskej

doložky doplnený na listinu o uznaní záväzku až dodatočne, súd vyhodnotil ako irelevantné. Žalobca v
konaní neprodukoval žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval ním tvrdené skutočnosti. Žalobca
nepreukázal, že by listina obsahujúca uznanie jeho záväzkov voči žalovanému bola spísaná v iný
deň, ako je deň, ktorý je na nej uvedený (21.04.2009). Zo žiadnych listinných dôkazov predloženýchžalobcom (prepúšťacích správ z nemocníc v G. a N., správy ošetrujúceho, lekára žalobcu) a ani
z výsluchu svedkyne nevyplýva, že by zdravotný stav žalobcovi neumožňoval posúdiť obsah tohto
právneho úkonu a dôsledky z neho vyplývajúce.

41.Tvrdeniažalujúcejstranyotom,žežalobcanebolschopnýpochopiťzmyselaobsahprávnehoúkonu,
ktorým uznal svoj dlh voči žalovanému a uzatvoril rozhodcovskú doložku súd považoval z účelové s
cieľom predĺžiť samotné konanie a tým oddialiť žalovanému možnosť vymoženia jeho pohľadávky. Zo
všetkých listinných dôkazov vyplýva, že užíval v predmetnom období užíval najmä lieky súvisiace s jeho

kardiovaskulárnymi problémami. Jediným liekom, ktorý mohol ovplyvniť psychiku žalobcu bol liek Xanax,
avšak ani tento nie je schopný ovplyvniť psychiku natoľko, aby žalobca nebol schopný posúdiť následky
svojho konania. V konaní bolo naopak preukázané, že žalobca skutočne mal voči žalovanému záväzky
vzniknuté pri ich predchádzajúcom obchodovaní a za jednoznačne preukázanú ma súd aj skutočnosť,
že žalobca nebol schopný svoje záväzky voči žalovanému splniť. Tak, ako vyplýva aj z výpovede
manželky žalobcu žalobca rokoval o spôsobe splnenia svojich záväzkov. Na základe týchto rokovaní

bola uzatvorená aj nájomná zmluva, ktorou žalobca prenajal žalovanému nebytové priestory, pričom
platnosť tohto právneho úkonu nebola nikdy spochybňovaná. Podľa žalujúcej strany tak niektoré úkony,
ktorými sa žalobca snažil riešiť svoj záväzok voči žalovanému sú platné a bol pri ich uzatváraní schopný
posúdiť ich následky, zatiaľ čo iné, ktoré by mohli viesť k napr. k exekúcii jeho majetku, uzatvorené v
tom istom období boli neplatné.

42. Žalujúca strana navrhovala vykonanie dokazovania výsluchom všeobecnej lekárky žalobcu, avšak
bližšie údaje, ktoré by umožňovali túto lekárku dostatočne konkretizovať právny zástupca žalobcu
neuviedol, s tvrdením, že táto lekárka nechce svedčiť v súdnom konaní a zdravotnú dokumentáciu
odovzdal žalobcovi, avšak ani ten ju v konaní nepredložil.

43. Z uvedeného sa nariadenie vykonania znaleckého dokazovania javila súdu ako nadbytočná, nakoľko
nie je zrejmé z akých podkladov by znalec pri posudzovaní otázky právnej spôsobilosti žalobcu
vychádzal, keď žalobca zdravotnú dokumentáciu nepredložil. Žalobca navyše spochybnil aj pravosť
dátumu uvedeného na listine, v ktorej uznal svoj záväzok voči žalovanému a uzatvoril rozhodcovskú

doložku. Ak mala byť nespôsobilosť žalobcu uzatvárať právne úkony iba prechodného charakteru,
nemohli byť pochybnosti o jeho duševnom stave vykonaním znaleckého dokazovania odstránené,
nakoľko by nebolo zrejmé, ku akému dňu má byť žalobcov zdravotný stav posudzovaný

44. Preukázať skutkové tvrdenia o tom, že žalobca bol v čase kedy podpísal listinu s názvom

„Uznanie pohľadávok za dodávku tovaru firmy PIKER“ v dôsledku užívania liekov v stave duševnej
poruchy, v dôsledku ktorej bol dočasne nespôsobilým na právne úkony. Ustanovenie zakotvuje dôkaznú
povinnosť účastníkov v sporovom konaní, teda povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri
zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana sporu, ktorá neoznačí dôkazy potrebné
na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré

bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Zákon určuje dôkazné
bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom
vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané v tom zmysle,
že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré
súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie.

45. Spôsobilosť plnoletej fyzickej osoby na právne úkony sa predpokladá. Inak povedané každá plnoletá
fyzická osoba je považovaná za spôsobilú na právne úkony pokiaľ sa nepreukáže opak, resp. pokiaľ
nebola tejto spôsobilosti pozbavená úradným rozhodnutím. Ak teda žalobca nepreukázal, že by listinu
obsahujúcu jeho vyhlásenie o uznaní svojho záväzku voči žalovanému podpísal v čase kedy nebol

schopný posúdiť obsah a následky tohto právneho úkonu, takéto vyhlásenie je relevantné a spôsobuje
všetky následky, ktoré právny poriadok s takýmto vyhlásením spája.

46. Súd taktiež nepovažuje za preukázané, že by bol text rozhodcovskej zmluvy pripojený k
listine obsahujúcej vyhlásenie o uznaní pohľadávok žalovaného doplnený dodatočne po jej podpísaní

žalovaným. Tak ako to vyplýva napr. z listiny nazvanej uznanie a splatenie preddavkových úhrad za
dopravu firmy PIKER, žalovaný tento text rozhodcovskej zmluvy pripájal aj na iné písomné dokumenty,
ktoré používal v styku so svojimi obchodnými partnermi.47. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 255 ods. 2 C.s.p. podľa ktorého, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Nakoľko mal žalovaný v konaní
plný úspech, súd priznal žalovanému náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi.

48. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Exekúciumožnovykonaťnanávrhtoho,ktojeoprávnenýpožadovaťsplnenienárokuzexekučnéhotitulu
preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 ods. 2 zákona č. 233/1995

Z.z.). Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods. 1 zákona č.
233/1995 Z.z.).