Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, April 19, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/575/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6110219343
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 04. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Klaudia Kosková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6110219343.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Klaudie Koskovej a
členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Jany Krnáčovej, v právnej veci žalobcu: G. G., nar.
XX. XX. XXXX, bytom N. N., Z. XXXX/XX, v konaní zastúpený Mgr. Robertom Antalom, advokátom
AK Banská Bystrica, Kláry Jarunkovej 2, proti žalovanému: Mesto Banská Bystrica, so sídlom Banská
Bystrica, ČSA 26, IČO: 00 518 476, ozaplatenie 6 476,66 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu

proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica, zo dňa 16. 06. 2015, č. k. 17C/157/2010 - 107, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný k povinnosti nahradiť
žalobcovi trovy konania, p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd konanie o zaplatenie sumy 1 461,68 eur spolu s 8,5% úrokom
z omeškania ročne od 15. 09. 2008 do zaplatenia zastavil. Zastavil konanie pre zaplatenie 8,5% úroku
z omeškania ročne zo sumy 5 014,98 eur od 15. 09. 2008 do 17. 09. 2010. Žalovaného zaviazal
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 5 014,98 eur spolu s 8,5% úrokom z omeškania ročne od 18.
09. 2010 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia. Žalovaného zaviazal k
povinnosti nahradiť trovy konania vo výške 489,61 eur, z toho sumu 150,25 eur ako zaplatený súdny

poplatok z podanej žaloby a sumu 339,36 eur ako trovy právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu
žalobcu vedený v T., a. s., pobočka N. N., č. ú.: XXXXXXXXX/XXXX v lehote troch dní od nadobudnutia
právoplatnosti rozhodnutia. Rozhodol o vrátení zaplateného súdneho poplatku žalobcovi v sume 87,66
eur cestou Slovenskej pošty, a. s.

2. V odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že pri určení výšky bezdôvodného obohatenia

na m2 vychádzal z ustálenej ceny v konaní 13C/6/2008 vo výške 13,28 eur/m2/rok a túto považoval za
primeranú a reálnu k cene pozemkov na území mesta N. N.. Po čiastočnom späťvzatí žaloby sa tak
žalobca domáhal za obdobie 9,5 mesiaca pri výmere 497,66 m2 a cene 13,28 eur, čiastky 5 014,98 eur.
Námietku premlčania vznesenú zo strany žalovaného, považoval za nedôvodnú, nakoľko žaloba bola
podaná dňa 17. 09. 2010 a žalobca požadoval priznať bezdôvodné obohatenie za obdobie od 15. 09.
2008 do 30. 06. 2009, teda v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote. Aj pokiaľ ide o príslušenstvo

pohľadávky, a to úrok z omeškania vo výške 8,5% ročne od 18. 09. 2010 do zaplatenia, aj v tejto časti
považoval žalobu za dôvodnú s tým, že na základe výzvy právneho zástupcu žalobcu do 17. 09. 2010
dlžnú sumu neuhradil. Súčasne rozhodoval o trovách konania, pri rozhodovaní ktorých vychádzal z ust.
§ 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku a podľa pomeru úspechu žalobcu k neúspechu, priznal
žalobcovi náhradu trov konania v polovici. Trovy konania požadoval priznať právny zástupca za 5
úkonov právnej pomoci, pričom súd priznal za tri úkony právnej pomoci vrátane režijného paušálu. V

prípade odmeny za úkon písomné podanie, výzva zo dňa 17. 09. 2010 považoval tento úkon za neúčelný
z dôvodu, že v ten istý deň právny zástupca žalobcu podal aj na súd návrh na začatie konania, ataktiež pokiaľ ide o písomné podanie na súd zo dňa 12. 02. 2015, odmenu za tento úkon právnej pomoci
nepriznal z dôvodu, že o tento úkon žalobcu nežiadal. Spolu priznal polovicu náhrady trov konania, ktorá
pozostávala zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia, v celkovej výše 489,61 eur.

3. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v
ktorom namietal výrok rozhodnutia týkajúci sa trov konania. Rozhodnutie súdu o náhrade trov konania
považoval za nesprávne a nespravodlivé a odvolanie podal z dôvodu v zmysle ust. § 205 ods. 2 písm.
f) O. s. p. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku o náhrade trov súdneho konania

zmenil tak, že žalovaného zaviaže k povinnosti nahradiť žalobcovi trovy prvoinštančného konania, bez
krátenia za všetkých 5 úkonov. Podľa odvolateľa na danú situáciu aplikoval nesprávne ustanovenia
procesného predpisu, z čoho rozhodol o otázke náhrady trov súdneho konania vecne nesprávne.
Potvrdil, že pôvodne podanou žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 6 476,66 eur s príslušenstvom a
po čiastočnom späťvzatí tak predmet sporu predstavoval 5 014,98 eur s príslušenstvom, v časti ktorej
bolo v plnom rozsahu žalobe vyhovené. Vo vzťahu k čiastočnému späťvzatiu žaloby poukázal na ust. §

146 ods. 2 O. s. p. a aj keď žalobca zavinil zastavenie konania, hoci len sčasti, bol povinný v tejto časti
nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu zastaveného konania, ak by si žalovaný takúto náhradu
trov uplatnil. Žalovaný si však takúto náhradu trov konania neuplatnil, preto ich nemohol súd žalovanému
priznať. Nesprávnosť postupu súdu vyplýva logicky aj z rozhodnutia o vrátení súdneho poplatku za časť
uplatňovaného nároku, v ktorej zobral žalobca žalobcu späť. Ak súd rozhodoval o trovách konania podľa

miery úspechu a neúspechu, potom nemôže krátiť súdny poplatok, ktorý zostal zaplatený vo vzťahu k
sume, ktorú súd žalobcovi v plnom rozsahu priznal. Žalobca mal teda úspech v plnom rozsahu a vyčíslil
si trovy právneho zastúpenia z tarifnej hodnoty 5 014,98 eur a nie z pôvodne požadovanej čiastky 6
476,66 eur, nakoľko v rozsahu tarifnej hodnoty bol úspešný na 100%. Odvolateľ nesúhlasil ani s tým, že
súd prvej inštancie nepriznal odmenu za dva úkony právnej pomoci, a to výzvu adresovanú protistrane

zo dňa 17. 09. 2010 s odôvodnením, že v tento istý deň bola podaná žaloba na príslušnom súde, a
preto úkon nebol účelný a tiež za úkon zo dňa 12. 02. 2015 písomné podanie na súd, nakoľko o takýto
úkon súd odvolateľa nežiadal. V tejto súvislosti poukázal žalobca na to, že už podaním zo dňa 23. 05.
2013 žiadal o pokračovanie v konaní a tiež čiastočne zobral žalobu späť. Opätovne podaním dňa 12.
02. 2015 rovnako požadoval pokračovať v prerušenom konaní a čiastočne zobral žalobu späť. Odmenu

nežiadal za oba úkony ale len za jeden, a to zo dňa 12. 02. 2015. Niet preto dôvodu pre nepriznanie
náhrady trov právneho zastúpenia za tento úkon právnej pomoci.

4. Žalovaný po doručení odvolania k veci zaslal vyjadrenie v ktorom považoval rozhodnutie o trovách
konania za správne. Žiadal, aby v napadnutej časti odvolací súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ďalej len
„CSP“) vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario a
rozsudok súdu prvej inštancie z dôvodu vecnej správnosti v napadnutej časti v zmysle ust. § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

6. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Podľa ust. § 387 ods. 2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

8. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že od 01. 07. 2016 nadobudol právnu účinnosť

nový procesný predpis, a to Civilný sporový poriadok, ktorý sa v zmysle prechodných ustanovení § 470
ods. 1 CSP použije aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

9. Podľa ust. § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom

nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v
neprospech strany.10. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách konania spolu s meritom veci
rozsudkom zo dňa 16. 06. 2015, t. j. za účinnosti ustanovení predchádzajúcej procesnej a právnej
normy Občianskeho súdneho poriadku. Rovnako odvolanie proti výroku o trovách konania bolo podané

za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku dňa 24. 07. 2015. Je nesporné, že o trovách konania
rozhodovalsúdprvejinštanciezaúčinnosti predchádzajúcejprávnejúpravy.Nosnýmpojmovýmznakom
ustanovení nových procesných predpisov, je princíp okamžitej použiteľnosti novej procesnej úpravy,
a to aj na konania začaté a prebiehajúce za účinnosti predchádzajúcej právnej úpravy. Zmyslom tohto
princípu (podľa predkladateľov zákona) malo byť bezproblémové zabezpečenie procesného režimu

súdnych konaní. Vzhľadom na to, pokiaľ súd prvej inštancie vychádzal pri rozhodovaní o trovách
konania z ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia v
napadnutej časti už vychádzal z ustanovení CSP, ktoré bolo platné a účinné. Okamžitá aplikácia
ustanovení CSP totiž ani iný postup súdu neumožňuje, a to ani s poukazom na základné princípy
uvedené v CSP.

11. Žalobca v podanom odvolaní vytkol súdu prvej inštancie, že pri rozhodovaní o trovách konania
vychádzal z ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a rozhodol o náhrade trov konania podľa pomeru úspechu k
neúspechu. S poukazom na terajšiu právnu úpravu v zmysle ust. § 255 a nasl. CSP je zásada
úspechu vo veci, tzv. zásada zodpovednosti za výsledok sporu, charakteristická pre sporové konania a
uplatní sa tak, že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania,

ktoré je vznikli. Jedná sa však iba o trovy vymedzené v ust. § 251 CSP, a to trovy ktoré sú preukázané,
odôvodnenéaleboúčelnevynaloženéaktorévzniklivkonanívsúvislostisuplatňovanímalebobránením
práva. Základnou zásadou, ktorá je smerodajná pri rozhodovaní súdov o trovách konania, je zásada
úspechu v spore. Pokiaľ teda žalobca nebol v plnom rozsahu úspešný, prináleží mu právo na náhradu
účelne vynaložených trov len v rozsahu jeho úspechu. Ak teda súd prvej inštancie pri rozhodovaní

o trovách konania zobral do úvahy čiastočné späťvzatie žaloby a vyhodnotil si toto späťvzatie ako
trovy, ktoré zavinil žalobca, v zmysle ust. § 146 ods. 2 veta prvá O. s. p. platného a účinného v čase
rozhodovania,postupovalsprávne.Ajterajšiaprávnaúpravavzmysleust.§256ods.1CSPupravuje,že
ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. Analogicky
v prípade čiastočného späťvzatia žaloby zo strany žalobcu, sa má za čo, že konanie bolo zastavené v

tejto časti zavinením žalobcu a právo na náhradu trov konania by tu vzniklo žalovanému. Nie je však
prípustné vyložiť si zákonné ustanovenia tak, ako to namieta odvolateľ a súd správne postupoval, keď
zohľadnil v tejto časti neúspech žalobcu pri rozhodovaní o trovách konania. Percentuálnym prepočtom
pomer úspechu k neúspechu predstavuje 54,80% čo v zlomkovom prepočte tak, ako to uskutočnil súd
prvej inštancie zodpovedá polovici priznanej náhrady trov konania žalobcovi. Pôvodne žalobca žiadal

priznať 6 476,66 eur s príslušenstvom, úspešný bol v čiastke 5 014,98 eur s príslušenstvom, neúspešný
v čiastke 1 461,68 eur s príslušenstvom. Po odpočítaní úspechu od neúspechu, tak právo na náhradu
účelne vynaložených trov predstavuje súdom priznanú polovicu.

12. Ďalšia námietka týkajúca sa rozhodnutia súdu prvej inštancie ohľadom trov konania spočívala v

krátení odmeny za dva úkony právnej pomoci, a to písomná výzva protistrane 17. 09. 2010 a písomné
podanie na súd dňa 12. 02. 2015. V prípade úkonu, a to písomnej výzvy protistrane 17. 09. 2010 dáva
odvolací súd do pozornosti,vyhlášku MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb účinnú ku dňu písomnej výzvy, kde znenie § 14 ods. 1 medzi úkony
právnejslužbynepočítalopísomnépodanieprotistranetýkajúcesavecisamej.Samotnávyhláška takýto

úkon nepovažovala za úkon právnej služby v občianskom konaní. Terajšia úprava je platná len od 01.
07. 2013, pričom uvedený úkon bol uskutočnený, tak ako to odvolateľ namieta 17. 09. 2010. Navyše
nie je to účelný úkon súvisiaci so sporom vzhľadom na deň podania žaloby.

13. Pokiaľ ide o druhý úkon, za ktorý súd prvej inštancie nepriznal žalobcovi odmenu, a to písomné

podanie na súd dňa 12. 02. 2015, rovnako bol odvolací súd toho názoru, že postupoval správne, nakoľko
sa nejedná o účelný úkon v súvislosti s uplatňovaním práva na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Navyše sa jednalo o procesný návrh, ktorým upravoval žalobca svoj nárok s tým, že v tejto časti
späťvzatia nebol v konaní úspešný. Keďže podľa ust. § 251 CSP trovami konania sú všetky odôvodnené
a účelne vynaložené výdavky a tento úkon nie je ani odôvodnený, ani účelne vynaložený, správne potom

súd prvej inštancie rozhodol o nepriznaní odmeny za uvedený úkon.14. Keďže odvolací súd námietky žalobcu uvedené v odvolaní proti výroku rozhodnutia súdu prvej
inštancie, ktorým rozhodoval o trovách konania nepovažoval za dôvodné, výrok rozhodnutia súdu prvej
inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný žalovaný, preto mu
súd priznal právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu, pričom o výške náhrady trov
odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí, samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

16. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde ( § 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,

a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

(§ 127 ods. 1 CSP)

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).