Decision was made at the court Okresný súd Komárno
Judgement was issued by JUDr. Iveta Banghová
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 9C/150/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4215214204
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Banghová
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4215214204.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
OkresnýsúdKomárnosudkyňouJUDr.IvetouBanghovouvprávnejvecižalobcu:IntrumJustitiaSlovakia
s.r.o., so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, v konaní zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát
so sídlom Karadžičova 8, Bratislava, proti žalovanému: B. W., I.. XX.X.XXXX, Z. Ž. XX, K., o zaplatenie
2 960,74 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
Súd konanie v časti o zaplatenie sumy 966,59 eur s príslušenstvom z a s t a v u j e.
Súd žalobu vo zvyšnej časti z a m i e t a.
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a.
o d ô v o d n e n i e :
1. Právny predchodca žalobcu spoločnosť Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31 320 155, Mlynské
Nivy 1, Bratislava, sa žalobou doručenou súdu dňa 3.8.2015 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného
zaplatiť mu sumu 2 960,74 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2 960,74 eur
od16.6.2015dozaplateniaanáhradutrovkonania.Právnypredchodcažalobcuodôvodnilžalobunatom
skutkovom základe, že právny predchodca žalobcu a žalovaný dňa 21.1.2009 uzatvorili zmluvu o vydaní
a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s., na základe ktorej sa právny predchodca žalobcu zaviazal
poskytnúť žalovanému kreditnú kartu, ku ktorej viedol účet č. 31354223. Žalovanému bol poskytnutý
úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,68%. Ku dňu vystavenia výpisu z kartového účtu mal žalovaný
schválený úverový rámec vo výške 1 350,- eur a bol povinný právnemu predchodcovi žalobcu platiť
štandardnúmesačnúsplátkuvovýške45,-eur. Žalovanýsineplnilsvojepovinnostiuhradiťsvojpeňažný
záväzok v lehote splatnosti určenej vo výpise z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 10.6.2015,
t.j. vo výške 2 960,74 eur.
2. V priebehu konania súd uznesením č. k. 9C/150/2015-35 zo dňa 30.9.2015 pripustil zmenu subjektov
na strane žalobcu tak, že do konania na miesto pôvodného žalobcu Všeobecná úverová banka, a.s.
vstúpil ako žalobca Intrum Justita Slovakia, s.r.o.
3. Súd dňa 30.9.2015 vydal platobný rozkaz sp. zn. 9C/150/2015, ktorý však následne pre nemožnosť
jeho doručenia žalovanému bol zrušený uznesením č. k. 9C/150/2015-46 zo dňa 21.4.2016.
4. Žalobca dňa 3.4.2017 doručil súdu čiastočné späťvzatie žaloby vo výške 966,59 eur s príslušenstvom
(poplatky a sankčný úrok) a žiadal konanie v tejto časti zastaviť. Okrem toho bližšie špecifikoval žalovanú
sumu uvedením, že žalovaný začal čerpať úverový rámec od 26.1.2009 a do 25.4.2009 vyčerpal sumu
941,74 eur výberom z bankomatu a platbou kartou. Plnenie žalovaného v prospech kartového účtupredstavuje sumu 1 241,49 eur od 13.2.2009 do 25.4.2012. Žalovaná suma 2 960,74 eur pozostáva z
istiny 877,88 eur, poplatkov 632,56 eur, štandardného úroku 1 116,27 eur a sankčného úroku 333,94 eur.
5. Na pojednávanie dňa 5.4.2017 sa nedostavil žalobca ani žalovaný, predvolanie mali riadne vykázané,
svoju neúčasť písomne ospravedlnil len žalobca s tým, že z dôvodu hospodárnosti konania navrhol
rozhodnúťožalobebezjehoprítomnosti.Zuvedenýchdôvodovsúdpodľa§180zákonač.160/2015Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalobcu a žalovaného.
6. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením žiadosti o vydanie splátkovej karty Quatro zo
dňa 21.1.2009, výpisu zo splátkovej karty Quatro na č. l. 8.18 spisu, špecifikácie žalovanej sumy a
čiastočného späťvzatia žaloby zo dňa 31.3.2017 a ostatných k spisu pripojených listín a na základe takto
vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci.
7. V zmluve o vydanie splátkovej karty Quatro č. 31354223 zo dňa 21.1.2009 boli vyplnené osobné údaje
žalovaného, výška úverového rámca 27 000,- Sk (896,24 eur), štandardná mesačná splátka - pevná
900,- Sk (29,87 eur).
8. Z výpisu zo splátkovej karty Quatro k číslu kartového účtu 0031354223 súd zistil, že žalovaný
realizoval splátkovou kartou od 26.1.2009 do 31.5.2015 výber z bankomatu a platbu kartou vo výške
941,74 eur a uhradil sumu spolu vo výške 1 241,59 eur.
9. Zo špecifikácie žalovanej pohľadávky zo dňa 31.3.2017 súd zistil, že žalovaný mal schválený úverový
rámec vo výške 1 350,- eur s výškou ročnej úrokovej sadzby 22,68% a výškou štandardnej mesačnej
splátky 45,- eur. Žalovaný začal čerpať úverový rámec od 26.1.2009. Žalovaná suma 2 960,74 eur
pozostávala z istiny 877,88 eur, poplatkov 632,56 eur, štandardného úroku 1 116,27 eur a sankčného
úroku 333,94 eur. Podľa uvedenej špecifikácie žalovaný od 26.1.2009 do 25.4.2009 vyčerpal sumu vo
výške 941,74 eur a v období od 13.2.2009 do 25.4.2012 uhradil žalobcovi sumu 1 241,49 eur.
10. Podľa § 144 CSP žalobca môže vziať žalobu späť.
Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom
späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.
Podľa § 146 ods. 1 CSP súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych dôvodov
nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu žaloby
skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.
Podľa § 52 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právnej vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V
pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Podľa § 25 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení zákona č. 128/2002 Z.
z. tento zákon upravuje niektoré podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy
o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním
spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch na účely tohto zákona sa
rozumiea) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme,
b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi
spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 3 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od
formyposkytovanéhospotrebiteľskéhoúverumôžebyťveriteľomajpredávajúci.Spotrebiteľomjefyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.
Podľa § 4 ods. 5 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch od spotrebiteľa nemôže veriteľ
požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
11. Z dôvodu čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom doručeného súdu dňa 3.4.2017 súd konanie v
časti sumy vo výške 941,74 eur s príslušenstvom zastavil.
12. Z vykonaného dokazovania a zisteného skutkového stavu súd dospel k záveru, že žalobe nie je
možné vyhovieť. V konaní mal súd preukázané, že medzi predchodcom žalobcu a žalovaným vznikol
záväzkový vzťah uzatvorením zmluvy o vydanie splátkovej karty Quatro č. 31354223 zo dňa 21.1.2009,
na základe ktorej mal byť žalovanému poskytnutý úverový rámec. Súd mal zo zisteného skutkového
stavu preukázané, že právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému kartu s úverovými prostriedkami
a žalovaný z nej čerpal financie prostredníctvom platobných operácií, keď v období od 26.1.2009 do
25.4.2009 vyčerpal sumu vo výške 941,74 eur a v období od 13.2.2009 do 25.4.2012 uhradil žalobcovi
sumu 1 241,59 eur. Žalovaný sa zaviazal uhrádzať aspoň minimálne mesačné splátky vo výške 45,-
eur, pričom túto povinnosť si neplnil pravidelne, celkovo v období od 13.2.2009 do 25.4.2012 uhradil
žalobcovi sumu 1 241,59 eur. Uvedené mal súd preukázané výpisom zo splátkovej karty Quatro a
žalobcom predloženej špecifikácie pohľadávky. Na kartovom účte žalovaného však okrem debetných
operácií vykonaných žalovaným (výbery z bankomatu) boli zaznamenané aj ďalšie, keďže zmluva bola
uzavretá medzi dodávateľom konajúcim v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti a spotrebiteľom,
ktorý pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo
inej podnikateľskej činnosti a formulárový obsah zmluvy nemohol ovplyvniť. Právny vzťah vzniknutý
z dotknutej zmluvy nie je vyňatý z režimu spotrebiteľského práva, preto na predmetnú vec dopadá
právna ochrana vyplývajúca z § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a ostatných predpisov na ochranu
spotrebiteľa. Vzhľadom na uvedené súd pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle
ustanovení zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý je lex specialis vo vzťahu k
Obchodnémuzákonníku,akoajpríslušnýchustanoveníObčianskehozákonníkaapredpisovnaochranu
spotrebiteľa.
13. Podľa ustálenej judikatúry systém ochrany zavedený Smernicou Rady č. 93/13/EHS o nekalých
zmluvných podmienkach vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo
dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu ako aj úroveň
informovanosti. Takáto situácia vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené dodávateľom
bez možnosti ovplyvniť ich obsah. Smernica 93/13/EHS vyvažuje nerovnováhu medzi dodávateľom
a spotrebiteľom zásahom zo strany štátu. Preto súd aj bez návrhu námietky zo strany spotrebiteľa
je povinný prihliadať na neprijateľné zmluvné podmienky. Preto podľa čl. 6 Smernice treba zvážiť, či
spotrebiteľská zmluva, ktorá obsahuje nekalé podmienky, obstojí ako celok.
14. Súd dospel k záveru, že v prípade uvedenej zmluvy ide o predtlačenú formulárovú zmluvu, pri
ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť jej obsah. Zmluvnými stranami bol žalobca (jeho právny
predchodca) ako veriteľ, ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti a
žalovaný ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, teda bol spotrebiteľom. Na jej základe boli žalovanému
poukazované finančné prostriedky, ktoré čerpal, avšak aj uhrádzal. Z vykonaného dokazovania mal súd
preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná. Podľa výpisu žalovaný už vyčerpanú sumu zaplatil,
žalobcovi preto nevznikol nárok na žalovanú sumu a teda ani na rôzne poplatky či úrok, ktoré neboli
predmetom dojednania v zmluve uzavretej so žalovaným, z ktorej žalobca svoj nárok vyvodzoval. Zozmluvy, ktorú uzavreli strany sporu, nevyplýva výška dohodnutých úrokov a poplatkov, ktorá musí byť
uvedená priamo v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Pokiaľ táto náležitosť v zmluve chýba, nemôže
žalobca od žalovaného ako spotrebiteľa požadovať zaplatenie predmetných poplatkov. Z uvedených
dôvodov súd žalobu zamietol.
15. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu konania
protistrane.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, keď celkový
úspech žalovaného bol 100%. Podľa pomeru úspechu v spore vznikol nárok na náhradu trov
konania žalovanému. Žalovaný však náhradu žiadnych trov konania neuplatnil, zo spisu ani žiadne
preukázateľné trovy konania žalovaného nevyplývajú, preto súd v zmysle § 262 ods. 1 a 2 CSP rozhodol
tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno písomne podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Komárno.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený
môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.