Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 27. marec 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/47/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5417200132
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5417200132.1

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej
a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu v 1/ rade: OHL
ŽS, a.s., so sídlom Burešova 938/17, Veveří, 602 00 Brno, Česká republika, IČO: 463 42 796, oprávnený
podnikať na území Slovenskej republiky prostredníctvom: OHL ŽS, a.s., organizačná zložka, so sídlom
Furmanská 6, 841 03 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 35 881 879, v 2/ rade: OHL ŽS SK, a. s.,

so sídlom Furmanská 6, 841 03 Bratislava, IČO: 43 941 664, v 3/ rade: MBM-GROUP, a.s., so sídlom
Hviezdoslavovo nám. 213, 029 01 Námestovo, IČO: 36 740 519, proti žalovanému: Oravská vodárenská
spoločnosť, a.s. alebo v skratke OVS, a.s., so sídlom Bysterecká 2180, 026 80 Dolný Kubín, IČO: 36
672 254, v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného
súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/3/2017-151 zo dňa 31. januára 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 8Cb/3/2017-151 zo dňa 31. januára 2017 p o t

v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol
a žalovanému náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení okresný súd poukázal na návrh žalobcov,

ktorým žiadali, aby súd neodkladným opatrením žalovanému uložil povinnosť, aby sa zdržal práv z
bankovej záruky č. 161698 vystavenej 31.08.2016 Raiffeisenbank a.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b,
14078 Praha 4, Česká republika, IČO: 492 40 901, v akomkoľvek rozsahu. V návrhu na nariadenie
neodkladného opatrenia poukázali na to, že sú členmi „Združenia ČOV ORAVA“, ktoré združenie
bolo založené Zmluvou o združení z 22.07.2013 (ďalej len „zmluva o združení“). Žalobcovia ako
zhotovitelia a žalovaný ako objednávateľ uzatvorili dňa 03.09.2013 Zmluvu o dielo, predmetom ktorej

je zhotovenie diela s názvom „Zásobovanie vodou a kanalizácia oravského regiónu, etapa 2“ (ďalej
len „dielo“). Žalobcovia poukázali na to, že v rámci vykonávaného diela s názvom „Sekcia 1, Aktivita
I. Námestovo, kanalizácia a ČOV“ a „Sekcia 2, Aktivita I. Námestovo, kanalizácia a ČOV“, išlo o dielo,
ktoré malo nanajvýš drobné vady a nedorobky, ktoré podstatne neovplyvňujú užívanie diela, resp. danej
sekcie. Žalobcovia počas kontroly odmietli uznať vady - nátok balastných vôd v niektorých sútokových
kanalizačných šachtách, keďže nepovažovali nátok balastných vôd za stav, ktorý bol spôsobený ich

zavinením, resp. v dôsledku vadného vyhotovenia sekcie 1, resp. sekcie 2. Žalobcom boli doručené
listy žalovaného, v ktorých sa konštatuje neodstránenie vád v predmetných preberacích protokoloch v
stanovenom termíne, ako aj, že žalovaný si zabezpečí práce súvisiace s odstraňovaním predmetných
vád iným dodávateľom a všetky tieto náklady si bude nárokovať u žalobcov. V nadväznosti na uvedené,
žalobcovia poslali žalovanému listy, v ktorých konštatovali, že vady a nedorobky sú odstránené. Listom
zo dňa 20.12.2016 žalovaný vzniesol nárok na predĺženie platnosti „Zábezpeky na vykonanie prác“ a

ďalšie náklady s tým súvisiace a súčasne žalovaný vzniesol aj nárok na „Predĺženie lehoty na oznámenie
vád“, pričom v tejto súvislosti požiadal žalobcov o predĺženie bankovej záruky do 30.06.2017. Žalovanývaroval žalobcov, že v prípade nepredloženia dokladu o predĺžení bankovej záruky najneskôr 10 dní
pred uplynutím jej platnosti, si bankovú záruku uplatní.

2. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia poukázali na to, že pre žalovaného
podľa zmluvy o dielo boli vykonané naviac práce v celkovej hodnote 3.289.604,06 Eur, pričom žalovaný
oprávnenosť nároku žalobcov uznáva len v rozsahu 108.602,44 Eur a vo zvyšku ich neuznal. Tieto
nároky žalobcov na naviac práce boli predložené na rozhodnutie Komisii pre riešenie sporov podľa
podčlánku 20.2 zmluvy o dielo. Žalobcovia zdôraznili, že dielo je riadne prebraté a protokoly o prebratí sú

súčasťou finančnej dokumentácie tvoriacej podklad pre preplatenie projektu, ktorý je spolufinancovaný
z Kohézneho fondu EÚ a financovaný z Operačného programu Životné prostredie pod Ministerstvom
životného prostredia SR. Podľa žalobcov skutočným dôvodom vytýkania vád diela, ktoré podľa žalobcov
sú odstránené, je zámer žalovaného nezaplatiť cenu naviac prác. Žalobcovia ďalej mali za to, že
rozhodnutie stavebného dozoru zo dňa 22.12.2016 bolo vydané v rozpore s čl. 3.5 zmluvy o dielo.
Stavebný dozor pred vydaním tohto rozhodnutia uvedené nekonzultoval s oboma stranami za účelom

dosiahnutia dohody a neumožnil sa žalobcom vyjadriť. Žalobcovia poukázali na to, že k fakturácii
boli predkladané skúšky tesnosti kanalizácie, ktoré vykonal do značnej miery sám žalovaný. Balastné
vody nie sú vadou, ale možný dôsledok netesnosti kanalizácie, poprípade iný nátok, za ktorý nenesú
zodpovednosť žalobcovia. Žalovaný nepreukázal podľa fotodokumentácie poškodenie alebo netesnosť
kanalizácie; balastné vody nie sú predmetom reklamácie vád a nedorobkov, nakoľko sú dôsledkom iných

príčin, ktoré neboli objektívne preukázané žalovaným. Žalobcovia zotrvali na tom, že boli odstránené
všetky vady, ktoré boli súčasťou preberacích protokolov. Preto, že žalovaný nepreukázal poškodenie
kanalizácie a balastné vody možno pripísať inej príčine, za náklady je zodpovedný žalovaný a to v súlade
s podčlánkom 16.6 Všeobecných podmienok zmluvy o dielo. Pokiaľ by mali byť akceptované tvrdenia
žalovaného o pretrvávajúcich vadách sekcie 1, resp. sekcie 2, za ktoré by mali zodpovedať žalobcovia,

tak uvedené nebolo objektívne preukázané a dokladované.

3. Žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia ďalej poukázali na to, že žalovaný vyvíja
hrozbu čerpania bankovej záruky ako prostriedok nátlaku na žalobcov pri vyjednávaní o nárokoch
žalobcov z vykonaných naviac prác a ich finančného vysporiadania. Žalovaný podľa názoru žalobcov

môže práva z bankovej záruky uplatniť aj napriek tomu, že nie sú splnené zmluvné podmienky
pre uplatnenie takýchto práv a takýmto krokom môže žalobcom privodiť závažné a nenapraviteľné
finančné následky, bez toho, že by žalobcovia akokoľvek uznávali nároky z údajných vád sekcie
1 resp. sekcie 2, pričom kvalifikovaný odhad žalobcov na sumu potrebnú na odstránenie údajných
vád predstavuje približne 50.000 Eur za každú sekciu, teda pri oboch sekciách dokopy 100.000

Eur. Oproti relatívne malej sume odhadovaných reálnych nákladov, ktoré si žalovaný hypoteticky
môže nárokovať, má čerpanie bankovej záruky potenciálne ďalekosiahle a nenapraviteľné dôsledky,
ktoré by mohli ohroziť samotnú existenciu žalobcov. Je možné predpokladať, že žalovaný siahne na
bankovú záruku v rozsahu od 150.000 Eur až do plnej výšky 3.949.000,11 Eur. Siahnutie na bankovú
záruku môže viesť k platobnej neschopnosti žalobcu v 1/ rade. Siahnutie na bankovú záruku sa

prejaví v hospodárskom výsledku žalobcov 2/ a 3/, čo má vplyv na zníženie ich vlastného imania.
Dôsledkom je zníženie kredibility dotknutých spoločností voči bankám, spojené so zhoršením úverových
podmienok. Dôsledkom uplatnenia nároku z bankovej záruky je obmedzenie účasti dotknutých žalobcov
na jednotlivých súťažiach a tým aj pokles výnosov týchto spoločností. Nepriamym dôsledkom je
negatívny dopad na zamestnancov a subdodávateľov žalobcov v 1/ až 3/ rade. V daných skutkových

okolnostiach by podľa názorov žalobcov uplatnenie domnelého práva zhotoviteľa z bankovej záruky
predstavovalo bezdôvodný neprimeraný výkon práva v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku a dobrými mravmi, v dôsledku hrubého nepomeru následkov výkonu domnelého práva, oproti ujme
potenciálne spôsobenej žalobcom. Žalobcovia nemajú iný účinný prostriedok, akým by mohli dosiahnuť
úpravu pomerov tak, aby žalobcovia neboli vydaný napospas svojvoľnému úkonu žalovaného a zabránili

by tak nenapraviteľnej škode hroziacej žalobcom.

4. Žalobcovia poukázali na to, že v prípade vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia,
aby súd súčasne nevyužil možnosť uložiť žalobcom povinnosť podať návrh vo veci samej. Vyplýva to z
toho,žepodľazmluvyodielosporysúpodriadenéosobitnémumechanizmuichriešenia,keďjezaložená

právomoc rozhodcovského súdu v prípade neúspechu riešenia na Komisii pre riešenie sporov, a to
prostredníctvom článku 20.6 zmluvy o dielo. Predmetom nároku žalobcov sú platby za práce naviac
vykonané na diele a oprávnenosť nárokov žalovaného z eventuálnych vád. Ak by bola žalobcom uložená
povinnosť podať návrh na súd, tak nebolo by rešpektované autonómne vyjadrenie vôle zmluvných stránrozhodnúť spor rozhodcovským arbitrážnym konaním, a pokiaľ by bola uložená povinnosť podať návrh
na rozhodcovský súd, tak v takom prípade by sa nerešpektovali ustanovenia zmluvy o dielo vo vzťahu
k procesu riešenia sporov mimosúdnym urovnaním prejednania takéhoto sporu na Komisii pre riešenie

sporov. Naviac v danej veci bol spor o cenu realizovaných naviac prác žalobcami predložený Komisii pre
riešenie sporov s tým, že po prípadnom neúspechu mimosúdneho urovnania bude vec predložená na
rozhodnutie rozhodcovskému súdu. Na druhej strane nároky žalovaného z domnelých vád diela neboli
žalovanýmpredloženénaKomisiupreriešeniesporov.Žalobcoviapretožiadali,abysúdzvážilvhodnosť,
resp. nevhodnosť, hospodárnosť a účelnosť uloženia povinnosti žalobcom podať návrh vo veci samej.

5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní za aplikácie ust. § 324 ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326, §
328 ods. 1 CSP dospel k záveru, že návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nie je
možné vyhovieť. Okresný súd poukázal na to, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie len v dvoch
prípadoch, a to ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery, alebo ak je daná obava, že exekúcia
bude ohrozená. Splnenie jedného zo zákonných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia, súd

vyhodnocuje na základe návrhu, a to z rozhodujúcich skutočností, ktoré podľa žalobcu odôvodňujú
potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu ohrozenia exekúcie. Ak sa v štádiu konania o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vyžaduje odôvodnenosť zákonných podmienok pre vyhovenie
takého návrhu a netýka sa dokazovania, keďže má povahu osvedčovania, tak žalobca musí opísaním
rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia

ochranného účelu.

6. Žalobcovia sa domáhali vydania neodkladného opatrenia podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, t.j.
uloženia povinnosti žalovanému, zdržať sa uplatnenia práv z Bankovej záruky č. 161698 vystavenej
bankou 31.08.2016, ktorej platnosť je ohraničená dátumom 15.02.2017, dôvodiac, že žalovaný si môže

uplatniť práva z bankovej záruky i napriek tomu, že nie sú splnené zákonné podmienky pre uplatnenie
tohto práva a čerpanie bankovej záruky by malo pre žalobcov nenapraviteľné dôsledky, ktoré by pri
uplatnení bankovej záruky až do plnej výšky, mohli ohroziť ich existenciu. Žalobcovia osvedčili existenciu
zmluvného vzťahu medzi nimi a žalovaným predloženou zmluvou o dielo, v ktorej vystupujú v pozícii
zhotoviteľa diela ako „Zásobovanie vodou a kanalizácia oravského regiónu - etapa 2“ a žalovaný v

pozícii objednávateľa diela, pričom sa jedná o zmluvu zo dňa 03.09.2013. Priamo v tejto zmluve nie
sú upravené komplexne zmluvné podmienky, keďže tieto sú obsahom dokumentov uvedených v bode
2. zmluvy o dielo a tieto tvorili súčasť zmluvy. Tieto dokumenty však okresnému súdu neboli známe,
pretože žalobcovia ich nepredložili spolu s návrhom. Ako vyplynulo z korešpondencie zmluvných strán,
dokumenty obsahujú aj úpravu nárokov z vád diela, úpravu bankovej záruky. Žalobcovia osvedčili

existenciu Bankovej záruky č. 161698 vystavenej Raiffeisenbank a.s. dňa 31.08.2016, s platnosťou do
15.02.2017, na základe jej predĺženia Dodatkom č. 1 zo 06.12.2016. Banková záruka bola dojednaná
v prospech objednávateľa na zabezpečenie jeho prípadných pohľadávok vzniknutých v dôsledku
porušenia povinností zo zmluvy o dielo zhotoviteľom. Formou bankovej záruky banka ručí za splnenie
zabezpečovaného záväzku zhotoviteľa do výšky sumy uvedenej v záruke t.j. do 3.949.000,11 Eur, čo

plní funkciu preventívnu, ale aj zabezpečovaciu (uspokojenie pohľadávky nesplnenej zhotoviteľom ako
dlžníkom). Žalobcovia tvrdili, že je tu obava, že si žalovaný uplatní práva vyplývajúce z predmetnej
bankovej záruky, hoci dielo bolo protokolárne odovzdané dňa 21.12.2015 a všetky vady diela boli k
dátumu 20.12.2016 (č.l. 55 spisu) zhotoviteľom odstránené, t.j. žalovaného súčasné nároky považujú
žalobcovia za nedôvodné. Čo sa týka protokolárneho prevzatia diela k 21.12.2015, na ktoré žalobcovia

poukazovali, tak z obsahu príloh k návrhu bolo zrejmé, že financovanie projektu malo byť zabezpečené
z prostriedkov Kohézneho fondu, štátneho rozpočtu SR a príspevkov užívateľov. Dielo malo byť podľa
zmluvy ukončené už 01.06.2014 (Sekcia 1), resp. 14.10.2015 (Sekcia 2). Lehota výstavby sa značne
predĺžila, a ak by projekt nebol odovzdaný do konca roka 2015, bolo by ohrozené jeho financovanie
z fondov a rozpočtu, na čo nakoniec poukazovali aj žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného

opatrenia. Dielo preto bolo protokolárne odovzdané a prevzaté najneskôr ako bolo možné a to
21.12.2015, i keď v tomto čase nebolo dokončené a boli zistené vady a nedorobky, čo bolo spísané
do Zoznamu vád a nedorobkov, ktorý opäť nebol súčasťou príloh podaného návrhu. Podľa názoru
okresného súdu je potrebné rozlišovať protokol o odovzdaní a prevzatí diela a protokol o vyhotovení
diela, ktorý možno vydať až po uplynutí lehoty na oznámenie vád diela (a po ich odstránení) a práve

včasné splnenie tejto podmienky bolo zabezpečené bankovou zárukou.

7. Žalobcovia tvrdenú nedôvodnosť žalovaným uplatňovaných nárokov na odstránenie vád diela,
hodnoverne neosvedčili, keď z pripojených písomností zmluvných strán v priebehu mesiaca december2016 vyplýva spornosť týkajúca sa existencie vád diela zavinených zhotoviteľom. Tvrdenia, že súčasné
nároky žalovaného na odstránenie vád diela sú nedôvodné a účelové, spochybňuje predovšetkým
písomnosť stavebného dozoru z 22.12.2016, v ktorom konštatoval, že objednávateľ dostatočne

preukázal pretrvávanie vád ako aj, že zhotoviteľ k termínu uplynutia lehoty na oznámenie vád
(20.12.2016) neodstránil všetky jemu v zmluvnej lehote oznámené vady a tieto naďalej pretrvávajú. Za
daných okolností žalobcovia mali a ešte majú možnosť sami odvrátiť tvrdenú hrozbu čerpania financií
žalovaným na základe bankovej záruky, aj bez požadovaného súdneho neodkladného opatrenia, a to
predĺžením bankovej záruky, v súčasnosti obmedzenej na čas do 15.02.2017 a takýto postup je aj v

súlade s rozhodnutím stavebného dozoru, ktorým bola objednávateľovi predĺžená lehota na oznámenie
vád diela do ich odstránenia, najneskôr do 30.06.2017, pričom z obsahu rozhodnutia stavebného dozoru
má táto povinnosť vyplývať aj z dojednania v čl. 4.2 Všeobecných zmluvných podmienok. Predĺženie
bankovej záruky poskytuje zmluvným stranám aj časový priestor na mimosúdne rokovania týkajúce
sa sporných vzájomných nárokov zo zmluvného vzťahu založeného zmluvou o dielo. Podľa záveru
okresného súdu nebola daná nevyhnutnosť bezodkladne upraviť pomery, t.j. že bez takejto úpravy by

žalobcom hrozil vznik škody, či došlo k závažnému porušeniu ich práv a bol by tak vytvorený nenávratný
stav.

8. Okresný súd v ďalšom poukázal na to, že ak by aj žalovaný čerpal finančné prostriedky využitím
predmetnej bankovej záruky, tak v prípade neoprávneného čerpania, ktoré by presahovalo výšku jeho

oprávneného nároku voči zhotoviteľovi, má zhotoviteľ podľa § 321 ods. 4 Obchodného zákonníka
právo na vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. na náhradu škody tým spôsobenej. Okresný súd
zvýraznil, že právne účinky neodkladného opatrenia nesmú obmedzovať povinnú osobu neprimeraným
spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality). Práve vyhovením návrhu žalobcov,
ktorým sa domáhajú zákazu uplatnenia práv z bankovej záruky v akomkoľvek rozsahu, by sa výrazne

zmenilo existujúce zabezpečenie práv objednávateľa, pretože požadovaným neodkladným opatrením
by žalovaný fakticky stratil stále existujúcu možnosť využiť daný zabezpečovací inštitút tak, ako
bol stranami dohodnutý na základe zhodného prejavu vôle pri uzavretí zmluvy o dielo, hoci je
vysoko pravdepodobné, že dielo určité vady stále vykazuje, a naopak, neprimerane by zvýhodňovalo
zhotoviteľa, keď objednávateľ by stratil prostriedok na donútenie zhotoviteľa urýchlene odstrániť

existujúce vady diela. Uvedené by potom predstavovalo neprimeraný zásah do práv objednávateľa. Z
týchto záverov a zhodnotení preto okresný súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

9. Z dôvodu takéhoto rozhodnutia okresným súdom o trovách bolo rozhodnuté podľa § 262 ods. 1 v
spojení s § 255 ods. 1 CSP tak, že žalovanému ako úspešnej strane patrí nárok na náhradu trov konania,

a keďže z obsahu spisu vznik trov žalovanému nevyplýval, okresný súd rozhodol tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal.

10. Proti tomuto uzneseniu v zákonnej lehote podali odvolanie žalobcovia. V odvolaní poukázali na to,
že rozhodoval vylúčený sudca, ako aj, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany a
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené pred okresným súdom. Podľa žalobcov ako odvolateľov
naviac rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobcovia
poukázali na neštandartný postup súdu prvej inštancie, a to konkrétne sudkyne Mgr. Ivety Bebejovej,
ktorá o návrhu rozhodovala, resp. kancelárie, ktorú vedie a za ktorej činnosť zodpovedá, keď bolo

uznesenie okresného súdu doručené aj žalovanému, pričom takýto postup je podľa § 331 ods. 1
CSP neprípustný a v príkrom rozpore s účelom inštitútu neodkladného opatrenia. Doručenie uznesenia
okresného súdu žalovanému podstatným spôsobom zasiahlo do vzťahov medzi žalobcami a žalovaným
a znevýhodnilo pozíciu žalobcov pri uplatňovaní a hájení práv. Žalobcom bola navyše spôsobená škoda,
pretože žalovaný zadržal plánovanú platbu v čase bezprostredne po doručení uznesenia. Táto okolnosť

zakladá podľa názoru žalobcov dôvodné pochybnosti o nezaujatosti sudkyne Mgr. Ivety Bebejovej vo
vzťahu k prejednávanej veci, a preto majú za to, že rozhodoval vylúčený sudca podľa § 41 ods. 1 CSP.

11. Žalobcovia v ďalšom namietali, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia je prísne formalistické.
Žalobcovia poukázali na to, že skupina dodávateľov Vodohospodářský rozvoj a výstavba a.s. a ESP

Consult, s.r.o. riadne ukončila svoju činnosť na projekte „Zásobovanie vodou a kanalizácia oravského
regiónu, etapa 2“ dňa 12.07.2016. Z listu Vodohospodářský rozvoj a výstavba a.s. č. VRV-O-č/17 zo
dňa 27.01.2017 vyšli najavo nové skutočnosti. Spoločnosť VRV a.s. poskytla žalovanému službu -
činnosť Stavebného dozoru pre projekt „Zásobovanie vodou a odkanalizovanie oravského regiónu,etapa 2“ na základe „samostatnej“ Zmluvy o poskytnutí služby zo dňa 27.10.2016 v termíne do
31.12.2016 a to „v rozsahu činnosti predmetu zmluvy“. Táto zmluva o poskytnutí služieb však nie
je dostupná na internetovom profile žalovaného ako obstarávateľa podľa zákona č. 343/2015 Z.z.

o verejnom obstarávaní a obsah tejto zmluvy žalobcovi nebol oznámený. Vzhľadom k uvedenému
existuje dôvodná pochybnosť, že zmluva o poskytnutí služby je z titulu kladených požiadaviek na
povinné zverejňovanie zmluvy zákonom č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o
zmene a doplnení niektorých zákonov zrejme neúčinná, a tým boli porušené povinnosti vyplývajúce
pre žalovaného z tejto právnej úpravy. Zmluvou o poskytnutí služby zo dňa 27.10.2016 objednávateľ

vymenilsubjektstavebnéhodozorazoskupinydodávateľovVodospodářskýrozvojavýstavbaa.s.aESP
Consult, s.r.o. na spoločnosť Vodohospodářský rozvoj a výstavba a.s. Pri výmene stavebného dozora
žalovaný ako objednávateľ postupoval v rozpore s podčlánkom 3.4 Všeobecných podmienok Zmluvy
o dielo. Takýmto konaním žalovaný ako objednávateľ porušil zmluvné podmienky a zmaril žalobcovi
možnosť vzniesť oprávnené námietky voči stavebnému dozorovi. Vzhľadom na dôvodnú pochybnosť
o legitimite stavebného dozora a nemožnosť posúdiť oprávnenie stavebného dozora robiť úkony pre

účely zmluvy o dielo je možné uzavrieť, že všetky názory, vyjadrenia, či rozhodnutia spoločnosti VRV
a.s., vrátane tých, ktoré boli vydané v období od 27.10.2016 do 31.12.2016, nemožno považovať za
úkony stavebného dozora v zmysle zmluvy o dielo. Na toto konanie nadväzuje aj konanie spoločnosti
VRV a.s. v súvislosti s vydaním „rozhodnutia“ listom číslo 834/2016 zo dňa 22.12.2016 o predĺžení
lehoty na oznámenie vád až do doby ich odstránenia, najneskôr do 30.06.2017, kedy spoločnosť VRV

a.s. nepostupovala v súlade s príslušnými ustanoveniami zmluvy o dielo ako subjekt vykonávajúci
zodpovednú úlohu stavebného dozora, ale svojvoľne, keď toto rozhodnutie pred jeho vydaním nebolo
konzultované so žalobcami, naviac keď stavebný dozor rozhodol o predĺžení lehoty na oznámenie vád
diela v rozpore so zmluvou. Stavebný dozor musí rozhodovať o predĺžení lehoty na oznámenie vád na
základe posúdenia skutočnosti, či je splnená podmienka, že dielo, sekcia alebo niektorá hlavná položka

technologického zariadenia nemôžu byť z dôvodu vady alebo poškodenia užívané pre účely, na ktoré sú
určené. Dielo je v súčasnosti užívané pre účely, na ktoré je určené, preto táto podmienka nemohla byť
splnená, rozhodnutie o predĺžení lehoty na oznámenie vád je v rozpore so zmluvou o dielo. Žalobcovia
mali za to, že všetky úkony vykonané spoločnosťou VRV a.s. sú nulitné. Žalobcovia zdôraznili, že pre
posúdenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia preto nemal byť vzatý do úvahy list spoločnosti

VRV a.s. a na uvedené apelovali aj pre štádium odvolacieho konania. Žalobcovia preto apelovali, aby
súd nezakladal svoje rozhodnutie na akýchkoľvek tvrdeniach, ktoré boli uvedené v liste spoločnosti VRV
a.s. číslo 834/2016 zo dňa 22.12.2016, vrátane existencie vád.

12. Žalobcovia poukázali na to, že zo strany žalovaného je vyvíjaný neprimeraný nátlak. Žalovaný

naďalej odmieta vysporiadať svoje záväzky na platbu ceny diela voči žalobcom a zdržuje všetky platby
tým, že ich ponecháva na rozhodnutí Komisie pre riešenie sporov, pričom táto v období 16.05.2016 do
06.02.2017 vydala rozhodnutia o nárokoch žalobcov a rozhodla v prospech žalobcov. Žalobcovia majú
za to, že je splnená podmienka potreby bezodkladnej úpravy pomerov vzhľadom na vyvíjajúci sa nátlak
zo strany žalovaného na žalobcov, a preto je potrebné uložiť žalovanému zdržať sa uplatnenia práv z

bankovej záruky. Žalovaný v súčasnosti nemá ustanoveného stavebného dozora pre účely vykonávania
právomoci podľa zmluvy o dielo a zmluva o poskytnutí služieb so spoločnosťou VRV, a.s. bola dohodnutá
na obdobie končiace 31.12.2016. Táto skutočnosť je dôležitá, pretože medzi kompetencie stavebného
dozora patrí aj spoluúčasť na procese a poskytovaní súčinnosti vo vzťahu k odstraňovaniu vád, napr.
preskúšavanie po odstránení vád, vydanie protokolu o vyhotovení diela po odstránení vád, vydanie

záverečného platobného potvrdenia ako zmluvného základu pre vysporiadanie finančných záväzkov
žalovaného ako objednávateľa. Žalovaný podľa názoru žalobcov nemá v úmysle korektne žalobcom
umožniť splnenie ich záväzkov a obdržať protiplnenie zo zmluvy o dielo. Žalovaný nemá v úmysle
zaplatiť žalobcom, ale naopak sa snaží dosiahnuť finančný prospech čerpaním bankovej záruky v celom
rozsahu. Takémuto nekalému konaniu by mali súdy aktívne brániť tým, že ochránia postavenie strany,

ktorej môže byť reálne privodená až likvidačná škoda. Navrhované neodkladné opatrenie žiadnym
neprimeraným spôsobom nezvýhodňuje žalobcov ako zhotoviteľov. Žalobcovia neodkladné opatrenie a
jeho nariadenie majú ako jediný primeraný prostriedok ochrany pred likvidáciou. Podľa názoru žalobcov
nedostatočne súd prvej inštancie posúdil ich argumentáciu, keďže čerpanie bankovej záruky môže
vytvoriť nenávratný stav. Poukaz na ust. § 321 ods. 4 Obchodného zákonníka je namieste, avšak v rámci

týchto reálnych osvedčených podmienkach preukázaných žalobcami v konaní predstavuje riešenie,
ktoré nemá význam po materiálnej stránke. Žalovanému v súčasnosti nehrozí žiadne riziko, či škoda,
lebo dielo je prevádzkované a slúži na účel stanovený zmluvou o dielo. Z rozhodnutia okresného súdu
vyplýva, že posudzoval „nevyhnutnosť“ a nie „potrebu“ bezodkladnej úpravy pomerov. Žalobcovia v 1/ -3/ rade žiadali, aby odvolací súd rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že žalovanému sa ukladá, aby
sa zdržal uplatnenia práv z bankovej záruky č. 161698 vystavenej dňa 31.08.2016 Raiffeisenbank a.s.,
so sídlom Hvězdova 1716/2b, 14078 Praha 4, Česká republika, IČO: 49 240 901 v akomkoľvek rozsahu.

13. Podľa úpravy krajského súdu zo dňa 15.3.2017 bola žalovanému doručená výzva na vyjadrenie
sa podľa § 329 ods. 1 druhá veta CSP, a to v lehote 7 dní, pričom žalovanému bol doručený návrh
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, odvolanie žalobcov v podaní zo dňa 17.2.2017 spolu
aj s napadnutým uznesením Okresného súdu Dolný Kubín dňa 17.3.2017 (č.l. 208 spisu). Žalovaný

sa v súdom stanovenej lehote vyjadril. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 22.3.2017 poukázal na vadnosť
diela, pre ktorú vadnosť má ako objednávateľ plné právo nevydať protokol o vyhotovení diela, ako
aj žiadať o predĺženie platnosti bankovej záruky. Vo vzťahu k stavebnému dozoru žalovaný uviedol,
že podľa zmluvy je podstatná osoba stavebného dozora. Ing. O. bol už v roku 2013 menovaný ako
osoba stavebného dozora, a ako taký oprávnenie vykonával a uplatňoval všetky povinnosti a práva
stavebného dozora podľa zmluvy. Výmena organizácie, ktorá osobu stavebného dozora v priebehu

jeho pôsobnosti zamestnáva, nemala žiaden vplyv na legitimitu úkonov osoby stavebného dozora
vykonávaných podľa zmluvy a v žiadnom prípade neovplyvnila pôsobenie zhotoviteľa počas lehoty na
oznámenie vád. Žalovaný poukázal na listiny, podľa ktorých tu existuje závažnosť vád, za ktoré nesie
zodpovednosť žalobca. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením zo strany žalobcov, že z titulu uplatnenia práv z
bankovej záruky hrozí žalobcom ujma. Naopak neodstránením vád zo strany zhotoviteľa dielo nebude

plniť účel, na ktorý bolo objednávateľom - žalovaným naprojektované a ako je vyžadovaný účel tohto
diela podľa uzavretej zmluvy o dielo. Prevádzka takéhoto diela bude znamenať pre žalovaného škodu vo
forme zvýšených nákladov. Zmluva o dielo v svojich ustanoveniach rieši, za akých podmienok je možné
uplatniť prostriedky z bankovej záruky, a preto zo strany žalovaného ako objednávateľa sa nemôže
jednať o svojvoľný úkon. Žalovaný ako objednávateľ je preto povinný v prípade uplatnenia nároku na

bankovú záruku postupovať podľa týchto zmluvných podmienok. Objednávateľ má zmluvné právo na to,
aby všetky vady na diele boli odstránené, a preto naďalej bude vyžadovať predĺženie platnosti bankovej
zábezpeky na vykonanie prác až dovtedy, dokedy všetky vady na diele nebudú odstránené. Žalovaný
žiadal rozhodnutie okresného súdu potvrdiť, pretože nepredĺžením platnosti zábezpeky na vykonanie
prác (bankovej záruky) alebo nariadením neodkladného opatrenia na zdržanie sa uplatnenia práv z

bankovej záruky č. 161698 by došlo k neprimeranému zásahu do práv žalovaného ako objednávateľa,
ktorý by takýmto úkonom stratil posledný prostriedok na odstránenie vád diela zhotoviteľom. Žalovaný
zdôraznil, že hlavným účelom a dôvodom poskytnutia bankovej zábezpeky na vykonaní diela podľa
zmluvy o dielo je, aby žalovaný ako objednávateľ mal dostatočné finančné zdroje na dokončenie diela
a odstránenie všetkých vád v prípade, ak zhotoviteľ si svoje zmluvné povinnosti neplní.

14. K procesnému postupu krajského súdu sa uvádza, že v zmysle ust. § 329 ods. 1 druhá veta CSP
bolo žalovanému umožnené sa vyjadriť. Ďalšie úkony s týmto doručeným vyjadrením nenasledovali
vzhľadom k zmyslu a účelu inštitútu neodkladného opatrenia a zákonnej úpravy, ktorá nevyžaduje
doručenie vyjadrenia žalobcom.

15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcov v 1/, v 2, v 3/ rade
bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcov podľa § 379, § 380 ods. 1 CSP
a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. §
387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

16. Podľa ust. § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

17. Podľa ust. § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach

žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

18. Pre posúdenie odvolacích dôvodov žalobcov a zhodnotenie, či boli splnené zákonné podmienky pre
nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia žalobcami, bolo potrebné podľa Civilného sporového
poriadku vyhodnotiť, či takéto neodkladné opatrenie je nevyhnutné nariadiť, pre ktoré nariadenie sa
vyžaduje, že je potrebné bezodkladne upraviť pomery, t.j. naliehavosť pre úpravu pomerov alebopre prípad, ak je obava, že môže byť ohrozená exekúcia. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
sa vyžaduje splnenie podmienok, ktorými je naliehavosť v bezodkladnosti úpravy pomerov alebo ak
je obava, že exekúcia bude ohrozená. Úprava pomerov, ako aj obava, že exekúcia bude ohrozená,

vyžaduje naliehavosť pre takúto úpravu pomerov alebo pre obavu exekúcie, ktorá má viesť k nariadeniu
neodkladného opatrenia súdom. Vzhľadom k zmyslu a účelu inštitútu neodkladného opatrenia preto
nemožno súhlasiť s odvolacím argumentom žalobcov, že okresný súd podľa svojho odôvodnenia
posudzoval „nevyhnutnosť“ a nie „potrebu“, ktorá podľa tvrdení žalobcov je legálny pojem uvádzaný v
CSP na bezodkladnú úpravu pomerov. Práve pre zákonom vyžadovanú bezodkladnosť úpravy pomerov

inštitútom neodkladného opatrenia sa posudzuje, či je osvedčená nevyhnutnosť, naliehavosť pre úpravu
pomerov práve nariadením neodkladného opatrenia. Okresný súd preto zvolil vecne správny postup,
ak vyhodnocoval, či je splnená nevyhnutnosť, resp. naliehavosť pre bezodkladnú úpravu pomerov, akej
úpravy sa domáhali žalobcovia prostredníctvom navrhovaného neodkladného opatrenia.

19. Okresný súd vecne správne uviedol, ak mal za to, že žalobcovia neosvedčili potrebu neodkladnej

úpravy pomerov. V podstate žalobcovia sa návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáhali
uloženia zákazu žalovanému zdržať sa uplatnenia práv z bankovej záruky č. 161698 vystavenej dňa
31.08.2016 Raiffeisenbank a.s., so sídlom Hvězdova 1716/2b, 14078 Praha 4, Česká republika, IČO: 49
240 901 v akomkoľvek rozsahu, keďže mali za to, že je obava z toho, že žalovaný i napriek nesplneniu
podmienok si uplatní práva z tejto bankovej záruky, ktorú je možné požadovať až do výšky 3.949.000,11

Eur, čo by bolo pre žalobcov likvidačné.

20. Z obsahu bankovej záruky č. 161698, ktorej platnosť bola predĺžená dodatkom č. 1 do 15. februára
2017 vyplývalo, že zabezpečovala splnenie povinnosti žalobcov ako zhotoviteľov pri plnení záväzkov
podľa Zmluvy o dielo zo dňa 3. septembra 2013 na projekt „Zásobovanie vodou a kanalizácia oravského

regiónu, etapa 2“ s tým, že žalovaný ako objednávateľ môže od zhotoviteľa (žalobcu) vyžadovať, aby
predĺžil bankovú záruku, ak nebol vydaný protokol o vyhotovení diela v zmysle zmluvy o dielo do 28
dní pred daným termínom uplynutia. V štádiu konania a rozhodovania krajským súdom bolo osvedčené
trvanie bankovej záruky len do 15. februára 2017, vo vzťahu ku ktorej žalobcovia žiadali nariadiť
neodkladné opatrenie, obsahom ktorého by bola uložená povinnosť žalovanému zdržať sa uplatnenia

práv z bankovej záruky č. 161698 vystavenej dňa 31.08.2016 Raiffeisenbank a.s., so sídlom Hvězdova
1716/2b, 14078 Praha 4, Česká republika, IČO: 49 240 901 v akomkoľvek rozsahu. Aj k uvedenému
časovému údaju bol krajský súd povinný v štádiu svojho konania a rozhodovania prihliadať.

21. Pokiaľ žalobcovia v 1/, v 2/, v 3/ rade v spojení s bankovou zárukou, ktorá zabezpečovala splnenie

povinnosti zhotoviteľa podľa zmluvy o dielo, kládli dôraz na to, aby v odvolacom konaní nebolo
prihliadané na list stavebného dozora Vodohospodářský rozvoj a výstavba a.s. zo dňa 22.12.2016, a to
vzhľadom k v odvolacom konaní uplatneným ďalším prostriedkom procesnej obrany, resp. procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené v konaní pred okresným súdom, krajský súd uvádza, že táto argumentácia
žalobcov neobstála. V štádiu konania o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sú skutočnosti

osvedčované, t.j. že musí byť zo strany žalobcov osvedčený primeraný stupeň k tomu, aby sa mohla
konštatovať dôvodnosť podaného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Pokiaľ žalobcovia
spochybňovali legitimitu stavebného dozora a z toho vyplývajúcu nulitnosť ním vykonávaných úkonov
a rozhodnutí, čo sa malo týkať aj listu stavebného dozora, a to spoločnosti Vodohospodářský rozvoj
a výstavba a.s. zo dňa 22.12.2016 vrátane existencie vád, tak je nevyhnutné poukázať na obsiahlu

korešpondenciu medzi žalobcami a žalovaným, z ktorej vyplýva spornosť existencie vád diela. Ak
nebolo jednoznačne a primeraným spôsobom zo strany žalobcov osvedčené, že namietaná vadnosť
diela nemá svoj vecnoprávny základ, tak potom bolo nevyhnutné vychádzať z toho, že vady diela sú
namietané. Práve pre zabezpečenie riadneho splnenia povinnosti žalobcami zo zmluvy o dielo došlo
k poskytnutiu bankovej záruky a na zabezpečenie práv žalovaného ako objednávateľa zo zmluvy o

dielo do riadneho splnenia záväzkov zo strany žalobcov ako zhotoviteľa, t.j. do vydania protokolu o
vyhotovení diela podľa zmluvy o dielo. Okresný súd vecne správne poukázal na to, že určité tvrdenia zo
strany žalobcov nemohli byť osvedčené, keďže neboli doložené doklady k zmluve o dielo, ktoré sa stali
súčasťou tejto zmluvy a ktoré podrobným spôsobom upravovali zmluvné práva a povinnosti žalobcov a
žalovaného, podmienky bankovej záruky, povinnosti stavebného dozora.

22. Odvolací súd k inštitútu neodkladného opatrenia vo všeobecnosti uvádza, že v zmysle ust. § 325 ods.
1 CSP neodkladné opatrenie možno nariadiť len v prípade, ak je potrebná bezodkladná úprava pomerov,
alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Ten, kto požaduje nariadenie neodkladného opatrenia,je pritom v zmysle ust. § 326 ods. 1 CSP povinný opísať rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu
neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená a zároveň je povinný opísať
skutočnosti hodnoverne osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.

Z týchto zákonných ustanovení je zrejmé, že nielen k dátumu konania a rozhodovania okresným
súdom, ale aj k dátumu rozhodovania krajským súdom ako súdom odvolacím, je daná požiadavka
kumulatívnehosplneniapodmienok,zaktorýchmôžedôjsťknariadeniuneodkladnéhoopatrenia.Týmito
podmienkami sú: 1/ hodnoverné opísanie skutočností odôvodňujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, 2/
uvedenie skutočností, ktoré odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia

bude ohrozená. Vzhľadom k potrebe kumulatívneho splnenia obidvoch týchto podmienok je možné
návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyhovieť len, ak sú tieto obidve podmienky naplnené
súčasne.

23. Krajský súd v zhode so záverom okresného súdu uvádza, že žalobcami navrhované neodkladné
opatrenie nespĺňa zákonom vyžadovanú podmienku osvedčenia dôvodnosti neodkladnej úpravy

pomerov medzi žalobcami a žalovaným. Súčasne krajský súd v zhode so záverom okresného súdu
konštatuje,ženebolasplnenáanizákonnápodmienkaprimeranostistupňaosvedčenianárokužalobcov.
V konaní o nariadenie neodkladného opatrenia je vyžadovaný primeraný stupeň osvedčenia dôvodnosti
nároku a pokiaľ primeranosť stupňa osvedčenia nie je daná, resp. je spochybnená do takej miery,
že nemožno konštatovať splnenie jednej z kumulatívnych podmienok pre nariadenie neodkladného

opatrenia, a to osvedčenie nároku žalobcu, tak zákonite potom tento stav vyústi do nemožnosti
vyhovenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z doteraz predložených listinných dôkazov
krajský súd nemal dané - osvedčené naplnenie zákonnej podmienky pre nariadenie neodkladného
opatrenia v podobe osvedčenia tvrdeného nároku žalobcov, a to v argumentácii vykonania naviac prác
v cene 3.289.604,06 Eur, odstránenia všetkých vád diela, neoprávneného postupu stavebného dozora

k listu č. 834/2016 zo dňa 22.12.2016, k neoprávnenosti finačných nárokov uplatňovaných žalovaným
voči žalobcom, preto návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nebolo možné vyhovieť.
Pokiaľ nebola v primeranom stupni presvedčivosti zo strany žalobcov vyvrátená legitimita stavebného
dozora Vodohospodářsky rozvoj a výstavba, a.s., tak bolo potrebné vychádzať z listu dozora č. 834/2016
zo dňa 22.12.2016, v ktorom sa poukazuje na vadnosť plnenia zo strany žalobcov spolu s rozhodnutím

stavebného dozora o predĺženie lehoty na oznámenie vád do 30.6.2017. V štádiu konania o návrhu
žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia nebol osvedčený nárok ujmy z titulu žalobcami tvrdenej
obavy z uplatnenia práv z bankovej záruky žalovaným. Žalobcovia v primeranej miere a intenzite
neosvedčili zákonom vyžadovanú podmienku pre nariadenie neodkladného opatrenia ohľadne nimi
tvrdenej hroziacej ujmy pre prípad, ak si žalovaný zrealizuje práva z bankovej záruky.

24. Odvolací súd k úplnosti poukazuje na čl. 46 ods. 4 Ústavy SR, z ktorého vyplýva, že podmienky
a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanovuje zákon. V danom prípade podmienky pre
vyhovenienávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniaupravujeust.§324anasl.Civilnéhosporového
poriadku, a preto v súlade s uvedeným čl. 46 ods. 4 Ústavy SR bolo potrebné nielen v konaní pred

okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní pred krajským súdom posudzovať, či boli
splnené podmienky zákonom stanovené pre nariadenie neodkladného opatrenia.

25. Krajský súd v prejednávanej veci má za to, že nebolo zistené splnenie ani jednej z kumulatívne
stanovených podmienok pre nariadenie neodkladného opatrenia, to znamená ani existencia skutočností

hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku žalobcov a ani existencia takých okolností,
ktoré by odôvodňovali potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi žalobcami a žalovaným vzhľadom
k navrhovanému neodkladnému opatreniu, preto ak okresný súd návrh na nariadenie neodkladného
opatreniazamietol,takjehorozhodnutiebolovecnesprávneavodvolacomkonanípotvrdené.Vzhľadom
k uvedenému preto nemohlo dôjsť ani k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, pretože okresný

súd na
v potrebnom rozsahu zistený skutkový stav aplikoval rozhodné zákonné ustanovenia § 324
ods. 1, § 325 ods. 1, 2, § 326 v spojení s § 328 ods. 1 CSP, ktoré aj správnym spôsobom interpretoval.

26. V konaní pred okresným súdom nedošlo ani k vade konania v tom, že by konal, resp. rozhodoval

vylúčený sudca, a to Mgr. Iveta Bebejová. V odvolaní žalobcovia poukázali na to, že Mgr. Iveta
Bebejová je zaujatá v tejto veci a má byť vylúčená, pretože podľa vedomostí žalobcov bolo rozhodnutie
okresného súdu doručené aj žalovanému, ktorý úkon spôsobil žalobcom škodu, keďže žalovaný zadržal
plánovú platbu žalobcom v čase bezprostredne po doručení rozhodnutia okresného súdu. K tomutoodvolaciemu dôvodu sudkyňa okresného súdu spísaným Úradným záznamom dňa 09.03.2017 (č.l. 202
spisu) uviedla, že „námietka vznesená žalobcami nemá všetky náležitosti vyžadované ust. § 52 ods.
2 CSP, t.j. dátum, kedy sa strana uplatňujúca námietku dozvedela o dôvode, pre ktorý má byť sudca

vylúčený, na ktorý dátum potom nadväzuje zákonná lehota upravená v § 53 ods. 1 CSP, uplynutím ktorej
sa posudzuje včasnosť podanej námietky. Pokiaľ podanie žalobcov v rámci odvolania obsahujúce aj
námietku zaujatosti neobsahuje všetky jej náležitosti podľa § 52 ods. 2 CSP, tak na takúto námietku sa
neprihliada podľa § 52 ods. 2 CSP“. Vzhľadom k tvrdenej zaujatosti sudkyne okresného súdu, a to, že
došlo k doručeniu rozhodnutia okresného súdu žalovanému, sa uvádza, že sa jednalo len o postup v

konaní, ktorý podľa § 49 ods. 3 CSP nie je dôvodom na vylúčenie sudcu. Naviac, žalobcami vymedzená
skutočnosť doručovania rozhodnutia okresného súdu žalovanému, nebola úkonom konajúcej sudkyne,
keďže v zmysle jej úpravy na č.l. 157 rub spisu bolo doručovať rozhodnutie okresného súdu žalobcom v
1, v 2/ a v 3/ rade. Ak sa doručovalo rozhodnutie okresného súdu aj žalovanému, tak v zmysle spísaného
úradného záznamu na č.l. 158 spisu, došlo k tomu len omylom zo strany konajúcej asistentky, ktorá
nedodržala referát sudkyne zo dňa 31.01.2017 na č.l. 157 rub spisu. Sudkyňa okresného súdu pri

predložení spisového materiálu krajskému súdu súčasne vecne správne poukázala na to, že ak by
sa argumentácia žalobcov v odvolaní vzťahujúca sa k zaujatosti konajúcej sudkyne okresného súdu
kvalifikovala ako námietka zaujatosti, k čomu zo strany krajského súdu nedošlo, tak podľa § 52 ods. 2
CSP nespĺňala náležitosti, prečo sa na takúto námietku zaujatosti neprihliada, ak nebol uvedený dátum,
kedy sa žalobcovia o dôvode vylúčenia dozvedeli, dôkazy na preukázanie tohto tvrdenia. Vzhľadom k

týmto okolnostiam preto nekonal vo veci pred súdom prvej inštancie vylúčený sudca, resp. vylúčená
sudkyňa.

27. O nároku na náhradu trov súdneho konania spojených s neodkladným opatrením rozhodol odvolací
súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu

v konaní o návrhu žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia z titulu zamietnutia tohto návrhu bol
žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorých trov
rozhodne súd prvej inštancie podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne

posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho
posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky

procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného
dovolania.