Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, March 22, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/161/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209173
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 03. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616209173.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu: IMBIZ s.r.o.,
IČO: 36 176 516, Spišská Nová Ves, Mlynská 39, právne zast. JUDr. Jaroslavom Čollákom, advokátom,
Košice, Floriánska 19, proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky, Bratislava, Župné námestie 13, v konaní o žalobu o náhradu škody spôsobenej nesprávnym
úradným postupom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.

Žalovaný má nárok na plnú náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 10.6.2016 podal žalobca na tunajší súd návrh, ktorým sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej
ujmy podľa zákona č. 514/2003 Z.z. tvrdiac, že žalovaný v zmysle § 3 tohto zákona zodpovedá za škodu
spôsobenú orgánmi verejnej moci a to za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom.

2. V žalobe uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu zo dňa 22.10.2009 doručeným
Okresnému súdu Bratislava 1 dňa 29.10.2009 sa domáhal voči žalovanému 2 Faces, s.r.o.,
Bratislava, zaplatenia sumy 53.160,87 Eur s prísl. titulom neuhradenia nájomného a služieb spojených
s nájmom. Konaniu bola pridelená sp. zn. 30Cb/200/2009. Dňa 13.1.2009 bol súdu doručený návrh na
nariadenie predbežného opatrenia, pričom súd vyzval na jeho úpravu. Uznesením zo dňa 2.2.2010 bol
tento návrh zamietnutý. Dňa 16.10.2010 bol žalobca vyzvaný na doloženie potrebných listín a po viac

ako 3 rokoch od podania žaloby mu bola doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku
z návrhu zo dňa 7.4.2014. Keďže poplatok bol vyrubený po uplynutí prekluzívnej lehoty žalobca žiadal,
aby súd pokračoval v konaní bez zaplatenia poplatku. Dňa 5.6.2014 vyzval súd žalovaného na
vyjadrenieknávrhunavydanieplatobnéhorozkazu.Dňa2.9.2014bolvobchodnomvestníkuzverejnené
oznámenie o začatí konania o zrušení spoločnosti 2 Faces, s.r.o. bez
likvidácie z dôvodu podľa § 68 ods. 6, písm. a, f, g) a § 68 ods. 6 Obchodného zákonníka. Žalobca
sa sťažnosťou na prieťahy v konaní zo dňa 19.2.2015 obrátil na predsedu okresného súdu, pričom

tento v liste Spr. 2040/2014 zo dňa 20.3.2015 konštatoval dôvodnosť sťažnosti i prieťahy v konaní.
Následne bolo na deň 15.4.2015 vytýčené vo veci pojednávanie, ktoré však bolo pre práceneschopnosť
zákonného sudcu odročené. Podľa článku 126 Ústavy SR bola žalobcom podaná ústavná sťažnosť
zo dňa 29.4.2015, pričom Ústavný súd sťažnosť prijal dňa 3.9.2015 na ďalšie konanie. Dňa 25.5.2015
Okresný súd Bratislava I rozsudkom 30Cb/200/2009-85 vo veci rozhodol a priznal im žalovaný nárok
v celom rozsahu. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 21.7.2015. Uznesením 36CbR/281/2013-19 zo

dňa 3.6.2015 bolo rozhodnuté o zrušení spoločnosti 2 Faces, s.r.o. bez likvidácie. Uznesenie sa stalo
právoplatné dňa 6.7.2015. V tomto konaní žalobca argumentoval, že tým, že konanie trvalo viac ako 5
a pol roka sa stalo právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I nevymožiteľným zdôvodu likvidácie žalovaného. Nálezom sp.zn. II.ÚS526/2015-32 zo dňa 2.12.2015 Ústavný súd SR
konštatoval, že právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2
Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené boli a priznal mu finančné zadosťučinenie vo
výške 2.500,- Eur a trovy konania. On však tvrdí, že nesprávnym úradným postupom Okresného súdu
Bratislava I mu tak bola spôsobená škoda vo výške 87.374,88 Eur pozostávajúca z istiny 53.160,87
Eur a príslušenstva, vrátane trov právneho zastúpenia. Zároveň uplatnil náhradu nemajetkovej ujmy z
dôvodu právne neistoty, ktorá trvala 5 a pol roka vo výške 3.000,- Eur, teda spolu sumu 90.374,88 Eur

s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 87.374,88 Eur počnúc od 13.4.2016
do zaplatenia.

3. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že žalobca svoj nárok uplatňuje titulom náhrady
škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z.. Zákonnými
predpokladmi sú právny titul, škoda v podobe skutočnej škody ušlého zisku alebo nemajetkovej ujmy a

príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou. Pre úspešné uplatnenie
nároku na náhradu škody sa vyžaduje preukázanie kumulatívnej existencie týchto predpokladov. Čo
sa týka právneho titulu, tento nespochybňoval, avšak iba samotná existencia nesprávneho úradného
postupu zodpovednosť štátu za škodu nezakladá. Čo sa týka škody, žalobca si v rámci predbežného
prerokovania nároku na náhradu škody podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a následne žalobou uplatnil

majetkovú škodu v podobe ušlého zisku vo výške 87.374,88 Eur, ktorá predstavuje v
pôvodnom konaní uplatnenú istinu 53.160,87 Eur spolu s úrokom z omeškania 32.266,67
Eur a trovy právneho zastúpenia 1.947,34 Eur. Ušlým ziskom sa v súlade s judikatúrou
Najvyššieho súdu SR rozumie ujma spočívajúca v tom, že u poškodeného nedošlo v dôsledku škodnej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný

beh vecí dalo očakávať. Neprejavuje sa teda zmenšením majetku poškodeného (úbytkom aktív), ale
stratou očakávaného prínosu (výnosu). Nestačí iba pravdepodobnosť rozmnoženia majetku, lebo musí
byť naisto postavené, že pri pravidelnom behu vecí mohol poškodený dôvodne očakávať zväčšenie
svojho majetku ku ktorému nedošlo práve v dôsledku konania škodcu. Bol toho názoru, že k naplneniu
definičných znakov ušlého zisku podľa § 16 zákona č. 514/2003 nedošlo. Škoda, ktorú si žalobca

uplatňujevzniklazinejpríčinyakoznesprávnehoúradnéhopostupu.Faktickávymožiteľnosťpohľadávky
sa odvíja od iných skutočností ako materiálna vykonateľnosť meritórneho rozhodnutia súdu o uložení
povinnosti na plnenie tejto pohľadávky. Ak by totiž pohľadávka bola fakticky nevymožiteľná, teda povinný
by bol nespôsobilým objektom vymáhania, jej uspokojenie by sa stalo absolútne nemožným. Existencia
faktickej vymožiteľnosti pohľadávky je relatívna. Žalobca bez akéhokoľvek

dokazovaniafaktickejvymožiteľnostisvojejpohľadávkyvširšíchskutkovýchokolnostiachtútoodvodzuje
len od časového rozpätia súdneho konania pred Okresným súdom Bratislava I. Žalobca nepreukázal
faktickú vymožiteľnosť svojej pohľadávky v období iniciovania súdneho konania. Naopak, už v návrhu
na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 10.11.2009 deklaroval úmysel spoločnosti 2 Faces s.r.o.
vyhnúť sa splneniu záväzku prostredníctvom zmeny konateľov spoločnosti a tiež podnikanie krokov

smerujúcich k znižovaniu jeho majetkovej podstaty. Zároveň uplatnil i zaplatenie nemajetkovej ujmy,
ktorá mala vzniknúť z dôvodu právnej neistoty existujúcej po dobu viac ako 5 a pol roka. Tento
nárok však nespĺňa požiadavku rozsahu uplatneného podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 nebol
prerokovaný v rámci predbežného prerokovania nároku. Navyše nálezom Ústavného súdu SR zo dňa
2.12.2015 II.ÚS526/2015-32 došlo k priznaniu finančného zadosťučinenia žalobcovi vo výške 2.500,-

Eur a taktiež trov konania. Čo sa týka vzťahu príčinnej súvislosti uviedol, že žalobcom prezentovaná
príčinná súvislosť je iba súvislosťou nepriamou, nenapĺňajúcou atribút bezprostrednosti v zmysle v
akom je tento vyžadovaný pre úspešné preukázanie jej existencie v rámci skutkových okolností prípadu.
Atribútom príčinnej súvislosti je totiž priamosť pôsobenia príčiny na následok pri ktorej príčina priamo
bezprostredne predchádza následku a vyvoláva ho. Žalobca teda v rámci preukazovania príčinnej

súvislosti medzi deklarovaným právnym titulom a vzniknutou škodou neuniesol dôkazné bremeno.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom štatutárnej zástupkyne žalobcu, oboznámením sa s listinnými
dôkazmi a to upovedomením o spôsobe vybavenia sťažnosti Okresným súdom Bratislava I. zo dňa
20.3.2015, rozsudkom Okresného súdu Bratislava I. 30Cb/200/2009-85 zo dňa 25.5.2015, uznesením

Okresného súdu Bratislava I. 36CbR/281/2013-19, žiadosťou poškodeného o predbežné prerokovanie
nárokunanáhraduškodyspôsobenejprivýkoneverejnejmocizodňa2.10.2015,oznámenímovýsledku
predbežného prerokovania nároku o náhradu škody zo dňa 13.4.2016, uznesením Ústavnéhosúdu SR II.ÚS526/2015-19 zo dňa 3.9.2015 i II.ÚS526/2015-32 zo dňa 2.12.2015 i ostatnými listinami,
ktoré sú obsahom spisu z zistil nasledovný skutkový stav:

5. P.. E.H. Š., štatutárna zástupkyňa žalobcu vo svojej výpovedi uviedla, že reálne poskytli služby
inej obchodnej spoločnosti bez toho, aby im tieto boli uhradené. Hneď pri prvom probléme začali
rokovať s dlžníkom o úhradách dlžných čiastok. Keď s nimi tento prestal komunikovať, obrátili sa na
kompetentný orgán, teda na príslušný súd so žalobou a žiadali, aby bol vo veci vydaný platobný rozkaz.
V čase podania návrhu nevedeli či je tento majetný. Súd reagoval po uplynutí 5 a pol roka, kedy

už bola pohľadávka nevymožiteľnou. Oni už hneď pri vystavení faktúry museli uhradiť DPH, ktorá sa
uhrádza dopredu, následne daň z príjmov, museli spolupracovať s bankami v prípade, že nedisponovali
finančnými prostriedkami. Ocitli sa v situácii, keď už viac ako 8 a pol roka nemajú peniaze. Konštatovala,
že túto situáciu pociťuje ako právnu neistotu podnikateľa v tomto štáte, ako nedostatočnú vymožiteľnosť
práva zo strany podnikateľa, ktorý si ku štátu seriózne plní svoje povinnosti.

6. Z upovedomenia o spôsobe vybavenia sťažností zo dňa 20.3.2015 súd zistil, že Okresný súd
Bratislava I. odpovedal žalobcovi na ich sťažnosť na prieťahy v konaní 30Cb200/2009, že ich sťažnosť
je dôvodná a že k prieťahom v konaní došlo z dôvodu nadmernej zaťaženosti súdneho oddelenia 30Cb.
Zároveň mu boli oznámené prijaté opatrenia.

7. Z uznesenia Ústavného súdu SR II.ÚS526/2015-19 zo dňa 3.9.2015 súd zistil, že sťažnosť žalobcu,
ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa článku 48 ods. 2 Ústavy SR a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa
článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom Bratislava I.
v konaní 30Cb200/2009 bola prijatá na ďalšie konanie.

8. Nálezom II.ÚS526/2015-32 zo dňa 2.12.2015 Ústavný súd SR konštatoval, že právo žalobcu na
prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v
primeranej lehote porušené boli, pričom Okresný súd Bratislava I. bol zaviazaný k úhrade finančného
zadosťučinenia vo výške 2.500,- Eur, ako aj trov konania v prospech žalobcu.

9. Z rozsudku Okresného súdu Bratislava I 30Cb200/2009-85 zo dňa 25.5.2015 súd zistil, že obchodná
spoločnosť2Facess.r.o.,Bratislava,bolazaviazanákzaplateniusumy53.160,87Eursprísl.vprospech
žalobcu.

10. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava I. 36CbR281/2013-19 súd zistil, že obchodná spoločnosť
2 Faces s.r.o., Bratislava bola zrušená bez likvidácie.

11. Zo žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku o náhradu škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci zo dňa 2.10.2015 súd zistil, že žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie

škody 87.374,88 Eur z dôvodu nesprávneho úradného postupu spočívajúceho v zbytočných prieťahov
Okresného súdu Bratislava I. 30Cb/200/2009 v dôsledku čoho sa stal nárok žalobcu nevymožiteľným.

12. Z oznámenia Ministerstva spravodlivosti SR o výsledku predbežného prerokovania nároku na
náhradu škody zo dňa 12.4.2016 súd zistil, že žiadosť bola predbežne prerokovaná, pričom jej vyhovené

nebolo.

13. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

14. Podľa § 9 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný
postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie
v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočnéprieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a
právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej
radySlovenskejrepublikyprivýkonejejpôsobnostipodľačl.86písm.a)ad)ÚstavySlovenskejrepubliky

a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm.
b) Ústavy Slovenskej republiky. Pri posudzovaní nesprávneho úradného postupu súdu spočívajúceho
v porušení povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, v nečinnosti
pri výkone verejnej moci alebo v zbytočných prieťahoch v konaní možno vychádzať len z výsledkov
vybavenia sťažnosti na prieťahy, žiadosti o prešetrenie vybavenia sťažnosti na prieťahy, z právoplatného

rozhodnutia vydaného v disciplinárnom konaní, ktorým sa rozhodlo o tom, že sudca sa dopustil
disciplinárneho previnenia, ktoré má za následok prieťahy v súdnom konaní, právoplatného rozhodnutia
Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorým sa rozhodlo, že bolo porušené právo na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov alebo z právoplatného rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky
o ústavnej sťažnosti, ktorým Ústavný súd Slovenskej republiky konštatoval, že sa porušilo právo na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

15. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím,
zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom
opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným

postupomjepotrebnévopredpredbežneprerokovať nazákladepísomnejžiadostipoškodeného
o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

16. Podľa § 17 ods. 1, 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V

prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom
na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj
nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.

17. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci, náhrada škody zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v
ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení
alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v
konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola
vec postúpená inému orgánu.

18. Predmetom tohto konania je náhrada škody a nemajetkovej ujmy, ktorej sa žalobca domáha
poukazujúc na nesprávny úradný postup Okresného súdu Bratislava I, spočívajúci v
prieťahochvkonaní.Vzmysle§15ods.1zákonač.514/2003Z.z.predpokladomzodpovednostištátuza
škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom je predbežne prerokovanie tohto nároku na základe

písomnej žiadosti poškodeného príslušným orgánom. Žalovaný v písomnom vyjadrení potvrdil, že zo
strany žalobcu mu bola doručená žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody, ktorej však nevyhovel, teda žalobca si splnil svoju povinnosť vyššie uvedeného zákonného
ustanovenia. Konštatoval však, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu nemajetkovej
ujmy, žalobcom uplatnená nebola.

19. Z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalobca podal dňa 22.10.2009 návrh
na vydanie platobného rozkazu Okresnému súdu Bratislava I proti žalovanému 2 Faces, s.r.o., Bratislava
o zaplatenia sumy 53.160,87 Eur s prísl. titulom neuhradenia nájomného a služieb spojených s nájmom.
Vo veci bolo súdom meritórne rozhodnuté dňa 25.5.2015 rozsudkom 30Cb/200/2009-85, ktorým bol

žalobcovi priznaný žalovaný nárok v celom rozsahu. Rozsudok sa stal právoplatným dňa 21.7.2015,
teda konanie trvalo viac ako 5 a pol roka. Medzitým, však ten istý súd uznesením 36CbR/281/2013-19
zo dňa 3.6.2015 rozhodol o zrušení spoločnosti 2 Faces, s.r.o. bez likvidácie. Toto uznesenie sa
stalo právoplatné dňa 6.7.2015. Nálezom sp. zn. II.ÚS526/2015-32 zo dňa 2.12.2015 Ústavný súd SR
konštatoval, že právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2

Ústavy SR a právo na prejednanie jeho záležitostí v primeranej lehote podľa článku
6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd porušené boli a priznal mu finančné
zadosťučinenie vo výške 2.500,- Eur a trovy konania.20. Predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je súčasné splnenie
troch podmienok a to 1/ existencia nezákonného rozhodnutia resp. nesprávneho úradného postupu,
(v tomto prípade žalobca ustálil, že náhradu požaduje titulom nesprávneho úradného postupu), 2/

existencia škody resp. nemajetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch a 3/ príčinná súvislosť medzi
nesprávnym úradným postupom a škodou. Zodpovednosť štátu v zmysle § 3 zákona č. 514/2003 Z.z.
je objektívnou zodpovednosťou, ktorej sa štát nemôže zbaviť a za splnenia uvedených podmienok
za túto škodu zodpovedá. Pre vznik zodpovednosti štátu musia byť pritom splnené všetky zákonom
požadovanépodmienky.Zmyslomprávnejúpravyzodpovednostištátuzaškoduresp.nemajetkovúujmu

je, aby každá ujma spôsobená nezákonným zásahom štátu voči občanovi bola odčinená, za
predpokladu, že k nej došlo.

21. Pri posudzovaní prvej z uvedených podmienok t.j. nesprávneho úradného postupu súd vychádzal z
toho, že právo žalobcu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy
SR a právo na prejednanie jej záležitostí v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd porušené boli, čo konštatoval Ústavný súd Slovenskej republiky
nálezomsp.zn.II.ÚS526/2015-32zodňa2.12.2015. Týmbolasplnenáprvázpodmienokzodpovednosti
štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z., a to existencia nesprávneho úradného postupu.

22. Pokiaľ ide o vznik škody žalobcovi za nesprávny úradný postup, žalobca argumentoval tým, že

konanie na Okresnom súde Bratislava I trvalo neprimerane dlho ( viac ako 5 a pol roka), čím sa
právoplatné rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I smerujúce voči dlžníkovi stalo nevymožiteľným
z dôvodu jeho likvidácie. Za škodu považoval majetkovú ujmu - ušlý zisk (istinu spolu s úrokmi z
omeškania), ktorý mu vznikol tým, že výnos z nájmu na nebytové priestory prenajaté zaniknutému
subjektu 2 Faces s.r.o. Bratislava sa stal nevymožiteľným. Ušlý zisk je ujmou spočívajúcou v tom, že u

poškodeného, teda u žalobcu nedošlo v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových
hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať. Tento sa neprejavuje zmenšením
majetku, teda úbytkom aktív, ale stratou očakávaného prínosu. Nestačí tu však iba pravdepodobnosť
rozmnoženia majetku, musí byť jednoznačné, že poškodený mohol dôvodne očakávať zväčšenie
majetku a že k tomuto nedošlo výlučne v dôsledku konania škodcu. Škodu vyčíslil a uplatnil v sume

spolu 87374,88 Eur, teda uplatnil celý nárok priznaný mu rozsudkom Okresného súdu Bratislava I
30Cb200/2009-85 zo dňa 25.5.2015, ktorý sa mu nepodarilo vymôcť.

23. Tretím predpokladom zodpovednosti štátu za škodu v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. je príčinná
súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a škodou. Zákon č. 514/2003 Z.z. vzťah príčinnej

súvislosti (kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a škodou resp. nemajetkovou ujmou
bližšie nevysvetľuje. V právnej teórii sa týmto vzťahom označuje priama väzba javov (objektívnych
súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti
ide ak je medzi nezákonným rozhodnutím a škodou vzťah príčiny a následku. Ak je príčinou vzniku škody
resp. nemajetkovej ujmy iná skutočnosť, zodpovednosť za ne nenastáva. Otázka príčinnej súvislosti je

síce v prvom rade otázkou skutkovou, pričom súd zisťuje jej existenciu, avšak záver v
konkrétnom prípade, či je alebo nie je daná príčinná súvislosť je súčasne otázkou právnou, pretože
tak súd robí záver o existencii jedného z predpokladov zodpovednosti štátu za škodu, pričom tento
právny záver je samozrejme závislý na skutkových zisteniach a táto skutková otázka môže byť riešená
iba v konkrétnych súvislostiach. V postupnom slede javov je tak každá príčina vyvolaná niečím a

každý ňou spôsobený následok sa tak stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je
priamosť pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku
a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený, nestačí,
ak je iba sprostredkovaný. Ak by príčinou vzniku škody resp. nemajetkovej ujmy bola iná skutočnosť,
ako v žalobe označený nesprávny úradný postup, zodpovednosť za ujmu tak nenastane. Pritom nemusí

ísť o príčinu jedinú, musí však ísť o príčinu podstatnú.

24. Súd vykonal v predmetnej veci dokazovanie, z ktorého bolo zistené, že nesprávny úradný
postup bol jedným, nie však jediným článkom reťazca príčin a následkov. Napriek tomu, ale zo sledu
relevantných príčin a následkov vyplýva, že strata očakávaného prínosu žalobcu nie je priamym,

ale iba sprostredkovaným pôsobením nesprávneho úradného postupu, teda v tomto prípade nie je
daná príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom Okresného súdu Bratislava I a škodou.
Samotný žalobca nepreukázal faktickú vymožiteľnosť svojej pohľadávky v priebehu konania vo veci
30Cb200/2009.NavyševtomtokonaníokremjednejsťažnostinaprieťahyvkonaníadresovanejvedenieOkresného súdu Bratislava I, i to podanej až po tom, čo došlo k zverejneniu oznámenia o začatí konania
o zrušení spoločnosti 2 Faces s.r.o. Bratislava bez likvidácie v Obchodnom vestníku, neučinil žiadne
relevantnékrokysmerujúcekzabezpečeniujejvymožiteľnosti.Popodanížaloby,ktoroužalovalnájomné

z 20-tich faktúr síce podal i návrh na vydanie predbežného opatrenia, čím vlastne deklaroval záujem
povinnej spoločnosti zbavovať sa majetku, avšak z dôvodov existujúcich na jeho strane bol pri vydávaní
predbežného opatrenia neúspešný. Súdu nie je známe ani, že by použil iné právne inštitúty napr. inštitút
odporovateľnosti právnych úkonov a ako vyplýva z odôvodnenia uznesenia Okresného súdu Bratislava I
36CbR281/2013-19 jediný konateľ obchodnej spoločnosti dňa 13.12.2009 zomrel a spoločnosť 2 Faces

s.r.o., Bratislava si už najmenej dve účtovné obdobia pred podaním návrhu na jej zrušenie (podaný dňa
23.9.2013) neplnila povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú uzávierku spoločnosti, teda
riadne nefungovala. Z uvedeného je teda zrejmé, že žalobca nado všetky pochybnosti nepreukázal, že
pri skoršom vydaní rozhodnutia vo veci 30Cb200/2009 by bola jeho pohľadávka reálne vymožiteľná.
Informácia zistená z internetovej stránky povinného o tom, že tento ešte v roku 2012,2013 zamestnával
3-4 zamestnancov sama o seba nesvedčí o solventnosti firmy, navyše v situácii keď odvody

do poisťovní, daň z príjmu a výplata mzdy zamestnancom sú prednostnými platbami. Poukazujúc
na vyššie uvedené skutočnosti súd konštatuje, že zo strany žalobcu nebola v konaní preukázaná
existencia škody a ani príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou.
Hmotnoprávne podmienky uplatnenia nároku škody resp. nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym
úradným postupom musia byť splnené súčasne, pričom v tomto konaní neboli preukázané dve z vyššie

uvedených podmienok. Súd preto pre nepreukázanie existencie podmienok priznania náhrady škody zo
strany žalobcu, jeho návrh zamietol.

25. Zároveň súd zamietol i návrh na náhradu nemajetkovej ujmy uplatnenej žalobcom v žalobe vo výške
3000,- Eur a to z toho dôvodu, že v konaní bolo preukázané, že tento nárok nebol žalobcom na

základe písomnej žiadosti uplatnený v zmysle § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. na jeho predbežné
prerokovanie. Zároveň však bol toho názoru, že tento nárok uplatnený žalobcom z dôvodu jeho právnej
neistoty, ktorá trvala 5 a ? roka už finančne odškodnený bol, pretože nálezom II. ÚS526/2015-32 zo dňa
2.12.2015, ktorým Ústavný súd SR konštatoval, že právo žalobcu na prerokovanie vecí bez zbytočných
prieťahov a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote porušené boli, bol Okresný súd

Bratislava I zaviazaný z tohto dôvodu k úhrade finančného zadosťučinenia vo výške 2.500,- Eur, ako aj
trov konania v prospech žalobcu. V prípade priznania nemajetkovej ujmy by sa teda jednalo o
duplicitné odškodnenie z toho istého dôvodu.

26. Právny zástupca žalobcu síce navrhol v konaní vyžiadať prostr. príslušného daňového úradu daňové

priznania a účtovné uzávierky spoločnosti 2 Faces s.r.o. Bratislava za roky 2009 až 2015, čo
však súd zamietol, pretože fakt že si tento subjekt neplnil svoje povinnosti podávať daňové priznanie i
predkladať účtovné uzávierky už v roku 2011,2012 vyplýva z rozhodnutia súdu o jeho zrušení a tento
dôkaz by v konečnom dôsledku nemal význam pre konečné rozhodnutie vo veci.

27. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

28. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

30. Vzhľadom k tomu, že žalovaný mal v konaní plný úspech súd mu priznal nárok na plnú náhradu
trov konania voči žalobcovi.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha

(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.