Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 15. marec 2017

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 6C/43/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6413206980
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Mazúchová

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2017:6413206980.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudkyňou JUDr. Adrianou Mazúchovou, v právnej veci

žalobcu Ekonomické stavby, s.r.o., so sídlom Pohranická 391, 951 01 Štitáre, IČO: 36 544 493, právne
zastúpený JÁNSKÝ & PARTNERS s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Štúrova 13, 949 01 Nitra,
proti žalovanému 1/ P. F., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Z. XXX, XXX XX Z. Z., štátny občan SR, proti
žalovanému 2/ Y. F., K.. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. Z. XXX, XXX XX Z. Z., štátny občan SR, obaja
žalovaní spoločne právne zastúpení JUDr. Slavomír Trnkócy, advokát so sídlom Gercenova 6/A, 851 01
Bratislava, v konaní o zaplatenie sumy 5.464,10 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaní 1/ a 2/ sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.292,56 Eur spolu

s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 529,-Eur od 01.04.2014 do zaplatenia a úrokom
z omeškania vo výške 8,50 % ročne zo sumy 763,56 Eur od 01.04.2014 do zaplatenia, a to všetko do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti súd žalobu z a m i e t a.

III. Žalovaní majú voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 52,68 %.

IV. Znalec Ing. Peter Rastocký m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov dôkazu v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 30.05.2013 podanou prostredníctvom právneho zástupcu, ktorá bola
doručená súdu dňa 07.06.2013, v znení jej doplnenia zo dňa 21.08.2013, doručeného súdu dňa
03.09.2013, domáhal, aby súd zaviazal žalovaných spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
5.464,10 Eur spolu s 9,00 % ročným úrokom zo sumy 480,-Eur od 24.02.2012 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 49,-Eur od 24.02.2012 do zaplatenia a úrok z omeškania vo
výške 8,50 % ročne zo sumy 4.935,10 Eur od 14.06.2013 do zaplatenia spolu s náhradou trov konania.

Žalobu žalobca odôvodnil tým, že dňa 01.11.2010 uzatvoril žalobca ako budúci zhotoviteľ a žalovaní 1/
a 2/ ako budúci objednávatelia zmluvu o budúcej zmluve o dielo č. 10/911 (ďalej len „zmluva o budúcej
zmluve“), predmetom ktorej bol záväzok zmluvných strán uzavrieť zmluvu o dielo na stavbu rodinného
domu v rozsahu cca 120.000,-Eur, a to do 7 mesiacov odo dňa podpisu zmluvy o budúcej zmluve.
V zmysle článku III., bod 3.3 zmluvy o budúcej zmluve žalovaní uhradili žalobcovi zálohu vo výške
5.643,-Eur. Žalobca pristúpil k plneniu svojich zmluvných povinností, najmä vykonal pre žalovaných
projekčno-inžinierske činnosti. K uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo, preto žalobca vyúčtoval žalovaným

realizované prípravné práce podľa článku I., bod 1.2 zmluvy o budúcej zmluve a zaslal žalovaným
vyúčtovanie výkonov inžiniersko-projekčných činností a výpočet ceny zrealizovaných prác. Žalovaní
odmietli žalobcovi uhradiť náklady vzniknuté s realizáciou prípravných prác, preto žalobca výzvou na
zaplatenie vykonaných prác zo dňa 30.07.2012 a následne predžalobnou výzvou zo dňa 27.11.2012vyzval žalovaných na zaplatenie prác vyúčtovaných faktúrami č.212000011 zo dňa 09.02.2012 na sumu
480,-Eur, č.212000012 zo dňa 09.02.2012 na sumu 49,-Eur a č.213000058 zo dňa 30.05.2013 na sumu
4.935,10 Eur.

2. Dňa 07.03.2014 súd vydal platobný rozkaz sp.zn. 7Ro/391/2013-29, proti ktorému podali žalovaní
odpor, v ktorom namietali dôvodnosť žalovaných súm vyúčtovaných predmetnými faktúrami. Žalovaní
potvrdili, že zo žalobcom uzavreli zmluvu o budúcej zmluve, na základe ktorej žalobcovi uhradili zálohu
za prípravné práce vo výške 5.643,-Eur. Ďalej uviedli, že žalobca sa s plnením zmluvy o budúcej

zmluve dostal do omeškania napriek dvom uzavretým dodatkom, ktorými bola žalobcovi predĺžená
lehota na vykonanie prípravných prác o štyri mesiace, preto nedošlo k uzavretiu zmluvy o dielo. Žalovaní
v priebehu konania poukázali na svoje právne postavenie spotrebiteľov a namietali, že žalobcom
uplatňované poplatky z uzavretej zmluvy o budúcej zmluve nevyplývajú, vzhľadom na čo je zrejmé, že
o nich neboli informovaní.

3. Právny zástupca žalobcu odmietol tvrdenie, že išlo o spotrebiteľský zmluvný vzťah vzhľadom na
to, že medzi stranami sporu bola uzavretá len zmluva o budúcej zmluve, pričom k uzavretiu samotnej
zmluvy o dielo nedošlo. Uviedol, že žalobca vyúčtované prípravné práce vykonal, nakoľko všetky
sú podmienkou vydania stavebného povolenia, ktoré bolo vydané dňa 21.10.2011 (právoplatné dňa
23.11.2011), čo vyplýva zo zápisu o odovzdaní projektovej dokumentácie zo dňa 08.01.2012 (na č.l.118),

kedy bol žalovaným odovzdaný zväzok projektovej dokumentácie na stavbu rodinného domu v obci
K. O.. Prevzatie projektovej dokumentácie svojimi podpismi potvrdili samotní žalovaní. Poukázal na to,
že k predlžovaniu termínov došlo z dôvodov na strane žalovaných, ktorí pracovali v Rakúsku, takže
komunikácia s nimi prebiehala podľa ich požiadaviek v čase ich prítomnosti na Slovensku. Nakoľko
k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo, žalobca žalovaným vyúčtoval realizované prípravné projektovo-

inžinierske práce v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej zmluve, keď pri ich vyúčtovaní vychádzal z
dohodnutého spôsobu ich ocenenia podľa cenníka Unika. V priebehu konania žalobca podrobne opísal
priebeh rokovaní a pripomienkovanie projektu zo strany žalovaných, ako aj postup prác realizovaných
žalovanými za účelom zrovnania svahovitého pozemku. Dĺžka stavebného konania bola spôsobená tým,
že stavebný úrad konanie prerušil z dôvodu prác realizovaných žalovanými svojpomocne, ku ktorým

žalobca nemal povinnosť ohlásenia, čo však nemôže byť brané na škodu žalobcu.

4. Žalovaní v konaní namietali dôvodnosť podanej žaloby. Zároveň namietali, že žalobca nepreukázal,
že by ich vyzval na plnenie žalovanej sumy a o pohľadávke žalobcu sa dozvedeli až po doručení
platobného rozkazu. Poukázali pritom na skutočnosť, že faktúra č.213000058 bola vystavená dňa

30.05.2013, avšak žalobca tvrdí, že žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy vyzval už dňa 30.07.2012 a
dňa 27.11.2012. Podľa nich by plnenie požadované žalobcom malo byť klasifikované ako bezdôvodné
obohatenie, voči ktorému vzniesli námietku premlčania. Zároveň namietali, že plnenia, ktorých úhradu
žalobca požaduje im neboli dodané a v uzavretej zmluve o budúcej zmluve nebola dohodnutá cena
týchto plnení. V priebehu konania žalovaní spochybnili rozsah realizovaných prípravných prác ako aj

dôvodnosť vyúčtovanej paušálnej odmeny príkazníka vo výške 1.660,-Eur.

5.Súdvykonaldokazovanievýsluchomúčastníkovkonania,výsluchomznalca, oboznámenímlistinných
dôkazov predložených počas konania, a to najmä zmluvou o budúcej zmluve o dielo č.10/911 zo dňa
01.11.2010, dodatkami č. 1 a 2 k zmluve, korešpondenciou medzi žalobcom a žalovanými, projektom

stavby, stavebným povolením, súborom výkonov inžiniersko-projektových činností, výpočtom ceny
zrealizovaných prác, komunikáciou medzi stranami sporu k riešeniu projektu, znaleckým posudkom č.
1/2016 a zistil tento skutkový a právny stav:

6. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že dňa 01.11.2010 uzavreli zmluvu o budúcej zmluve o dielo

č.10/911, predmetom ktorej bolo uzavretie zmluvy o dielo v lehote 7 mesiacov po podpise tejto zmluvy,
predmetom ktorej bude zhotovenie stavby rodinného domu podľa dispozícií a špecifikácií určených
budúcimi objednávateľmi (žalovanými) za cenu diela v rozsahu cca 120.000,-Eur, a to na pozemku parc.
č. 491/5 v katastrálnom území K. O.. Sporné nebolo ani to, že na základe tejto zmluvy uhradili žalovaní
žalobcovi zálohu vo výške 5.643,-Eur, a ani to, že k tejto zmluve boli uzavreté dva dodatky, ktorými

došlo k predĺženiu lehoty na uzavretie zmluvy o dielo a doby zhotovenia diela. Podľa bodu 1.2. zmluvy
o budúcej zmluve si budúci objednávateľ objednal prípravné práce v tam stanovenom rozsahu. Medzi
stranami nebolo sporné ani to, že k uzavretiu zmluvy o dielo nedošlo. Keďže k uzavretiu zmluvy o dielo
nedošlo, žalobca predloženými faktúrami vyúčtoval žalovaným realizované prípravné práce. Spornémedzi stranami bolo, či žalobcom vypracovaná projektová dokumentácia predstavuje tzv. katalógový
projekt rodinného domu alebo sa jedná o individuálny projekt rodinného domu, preto súd na posúdenie
tejto skutočnosti, ako aj za účelom znaleckého posúdenia výpočtu ceny zrealizovaných prác ustanovil

znalca. Podľa bodu 3.5 zmluvy o budúcej zmluve v prípade, že nebude uzatvorená zmluva o dielo,
dohodli sa zmluvné strany, že činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované od podpisu zmluvy smerujúce
k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu financovania sú činnosťami príkazníka
a do doby ukončenia zmluvného vzťahu podľa tejto zmluvy, budú ohodnotené ako jednorazová odmena
príkazníka podľa príslušných ust. Obč. zákonníka. Odmena príkazníka sa pre účely tejto dohody

dojednáva vo výške 1.660 eur + DPH. Výška takto dohodnutej odmeny nezávisí na rozsahu doposiaľ
zrealizovaných prác a môže sa znížiť písomnou dohodou strán. Podľa bodu 3.6 zmluvy, ak nebude
uzavretá zmluva o dielo, zaväzuje sa budúci objednávateľ uhradiť budúcemu zhotoviteľovi okrem
odmeny podľa čl. 3.5 hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie
a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované, a to podľa aktuálneho sadzobníka pre navrhovanie
ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností (nakladateľstvo UNIKA, Bratislava), ktorý

je platný ku dňu dokončenia projektovej dokumentácie. Medzi stranami bolo sporné najmä to, či
žalobca dôvodne vyúčtoval žalovaným odmenu príkazníka podľa článku 3.5 zmluvy o budúcej zmluve,
či došlo k dohode o prácach naviac spočívajúcich v spracovaní projektovej dokumentácie k opornému
múru, vrátane odsúhlasenia ceny za tieto práce, či poplatky vyúčtované žalobcom súviseli s vydaním
stavebného povolenia, a či boli žalovaní pred podaním žaloby zo strany žalobcu vyzvaný na zaplatenie

vystavených faktúr, ktorých úhradu si žalobca uplatnil v tomto konaní.

7. Žalobca na základe predloženého súboru výkonov inžiniersko-projektových činností a výpočtu ceny
zrealizovaných prác (na č.l. 11) vystavil dňa 30.05.2013 žalovaným faktúru č.213000058 za prípravné
práce na sumu 4.935,10 Eur s DPH, splatnú 13.06.2013. Touto faktúrou vyúčtoval žalobca žalovaným

náklady prípravných prác v sume 7.155,12 Eur bez DPH, odmenu príkazníka podľa článku 3.5 zmluvy
v sume 1.660,-Eur bez DPH, t.j. spolu sumu 10.578,14 Eur s DPH, od ktorej odpočítal uhradenú zálohu
vo výške 5.643,-Eur. Ďalšou faktúru č.212000011, vystavenou dňa 09.02.2012, na sumu 480,-Eur s
DPH, splatnou dňa 23.02.2012 vyúčtoval žalobca žalovaným naviac práce - projektovú dokumentáciu
statiky - oporný múr. Faktúrou č. 212000012, vystavenou dňa 09.02.2012, na sumu 49,-Eur, splatnou

dňa 23.02.2012, vyúčtoval žalobca žalovaným správne poplatky.

8. Žalobca súdu predložil návrhy dispozičného riešenia oproti štandardu zo dňa 13.02.2011 spolu so
záznamom z obhliadky pozemku zo dňa 17.12.2010 (prílohová obálka č.l.92), kde prejednali osadenie
rodinného domu na pozemku. Zo záznamu vyplýva, že sa strany sporu dohodli, že úpravu terénu a

oporný múr budú žalovaní riešiť svojpomocne. Žalovaní boli zo strany žalobcu upozornení na zvýšenie
nákladov na založenie stavby. Zo zápisu o odovzdaní projektovej dokumentácie (na č.l. 118) súd zistil,
že žalovaní dňa 08.01.2012 prevzali od žalobcu zväzok projektovej dokumentácie. Zo stavebného
povolenia mesta Nová Baňa zo dňa 21.10.2011 (na č.l. 126 až 131), ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 23.11.2011, súd zistil, že stavebný úrad na základe predložených podkladov - projektu stavby

(vrátane projektu oporného múru) spracovaného žalobcom, povolil žalovaným stavbu rodinného domu
a oporného múru.

9. Znalec Ing. Peter Rastocký, z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, projektovanie v
stavebníctve vypracoval znalecký posudok č. 1/2016. Úlohou znalca bolo určiť, či v prípade projektovej

dokumentácie rodinného domu spracovanej žalobcom pre žalovaných sa jedná o tzv. „katalógový projekt
rodinného domu“ alebo o tzv. „individuálny projekt, určiť rozsah zrealizovaných prípravných prác, ich
cenu, a či tieto boli vykonané žalobcom v súlade s objednanými prípravnými prácami v zmysle zmluvy
o budúcej zmluve o dielo a určiť správnosť ich vyúčtovania.

10. Znalec vo vypracovanom znaleckom posudku uviedol, že posudzovaný projekt stavby spracovaný
žalobcom pre žalovaných nie je možné považovať za „katalógový rodinný dom“, nakoľko znakom
katalógového projektu rodinného domu je jeho prepracovanie až do stupňa „realizačný projekt“ s
dôrazomnariešeniedetailov.Vpredmetnomprípadejenesporné,žedispozičnériešeniaboliopakovane
na základe požiadaviek žalovaných menené a dopracované individuálne na želanie žalovaných. Znalec

ďalejvovypracovanomznaleckomposudkuuviedol,žesadzobník vydavateľstvaUnika,ktoréhopoužitie
si účastníci zmluvy o budúcej zmluve dohodli, nie je bežne predajný v kamenných obchodoch, je však
dostupný v špecializovanej predajni JAGA a formou elektronického obchodu. Znalec zistil aj rozsah
zrealizovaných prác, a to nasledovne: projektová dokumentácia bola spracovaná v rôznych stupňoch, čoje zdokumentované aj na samotných profesných rozpiskách - stavebná časť, statika, kábelová prípojka,
elektroinštalácia, bleskozvod, vykurovanie, zdravotechnika, plyn, protipožiarna bezpečnosť stavieb;
tieto boli spracované v stupni realizačný projekt pre zlúčené územné a stavebné povolenie, žalobca

zabezpečil právoplatné stavebné povolenie s právoplatnosťou 23.11.2011, spracoval harmonogram
prác na stavbe vrátane splátkového kalendára. Znalec zistil sumár výkonov projektovej činnosti na
39% a inžinierskej činnosti na 6%, spolu 45 %, oproti súčtu uvedeného žalobcom vo výške 56 % v
súbore výkonov inžiniersko-projektových činnosti, ktorý bol podkladom pre vyúčtovanie zrealizovaných
prác. Ďalej v znaleckom posudku uviedol vyúčtovanie zrealizovaných prípravných prác a určil cenu

zrealizovaných prác na 5.339,-Eur bez DPH, resp. 6.407,-Eur s DPH, a to zo základne (východzia cena
stavby k výpočtu ceny projekčných a inžinierskych činností) 11.864,-Eur stanovenej ako stred ceny
medzi minimálnou cenou 10.923,-Eur a maximálnou cenou 12.804,-Eur. Žalobcom stanovená základňa
na úrovni 12.770,-Eur tak predstavovala takmer maximálnu cenu.

11. Súd má za to, že právny vzťah medzi stranami sporu, založený uzavretou zmluvou o budúcej zmluve

podľa§50azákonač.40/1964Zb.Občianskehozákonníka(ďalejlen„OZ“),jespotrebiteľskýmvzťahom,
preto je ho potrebné posúdiť aj podľa príslušných ustanovení OZ o spotrebiteľských zmluvách, a to s
prihliadnutím na právnu úpravu platnú v čase uzavretia zmluvy. Tzv. spotrebiteľské zmluvy, i keď sú
upravené v Občianskom zákonníku, totiž nepredstavujú osobitný zmluvný typ aplikovateľný len výlučne
na občianskoprávne vzťahy, ale príslušné ustanovenia je potrebné aplikovať na všetky právne vzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ. Súd sa nestotožňuje s názorom právneho zástupcu žalobcu, že
takýto charakter môže mať len samotná zmluva o dielo, pretože aj zmluva o budúcej zmluve obsahuje
podstatné náležitosti riadnej zmluvy a má svoju záväznosť pre zmluvné strany.

12. Pri právnom posúdení veci súd aplikoval nasledovné zákonné ustanovenia právnych predpisov:

Podľa § 50a ods. 1 Obč. zákonníka, účastníci sa môže písomne zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú
zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných náležitostiach.

Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú

uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu
plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a

plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 488 OZ, záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie
(pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok13. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu voči žalovaným
je v rozsahu sumy 1.292,56 Eur dôvodná, preto súd podanej žalobe v tejto časti vyhovel a zaviazal

žalovaných na zaplatenie tejto sumy, ktorá predstavuje sumu nezaplatených prác vo výške 763,56 Eur,
ktorá vyplýva zo záverov znaleckého dokazovania, sumu nezaplatených naviac-prác za spracovanie
projektovej dokumentácie k opornému múru vo výške 480,-Eur, vyfakturovanú faktúrou č.212000011
a sumu žalobcom vynaložených správnych poplatkov vo výške 49,-Eur, vyfakturovaných faktúrou
č.212000012. Súd zároveň, viazaný rozsahom podanej žaloby, priznal žalobcovi uplatnený úrok z

omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy 529,-Eur a vo výške 8,50 % ročne zo sumy 763,56 Eur,
avšak len od 01.04.2014 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol ako nedôvodnú

14. Forma zmluvy o budúcej zmluve je obligatórne písomná. Uzatvorenie zmluvy o budúcej zmluve má
za následok vznik kontrakčnej povinnosti, ktorej podstatné náležitosti zmluvné strany dohodli v zmluve
o budúcej zmluve. Platnosť zmluvy o budúcej zmluve bude teda závislá nielen od toho, či zmluva o

budúcej zmluve má podstatné náležitosti o budúcej zmluve, ale aj od toho, či jej obsahom je aj dohoda
o podstatných náležitostiach budúcej zmluvy do takej miery, že zmluvné strany dohodli aspoň spôsob
určenia podstatných náležitostí budúcej zmluvy. V danej veci z prejavov oboch zmluvných strán, ale
aj z ich následného správania sa, bola prejavená vôľa zmluvných strán v budúcnosti uzavrieť zmluvu
o dielo, predmetom ktorej malo byť zhotovenie stavby rodinného domu. Vôľa zmluvných strán bola

nepochybná. V danom prípade medzi stranami sporu nebolo dohodnuté odstúpenie od zmluvy o budúcej
zmluve, ani ust. § 50a OZ odstúpenie od zmluvy neupravuje. K odstúpeniu od zmluvy nedošlo a zmluva
o budúcej zmluve o dielo je platná. Pokiaľ by jedna zo strán, v tomto prípade žalobca, trval na uzavretí
zmluvy o dielo v zmysle uzavretej zmluvy o budúcej zmluve o dielo, mohol by sa domáhať súdnou
cestounahradeniaprejavuvôlebudúcichobjednávateľovpodľadispozíciíuvedenýchvzmluveobudúcej

zmluve o dielo. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za to, že predmetná zmluva je platným
právnym úkonom, nakoľko obsahovala všetky zákonom vyžadované náležitosti, a preto súd uzavrel, že
predmetná zmluva o budúcej zmluve bola dostatočne precizovaná tak, aby nevznikli žiadne pochybnosti
o tom, aký majú zmluvné strany záujem. V konaní nebolo sporné, že strany sporu následne zmluvu
o dielo neuzavreli, a to pre jej odmietnutie zo strany žalovaných. Súd sa preto zaoberal vzájomnými

záväzkami, ktoré vznikli zmluvným stranám podľa zmluvy o budúcej zmluvy o dielo. Ako vyplýva z
bodu 3.7 uzavretej zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj všeobecné obchodné a technické
podmienky na č.l.111 až 115, s ktorými boli žalovaní preukázateľne oboznámení, keďže tieto boli nimi
parafované.

15. V konaní nebolo sporné, že si žalovaní v zmluve o budúcej zmluve v zmysle bodu 1.2 objednali
prípravné práce v nej taxatívne vymenované a podľa bodu 3.3 zaplatili zálohu vo výške 5.643,-Eur
na krytie prvých prípravných prác. Podľa bodu 3.5 zmluvy o budúcej zmluve v prípade, že nebude
uzatvorená zmluva o dielo, dohodli sa zmluvné strany, že činnosti budúceho zhotoviteľa zrealizované
od podpisu tejto zmluvy smerujúce k vydaniu stavebného povolenia a event. vypracovaniu modelu

financovania sú činnosťami príkazníka až do doby ukončenia zmluvného vzťahu podľa tejto zmluvy,
budú ohodnotené ako jednorazová odmena príkazníka podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Odmena príkazníka sa pre účely tejto dohody dojednáva vo výške 1.660,-Eur + DPH . Výška
takto dohodnutej odmeny nezávisí od rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác a môže sa znížiť písomnou
dohodou strán.

16. Podľa bodu 3.6 zmluvy o budúcej zmluve, v prípade, že nebude uzatvorená zmluva o dielo,
zaväzuje sa budúci objednávateľ (teda žalovaní) uhradiť budúcemu zhotoviteľovi (teda žalobcovi) vedľa
odmeny podľa čl. 3.5 tejto zmluvy hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej
dokumentácie a ďalšie činnosti v tejto súvislosti zrealizované, a to podľa aktuálneho sadzobníka

pre navrhovanie ponukových cien projektových prác a inžinierskych činností (nakladateľstvo UNIKA,
Bratislava), ktorý je platný ku dňu dokončenia projektovej dokumentácie. Zo zmluvy vyplynulo, že zo
zloženej zálohy mali byť kryté prípravné práce vykonané žalobcom. Pretože v konaní bol sporný rozsah
vykonaných prípravných prác zo strany žalobcu, ako aj cena týchto prác, pribral súd do konania znalca,
ktorý jednoznačne uviedol v znaleckom posudku, ktoré práce boli zo strany žalobcu vykonané, a v akom

rozsahu, a na základe týchto zistení aj stanovil percentom vykonanie prípravných prác. Znalec pritom
vychádzal z listinných dôkazov predložených aj samotným žalobcom. Súd má za to, že znalec správne
vychádzalzcenydiela,ktoráboladohodnutávzmluveobudúcejzmluveodielo,ktorúakceptovaliobidve
strany tým, že túto zmluvu podpísali. Z vypracovaného znaleckého posudku má súd preukázaný rozsahzrealizovaných prác projektovej a inžinierskej činnosti, a to v rozsahu výkonov projektovej činnosti na
39% a inžinierskej činnosti na 6%, t.j. spolu v rozsahu 45 % (nie 56 % ako to uvádzal žalobca), čo zo
znalcom stanovenej základne 11.864,-Eur, predstavuje cenu 5.338,80 Eur bez DPH (11864x0,45), teda

6.406,56 Eur s DPH (5338,8x1,2), ktorá predstavuje cenu zrealizovaných prípravných prác podľa bodu
1.2 uzavretej zmluvy. Po zohľadnení zaplatenej zálohy vo výške 5.643,-Eur, predstavuje suma 763,56
Eur (6406,56-5643) cenu doposiaľ neuhradených zrealizovaných prípravných prác, ktorú sú žalovaní
povinní v zmysle zmluvy žalobcovi uhradiť. Súd preto v tejto časti podanej žalobe vyhovel a na základe
výsledkov znaleckého dokazovania zaviazal žalovaných na zaplatenie tejto sumy.

17. Vzhľadom na spotrebiteľský charakter uzavretej zmluvy, súd skúmal, či medzi právami a
povinnosťami zo zmluvy existuje rovnováha a dospel k záveru, že žalobca v znení článku 3.5 použil
nekalú obchodnú praktiku, ak si vymienil v zmluve, že ak nebude uzatvorená zmluva o dielo, že činnosti
budúceho zhotoviteľa budú ohodnotené ako jednorazová odmena príkazníka, a to vo výške 1.660,-Eur
+ DPH, pričom jej výška nezávisí na rozsahu doposiaľ zrealizovaných prác, teda v zmluve si žalobca

ošetril prípad, že ak nedôjde k uzavretiu zmluvy o dielo, bez ohľadu na rozsah a hodnotu prípravných
prác, bude mať nárok na odmenu vo výške 1.660,-Eur + DPH, čo nepochybne spôsobuje nerovnováhu
medzi stranami, nakoľko z uvedeného článku zmluvy vyplýva, že žalobcovi by vznikol nárok na odmenu
aj v prípade, ak by neuzavrel zmluvu o dielo a nevykonal žiadne prípravné práce. V ďalšom bode 3.6 je
uvedené, že ak nedôjde k uzavretiu zmluvy o dielo, má budúci zhotoviteľ nárok okrem odmeny (vo výške

1.660,-Eur + DPH) aj hotové výdaje a odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie
a ďalšie činnosti. Z uvedeného vyplýva, že v prípade realizovania prípravných prác, by mal žalobca
podľa článku III., body 3.5 a 3.6 nárok na odmenu za činnosti realizovaných prípravných prác duplicitne,
a to jednak paušálne stanovenou odmenou, a jednak ako hotové výdavky a odmenu za činnosti spojené
s prípravou projektovej dokumentácie. Súd považoval ustanovenie o paušálnej výške odmeny žalobcu,

ktorá nie je ničím konkretizovaná a duplicitne je zahrnutá v cene za prípravné práce za neplatné pre
rozpor s dobrými mravmi. Žalobcovi preto tento nárok na zaplatenie paušálnej odmeny (1.660,-Eur +
DPH), ktorý žalobca opieral o bod 3.5 uzavretej zmluvy, nepriznal. Okrem toho súd poukazuje aj na
to, že podľa znenia čl. 3.3 sa zaviazali budúci objednávatelia zložiť zálohu vo výške 5.643,-Eur na
krytie prvých prípravných prác, a nie aj na paušálnu odmenu budúceho zhotoviteľa. Pri posudzovaní

platnosti predmetného ustanovenia súd s poukazom na zásadu právnej istoty prihliadol aj na doterajšiu
rozhodovaciu prax (napr. rozsudok Krajského súdu v Nitre, sp.zn. 9Co/275/2015 zo dňa 21.01.2016).

18. Účelom a zmyslom súdneho konania je zabezpečenie spravodlivej ochrany práv a oprávnených
záujmov strán sporu. Súd má za to, že týmto spôsobom dôjde k spravodlivému usporiadaniu pomerov

medzi stranami sporu, ak žalovaní zaplatia žalobcovi hodnotu ním vykonaných prípravných prác,
ktoré preukázateľne vykonal, a na ktoré sa žalovaní zaviazali v zmluve, v ktorých je subsumovaná aj
odmena za tieto práce. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalovaných, že prípravné práce sa vzťahovali
ku katalógovému domu, pričom žalobca nemá na ne nárok nad sumu uhradenej zálohy. Z písomnej
komunikácie medzi stranami sporu je zrejmé, že žalovaní navrhovali rôzne dispozičné úpravy rodinného

domu, výsledkom ktorých bola individuálne spracovaná projektová dokumentácia pre stavebné konanie
podľa ich dispozícií. Zo znenia zmluvy, čl. 1.2 je nepochybné, ktoré prípravné práce si budúci
objednávatelia objednali, pričom znalec vyhodnotil, ktoré práce v súlade s touto objednávkou boli
žalobcom vykonané, v akom rozsahu a aká bola hodnota týchto prác. Hodnotu prác určil podľa
aktuálneho sadzobníka UNIKA tak, ako to bolo dohodnuté v uzavretej zmluve. Na povinnosť žalovaných

zaplatiť za vykonané práce nemá podľa názoru súdu vplyv ani tá skutočnosť, že sa dodatkom č. 2
zaviazali podpísať zmluvu o dielo do 1.10.2011, pričom stavebné povolenie bolo vydané až 21.10.2011,
a to vzhľadom na znenie bodu 3.6 zmluvy o budúcej zmluve o dielo, kde bez ohľadu na to, z akých
dôvodov nedôjde k uzavretiu zmluvy o dielo, sa žalovaní zaviazali zaplatiť žalobcovi hotové výdavky a
odmenu za činnosti spojené s prípravou projektovej dokumentácie a ďalšie činnosti podľa čl. 1.2 zmluvy.

19. Čo sa týka nároku žalobcu na zaplatenie faktúry č.212000011, ktorou žalovaným vyúčtoval naviac-
práce za spracovanie projektovej dokumentácie statiky k opornému múru vo výške 480,-Eur a faktúry
č.212000012, ktorou vyúčtoval správne poplatky vo výške 49,-Eur, má súd za to, že tento nárok je
dôvodný. Z predloženej písomnej komunikácie má súd preukázané, že žalovaní si u žalobcu dodatočne

dohodli vypracovanie projektu oporného múru, ktorý bol nevyhnutý pre stavebné konanie, vzhľadom na
svahovitosť pozemku, na ktorom sa mala stavba realizovať. Z výpovede žalobcu a mailovej komunikácie
má súd preukázané, že medzi stranami sporu došlo aj k dohode o cene, ktorú žalovaní odsúhlasili. Zo
stavebného povolenia a predloženého projektu oporného múru je preukázané, že žalobca tento projektpre žalovaných zrealizoval, vzhľadom na čo má nárok na zaplatenie dohodnutej ceny. Z predložených
listinných dôkazov má súd preukázaný aj nárok na zaplatenie vyúčtovaných správnych poplatkov vo
výške 49,-Eur, z ktorých suma 33,-Eur predstavuje správny poplatok za stavebné konanie, ktoré bolo

ukončené vydaním právoplatného stavebného povolenia a suma 16,-Eur predstavuje správne poplatky
hradené v kolkoch za vydaný list vlastníctva (8,-Eur) a kópiu katastrálnej mapy (8,-Eur), ktoré boli
predložené k stavebnému konaniu. Žalovaní v konaní netvrdili, že by uvedené správne poplatky uhradili
sami. Je však nesporné, že tieto poplatky v súvislosti so stavebným konaním uhradené boli, keďže
stavebné konanie bolo ukončené vydaním právoplatného stavebného povolenia.

20. V konaní zostalo sporné, kedy žalobca žalovaných vyzval na zaplatenie žalovanej sumy, keďže
žalobca dôkaz preukazujúci doručenie výzvy na zaplatenie nepredložil. Súd prihliadol na obranu
žalovaných, ktorí správne poukázali na to, že výzvami, ktoré predložil žalobca nemohli byť vyzvaní
na zaplatenie žalovanej sumy z faktúry č.213000058, nakoľko dátumy ich vyhotovenia (30.07.2012 a
27.11.2012) predchádzajú dátumu vystavenia faktúry č.213000058 zo dňa 30.05.2013, ktorou žalobca

vyúčtoval žalovaným cenu realizovaných prípravných prác. Súd preto pri posudzovaní dôvodnosti
žaloby ohľadne uplatneného nároku na úroky z omeškania prihliadol na dátum doručenia žaloby
žalovaným (podľa doručenky bola žaloba žalovanému 1/ doručená dňa 20.03.2014 a žalovanému
2/ dňa 31.03.2014), ktorú v zmysle ustálenej rozhodovacej praxe súdov možno považovať za výzvu
na plnenie, vzhľadom na čo súd ustálil, že nasledujúcim dňom, t.j. dňom 01.04.2014 mali žalovaní

jednoznačne vedomosť o svojom omeškaní, preto ich súd zaviazal na povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky
z omeškania počnúc dňom 01.04.2014 až do zaplatenia. Podľa § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1
a § 10c nariadenia vlády SR č.87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho
zákonníka, je výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná ku dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých
faktúr, t.j. ku dňu 24.02.2012 a 14.06.2013 bola vo výške 1,00 %, resp. 0,50 % ročne. Vzhľadom na
uvedené, súd zaviazal žalovaných na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9,00 % ročne zo sumy
faktúr splatných dňa 23.02.2012 a vo výške 8,50% zo sumy faktúry splatnej dňa 13.06.2013, a to od
01.04.2014 do zaplatenia. Žalovaní sú preukázateľne v omeškaní so zaplatením, pričom toto omeškanie

stále trvá, preto žalobca má nárok voči žalovaným aj na zaplatenie úrokov z omeškania. Právnym
zástupcom žalovaných vznesenú námietku premlčania súd posúdil ako nedôvodnú a dospel k záveru,
že uplatnený nárok nie je premlčaný. Pri posudzovaní premlčania aplikoval súd na daný spotrebiteľský
právny vzťah trojročnú premlčaciu dobu podľa ustanovení §§ 101 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom
na dátum splatnosti jednotlivých faktúr je zrejmé, že ku dňu podania žaloby premlčacia doba neuplynula

ani pri jednej z nich. Námietku premlčania posúdil súd ako nedôvodnú aj preto, že žalobcom uplatnený
nárok súd posúdil ako nárok na plnenie zo zmluvy, a nie ako nárok z titulu bezdôvodného obohatenia,
ako to vo svojej obrane tvrdil právny zástupca žalovaných. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že celý
žalobou dôvodne uplatnený nárok nie je premlčaný.

21. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 CSP, podľa
ktoréhosúdpriznástranenáhradutrovkonaniapodľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo. Žalobca bol v konaní úspešný na 23,66 % (1292,56/5464,10). Žalovaní boli
úspešní na 76,34 % (100-23,66). Právo na náhradu trov konania tak vzniklo žalovaným, a to v rozsahu

52,68 % (76,34 - 23,66), ktorí boli v konaní úspešní vo väčšom rozsahu než žalobca. Podľa § 262
ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Posledným výrokom súd
rozhodol o nároku znalca na náhradu trov dôkazu podľa § 258 ods. 2 CSP. O výške náhrady rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,

ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Žiar
nad Hronom, písomne v dvoch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 CSP).Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie
len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( § 358 CSP).

Podľa § 363 CSP sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci
sa týka a čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Náležitosťou odvolania je aj uvedenie spisovej

značkytohtokonania(§127CSP).Podanietrebapredložiťspotrebnýmpočtomrovnopisovasprílohami
tak, aby jeden rovnopis s prílohami zostal na súde a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s
prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy
toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 CSP).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 CSP).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).