Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 7. marec 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 35Cb/108/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115214324
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radovan Groman

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115214324.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, v Bratislave, v konaní pred samosudcom JUDr. Radovanom Gromanom v

právnej veci žalobcu: Slovenský ochranný zväz autorský pre práva k hudobným dielam, Rastislavova
3, Bratislava, IČO: 00 178 454, zast. JUDr. PhDr. Silvester Danóczy, PhD., Fándlyho 7, Nitra
proti žalovanému: XL group a.s., Štúrova 12, Bratislava, IČO: 35 831 634, zast. ADVOKÁTSKA
KANCELÁRIA DVORECKÝ & PARTNERI s.r.o., Grösslingova 50, Bratislava na zaplatenie 106.971,32
EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti istiny vo výške 18.061,92 EUR z a s t a v u j e.

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 88.909,40 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške
5,05% ročne zo sumy 88.909,40 EUR od 26.5.2015 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku..

Súd konštatuje 66%-ný úspech žalobcu v spore.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajší súd dňa 25.5.2015 žiadal žalobca, aby mu žalovaný uhradil istinu vo
výške 106.971,32 EUR s príslušenstvom z titulu škody, ktorá vznikla zaplatením nižšej autorskej odmeny
za použitie hudobných diel na koncerte skupiny Depeche Mode dňa 25.5.2013.

2. Súd vo veci vydal dňa 18.3.2016 platobný rozkaz, proti ktorému podal žalovaný v zákonnej lehote
odôvodnený odpor, na základe čoho súd vo veci nariadil pojednávanie.

3. Žalobca návrhom zo dňa 1.2.2017 zobral návrh v časti istiny prevyšujúcej sumu 88.909,40 EUR na
základe skutočnosti, že žalobca pri výpočte sumy škody uplatnenej žalobou použil nesprávny koeficient
751 a nie správny koeficient 638.

4. Súd uznesením zo dňa 7.3.2017 zastavil konanie v časti istiny vo výške 18.061,92 EUR s
príslušenstvom na základe súhlasu žalovaného s čiastočným späťvzatím na pojednávaní dňa 7.3.2017.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to: návrh vo veci samej, hromadná
licenčná zmluva zo dňa 31.7.2013, fa č. 2131122342 zo dňa 31.7.2013, tabuľka údajov o kapacite
a cenách lístkov, sadzobník autorských odmien a ostatné listinné dôkazy v spise, z ktorého ustálil

nasledujúci skutkový stav:6. Z hromadnej licenčnej zmluvy č. VP/13/37004/002 zo dňa 31.7.2013 súd zistil, že žalovaný ako
používateľ uzatvoril so žalobcom ako subjektom vykonávajúcim kolektívnu správu práv súvisiacich s
autorským právom zmluvu na podujatie Depeche Mode na deň 25.5.2013.

7. Z tabuľky predloženej žalovaným žalobcovi súd zistil, že žalovaný žalobcovi označil ako priemerné
vstupné sumu 17,76 EUR a koeficient haly 438. Na základe toho určil poplatok žalobcovi na sumu
5.445,22 EUR bez DPH.

8. Z fa č. 2131122342 zo dňa 31.7.2013 súd zistil, že žalobca vystavil žalovanému faktúru na sumu
6.534,26 EUR s DPH so splatnosťou 15.8.2013.

9. Žalovaný z vystavenej a doručenej faktúry uhradil celú fakturovanú sumu v lehote splatnosti.

10. Z časti I, bod 3, písm. a Sadzobníka súd zistil, že základná sadzba autorskej odmeny za udelenie

licencie na používanie hudobných diel sa stanovuje ako súčin priemerného vstupného na podujatie a
koeficientu uvedeného v sadzobníku. Priemerné vstupné sa vypočíta ako podiel súčtu súm vyberaných
ako jednotlivé druhy vstupného a počtu týchto druhov. Pri výpočte priemerného vstupného sa neberie
do úvahy vstupenka s nižšou hodnotou ako je 10% hodnoty najdrahšieho lístka. Daná vstupenka sa
nahrádza lístkom v hodnote 10% z ceny najdrahšieho lístka

11. Z vyjadrenia žalobcu súd zistil, že tento v druhom polroku 2014 obdržal zo strany zahraničnej
organizácie kolektívnej správy relevantné údaje o cenách vstupeniek a celkovom počte lístkov
uvedených do predaja na koncert, ktoré sú v zásadnom rozpore s informáciami uvedenými žalovaným
a ktoré výrazne zvyšujú sumu autorskej odmeny. Žalobca súčasne uviedol, že tieto údaje získala

zahraničná organizácia od žalovaného prostredníctvom touroperátora koncertu.

12. Z údajov poskytnutých zahraničnou organizáciou vyplýva , že do predaja bolo v skutočnosti
uvedených29.112kslístkovzacenuod40EURdo99EUR.Zpriloženejtabuľkyzahraničnejorganizácie
bolo zrejmé, že žalovaný dal do predaja 10 druhov lístkov v cenách od 40 EUR do 99 EUR a nie 42

druhov z cenami od 8,80 EUR do 80 EUR ako uviedol v tabuľke predloženej žalovaným žalobcovi.
Priemerná cena lístkov v zmysle sadzobníka teda bola 66,60 EUR a nie 17,76 EUR.

13. Pre určenie výšky žalovanej sumy žalobca použil v zmysle sadzobníka koeficient 438 zvýšený o
koeficient sadzby 313 podľa sadzobníka 2.1.1.2.13 pre kapacitu od 10001 do 15000.

14. Na základe námietky žalovaného žalobca písomným podaním upravil výšku žalovanej sumy na
koeficient 438 zvýšený o koeficient podľa 2.1.1.2.12 vo výške 200, čím znížil celkový koeficient z výšky
751 na 638 a žalovanú sumu z výšky 106.971,32 EUR na sumu 88.909,40 EUR.

15. Po čiastočnom späťvzatí a súvisiacom zastavení konania predmetom sporu ostal nárok žalobcu
na náhradu škody spočívajúcej v rozdiele medzi nárokom na skutočnú autorskú odmenu a žalovaným
deklarovanú a zaplatenú autorskú odmenu.

16. Podľa ust. § 442a, ods 2 OZ pri porušení alebo ohrození práva duševného vlastníctva, ktoré môže

byť predmetom licenčnej zmluvy, výška náhrady škody, ak ju nemožno určiť inak, určí sa najmenej vo
výške odmeny, ktorá by za získanie takej licencie bola zvyčajná v čase neoprávneného zásahu do tohto
práva; to sa primerane vzťahuje aj na práva duševného vlastníctva, ktoré môžu byť predmetom prevodu.

17. Podľa časti I, bod 2, písm. a sadzobníka ak SOZA dodatočne zistí, že používateľ uviedol v licenčnej
zmluve nepravdivé údaje, v dôsledku čoho mu SOZA vymeral nižšiu odmenu ako by zodpovedalo
skutočnosti, SOZA môže uplatniť nárok na náhradu ujmy podľa § 56, ods. 1, pís. f AZ v maximálnej
výške 200% rozdielu medzi základnou sadzbou podľa sadzobníka a zaplatenou nižšou sumou.

18. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.19. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

20. Zo žalobného návrhu súd zistil, že po čiastočnom zastavení žalobca svoj nárok odôvodnil ako nárok
na náhradu škody v zmysle ust. § 442a, ods. 2 OZ, ktorú mu spôsobil žalovaným uvedením nesprávnych
údajov o počte predaných lístkov a ich priermenej cene a zákonný úrok z omeškania za obdobie od
podania žaloby do zaplatenia. Súčasne si žalobca uplatnil voči žalovanému aj nárok na náhradu trov
konania.

21. Žalovaný v odpore zo dňa 27.4.2016 uviedol, že žalobca celý svoj nárok odvíja od tabuľky
predloženej zahraničnou organizáciou kolektívnej správy, ktorá však neobsahuje žiadnu identifikáciu
subjektu, ktorý ju vyhotovil a ani podpis zodpovednej osoby a teda nie je možné overiť pravosť
dokumentu ani údajov v nej uvedených. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť a priznať náhradu
trov konania.

22. Súd konštatoval, že predmetom konania po vykonanom dokazovaní je dôvodnosť žaloby v žalovanej
výške náhrady škody spočívajúcej v rozdielnom počte predaných lístkov a ich priemernej cene. Rozdiel
vo výpočtoch sporových strán bol spôsobený tým, že žalobca (na základe tabuľky zahraničnej OKS)
tvrdil, že počet lístkov bol 29.112 ks a ich priemerná cena 66,60 EUR zatiaľ čo žalovaný trval na tom,

že lístkov bolo 20.000 ks a priemerná cena 17,76 EUR. Rozdiel v tvrdenom počte lístkov predstavoval
navýšenie koeficientu o 200 (2.1.1.2.12 sadzobníka )

23. Na základe námietky žalovaného o nedostatočnej autorifikácii tabuľky zahraničnej OKS žalobca
predložil súdu vyhlásenie p. Alexa Pollocka, účtovníka turné Depeche Mode, ktorý uviedol, že potvrdzuje

tabuľku ako správu z pokladne, je to aktuálna správa, ktorú poskytla skupine Depeche Mode a schválila
Jolana Feifer z Live Nation Czech Republic ( lokálny usporiadateľ ) hneď po koncerte skupiny v roku
2013. Uviedol, že správa uvádza lístky, ktoré boli skutočne predané a nejedná sa ani o plán ani o odhad.

24. Na základe návrhu žalobcu súd v konaní vypočul svedka Mgr. Tomáša Mikšu, manažéra žalobcu,

ktorý uviedol, že zahraničná OKS reklamovala výšku autorských odmien za koncert DM v Bratislave v
roku 2013 a oneskorené uplatnenie nároku spôsobila skutočnosť, že vyúčtováva autorské odmeny raz
ročne a až v septembri 2014 došlo k spárovaniu platieb. Rozdiel medzi vyplatenou odmenou autorovi
(OKS ) a nárokom bol vo výške cca 24.000 EUR.

25. Návrh žalovaného aby súd v konaní vypočul svedka Jolanu Feifer, ktorá vypracovala tabuľku
zahraničnej organizácie súd na návrh žalobcu zamietol a návrh vyhodnotil ako nedôvodný nakoľko mal
za to, že autorizácia tabuľky účtovníkom tour skupiny je dostatočným spôsobom autorizácie. Súčasne
zobral do úvahy aj skutočnosť, že tabuľka preukázateľne vznikla na základ údajov od tour operátora,
ktorému musel údaje poskytnúť sám žalovaný.

26. Súd teda konštatoval, že žalobca preukázal tvrdené skutočnosti, že lístkov žalovaný predal o 9.112
ks viac ako deklaroval v licenčnej zmluve a priemerná cena lístka bola 66,60 EUR. Na základe tohto
výpočtu pri použití koeficientu 638 mala odmena predstavovať sumu 50.998,96 EUR. Po odpočítaní
uhradenej sumy predstavoval nezaplatený rozdiel sumu 44.454,70 EUR. Po zvýšení podľa časti I, bod

2, písm. a sadzobníka predstavoval rozdiel sumu 88.909,40 EUR.

27. Pri hodnotení procesnej obrany žalovaného súd konštatoval, že tento sa sústredil výhradne
na spochybňovanie relevantnosti údajov uvedených v tabuľke zahraničnej OKS, pričom mal využiť
možnosť preukázania počtu vstupeniek ( rozdiel takmer polovice počtu lístkov ) resp. preukázať svoje

tvrdenie, že lístky predával za ním deklarované ceny a nie za ceny uvedené v tabuľke. Svoje právo
preukázateľne nevyužil. Súd považoval autorizáciu tabuľky zahraničnej OKS účtovníkom turné skupiny
DM za dostatočné a teda procesnú obranu žalovaného za nedostatočnú a účelovú.

28. Súd z takto vykonaného dokazovania zistil, že žalobca v konaní uniesol dôkaznú povinnosť a

preukázal, dôvodnosť uplatneného nároku v časti výšky škody ( po čiastočnom späťvzatí a zastavení )
ako aj zákonného úroku z omeškania a preto súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku rozsudku.29. Podľa ust. § 191, ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.

30. Podľa ust. § 218, ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo
výroku súd rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.

31. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd v súlade s § 262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255

ods. 1 C.s.p., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Keďže žalobca bol vo veci úspešný vo výške 83% a žalovaný vo výške 17%, súd mu priznal nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu 66%. O ich výške rozhodne súd samostatným uznesením po
právoplatnosti rozsudku s poukazom na § 262 ods. 2 C.s.p..

32. Z týchto dôvodov o trovách konania rozhodol súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie.Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č.
233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje
inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).