Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 14C/207/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914205259
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6914205259.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Vierou Kvetkovou v právnej veci žalobcu: vendue

a.s., so sídlom Neklanova 152/44, 128 00 Praha 2-Vyšehrad, Česká republika, IČ: 28062256,
zastúpeného JUDr. Milanom Bobákom, advokátska kancelária so sídlom Kalinčiakova 25, Bratislava,
proti žalovanému: J. R., V.. XX.XX.XXXX, B. P. Z. XX o zaplatenie sumy 3.000,49 Kč s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.000,49 Kč so sankčným úrokom vo výške
25 % ročne zo sumy 2.363,55 Kč od 01.04.2011 až do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

II. Žalobcovi s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 18.04.2014 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 3.000,49
Kč so sankčným úrokom vo výške 25 % ročne zo sumy 2.363,55 Kč od 01.04.2011 do zaplatenia,
ako aj náhrady trov konania. Svoju žalobu odôvodnil tým, že právny predchodca žalobcu - Česká
spořitelna, a.s. (ďalej len "právny predchodca žalobcu") uzavrel so žalovaným dňa 06.01.2009 Zmluvu
o sporožírovom účte. Žalovaný v priebehu roka 2010 zrealizoval prostredníctvom bankomatu výbery
hotovostíaplatby,čímnajehoúčteajzúčtovanímpoplatkovaúrokov,vznikolkudňu05.05.2010debetný
zostatok. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 05.05.2010 vypovedal vyššie uvedenú zmluvu a

zosplatnil k tomuto dňu celú pohľadávku (voči žalovanému) vyplývajúcu zo sporožírového účtu. Dlžná
čiastka k tomuto dňu bola v sume 2.457,33 Kč, a skladala sa z nepovoleného debetného zostatku
vo výške 2.363,55 Kč a zo sankčných úrokov za nepovolené prečerpanie účtu vo výške 93,78 Kč.
Žalovaná istina 3.000,49 Kč je tvorená časťou pôvodnej dlžnej istiny vo výške 2.363,55 Kč a sankčnými
úrokmi za nepovolené prečerpanie účtu za dobu od nepovoleného prečerpania peňažných prostriedkov
na účte, ktoré ku dňu 01.04.2011 predstavujú 636,94 Kč. Ďalej žalobca uviedol, že Zmluvou o postúpení
pohľadávok zo dňa 31.03.2011, ktorú s ním uzavrel jeho právny predchodca sa žalovaný stal dlžníkom

žalobcu.

2. Súd pôvodne rozhodol vo veci platobným rozkazom, ktorý bol následne zrušený uznesením súdu zo
dňa 23.03.2015 z toho dôvodu, že sa ho nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk.

3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril.

4. Súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s § 297 druhá veta písm. b) Civilného
sporového poriadku.5. Podľa § 297 druhá veta písm. b) Civilného sporového poriadku, pojednávanie nie je potrebné nariadiť,
ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a
hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

6. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so Smlouvou o sporožírovém účtu Osobní účet České
spořitelny a o poskytování souvisejících produktů a služeb zo dňa 06.01.2009, výzvou k zaplateniu a
výpoveďou zmluvy zo dňa 05.05.2010, výpisom zo sporožírového účtu žalovaného č. XXXXXXXXXX/
XXXX za obdobie od 01.05.2010 do 05.05.2010, platobnou históriou účtu a Oznámením Českej

spořitelny, a.s. o úrokových sadzbách.

Na základe vykonaného dokazovania súd vec právne aj skutkovo posúdil takto:
7. Zo Smlouvy o sporožírovém účtu Osobní účet České spořitelny a o poskytování souvisejících
produktů a služeb zo dňa 06.01.2009 (ďalej len "zmluva o účte"), uzavretej medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovaným, súd zistil, že právny predchodca žalobcu sa zaviazal zriadiť a viesť žalovanému

sporožírový účet číslo XXXXXXXXXX/XXXX s účinnosťou od 06.01.2009. Z písomného podania žalobcu
zo dňa 05.01.2017 vyplýva, že žalovaný nemal počas trvania zmluvného vzťahu nepovolený debetný
zostatok na účte, pričom tento vznikal od založenia účtu, účtovaním poplatkov banky, a následne
nadchádzajúci mesiac bol tento debetný zostatok vyrovnaný kreditnou operáciou. Posledná kreditná
operácia bola na účte žalovaného zaevidovaná v mesiaci 1/2010. Následne sa debetný zostatok už len

prehlboval účtovaním poplatkov až do ukončenia zmluvného vzťahu zo strany právneho predchodcu
žalobcu dňa 05.05.2010, kedy predstavoval sumu 2.457,65 Kč. Z Výpovede zmluvy o účte zo dňa
05.05.2010 súd zistil, že žalovaný nezaplatil splatný záväzok vyplývajúci z nepovoleného debetného
zostatku na jeho sporožírovom účte, pričom dlžná čiastka predstavovala ku uvedenému dňu sumu
2.457,33 Kč (čiastka nepovoleného debetného zostatku vo výške 2.363,65 Kč + čiastka riadnych a

sankčných úrokov vo výške 93,78 Kč).

8. Podľa § 161 Civilného sporového poriadku, kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené
podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania). Charakter konania s tzv. cudzím
prvkom je v tejto veci daný sporovými stranami (žalobca je zahraničnou právnickou osobou so sídlom v

Českej republike a žalovaný je štátny príslušník Slovenskej republiky s trvalým bydliskom v Slovenskej
republike) a miestom uzavretia ich zmluvného vzťahu (v pobočke žalobcu v Českej republike, podľa
platného českého práva) a
vzájomného plnenia z neho (v Českej republike). Súd sa preto musel vysporiadať s otázkou svojej
právomoci a príslušnosti, ako nevyhnutných podmienok konania podľa citovaného ustanovenia v spojení

s § 13 Civilného sporového poriadku. Dvojstranná Zmluva medzi Českou republikou a Slovenskou
republikou o právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi a o úprave niektorých právnych vzťahov v
občianskych a trestných veciach so Záverečným protokolom, podpísaná v Prahe 29.októbra 1992 (ozn.
MZV SR č. 193/1993 Z. z.) na otázku právomoci súdov (s výnimkou vecí vymenovaných v Záverečnom
protokole) nedáva odpoveď. V takýchto prípadoch (nedostatku úpravy v medzinárodnej zmluve) súdy

v Slovenskej republike svoju právomoc a príslušnosť (i rozhodujúce hmotné právo) posudzujú podľa
ustanovení zákona č. 97/1963Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom v znení neskorších
predpisov (účinnom na území Slovenskej republiky - ďalej len " ZMPS " ). Slovenská republika i
Česká republika sú však členskými štátmi Európskej únie, viazanými Zmluvou o založení Európskeho
spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnení, na ktoré, ako členské štáty, sa vzťahuje Nariadenie

rady (ES) č. 44/2001 z 22.decembra 2000 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych
a obchodných veciach. Žaloba podaná na tunajší súd je so zreteľom na vyššie uvedené skutočnosti,
určujúce prítomnosť medzinárodného prvku v konaní, v zmysle čl. 16 ods.2 Nariadenia v spojení s §
13 Civilného sporového poriadku prípustná z hľadiska právomoci a príslušnosti tohto súdu. Do platného
slovenského právneho poriadku boli najmä novelizáciami Občianskeho zákonníka v znení neskorších

predpisov (doplnením ustanovení o spotrebiteľských zmluvách), zákona č. 634/1992 Zb. o ochrane
spotrebiteľa v znení neskorších predpisov a prijatím zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
transponované predpisy práva ochrany spotrebiteľa Európskej únie, menovite smerníc 93/13/ES o
nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a smerníc o spotrebiteľských úveroch 87/102/ES,
90/88/ES a 98/7/ES. Po posúdení konkrétneho právneho vzťahu strán sporu i z hľadiska konkrétnych

ustanovení všeobecných podmienok žalobcu, ako súčasti zmluvného vzťahu účastníkov zmlúv, dospel
súd k záveru, že platná právna úprava slovenského právneho poriadku (vo vyššie v cit. predpisoch)
- i so zreteľom na pôsobnosť noriem európskeho komunitárneho práva v oblasti ochrany spotrebiteľa
v oboch členských štátoch EÚ - neposkytuje žalovanému, spĺňajúcemu charakteristiku spotrebiteľa,väčšiu právnu ochranu ako účastníkmi zvolená právna úprava právneho poriadku platného v Českej
republike. V zmysle bodu 41 Všeobecných obchodných podmienok České spořitelny, a.s. právne vzťahy
medzi klientom a bankou upravené týmito Všeobecnými obchodnými podmienkami sa riadia právnym

poriadkomČeskejrepubliky.Súdpretouplatnenýnárokžalobcuposudzovalvzmyslecit.§9ods.1ZMPS
podľaúčastníkmizvolenéhoplatnéhočeskéhohmotnéhopráva.Podľa§9ods.1ZMPSúčastnícizmluvy
môžu si zvoliť právo, ktorým sa majú spracovať ich vzájomné majetkové vzťahy, ak osobitný zákon
neustanovuje inak; môžu tak urobiť i mlčky, ak nie je vzhľadom na okolnosti pochybnosť o prejavenej vôli.

9. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodní zákoník Českej republiky (ďalej len "ObchZ") smlouvou
o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do
určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.

10. Podľa § 498 ObchZ strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než
české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se

strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty,
a v téže měně platit úroky.

11. Podľa § 499 ObchZ za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze
sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.

12. Podľa § 500 ods. 1 ObchZ dlužník je oprávněn uplatnit nárok na poskytnutí peněžních prostředků ve
lhůtě stanovené ve smlouvě. Není-li tato lhůta ve smlouvě stanovena, může dlužník tento nárok uplatnit,
pokud poskytnutí úvěru některá strana nevypoví.

13. Podľa § 500 ods. 2 ObchZ nestanoví-li smlouva jinou výpovědní lhůtu, může poskytnutí úvěru
vypovědět dlužník s okamžitou účinností a věřitel ke konci kalendářního měsíce následujícího po měsíci,
v němž byla výpověď doručena dlužníku.

14. Podľa § 501 ods. 2 ObchZ stanoví-li smlouva, že úvěr lze použít pouze k určitému účelu, může věřitel

omezit poskytnutí peněžních prostředků pouze na plnění závazků dlužníka převzatých v souvislosti s
tímto účelem.

15. Podľa § 502 ods. 1 ObchZ od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich
úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona.

Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které
poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší
než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše
přípustné.

16. Podľa § 503 ods. 1 ObchZ závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní
prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky
splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních
prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají.

17. Podľa § 503 ods. 2 ObchZ mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v
den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.

18. Podľa § 503 ods. 3 ObchZ dlužník je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky před dobou
stanovenou ve smlouvě. Úroky je povinen zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních

prostředků.

19. Podľa § 504 ObchZ dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak
do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.

20. Podľa § 505 ObchZ zanikne-li nebo zhorší-li se za trvání smlouvy zajištění závazku vrátit poskytnuté
peněžní prostředky, je dlužník povinen doplnit zajištění na původní rozsah. Jestliže tak dlužník neučiní
v přiměřené lhůtě, může věřitel od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil dlužnou částku s
úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.21. Podľa § 506 ObchZ je-li dlužník v prodlení s vrácením více než dvou splátek nebo jedné splátky
po dobu delší než tři měsíce, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil

dlužnou částku s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění závazků z této smlouvy.

22. Podľa § 507 ObchZ mají-li být poskytnuté peněžní prostředky podle smlouvy použity dlužníkem
pouzekurčitémuúčeluadlužníkjepoužijekjinémuúčelunebojestližejejichpoužitíksmluvenémuúčelu
je nemožné, je věřitel oprávněn od smlouvy odstoupit a požadovat, aby dlužník vrátil bez zbytečného

odkladu použité a nevrácené prostředky s úroky. Odstoupení věřitele od smlouvy nemá vliv na zajištění
závazků z této smlouvy.

23. Existenciu právneho vzťahu strán sporu z titulu uzavretej zmluvy o účte, ako aj rozsah plnenia
právneho predchodcu žalobcu z tohto právneho vzťahu, žalobca preukázal predložením vyššie
uvedenýchlistinnýchdôkazov,vrátanepodrobnejplatobnejhistórieúčtužalovaného.Vpriebehukonania

nebol súdu predložený doklad, ktorý by spochybnil správnosť evidencie žalobcu o základe a výške
jeho nároku voči žalovanému na vrátenie finančných prostriedkov, ktoré mu boli poskytnuté právnym
predchodcom žalobcu formou úveru v zmysle § 497 a nasl. ObchZ za podmienok dohodnutých v zmluve,
vrátane všeobecných podmienok právneho predchodcu žalobcu. Súd na základe takto zisteného
skutkového stavu veci preto žalobe žalobcu proti žalovanému ako dôvodnému v celom rozsahu vyhovel.

Rozsudok na peňažné plnenie v cudzej mene zodpovedá žalobe žalobcu a ustanoveniu § 218 Civilného
sporového poriadku.

24. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a priznal
úspešnému žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne v

súlade s ustanovením§ 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

25. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

26. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom

súde v Rimavskej Sobote.
V odvolaní sa musí podľa § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku uviesť, ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka konania a podpis.
V odvolaní je potrebné, podľa § 363 Civilného sporového poriadku, popri vyššie uvedených všeobecných
náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 125 ods. 3 Civilného sporového poriadku treba odvolanie predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý ďalší subjekt v konaní dostal
jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie na jeho trovy.

Rozsah, v akom sa rozsudok napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Ak si žalovaný dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú týmto rozhodnutím, má žalobca možnosť domáhať
sa svojich nárokov proti žalovanému prostredníctvom exekúcie.