Decision was made at the court Krajský súd Prešov
Judgement was issued by Mgr. Miloš Kolek
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zrušené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23CoPr/3/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315205579
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8315205579.1
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu JUDr.
Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci žalobkyne A. U., U. XX, M.: XX XXX XXX,
zastúpeného JUDr. Jozefom Bujdošom, advokátom, Hlinky 262/6, Stropkov, proti žalovanému M.. G.
U., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXX, zastúpenému JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Starinská
2272, Humenné, o zaplatenie 2 803,23 eur s prísl., o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Humenné č.k. 6Cpr/3/2015-72 zo dňa 14.01.2016 takto
r o z h o d o l :
Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom podanú žalobu zamietol v celom rozsahu. Priznal
žalovanému náhradu trov konania vo výške 574,31 eur. Rozsudok odôvodnil tým, že predmetom
žaloby bol nárok žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia, ku ktorému malo dôjsť vyplatením
platu žalovanému ako starostovi obce na základe uznesenia obecného zastupiteľstva č. XX/XXXX
z 27.11.2014. Žalobca okrem iného namietal, že žalovaný ako starosta obce po konaní volieb dňa
15.11.2014 zvolal ešte zasadnutie obecného zastupiteľstva, hoci na to nebol oprávnený. Na tomto
zasadnutí bolo rozhodnuté o „dorovnaní“ platu starostu za roky 2013 a 2014. Na zasadnutí obecného
zastupiteľstva obce U. z 26.06.2012 dal starosta návrh na zvýšenie svojho platu z doterajších 70 %
na 90 %. V roku 2013 nebol plat starostu prerokovaný obecným zastupiteľstvom a v roku 2014 bol
prerokovaný 27.11.2014. Od 30.06.2011 patril žalovanému plat podľa § 3 ods. 1 zákona 253/1994 Z.z.,
teda vo výške 1,49 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v národnom hospodárstve. Súd
prvej inštancie uviedol, že aj keď žalobca tvrdil, že žalovaný ako starosta obce súhlasil so znížením
svojho platu v roku 2012, tento súhlas by sa vzťahoval len na nasledujúci rok a od 27.06.2013 by mal
mať starosta, teda žalovaný znovu plat podľa § 3 ods. 1 zákona. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na
to, že zo zápisnice zo zasadnutia obecného zastupiteľstva vyplýva, že starosta dal návrh na zvýšenie
svojho platu z doterajších 70 % na 90 % z celkovej výšky platu, pričom v uznesení je uvedené zvýšenie
platu starostu z 920,- eur na 1.054,- eur. V zápisnici zo zasadnutia obecného zastupiteľstva nie je plat
starostu odsúhlasený v presnej výške stanovenej v eurách tak, ako to vyžaduje § 4 ods. 9 zákona
253/1994 Z.z. Uviedol, že nemožno súhlasiť so záverom žalobcu o tom, že žalovaný tým, že podpísal
uznesenie 3/2012, súhlasil so znížením svojho platu, pretože zo zápisnice vyplýva, že sám podal
návrh na zvýšenie svojho platu, nie na jeho zníženie. Podľa záverov súdu prvej inštancie za rok 2012,
2013, 2014 patril žalovanému plat vo výške 1,49 násobku priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v
národnom hospodárstve, pretože v roku 2012 zníženie platu nebolo vykonané spôsobom uvedeným
v zákone - nebolo uvedené určenie platu v presnej sume stanovenej v eurách. V roku 2013 obecné
zastupiteľstvo plat starostu neprerokovalo a v roku 2014 bol plat starostu prerokovaný na zastupiteľstve
z 27.11.2014, kde bolo odsúhlasené dorovnanie platu starostu za rok 2013 a 2014. Súd prvej inštancie
uviedol,žedoplateniemzdyžalovanéhoniejebezdôvodnýmobohatením,pretožežalovanýakostarosta
obce mal mať v rokoch 2012, 2013 a 2014 vyplácaný plat podľa § 3 ods. 1 zákona 253/1994 Z.z., ak
tomu tak nebolo a doplatok v súlade s týmto ustanovením mu bol vyplatený až v mesiacoch novembera december, nejedná sa o plnenie bezprávneho úkonu. Súd v danom konaní nemohol posúdiť platnosť
alebo neplatnosť uznesenia obecného zastupiteľstva obce U. z 27.11.2014, navyše toto uznesenie ani
nemohlo byť podkladom pre výpočet doplatku, lebo záväzným pre vyčíslenie platu starostu je zápisnica
zo zasadnutia obecného zastupiteľstva a nie uznesenie. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej
inštancie ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Vyčíslil trovy právneho zastúpenia, ktoré vznikli žalovanému.
2. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Uviedol, že konaním
žalovaného došlo k jeho bezdôvodnému obohateniu o sumu 2.803,23 eur tým, že sám ako starosta
obce dal pokyn, aby mu bola vyplatená ako výplata platu suma vo výške 3.552,- eur a 1.050,13 eur,
hoci podľa dovtedy platného uznesenia č. 3/2012 mu mal byť vyplatený plat za mesiac november 2014
len vo výške 799,56,- eur a za december 2014 vo výške 799,73,- eur. Uviedol, že mandát poslancov
zvolených v obci U. vo voľbách v roku 2014 vznikol dňom ich voľby, t.j. 15.11.2014, a preto poslanci
zvolení vo voľbách v roku 2010 nemohli po voľbách konaných v roku 2014 prijímať žiadne platné
uznesenie.Obecnézastupiteľstvonemohlonazasadnutí27.11.2014retroaktívnerozhodnúťodorovnaní
platu starostu za roky 2013 a 2014, pretože plat starostu sa určuje dopredu a nie dozadu a poukázal na
to, že ak bol plat starostu už raz schválený po 30.06.2011 (čo sa v danom prípade stalo 26.06.2012),
tak plat starostu sa už nemohol meniť na plat určený zákonom ako nesprávne prvoinštančný súd právne
posúdil. Uviedol, že prvoinštančný súd počas pojednávania dňa 20.10.2015 tvrdil a právne vyhodnotil,
že v prípade žaloby malo byť rozhodované v správnom súdnictve a následne vo veci rozhodol a žalobu
zamietol bez toho, aby vyjadril svoje právne stanovisko k rozhodovaniu správnom súdnictve. Poukázal
na to, že navrhol predvolanie svedkov, ktorí mali objasniť tvrdenia, ktoré následne prvoinštančný súd
použil vo svojom rozhodnutí, a to v prospech žalovaného, a preto súd prvej inštancie neúplne zistil
skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy. Uviedol, že má za to, že plat žalovaného bol
schválený obecným zastupiteľstvom uznesením 6/2010, následne 1/2011 a 3/2012. Poukázal na to,
že sám žalovaný predložil návrh na zmenu svojho platu a súhlasil s jeho výškou vo výške 1.054,- eur
a takúto výšku akceptoval viac ako 2 roky a až po prehratých voľbách v roku 2014 dal narýchlo ešte
poslancom schváliť dorovnanie platu, pričom ako sám uviedol, chcel si nechať schváliť odmenu, ale
keď bolo zistené, že odmenu mu poslanci schváliť nemôžu, tak zisťoval súvislosti ohľadom jeho platu.
Z toho vyplýva, že s platom určeným na zasadnutí 26.06.2012 súhlasil. Žalobca poukázal na to, že
svojím konaním a postojom žalovaný súhlasil so znížením svojho platu podľa § 4 ods. 7 zákona. Sám
predkladal návrhy na určenie svojho platu ako starostu, sám pripravoval návrhy uznesení. Na základe
toho možno uviesť, že sám žalovaný navrhol výšku svojho platu, s navrhovaným platom aj súhlasil a
podpísal uznesenie o určení jeho platu. Poberal plat viac ako 2 roky a ani raz neskôr nenavrhol jeho
zmenu. Uviedol, že nie je dôležité, či výška platu bola presne uvedená v číselnom vyjadrení v eurách
alebo v uznesení obecného zastupiteľstva, pretože oba výstupy zo zasadnutia obecného zastupiteľstva
majú rovnakú výpovednú hodnotu. Uviedol, že z § 4 ods. 4 zákona vyplýva, že plat starostu má byť raz
za rok iba prerokovaný. Nie je potrebné aby bol raz za rok určovaný vo forme uznesenia. Tvrdenie súdu
prvej inštancie, že keď zastupiteľstvo neschváli plat alebo plat neprerokuje, patrí plat starostovi podľa
§ 3 ods. 1, je pravdivé len v tom jedinom prípade, a to ak plat starostu nie je obecným zastupiteľstvom
vôbec určený, ale v prípade žalovaného bol jeho plat určený obecným zastupiteľstvom, a to na zasadnutí
tak dňa 27.12.2010, ako aj 07.02.2011, ako aj 26.06.2012. Nesprávne je aj posúdenie veci súdom
prvej inštancie, že ak žalovaný súhlasil, že ak by aj žalovaný súhlasil so znížením svojho platu v roku
2012, platilo by to len na 1 rok, pretože takéto tvrdenie nemá oporu v zákone. Obecné zastupiteľstvo
je oprávnené na základe ust. § 11 ods. 4 písm. i) zákona kedykoľvek, a to aj opakovane v tom istom
kalendárnom roku určiť plat starostu. Nesprávne vec právne posúdil súd prvej inštancie aj v tom, že
nesúhlasil s právnym zástupcom žalobcu v tom, že žalovaný podpisom uznesenia č. 3/2012 súhlasil so
znížením svojho platu. Uviedol, že rozsudok nespĺňa náležitosti riadne zrozumiteľného vyčerpávajúceho
odôvodnenia, čo spôsobuje, že účastníkovi konania bola odňatá možnosť konať pred súdom. Navrhol,
aby odvolací súd prvoinštančné rozhodnutie zrušil alebo aby rozhodnutie zmenil a žalobu v celom
rozsahu potvrdil.
3. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu vyjadril tak, že rozhodnutie navrhol potvrdiť a priznať náhradu trov
odvolacieho konania.
4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a zistil, že
odvolaniežalobcujedôvodné.Správnyjezáversúduprvejinštancieotom,žeplatstarostupodľa§3ods.
1zákonavdanomprípademalbyť1,49násobokpriemernéhozárobkuvnárodnomhospodárstve,pokiaľ
by obecné zastupiteľstvo neschválilo starostovi vyšší plat alebo pokiaľ by so súhlasom starostu nebolurčený nižší plat. V danom prípade je žaloba založená aj na tvrdení, že žalovaný ako starosta súhlasil
so stanovením nižšieho platu. Z dôkazov, ktoré boli k tomuto vykonané, je potrebné spomenúť výsluch
samotného žalovaného, ktorý poprel vedomosť o tom, že súhlasil so znížením svojho platu. Zo zápisnice
zo dňa 26.06.2012 však vyplýva, že starosta mal podať návrh na zvýšenie svojho platu z doterajších
70 % na 90 % celkovej výšky platu starostu, ktorá mu prináleží podľa zákona 253/1994 Z.z. Takýto
návrh by odôvodňoval záver o tom, že žalovaný mal vedomosť o tom, že jeho plat bol stanovený ako
nižší oproti zákonu. Zápisnicu však nepodpísal starosta a žalovaný ako starosta sám poprel, že takúto
vedomosť mal. Tvrdil, že sa spoliehal na informácie od mzdovej účtovníčky pri určovaní výšky jeho platu.
Z výpovede žalovaného vyplýva, že na zasadnutí dňa 26.6.2012 mu poslanci chceli navrhnúť odmenu
a potom, ako zistili, že to nie je možné, až vtedy sa začal zaoberať tým, že má určený nižší plat ako mu
podľazákonapatrí.Tátorozhodujúcaprávnaskutočnosť,čisosúhlasomžalovanéhoboljehoplaturčený
ako nižší je pre posúdenie tejto veci dôležitá. Z vykonaných dôkazov nevyplýva jednoznačne to, že so
súhlasom žalovaného ako starostu bol jeho plat znížený. Žalobca pôvodne navrhoval výsluch poslancov
a účtovníčky, avšak po doplňujúcej žiadosti súdu prvej inštancie netrval na vykonaní týchto dôkazov.
Nevykonanie týchto dôkazov súdom prvej inštancie teda nemožno považovať za procesnú vadu alebo
zasituáciu,kedynebolivykonanédôkazyostatnépreposúdenieveci,ktoréúčastníknavrhoval.Vdanom
prípade účastník konania, teda žalobca dôkazy nenavrhoval - na pôvodných návrhoch na vykonanie
dokazovania netrval.
5. Názor súdu prvej inštancie o tom, že aj prípadný súhlas starostu so znížením platu by zaväzoval
starostu len 1 rok, nie je správny. Ak by starosta súhlasil so znížením svojho platu, toto zníženie by trvalo
buď po starostom určenú dobu alebo do nového určenia platu, pričom určenie platu nemôže mať v tomto
prípade spätnú platnosť. Skutkové zistenia ohľadom súhlasu starostu so znížením platu v rozsudku
absentujú z dôvodu nesprávneho záveru súdu prvej inštancie, že aj prípadný súhlas so znížením by
trval len po dobu jedného roka. Neuvedenie skutkových zistení podstatných pre právne posúdenie veci
odníma účastníkom možnosť efektívne sa brániť a zakladá dôvod na zrušenie rozsudku. Preto odvolací
súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil postupom podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP a vec vrátil súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie.
6. Súd prvej inštancie zistí, či žalovaný ako starosta súhlasil so znížením svojho platu, prípadne na
akú dobu. Zohľadní pri tom listinné dôkazy aj výpoveď žalovaného. Ak súhlas so znížením bol daný a
nebol časovo obmedzený, patrí starostovi znížený plat až do nového určenia platu, nie však so spätnou
platnosťou. Ak súd prvej inštancie zistí, že žalovanému bol vyplácaný vyšší plat, ako mu patril, zistí jeho
výšku v jednotlivých mesiacoch ako rozdiel medzi vyplateným platom a zákonným nárokom.
7. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za
podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.