Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia, Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 28, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/772/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2113234887
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniel Ilavský
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2113234887.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr.
Kataríny Slováčekovej a Mgr. Jozefa Mačeja, v právnej veci žalobkyne: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o.,
IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpenej splnomocnenkyňou: Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., IČO: 47 233 516, so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti
žalovanému: H. S., nar. XX. X. XXXX, bytom I., F.. F. XXXX/XX, za účasti občianskeho združenia

Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7, zastúpeného
advokátom: JUDr. Patrik Podhorský, Zámocká 36, Bratislava o 197,18 eur s príslušenstvom, o späťvzatí
žaloby žalobkyňou a o odvolaní žalobkyne voči rozsudku Okresného súdu Trnava z 29. júna 2015 č.
k. 16C/85/2014-58, takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie žaloby sa n e p r i p ú š ť a a rozsudok súd prvej inštancie v odvolaním napadnutej
časti rozhodnutia o trovách konania občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov,

IČO: 42 362 962, Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7 sa m e n í tak, že občianskemu združeniu
Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, IČO: 42 362 962, Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7 sa náhrada
trov prvostupňového konania n e p r i z n á v a .

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol II. žalobkyni uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu
účastníkovi - Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, Bratislava, Šafárikovo nám. č. 7 (ďalej len
„občianske združenie“) trovy konania vo výške 53,30 eur a III. žalovanému náhradu trov konania
nepriznal. Rozhodnutie o trovách konania občianskeho združenia vystupujúceho v čase rozhodovania
súdu prvej inštancie v postavení vedľajšieho účastníka na strane žalovaného odôvodnil právne
poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a vecne plným úspechom žalovaného v spore a z

toho plynúceho práva vedľajšieho účastníka vystupujúceho na jeho strane na náhradu trov právneho
zastúpenia, podľa § 10 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004
Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, za prevzatie a prípravu
zastúpenia a vyjadrenie k veci 2x po 18,26 eur + 2x režijný paušál po 8,39 eur, teda trovy právneho
zastúpenia spolu v sume 53,30 eur.

2. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa čo do výroku rozhodnutia súdu prvej
inštancie o náhrade trov konania občianskeho združenia (výrok II. rozsudku), s návrhom na jeho zmenu
nepriznaním mu náhrady trov konania, z dôvodu nezákonnosti takéhoto rozhodnutia, pre nedostatok
oprávnenia predmetného občianskeho združenia vystupovať v tomto konaní v pozícii vedľajšieho
účastníka, pre nepredloženie písomného súhlasu žalovaného s jeho vstupom do konania, ako
aj z dôvodu, že takéto trovy nemožno považovať za účelne vynaložené, poukazujúc na uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19. marca 2014 spis. zn. 6MCdo 5/2013.3. Žalovaný ani občianske združenie odvolacie návrh nepodali. Občianske združenie navrhlo rozsudok
súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť a priznať mu náhradu
trov odvolacieho konania v sume 24,89 eur, považujúc jeho trovy právneho zastúpenia za účelné,

najmä ak vo svojom vyjadrení k žalobe podrobne argumentovalo a uviedol vecné dôvody pre ktoré
žiadalo žalobou zamietnuť a to najmä, že úverová zmluva (z ktorej si žalobkyňa uplatňuje svoje
práva) neobsahuje obligatórne náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere ako aj pre neplatnosť dohody
sporových strán o úroku z úveru, z dôvodu jej rozporu s dobrými mravmi. Okrem toho ďalej namietalo,
že účastníka nie je možné sankcionovať tým, že mu nebude priznaná náhrada nákladov zodpovedajúca

výške odmeny advokáta s tým, že sa mohol v konaní brániť sám, že trovy konania vzniknuté v súvislosti
so zastúpením účastníka advokátom je potrebné zásadne považovať za vynaložené účelne na riadne
uplatňovanie, respektíve bránenie práva na súde (poukazujúc na nález Ústavného súdu Slovenskej
republiky z 15. októbra 2014 spisovej značky III. ÚS 457/2014-27) a napokon, že náhradu nákladov
konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou zavinenia, pričom zmyslom využitia
zásady zavinenia je sankčná náhrada nákladov konania (poukazujúc na uznesenie Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky 7MCdo 4/2010 zo 14. septembra 2011 alebo Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 281/2011).

4. Rozsudok bol doručený do vlastných rúk splnomocnenkyni žalobkyne 5. augusta 2015, advokátovi
občianskeho združenia 3. augusta 2015 a žalovanému 3. novembra 2015. Zákonná 15-dňová lehota na

podanie odvolania proti rozsudku tak začala žalobkyni (sporovej strane, ktorá žalobu neskôr vzala späť)
plynúť nasledujúcim dňom 6. augusta 2015 a pretože posledný faktický deň takejto lehoty pripadol na
20. augusta 2015, teda štvrtok, deň 20. august 2015, inak bežný pracovný deň, bol zároveň posledným
dňom, v ktorý bolo možné účinne vziať žalobu späť. Práve táto podmienka však v prejednávanej veci
nebola splnená, pretože žalobkyňa podala späťvzatie žaloby až 26. júla 2016, takže oneskorene,

keď rozsudok v časti rozhodnutia vo veci samej ako aj rozhodnutia o trovách konania žalovaného už
bol právoplatný.

5. Žalovaný so späťvzatím žaloby súhlasil.

6. Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť Civilný sporový poriadok (zákon č. 160/2015 Z.z., ďalej C.s.p.),
ktorý nahradil a zrušil do 30. júna 2016 účinný zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej
O.s.p.). Odvolací súd pristupujúci k rozhodovaniu v tejto veci po 1. júli 2016, postupoval na základe
prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 C.s.p. (podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento
zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti) už podľa C.s.p.. Keďže ale

odvolanie bolo podané ešte pred 1. júlom 2016, podmienky jeho podania bolo nutné posúdiť podľa
právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení O.s.p..
Dôvodom pre takýto postup je nevyhnutnosť rešpektovania základných princípov C.s.p. o spravodlivosti
ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty,
vrátane naplnenia legitímnych očakávaní strán odvolacieho konania, ktoré začalo, avšak neskončilo, za

účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1 a 2 C.s.p.), ako aj potreba ústavne konformného
i eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 C.s.p.).

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1. júla 2016 - ďalej len C.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1

v čase podania odvolania účinného zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku - ďalej O.s.p.,
aktuálne § 362 ods. 1 C.s.p.), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie
vydané (§ 201 O.s.p., akt. § 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon
odvolanie v čase jeho podania pripúšťal (§ 201 a 202 O.s.p., akt. § 355 ods. 1 C.s.p., po skonštatovaní,
žepodanéodvolaniemázákonnénáležitosti(§205ods.1O.s.p.,akt.§127a§365C.s.p.)ažeodvolateľ

použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 205 ods. 2 písm. d/ a f/ O.s.p., ktoré má ekvivalent v §
365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 C.s.p.), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako
ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 C.s.p.), postupom

bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že nie je
dôvodné pripustiť späťvzatie žaloby, rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a konanie zastaviť (§ 370 ods.
1 a 2 C.s.p.) a odvolaniu je potrebné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancienie je v odvolaním napadnutej časti rozhodnutia o trovách konania občianskeho združenia vo výroku
vecne správny.

8. Podľa ust. § 370 ods.1 a 2 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale
skôr, ako rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia (1). Súd
späťvzatie žaloby nepripustí, ak s tým protistrana z vážnych dôvodov nesúhlasí. Ak späťvzatie žaloby
pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvej inštancie a konanie zastaví (2).

9. Žalobu možno vziať späť až do nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie. Aby
späťvzatie žaloby po vynesení rozhodnutia súdu prvej inštancie bolo účinné, je potrebné, aby odvolací
súd späťvzatie pripustil. Späťvzatie žaloby odvolací súd nepripustí, ak s tým protistrana nesúhlasí.
Žalovaný so späťvzatím žaloby prejavil súhlas.

10. Nakoľko však ku späťvzatiu žaloby došlo oneskorene a to v čase, keď už rozsudok súdu prvej

inštancie bol v časti rozhodnutia súdu vo veci samej právoplatný, odvolací súd späťvzatie žaloby
nepripustil a vec v rozsahu podaného odvolania žalobkyňou v časti rozhodnutia o náhrade trov konania
občianskeho združenia vecne prejednal.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o

náhrade trov konania občianskeho združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov, vystupujúceho v
čase rozhodovania súdu prvej inštancie v tomto konaní v postavení vedľajšieho účastníka na strane
žalovaného a to či už pre namietanú absenciu resp. nepredloženie písomného súhlasu žalovaného s
jeho vstupom do tohto konania vyžadovaným ust. § 93 ods. 3 O.s.p. v znení účinnom od 1. januára 2015
do 30. júna 2016 alebo pre neúčelnosť uplatnených trov konania.

12. Pokiaľ ide o námietku absencie, respektíve nepredloženie písomného súhlasu žalovaného so
vstupom občianskeho združenia do tohto konania je potrebné uviesť, že takáto námietka bola absolútne
nedôvodná, nakoľko žalovaný svojím podaním doručeným súdu prvej inštancie dňa 2. apríla 2015 (tu
pozri č.l. 50 spisu) písomne oznámil, že so vstupom takéhoto subjektu do konania na jeho strane súhlasí.

13. Podľa § 142 ods.1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov
potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

14. Práve citované ust. upravuje rozhodovanie o trovách konania skončeného vecným rozhodnutím

v prospech jednej strany sporu (k čomu môže dôjsť v tzv. sporovom konaní buď úplným vyhovením
žalobe alebo naopak jej úplným zamietnutím) a obsahuje vyjadrenie jednej zo zásad vlastnej všetkým
rozhodovacím procesom o trovách konania, ktorou je, že súd prizná len náhradu trov potrebných
na účelné bránenie práva, čiže len takých trov, ktoré možno považovať objektívne za vynaložené
účelne. Medzi trovy konania s nárokovateľnou náhradou potom zásadne patrila i trovy reprezentované

odmenou a súvisiacimi náhradami advokátov v súvislosti s poskytovaním právnych služieb ich klientom
(účastníkom súdnych konaní) a to z dôvodu neodňateľnosti práva účastníka konania na súdnu a inú
právnu ochranu. Otázka využitia práva na právnu pomoc advokáta a otázka účelnosti v takejto súvislosti
vynakladaných trov sú však otázkami, ktoré majú len čiastočný súvis a ktoré preto nemožno zmiešavať.
Vkaždomprípadeprirobenízáverovonamietanejúčelnostitrovkonaniatrebavkaždomprípadebraťdo

úvahy skutočnosť, či by inak advokátom zastúpený účastník bol v konkrétnej situácii schopný uplatňovať
svoje práva aj bez pomoci advokáta, samozrejme za podmienky schopnosti hájenia práv spôsobom
zásadne rovnocenným s tým, ako za jeho pomoci.

15. Pri pohľade na problém v prejednávanej veci z práve priblíženého uhla pohľadu potom nešlo

prehliadnuť, že advokát vedľajšieho účastníka v tomto prípade (obdobne ako v množstve iných vecí
známych súdu z jeho rozhodovacej činnosti, v ktorých toho istého vedľajšieho účastníka zastupoval
ten istý advokát) požadoval (okrem paušálnych náhrad a DPH) odmenu za 2 úkony právnej pomoci
a to za prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom a vyhotovenie písomného
vyjadrenia k žalobe, z ktorého obsahu je zrejmá (vyjmúc konkrétne údaje, odpísané zo žaloby, o ktorej

doručenie advokát zastupujúci vedľajšieho účastníka požiadal) len paušálna námietka neprimeranosti
výšky odplaty požadovanej žalobkyňou za poskytnutý úver a absencie niektorých obligatórnych
náležitostí úverovej zmluvy uvedených v § 4 ods. 2 písm. e) g) a i) ZoSÚ (zákon č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. oSlovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov), a to najmä presnej špecifikácie celkovej
výšky a meny poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienok upravujúcich jeho čerpanie, konečnej
splatnosti spotrebiteľského úveru a výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov

a z toho plynúcej bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru s návrhom na zamietnutie žaloby pre
zánik dlhu žalovaného voči žalobkyni jeho splatením bez toho, aby v ktorejkoľvek druhovo totožnej
veci za účasti tej istej žalobkyne vznikla potreba na takomto podaní (opäť vyjmúc údaje zistiteľné zo
žaloby) čokoľvek meniť. Ak potom odvolací súd má zo svojej skoršej rozhodovacej činnosti vedomosť
o postupe vedľajšieho účastníka (presnejšie advokáta takéhoto účastníka zastupujúceho) spôsobom

celkom totožným s tým v prejednávanej veci aj v iných veciach, bolo nevyhnutné dospieť k záveru,
že po získaní vedomostí účastníkom, ako účinne a to paušálne v konaní uplatňovať práva, alebo sa
brániť a získaní tiež náhrady trov konania, zodpovedajúcej odmene, ktorú musel takýto účastník zaplatiť
advokátovi, aby pre neho paušálny vzor vyhotovil, nemôže byť ďalej účelným vynakladaním prostriedkov
na odmeňovanie advokáta za to, aby aj v ďalších druhovo totožných veciach robil obsahovo identické
podania bez toho, aby tu bol zrejmý aj vklad venovaný argumentácii príznačnej práve pre konkrétnu

vec, v ktorej sa zastupuje. Pri riadení sa touto úvahou ako i pri nerozhodnosti toho, v ktorom konaní
advokát použil neskôr paušálne uplatňovaný vzor po prvý raz, tak trovy vedľajšieho účastníka nešlo
považovať za účelné. Okrem toho odvolací súd dodáva, že ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z.z.
o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších
predpisov s účinnosťou od 1. mája 2014 zakotvilo povinnosť súdu v každom konaní preskúmať, či

nárok uplatňovaný proti spotrebiteľovi nie je premlčaný alebo či nie je daná iná zákonná prekážka,
ktorá by neumožňovala nárok po práve priznať. Uvedené zákonné ustanovenie zahŕňa povinnosť
súdu ex offo (z tzv. úradnej povinnosti) preskúmavať a prihliadať na všetky neprijateľné podmienky
v spotrebiteľskej zmluve. Spotrebiteľ sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom
postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k

pristúpeniu na podmienky pripravené vopred dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah
(rozsudky Súdneho dvora Európskej únie v Luxemburgu C-40/98 až C-244/98 Oceáno Grupo Editorial
a Salvat Editores, C-168/05 Mostaza Claro). Na vyrovnanie zdanlivej (formálnej) zmluvnej rovnováhy
zákonodarca reagoval legislatívnymi zmenami, konkrétne aj právnou úpravou procesného postavenia
združenia, ktoré ako právnická osoba môže na základe plnomocenstva zastupovať spotrebiteľa v konaní

pred štátnymi orgánmi (§ 25 ods. 2 zákona o ochrane spotrebiteľa), ako aj dotknutým ustanovením
§ 5b uvedeného zákona a aktuálnou úpravou vedľajšieho účastníctva združenia v súdnom konaní (§
93 ods. 3 veta druhá O.s.p.). Poukaz súdu prvého stupňa na vecnosť a účelnosť úkonov vedľajšieho
účastníka v tomto konaní nebol náležitý, vzhľadom na povinnosť súdu už z úradnej povinnosti prihliadať
na premlčanie nárokov uplatnených v konaní voči spotrebiteľovi, ako aj neprijateľné zmluvné podmienky

obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách z ktorých si veriteľ voči spotrebiteľovi uplatňuje svoje finančné
pohľadávky.

16. Ak sa občianske združenie (vedľajší účastník na strane žalovaného) za uvedeného platného
právneho stavu rozhodol udeliť plnomocenstvo na svoje zastupovanie v súdnom konaní právnemu

zástupcovi, nesie dôsledky s tým spojené a to v podobe vyhodnotenia neúčelného charakteru
vynaložených trov právneho zastúpenia právnym zástupcom vedľajšieho účastníka. Z dôvodu, že súd
prvej inštancie ex offo prihliada na všetky zákonné prekážky brániace priznaniu žalobkyni plnenia
zo spotrebiteľskej zmluvy, vedľajší účastník by svoju úlohu, spočívajúcu v pomoci žalovaného v
postavení spotrebiteľa, mohol efektívne splniť aj bez vynaloženia nákladov na právne zastupovanie.

S poukazom na to uplatňované trovy právneho zastúpenia občianskym združením prostredníctvom
právneho zástupcu nesledujú legitímny cieľ, ktorým je nastolenie rovnováhy medzi spotrebiteľom a
poskytovateľom služby, ale samoúčelné vytváranie trov. Podľa § 2 O.s.p. je súd povinný dbať, aby
nedochádzalo k zneužívaniu práv na úkor fyzických alebo právnických osôb. Zákaz zneužitia práva
(na ktorý poukazovalo aj rozhodnutie ústavného súdu označené vedľajším účastníkom) zabezpečuje,

aby aj uplatňovanie náhrady trov konania nepredstavovalo dôsledok zneužitia noriem procesného
práva. Ak si vedľajší účastník uplatnil trovy právneho zastúpenia, predstavujúce odmenu za činnosť
právneho zástupcu, ktorý musel žalobný návrh a jeho prílohy náležite preštudovať a posúdiť z
hľadiska právnej úpravy spotrebiteľských zmlúv a následne podať v danej veci konkrétne kvalifikované
vyjadrenie, nemožno mu náhradu takýchto trov priznať. Rovnaká povinnosť totiž už prislúchala s

poukazom na vyššie uvedené súdu (ex offo) a vynaložené trovy právneho zastúpenia v súvislosti so
zastupovaním vedľajšieho účastníka nemožno kvalifikovať ako potrebné, t.j. nevyhnutné (na účelné
bránenie práva) a teda ich náhrada nemohla byť vedľajšiemu účastníkovi priznaná. Nemožno prehliadať
ani samotný cieľ združenia, ktorým je aktivita združenia v konaní pred súdmi na strane spotrebiteľa,čo zahŕňa aj aspekt uplatňovania práv spotrebiteľa vrátane poskytovania poradenstva so zameraním
na neprijateľné zmluvné podmienky a všeobecnú ochranu práv spotrebiteľa (ako to vyplýva už z
názvu združenia). V prípade akceptovania účelnosti vynaložených trov právneho zastúpenia právnym

zástupcom vedľajšieho účastníka, združenie by predstavovalo len pasívny subjekt, ktorý existuje sám
pre seba.

17. Vyššie uvedená argumentácia sa vzťahuje na uplatnené trovy právneho zastúpenia z občianskeho
združenia Všeobecná ochrana práv spotrebiteľov v celom rozsahu, ktoré z vyššie uvedených dôvodov

nebolo možné priznať vôbec.

18. Odvolací súd preto podľa § 388 C.s.p. rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zmenil
spôsobom uvedeným v prvej vete výroku tohto svojho uznesenia.

19. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p., §

262 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods. 1 C.s.p. tak, že procesne plne úspešnej žalobkyni priznal právo
na náhradu účelne vynaložených trov odvolacieho konania v plnej výške, a to z dôvodu, že strana, ktorá
mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá
vo veci úspech nemala. Nakoľko žalobkyňa si ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu trovy odvolacieho
konania neuplatnila, nebolo možné posúdiť ich účelnosť a to aj podľa princípov uvedených vyššie.

20. K prijatiu tohto uznesenia došlo pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (čl. I § 3 ods. 9 posledná
veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení a § 393 ods.2 posledná
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,

a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§

426 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).