Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, February 23, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/22/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116212351
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116212351.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a
členov senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu UniCredit Bank
Czech Republic and Slovakia, a. s., so sídlom Želetavská 1525/1, 140 92 Praha 4 - Michle, IČ: 64 948
242, podnikajúceho na území Slovenskej republiky prostredníctvom UniCredit Bank Czech Republic and
Slovakia, a. s., pobočka zahraničnej banky so sídlom Šancová 1/A, 813 33 Bratislava, IČO: 47 251 336,

zastúpeného ALTER IURIS, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Tolstého 9, 811 06 Bratislava, IČO:
36 708 771, proti žalovanej O. Q., nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom T. XXXX/X, XXX XX D. D., o
zaplatenie 24.612,87 € s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 12C/181/2016-56 zo dňa 11. októbra 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 22.932,62
eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,50 % ročne zo sumy 21.114,46 eur od 04. 02. 2016 do
zaplatenia, všetko v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku (prvý výrok) p o t v r d z u j e.

Rozsudok okresného súdu v závislom výroku o náhrade trov konania (tretí výrok) m e n í tak, že
žalobca m á n á r o k na náhradu trov konania v rozsahu 86,34 %.

Žalobca m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa

11. 10. 2016 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 22.932,62 € spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,50 % ročne zo sumy 21.114,46 € od 04. 02. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote do 30 dní od
právoplatnosti rozsudku (prvý výrok). Žalobu v časti o zaplatenie vyčísleného úroku vo výške 1.680,25
€ a úroku vo výške 7,00 % ročne zo sumy 21.114,46 € od 04. 02. 2016 do zaplatenia zamietol (druhý
výrok) a vyslovil, že žalobca má nárok na náhradu trov konania od žalovanej v plnej výške (tretí výrok).
1.1 Z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že dňa 24. 10. 2013 žalobca a žalovaná
uzatvorilizmluvuoúvereč.E.,nazákladektorejžalobcažalovanejposkytolúver22.320€.Preporušenie

povinnosti žalovanej zo zmluvy žalobca pristúpil k vyhláseniu jeho predčasnej splatnosti k 23. 12. 2014.
Pohľadávku ku dňu 03. 02. 2016 vyčíslil celkovým nedoplatkom 24.612,87 €, z ktorého predstavuje istina
21.114,46 €, riadny úrok 2.178,23 € a dlžný úrok z omeškania 1.320,18 €. Žalovaná sa zaviazala úver
vrátiť v 120 mesačných splátkach vo výške po 260,68 € pri dohodnutej fixnej ročnej úrokovej sadzbe 7%.
1.2 Okresný súd považoval žalobu za dôvodnú v časti zaplatenia sumy 22.932,62 €, ktorej výšku
žalovaná nerozporovala. Na nezaplatenú časť istiny úveru ku dňu 03. 02. 2016 z tejto sumy pripadá

21.114,46 €, úrok vyčíslený ku dňu vyhlásenia úveru za predčasne splatný dňa 23. 12. 2014 predstavuje
497,98 € a vyčíslený úrok z omeškania k 03. 02. 2016 sumu 1.320,18 €. Zároveň okresný súd uložil
povinnosť žalovanej zaplatiť úroky z omeškania z dlžnej istiny 21.114,46 € vo výške 5,5% ročne od 04.02. 2016 do zaplatenia, keďže omeškanie s plnením peňažného dlhu doteraz trvá (do 03. 02. 2016 bol
úrok z omeškania priznaný ako vyčíslený).
1.3 Okresný súd zistil nedôvodnosť žaloby v časti zaplatenia zmluvného úroku po vyhlásení mimoriadnej

splatnosti úveru. Právny vzťah strán sporu hodnotil ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá sa
spravuje nielen ustanovením § 369 ods. 3 a 497 Obchodného zákonníka, ale aj ustanoveniami
Občianskeho zákonníka o spotrebiteľskom práve a zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v
znení účinnom k 30. 04. 2014 („ďalej len zákon o spotrebiteľských úveroch“). S poukazom na § 503

ods. 1 prvá veta a § 506 Obchodného zákonníka okresný súd skonštatoval, že po vyhlásení celého
úveru za splatný dňa 23. 12. 2014 sa istina úveru ďalej zmluvne neúročí a žalobcovi prislúchajú len
úroky z omeškania. Vyčíslené úroky predstavovali ku dňu 23. 12. 2014 sumu 497,98 €, v žalobe si ich
žalobca uplatnil vyčíslené k 03. 02. 2016 vo výške 2.178,23 €. Súd preto žalobu o zaplatenie 1.680,25
€ (2.178,23 - 497,98) a o úrok vo výške ročne z 21.114,46 € od 04. 02. 2016 do zaplatenia zamietol.
1.4 Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na postoj žalovanej, ktorej bola žaloba

s prílohami doručená do vlastných rúk dňa 19. 08. 2016; žalovaná sa k nim nevyjadrila. Podaním
doručenýmsúduprvejinštancie05.10.2016žalovanápožiadalaoodročenienariadenéhopojednávania
z dôvodu, že nemá právnické vzdelanie a finančné prostriedky na zaplatenie právneho zástupcu, o
ustanovenie ktorého požiadala súd. Tento dôvod odročenia pojednávania súd prvej inštancie neposúdil
ako dôležitý. Zdôraznil, že žalovaná bola podaním, ktoré jej bolo doručené 19. 08. 2016, poučená

o svojich právach a povinnostiach v súlade s § 160 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len
„CSP“), vrátane poučenia o možnosti ustanoviť si zástupcu, alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci.
Súd prvej inštancie o uvedenom žalovanú neupovedomil pre krátkosť času, keď žiadosti o odročenie
neuviedla svoje telefónne číslo e - mailovú adresu, na ktoré by jej súd oznámil, ako jej žiadosť posúdil.
1.5 Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ustanoveniami §§ 262 a 255 ods. 1

CSP. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanej v plnej výške z dôvodu, že jeho neúspech
bol v nepatrnej časti vyčísleného úroku a uplatňovaného úroku do zaplatenia. O výške náhrady trov
konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením
súdny úradník.

2. Žalovaná včas podané odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnila poukazom na §
365 ods. 1 písm. b/, f/, h/ CSP, lebo súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej

inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.1 Uviedla, že súd prvej inštancie pri posudzovaní jej návrhu na odročenie pojednávania zo dňa 04.
10. 2016 postupoval v rozpore s ust. § 119 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) v
znení účinnom do 30. 06. 2016, lebo bez splnenia procesných podmienok konal a rozhodol vo veci bez
účasti žalovanej, čím jej odňal možnosť konať pred súdom.

2.2 Rozsudku súdu prvej inštancie vytýkala aj nedostatok odôvodnenia, pričom citovala § 220 ods. 4
CSP. Tvrdila, že v odôvodnení rozsudku absentuje jasné a výstižné vysvetlenie posúdenia podstatných
skutkových tvrdení a právnych argumentov strán, uvedenie skutočností, ktoré súd prvej inštancie
považuje za preukázané a ktoré nie, aj uvedenie dôkazov, ktoré vykonal, z ktorých vychádzal a ako
ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd prvej inštancie

rozhodoval formálne a výkon spravodlivosti je z jeho strany arbitrárny. Postup súdu pri výklade príslušnej
právnej normy musí byť predvídateľný.
2.3 Podľa názoru odvolateľky sa žalobca ako veriteľ dostal do omeškania, lebo jej v rozpore s § 370
Obchodného zákonníka neposkytol spolupôsobenie potrebné na to, aby mohla postupne v splátkach
svoj záväzok splniť, preto je žaloba nedôvodná.

2.4 Napokon namietla postup žalobcu žiadajúceho zaplatenie úrokov, poplatkov aj úrokov z omeškania,
nakoľko súbežné počítanie úrokov a úrokov z omeškania je nesprávne a v rozpore s právnymi predpismi.

3. Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu v replike poukázal na to, že žalovaná síce
namieta nesprávne skutkové zistenia súdu prvej inštancie, ale žiadnym spôsobom bližšie nekonkretizuje

a nevysvetľuje, k akým nesprávnym skutkovým zisteniam mal súd prvej inštancie dospieť.
3.1 K namietanému odňatiu možnosti konať pred súdom uviedol, že v čase rozhodovania o odročení
pojednávania bolo platné a účinné ust. § 183 CSP. Žalovaná už 19. 08. 2016 vedela o žalobe aj omožnosti dať sa zastúpiť, resp. obrátiť na sa Centrum právnej pomoci, preto takýto dôvod pre odročenie
pojednávania nemožno považovať za dôležitý.
3.2 K tvrdeným nedostatkom odôvodnenia rozsudku žalobca citoval ust. § 220 ods. 2 CSP a uviedol,

že odôvodnenie okresného súdu má všetky náležitosti vyžadované zákonom, je preskúmateľné a
zrozumiteľné.
3.3 Poprel nesprávny výklad § 370 Obchodného zákonníka tvrdením odvolateľky, že sa ako veriteľ
dostal do omeškania. Povinnosť žalobcu poskytnúť spolupôsobenie je daná v rámci záväzkového
vzťahu len vtedy, ak to vyplýva z povahy záväzku, zo zmluvy, prípadne zo zákona, alebo z obchodných

zvyklostí. Žalobca mal v dôsledku porušenia povinností žalovanou (nezaplatenie anuitných splátok)
právo vyhlásiť úver za predčasne splatný bez povinnosti poskytnúť jej súčinnosť v podobe splnenia
záväzku v splátkach.
3.4 Uviedol, že vzhľadom na čiastočné zamietnutie žaloby nedošlo k súbežnému počítaniu úrokov a
úrokov z omeškania. V tejto časti odvolateľka nespochybňuje rozsudok ani postup súdu prvej inštancie,
ale postup žalobcu, preto odvolanie nie je v tejto časti dôvodné.

3.5 Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny
a uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy odvolacieho konania.

4. Žalovaná možnosť vyjadriť sa k vyjadreniu žalobu nevyužila.

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku súdu prvej inštancie,
proti ktorému je prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalovanej (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
dospel k záveru, že odvolanie proti prvému výroku nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožnil so
skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti

rozhodné pre posúdenie danej veci a svoje rozhodnutie, ktoré je logické a presvedčivé, odôvodnil
v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Na zdôraznenie správnosti rozsudku okresného súdu a
vzhľadom na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovanej v odvolaní, odvolací súd dopĺňa ďalšie
dôvody.

6. Odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie postup súdu, ktorým znemožnil strane sporu
realizáciu tých procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok dáva (napr. právo na doplnenie alebo
opravu nesprávneho, neúplného alebo nezrozumiteľného podania, právo zúčastniť sa pojednávania,
robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať sa k vykonaným dôkazom, vykonávať svoje práva a
povinnosti prostredníctvom zvoleného zástupcu, právo na presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia a

pod.).

7. Podľa § 183 ods. 1 CSP pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov. Pojednávanie môže
byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z dôležitých dôvodov nemôže
dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať, aby sa na pojednávaní nechali

zastúpiť.

8. Podľa § 183 ods. 3 CSP strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, oznámi súdu dôvod
bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na všetky
okolnosti mohla predpokladať.

9. Podľa § 183 ods. 4 CSP ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na odročenie pojednávania nie
je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla. Strana, ktorá navrhuje
odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú adresu, na ktorú ju možno
upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

10. Okresný súd, čo je preukázané doručenkou do vlastných rúk, žalovanej dňa 19. 08. 2016 okrem
žaloby a jej príloh doručil aj uznesenie č. k. 12 C/181/2016-44 z 01. 08. 2016, ktorým ju vyzval na
písomné vyjadrenie sa k žalobe do 29. 06. 2016, na uvedenie rozhodujúcich skutočností na jej obranu,
pripojenie listín na ktoré sa odvoláva a na označenie dôkazov na preukázanie jej tvrdení, ak uplatnený

nárok v celom rozsahu neuznáva. Poučil ju podľa § 167 ods. 2 CSP aj podľa § 273 CSP.
10.1 Dňa 21. 09. 2016 súd prvej inštancie určil termín pojednávania na 11. 10. 2016; predvolanie bolo
žalovanej doručené do vlastných rúk 26. 09. 2016. Z jeho textu vyplýva, že žalovaná bola poučená podľa
§ 183 CSP o postupe súdu v prípade odročenia pojednávania.10.2 V žiadosti o odročenie pojednávania doručenej okresnému súdu osobne o 9 dní neskôr, dňa 05.
10. 2016 žalovaná potvrdila, že jej bolo doručené uznesenie z 01. 08. 2016, ktorým bola vyzvaná
na vyjadrenie sa k žalobe. Uviedla, že nemá právnické vzdelanie a mnohým veciam uvedeným v

žalobe nerozumie; keďže nemá finančné prostriedky na zaplatenie právneho zástupcu, požiadala o jeho
ustanovenie súd. Zároveň z tohto dôvodu požiadala o ospravedlnenie jej neprítomnosti na pojednávaní
11. 10. 2016 a o jeho odročenie na neskorší termín.
10.3 Dňa 06. 10. 2016 okresný súd vyhotovil písomné upovedomenie pre žalovanú o tom, že uvedený
dôvod pre odročenie pojednávania nie je dôležitý, preto je povinná dostaviť sa na termín pojednávania

nariadený na 11. 10. 2016 o 9,30 hod. Opakovane bola poučená podľa § 183 CSP.
10.4 Z obsahu spisu vyplýva, že okresný súd žalovanú poučil o tom, že súd stranám sporu zástupcov
neustanovuje aj o možnosti obrátiť sa na Centrum právnej pomoci v poučení, ktoré jej bolo doručené
19. 08. 2016, o čom nasvedčuje pripojená doručenka aj pokyn vyššieho súdneho úradníka. Za týchto
okolností nedošlo k odňatiu žalovanej práva konať pred súdom. Ustanovenie § 119 ods. 1 OSP, na ktoré
odvolateľka poukazuje v odvolaní, bolo účinné do 30. 06. 2016, o čom má žalovaná vedomosť, keďže to

napísala v odvolaní. Naopak žalovaná porušila svoju povinnosť uviesť telefónne číslo, alebo elektronickú
adresu za účelom urýchleného oznámenia rozhodnutia súdu o tom, či nariadené pojednávanie odročuje
alebo nie. Žalovaná porušila aj svoju povinnosť oznámiť domnelý dôvod pre odročenie pojednávania
bezodkladne potom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s prihliadnutím na
všetky okolnosti mohla predpokladať. Predvolanie na pojednávanie určené na deň 11. 10. 2016 jej

bolo doručené už 26. 09. 2016, žiadosť o odročenie pojednávania podala osobne 05. 10. 2016. O
prebiehajúcom súdnom konaní, o možnosti vyjadriť sa k žalobe aj o údajnom nedostatku financií na
úhradu právnych služieb zvoleného právneho zástupcu žalovaná mala vedomosť už podstatne skôr, a
to už od doručenia žaloby dňa 19. 08. 2016.

11. Žalovanou uvádzaný odvolací dôvod, ktorý má spočívať v nedostatku riadneho odôvodnenia
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie neobstojí. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva
povinnosť súdu účinne sa zaoberať námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán sporu, avšak
s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie ( pozri I. ÚS 46/05, II. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08, II. ÚS
220/08). Judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva nevyžaduje, aby na každý argument strany,

aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak
však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na
tento argument ( Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A , s. 12, § 29, Hiro
Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997,
Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Rovnako sa Ústavný súd Slovenskej republiky vyjadril

k povinnosti súdov riadne odôvodniť svoje rozhodnutie aj v náleze III. ÚS 119/03-30. Ústavný súd už
vyslovil, že súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také
odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou
proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03). Napadnutý rozsudok má všetky náležitosti v zmysle § 220 ods.

2 Civilného sporového poriadku. V odseku 3 odôvodenia okresný súd uvádza zistený (listinami) skutkový
stav veci, právne zdôvodnenie rozsudku je v odsekoch 9 až 13, štruktúrou umiestnených za citáciou
právnej normy v odsekoch 4 až 8.

12. Odvolacie tvrdenie o omeškaní žalobcu ako veriteľa s poskytnutím súčinnosti pre postupné

splácanie záväzku je všeobecné, nekonkretizované. Odvolateľka neuviedla kedy mal veriteľ odoprieť
poskytnutie tejto súčinnosti. Ak žalobca odmietol dohodu o splácaní dlhu po vyhlásení jeho mimoriadnej
splatnosti, nejde o porušenie povinnosti podľa § 370 Obch. zák.. V pôvodnej zmluve o úvere č. E. zo
dňa 24. 10. 2013 bola žalovanej poskytnutá už pri vstupe do zmluvného vzťahu možnosť splácať dlh
mesačnými splátkami po 260,68 €, s ktorých výškou aj podmienkami splácania súhlasila. Práve pre

porušeniepovinnostisplácaťdlhriadneavčaspristúpilžalobcakvyhláseniujehomimoriadnejsplatnosti,
následkom ktorej je splatnosť celého dlhu (zánik možnosti jeho splácania splátkami). Za takéhoto
skutkového stavu by bolo odmietnutím súčinnosti veriteľa, keby odmietol prijať dlžníkom poskytnutú
platbu dlhu. Odmietnutím súčinnosti nie je nedostatok vôle veriteľa dohodnúť sa na splácaní dlhu v
splátkach.

13. Je pravdou, že žalobca v žalobe požadoval súbežné počítanie úrokov a úrokov z omeškania. Na
nesprávnosť tohto postupu poukázal okresný súd v odseku 12 rozhodnutia, čo je aj dôvod, pre ktorý
žalobu čiastočne zamietol.14. Krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu v závislom výroku o náhrade trov konania. Súd prvej
inštancie aplikoval ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov podľa pomeru

jej úspechu vo veci. Vychádzal z neúspechu žalobcu v nepatrnej časti vyčísleného úroku a úroku
do zaplatenia. Z obsahu spisu vyplýva, že úspech žalobcu bol v konaní 93,17% (22.932,62 €), jeho
neúspech 6,83% (1.680,25€) a ich pomer je 86,34% predstavujúcich úspech žalobcu. Odvolací súd
konštatuje, že vzhľadom na výšku neúspechu žalobcu už nemožno hovoriť o neúspechu žalobcu len v
nepatrnej časti predmetu konania, preto aplikoval § 255 ods. 2 CSP a rozhodnutie súdu prvej inštancie o

trovách konania podľa § 388 CSP zmenil, pretože neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na
jeho zrušenie. Žalobcovi teda odvolací súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 86,34 %.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods.
1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobca
bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný a vznikol mu proti žalovanej nárok na náhradu trov

odvolacieho konania, ktorý mu odvolací súd priznal.
16. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 za použitia § 255
ods. 1 CSP.

17. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,

pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).