Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. február 2017

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 6P/15/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8415204025
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bohuslav Majerníček

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2017:8415204025.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudcom JUDr. Bohuslavom Majerníčkom v právnej veci

starostlivosti súdu o maloletú R. X., X.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpenú procesným opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky E. F., X.. XX.X.XXXX, L. E. X,
F., zastúpenej Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom so sídlom Námestie sv. Egídia 78, Poprad a otca
J. X., X.. XX.X.XXXX, V. L. Z. XX, F., V. Č. L. L. XX, o návrhu otca na nariadenie striedavej osobnej
starostlivosti o maloleté dieťa, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Súd návrh otca na zverenie maloletej R. X. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov z a m i e t a .

II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 27.5.2015 podaným osobne na tunajšom súde dňa 27.5.2015 sa otec domáhal
vydania rozhodnutia, ktorým by súd nariadil striedavú osobnú starostlivosť oboch rodičov o maloleté
dieťa tak, že prvé dva týždne v mesiaci by bola maloletá v starostlivosti matky a druhé dva týždne
v mesiaci v starostlivosti otca, pričom výživné by sa počas striedavej starostlivosti neurčilo. Podaný
návrh otec odôvodnil tvrdeniami, že maloletá pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov, rozsudkom
Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/203/2006 z 18.5.2007 bola maloletá zverená do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu sumou 2.000,- Sk mesačne. Úprava

styku otca s maloletou bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn. 5P/29/2009 z
10.3.2009, podľa ktorého je otec oprávnený stýkať sa s maloletou v pondelok a v stredu od 16.00 hod.
do 19.00 hod., každý piatok nepárny týždeň od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň v piatok
od 16.00 hod. do nedele do 19.00 hod. Od roku 2011 sa napriek snahe otca styk nerealizuje z dôvodu,
že matka sa stále vyhovárala, že maloletá je chorá, prípadne ju ovplyvňovala, aby nešla k nemu. V
súčasnej dobe sa s dcérou stretáva len náhodne na ulici. Otec žije s družkou a dvomi maloletými deťmi
v rodinnom dome, kde má vytvorenú samostatnú bytovú jednotku. Otec je nezamestnaný, evidovaný

ako uchádzač o zamestnanie, pracuje na dohodu, kde jeho príjem činí cca 100,- eur v hrubom. Maloletá
je žiačkou X. K. B. Š. G.. G. O. Y. F.. Podľa otcových vedomostí má matka s dcérou výchovné problémy.
Matka žije s deťmi v prenajatom byte, je nezamestnaná. Otec sa chce podieľať na výchove maloletej.

2. Uznesením č. k. 6P/15/2015-4 z 27.8.2015 súd ustanovil maloletému dieťaťu na zastupovanie v
konaní procesného opatrovníka Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a oboznámením sa s listinnými
dôkazmi, najmä s návrhom otca na začatie konania, s vyjadrením matky k návrhu na začatie konania,
so správou procesného opatrovníka z prešetrenia rodinného prostredia z 13.10.2015 a s obsahom
pripojených spisov tunajšieho súdu sp. zn. 5P/203/2006 a sp. zn. 5P/29/2009.4. Dňa 5.10.2015 bolo súdu doručené vyjadrenie matky k návrhu na začatie konania, v ktorom vyjadrila
nesúhlas s tým, aby bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti otca, nakoľko ten sa o ňu nezaujímal

od 26.12.2009. V roku 2011 bol pre maloletú, ale pod vplyvom alkoholu, inak by ani neprišiel. To, že
mu maloletú nechcela dávať, sa nezakladá na pravde. Maloletá navštevuje 5. ročník základnej školy, je
šťastná a vychovávaná v slušnej rodine. Ona sa o ňu stará, dáva jej všetko, čo je v jej možnostiach. V
roku 2011 bol otec uznaný vinným za neplatenie vyživovacej povinnosti. Neplní si vyživovaciu povinnosť
k maloletej. Doteraz za neho platí úrad práce. Otec nejaví záujem zamestnať sa, pretože má samé

exekúcie a samé podvody. Ona má zdravotné problémy, ktoré jej nedovoľujú zamestnať sa. Nevie,
ako otec môže uživiť svoje ďalšie dve deti a partnerku, keď má mesačne iba 100,- eur. Otec nevie o
maloletej nič, nevie ani ako sa učí, či aké má koníčky. Nejavil o maloletú záujem ani na jej narodeniny
či Vianoce. Nie je v záujme maloletej, aby chodila na dva týždne k cudzej rodine, ktorú nikdy nevidela.
Matka nevie, ako by maloletá chodila do školy, keďže otec nebýva v Kežmarku. Matka uviedla, že
vychovala dcéru, ktorá má 26 rokov, syna, ktorý má 15 rokov a patrí medzi najlepších žiakov na škole a

je výborným športovcom. Matka nesúhlasila so striedavou starostlivosťou aj pre agresívne sklony otca,
ktorý bol uznaný vinným z ublíženia na zdraví a z nebezpečného vyhrážania. Navrhla, aby súd návrh
otca zamietol.

5. Zo správy procesného opatrovníka z prešetrenia rodinného prostredia z 13.10.2015 súd zistil, že

matka spolu s maloletou R., R. H. C. G. G. Z. žije v štvorizbovom byte v podnájme. Náklady na bývanie
matka uhrádza vo výške cca 280,- eur. Domácnosť je zariadená, hygiena na dobrej úrovni. Maloletá
R. má vlastnú detskú izbu. Matka je dlhodobo práceneschopná. Jej príjmom sú nemocenské dávky
v sume cca 225,- eur, prídavky na dve maloleté deti, výživné na syna Marka v sume 100,- eur a
náhradné výživné na maloletú R. v sume 60,- eur mesačne. Otec odišiel zo spoločnej domácnosti, keď

mala maloletá asi 3 roky. Od toho času sa s maloletou nekontaktoval približne 6 rokov. Otec žije s
družkou a ich dvomi maloletými deťmi v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve rodičov otcovej družky.
Domácnosť pozostáva z 3 izieb, kuchyne, kúpeľne a komory. Rodina má k dispozícii jednu izbu, ostatné
priestory užívajú spoločne. Otec je nezamestnaný, pracuje na dohodu. Jeho družka je evidovaná ako
uchádzačka o zamestnanie. Maloletá R. v domácnosti otca nikdy nebola, nepozná jeho novú rodinu.

Otcova družka doposiaľ nebola v žiadnom kontakte s maloletou R., nemá však námietky k striedavej
osobnej starostlivosti. Otec by vytvoril podmienky pre maloletú v doposiaľ nezariadenej izbe, ktorá v
súčasnosti slúži ako sklad. V súčasnej dobe otec neplatí výživné pre maloletú, matka poberá náhradné
výživné. Maloletá R. je žiačkou 5. ročníka B. Š. G.. O. Y. F., v škole je priemernou žiačkou, krúžky
zatiaľ nenavštevuje. Minulý školský rok navštevovala turistický krúžok. Je zdravá, zvýšené náklady na jej

zdravotnústarostlivosťmatkanemá.Počasrozhovoruprocesnéhoopatrovníkasmaloletou,tátouviedla,
že s otcom sa stretáva len pri náhodných stretnutiach pri preliezkach. Podľa vyjadrenia maloletej otec
je skoro stále opitý, keď sa s ním stretne. Ona sa potom hanbí pred kamarátkami. Je radšej, keď ho
nestretne, nikdy jej neublížil, napriek tomu sa s ním nechce stretávať. Nevie si predstaviť, ani nechce
bývať striedavo u mamy a otca. Nepozná jeho novú rodinu, ani starých rodičov a ostatných príbuzných

z otcovej strany.

6. Na pojednávaní konanom dňa 9.12.2015 otec vypovedal, že nie je pravdou, že by maloletú
nenavštevoval, riadne ju navštevoval, nosil jej darčeky, no matka stále hovorila, že maloletá je chorá
alebo je vonku. Keď sa otec pýtal detskej lekárky na zdravotný stav maloletej, tá vravela, že maloletú

dlhší čas nevidela, že je zdravá. Je presvedčený, že matka maloletú proti nemu štve. Je zamestnaný
vo firme P. L., kde zarába v hrubom do 100,- eur.

7. Matka na pojednávaní konanom dňa 9.12.2015 vypovedala, že s návrhom nesúhlasí, trvala na tom,
že otec dieťa nekontaktoval 6 rokov a nenosil jej žiadne darčeky, jedenkrát prišiel s hliadkou a ešte aj

vtedy bol opitý. Maloletá vravela matke, že tento rok sa v lete dvakrát stretla s otcom, sama vravela, že
bol opitý a že sa jej kamaráti smiali. Nie je pravda, že by maloletú huckala proti otcovi, ony sa o ňom
vôbec nebavili 6 rokov.

8. Na pojednávaní konanom dňa 16.2.2017 otec doplnil svoju výpoveď tak, že toho času je zamestnaný

na dohodu s príjmom 86,- eur mesačne. Výživné pre maloletú R. neplatí riadne. Stretol sa s ňou asi
pred 2 týždňami, bola so svojou nevlastnou sestrou, chcel jej niečo dať, ona nemala záujem. Má dojem,
akoby bola maloletá voči nemu zaujatá.9. Právny zástupca matky navrhol návrh otca zamietnuť. Na to, aby dieťa mohlo byť v striedavej
starostlivosti oboch rodičov, je potrebná riadna komunikácia medzi rodičmi, čo v tomto prípade nie je a
je to zrejmé aj z reakcie dieťaťa. Zároveň právny zástupca matky požiadal priznať trovy konania.

10. Procesný opatrovník navrhol návrh otca zamietnuť, keďže vzťah otca s maloletou dcérou nie je toho
času vytvorený a aj z toho dôvodu, že maloletá sa vyjadrila, že nechce striedavú starostlivosť, ale že
chce bývať s matkou.

11. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že naposledy bol výkon rodičovských práv a
povinností k maloletej Sandre upravený právoplatným a vykonateľným rozsudkom Okresného súdu
Kežmarok č. k. 5P/203/2006-24 z 18.5.2017, ktorým bola schválená rodičovská dohoda, v zmysle
ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej
výživu mesačne sumou 2.000,- Sk (66,39 eur) počnúc dňom 1.6.2007 a právoplatným a vykonateľným
rozsudkom Okresného súdu Kežmarok č. k. 5P/29/2009-17 z 10.3.2009, podľa ktorého je otec

oprávnený stretávať sa s maloletou v pondelok a v stredu od 16.00 hod. do 19.00 hod., každý piatok
nepárny týždeň od 16.00 hod. do 19.00 hod. a každý párny týždeň v piatok od 16.00 hod. do nedele
19.00 hod. Maloletá je žiačkou 5. ročníka B. Š. G.. O. Y. F.. Je v osobnej starostlivosti matky, s ktorou aj
s ďalšími dvomi súrodencami býva v štvorizbovom byte v Kežmarku v podnájme, maloletá má u matky
svoju vlastnú detskú izbu. Matka je dlhodobo práceneschopná, poberá nemocenské dávky v sume cca

225,- eur mesačne. V starostlivosti matky o maloletú súd nezistil žiadne nedostatky. Otec aj so svojou
novou rodinou - družkou a dvomi maloletými deťmi býva v L. v rodinnom dome , ktorý je vo vlastníctve
rodičov jeho družky. Otec je nezamestnaný, pracuje len na dohodu s mesačným príjmom 86,- eur
mesačne. Výsluchom rodičov ako aj výsluchom maloletej prostredníctvom procesného opatrovníka mal
súd preukázané, že otec sa s maloletou viac ako 6 rokov riadne nestretáva, stretávajú sa len náhodne,

maloletá nepozná otcovu novú rodinu, nikdy nebola v domácnosti otca. Maloletá sa zároveň vyjadrila,
že sa nechce s otcom stretávať. Pri náhodných stretnutiach bol podľa maloletej otec takmer stále opitý
a ona sa potom hanbila pred kamarátkami. Maloletá sa vyjadrila, že nechce bývať striedavo u matky a
u otca. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané aj to, že otec si neplní vyživovaciu povinnosť
voči maloletej, a túto jeho povinnosť supluje štát, ktorý vypláca matke pre maloletú náhradné výživné.

12.Podľa§121zákonač.161/2015Z.z.Civilnéhomimosporovéhoporiadku(ďalejlen,,CMP“)rozsudky
o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o
pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť
aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

13. Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „Zákona o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté

dieťa do osobnej starostlivosti. Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery
v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú
primerane.

14. Podľa § 24 ods. 2 Zákona o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o

osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej
starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.
Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať,
či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.

15. Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností
alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu
k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby,
vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na
výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na

výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie
pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.16. Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone
sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

17. Záujmom každého dieťaťa nepochybne je, aby bolo predovšetkým v starostlivosti obidvoch rodičov,
a ak to nie je možné, potom toho z rodičov, ktorý má k tomu lepšie predpoklady. Vždy keď jeden z rodičov
prejaví záujem o striedavú starostlivosť, súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v
záujme dieťaťa. Vhodnosť, či nevhodnosť zverenia dieťaťa do striedavej osobnej starostlivosti závisí od
viacerých faktorov, ktorými sú napr. osobnosť dieťaťa, jeho vek, povahové vlastnosti dieťaťa, vývojové

možnosti, adaptovateľnosť, citové väzby rodičov k dieťaťu, citové väzby detí k rodičom, výchovné
schopnosti a povahové vlastnosti rodičov, životné a materiálne pomery rodičov, úroveň komunikácie
medzi rodičmi, vzdialenosť medzi oddelenými bydliskami rodičov a iné.

18. Hmotnoprávnymi podmienkami pre nariadenie striedavej starostlivosti sú:
1/ obidvaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať,

2/ obidvaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa,
3/ je to v záujme dieťaťa,
4/ budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa.

19. Súd skúmal, či sú splnené hmotnoprávne podmienky na nariadenie striedavej osobnej starostlivosti a

mal preukázané, že všetky tieto podmienky splnené nie sú. Obaja rodičia majú záujem osobne sa starať
o maloletú R.. Otec navrhuje striedavú osobnú starostlivosť, matka však s ňou nesúhlasí. Na základe
vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že toho času nariadenie striedavej osobnej starostlivosti
by nebolo v najlepšom záujme maloletej, ktorá nemá s otcom vybudovaný blízky vzťah, viac ako 6
rokov sa s ním nestretáva, vidia sa len pri náhodných stretnutiach, maloletá nepozná jeho novú rodinu,

nikdy nebola v otcovej domácnosti a samotná maloletá odmieta čo i len stretávanie sa s otcom, nakoľko
ten podľa vyjadrenia maloletej je pri náhodných stretnutiach takmer stále pod vplyvom alkoholických
nápojov. Ako závažný nedostatok sa v konaní ukázalo aj to, že vzájomná komunikácia rodičov ohľadom
vecí a potrieb maloletej nie je na žiaducej úrovni. A napokon aj spôsobilosť otca riadne vychovávať a
vyživovať maloletú pri nariadení striedavej starostlivosti je spochybnená tým, že otec si voči maloletej

dlhodobo neplní ani vyživovaciu povinnosť vo výške 66,39 eur mesačne a túto jeho povinnosť supluje
štát poskytovaním náhradného výživného.

20. Podľa § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

21. Dôvodom pre zmenu súdneho rozhodnutia o výchovnom prostredí maloletého dieťaťa môže
byť výlučne len zmena pomerov závažného charakteru týkajúca sa tých skutočností, ktoré tvorili
skutkový podklad predchádzajúceho rozhodnutia súdu vo veci výchovy a výživy maloletého dieťaťa.
Túto zmenu pomerov je potrebné posudzovať z hľadiska záujmu maloletého dieťaťa na jeho ďalšej

riadnej výchove pri súčasnom rešpektovaní zásady stálosti výchovného prostredia. Zmenu výchovného
prostredia maloletého dieťaťa odôvodňuje iba to, že doterajšie výchovné prostredie už ďalej nezaisťuje
najpriaznivejšie podmienky pre jeho riadny vývin a ak sa dostane do rozporu so záujmami maloletého
dieťaťa a so záujmami spoločnosti, a to najmä z dôvodu, že sa medzi dieťaťom a rodičom, ktorému je
zverené do výchovy, vyvinul vzťah ohrozujúci ďalší zdarný priebeh výchovy.

22. Súčasné výchovné prostredie maloletej je u matky, keď rozsudkom tunajšieho súdu č. k.
5P/203/2006-24 zo dňa 18.5.2017 bola schválená rodičovská dohoda o zverení maloletej do jej osobnej
starostlivosti. V aktuálnom konaní otec navrhuje striedavú starostlivosť o maloletú s odôvodnením, že
aj on sa chce podieľať na výchove maloletej a matka mu bráni v stretávaní sa s maloletou.

23. Súd po zvážení všetkých skutkových okolnosti dospel k záveru, že toho času by nariadenie striedavej
osobnej starostlivosti nebolo v záujme maloletej vzhľadom na absenciu akéhokoľvek vzťahu medzi ňou a
otcom, vzhľadom na to, že maloletá vôbec nepozná rodinné prostredie otca a najmä súd pri rozhodovaní
prihliadol na odmietavý postoj maloletej k striedavej starostlivosti a na tú skutočnosť, že komunikácia

medzi rodičmi nie je na žiaducej úrovni. Súd mal za to, že rodičia by pri nariadení striedavej osobnej
starostlivosti nevedeli zabezpečiť pre maloletú stabilitu výchovného prostredia. Súd preto návrh otca
na zverenie maloletej do striedavej osobnej starostlivosti rodičov I. výrokom tohto rozsudku zamietol a
teda maloletá ostala v osobnej starostlivosti matky, ktorá jej zabezpečuje náležitú starostlivosť od jejnarodenia, v jej starostlivosti neboli súdom zistené žiadne nedostatky a v jej domácnosti má maloletá
vytvorené vhodné podmienky na zdravý psychický, fyzický i sociálny vývin.

24. Matka si cestou právneho zástupcu na poslednom pojednávaní vo veci uplatnila nárok na náhradu
trov konania.

25. Podľa § 57 CMP o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd
len na návrh. Obaja manželia si uplatnili nárok na náhradu trov konania.

26. Podľa § 58 CMP o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

27. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon
neustanovuje inak (§ 53 až § 55 CMP). Aplikácia § 53 CMP je vylúčená, nakoľko v tomto prípade

nejde o konanie vo veci určenia rodičovstva ani konanie vo veci notárskych úschov. Aplikácia § 54
CMP prichádza do úvahy len v prípade, ak účastník, zástupca účastníka alebo ten, kto mal v konaní
nejakú povinnosť, zavinil trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli. Takéto trovy (napr. trovy súvisiace
s neodôvodneným nedostavením sa na pojednávanie a pod.) však v tomto konaní nevznikli. V danom
prípade súd mohol priznať náhradu trov konania len podľa § 55 CMP. Podľa § 55 CMP však súd môže

náhradu trov konania priznať vtedy, ak je to s ohľadom na okolnosti prípadu spravodlivé. Vzhľadom na to,
že súd v konaní nerozhodoval podľa návrhov rodičov, ale na základe súdom zisteného skutočného stavu
veci v záujme maloletej a nakoľko v konaní súd nezistil také okolnosti, ktoré by spravodlivo odôvodňovali
priznať v konaní ,,úspešnej“ matke náhradu trov konania voči v konaní ,,neúspešnému“ otcovi, nepriznal
žiadnemu z účastníkov konania náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne, trojmo. (§ 355 ods. 1 zákona č.
160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku /ďalej len ,,CSP“/)
V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a
uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolanie. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1
CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. (62 ods. 1 CMP)
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo muukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým
alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na nariadenie
súdneho výkonu rozhodnutia.