Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12Co/319/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116203735
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6116203735.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov
senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v spore žalobcu Slovak Telekom,
a. s., so sídlom Bajkalská 28, 817 62 Bratislava, IČO: 35 763 469, právne zastúpeného JUDr. Petrom
Škerlíkom, advokátom so sídlom J. Ťatliaka 2051/8, 026 01 Dolný Kubín, proti žalovanému P. Q., nar.
XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom F. I. XXXX/XX, XXX XX W. W., t. č. bytom G. XX, XXX XX W. W.,

o zaplatenie 390,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 9C/61/2016-65 zo dňa 17. 06. 2016 takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým určil, že zmluvná podmienka v bode 3. Dodatku k Zmluve
o poskytovaní verejných služieb v znení „Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti
vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta
okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku

v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi
na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za
Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi
neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý.
Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v

Cenníku.Základomprevýpočetzmluvnejpokutyzaporušeniezáväzkuviazanostijesumašpecifikovaná
v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa tohto Dodatku (ďalej len „Základ
pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý
vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia
Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu
tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti

podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ
pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre
výpočet). Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná.
Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za
porušeniezáväzkuviazanostizaplatíibajedenkrát.“jeneprijateľnoupodmienkou(prvývýrok),vovýroku,
ktorým v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (tretí výrok) a v závislom výroku o náhrade trov konania

(štvrtý výrok) z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica (ďalej len „okresný súd“, resp. „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
17. 06. 2016 určil, že zmluvná podmienka v bode 3. Dodatku k Zmluve o poskytovaní verejných služieb v
znení „Podnik a Účastník sa dohodli, že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi
právo na zaplatenie vyúčtovanej zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej
funkcie predstavuje aj paušalizovanú náhradu škody spôsobenej podniku v dôsledku porušenia záväzku

viazanosti vzhľadom na benefity, ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi
sa rozumie súčet všetkých zliav zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľaCenníka, ako aj zľava z ceny MT, ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou,
ak bol Účastníkovi na základe tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe
tohto Dodatku sú uvedené v bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej

pokuty za porušenie záväzku viazanosti je suma špecifikovaná v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity
poskytnutéÚčastníkovipodľatohtoDodatku(ďalejlen„Základprevýpočet“).Vyúčtovanásumazmluvnej
pokuty bude vypočítaná podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre
výpočet počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku
viazanosti podľa písmena a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia

poskytovania Služieb v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho
bodu tohto Dodatku: Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých
z doby viazanosti/celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet). Zmluvná pokuta je splatná
v lehote uvedenej na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká
dojednaný záväzok viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí
iba jedenkrát.“ je neprijateľnou podmienkou (prvý výrok). Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi

sumu 258,66 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 258,66 € od 26. 11. 2015
do zaplatenia v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (druhý výrok) a v prevyšujúcej časti žalobu
zamietol (tretí výrok). Žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo
zaplateného súdneho poplatku vo výške 7,36 € a trov právneho zastúpenia vo výške 28,26 € k rukám
právneho zástupcu žalobcu, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia (štvrtý výrok).

1.1 Okresný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili dňa
14. 01. 2013 Zmluvu o poskytovaní verejných služieb (ďalej len „zmluva“) podľa § 44 zákona č.
351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Jej neoddeliteľnou súčasťou boli Všeobecné podmienky,
Osobitné podmienky a Cenník. Zmluva bola uzatvorená medzi žalobcom (okresný súd nesprávne
uvádza, že medzi právnym predchodcom žalobcu, pozn. odvolacieho súdu) ako dodávateľom a

žalovaným ako spotrebiteľom, preto okrem ustanovení zákona č. 351/2011 Z. z. o elektronických
komunikáciách v znení účinnom do 31. 12. 2015 na ich právny vzťah aplikoval aj ustanovenia
Občianskeho zákonníka upravujúce spotrebiteľské zmluvy. Na základe zmluvy vznikla žalobcovi ako
poskytovateľovi služieb povinnosť poskytnúť žalovanému elektronickú komunikačnú službu tak, ako si ju
tentozvolilažalovanémuakoužívateľovivzniklapovinnosťuhrádzaťcenuzaposkytnutéslužbyvovýške

vyfakturovanej právnym predchodcom žalobcu podľa Cenníka v lehote splatnosti jednotlivých faktúr.
Zmluvné strany dňa 07. 10. 2014 uzatvorili Dodatok k zmluve, v ktorom sa dohodli zotrvať v zmluvnom
vzťahu 27 mesiacov (doba viazanosti). Žalovaný sa v bode 3. Dodatku zaviazal, že po dobu viazanosti
(I) zotrvá v zmluvnom vzťahu so žalobcom a bude využívať služby podľa zmluvy v znení Dodatku, teda
nevykoná žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu zmluvy a (II) bude riadne a včas uhrádzať cenu za

poskytované služby. Žalovaný nezaplatil včas a riadne cenu za poskytnuté služby, ktoré mu žalobca
vyúčtoval faktúrou č. 7500113405 za obdobie od 08. 12. 2014 do 07. 01. 2015, s dátumom splatnosti
26. 01. 2015 vo výške 46,72 €; faktúrou č. 7501082461 za obdobie od 08. 01. 2015 do 07. 02. 2015, s
dátumom splatnosti 25. 02. 2015 vo výške 58,67 €; faktúrou č. 7502048658 za obdobie od 08. 02. 2015
do 07. 03. 2015, splatnou 25. 03. 2015 vo výške 66,47 €; faktúrou č. 7503037013 za obdobie od 08.

03. 2015 do 07. 04. 2015, s dátumom splatnosti 27. 04. 2015 vo výške 46,67 €; faktúrou č. 7504059611
za obdobie od 08. 04. 2015 do 07. 05. 2015, splatnou 25. 05. 2015 vo výške 60,13 €. Keďže žalovaný
nezaplatil cenu za poskytnuté služby ani do 45 dní po dni splatnosti faktúr, žalobca mu v zmysle § 44
ods. 8 písm. b/ zák. č. 351/2011 Z. z. v znení účinnom do 31. 12. 2015 listom zo dňa 17. 12. 2015
oznámil, že odstupuje od zmluvy s účinnosťou od 14. 12. 2015. Okresný súd skonštatoval, že doručenie

tohto prejavu vôle žalovanému žalobca nepreukázal, preto ho možno považovať za účinné až dňom
17. 05. 2016, kedy bola žalovanému doručená žaloba s prílohami. Žalovaný uhradil dňa 14. 01. 2015
nedoplatok 41,68 € a 17. 08. 2015 čiastku 20 €. Nesporné bolo neuhradenie ceny telekomunikačných
služieb žalovaným za obdobie od 08. 12. 2014 od 07. 05. 2015 vo výške 258,66 €. V tejto časti bola
žaloba dôvodnou, preto jej okresný súd vyhovel. Zároveň v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka

(ďalej len „OZ“), § 3 ods. 1, § 10c nariadenia č. 87/1995 Z. z. žalobcovi priznal úrok z omeškania, keďže
dňom nasledujúcim po splatnosti jednotlivých nezaplatených faktúr sa žalovaný dostal do omeškania,
ktoré trvá. V prevyšujúcej časti uplatnených úrokov z omeškania žalobu zamietol.
1.2 Súd prvej inštancie zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty uplatnenej sumou 132,15 €,
vyfakturovanej faktúrou č. 7509897279, splatnou 25. 11. 2015, na základe ustanovenia bodu 3 Dodatku

zo dňa 07. 10. 2014 k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14. 01.2013, ktoré je ako
neprijateľná zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve neplatné. Okresný súd zdôvodnil túto časť
rozhodnutia tak, že žalobca si uplatnil zaplatenie zmluvnej pokuty na základe štandardnej typovej
zmluvy a zmluvná pokuta so žalovaným nebola dojednaná individuálne. Spotrebiteľ mal iba fiktívnumožnosť ovplyvniť podstatu zmluvných podmienok, ktoré mu boli zo strany dodávateľa v súčasných
podmienkach štandardizácie produktov bežnej spotreby predložené, pričom často vzhľadom na ich
rozsiahlosť a použitú právnu terminológiu nemá možnosť či už ich vôbec prečítať, resp. pochopiť ich

obsah. Základná výška zmluvy pokuty 178 € niekoľkonásobne prevyšuje dojednanú výšku mesačného
poplatku za telekomunikačné služby programu Happy XL NAJ (33,49 € s DPH). Táto sankcia je v
nepomere k poskytnutému plneniu s poukazom na § 53 ods. 4 písm. k/ OZ. Neprijateľnosť zmluvnej
pokuty spočíva aj v tom, že sankcionuje spotrebiteľa aj za nezotrvanie v zmluvnom vzťahu po tzv.
dobu viazanosti (v prejednávanej veci 27 mesiacov), čím mu pod hrozbou sankcie znemožňuje ukončiť

zmluvný vzťah, hoci by mu toto právo mohlo vyplývať zo zákona (napr. v prípade odstúpenia od
zmluvy, výpovede, prípadne aj dohodou strán a pod.), hoci v prípade ukončenia zmluvy zo strany
dodávateľa žiada sankcia stanovená nie je. Toto zmluvné ustanovenie spôsobuje značnú nerovnováhu v
právachapovinnostiachzmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa,čímjenaplnenágenerálnaklauzula
neprijateľných podmienok stanovená v § 53 ods. 1 OZ. Argument žalobcu, že dohodnutá zmluvná
pokutazohľadňujebenefityposkytnutéžalovanému,medziminiajvýškuzľavyzcenymobilnéhotelefónu

poskytnutej žalovanému ako rozdiel medzi trhovou a akciovou cenou nie je relevantný, nakoľko išlo o
konsenzus zmluvných strán ohľadom kúpnej ceny mobilného telefónu. Žalobca poskytol žalovanému
benefity v rámci svojej obchodnej politiky. Za dôvod neprijateľnosti uvedeného dojednania o zmluvnej
pokute považoval okresný súd aj to, že duplicitne sankcionuje spotrebiteľa za riadne a včasné neplnenie
svojho peňažného záväzku voči dodávateľovi. Zákonnou sankciou spojenou s omeškaním dlžníka s

plnením jeho peňažného záväzku sú úroky z omeškania, ktorým maximálna výška je stanovená vládnym
nariadením. Takýmto dojednaním v podstate dochádza k navyšovaniu zákonom povolenej výšky úrokov
z omeškania v občianskoprávnych vzťahoch. S poukazom na § 153 ods. 3 a 4 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej aj „OSP“) súd prvej inštancie bez návrhu vyslovil neprijateľnosť zmluvnej podmienky
uvedenej vo výroku rozsudku a nepriznal plnenie, ktoré na jej základe požadoval žalobca. Rovnako

zamietol žalobu aj v časti úroku z omeškania, požadovaného žalobcom za omeškanie s platením
zmluvnej pokuty.
1.3 Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil okresný súd poukazom na § 142 ods. 2 a 149 ods.
1 OSP. Úspech žalobcu v konaní bol 66%, úspech žalovaného 34% a ich pomer 32%. Žalobcovi preto
okresný súd priznal 32% z uplatnených a účelne vynaložených trov konania, a to súdneho poplatku vo

výške 7,36 € (32% z 23 €) a trov právneho zastúpenia 28,26 € (32% z 88,32 €) v súlade s § 10 ods. 1,
§ 13a ods. 1 písm. a/,c/, § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov.

2. Žalobca proti rozsudku súdu prvej inštancie v zákonnej lehote podal odvolanie, v ktorom uviedol, že
smeruje proti prvému výroku, tretiemu výroku a časti výroku o náhrade trov konania, ktorou mu okresný

súd nepriznal náhradu trov konania (štvrtý výrok), z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. a/ v spojení
s § 389 ods. 1 písm. b/, § 365 ods. 1 písm. b/, d/, h/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
Namietol, že súd prvej inštancie neskúmal, či žalovaného možno považovať za spotrebiteľa a ak áno, či
je dôvodné poskytnúť mu takú istú ochranu ako spotrebiteľovi, ktorý si záväzky plní. Rovnako neskúmal
potrebu umožniť žalobcovi vyjadriť sa k zamýšľanému zamietnutiu zmluvnej pokuty ako neprijateľnej

podmienky, čím mu odňal možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 písm. f/ OSP (dnes § 389 ods.
1 písm. b/ CSP) a neskúmal, či nie je daný verený záujem na nariadení pojednávania. Napadnutý
rozsudok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (nesprávne hodnotenie zmluvného vzťahu ako
spotrebiteľského; je daný nárok na celé peňažné plnenie, vrátane zmluvnej pokuty). Rozhodnutím bez
nariadenia pojednávania a nedostatočným odôvodnením okresný súd odňal žalobcovi možnosť konať

pred súdom.
2.1 Odvolateľ tvrdil, že Zmluvu o poskytovaní verejných služieb nemožno považovať za spotrebiteľskú
len z rýdzo formálneho hľadiska s ohľadom na dikciu § 52 ods. 1 OZ. Žalovanému, ktorý prejavil
záujem o uzatvorenie zmluvy, boli okrem možnosti využívať dohodnuté služby poskytnuté aj rôzne
benefity. Za poskytnuté služby žalovaný až po obmedzení a následkom prerušenia využívania služieb

zaplatil len dve faktúry, pričom nereagoval na zasielané SMS oznámenia o neuhradení faktúr ani na
informácie o stave účtu na faktúrach. Správanie a prejav vôle žalovaného svedčia o tom, že nemal
záujem byť spotrebiteľom, ale len lacno získať telefón (za 1 € telefón s trhovou hodnotou 120 €)
a možnosť telefonovať „koľko sa bude dať“. Zdôvodniť postavenie zmluvných strán ako dodávateľa
a spotrebiteľa len strohým odkazom na § 52 ods. 1 OZ bez dokazovania a riadneho vyhodnotenia

uvedených skutočností považuje odvolateľ za podstatné. Ak by aj pripustil, že žalovaný je formálne
spotrebiteľom, okresný súd sa nezaoberal opodstatnenosťou poskytnutia mu takej istej ochrany ako
spotrebiteľovi, ktorý si zmluvné záväzky plní, alebo splnil aspoň z väčšej časti. Poukázal na uznesenie
Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 16Co/53/2012 zo dňa 30. 05. 2012, z ktorého je zrejmé,že pokiaľ sa nepreukáže, že sa žalovaný správal ako spotrebiteľ, je potrebné posudzovať uplatnený
právny nárok na zmluvnú pokutu len z hľadiska § 544 až 545a OZ. V tejto súvislosti zdôraznil stanovisko
ústavného sudcu Milana Ľalíka v rozhodnutí I. ÚS 547/2012 a na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove

sp. zn. 9Co/35/2013 zo dňa 11. 03. 2014, podľa ktorého nie je spravodlivým poskytovať rovnakú právnu
ochranu spotrebiteľovi, ktorý si svoj záväzok v podstate splnil a sú od neho vymáhané len nároky
majúce charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky a spotrebiteľom, ktorý svoj záväzok v podstatnej
časti nesplnili, či dokonca ani nezačali plniť. Na základe uvedeného má odvolateľ za to, že spor nie je
spotrebiteľským sporom.

2.2 K zmluvnej pokute uviedol, že nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou. Jej výška je v zmysle §
544 a nasl. OZ vecou strán. Zmluvná pokuta dohodnutá vo výške 178 € má degresívny charakter, preto
bola žalobcom vyúčtovaná sumou 132,15 €. Okresný súd svoje tvrdenie, že zmluvná pokuta nebola
individuálne dojednaná a inde o štandardnú typovú zmluvu, kde žalovaný nemal možnosť zmluvné
podmienky si prečítať, resp. pochopiť ich obsah vyvracia tým, že poskytnutie zľavy z mobilného telefónu
žalovanému bolo zmluvným konsenzom rovnako ako iné benefity. Okresný súd teda časť zmluvy

výhodnú pre žalovaného hodnotí ako zmluvný konsenzus a časť zmluvy, ktorou si žalobca „poisťuje“
návratnosť poskytnutých benefitov ako niečo, čo žalovaný vraj nemal možnosť vôbec si prečítať, resp.
pochopiť obsah čítaného. Bez dokazovania na pojednávaní, kde by mal žalobca možnosť vyjadriť sa
k sporným častiam zmluvy, okresný súd jej časť považuje za individuálne dohodnuté podmienky a
inú jej časť za individuálne nedohodnuté. Kompenzačnou funkciou zmluvnej pokuty nie je pokrývaný

len rozdiel medzi hodnotou služieb poskytnutých žalovanému lacnejšie, ako keby nebol zaviazaný
zotrvať v zmluvnom vzťahu 27 mesiacov, ale i hodnota iných poskytnutých benefitov. Zmluvná pokuta
plní funkciu sankčnú, prevenčnú, ale aj funkcie iné, niekedy len veľmi ťažko kvantifikovateľné (napr.
stimulačná, výchovná). V zmysle rozhodnutia NS SR sp. zn. 6 Obo 25/2008 zo 04. 09. 2008 sankcia za
omeškanie s plnením zmluvnej povinnosti uhrádzať záväzok riadne a včas musí dostatočne odrádzať

od jej porušovania. Túto funkciu by výška zmluvnej pokuty iba v hodnote benefitov nespĺňala. Podľa
rozsudku NS ČR sp. zn. 32 Odo 1299/2006 má veriteľ vždy právo na pokutu najmenej vo výške
vzniknutej škody. Okresný súd mal možnosť overiť si relatívne jednoduchými prepočtami, že uplatnená
zmluvná pokuta nie je vyššia, ale je minimálne porovnateľná s hodnotou ňou zabezpečených povinností,
avšak jej výške sa z pohľadu poskytnutých benefitov nevenoval vôbec. Ak súd nechcel priznať sumu

zodpovedajúcu zmluvnej pokute, bol povinný ex offo skúmať, či nie je dôvodné priznať ju ako náhradu
škody, prípadne titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Nepriznaním zmluvnej pokuty okresný
súd fakticky popiera zmluvnú voľnosť, pretože žalovaný uzatvoril zmluvu slobodne a mohol si vybrať
z množstva ponúkaných balíkov služieb. Mohol si dohodnúť aj tie isté služby, aké si dohodol, bez
akejkoľvek viazanosti. Zvolil si 27 mesačnú viazanosť, počas ktorej sa žalobca zaviazal poskytnúť

služby za nižšie poplatky a poskytnúť za symbolickú cenu aj telefón. Žalovaný si vybral tie benefity
spojené so zvoleným balíkom služieb, ktoré v danom čase najlepšie reflektovali jeho očakávania a
požiadavky. Mobilný operátor pri plánovaní a zhotovovaní siete okrem iného skúma aj počet zákazníkov,
predpokladanú intenzitu využívania siete a predpoklad ich zotrvania v zmluvnom vzťahu. Čiastočne
možno hovoriť aj o informačnej a prevenčnej funkcii zmluvnej pokuty v kontexte záujmu a povinnosti

žalobcu zvyšovať kvalitu služieb, teda investovať do rozvoja siete tak, aby boli pokryté záujmy jeho
zákazníkov, ale aj čo najrýchlejšia návratnosť investícií.
2.3 Zmluvná pokuta neznamená ani nerovnovážne postavenie zmluvných strán, ako uvádza súd
prvej inštancie tým, že porovnáva výšku zmluvnej pokuty bez bližšieho odôvodnenia s dohodnutým
mesačným paušálnym poplatkom. Žalovaný sa zaviazal nielen platiť za poskytované služby, ale pre

prípad nedodržania záväzku zaplatiť zmluvnú pokutu. Žalobca sa zaviazal poskytovať mu po určité
obdobie za dohodnutých podmienok služby. V prípade nedodržania zmluvy, ktorú bol žalobca na rozdiel
od žalovaného povinný uzatvoriť zo zákona, mohol byť sankcionovaný oveľa prísnejšie štátom. Žalovaný
si môže uplatniť v prípade nedodržania záväzku podnikom náhradu škody.
2.4 Okresný súd tým, že vopred neoznámil, že niektorú časť zmluvy bude posudzovať ako neprijateľnú

zmluvnú podmienku odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom. Vo vyjadrení z 13. 04. 2016 žalobca
udelil súhlas na rozhodnutie v jeho neprítomnosti, avšak v prípade nejasností týkajúcich sa žalovaného
nároku, alebo jeho časti navrhol odročiť termín pojednávania za účelom možnosti obhajoby. Odôvodenie
nenariadenia pojednávania bagateľným sporom podľa § 115a ods. 2 OSP neobstojí. Podľa dôvodovej
správy k novelizácii Občianskeho súdneho poriadku zákonom č. 575/2009 Z. z., ktorým bola doplnená

možnosť súdu aj bez návrhu hodnotiť a určiť zmluvnú podmienku ako neprijateľnú (nové ustanovenie
§ 153 ods. 4 OSP, dnes § 298 ods. 2 CSP) súd nemusí vyhlasovať uznesenie o začatí konania ak
mieni ex officio určiť v začatom súdnom spore zo spotrebiteľskej zmluvy, že určitá zmluvná podmienka je
neprijateľná. Musí však účastníkom umožniť vyjadriť sa k možnému posúdeniu neprijateľnosti zmluvnejpodmienky, aby dosiahol predvídateľnosť svojho rozhodnutia. Inak by v prípade určenia neprijateľnej
zmluvnej podmienky odňal dodávateľovi možnosť konať pred súdom. Podľa odvolateľa bol na nariadení
pojednávania aj verejný záujem, vyžadovala si ho spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov

nielen správ sporu, ale aj množstva iných, riadne si záväzky plniacich zákazníkov využívajúcich služby,
ktorých by sa mohol rozsudok negatívne dotknúť. Verejný záujem vyplýva aj z povahy veci samej, najmä
skutočnosti, že obdobné spory boli väčšinou súdov posudzované inak, spravidla vydaním platobného
rozkazu. Tým došlo k nerešpektovaniu článku 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských
práv a základných slobôd. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu v prípade

situácie hodnej osobitného zreteľa umožniť stranám sporu prezentovať argumenty a reagovať na názor
(v tomto prípade možno len súdu) reagovať. Porušením práva na spravodlivé súdne konanie je aj
absencia presvedčivého odôvodnenia rozsudku. Súd k odôvodneniu pristúpil len formalisticky s využitím
len gramatického výkladu zákonných ustanovení, čím žalovanému v rozpore so zásadou rovnosti zbraní
fakticky nedôvodne poskytol zvýšenú ochranu. V závere odvolateľ zdôraznil, že aj ochrana spotrebiteľa
musí mať svoje medze. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k.

9C 61/2016-65 zo dňa 17. 06. 2016 zrušil v časti výroku, ktorým určil neprijateľnú zmluvnú podmienku,
v časti ktorou žalobu zamietol aj v časti, ktorou žalobcovi nepriznal náhradu trov a vrátil súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2.5 Zároveň navrhol, aby rozsudok okresného súdu potvrdil v časti, ktorej bol žalovaný zaviazaný
zaplatiť žalobcovi 258,66 € s prísl. a v časti prisúdenej náhrady trov. V prípade potvrdenia rozhodnutia

súdu prvej inštancie odvolacím súdom odvolateľ žiadal pripustenie dovolania, nakoľko otázky: 1. či
môže byť za spotrebiteľa považovaná osoba, ktorá síce formálne vykazuje známky spotrebiteľa, no
v skutočnosti jej správanie vykazuje skôr známky nemorálneho správania a 2. či možno rozhodovať
bez nariadenia pojednávania aj vo veci, kde súd žalobcu vopred neupozorní na možnosť posudzovania
niektorej časti zmluvy ako neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. mu neumožnil na svoj názor ani

písomne pred vydaním rozhodnutia reagovať, sú otázky zásadného právneho významu a ich posúdenie
môže mať dopad aj na iné obdobné spory pred súdmi SR.

3. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

4. Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ktorý nadobudol
účinnosť 1. júla 2016, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP (ale) právne účinky úkonov, ktoré v
konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona zostávajú zachované.

5. Odvolací súd po zistení, že odvolanie podala včas strana sporu proti rozsudku súdu prvej inštancie,
proti ktorému je prípustné (§ 355 ods. 1 a § 362 CSP) preskúmal napadnutý rozsudok v medziach
odvolania žalobcu (§ 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
dospelkzáveru,žeodvolaniejedôvodné.Odvolacísúdsanestotožnilsoskutkovýmiaprávnymizávermi
súdu prvej inštancie z týchto dôvodov:

6. Porušením práva na spravodlivý proces je odňatie možnosti strane sporu konať pred
súdom. Je pravdou, že žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu súhlasil s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 1 OSP. Zároveň však uviedol, že v prípade
námietok žalovaného do dôvodu alebo výšky uplatnenej pohľadávky, ako aj v prípade pochybností alebo

nejasnostísúdutýkajúcichsauplatňovanéhonárokualebojehočastižiadaoichoznámenieastanovenie
termínu pojednávania za účelom ich vysvetlenia.

7. Okresný súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania podľa § 115a ods. 2 OSP vzhľadom na
to, že ide o drobný spor (predmetom konania bola suma 390,81 € s príslušenstvom). Neopomenuteľným

komponentomprincípuprávnejistotyjepredvídateľnosťpráva.Súčasťoutohtoprincípujeajpožiadavka,
aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká
odpoveď (mutatis mutandis I.ÚS 87/1993, PL.ÚS 16/95 a II. ÚS 80/99). Civilný sporový poriadok je a
Občiansky súdny poriadok bol založený na zásade predvídateľnosti rozhodnutí súdu, ktorá sleduje cieľ
zabrániť vydávaniu prekvapivých rozhodnutí tak, aby mala strana sporu možnosť vyjadriť sa k možnej

aplikácii doposiaľ nepoužitého ustanovenia na zistený skutkový stav. Predvídateľné je rozhodnutie,
ktorému predchádza predvídateľný postup pri konaní a rozhodovaní. Účastníci by nemali byť zaskočení
možným iným právnym posúdením veci súdom bez toho, aby im bolo umožnené tvrdiť skutočnosti
významné z hľadiska sudcovho právneho názoru a navrhnúť na ich preukázanie dôkazy (uznesenieNS SR zo 17. 10. 2011 sp. zn. 7 Cdo 42/2010). Na to nadväzoval aj § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého
súd počas konania mohol účastníkom uviesť, ako sa na základe doteraz tvrdených a preukazovaných
skutočností javí právne posúdenie veci. Koncepcia Civilného sporového poriadku zaviedla nový inštitút

predbežného prejednania sporu, ktorý má okrem iného slúžiť aj na zabránenie vydávania prekvapivých
súdnych rozhodnutí, lebo jeho výsledkom by malo byť vyjasnenie predmetu sporu, otázok dôkazného
práva aj právneho posúdenia veci (Števček a spol.: Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H.
Beck, 2016, 639 s.). Súd by mal uviesť právne posúdenie predmetu súdnej ochrany (len v spore),
pokiaľ je úplne alebo podstatne odlišné od právnych názorov a posúdení predložených stranami sporu.

Povinnosťou súdu je dbať, aby strany sporu mohli v konaní uplatniť všetky svoje procesné oprávnenia,
vrátane prednesu na právne posúdenie veci oznámené súdom. Odvolací súd dospel k záveru, že v
prejednávanej veci, zohľadňujúc jej osobitnosti, postupom súdu prvej inštancie došlo k odňatiu možnosti
konať pred súdom žalobcovi a k porušeniu zásady predvídateľnosti rozhodnutia súdu ako súčasti
ústavného princípu právnej istoty, preto zrušil prvý výrok rozsudku okresného súdu.

8. Nakoľko k zamietnutiu žaloby došlo v časti zmluvnej pokuty práve z dôvodu vyslovenia
neprijateľnosti zmluvnej podmienky, na základe ktorej bol tento nárok uplatnený, odvolací súd zrušil
rozsudok súdu prvej inštancie aj v zamietajúcej časti (druhý výrok).

9. Pokiaľ žalobca namieta nedostatky týkajúce sa odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku

súdu prvej inštancie treba uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj
právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na
spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného
súdu Slovenskej republiky vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj právo
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo

na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006). Právo na
spravodlivý proces je naplnené tým, že súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných
právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a nie
sú prijaté v zrejmom omyle. Jedným z týchto princípov riadneho a spravodlivého procesu je povinnosť
súdu presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť ( 220 ods. 2

CSP, I. ÚS 243/2007), pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo, vrátane
toho, čo uviedli strany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými
zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej.
Všeobecný súd by mal v argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na jeho
celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na

ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú aj laickú verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom
rade aj spravodlivé a presvedčivé. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu
účinne sa zaoberať námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre
rozhodnutie (I. ÚS 46/05, II. ÚS 76/07, obdobne O. c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254-
B, str. 49, § 30). Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené

kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí a nemožno ho považovať za nepreskúmateľný, neodôvodnený,
či zjavne arbitrárny. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá aj základnej (formálnej) štruktúre odôvodnenia
rozhodnutia. Súslednosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú
súhrnne ich zrozumiteľnosť a všeobecnú interpretačnú presvedčivosť; tým však nie je zodpovedaná (ani
inak dotknutá) otázka správnosti právneho posúdenia veci okresným súdom.

10. Za arbitrárny, resp. nedostatočne zdôvodnený treba považovať rozsudok súdu (aj) v situácii, keď
svoj právny záver nezdôvodnil zo všetkých zákonných hľadísk, ktoré v danej veci prichádzajú do úvahy
(nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 154/2005 z 28. februára 2006). K tvrdeniu
odvolateľa o tom, že ak súd nepriznal sumu zodpovedajúcu zmluvnej pokute po zistení neprijateľnosti

zmluvnej podmienky, bol povinný ex offo skúmať, či nie je dôvod priznať ju ako náhradu škody, alebo
vydanie bezdôvodného obohatenia odvolací súd pripomína, že súd nie je viazaný právnym posúdením
veci, ale uplatnený nárok musí byť skutkovo vymedzený tak, aby bola možná jeho subsumácia pod
príslušnú právnu normu. Tvrdenia o naplnení predpokladov vzniku zodpovednostného právneho vzťahu
z titulu škody, alebo z titulu bezdôvodného obohatenia sa v súdnom spise nenachádzajú. Žalobca sa

domáhal plnenia z platného právneho úkonu.

11. K argumentácii odvolateľa o tom, že posudzovaný zmluvný vzťah nie je spotrebiteľský odvolací súd
poukazuje na jasnú definíciu spotrebiteľa a dodávateľa v ustanovení § 52 ods. 3, 4 OZ účinného k 14.01. 2013. Dodávateľ je v zmysle § 52 ods. 3 OZ osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, spotrebiteľ je § 52
ods. 4 OZ fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu

svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
11.1. Zo súdu predloženej Zmluvy o poskytovaní verejných služieb zo dňa 14. 01. 2013 vyplýva,
že žalobca vstúpil do právneho vzťahu ako dodávateľ pri výkone svojej obchodnej činnosti, žalovaný
pri uzatváraní a plnení tejto zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej
podnikateľskej činnosti. Aj v odvolaní žalobca uvádza, že podľa formálnych znakov s ohľadom na § 52

ods. 1 OZ sa môže javiť, že Zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou spotrebiteľskou.
11.2 Ďalšie úvahy odvolateľa o úmysle žalovaného nebyť spotrebiteľom sú ničím nepodložené a
nepreukázané a pre posúdenie veci irelevantné. Ak má žalobca indície smerujúce k úmyslu žalovaného
získať lacno mobilný telefón a čo najdlhšie využívať dohodnuté služby bez platby za ich poskytovanie,
pri naplnení ďalších zákonných znakov sa môže obrániť na orgány činné v trestnom konaní.
11.3 Aktuálna občianskoprávna úprava na rozdiel od odvolateľa nerozlišuje medzi spotrebiteľom,

ktorý svoj záväzok v podstate splnil a spotrebiteľom, ktorý svoj záväzok ani nezačal plniť. Na druhej
strane z hľadiska spravodlivosti rozsudkov môže byť práve takýto odlišný postoj spotrebiteľa v tom-
ktorom individuálnom prípade napr. jedným z dôvodov pre aplikáciu moderačného oprávnenia súdom v
prípade náhrady škody, alebo zmluvnej pokuty.
11.4 Vzhľadom na argumentáciu odvolateľa odkazom na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici

sp. zn. 16Co/53/2012 zo dňa 30. 05. 2012, alebo Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9Co/35/2013 zo
dňa 11. 03. 2014 odvolací súd pripomína, že nie každé súdne rozhodnutie spadá pod širší pojem
judikatúry. Pojem judikatúra zahŕňa publikované (v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu
SR) rozhodnutia dotýkajúce sa určitej otázky výkladu právnej normy, ktoré sú bezprostredne záväzné
iba pre rozhodnutie v konkrétnej veci, neformálne z nich však často súdy vychádzajú. Publikovanie

rozhodnutia v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR je výsledkom dlhodobejšieho
procesu zahŕňajúceho riešenie konkrétnej právnej otázky nielen výkladom sporného ustanovenia súdmi,
ale aj napr. akademickou obcou, čo ho odlišuje od bežne zverejneného anonymizovaného rozhodnutia.
Postupom v prípade rozdielnych súdnych rozhodnutí o tej istej otázke sa zaoberal Ústavný súd SR
v náleze III.ÚS 325/2016, kde uviedol, že zjednocovať in abstracto judikatúru všeobecných súdov

prislúcha najvyššiemu súdu. V tejto súvislosti už najvyšší súd v rozsudku sp. zn. 1 Cdo 185/2006 z 1.
októbra 2013 vyslovil, že je orgánom verejnej moci, ktorý „ex lege sleduje a vyhodnocuje právoplatné
rozhodnutia súdov v občianskom súdnom konaní a na ich základe, v záujme jednotného rozhodovania
súdov, zaujíma stanoviská k ich rozhodovacej činnosti vo veciach určitého druhu alebo charakteru, a tak
predurčuje ich následný postup aj v iných obdobných veciach“, pričom „ak bol k určitej právnej otázke

vyslovený právny názor v stanovisku najvyššieho súdu, sú všetky súdy všeobecných súdov, vrátane
samotného najvyššieho súdu, povinné pri svojom rozhodovaní z neho vychádzať, lebo stanovisko je
pre ne záväzné“.

12. Okresný súd vychádzajúc z § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa aj ustanovení komunitárneho práva

(rozsudok Súdneho dvora EÚ zo 06. 10. 2009 C-40/08 Asturcom Telecomunicaciones SL proti Cristina
Rodríguez Nogueira) riadne splnil svoju povinnosť a podrobil súdnemu prieskumu zmluvné podmienky
spotrebiteľskej zmluvy. Jeho záver o neprijateľnosti zmluvnej podmienky dohodnutej v bode 3. Dodatku
k Zmluve o poskytovaní verejných služieb zo 14. 01. 2013 je však podľa odvolacieho súdu predčasný.
Pri riešení otázky, či bol tento dodatok k zmluve dojednaný individuálne, či žalovanému bola poskytnutá

možnosť oboznámiť sa podrobne s jeho obsahom, či si žalovaný dodatok prečítal (prípadne prečo tak
neurobil), či sa opýtal osoby sprostredkujúcej uzatvorenie zmluvy na jeho nejasné ustanovenia, ako si
vyložil ustanovenia o zmluvnej pokute vyžaduje osobný výsluch žalovaného, ktorý tiež objasní, prečo sa
rozhodol vstúpiť do zmluvného vzťahu práve so žalobcom, či mal možnosť vybrať si z viacerých druhov
služieb poskytovaných žalobcom a prečo si vybral práve balíček služieb Happy XL NAJ.

13. Aj keď odvolateľ v odvolaní uviedol, že smeruje aj proti výroku o náhrade trov konania v časti,
v ktorej mu nebola priznaná, svoje odvolanie v tomto smere neodôvodnil. Výrok o trovách konania je
však závislým výrokom, preto bol vzhľadom na zrušenie veci odvolacím súdom zrušený tiež. Nakoľko je
odvolací súd podľa § 379 CSP viazaný rozsahom odvolania, bolo nadbytočným rozhodovať o potvrdení

rozsudku súdu prvej inštancie v časti o uložení povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 258,66 € s
prísl. v zmysle procesného návrhu odvolateľa.14. V novom rozhodnutí okresný súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania, čo je postup podľa
§ 396 ods. 3 CSP.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)

a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).