Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 14, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 11Pc/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7116221799
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denisa Novotná Mlinárcsiková

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7116221799.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci navrhovateľky /

oprávnenej osoby z výživného : O. D., P.. XX.XX.XXXX, Y. U., Y. XX a povinnej osoby z výživného : Y.
D.Ň., P.. XX.X.XXXX, bytom U., Y. XX, v konaní o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

Povinný / otec je p o v i n n ý prispievať na výživu navrhovateľky / oprávnenej vo výške 30 % zo
sumy životného minima podľa osobitného predpisu od 27.9.2016 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci
vopred k rukám navrhovateľky.

D l ž n é v ý ž i v n é za obdobie od 27.9.2016 do 31.1.2017 vo výške 135,65 Eur povoľuje povinnému

splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody
splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka / oprávnená osoba z výživného návrhom doručeným súdu dňa 27.9.2016 žiadala, aby
zaviazal povinnú osobu z výživného prispievať na jej výživu vo výške 30 % zo sumy životného minima
podľa osobitného predpisu od 27.9.2016 do budúcna.

2. Povinná osoba z výživného sa k podanému návrhu vyjadril písomným podaním doručeným súdu dňa
21.12.2016. S návrhom nesúhlasil, nakoľko je dlhodobo práceneschopný a nemá príjem.

3. Navrhovateľka / oprávnená uviedla, že povinný je jej otcom. Manželstvo rodičov bolo uzavreté dňa
20.9.1991. Rodičia nežijú v spoločnej domácnosti 15 rokov. Matka podala návrh na rozvod manželstva
dňa 5.8.2016. Keďže otec ako povinná osoba neplatí výživné už dlhšiu dobu, bola nútená podať návrh.
Podľajejvedomostíotecjenezamestnanýaniejevedenýnaúradepráce.Navrhovateľkaakooprávnená

osoba uviedla nasledovné mesačné výdavky: cestovné MHD 10 Eur, mobil, kredit 10 Eur, internet 17,99
Eur, drogéria 20 Eur, oblečenie, obuv 60 Eur, športové aktivity 20 Eur a strava 150 Eur. Výdavky spojené
so štúdiom ISIC karta, tlač dokumentov, skriptá, školské potreby, poplatky za knižnicu vo výške 30 Eur.
Spolu tieto výdavky sú vo výške 317,99 Eur. Žije v spoločnej domácnosti s matkou, ktorá hradí všetky jej
výdavky. Otec ako povinná osoba na jej výživu nijakým spôsobom neprispieva, s otcom sa nestretáva.

4. Z výpovede svedkyne D.. I. D. súd zistil, že s povinným sú doposiaľ manželia. Manželstvo nie je

rozvedené aj keď bol podaný návrh na rozvod. V súčasnosti je nezamestnaná, vedená na úrade práce.
Do konca júna 2017 má dvojhodinový úväzok na C. X.. V období od decembra 2016 do januára 2017
pracovala dva mesiace v resocializačnom zariadení s tým, že jej príjem bol vo výške asi 300 Eur
mesačne. Za január dostala plat 500 Eur mesačne. Od februára 2017 jej príjem činí do 300 Eur mesačne.Z tohto príjmu živí 3 deti, pričom v konaní o rozvod manželstva budú upravené práva a povinnosti k
maloletému dieťaťu a to O. I. D., ktorá má 16 rokov. Okrem toho pomáha synovi, ktorý študuje na Vysokej
škole ekonomickej J. E., ktorému platí internát a iné výdaje. Výdavky spojené s bývaním vrátane inkasa

predstavujú sumu do 200 Eur mesačne. Výlučne sama zabezpečuje starostlivosť o tri deti pochádzajúce
z manželstva.

5. Z pripojeného oznámenia zamestnávateľa matky navrhovateľky bolo zistené, že jej priemerný
mesačný príjem za obdobie 10/2015 do 9/2016 predstavoval 117,15 Eur netto.

6. Z oznámenia Úradu práce, soc. vecí a rodiny Košice bolo zistené, že povinný Y. D., P.. XX.X.XXXX
nepoberá dávky v hmotnej núdzi ani rodičovský príspevok. Menovaný nie je v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. V evidencii uchádzačov o zamestnanie bol naposledy v období od 15.7.1992 do
31.8.1992. Dňa 1.9.1992 bol z evidencie vyradený pre nástup do pracovného pomeru.

7. Z oznámenia Sociálnej poisťovne bolo zistené, že Y. D. nepoberá dávky v nezamestnanosti a nie je
mu vyplácané nemocenské.

8. Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5 zák. č. 36/2005 Z.z. Zákon o rodine, Plnenie vyživovacej povinnosti
rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé

sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu
na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v
minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa
alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.13) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov
a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov
o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie
je nevyhnutné vynaložiť.

9. Podľa ust. § 75 ods. 1,2 citovaného zákona, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého
dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na

neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v
rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10. Podľa ust. § 77 ods. 1,2 citovaného zákona, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však
priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na

dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva
na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto
zákona sa premlčujú.

11. Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 citovaného zákona, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno

zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného
možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas,
spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

12. Podľa ust. § 155 Civilného mimosporového poriadku, konanie sa začína len na návrh.

13. Podľa ust. § 157 citovaného zákona, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo
zrušiť, ak sa zmenia pomery.

14. Podľa ust. § 2 zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime v platnom znení, Za životné minimum

fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm
a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú1) fyzickú osobu,b) 138,19 eura mesačne, ak ide o ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu,
c)90,42euramesačne,akideozaopatrenéneplnoletédieťa,onezaopatrenédieťa.2)

15. Vyživovacia povinnosť predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych vzťahov. Je
praktickým vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny, ktorej účelom je zabezpečovať pre svojich členov
uspokojovanie materiálnych potrieb a to vzájomnou pomocou podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje jeden z dvoch základných

pilierovsystémuzákonnejpovinnostiposkytovaťvýživu.Cieľomtejtoprávnejúpravyjezabezpečiťvýživu
ekonomicky najslabšej skupine osôb v spoločnosti deťom. Povinnými subjektmi sú rodičia dieťaťa t.j.
matka a otec. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá kým dieťa nie je schopné samé
sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov sa pri rozhodovaní posudzuje vždy samostatne za každého
z nich. Pokiaľ tu tiež rodičia spolu žijú a spoločne sa dobrovoľne podieľajú na nákladoch rodiny a
zabezpečovanie výživy jej členov, potom súd o určení vyživovacej povinnosti k deťom nemá oprávnenie

rozhodovať. Každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko
foriem. Môže byť plnená osobnou starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť.
Druhou formou plnenia vyživovacej povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania. Treťou
formou plnenia vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním

vecných plnení ako bývanie, strava, nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a pod. a
osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným,
ktoré určil súd. Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z
rodičov, pretože platí prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho
rodiča. Jednoznačne tak životnú úroveň dieťaťa pozitívne ovplyvňuje majetkovo lepšie zabezpečený

rodič. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi dôkazmi, môže ju preukázať napr. výška
mesačných nákladov rodiča a to súhrnne alebo jednotlivé položky. Vodiacou zásadou na strane
povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov
nízka, nemá ju možnosť zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto
životnej úrovni. Rozdiel úrovne oboch rodičov sa premieta do výšky vyživovacej povinnosti toho z

nich, s ktorým dieťa nežije v spoločnej domácnosti. Ak dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je
porovnateľne nižšia než životná úroveň druhého rodiča, potom možno zaviazať povinného rodiča aj na
plnenievšetkýchpreukázanýchoprávnenýchpotriebdieťaťa,pričomsúdbudevychádzaťzpredpokladu,
že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovanie bytových
potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v

čase vyhlásenia rozhodnutia.

16. Základnou podmienkou určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov
na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku. Výška
mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných

platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady
potrebné na uspokojovanie jeho potrieb. Medzi tieto základné patrí: bývanie, stravovanie, ošatenie,
hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením
školských povinností, preprava, poplatky, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Iba základné
bežné potreby dieťaťa pokrýva vyživovacia povinnosť len v tom prípade, ak sú možnosti a schopnosti

rodičovslabéaleboobjektívneobmedzenéanedovoľujúposkytnúťdieťaťuviac.Pristanoveníkonkrétnej
výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa a to určenie jeho miery, ktorou sa na stanovených
mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Na strane každého povinného sú v tomto prípade
jeho zárobky, sú jeho zárobkové schopnosti a možnosti, majetkové pomery, životná úroveň, počet iných
vyživovacích povinností, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa, domácnosť,

plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určenými súdnym rozhodnutím. Miera
vyživovacej povinnosti rodičov k tomu istému dieťaťu nemusí byť rovnaká.

17. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je zákonnou povinnosťou rodičov. Plnenie
vyživovacejpovinnostibymalobyťspravidladobrovoľné.Jejúpravasúdnymrozhodnutímbývaspravidla

následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky
výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti,
jeho možnosti a majetkové pomery.18.Súdprisvojomrozhodovanímalzapreukázané,ženavrhovateľkajevakademickomroku2016/2017
študentkou prvého ročníka denného bakalárskeho štúdia na O. B. X. S. J. U.. Akademický rok
trvá od 1.9.2016 do 31.8.2017. Predpokladané ukončenie štúdia je v akademickom roku 2018/2019.

Navrhovateľka žije v spoločnej domácnosti so svojou matkou a maloletou sestrou. Výchovu a
starostlivosť zabezpečuje výlučne jej matka, ktorá jej prispieva nielen na každodennú starostlivosť
a výchovu ale zabezpečuje jej aj bývanie. Otec ako povinná osoba z výživného nijakým spôsobom
nezabezpečuje o ňu starostlivosť, výživným neprispieva, o navrhovateľku sa nezaujíma. Ďalej bolo
zistené, že navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť, nakoľko je študentkou vysokej školy. Vykonaním

súd dospel k záveru, že otec ako povinná osoba si svoju vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke
ako svojmu dieťaťu žiadnym spôsobom neplní. Na základe uvedeného preto zaviazal otca ako povinnú
osobu prispievať na jej výživu minimálnym výživným, ktoré v súčasnosti predstavuje sumu 27,13 Eur
od 27.9.2016 do budúcna.

19. Podľa ust. § 232 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho

rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej
vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je
vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri
dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Ak
súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto

dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že
omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

20. Vzhľadom k tomu, že otec ako povinná osoba bol zaviazaný prispievať na výživu navrhovateľky.
Vzniklo za obdobie od 27.9.2016 do 31.1.2017 dlžné výživné v celkovej výške 135,65 Eur, ktoré mu

súd povolil splácať v mesačných splátkach po 20 Eur spolu s bežným výživným. Dlžné výživné bolo
vypočítané nasledovne: minimálna suma výživného 27,13 Eur x 5 mesiacov, t.j. 135,65 Eur. O možnosti
platiť dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na majetkové a zárobkové pomery povinnej
osoby.

21. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a
čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) úd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvejinštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne

nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie. § 38 exekučného poriadku.