Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 31. január 2017

Súd: Okresný súd Partizánske
Spisová značka: 6C/327/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3615205337
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Božena Brinčíková

ECLI: ECLI:SK:OSPE:2017:3615205337.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Partizánske sudkyňou JUDr. Boženou Brinčíkovou v právnej veci žalobcu Ľ. G., nar.

XX.XX.XXXX, bytom E. U. XX, zastúpený Dudzík & Gerová, advokátske združenie JUDr. Jozef Dudzík,
JUDr. Kristína Gerová, Topoľčany, Škultétyho 1597/7, proti žalovanému S. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom
E., S. XX, o zaplatenie sumy 1.696,21 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1373,33 € s úrokom z omeškania vo výške 5,05 %
ročne zo sumy 1373,33 € od 12.10.2015 do zaplatenia do 3 mesiacov od právoplatnosti rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Súd priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 61,92 % .

IV. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

(1) (1) Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 1.696,21 € s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.696,21 € od 01.01.2015 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je jeho bývalý zať, ktorý sa rozviedol s jeho dcérou. V čase

trvania manželstva ho žalovaný a dcéra požiadali, aby im finančne vypomohol. Chcel im pomôcť, tak
si vo VÚB banke, pobočka Topoľčany, zobral spotrebný úver vo výške 11.190,- €. Pôvodná dohoda
bola taká, že si vezme úver na svoje meno a žalovaný s jeho dcérou mu budú pravidelne mesačne
poukazovať na jeho účet splátky tohto úveru vo výške 193,77 €. Toto bola suma, ktorú mal dohodnutú
ako mesačnú splátku v banke na zmluve o poskytnutí spotrebného úveru. Od začiatku poskytovania
tohto úveru žalovaný s dcérou riadne a včas plnili svoju časť dohody a riadne mu poukazovali výšku
splátok na účet, ktoré následne poukazoval banke. V januári 2013 sa rozviedli. Od mesiaca apríl 2013

prestali na jeho účet poukazovať splátky. Vzhľadom k tomu, že si aj napriek výzvam neplnili svoju
povinnosť, bol nútený celú vec dať k súdu. Na Okresnom súde Partizánske sa viedlo konanie pod sp.
zn. 3C/89/2014 o zaplatenie nedoplatku na úvere 6.657,90 €. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske
3C/89/2014 zo dňa 09.10.2014 boli dlžníci zaviazaní zaplatiť mu spoločne a nerozdielne 3.487,86 € do
troch dní od právoplatnosti rozsudku. Zvyšnú sumu 1.775,04 €, vzhľadom k tomu, že v čase vyhlásenia
rozsudku nebola ešte splatná, súd zamietol. Do pojednávania bolo zaplatených 1.395,- €. V tej časti
súd konanie zastavil. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 15.11.2014 a vykonateľnosť dňa

19.11.2014. Po tomto konaní sa s dlžníkmi dohodli vyriešiť ich sporné vzťahy a dohodnúť sa o všetkých
náležitostiach, ktoré ešte bolo treba medzi nimi vyrovnať tak, aby sa celý jeho úver zaplatil. Uzatvorili
dňa 03.11.2014 dohodu o urovnaní, ktorú všetci traja podpísali. Nedoplatok, o ktorom súd meritórne
nerozhodol vo výške 1.775,04 € sa žalovaný zaviazal platiť v mesačných splátkach po 150,- € počnúcprvým mesiacom od podpisu tejto dohody o urovnaní. Dcéra sa zaviazala platiť mu mesačne 43,77 € za
rovnakých podmienok. Túto časť dohody si plní len dcéra, žalovaný svoju časť dohody neplní. Dohoda o
urovnaní bola podpísaná v mesiaci november 2014, prvý mesiac splatnosti týchto splátok bol december

2014, splatnosť za december sa skončila 31.12.2014 a od 01.01.2015 sa podľa dohody o urovnaní stal
splatný celý dlh. Od 01.01.2015 si žalobca uplatňuje úroky z omeškania. Dcéra ako ďalšia účastníčka
dohody si svoje povinnosti plní. Podľa bodu II. dohody o urovnaní mal žalovaný zaplatiť celkom 9 x po
150,- €, čo je 1.350,- € a dcéra 9 x po 43,77 €, čo je 393,93 €. To je spolu 1.743,93 € a rozdiel do
sumy 1.775,04 € predstavuje 31,11 €. Z tejto sumy mal podľa pomeru platieb zaplatiť žalovaný 3, t.j.

23,33 € a zvyšok dcéra. Spolu teda podľa bodu II. mal žalovaný zaplatiť 1.350,- € plus 23,33 €, čo spolu
predstavuje 1.373,33 €. Podľa bodu III. dohody bolo potrebné zaplatiť ďalšiu sumu od žalovaného a
dcéry, ktorá predstavovala podľa vzájomnej dohody trovy konania žalobcu pôvodného súdneho konania
430,51 €. Tieto trovy mal žalovaný platiť rovnakým spôsobom ako v bode II. dohody a pri jeho podiele 3
je podiel tohto plnenia 322,88 €. Spolu teda plnenie podľa bodu II. a III. dohody o urovnaní predstavuje
u žalovaného 1.696,21 €, ktorú sumu aj žaluje.

(2) Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril. Na pojednávaní dňa 31.01.2017 uviedol, že so žalobou
nesúhlasí, pretože podľa neho bola zaplatená celá žalovaná suma, keďže mu bola vykonávaná zrážkou
z platu v takom rozsahu, že dostával 80,- € mesačne. S bývalou ženou sa rozviedol v januári 2014 a ako
si požičali peniaze od žalobcu, tak išiel do banky, kde dal vo vzťahu k účtu č. 5042194272, trvalý príkaz

na sumu asi 194,- € na účet žalobcu. Počas celého trvania manželstva splátky každý mesiac na jeho
účet odchádzali. Keď sa rozviedli a s bývalou manželkou robili majetkové vyporiadanie, tak sa slovne
dohodli, že predaný dom, ktorý bol predaný za 60.000,- € v E. U. Č.. XXX, že ona dostane 40.000,- € a on
20.000,- € s podmienkou, že ona doplatí ostatnú sumu, ktorú majú ešte zaplatiť žalobcovi. Tri mesiace
túto povinnosť plnila a dlh potom prestala splácať, pretože na to nemala, samozrejme žalobca nedostal

žiadne peniaze, preto to dal na súd a celú zvyšnú sumu, ktorá zostala, mu súdny exekútor stiahol z platu
a to celkom sumu 3.487,86 €, okrem toho trovy exekúcie oprávneného, odmenu exekútora, náhradu
hotových výdavkov a DPH, takže celkom zaplatil sumu 4.658,65 €, čím je suma priznaná právoplatným
rozsudkom už celá uhradená. Kvôli tomu, že sa nemohol so súdnym exekútorom dohodnúť na výške
splátok a sťahoval mu vlastne všetko, zostalo mu len životné minimum. Môže predložiť ako dôkaz

výplatné pásky za predchádzajúcich 7 alebo 8 mesiacov ako dôkaz o tom, že mu zostala z jeho platu
minimálna suma na živobytie. Nemohol platiť ani hypotéku, takže dom má v dražbe. Tiež nebol schopný
platiť výživné na deti a bol odsúdený Trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa 26.10.2016
sp. zn. 2T/122/2016. Podáva protest proti tomu, že žalobca chce doplatenie zvyšku tejto sumy od neho,
nech si to pýta od dcéry, pretože on to nemá z čoho platiť, skoro celý dlh zaplatil on. V prvom rade

musí uhradiť dlh na výživnom, pretože je v omeškaní a niekoľko mesiacov nevidel svoje deti. Na dohode
o urovnaní je jeho podpis.

(3) Žalobca na pojednávaní uviedol, že keď potrebovali peniaze, teda žalovaný a jeho bývalá manželka,
teda jeho dcéra, tak nerobili žiadne problémy, tak vtedy to bolo v poriadku, teraz keď treba peniaze vrátiť,

tak už je problém. Išlo o čiastku viac ako 11.000,- €, ktorú si zobral ako úver a tieto peniaze išli na
účet žalovaného. Splácanie úveru, ktorý si zobral pre nich zostalo na ňom, on musel úver splatiť celý
sám. Sumu 11.190,- €, ktorú si zobral ako úver vrátane všetkých poplatkov, úrokov, poistenia zaplatil
on, o akú čiastku celkom ide, to nevie povedať, s istotou však vie, že úver je v súčasnej dobe v celom
rozsahu zaplatený. Potom ako si úver zobral, ho platil trištvrte roka sám, potom sa oni zobudili a začali

splácať, žalovaný mu teda dával peniaze na tie splátky. Koľko mu na zaplatenie úveru zaplatili, to nevie
presne povedať, pretože, ako sa rozviedli, bol koniec s platením. V čase, keď sa rozviedli, bolo toho na
úvere ešte dosť zaplatiť. Potom poprosil rodičov žalovaného, či by sa na to nedali traja a oni to odmietli,
lebo mali veľké náklady na lieky. Keď sa žalovaný a dcéra nemali k tomu, tak podal na nich žalobu a bol
vynesený rozsudok. Žalovaný sa zaprisahal, že každý mesiac mu bude platiť na účet 150,- € a ostatné

mu zaplatí dcéra. Dohoda, ktorá bola uzavretá padla, tak sa musia takto súdiť. Žalovaný mu má zaplatiť
ešte 1.600,- € a to bude všetko. So žalovaným sa dohodnúť pred podaním žaloby nemohol, pretože
ho nikto nemohol nájsť. Pokiaľ ide o dlh vymáhaný žalovaným uviedol, že to bol dlh aj jeho dcéry, s
tou je vyrovnaný, tá spláca. Tá spláca peniaze ako príde, napr. raz za tri mesiace mu vyplatí na ruku
a sú vyrovnaní.

(4) Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní uviedla, že rozsudkom Okresného súdu Partizánske sp.
zn.3C/89/2014bolžalovanýspolusdcéroužalobcuzaviazanýzaplatiťžalobcovispoločneanerozdielne
sumu 3.487,86 €, na tomto konaní žalovaný aj dcéra žalobcu uznali svoj dlh a v podstate na základeiniciatívy žalovaného vyhotovili dohodu o urovnaní a to po vynesení rozsudku, aj čo sa týka zvyšku,
konkrétne 1.775,04 € a taktiež čo sa týka trov právneho zastúpenia. Ona osobne dohodu o urovnaní
spísala za intenzívnej spolupráce so žalovaným. Splátky, ktoré sú uvedené v dohode o urovnaní sú

uvedené na základe žiadosti žalovaného, on si určil také splátky a žalobca s tým súhlasil. V tomto čase
sa žalovaný dušoval, že bude plniť podľa rozsudku aj podľa dohody o urovnaní, keďže sa tak nestalo,
žalobca svoje nároky vymáhal prostredníctvom exekútora, avšak na základe a rozsahu priznanom
rozsudkom Okresného súdu Partizánske. Vzhľadom k tomu, že v tomto rozsudku žalovaný so svojou
bývalou manželkou bol zaviazaný spoločne a nerozdielne, žalobca si mohol vybrať dlžníka, povinného

a žalovaný sa potom môže domáhať na súde svojich práv.

(5) Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu, právneho zástupcu žalobcu, žalovaného,
oboznámenímsasobsahom žalobyžalobcu,rozsudkuOkresnéhosúduPartizánskeč.k.3C/89/2014-53
zodňa09.10.2014,dohodyourovnaní,konečnéhovyúčtovaniaexekučnéhokonania,trestnéhorozkazu
OSTrenčínzodňa26.10.2016sp.zn.2T/122/2016,výzvyaoznámeniazo16.11.2016,výplatnýchpások

žalovaného , výpisu z účtu žalobcu, obsahu spisu OS Partizánske sp. zn. 3C/89/2014 a zistil, že žalobca
uzavrel dňa 13.11.2009 ako dlžník s veriteľom VÚB a.s., Bratislava zmluvu o poskytnutí spotrebného
úveru, na podklade ktorej mu veriteľ poskytol bezúčelový úver v sume 11.190,- €. Žalobca sa ústne
dohodol so svojou dcérou a žalovaným, ktorí boli v tom čase manželia, že im sumu 11.190,- €, ktorú
získal z úveru od VÚB a.s. vyplatí s tým, že oni budú splácať splátky úveru v takej výške, ako sa on

dohodol so svojím veriteľom, t.j. v sume 193,77 € mesačne na jeho účet a on následne bude splácať
svoju pohľadávku voči VÚB a.s.. Keďže žalovaný a dcéra žalobcu prestali dávať žalobcovi peniaze na
splátky úveru, žalobca tieto splátky musel uhrádzať sám. Rozsudkom Okresného súdu Partizánske,
č.k. 3C/89/2014-53 zo dňa 09.10.2014 súd zaviazal žalovaného a dcéru žalobcu povinnosťou zaplatiť
žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 3.487,86 €, vo zvyšku, t.j. v časti o zaplatenie sumy 1.775,04 €

žalobu zamietol, v časti o zaplatenie sumy 1.395,- € konanie zastavil a žiadnemu z účastníkov nepriznal
právo na náhradu trov konania. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 15.11.2014.

(6) Z konečného vyúčtovania exekučného konania predloženého súdu žalovaným zo dňa 15.01.2017
vyplýva, že žalobca ako oprávnený viedol proti žalovanému ako povinnému exekúciu u súdneho

exekútora JUDr. Petra Klimenta pod sp. zn. EX 143/2015 za účelom vymoženia pohľadávky vo výške
3487,86€.Zkonečnéhovyúčtovaniaexekúcievyplýva,ževtejtoexekúciibolaodžalovanéhovprospech
žalobcu ako oprávneného vymožená suma 3487,86 € priznaná právoplatným rozsudkom v konaní sp.
zn. 3C/89/2014. Okrem toho boli od žalovaného vymožené trovy exekúcie oprávneného v sume 164,42
€, odmena exekútora 731 €, náhrada hotových výdavkov 112,83 € a DPH 162,54 € teda celkom suma

4658,65 € ( 3487,86 + 164,42 + 731 + 112,83 + 162,54 ).

(7) Dňa 03.11.2014 žalobca, žalovaný a dcéra žalobcu uzatvorili dohodu o urovnaní, v ktorej sa dohodli,
že sumu 1.775,04 €, ktorú je ešte potrebné uhradiť na zaplatenie celkovej dlžnej sumy 5262,90 €
( 6657,90 - 1395 = 5262,90 ) účastníci 2 a 3 tejto dohody uznávajú čo do výšky a základu a zaväzujú

sa ju zaplatiť žalobcovi tak, že žalovaný bude mesačne poukazovať na účet žalobcu sumu 150,- € a
jeho bývalá manželka, dcéra žalobcu bude na účet žalobcu poukazovať mesačne sumu 43,77 € a to s
účinnosťou od prvého mesiaca nasledujúceho po mesiaci , v ktorom bola táto dohoda podpísaná pričom
splatnosť mesačnej splátky končí posledným dňom v mesiaci, kedy splátka má byť poukázaná a to až
do úplného zaplatenia splátok. Výška mesačnej splátka v prospech žalobcu bola spolu 193,77 €. Podľa

dohody o urovnaní mal žalovaný zaplatiť celkom 9 x po 150,- €, čo je suma 1.350,- € a dcéra žalobcu 9 x
po 43,77 €, čo je 393,93 €. To je spolu suma 1.743,93 € a rozdiel do sumy 1.775,04 € predstavuje 31,11
€ ( 1775,04 - 1743,93 ). Z tejto sumy mal podľa pomeru platieb zaplatiť žalovaný 3, t.j. 23,33 € a zvyšok
dcéra žalobcu. Spolu teda podľa dohody o urovnaní mal žalovaný zaplatiť žalobcovi sumu 1.350,- €
a 23,33 €, čo spolu predstavuje sumu 1.373,33 €. Podľa čl. III. dohody sa žalovaný a dcéra žalobcu

zaviazali rovnakým dielom zaplatiť žalobcovi na jeho účet , tak ako je to uvedené v čl. I tejto dohody
sumu 430,51 €, ktorá predstavovala trovy konania žalobcu v súdnom konaní sp. zn. 3C/89/2014. Túto
časť dohody podľa vyjadrenia žalobcu plní len jeho dcéra, žalovaný svoju časť dohody neplní. Žalobca
k 14.11.2016 uhradil vo vzťahu k VUB a.s. celý zostatok úveru , ktorý si zobral v prospech žalovaného
a jeho dcéry.

(8) Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu.Plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu , ktorý odpadol , ako aj
majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

(9) Podľa 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor
koho sa získal ak toho na úkor koho sa získal nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

(10) Podľa § 585 ods. 1 až 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „Občiansky

zákonník“) dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné alebo pochybné.
Dohoda, ktorou majú byť medzi účastníkmi upravené všetky práva, sa netýka práv, na ktoré účastník
nemohol pomýšľať. Ak bol doterajší záväzok zriadený písomnou formou, musí sa dohoda o urovnaní
uzavrieť písomne: to isté platí, ak sa dohoda týka premlčaného záväzku. Doterajší záväzok je nahradený
záväzkom, ktorý vyplýva z urovnania.

(11) Podľa § 586 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka omyl o tom, čo je medzi stranami sporné alebo
pochybné, nespôsobuje neplatnosť dohody o urovnaní. Ak však omyl bol vyvolaný ľsťou jednej strany,
môže sa druhá strana neplatnosti dovolať. Urovnanie dojednané dobromyseľne nestráca platnosť ani v
prípade, že dodatočne vyjde najavo, že niektorá zo strán dohodnuté právo v čase dojednania urovnania
nemala.

( 12) Podľa § 511 ods. 1 , ods. 3 Občianskeho zákonníka , ak právnym predpisom alebo rozhodnutím
súdu je ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté alebo ak to vyplýva z povahy plnenia, že viac dlžníkov
má tomu istému veriteľovi splniť dlh spoločne a nerozdielne , je veriteľ oprávnený požadovať plnenie
od ktoréhokoľvek z nich. Ak dlh splní jeden dlžník , povinnosť ostatných zanikne. Ak dlžník v rozsahu

uplatneného nároku dlh sám splnil , je oprávnený požadovať náhradu od ostatných podľa ich podielov.
Pokiaľ nemôže niektorý z dlžníkov svoj podiel splniť, rozvrhne sa tento podiel rovnakým dielom na
všetkých ostatných.

(13) Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

(14) Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú

niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z. z.) výška
úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej
centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

(15) Súd na podklade výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení, dospel k záveru, že

žaloba žalobcu je podaná dôvodne ale nie v celom rozsahu. Vychádzal z toho, že z vykonaného
dokazovania vyplýva a medzi stranami sporu nie je sporné, že žalobca uzavrel s veriteľom VÚB a.s.
zmluvu o úvere, na podklade ktorej čerpal úver v sume 11.190,- €. So žalovaným a dcérou žalobcu,
ktorí boli v tom čase manželia, sa dohodol, že peniaze z úveru im poskytne v plnej výške s tým, že oni
budú mať povinnosť platiť na jeho účet mesačné splátky úveru tak, ako bol žalobca povinný ich platiť

svojmu veriteľovi, t.j. v sume 193,77 € mesačne. Rozsudkom zo dňa 09.10.2014, č.k. 3C/89/2014-53
súd v konaní o žalobe žalobcu podanej proti žalovanému a dcére žalobcu, o zaplatenie sumy 6657,90
€ , zaviazal žalovaného a dcéru žalobcu povinnosťou zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu
3.487,86 €, v časti o zaplatenie sumy 1.775,04 € žalobu zamietol z dôvodu, že v tejto časti pohľadávka
žalobcu ešte nebola splatná a v časti o zaplatenie sumy 1395 € konanie zastavil (3487,86 + 1775,04 +

1395 = 6657,90) . Dňa 03.11.2014 žalobca, žalovaný a dcéra žalobcu uzatvorili dohodu o urovnaní, v
ktorej sa dohodli, že sumu 1.775,04 € ( nezaplatenú časť dlhu, o ktorej nebolo rozhodnuté ) žalovaný
a dcéra žalobcu zaplatia v mesačných splátkach tak, že žalovaný bude poukazovať na účet žalobcu
mesačne sumu 150,- € a dcéra žalobcu mu bude mesačne poukazovať sumu 43,77 € s účinnosťou od
prvého mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola táto dohoda podpísaná a to až do úplného

zaplatenia splátok. Žalovaný mal teda zaplatiť celkom 9 splátok po 150,- €, čo je 1.350,- € a dcéra
žalobcu mala zaplatiť 9 splátok po 43,77 €, čo je spolu suma 393,93 €. Tieto splátky predstavujú spolu
sumu 1.743,93 € a rozdiel do sumy 1.775,04 € , ktorý predstavuje 31,11 € mal podľa pomeru platieb
zaplatiť žalovaný v 3, t.j. v sume 23,33 € a zvyšok dcéra žalobcu. Žalovaný sa podľa dohody o urovnanízaviazal zaplatiť žalobcovi zo zvyšku dlžnej sumy 1775,04 € sumu 1.373,33 €, ktorú mu napriek dohode
o urovnaní doteraz nezaplatil. Žalobca pritom výpisom z účtu vo VUB a.s. preukázal, že k 14.11.2016 bol
úver v celom rozsahu splatený. Vzhľadom na to, že žalovaný sa v dohode o urovnaní zaviazal zaplatiť

žalobcovi zo zostatku dlžnej sumy 1775,04 € sumu 1373,33 € a túto sumu žalobcovi doteraz neuhradil,
súd rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 1373,33 €.

(16) Žalovaný sa nesplnením peňažného záväzku dostal do omeškania. Žalobcovi vznikol nárok na úrok

z omeškania, ktorý mu súd priznal vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.373,33 € od 12.10.2015 (odo
dňa podania žaloby a nie odo dňa 01.01.2015, nakoľko z dohody o urovnaní nevyplýva, že by sa ku
dňu 01.01.2015 stal splatným celý dlh) do zaplatenia, pričom výška úroku bola v zmysle § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. určená podľa základnej úrokovej
sadzby Európskej centrálnej banky, zvýšenej o 5 percentuálnych bodov.

(17) Súd žalobu zamietol v časti, v ktorej sa žalobca od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 322,88
€ ( 1696,21 - 1373,33 = 322,88). V dohode o urovnaní sa žalobca, žalovaný a dcéra žalobcu dohodli,
že žalovaný a dcéra žalobcu nahradia žalobcovi trovy právneho zastúpenia nepriznané v konaní
vedenom na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/89/2014 právoplatným rozsudkom. Podstatou urovnania
je odstránenie právnej neistoty medzi účastníkmi záväzkového právneho vzťahu, ktorá vyplýva zo

spornosti a pochybnosti ich práv a tým aj ich povinností a nahradenie doterajšieho sporného záväzku
novým, týchto nedostatkov zbaveným záväzkom. Aj keď urovnaním vzniká nový záväzok, tento nový
záväzok nahrádza pôvodný záväzok. Nový záväzok nevzniká samotným urovnaním ale nahrádza
pôvodný záväzok, teda k urovnaniu môže dôjsť len vtedy, ak medzi určitými subjektmi už predtým
existoval záväzok, ktorý sa stal medzi nimi sporným alebo pochybným. V rozsudku zo dňa 09.10.2014,

č.k. 3C/89/2014-53 súd rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania v
sume 430,51 €. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 15.11.2014. Z tejto skutočnosti vyplýva, že
v čase uzatvorenia dohody o urovnaní medzi žalobcom, žalovaným a dcérou žalobcu neexistoval sporný
záväzok žalovaného a dcéry žalobcu v sume 430,51 € predstavujúci trovy právneho zastúpenia v konaní
vedenom na Okresnom súde Partizánske pod sp. zn. 3C/89/2014. Dohodou o urovnaní teda nemohlo

dôjsť k urovnaniu tohto záväzku. Z obsahu ustanovenia § 585 OZ vyplýva , že dohoda, ktorou majú byť
medzi účastníkmi upravené všetky práva sa netýka práv , na ktoré účastník nemohol pomýšľať. V tomto
prípade , ak bolo dňa 09.10.2014 rozhodnuté, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu
trov konania , tak takýto záväzok v čase uzavretia dohody o urovnaní neexistoval a ani nenahrádzal
pôvodný záväzok, ktorý by bolo potrebné vyriešiť dohodou o urovnaní. Súd preto v tejto časti , v časti o

zaplatenie sumy 322,88 € nepovažoval žalobu žalobcu proti žalovanému za dôvodnú a preto žalobu
v tejto časti zamietol.

(18) Súd pri rozhodnutí nemohol prihliadnuť na tvrdenia a obranu žalovaného , že sumu priznanú
žalobcovi právoplatným rozsudkom vo výške 3487,86 € zaplatil len on sám a preto nech sumu 1696,21 €

zaplatí žalobcovi jeho dcéra, jeho bývalá manželka. Vychádzal z toho, že medzi žalobcom, žalovaným
a jeho bývalou manželkou vznikol právny vzťah, predmetom ktorého bolo poskytnutie sumy 11 190 €
z úveru zo strany žalobcu žalovanému a jeho manželke s tým, že oni mu túto sumu za dohodnutých
podmienok vrátia. Časť sumy zaplatili (vrátili ) žalobcovi za trvania manželstva. Zo sumy 6657,90 €
bola suma 1395 € zaplatená po začatí konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 3C/89/2014

a v tejto časti bolo preto konanie zastavené. Časť z dlžnej sumy 6657,90 € bola žalobcovi priznaná
právoplatným rozsudkom tak, že žalovaný a jeho bývalá manželka boli zaviazaní zaplatiť žalobcovi
spoločne a nerozdielne sumu 3487,86 € a časť dlžnej sumy 1775,04 € bola predmetom dohody o
urovnaní. Žalobca si sumu 3487,86 € priznanú právoplatným rozsudkom v súlade s ust. § 511 ods. 1 OZ
vymoholvexekučnomkonaníodžalovaného,keďžesplneniepovinnosti,ktorúmajúsplniťviacerídlžníci

spoločne a nerozdielne mohol požadovať od ktoréhokoľvek z dlžníkov. Dlh žalovaného a jeho bývalej
manželky voči žalobcovi tým, že žalovaný dlh splnil, zanikol v rozsahu 3487,86 €, z čoho vyplýva, že
zanikol dlh nielen žalovaného ale aj jeho bývalej manželky. Keď žalovaný zaplatil sumu 3487,86 € sám,
hoci na jej zaplatenie boli právoplatným rozsudkom zaviazaní obaja teda on i jeho bývalá manželka, má
žalovaný podľa § 511 ods. 3 OZ nárok požadovať náhradu od svojej bývalej manželky. Tu však ide

už o právny vzťah medzi dvomi dlžníkmi , ktorí mali povinnosť dlh zaplatiť spoločne a nerozdielne a
zaplatil ho len jeden z nich. Ide o vzájomný právny vzťah medzi žalovaným a jeho bývalou manželkou
ako bývalými manželmi a nie o právny vzťah k žalobcovi.(19) Okrem toho predmetom tohto konania bolo zaplatenie časti sumy 1775,04 € a časti trov konania ,
nie zaplatenie sumy 3487,86 €, pretože o tejto už bolo právoplatne rozhodnuté a bola aj v exekučnom
konaní vymožená. Sumu 1696,21 € (1373,33 +322,88) sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi v tejto

výške v dohode o urovnaní s tým, že zvyšok sumy 1775,04 € a zvyšok trov konania sa zaviazala
zaplatiť žalobcovi jeho bývalá manželka. To, že žalovaný zaplatil podiel zo sumy 3487,86 € pripadajúci
na jeho bývalú manželku sa týka právneho vzťahu , ktorý je medzi ním a jeho bývalou manželkou a je
otázkou ich vzájomného vyporiadania. Táto skutočnosť, že žalovaný zaplatil podiel zo sumy 3487,86 € /
pripadajúci na jeho bývalú manželku/ však nemá vplyv na právny vzťah medzi žalobcom, žalovaným a

dcérou žalobcu /nemá vplyv na to, že žalovaný a jeho bývalá manželka majú povinnosť vrátiť žalobcovi
celý dlh, teda aj sumu 1775,04 €/. Je nesporné, že žalobca sumu 1775,04 € zaplatil a že táto suma bola
použitá žalovaným a jeho bývalou manželkou. Žalobca sa tak oprávnene domáha zaplatenia časti sumy
1775,04 € vo výške 1393,33 € podľa dohody o urovnaní od žalovaného, pretože z dohody o urovnaní
jednoznačne vyplýva, že žalovaný sa túto sumu zaviazal žalobcovi zaplatiť.

(20) Podľa § 232 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP") ak súd
uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie
je ustanovené inak.

(21) Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže

v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

(22) Súd pri rozhodnutí zohľadnil ekonomickú a sociálnu situáciu žalovaného, najmä skutočnosť, že
má dlh na výživnom na maloleté deti, za čo bol aj trestným rozkazom Okresného súdu Trenčín zo dňa
26.10.2016, sp.zn. 2T/122/2016 odsúdený za prečin zanedbania povinnej výživy a že má dom v dražbe.

Z týchto dôvodov sú určil na plnenie dlhšiu lehotu a to lehotu troch mesiacov od právoplatnosti.

(23) Podľa § 255 ods. 1, ods. 2 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

(24) Podľa § 262 ods. 1, ods. 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

(25) Týmto rozhodnutím sa konanie končí, preto súd rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania.
Žalobca sa žalobou domáhal zaplatenia sumy 1.696,21 € (100 %), súd mu priznal sumu 1.373,33 € , čo
predstavuje 80,96 % z predmetu konania v tejto časti bol úspešný žalobca a vo zvyšnej časti 322,88
€ , ktorá predstavuje 19,04 % bol žalobca neúspešný. Žalobca bol potom úspešný vo veci v rozsahu

61,92 % a preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 61,92 % (80,96 % - 19,04
%). O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, v dvoch vyhotoveniach (§ 355 ods. 1, § 362 ods.
1 prvej vety CSP). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v
podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje
a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a abykaždý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.