Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 4P/1/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816200403
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Chmelanová

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816200403.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudcom JUDr. Ľubicou Chmelanovou vo veci starostlivosti súdu o

maloletého:Y.F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a
rodinyvPrievidzi,OdborsociálnychvecíarodinyPrievidza,dieťarodičov:matka:I.F.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom B., V. č. XXXX/X, občan SR, otec: A. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B., V. č. XXXX/X,
naposledy trvale bytom V. B., U stadionu č. XXX, G. republika, o zverenie do osobnej starostlivosti a
určenie výživného, takto

r o z h o d o l :

Q. malol. P., nar. XX.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude mal. dieťa
zastupovať a spravovať jeho majetok v bežných veciach.

Otec je p o v i n n ý prispievať na výživu malol. P., nar. XX.XX.XXXX sumou 150,- eur mesačne,
počnúc dňom 14.01.2016, ktoré výživné je povinný platiť k rukám matky najneskôr do 10. dňa v mesiaci,
mesačne vždy vopred.

Zročné výživné za obdobie od 14.01.2016 do 31.01.2017 vo výške 1.887,12 eur súd p o v o ľ u j
e otcovi vyrovnať v 50,- eur mesačných splátkach, pričom prvá splátka je splatná 10. dňa v mesiaci

nasledujúcom po právoplatnosti tohto rozhodnutia a ďalšie splátky do 10. dňa príslušného mesiaca až
do úplného vyrovnania pod následkom zročnosti celého plnenia v prípade omeškania s plnením jednej
splátky.

Súd návrh matky čo do zvyšku z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka návrhom podaným dňa 14.01.2016 žiadala zveriť mal. P. do svojej osobnej starostlivosti a otca

zaviazať platením výživného vo výške mesačne od 01.01.2013. Návrh odôvodnila tým, že mal. P. sa
jej narodil ako slobodnej matke. S otcom maloletého žili spolu do piatich rokov veku maloletého syna.
Keďže sa otec maloletého správal nezodpovedne, zo spoločnej domácnosti ho vyhodila. Otec dieťaťa
bol naposledy s maloletým P. pred dvoma rokmi, o syna sa vôbec nezaujíma. Ona býva v rodinnom
dome svojich rodičov, je zamestnaná. Maloletý je žiakom základnej školy. V čase, keď otec maloletého
opustil spoločnú domácnosť, dohodli sa, že jej bude na potreby syna platiť. Za synom však prišiel len
párkrát a dal mu len minimálne sumy na neho. Čakala, že sa riadne zamestná a výživné bude posielať.

Keďže dohodu nedodržal, žiada výživné určiť spätne tri roky.2. Otec sa k návrhu nevyjadril, návrh a predvolanie na pojednávanie mu boli doručené postupom podľa
§116 ods. 2, 3 CSP. Na pojednávanie sa nedostavil. Súd rozhodol, že pojednávanie sa bude konať v
neprítomnosti otca.

3. Kolízny opatrovník navrhol zveriť maloletého do starostlivosti matky, navrhovanú výšku výživného
matkou považoval za primeranú vzhľadom na vek a potreby maloletého.

4. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, oboznámením sa s rodným listom maloletého,

správami o zárobkových pomeroch matky, správou kolízneho opatrovníka z prešetrenia rodinných
pomerov zo dňa 18.3.2016, výpisom zo ŽR, oznámením ÚPSVaR Prievidza, správou bývalého
zamestnávateľa otca, na základe čoho zistil tento stav:

5. Podľa rodného listu maloletého JX. ZF., je jeho matkou I. F., nar. XX.XX.XXXX a otcom A. F., nar.
XX.XX.XXXX.

6. Z výsluchu matky bolo zistené, že je slobodnou matkou, spolužitie s otcom maloletého ukončila vo
veku piatich rokov maloletého Jakuba. V čase rozchodu sa s otcom dieťaťa dohodli, že bude platiť na
jeho výživu. Od rozchodu do obdobia spred dvoch rokov bol otec za maloletým dvakrát, dal jej 100,- eur
a neskôr 80,- eur. Posledné dva roky už otec za maloletým nebol, na otca nemá žiaden kontakt posledné

dva roky. Finančne jej pomáhali rodičia. Podanie návrhu s odstupom času odôvodnila tým, že nevedela,
ako má vec vybavovať a za kým ísť. K svojim pomerom uviedla, že má príjem len zo zamestnania,
vyživovaciu povinnosť len k maloletému P., vlastní motorové vozidlo Suzuki Swift, rok výroby 2006.
Rodičom prispieva na stravu a bývanie 150,- eur mesačne. Jej priateľ pracuje a má príjem okolo 700,-
eur mesačne. Náklady na bývanie v rodinnom dome sú okolo 300,- eur mesačne. Maloletý P. je žiakom

piateho ročníka základnej školy, výdavky na športové oblečenie a obuv sú 50-70 eur ročne. Podľa udania
matky je otec vyučený elektrikár, v minulosti vykonával murárske práce, dokázal si zarobiť 10.000,- Sk -
12.000,- Sk. V čase spolužitia nemal žiaden majetok, údajne má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu
staršiemu o štyri roky od maloletého H.. Otec posledné tri roky pred podaním návrhu neprispel na výživu
maloletéhoXX,-žiadnousumou.Matkadoplnila,žemaloletýjemedzičasomžiakomšiestehoročníkaZŠ,

od začiatku tohto školského roku prestal navštevovať krúžok hádzanej. Navštevuje fotografický krúžok
s výdavkami 65,- eur ročne.

7. Podľa správy zamestnávateľa matky mala matka príjem v období od marca 2015 do februára 2016 v
priemere 400,97 eur netto spolu s daňovým bonusom vo výške 21,41 eur mesačne a v období od marca

2016 do novembra 2016 v priemere vo výške 449,33 eur netto.

8. K pomerom otca súd zistil, že podľa zistenia polície Českej republiky sa otec na adrese svojho
trvalého bydliska V. B., U stadionu č. XXX nezdržuje a jeho súčasný pobyt nie je polícii ČR známy. Podľa
oznámenia spoločnosti EvoBus Česká republika s.r.o. so sídlom O., v tejto spoločnosti otec pracoval

do 25.02.2015, v súčasnosti nie je ich zamestnancom. Zamestnaný v ich spoločnosti bol ako zvárač od
05.11.2014 do 25.02.2015, pracovný pomer bol skončený zamestnávateľom v skúšobnej dobe, pretože
otec prestal chodiť do zamestnania bez akéhokoľvek ospravedlnenia. V čase tohto zamestnania mal
otec príjem v mesiaci november 2014 vo výške 24.428,- Kč, v decembri 2014 vo výške 20.883,- Kč,
v januári 2015 vo výške 12.598,- Kč a vo februári 2015 vo výške 3.334,- Kč. Jeho priemerný zárobok

bol 19.303,- Kč. Otec nevlastní na území SR žiaden nehnuteľný majetok. V Živnostenskom registri SR
nemá žiaden záznam. Nie je evidovaný ako nezamestnaný.

9. Zo správy kolízneho opatrovníka z 18.03.2016 vyplýva, že maloletý býva v spoločnej domácnosti s
matkou a s jej priateľom X. V., starou matkou zo strany matky I. F. a starým otcom zo strany matky I.

F. a bratom matky J. F.. Obývajú päťizbový poschodový rodinný dom, ktorý je vo vlastníctve starých
rodičov zo strany matky. Maloletý P. má svoju detskú izbu. Matka s priateľom majú k dispozícii ďalšiu
samostatnú miestnosť. Matka finančne prispieva rodičom na náklady spojené s bývaním vo výške
150,- eur mesačne. Maloletý je žiakom základnej školy, vstupné výdavky na začiatku školského roka
boli 40,- eur. Maloletý navštevuje krúžok hádzanej s nákladmi 15,- eur mesačne. S návštevou tohto

krúžku sú spojené náklady na zakupovanie športového oblečenia, športovej obuvi a lôpt. Zdravotný stav
maloletého je dobrý. K spolužitiu s otcom maloletého sa matka vyjadrila tak, že s otcom dieťaťa nežijú
šesť rokov v spoločnej domácnosti, otec mal problémy s alkoholom, preto vzťah s ním ukončila a otec
musel opustiť spoločnú domácnosť. Prešetrením rodinných pomerov kolízny opatrovník nezistil žiadnenedostatky v starostlivosti o maloletého zo strany matky, maloletý XX. Podľamá v domácnosti matky
vytvorené vhodné podmienky pre svoj zdravý fyzický a psychický vývin.

10.Podľa§36ods.1Zákonaorodine,rodičiamaloletéhodieťaťa,ktoríspolunežijú,môžusakedykoľvek
dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez
návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté
dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, § 25 a 26 sa použijú primerane.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa ma právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

14. Matka i mal. XX. Po sú občanmi SR. Otec dieťaťa je občanom Českej republiky. Slovenská republika
a Česká republika uzatvorili dvojstrannú Zmluvu medzi Slovenskou republikou a Českou republikou o
právnej pomoci poskytovanej justičnými orgánmi o úprave niektorých právnych vzťahov v občianskych
a trestných veciach so Záverečným protokolom (z 29.10.1992, oznámenie č. 193/1993 Z.z.). Podľa Čl.
I. práv veta na konanie o právnych vzťahoch medzi rodičmi a deťmi je daná právomoc súdu zmluvnej

strany, na území ktorej má dieťa bydlisko v čase začatia. konania. Na základe tejto zmluvnej úpravy si
tunajší súd založil v tejto veci svoju právomoc.

15. Po zhodnotení výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že vzhľadom na to, že rodičia mal.
Jakuba spolu nežijú a nedohodli sa na úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností, je potrebné

upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností.

16. Mal. K.e od rozchodu rodičov (vo veku jeho 5 rokov) až doteraz v starostlivosti matky. Otec sa o mal.
P. nezaujíma, naposledy bol za ním pred dvoma rokmi. Kolízny opatrovník v starostlivosti matky nezistil

žiadne nedostatky. Na základe návrhu matky, stanoviska kolízneho opatrovníka a zistených skutočností,
ktoré nebránia matke starať sa osobne i naďalej o mal. P., súd zveril mal. P. do osobnej starostlivosti
matky. Takéto rozhodnutie je aj v záujme maloletého P.

17. O vyživovacej povinnosti otca k mal. P. súd rozhodol podľa § 62, § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

Určené výživné zodpovedá zákonnej úprave o výživnom, t.j., že obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§62 ods. 2 Zákona o rodine),
a že pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine). Matka má príjem len zo
zamestnania vo výške 400,97 eur netto, resp. vo výške 449,33 eur netto, je poberateľkou prídavku na

dieťa a daňového bonusu vo výške 21,41 eur mesačne. Má vyživovaciu povinnosť len k maloletému P.,
vlastní motorové vozidlo Suzuki Swift, rok výroby 2006. Rodičom prispieva na stravu a bývanie 150,- eur
mesačne. Zo svojho príjmu zabezpečuje nielen základné potreby pre seba i mal. P. - bývanie a stravu,
ale aj ostatné ňou uvedené potreby maloletého. Mal. P. zabezpečuje starostlivosť bez akejkoľvek pomoci
zo strany otca dieťaťa. Maloletý P. je žiakom šiesteho ročníka základnej školy, v minulom školskom roku

mal výdavky na športové oblečenie a obuv 50-70 eur ročne. V tomto školskom roku prestal navštevovať
krúžok hádzanej, navštevuje však fotografický krúžok s výdavkami 65,- eur ročne. V konaní nebol
zistené, či otec je alebo nie je zamestnaný. Podľa udania matky je otec vyučený elektrikár, v minulosti
vykonával murárske práce, dokázal si zarobiť 10.000,- Sk - 12.000,- Sk mesačne. V čase ich spolužitia
nemal žiaden majetok, zrejme má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k dieťaťu staršiemu o štyri roky od

maloletého P.. Podľa oznámenia bývalého zamestnávateľa otca spoločnosti EvoBus Česká republika
s.r.o. so sídlom Holýšov, otec pracoval v tejto spoločnosti ako zvárač od 05.11.2014 do 25.02.2015,
pracovný pomer bol skončený zamestnávateľom v skúšobnej dobe, pretože otec prestal chodiť do
zamestnania bez akéhokoľvek ospravedlnenia. V čase tohto zamestnania mal otec príjem v mesiacinovember 2014 vo výške 24.428,- Kč, v decembri 2014 vo výške 20.883,- Kč, v januári 2015 vo výške
12.598,- Kč a vo februári 2015 vo výške 3.334,- Kč. Jeho priemerný zárobok bol 19.303,- Kč (714,37
eur). Otec nevlastní na území SR žiaden nehnuteľný majetok. V Živnostenskom registri SR nemá žiaden

záznam. Nie je evidovaný ako nezamestnaný. V konaní nebolo zistené, že by tu boli objektívne dôvody,
ktoré by bránili otcovi zamestnať sa a pracovať. Súd preto pri určení výživného vychádzal nielen z
odôvodnenýchpotriebmal.Jakuba,alevzmysle§75ods.1Zákonaorodineajzoschopnostíamožností
otca,zpotencionálnehopríjmuotca,ktorýjeschopnýdosahovaťvzamestnaní.Súdzatakýtopríjemotca
považuje príjem najmenej vo výške 19.303,- Kč mesačne, ktorý otec dosahoval v spoločnosti EvoBus

Česká republika s.r.o.. O zamestnanie v tejto spoločnosti sa otec pripravil sám, keď pracovný pomer
s ním bol skončený zamestnávateľom v skúšobnej dobe pre absencie v práci. Súdom určená výška
výživného zodpovedá odôvodneným potrebám mal. Jakuba vzhľadom na jeho vek, potreby a zdravotný
stav.

18. Súd priznal výživné počnúc dňom 14.1.2016, t.j. odo dňa podania návrhu, a nie podľa návrhu matky

spätne tri roky pred podaním návrhu.

19. Podľa § 77 právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho
konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania,
ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. Právna úprava, podľa ktorej výživné pre maloleté dieťa možno priznať spätne len, ak sú na to dôvody
hodné osobitného zreteľa, znamená, že od oprávneného sa vyžaduje zodpovedný a včasný prístup pri
riešení neplnenia vyživovacej povinnosti povinným v podobe podania návrhu na určenie výživného bez
zbytočného odkladu. Matka podanie návrhu s odstupom času odôvodnila tým, že nevedela, ako má vec

vybavovať a za kým ísť. Potvrdila, že otec posledné tri roky pred podaním návrhu neprispel na výživu
maloletého Jakuba žiadnou sumou. Matka riadne a presvedčivo nezdôvodnila, prečo žiada určiť výživné
spätne a nepreukázala existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa na rozhodnutie o výživnom za
obdobie pred podaním návrhu o určenie výživného. Podľa názoru súdu matke nič nebránilo podať návrh
na určenie výživného skôr, keď z vyjadrenia matky vyplýva, že spolužitie s otcom maloletého ukončila

vo veku piatich rokov maloletého XXX,-, t.j. pred šiestimi rokmi. Aj keď sa v čase rozchodu s otcom
dieťaťa dohodli, že otec bude platiť na výživu dieťaťa, otec od rozchodu do obdobia spred dvoch rokov
bol za maloletým len dvakrát a matke dal na výživu len 100,- eur a neskôr 80,- eur. Posledné dva roky
už otec za maloletým nebol a posledné tri roky pred podaním návrhu neprispel na výživu maloletého
JXX.X.XXXXžiadnou sumou. Faktom je, že otec si k mal. dieťaťu dlhodobo neplní vyživovaciu povinnosť,

maloletý P. je starší od rozchodu rodičov o 6 rokov, napriek tomu matka podala návrh na úpravu výkonu
práv a povinností rodičov k mal. dieťaťu až v januári 2016. Matka z doterajšieho správania otca mohla
predvídať a usúdiť, že otec si nebude riadne plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletému. Keďže v
tomto prípade nie sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa na určenie výživného spätne pred podaním
návrhu, súd rozhodol o povinnosti otca prispievať na výživu mal. detí až do dňa podania návrhu, t.j. od

14.1.2016 a návrh matky na určenie výživného spätne tri roky pred podaním návrhu zamietol.

21. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie a vo výške uvedenej vo výroku tohto rozhodnutia súd
povolil otcovi maloletého splácať v splátkach tak ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

22. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 52 CMP.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.