Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Katarína Bartalská
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 28Cb/224/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1114222788
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Bartalská
ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1114222788.12
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Katarínou Bartalskou v právnej veci žalobcu:
SKKS, k.s. so sídlom Námestie Matice slovenskej 4262/23, 018 41 Dubnica nad Váhom, IČO: 36
868 671, správca konkurznej podstaty úpadcu: H.C.K. GROUP, s.r.o. v konkurze so sídlom Weisseho
16/2429, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31 332 269 proti žalovanému: Belsito s.r.o. so sídlom
Karpatská 21, 811 05 Bratislava, IČO: 45 974 543 o zaplatenie sumy 773.884,20 EUR s príslušenstvom
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 773.884,20 EUR s úrokom z omeškania
vo výške 9,00 % ročne zo sumy 773.884,20 EUR od 17.03.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní
od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd priznáva ž a l o b c o v i nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v celom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 07.08.2014 sa žalobca domáhal, aby mu žalovaný zaplatil sumu
773.884,20 EUR spolu s úrokom z omeškania a nahradil trovy konania.
2. Žalobca svoj uplatnený nárok odôvodnil tým, že ako správca konkurznej podstaty úpadcu: H.C.K.
GROUP, s.r.o. v konkurze so sídlom Weisseho 16/2429, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, IČO: 31 332
269 (ďalej aj ako „úpadca“), na ktorého bol vyhlásený konkurz uznesením Okresného súdu Trenčín,
sp. zn. 28K/8/2013 zo dňa 09.07.2013 zistil, že dňa 02.03.2011 uzavrel úpadca ako predávajúci so
žalovaným ako kupujúcim Zmluvu o prevode nehnuteľností - Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti.
3. Žalovaný sa v čl. III Kúpnej zmluvy zaviazal za predmet kúpy zaplatiť kúpnu cenu vo výšku 773.884,20
EUR vrátane DPH so splatnosťou 14 dní odo dňa podpisu zmluvy, t.j. 16.03.2011.
4. Žalovaný si svoju povinnosť zaplatiť kúpnu cenu nesplnil, čím sa dostal do omeškania, v dôsledku
čoho vznikol žalobcovi nárok aj na zaplatenie úrokov z omeškania.
5. Súd nariadil pojednávanie v termínoch 28.09.2015 - 23.01.2017 tak, že žalovaný svoju neúčasť
na pojednávaniach spočiatku ospravedlňoval, avšak na pojednávanie dňa 20.07.2015 sa dostavil. Súd
vykonal dokazovanie výsluchom právnych zástupcov strán sporu a svedka p. Z. takto:
Žalobca na podanom návrhu trval v celom rozsahu. Mal za to, že nebolo sporné, že ku kúpnej zmluve
došlo, taktiež nebolo sporné, že kúpna cena nebola zaplatená, čo vyplýva aj z účtovníctva vedeného
žalovaným. Následné konanie po podaní žaloby vníma skôr ako účelové, spočívajúce v tom, že vúčtovníctve nastala zmena účtovania záväzku, ktorý bol preradený medzi záväzky bankového úveru, čo
však Tatra banka ako financujúca banka poskytujúca úver nepotvrdila. Tatra banka nepotvrdila žiadnu
skutočnosť namietanú v rámci procesnej obrany zo strany žalovaného, v tomto smere súd by nemal
brať do úvahy ani túto jeho obranu. Je teda nesporné, že záväzok existuje, neboli predložené žiadne
relevantné tvrdenia vo vzťahu k zániku tohto záväzku a preto žalobca trval na svojom nároku, tak ako
ho špecifikoval v žalobe a žiadal súd, aby o tejto veci rozhodol.
Žalovaný uviedol, že o danej veci nevie, konateľom sa stal až po nadobudnutí nehnuteľnosti a
predmetnýzáväzokpovažovalzavysporiadaný.K preúčtovaniuzáväzkuzkúpnejcenydošlovdôsledku
zmeny zákonnej úpravy. Ohľadne dokazovania navrhol vypočuť p. Chmáru ako osobu zodpovednú za
účtovníctvo u žalovaného v danom čase prevodu nehnuteľnosti. Zároveň oznámil‚ že štatutárny orgán
dlžníka, teda obaja konatelia, zahynuli v jeden a ten istý deň pri dopravnej nehode.
Svedok E. Z. po poučení odmietol vypovedať v predmetnej právnej veci z dôvodu začatého trestného
stíhania.
6. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: Kúpna zmluva o prevod nehnuteľnosti, List vlastníctva č.
XXXX pre k.ú. F., m.č. L. Y., Účtovná závierka - riadna ku dňu 31.12.2011, 31.12.2013, 31.12.2014,
Zmluva o záložnom práve k nehnuteľnosti, Vysporiadanie záväzku č. 1/2011, Potvrdenie Tatra banky
a.s., informatívne výpisy z obchodného registra strán sporu.
7. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že medzi stranami sporu bol založený záväzkový
vzťah na základe Zmluvy o prevode nehnuteľnosti, z ktorého vyplynul záväzok žalovaného zaplatiť
žalobcovi kúpnu cenu 773.884,20 EUR do 14 dní odo dňa podpisu, ku ktorému došlo 02.03.2011. Z listu
vlastníctva č. XXXX pre k.ú. F. m.č. L. XX.XX.XXXX, je osvedčené, že žalovaný je zapísaný ako vlastník
nehnuteľností: byt č. X na prízemí, č. X na 1. poschodí, č. X na 2. Poschodí a č. X na 3. poschodí na V.
č. XX, XXX XX F., postavený ako bytový dom V. XX, F. na parc. č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria
vo výmere XXX m2, súp. č. XXXX. Z účtovnej závierky riadnej ku dňu 31.12.2011 a ku dňu 31.12.2013
nebolo zrejmé, k akým účtovným operáciám z hľadiska nehnuteľnosti došlo. Z účtovnej závierky za rok
2014 bolo uvedené, že suma rovnajúca sa kúpnej zmluve bola v účtovníctve žalovaného vedená ako
bankový úver. Zo Zmluvy o záložnom práve k nehnuteľnosti bolo zrejmé, že nehnuteľnosť je založená
v prospech Tatra banky, a.s. s dohodnutými podmienkami založenia nehnuteľnosti. Z Vysporiadania
záväzku č. 1/2011 bolo zrejmé, že Belsito s.r.o. pristúpilo k záväzku predávajúceho voči Tatra banke,
a.s. vo výške istiny 773.884,20 EUR. Týmto malo dôjsť k zaplateniu kúpnej ceny. Z Potvrdenia Tatra
banky, a.s. bolo zrejmé, že banka nemá vedomosť o zmluve o prevode nehnuteľností zo žalobcu na
žalovaného a ani neeviduje zmenu v osobe povinného/dlžníka v predmetnom úverovom vzťahu.
Podľa ustanovenia § 132 ods. 1 CSP „V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie
označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich
preukázanie a žalobný návrh.“
Podľa ustanovenia § 182 CSP „Ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby
zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Ak po vyjadrení strán súd
nepovažuje za potrebné vykonať ďalšie dôkazy, uznesením vyhlási dokazovanie za skončené.“
Podľa ustanovenia § 191 CSP „Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a
všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania
najavo.“
Podľa ustanovenia § 192 CSP „Skutočnosť, pre ktorú je v zákone ustanovená domnienka pripúšťajúca
dôkaz opaku, má súd za preukázanú, ak v konaní nevyšiel najavo opak.“
8. Súd posudzoval zistený skutkový stav podľa nasledovných ustanovení zákona:
Podľa ustanovenia § 1 zákona č. 513/1991 Zb. - Obchodný zákonník (ďalej aj ako „ObZ“) „Tento zákon
upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s
podnikaním. Právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoréotázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich
nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa
zásad, na ktorých spočíva tento zákon.“
Podľa ustanovenia § 261 ods. 1,6 ObZ „(1) Táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi
podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich
podnikateľskej činnosti. (6) Zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené
v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa
príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.”
Podľa ustanovenia § 264 ods. 1,2 ObZ „(1) Pri určení práv a povinností zo záväzkového vzťahu sa
prihliada aj na obchodné zvyklosti zachovávané všeobecne v príslušnom obchodnom odvetví, pokiaľ nie
sú v rozpore s obsahom zmluvy alebo so zákonom. (2) Obchodné zvyklosti, na ktoré sa má prihliadať
podľa zmluvy, sa použijú pred tými ustanoveniami tohto zákona, ktoré nemajú donucovaciu povahu.”
Podľa ustanovenia § 533 zákona č. 40/1964 Zb. - Občiansky zákonník (ďalej aj ako “OZ”) „Kto bez
súhlasu dlžníka dohodne písomne s veriteľom, že splní za dlžníka jeho peňažný záväzok, stáva sa
dlžníkom popri pôvodnom dlžníkovi a obaja dlžníci sú zaviazaní spoločne a nerozdielne. Ustanovenie
§ 531 ods. 4 tu platí obdobne.”
Podľa ustanovenia § 534 OZ „Kto sa s dlžníkom dohodne, že splní jeho záväzok voči jeho veriteľovi,
má voči dlžníkovi povinnosť poskytovať plnenie jeho veriteľovi. Veriteľovi z toho však priame právo
nevznikne.”
Podľa ustanovenia § 588 OZ „Z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy
kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu
dohodnutú cenu.“
Podľa ustanovenia § 589 OZ „Cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi
predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.“
Podľa ustanovenia § 591 OZ „Ak nie je dohodnuté inak ani ak to nie je obvyklé, sú účastníci povinní plniť
bez zbytočného odkladu. Predávajúci je oprávnený odovzdanie predmetu kúpy odoprieť, ak kupujúci
nezaplatí cenu včas. Ak sa odosiela predmet kúpy na miesto plnenia alebo určenia, nie je kupujúci
povinný zaplatiť cenu, dokiaľ nemá možnosť si predmet kúpy prezrieť.“
Podľa ustanovenia § 265 ObZ „Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného
styku, nepožíva právnu ochranu.“
Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 ObZ „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej forme .Podľa § 536 ods. 1 Obch. zák., zmluvou o dielo sa zaväzuje
zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie.“
Podľa ustanovenia § 269 ods. 2 ObZ „Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako
typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.“
Podľa ustanovenia § 272 ods. 1 ObZ „Zmluva vyžaduje pre platnosť písomnú formu iba v prípadoch
ustanovených v zákone, alebo keď aspoň jedna strana pri rokovaní o uzavretí zmluvy prejaví vôľu, aby
sa zmluva uzavrela v písomnej forme.“
Podľa ustanovenia § 324 ods. 1 ObZ „Záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.“
Podľa ustanovenia § 340 ods. 1,2 ObZ „(1) Dlžník je povinný záväzok splniť v čase určenom v zmluve.
(2) Ak čas plnenia nie je v zmluve určený, je veriteľ oprávnený požadovať plnenie záväzku ihneď po
uzavretí zmluvy a dlžník je povinný záväzok splniť bez zbytočného odkladu po tom, čo ho veriteľ o
plnenie požiadal.“Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 ObZ „Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to
až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.“
Podľa ustanovenia § 369 ods. 1 ObZ v znení platnom v čase vzniku záväzku „Ak je dlžník v omeškaní
so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z
omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť
úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy
a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa
predpisov občianskeho práva.“
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. „Výška úrokov z omeškania je o 8
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
9. Z vykonaného dokazovania na základe uvedených právnych predpisov a v záujme spravodlivého
rozhodovania súd zvážil okolnosti právneho vzťahu. Súd mal za preukázanú existenciu záväzkového
vzťahu medzi dlžníkom a žalovaným založeného kúpnou zmluvou, pričom do postavenia dlžníka
ako predávajúceho sa dostal žalobca ako správca konkurznej podstaty dlžníka. Nebolo sporné, že k
prevodu vlastníckeho práva k predmetu kúpy došlo, o čom svedčí aj zápis zmeny vlastníka v prospech
žalovaného, vyplývajúci z obsahu listu vlastníctva č. XXXX pre k.ú. L. XXX.XXX,XX F.. Sporným zostal
nárok žalobcu ako predávajúceho na úhradu kúpnej ceny, ktorá bola v kúpnej zmluve dohodnutá vo
výške 773.884,20 EUR, splatná do 14 dní od podpísania kúpnej zmluvy, ako je uvedené v čl. III.
bod 2 kúpnej zmluvy v lehote 14 dní odo dňa podpísania zmluvy, t.j. do 16.03.2011. Súdu v rámci
konania nebolo zo strany žalovaného ako kupujúceho a vlastníka predmetu kúpy preukázané, že
by došlo k zaplateniu, resp. vysporiadaniu kúpnej ceny. Argumentácia žalovaného o vysporiadaní
kúpnej ceny spočívala v pristúpení žalovaného k záväzku dlžníka - predávajúceho vyplývajúceho z
pohľadávky Tatra banky, a.s. v celkovej výške 773.884,20 EUR, ku ktorému mal pristúpiť v súlade s
Dohodou o pristúpení k záväzku, ktorou žalovaný mal prevziať predmetnú pohľadávku dlžníka. Uvedené
prevzatie záväzku žalovaným malo byť vysporiadané plnením v zmysle Zmluvy o prevode vlastníctva
nehnuteľností zo dňa 02.03.2011 a faktúrou s tým súvisiacou č. 01/03/2011 zo dňa 02.03.2011. Súdu
v konaní neboli predložené žiadne dokumenty uvádzané žalovaným na podporu svojho tvrdenia o
vysporiadaní kúpnej ceny. Z účtovnej závierky žalovaného ku dňu 31.12.2014 je osvedčené, že žalovaný
sumu773.884,-EURúčtujeakodlhodobébankovéúverysozápisomvPoznámkachkúčtovnejzávierke,
že žalovaný účtuje o pristúpení záväzku z roku 2011 v roku 2014 z dôvodu, že osoba spracúvajúca
účtovníctvo nemala túto informáciu k dispozícii. Súd uvádza, že žaloba v tejto veci bola podaná dňa
07.08.2014. Následne súd si vyžiadal informáciu z Tatra banky, a.s., ktorá bola veriteľom dlžníka a
ktorá má zriadené záložné právo na predmetných nehnuteľnostiach (predmet kúpy). V odpovedi na
otázku, či má Tatra banka, a.s. vedomosť o uzatvorení Zmluvy o prevode nehnuteľností, resp. či dala
na prevod nehnuteľností súhlas a či eviduje žalovaného spoločnosť Belsito s.r.o. ako dlžníka popri
pôvodnom dlžníkovi, Tatra banka a.s. uviedla, že predmetný súhlas na prevod nehnuteľností z dlžníka
na žalovaného neudelila a neeviduje žalovaného ako dlžníka popri pôvodnom dlžníkovi. Súd má za
to, že uvedeným nebolo potvrdené tvrdenie a obrana žalovaného o vysporiadaní kúpnej ceny. Súd
konštatuje, že žalovaný ako povinný na zaplatenie kúpnej ceny za nehnuteľnosti ako predmet kúpy v
zmysle Zmluvy o prevode nehnuteľností neuniesol dôkazné bremeno tvrdení o vysporiadení kúpnej ceny
pristúpením k záväzku dlžníka ako predávajúceho vyplývajúceho z úverového vzťahu medzi dlžníkom
a Tatra bankou, a.s. a existenciou Dohody o pristúpení k záväzku, ktorá i keď nemusí mať obligatórne
písomnú formu podľa ustanovenia § 534 OZ, nebolo inak preukázané, že takáto dohoda bolo učinená.
Dokazovanie bolo sťažené aj skutočnosťou, že konatelia dlžníka obidvaja zomreli v jeden čas pri
dopravnej nehode a v tom čase konajúci štatutárny orgán odmietol svedeckú výpoveď ako dôkazný
prostriedok. Uvedený skutkový stav však nemôže byť na ťarchu žalobcu, resp. nemôže byť upustené
od preukázania tvrdenia žalovaného. Predbežný právny názor potvrdila aj Tatra banka, a.s., ktorá v
postavení veriteľa, resp. záložného veriteľa nemala vedomosť o prevode vlastníckeho práva k predmetu
záložného práva (nehnuteľnosti), čo v zmysle ustanovenia čl. II. bod 2.3. Zmluvy o záložnom práve k
nehnuteľnému majetku bolo porušenie povinnosti zo strany dlžníka.
10. Keďže žalovaný neuniesol dôkazné bremeno tvrdenia o vysporiadaní kúpnej ceny, ktorej zaplatenie
je predmetom tohto konania, nemohol byť v konaní úspešný. Zároveň bol žalovaný v omeškaní s
úhradoudlžnejsumykúpnejcenymárnymuplynutímjejsplatnosti.Žalobcovivznikolnároknasankciuzanesplnenie si povinnosti zo strany žalovaného, a to na úroky z omeškania. Zmluvné strany si výšku úroku
z omeškania nedohodli, preto súd vychádzal zo zákonom stanovenej výšky, ktorú žalobcovi v celom
rozsahu omeškania žalovaného priznal. V danom prípade je zmyslom a účelom príslušných právnych
predpisov priznanie plnenia žalobcovi v zmysle § 324 ods. 1 ObZ, ktoré súd v tomto prípade mal za
preukázané a nesporné. Po zohľadnení skutkového vzťahu, vykonaných dôkazoch a aplikácii právnych
predpisov súd dospel k záveru, že nárok žalobcu je dôvodný a preto žalobe v celom rozsahu vyhovel.
S poukazom na vyššieuvedené skutočnosti a citované ustanovenia právnych predpisov súd žalobe voči
žalovanému vyhovel v celom rozsahu, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
11. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu
trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí a žalobcovi, ktorý mal
vo veci plný úspech, súd priznal náhradu trov konania potrebných na úspešné uplatňovanie práva proti
žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal. Nárok na náhradu trov konania súd priznal žalobcovi voči
žalovanému v plnom rozsahu. O výške trov konania rozhodne súd v súlade s ustanovením § 262 ods.
2 CSP ako súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Z týchto dôvodov súd rozhodol o trovách konania, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných
náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých
dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v § 365 CSP.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38
zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon
neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.