Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 12CoP/55/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6715213522
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6715213522.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a členov

senátu Mgr. Kataríny Katkovej a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., v právnej veci navrhovateľa H. X.,
nar. XX. XX. XXXX, s trvalým pobytom X. P. XX, XXX XX X., právne zastúpeného advokátkou Mgr.
Katarínou Pastorkovou, so sídlom Skuteckého 6, 974 01 Banská Bystrica, proti odporkyni W. X., nar. XX.
XX. XXXX, s trvalým pobytom X. P. XX, XXX XX X., právne zastúpenej Advokátska kancelária UHAĽ s. r.
o., so sídlom Štefana Moyzesa 9877/43, 960 01 Zvolen, IČO: 47 236 655, v konaní o rozvod manželstva
a úpravu pomerov manželov na čas po rozvode manželstva k maloletej W. X., nar. XX. XX. XXXX a
k maloletému P. X., nar. XX. XX. XXXX, obidvom s trvalým pobytom X. P. XX, XXX XX X., obidvom

zastúpeným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., so sídlom U. U. X, XXX
XX N., o odvolaní navrhovateľa a o odvolaní odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k.
9P/15/2015-412 zo dňa 27. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletej W.
X., nar. XX. XX. XXXX mesačne sumou 300,- Eur a na výživu maloletého P. X., nar. XX. XX. XXXX
mesačne sumou 200,- Eur a povinnosť takto určené výživné splatné na mesiac dopredu poukazovať na
účet matky vždy do 25. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý sa výživné poskytuje, počnúc

dňom právoplatnosti rozsudku (tretí výrok) m e n í tak, že navrhovateľ (otec) je povinný prispievať
na výživu maloletej W. X., nar. XX. XX. XXXX sumou 200,- Eur mesačne a na výživu maloletého P. X.,
nar. XX. XX. XXXX sumou 150,- Eur mesačne, vždy do 20. dňa toho-ktorého mesiaca, počnúc dňom
23. 08. 2016, k rukám odporkyne (matky).

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy
konania, ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia vo výške 759,89 eur do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku (piaty výrok) m e n í tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Zvolen (ďalej len „okresný súd", resp. „súd prvej inštancie") rozsudkom zo dňa 27. 06.
2016 rozviedol manželstvo H. a W. X., uzatvorené dňa XX. XX. XXXX v X., zapísané v knihe manželstiev
Matričného úradu X. vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XX, pod poradovým číslom XX (prvý výrok).
Maloletých W., nar. XX. XX. XXXX a P., nar. XX. XX. XXXX X. na čas po rozvode manželstva zveril
do osobnej starostlivosti matky, ktorá ich bude zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach

(druhý výrok) a otca zaviazal platením výživného na maloletú W. sumou 300,- Eur mesačne a maloletého
P. sumou 200,- Eur mesačne, na účet matky, do 25. dňa mesiaca, ktorý predchádza mesiacu, na ktorý
sa výživné poskytuje, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku (tretí výrok) a styk otca s maloletými deťmineupravil (štvrtý výrok). Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporkyni trovy konania pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia vo výške 759,89 Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok).
1.1 Okresný súd rozviedol manželstvo po zistení hlbokého a trvalého rozvratu vzťahov manželov, keďže

manželstvo neplní všetky svoje funkcie a obnova spolužitia neprichádza do úvahy. Uviedol, že príčina
rozvratu manželstva spočíva predovšetkým v nezáujme navrhovateľa o zotrvanie v manželstve aj v
nezáujme o samotnú odporkyňu, ktorá sa o tomto kroku manžela dozvedela až po doručení návrhu
na rozvod manželstva súdom. Navrhovateľ videl príčiny rozvodu manželstva aj v rozdielnosti pováh
obidvoch manželov, ktorá sa na začiatku manželstva výrazne neprejavovala.

1.2 Zverenie maloletých detí z manželstva pochádzajúcich do osobnej starostlivosti matky, so súhlasom
otca a odporučením kolízneho opatrovníka, odôvodnil okresný súd lepšou vhodnosťou podmienok pre
zabezpečenie ich výchovy s ohľadom na citový, duševný a morálny vývoj. Matka bude maloleté deti
aj zastupovať a spravovať ich majetok. Okresný súd zistil, že medzi rodičmi v zásade nedochádza k
nedorozumeniam v stretávaní sa otca s maloletými deťmi. Rodičia prezentovali, že sa na úprave styku
vedia vzájomne dohodnúť a nežiadali styk otca s deťmi upraviť.

1.3 Pri rozhodovaní o výživnom prihliadal okresný súd na odôvodnené potreby výživou oprávnených
maloletých detí, ako aj na možnosti, schopnosti a majetkové pomery ich rodičov. Zohľadňoval aj osobný
výkon starostlivosti o maloletých matkou a zásadu rovnakej životnej úrovne rodiča a dieťaťa. Právne
svoje rozhodnutie odôvodnil § 62 ods. 1, 2, 3, 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. U maloletej W. súd
prvej inštancie považoval za opodstatnené a v zásade nevyhnutné výdavky v celkovej výške 385,-

Eur mesačne. Zohľadnil mesačné výdavky na bývanie 100,- Eur (ktoré ustálil ako 1/3 zo sumy 300,-
Eur platenej matkou za nájom bytu, v ktorom s maloletými deťmi býva), sumou 30,- Eur mesačne
cestovné spojené s návštevou školy a vzhľadom na vek maloletej považoval za odôvodnenú sumu 11,-
Eur mesačne na telefón. Mesačné výdavky na stravu zohľadnil čiastkou 95,- Eur, z toho 20,- Eur na
stravu v škole. Za odôvodnené mesačné výdavky na obuv a ošatenie považoval čiastku 30,- Eur, na

hygienické potreby 20,- Eur. Akceptoval aj náklady na doučovanie z Y. U. 25,- Eur mesačne a mesačné
poistné v sume 32,- Eur. Maloletá W. navštevovala X. ročník L. a bola vo veku blízkom k veku dospelosti
(XX rokov). K jej zdravotnému stavu okresný súd uviedol, že prekonáva bežné choroby, navštevuje
O. a B. ambulanciu, s čím nemá spojené výdavky. Na tento účel súd v zmysle štatistických zistení
za odôvodnené výdavky považoval priemerne 10,- Eur mesačne a na rekreáciu, kultúru a športové

vyžitie priemerne 30,- Eur mesačne; obidva údaje okresný súd zistil z webovej domény K.. U maloletého
P. okresný súd vychádzal z nevyhnutných výdavkov v celkovej priemernej výške 295,- Eur mesačne,
z toho 100,- Eur na bývanie (určených rovnakým spôsobom ako u maloletej W.), stravu v materskej
škole 25,- Eur mesačne a ostatnú stravu 70,- Eur mesačne, náklady na obuv a ošatenie 30,- Eur
mesačne a na hygienické potreby 20,- Eur mesačne. Na základe publikovaných štatistických zistení

okresný súd vzhľadom na vek maloletého považoval za dôvodné náklady na rekreáciu, kultúru, športové
vyžitie, hračky priemerne 20,- Eur mesačne. Maloletý z dôvodu zvýšenej chorobnosti často navštevuje
E. ambulancie (trpí poruchou X.), čo bolo preukázané potvrdením ošetrujúceho lekára a navštevuje
D. ambulanciu, preto okresný súd v zmysle štatistických zistení ako odôvodnené bežné výdavky na
zdravotnícke potreby považoval sumu priemerne 10,- Eur mesačne, ktorú navýšil o 20,- Eur vzhľadom

na pravidelné nákupy G. na zvýšenie imunity, čo je účelne vynaložený výdavok.
1.4 U matky okresný súd zohľadnil mesačný príjem cca 328,08 Eur získaný za prácu ekonomického
charakteru na 6 hodinový denný pracovný úväzok, aj poberanie rodinných prídavkov na obidve deti 47,-
Eur mesačne a daňového bonusu. V súvislosti so zvýšenou chorobnosťou maloletého P. matka približne
1, 2 týždne každý mesiac pracuje z domu. Rodina pôvodne bývala v rodinnom dome v podielovom

spoluvlastníctve navrhovateľa a jeho brata, z ktorého sa odporkyňa odsťahovala do prenajatého
dvojizbového bytu v X., za ktorý platí nájomné vrátane energií 300,- Eur mesačne; nájomná zmluva
bola uzatvorená na dobu od 01. 03. 2016 do 31. 12. 2016. Dôvodom bolo zhoršenie vzťahov s
matkou navrhovateľa, ktorá v dome býva a odporkyňa popri starostlivosti o dve maloleté deti nemôže
zabezpečovať aj starostlivosť o ňu. Pri odsťahovaní si zobrala časť bytového zariadenia a kuchynského

vybavenia. S hradením mesačných výdavkov matke pomáhajú aj jej rodičia a sestra čiastkou 50,- až
70,- Eur mesačne. O deti sa stará výlučne ona, otec sa s nimi takmer nestretáva. Dňa 14. 12. 2015 jej
bolo vyplatených 935,90 Eur zo životného poistenia. Nevlastní majetok väčšej hodnoty.
1.5 Otec maloletých v čase rozhodovania súdu o rozvode manželstva dosiahol priemerný mesačný
príjem 1.938,74 Eur, do ktorého súd ako faktor určujúci životnú úroveň rodiča zahrnul aj tzv. diéty 200,-

Eur mesačne. Za prenájom bytu v W. W. platil mesačne 350,- Eur vrátane energií, keď uviedol, že
mu je výhodnejšie dochádzať do práce z tohto bytu 3 km, ako 11 km zo X., kde sa nachádza rodinný
dom. Nájomná zmluva bola uzatvorená 01. 02. 2016. Okresný súd tento výdavok neuznal za účelný,
lebo navrhovateľ musí platiť aj výdavky týkajúce sa rodinného domu v jeho spoluvlastníctve v X., vktorom žije aj jeho matka. Za neúčelné považoval aj mesačné platby 60,67 Eur za internet, TV a pevnú
telefónnu linku a 18,15 Eur za káblovú televíziu v tomto rodinnom dome. Rozdiel vo vzdialenosti na
dochádzanie do práce zo X. a z W. W. považoval okresný súd za minimálny. Zohľadnil, že splatnosť

poslednej splátky 57,67 Eur kúpnej ceny tabletu je určená na 15. 05. 2016. Ako nevyhnutný výdavok
okresný súd neakceptoval ani splácanie úverov navrhovateľom. K úveru splácanému vo Q. W., a. s.
po 500,- Eur mesačne (od júna 2016 po 300,- Eur mesačne) súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj
akceptoval tvrdenie navrhovateľa, že z čerpaného úveru 7.000,- Eur požičal kolegovi, tento výdavok nie
je možné uprednostniť pred výživným pre maloleté deti. Zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru z

28.01.2015okresnýsúdzistiljejuzatvoreniemedziveriteľomQ.W.,a.s.anavrhovateľomaodporkyňou
ako dlžníkmi; jej predmetom bolo poskytnutie bezúčelového spotrebného úveru 11.600,- Eur s lehotou
splatnosti 48,- Eur, ktorý bol čerpaný jednorazovo 28. 01. 2015; z nich mal navrhovateľ 7.000,- Eur
požičať kolegovi z práce. Nevysvetlená zostala časová súvislosť zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru C. z 28. 01. 2015 s kúpou bytu svedkyňou P. T., ku ktorej došlo 30. 01. 2015. Svedkyňa na úhradu
celkovej kúpnej ceny za byt čerpala úver 29.700,- Eur, ale suma 3.537,- Eur musela byť podľa zistení

okresného súdu uhradená z iných finančných prostriedkov. Išlo o byt v prevedení holobyt, takže ďalšie
finančné prostriedky museli byť vynaložené na jeho úpravu. Svedkyňa P. T. tento byt zmluvou z 01. 02.
2016 prenajala navrhovateľovi, svojmu W. O. N. F. a potvrdila, že sním mala pred časom intímny pomer,
nie trvalý vzťah. Navrhovateľ uviedol, že tejto osobe zaplatil v marci a apríli 2016 17,99 Eur vstupenku
do posilňovne, lebo mu robila O. S., nakoľko on má zdravotné problémy s O.. Odporkyňa k tejto úverovej

zmluve uviedla, že ju podpísala na parkovisku bez toho, aby videla sumu úveru. Navrhovateľ reagoval
tým, že časť z neho 4.500,- Eur bola určená na preplateniu úveru. Mesačná splátka vrátane poistného
bola určená na 298,52 Eur. Dňa 24. 09. 2015 uzatvoril navrhovateľ ako dlžník zmluvu o spotrebiteľskom
úvere s J. W., a. s., vo výške 5.896,- Eur, ktorý sa zaviazal splácať splátkami vo výške 175,12 Eur
mesačne. Ako výdavok navrhovateľ prezentoval aj spotrebiteľský úver na rekonštrukciu kúpeľne v

rodinnom dome v jeho osobnom vlastníctve vo výške 154,82 Eur, splácanie debetu na kreditnej karte
60,- Eur mesačne a splácanie debetu v celkovej výške 1.000,- Eur splátkami po 200,- Eur mesačne
od februára 2016. Uhrádzal poistné za zodpovednosť za škodu pri výkone povolania 120,- Eur ročne a
mesačné poistné 41,96 Eur mesačne.
1.6 Rozhodnutie o náhrade trov konania (piaty výrok) odôvodnil okresný súd aplikáciou druhej vety §

144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej iba „O. s. p.") prihliadajúc na okolnosti prípadu aj pomery
účastníkov konania. Súd prvej inštancie zdôraznil, že rozvod manželstva, na rozdiel od odporkyne,
inicioval navrhovateľ, keď tiež príčiny rozvratu manželstva súd videl prevažne na strane navrhovateľa.
Z porovnania majetkových pomerov účastníkov jednoznačne vyplýva, že v porovnaní s odporkyňou je
majetkovo lepšie zabezpečený navrhovateľ. Okresný súd preto navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť

trovy konania odporkyni, pozostávajúce z trov právneho zastupovania. Právny zástupca odporkyne si
trovy konania vyčíslil za 12 úkonov právnej služby sumou 6.041,13 Eur vychádzajúc z hodnoty sporu
30.000,-Eur, okresný súd priznal ich náhradu vo výške 759,89 Eur za 9 úkonov právnej služby, keď za
jeden úkon právnej služby poskytnutý v roku 2015 priznal odmenu vo výške 64,53 Eur a za úkon právnej
služby poskytnutý v roku 2016 66,- Eur.

2. Navrhovateľ - otec maloletých detí v zákonnej lehote podal odvolanie voči tretiemu a piatemu výroku
rozsudku. Navrhol, aby odvolací súd určil mesačné výživné na maloletú W. X. sumou 150,- Eur a na
maloletého P. X. sumou 150,- Eur a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo
na ich náhradu.

2.1 V odvolaní otec detí uviedol, že jeho pracovná pozícia je spojená so zvýšenými výdavkami na
ošatenie, nakoľko musí v práci nosiť prevažne obleky. Výdavky na bývanie v rodinnom dome sú
neporovnateľne vyššie ako výdavky na bývanie v byte (vykurovanie, bežné opravy, údržba), preto sa
jeho náklady na bývanie presťahovaním neznížia. V súčasnosti tieto výdavky uhrádza jeho matka, ktorá
v dome žije. Podľa výplatných pások za mesiace marec až júl 2016 došlo k zníženiu čistého mesačného

príjmu otca oproti príjmu, z ktorého vychádzal okresný súd v čase rozhodovania. Za marec 2016 je
jeho čistý príjem 1.550,97 Eur, za apríl 1.352,61 Eur, za máj 1.748,84 Eur, za jún 1.401,69 Eur, za
júl 1.339,49 Eur. Výška jeho príjmu závisí od obchodnej činnosti spoločnosti P. X., s. r. o. Nesúhlasil
s tým, že okresný súd nebral do úvahy splátky úveru 300,- Eur mesačne vo Q. W., a. s., ktorý bol
čerpaný za trvania manželstva, kedy manželia žili v spoločnej domácnosti a manžel nevedel, že dôjde k

rozvodu. Navrhované výživné spoločne s rodinnými prídavkami v dostatočnej miere zabezpečí pokrytie
všetkých odôvodnených potrieb maloletých detí primeraných ich veku. Aj krajský súd v predbežnom
opatrení považoval výživné v takejto výške za dostatočné vzhľadom na osvedčené pomery maloletých
detí. Matka nepreukázala súdom štatisticky určené výdavky na rekreáciu, kultúru a športové vyžitie vpriemere 30,- Eur u maloletej W. a 20,- Eur u maloletého P. a nespochybnila, že otec W. poskytuje
vreckové. Finančné prostriedky na účte matky neodzrkadľujú reálny stav, lebo jej mzda je vyplácaná v
hotovosti. Odporkyňa nepreukázala finančnú výpomoc rodičov a sestry, jej tvrdenie je nedôveryhodné.

Jej matka bola v minulosti na invalidnom dôchodku a posledných X - XX rokov na starobnom dôchodku
rovnako ako jej otec. Jej X. je na materskej dovolenke. K ich príjmom sa odporkyňa vyjadriť nevedela.
Ak by jej rodičia disponovali úsporami, nie je dôvod pre to, aby si jej brat požičiaval peniaze práve od
navrhovateľa s odporkyňou. Dosiahnuté stredoškolské vzdelanie s B. zameraním a práca na pozícii R.
nebránia odporkyni nájsť si lepšie platenú prácu, resp. zamestnať sa na dlhší pracovný čas. Maloletý

P. navštevuje P., ktorá je otvorená do 16.00 hod. V súvislosti s vyplatením sumy 935,90 Eur zo životnej
poistky dňa 14. 12. 2015 odvolateľ podotkol, že od roku 2000 do cca. konca roku 2015 bolo poistné
hradené zo spoločného účtu. Nesúhlasil so zahrnutím diét do jeho príjmu, keď je potrebné prihliadať na
účel tejto náhrady, ktorou je zabezpečenie a krytie potrieb pracovníka pracujúceho mimo svojho bydliska
alebo sídla svojho zamestnávateľa (v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline
sp. zn. 7CoP/101/2012 zo 14. 11. 2012). Okresný súd považoval za opodstatnené výdavky na maloletú

W. priemerne 385,- Eur mesačne a maloletého P. 295,- Eur. Súdom určené výživné presahuje polovicu
preukázaných oprávnených potrieb maloletých detí, čo je v rozpore s tým, že na výživu svojich detí
prispievajú obaja rodičia. Navrhovateľ prispieva maloletým deťom aj nad rámec bežného výživného,
obom platí poistné. Maloletej W. hradí výdavky na telefón a zakupuje jej oblečenie. Otec prejavuje o deti
záujem a v súčasnosti dochádza k pravidelnému styku.

2.2 V súvislosti s rozhodnutím o náhrade trov konania navrhovateľ poukázal na ust. § 52 a 55
Civilného mimosporového poriadku (ďalej aj „CMP") a skutočnosť, že zákon generálne vylučuje nárok
na náhradu trov konania v mimosporových konaniach, teda aj v konaní o rozvod manželstva. Aj §
144 Občianskeho súdneho poriadku umožňoval priznať náhradu trov konania alebo ich časti, len ako
to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov. Pre priznanie náhrady trov konania nie je

postačujúcelenporovnaniemajetkovýchpomerovúčastníkovabezzohľadneniavýdavkovnavrhovateľa
konštatovanie, že je v porovnaní s odporkyňou majetkovo lepšie zabezpečený. Prvostupňový súd za
príčinu rozvratu považoval čiastočne rozdielnosť pováh manželov. Pokiaľ okresný súd poukázal na
porušenie manželskej vernosti, k G. X. malo dôjsť H. po podaní návrhu na rozvod manželstva a rok
a pol po odchode navrhovateľa zo spoločnej domácnosti. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v

Bratislave sp. zn. 6Co/571/2012 z 31. 03. 2014, podľa ktorého ak bol rozvrat manželstva spôsobený
viacerými okolnosťami, z ktorých iba niektoré možno pričítať na ťarchu odporcu, nie je možné priznať
navrhovateľke náhradu trov konania v celom rozsahu. Odvolateľ zdôraznil, že odporkyňa s rozvodom
manželstva súhlasila, preto priznanie trov konania nie je voči nemu spravodlivé.

3. Odporkyňa - matka maloletých detí sa v zákonnej lehote odvolala proti tretiemu a piatemu výroku
rozsudku súdu prvej inštancie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku (ďalej
aj „CSP"), pričom výrok o náhrade trov konania napadla do výšky, nie do dôvodov, pre ktoré bola náhrada
trov konania priznaná.
3.1 Navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že otca maloletých detí zaviaže platiť

výživné sumou 350,- Eur mesačne na maloletú W. a sumou 250,- Eur na maloletého P.. Poukázala
na ustanovenie § 62 ods. 2 a 62 ods. 5 Zákona o rodine tvrdiac, že okresný súd tieto ustanovenia
nesprávne vyložil a aplikoval na správne zistený skutkový stav veci. Podľa odvolateľky súd nedostatočne
odôvodnil a aplikoval § 62 ods. 2 druhú vetu Zákona o rodine o práve dieťaťa podieľať sa na životnej
úrovni svojich rodičov. Poukázala na jasný rozdiel medzi svojou životnou úrovňou, súčasnou životnou

úrovňou maloletých detí a životnou úrovňou ich otca. Ak by akceptovala rozhodnutie súdu o výške
vyživovacej povinnosti 500,- Eur na obe maloleté deti, akceptovala by ich ukrátenie na práve podieľať sa
na životnej úrovni svojich rodičov. Podľa jej prepočtov by pri výživnom 500,- Eur mesačne určenom spolu
na obidvoch maloletých hrubý príjem otca predstavoval 1.400,- Eur a jej hrubý príjem po pripočítaní
čiastky 500,- Eur výživného približne 800,- Eur. Rozdiel medzi príjmami rodičov by bol 600,- Eur. Značný

rozdiel je aj pri využívaní jej príjmu a príjmu jej manžela. Ak by disponovala hrubým príjmom 800,-
Eur mesačne, po odpočítaní nevyhnutných nákladov na maloleté deti v preukázateľnej výške 680,- Eur
by zostala suma 120,- Eur, takže z dosahovaného príjmu by na účely výchovy a výživy maloletých
detí prispela pomerom 60 % z jej dosahovaného mesačného príjmu 328,08 Eur. Manžel by zo svojho
dosahovaného príjmu 1.938,74 Eur prispel sumou 500,- Eur predstavujúcou približne 25 % jeho príjmu,

pričom zvyšnú časť príjmu približne 1.400,- Eur bude využívať sám.
3.2 Navrhla, aby odvolací súd zmenil výrok o náhrade trov konania tak, že manžela zaviaže nahradiť
manželke trovy právneho zastúpenia 6.041,13 Eur za 13 úkonov právnej služby pri hodnote sporu
30.000,- Eur. Nestotožnila sa s určením základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej službyv zmysle § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb ako 1/13 výpočtového základu. Pre správne určenie tarifnej hodnoty bolo
potrebné postupovať v súlade s § 10 ods. 2 a 3 vyhlášky, pretože v konaní o výživnom je predmetom

právnejslužbyopakujúcesaplnenievzhľadomnamesačnéplatenievýživného.Tarifnáhodnotazajeden
úkon právnej služby je potom 30.000,- Eur (500,- Eur mesačne x 12 mesiacov = 6.000,- Eur ročne x
5 rokov). Okresný súd nesprávne nepriznal náhradu trov právneho zastúpenia za rokovanie s klientom
z 12. 11. 2015, hoci jeho výsledkom bolo doručenie písomného vyjadrenia z toho istého dňa na súd.
Prevzatie a príprava veci zahŕňa aj prvú poradu s klientom, na ktorej si zvolený právny zástupca vyžiadal

potrebné doklady, ktoré mu odporkyňa doručila až 12. 11. 2015. Predmetom rokovania s klientom zo
dňa 30. 11. 2015 bolo prvé pojednávanie vo veci samej nariadené na tento deň. Aj keď okresný súd
tvrdí, že nedošlo k zmene skutkového či právneho stavu, rokovanie ako súčasť prípravy na pojednávanie
bolo nevyhnutné. Nepriznanie trov právneho zastúpenia za podanie zo 06. 03. 2015 odôvodnil okresný
súd tým, že medzi pojednávaním dňa 26. 02. 2016 a dňa 03. 06. 2016 nebolo zo strany jej právneho
zástupcu urobené podanie podané, ale jeho podanie potvrdil okresný súd podacou pečiatkou.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporkyne v podstate zopakoval obsah svojho odvolania.
Výdavky na internet, pevnú linku, TV a káblovú televíziu nie sú neúčelné, nakoľko po presťahovaní
sa navrhovateľa do rodinného domu ich budú určite využívať počas styku aj maloleté deti. Diéty
slúžia na zabezpečenie a krytie potrieb pracovníka pracujúceho mimo svojho bydliska. Nesúhlasil

s konštatovaním odporkyne o jasnom rozdiele medzi súčasnou životnou úrovňou maloletých detí,
odporkyne a navrhovateľa. Po zohľadnení preukázaných nevyhnutných výdavkov súvisiacich s jeho
životnými a bytovými potrebami, so splátkami úverov spotrebovanými počas manželstva a správnom a
zákonnom zistení výšky jeho čistého mesačného príjmu nemožno konštatovať, že jeho životná úroveň
je vyššia ako životná úroveň odporkyne. Zopakoval svoje tvrdenia z podaného odvolania, a to aj v časti

týkajúcej sa náhrady trov konania. S poukazom na uznesenie Krajského súdu v Košiciach z 02. 04.
2012 sp. zn. 7CoP/3/540/2011 uviedol, že základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej
služby v konaní o rozvod manželstva, s ktorým je spojené konanie o úprave výkonu rodičovských práv a
povinností na čas po rozvode manželstva, je 1/13 výpočtového základu. Priznanie náhrady trov konania
však nie je spravodlivé, keďže príčiny rozvratu konštatoval súd na stranách oboch manželov.

5. Odporkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedla, že tvrdenie o povinnosti v zamestnaní
nosiť obleky nie je ničím podložené a prišiel s ním až v odvolacom konaní; výdavky s tým spojené
nepreukázal. Navrhovateľ platí nájomné za prenajatý byt 350,- Eur mesačne, platba inkasa za rodinný
dom je 135,- Eur mesačne. Výdavky za bývanie v dome by sa navyše rozdelili pomerne medzi neho a

jeho matku, čím sa musia objektívne znížiť. Do práce môže navrhovateľ dochádzať pokojne aj z mesta
X., najmä keď má od svojho zamestnávateľa k dispozícii motorové vozidlo, ktoré môže využívať aj na
súkromné účely. Jazda do práce zahŕňajúca navyše 7 km nemôže byť žiadnou komplikáciou. Súhlasila s
neúčelnosťou splátok úveru 300,- Eur mesačne aj platenia internetu, TV a pevnej linky sumou 60,67 Eur
mesačne a káblovej televízie 18,15 Eur mesačne v rodinnom dome. Poukázala na to, že výplatné pásky

za marec až júl 2016 mal navrhovateľ k dispozícii pred rozhodnutím prvostupňového súdu a mohol ich
predložiť. Výšku jeho príjmu za október 2014 až september 2015 a január až jún 2015 mal okresný
súd riadne zistenú z potvrdenia o príjme a výpisov z účtu predložených navrhovateľom. Keďže okresný
súd zohľadňoval dlhšie obdobie, jeho závery sú objektívnejšie. V čase čerpania úveru z Q. W., a. s.,
navrhovateľ nejavil záujem o rodinu a doma sa zdržiaval minimálne, o 2 mesiace po jeho poskytnutí sa

odsťahoval. Úver bol čerpaný účelovo, bez objektívnej potreby. Vzájomné majetkové vzťahy manželov
budú predmetom ďalšieho vyporiadania vrátane vyplatenej životnej poistky; navyše ojedinelý príjem v
decembri 2015 nemôže mať vplyv na určenie výživného na čas po rozvode. Rozhodnutie Krajského
súdu v Banskej Bystrici č. k. 17CoP/11/2016-39 o určení výživného po 150,- Eur mesačne na každé z
maloletýchdetípredbežnýmopatrenímvychádzalolenzoskutočnostíosvedčenýchkudňujehovydania,

pričom odvolací súd zdôraznil jeho dočasný charakter. Neobstojí tvrdenie, že matka nepreukázala
mesačné výdavky maloletých detí na rekreáciu, kultúru a športové vyžitie, pretože súd si ich v súlade
so zásadami dokazovania v mimosporovom konaní určil na základe vlastnej iniciatívy prostredníctvom
štatistických zistení. Nevyhnutnosť iných výdavkov maloletých detí navrhovateľ nerozporuje. Matka sa
nemôže zamestnať na dlhšiu pracovnú dobu ako X hodiny kvôli častým návštevám lekára s maloletým

P.. V súčasnosti nevie o žiadnej inej práci, ktorá by jej zabezpečila lepšie podmienky pre výchovu detí. K
námietke o nepreukázaní príležitostných pôžičiek od svojej rodiny uviedla, že po spočítaní výdavkov a
príjmov musí byť jasné, že by bez nich s deťmi neprežili. Aj vo výpisoch z jej účtu sú identifikované vklady
od jej rodiny. Z rozhodnutí odvolacích súdov aj Najvyššieho súdu SR, ktoré predložila na pojednávaní03. 06. 2016 vyplýva, že pri určení výživného je potrebné prihliadať aj na cestovné náhrady poberané
rodičom. Navrhovateľ na preukázanie, že prispieva deťom nad rámec bežného výživného nepredložil
žiadne dôkazy. S maloletou W. sa otec stretol po vyhlásení rozsudku 25. 07. 2016 dve hodiny a 02. 09.

2016 v nákupnom centre maximálne 30 minút. S maloletým P. sa stretol 25. 07. 2016 tiež dve hodiny,
dňa 26. 08. 2016 a 27. 08. 2016, kedy si ho zobral so sebou na jednu noc.
5.1 Výrok o trovách konania bol vyhlásený za účinnosti O. s. p, preto sa na rozhodovanie o trovách
nemôže použiť súčasný procesný predpis. Pri príčinách rozvratu manželstva zdôraznila, že navrhovateľ
neprejavil ani minimálny záujem o záchranu manželstva, o návštevu manželskej poradne a neprejavuje

vážny záujem ani o maloleté deti. Nezanedbateľnou je jeho nevera a viac než pravdepodobný vážny
vzťah k svedkyni T., v ktorej byte býva.

6. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie rozhodoval podľa ustanovení procesného predpisu,
ktorým bol Občiansky súdny poriadok, platný a účinný do 30. 06. 2016. Dňa 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť nový procesnoprávny kódex - zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, ktorý

v prechodnom ustanovení §-u 395 ods. 1 uvádza: „Ak § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti." Z citovaného ustanovenia vyplýva,
že v odvolacom konaní je potrebné aplikovať príslušné ustanovenia CMP, nakoľko odvolacie konanie
prebieha za účinnosti CMP a § 396 CMP neustanovuje inak.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) nenariadil pojednávanie (§ 385 CSP), lebo nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie a prejednanie veci na odvolacom pojednávaní nevyžadoval

dôležitýverejnýzáujem.Vecpreskúmalvrozsahuurčenomustanoveniami§65,§66CMPaodvolaniami
napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku o výživnom (tretí výrok) a vo výroku o trovách konania
(piatyvýrok)zmenil(§388CSP),leboneboli dôvodynajehopotvrdenieanizrušenie(§387,§389CSP).

9. Obidvaja rodičia namietali nesprávnosť rozhodnutia okresného súdu o určení výšky vyživovacej

povinnosti otca maloletých detí voči maloletej W. X. sumou 300 Eur mesačne a voči maloletému P.
X. sumu 200 Eur mesačne. Takto určené výživné považovala matka za nízke vzhľadom na osobné,
zárobkové a majetkové pomery otca detí, naopak z tých istých dôvodov otec maloletých detí považoval
takto určené výživné za vysoké. Z obsahu odvolaní možno vyvodiť, že obidvaja odvolatelia namietali
správnosť právneho posúdenia veci, nie správnosť skutkových zistení. Právnym posúdením je činnosť

súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav. Dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny
právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil
nesprávne právne závery.

10. Podstatou odvolania matky aj otca je tvrdená neprimeranosť výživného určeného súdom prvej
inštancie životnej úrovni maloletých detí a ich rodičov. Zákon o rodine pojem životnej úrovne nedefinuje,
ide o spoločensko-ekonomickú kategóriu. Ekonomická literatúra životnú úroveň vysvetľuje ako stupeň
uspokojenia životných potrieb ľudí (hmotných, kultúrnych, sociálnych a ostatných) a súhrn podmienok, v

ktorých sa tieto uspokojujú. Ďalší zdroj definuje životnú úroveň ako celkovú úroveň komfortu jednotlivca,
domácnosti, obyvateľstva, meranú množstvom tovarov a služieb, ktoré spotrebúvajú. Zjednodušene
možno povedať, že životná úroveň je úroveň . Odvolací

súd upresňuje, že takýmito okolnosťami by boli v podstate okolnosti podľa § 144 O. s. p., s ktorými sa
vysporiadal v odseku 12 tohto zdôvodnenia.

13. Odvolaním nenapadnuté výroky rozsudku zostali nedotknuté (§ 367 ods. 2 CSP).

14. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ust. § 52 CMP.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho,
pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 CMP), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 CMP), rozhodnúť o
zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 CMP) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 CMP) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2 CMP).