Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, January 26, 2017

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/104/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113209453
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2017:7113209453.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v právnej veci žalobcu Z. Š., J. XX.X.XXXX,

G. Y. XX, E., proti žalovaným 1/ O. S., J. X.X.XXXX, G. G. X, H., 2/ maloletému M. S., J. XX.XX.XXXX,
G. G. X, H., zastúpenému zákonným zástupcom - žalovaným v 1. rade, o zaplatenie 10.000,- eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovaným v l. a 2. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 17.4.2013 domáhal zaplatenia sumy vo výške 10.000,- eur spolu s
príslušenstvom od pôvodnej žalovanej I. S.. Zároveň požadoval náhradu trov konania. Svoj návrh

odôvodnil tým, že pôvodnej žalovanej I. S. požičal v novembri roku 2010 na základe ústnej zmluvy
o pôžičke sumu 10.874,- eur. Pôvodná žalovaná je preto povinná zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
10.000,- eur s príslušenstvom a trovy súdneho konania.

2. Žalovaní sa k návrhu nevyjadrili.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a oboznámením sa so žalobou žalobcu a s ďalšími

listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a zistil nasledovný skutkový stav:

4. Z výpovede žalobcu vyplynulo, že právnej predchodkyni žalovaných požičal v hotovosti sumu 10.000,-
€, splatnosť pôžičky určovala pôvodná dlžníčka, ktorá bola jeho nevlastnou dcérou, nebol dohodnutý
konkrétny termín splatnosti.

5. Z uznesenia tunajšieho súdu sp. zn. 25D 248/2013 zo dňa 29.1.2014 súd zistil, že právnymi

nástupcami poručiteľky I. S., J.. XX.X.XXXX L. O. XX.X.XXXX sú žalovaní v 1. a 2. rade.

6. Podľa ustanovenia § 657 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
„Občiansky zákonník“) zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä
peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

7. Podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený

právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho
o plnenie veriteľ požiadal.8. Podľa ustanovenia § 564 Občianskeho zákonníka, ak je čas plnenia ponechaný na vôli dlžníka, určí
ho na návrh veriteľa súd podľa okolností prípadu tak, aby to bolo v súlade s dobrými mravmi.

9. Zo zákonného ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka vyplýva, že pre uzavretie dohody o pôžičke
sa nevyžaduje písomná forma, takže táto zmluva môže byť uzavretá i ústne alebo konkludentným
spôsobom. Podstatnou náležitosťou obsahu takejto dohody je okrem označenia zmluvných strán,
predovšetkým určenie predmetu pôžičky; z obsahu zmluvy musí vyplynúť i povinnosť dlžníka vrátiť veci
rovnakého druhu (peňazí). Zmluva o pôžičke má reálnu (nie len konsenzuálnu) povahu; vznik právneho

vzťahu z pôžičky predpokladá nielen zmluvné dohody strán, ale aj skutočné odovzdanie (slovami zákona
"prenechanie") predmetu pôžičky (odovzdanie peňazí alebo bezhotovostný prevod dohodnutej sumy).
Inak povedané, k zmluve o pôžičke nedochádza (a právny vzťah z pôžičky nevzniká) len na základe
dohody strán (účinným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy), ale až skutočným odovzdaním predmetu
pôžičky dlžníkovi (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 14. mája 2004, sp . zn. 21 Cdo 2217/2003,
uverejnený v časopise Súdna judikatúra 6/2004 pod č. 110, uznesenie Najvyššieho súdu ČR z 30.

októbra 2007, sp. zn. 21 Cdo 3161/2006, uverejnené v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk pod č.
58/2008, a ďalej rozsudok z 11. decembra 2009, sp. zn. 21 Cdo 4520/2007, rozsudok Najvyššieho súdu
ČR z 27. augusta 2008, sp. zn. 29 Odo1386/2006). Rozhodovacia prax Najvyššieho súdu ČR vyvodila,
že pri peňažnej pôžičke veriteľ zo zmluvy o pôžičke splní svoj záväzok prenechať dlžníkovi peniaze
v zmysle § 657 obč. zák. nielen ich odovzdaním dlžníkovi v hotovosti, ale aj formou bezhotovostného

platobného styku, tj. bezhotovostným prevodom na účet dlžníka, popr. podľa dohody zmluvných strán
na dlžníkom označený účet tretej osoby, ku ktorému má dlžník dispozičné oprávnenie (pozri rozsudky
Najvyššieho súdu ČR z 11. novembra 2008, sp. zn. 28 Cdo 3790/2008, z 24. marca 2004, sp. zn. 29
Odo 350/2003, z 29. mája 2008, sp. zn. 33 Odo 454/2006, a z 29. septembra 2010, sp. zn. 33 Cdo
4312/2008). Reálna podstata zmluvy o pôžičke je naplnená aj vtedy, ak poukáže veriteľ zo zmluvy o

pôžičke podľa zmluvnej dohody s dlžníkom (dohody o platobnom mieste) určitú peňažnú čiastku na účet
dlžníkovho veriteľa, pričom dlžník sa zaviaže mu takto poskytnutú čiastku v dohodnutej lehote vrátiť;
uskutočnením prevodu je potom splnená podmienka odovzdania predmetu pôžičky dlžníkovi (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR z 29. augusta 2012, sp. zn. 33 Cdo 671/2011).

10. Z vykonaného dokazovania a to z výsluchu žalobcu má súd za preukázané, že žalobca poskytol
právnej predchodkyni žalovaných peňažné prostriedky vo výške 10.000,- €. Vzhľadom na neexistenciu
obrany žalovaných má súd za to, že táto suma bola predmetom pôžičky. Z výpovede žalobcu má súd
taktiež za preukázané, že medzi ním a právnou predchodkyňou žalovaných p. I. S., J.. XX.X.XXXX nebol
dohodnutý čas splnenia dlhu a splatnosť dlhu bola ponechaná na vôli dlžníka.

11. Čas plnenia znamená splatnosť pohľadávky (dlhu, záväzku) a má význam zvlášť pre omeškanie, pre
beh premlčacej doby a pre žalovateľnosť. Vychádzajúc z citovaného ustanovenia § 563 Občianskeho
zákonníka vo všeobecnosti platí, že splatnosť dlhu nadväzuje na veriteľovo požiadanie, aby dlžník
plnil. Možnosť vyvolania splatnosti záväzku daná veriteľovi týmto všeobecným ustanovením, prípadne

špeciálnym ustanovením upravujúci mu určitý právny vzťah (napr. z pôžičky) nesie so sebou súčasne
aj právo veriteľa vymáhať splnenie záväzku. Ak môže totiž veriteľ vyvolať splatnosť záväzku, potom,
objektívne posudzované, môže svoje právo tiež vykonať. Prvá objektívna možnosť výkonu práva je daná
okamihom, kedy veriteľ najskôr mohol o splnenie požiadať. Ak však bolo dohodnuté, že dlžník zaplatí,
až bude chcieť alebo môcť, t.j., ak bol čas splnenia ponechaný na vôli dlžníka (§ 564 Občianskeho

zákonníka),jeveriteľpovinnýprijaťplnenie,akonáhlemujedlžníkomponúknuté,nemôževšaksám-ato
ani tým, že by požiadal dlžníka o splnenie dlhu - čas splnenia určiť; môže iba navrhnúť, aby ho určil súd.
Ak sa tak nestane, nie je dlžník povinný plniť a žalobný návrh požadujúci uloženie povinnosti na plnenie
bez toho, aby mu predchádzalo právoplatné rozhodnutie určujúce čas, kedy má dlžník splniť, nemôže
byť pre predčasnosť úspešný (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25.3.2010, sp. zn. 1 Cdo 197/2009).

12. Súd posúdil právny vzťah medzi žalobcom a p. I. S., J.. XX.X.XXXX ako právny vzťah zo zmluvy
o pôžičke s tým, že medzi zmluvnými stranami nebol dohodnutý čas splatnosti tejto pôžičky resp.
čas plnenia bol ponechaný na vôli dlžníka, z ktorého dôvodu je na tento prípad potrebné aplikovať
ustanovenie § 564 Občianskeho zákonníka. Súd preto konštatuje, keďže bol čas plnenia ponechaný

na vôli pôvodného dlžníka, že nebol dôvod na podanie žaloby na plnenie, ale žalobca sa bol povinný
domáhať žalobou určenia času splnenia dlhu zmysle ustanovenia § 564 Občianskeho zákonníka.13. Vzhľadom na vyššie uvedené má súd za to, že žaloba na plnenie je podaná predčasne a z tohto
dôvodu ju zamietol.

14. Podľa ust. § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania
podľapomerujejúspechuvoveci.Akmalastranavoveciúspechlenčiastočný,súdnáhradutrovkonania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

15. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne

aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

16.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľaustanoveníust.§255ods.1a2Civilnéhosporovéhoporiadku,
nakoľko žalovaní mali vo veci plný úspech, avšak náhradu trov konania nepožadovali, resp. im žiadne

trovy nevznikli, preto im súd náhradu trov konania nepriznal.

17. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch
písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania

( ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku ) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)
neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté

dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno

odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky

procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť
len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.