Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 12Csp/18/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916207401
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Margita Žilková

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2017:6916207401.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudkyňou JUDr. Margitou Žilkovou v spore žalobcu AB 2 B. V.,

registračné číslo 57279667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo
zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom Piaristická 707/25, Trenčín,
IČO 47 234 679 proti žalovanej X. V., W.. XX. XX. XXXX, F. M. N. W. C. XX, M.. Č.. N. W. C. XX o
zaplatenie 1.279,62 eur s prísl. , takto

r o z h o d o l :

Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 156,31 eur, ďalej 8,05% úroky z omeškania ročne zo sumy
201,31 eur od 10. 11. 2015 do 27. 01. 2016, zo sumy 181,31 eur od 28. 01. 2016 do 02. 03. 2016, zo
sumy 166,31 eur od 03. 03. 2016 do 12. 04. 2016 a zo sumy 156,31 eur od 13. 04. 2016 do zaplatenia.

V prevyšujúcej časti sa žaloba zamieta.

Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1/ Dňa 15. 07. 2016 podal žalobca AB 1 B. V., registračné číslo 560 07 043, so sídlom Amsterdam,
Strawinskylaan 933, 1077XX, Holandské kráľovstvo zast. Advokátskou kanceláriou GOLIAŠOVÁ
GABRIELA s. r. o. so sídlom v Trenčíne, Piaristická 707/25, žalobu proti žalovanej. V priebehu konania,
a to ku dňu 18. 10. 2016 došlo k zániku spoločnosti AB 1 B. V. v dôsledku zlúčenia so spoločnosťou AB

2 B. V. Preto súd podľa § 64 prvej vety Civilného sporového poriadku (ďalej len "C. s. p.") uznesením
zo dňa 18. 01. 2017 č. 12Csp/18/2016-70 rozhodol tak, že bude pokračovať v konaní na strane žalobcu
so spoločnosťou AB 2 B. V., registračné číslo 57279667, so sídlom Amsterdam, Strawinskylaan 933,
1077XX, Holandské kráľovstvo.

2/ Žalobca sa žalobou domáhal na žalovanej zaplatenia sumy 1.279,62 eur s prísl. z titulu nesplatenia
poskytnutého úveru na základe Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 01. 2013. Uviedol, že

nadobudol pohľadávku od svojho predchodcu Home Credit Slovakia a.s. na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok, pričom išlo o pohľadávku z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 01. 2013. Jeho
právny predchodca Home Credit, a. s. uzatvoril so žalovanou úverovú zmluvu, predmetom ktorej bolo
poskytnutie finančných prostriedkov vo výške 1.700,- eur žalovanej. Žalovaná bola povinná splácať úver
v pravidelných mesačných splátkach, ktorých počet, výška a termín splatnosti bol určený v zmluve.
Žalovaná sa s úhradou dostala do omeškania tak, ako to vyplýva z prehľadu platieb. Listom zo dňa 16.
10. 2015 bola žalovaná preto vyzvaná k splateniu celého zostatku úveru vo výške 1.383,09 eur do 15

dní od odoslania výzvy. Na základe vyššie uvedených skutočností takto eviduje voči žalovanej dlh a
preto ju žiadal zaviazať na zaplatenie istiny vo výške 79,90 eur, úrokov zo splátky 27.- 31. vo výške 66,-
eur, zosplatnenej istiny vo výške 1.065,07 eur, poistenia Bill protection vo výške 11,78 eur, upomienkyvo výške 36,- eur, poplatku za možnosť zmeny splátky vo výške 0,90 eur, zmluvnej pokuty vo výške
17,- eur a poplatku za možnosť odloženia splátok vo výške 2,97 eur .

3/ Žalovaná sa na výzvu súdu na vyjadrenie sa k žalobe vyjadrila tak, že neuznáva nárok uplatňovaný
žalobcom v celej požadovanej výške, pretože úverová zmluva nespĺňa požadované údaje, ktoré má
obsahovať v zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch a Občianskeho zákonníka - nie je jednoznačne
stanovená výška RPMN a konečná splatnosť úveru. Svoje vyjadrenie oprela o rozsudok Okresného
súdu Rimavská sobota zo dňa 14. 04. 2016, č. 14C/36/2016-52, ktorý pripojila ku svojmu vyjadreniu.

4/ K námietkam žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý vo svojom vyjadrení zo dňa 27. 09. 2016 k námietke
žalovanej o výške RPMN uviedol, že RPMN v predmetnej zmluve bola uzavretá ako úzke rozpätie
hodnôt z toho dôvodu, že išlo o zmluvu uzatváranú na diaľku a nebolo možné v deň vyhotovenia zmluvy
presne určiť deň, kedy právne dôjde k jej uzavretiu. Uvedený posun niekoľkých dní pri rozpočítaní na
celú dobu úveru matematicky viedol k rozpätiu možnej RPMN v rozsahu niekoľkých desatín percenta.

Po uzavretí zmluvy bola okamžitým a dodatočným oznámením uvedená skutočná výška RPMN. K
námietke absencie termínu konečnej splatnosti sa žalobca vo svojom vyjadrení zaoberal samotným
pojmom slova termín, ktorý podľa právnej teórie definoval ako pevný bod, ktorý nemusí byť určený
konkrétnym dátumom, ak je ho možné určiť na základe výkladových pravidiel. Uvedený záver oprel o
vybranú judikatúru Krajského súdu v Trnave a judikatúru súdneho dvora.

5/ Na pojednávanie dňa 13. 01. 2016 sa zástupca žalobcu nedostavil, doručenie predvolania mal
vykázané, pričom svoju neúčasť aj ospravedlnil, a preto súd pojednával v jeho neprítomnosti. Žalovaná
na pojednávaní sa pridržiavala písomného vyjadrenia, žalobca porušil zmluvné podmienky a teda úver
je bezúročný a bez poplatkov a ponechala na rozhodnutie súdu, koľko má zaplatiť.

6/ Súd vykonal dokazovanie oboznámením zmluvy o hotovostnom úvere a zmluvy o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa 11. 01. 2013 (ďalej ÚZ), výzvy zo dňa 16. 10. 2015, v ktorej žalobca
vyzval žalovanú k úhrade dlhu, aj s výpisom z poštovej knihy, úverových zmluvných podmienok
spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. (ďalej len ÚZP ) , oznámenia o postúpení pohľadávky zo dňa

22. 12. 2015 aj s výpisom z poštovej knihy a výpismi z obchodného registra a vec posúdil takto:

7/ Pôvodný žalobca je právnickou osobou založenou podľa právnych predpisov Holandského kráľovstva
so sídlom Amsterdam, zapísanou v príslušnom registri Obchodnej komory Holandska pod reg.číslom
560 07 043. Prostredníctvom svojej právnej zástupkyni oznamoval žalovanej listom zo dňa 22. 12.

2015, že nadobudol pohľadávku na základe zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom poukázal na to, že
žalovaná bola už vyzvaná pôvodným veriteľom k úhrade omeškaných splátok, naposledy výzvou z 16.
10. 2015. Preto opätovne vyzval žalovanú k zaplateniu dlhu 1.338,94 eur do 7 dní od doručenia výzvy.
V priebehu konania došlo k zmene na strane žalobcu (viď odsek 1 tohto odôvodnenia).

8/ Právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a. s. so žalovanou uzavreli dňa 11. 01. 2013
Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX. Na jej základe poskytol Home Credit Slovakia, a. s. žalovanej úver vo
výške 1.700,- eur. Žalovaná sa zaviazala úver spolu s príslušenstvom splácať v 60 - tich pravidelných
mesačných splátkach vo výške 53,47 eur s tým, že prvá splátka bola splatná po 1 mesiaci od dátumu
poskytnutia úveru. Konečná výška úveru , teda suma ktorú mala žalovaná zaplatiť, bola vo výške

3.208,20 eur (60 x 53,47 eur). Súd podotýka, že uvedená suma mesačnej splátky v sebe zahŕňa aj
doplnkové služby a to poistenie výdavkov - 3,77 eur, poplatok za službu - možnosť zmeny výšky a počtu
plátok - 0,30 eur a poplatok za službu - odloženie splátky - 0,99 eur. Cena doplnkových služieb bola
dojednaná ako dobrovoľná a preto sa v zmysle ust. § 2 písm. g/ zákona č. 129/2010 Z. z. nezapočítavala
do RPMN. Úroková sadzba bola dohodnutá vo výške 23,26 % ročne. Ročná percentuálna miera

nákladov (RPMN) predstavovala od 25,6 do 26,8 % s odkazom na text označený *, pod ktorým bolo
uvedené že klient súhlasí s tým, že presnú výšku RPMN mu spoločnosť oznámi po poskytnutí úveru.
Priemerná hodnota RPMN predstavovala 19,37%.

9/ Podľa predloženého splátkového kalendára žalovaná si svoju povinnosť voči právnemu predchodcovi

žalobcu nesplnila, z celkového počtu 60- tich splátok uhradila len splátky v celkovej výške 1.440,22
eur (splátky uhradené do dátumu zosplatnenia - 16. 10. 2015). Tým, že žalovaná riadne svoj dlh
nesplácala, dostala sa do omeškania. Výzvou zo dňa 16. 10. 2015 jej právny predchodca žalobcu
oznámil, že dlžná suma nebola aj napriek opakovaným upozorneniam uhradená, celá jeho pohľadávkavo výške 1.383,09 eur vrátane príslušenstva sa stala splatnou a vyzval ju na jej zaplatenie v lehote do
15 dní odo dňa odoslania výzvy. Vzhľadom na to, že žalobca nepreukázal deň doručenia predmetného
oznámenia, súd pri splatnosti celkovej sumy vychádzal z poštového podacie hárku. Z tohto je zrejmé,

že predmetná písomnosť bola žalovanej zasielaná ako doporučená zásielka 2. triedy dňa 20. 10. 2015.
Keďže sa jednalo o vnútroštátnu prepravu doporučenej zásielky súd vychádzal z toho, že predmetná
písomnosť bola žalovanej doručená v 3. deň od jej odoslania, t. j. 23. 10. 2015. Dňom doručenia začala
žalovanej plynúť 15 dňová lehota na splnenie povinnosti. Posledný deň lehoty pripadol na sobotu 07. 11.
2015, čím sa v zmysle ust. § 122 ods. 3 Obč. zák. posledný deň lehoty posunul na najbližší nasledujúci

pracovný deň, t. j. 09. 11. 2015. Pri uvedenej fikcii doručenia vychádzal súd aj zo skutočnosti, že zo spisu
nie je zrejmé , že adresát písomnosti by bol nezastihnutý, príp. nie je zrejmá iná prekážka pre ktorú
nebolo možné písomnosť adresátovi doručiť. Po prihliadnutí na tieto skutočnosti súd ustálil ako prvý
deň omeškania 10. 11. 2015. Súd pre úplnosť konštatuje, že skutočnosť, od ktorej právny predchodca
žalobcu začal počítal plynutie 15-dňovej lehoty, t. j. odo dňa odoslania výzvy, nemá oporu v platnom
práve, nakoľko tento fakt otvára priestor na uplynutie lehoty bez toho, že by sa o nej mohol adresát

dozvedieť, čím by sa podstatným spôsobom sťažilo jeho postavenie (aj s ohľadom na vznik príslušných
sankcií viazaných na toto porušenie) a tým aj zmaril účel výzvy, t. j. poskytnutie dodatočnej lehoty
na už konkrétne vyčíslené plnenie. Podľa názoru súdu sa jedná o typickú formulárovú zmluvu s jej
charakteristickými znakmi.

10/ Súd ako prvé musel posúdiť, či sa v danom prípade jedná o spotrebiteľskú zmluvu na ktorú platná
slovenská aj európska legislatíva kladie v časti ochrany "slabšej strany -spotrebiteľa" zvýšené nároky.
Z predloženej úverovej zmluvy je zrejmé, že právny predchodca žalobcu Home Credit Slovakia, a. s.
v právnom vzťahu založenom predmetnou zmluvou vystupoval voči žalovanej ako právnická osoba,
ktorá v rámci predmetu svojho podnikania poskytuje úvery. Na druhej strane tohto zmluvného vzťahu je

žalovaná ako fyzická osoba, ktorá čerpala finančné prostriedky na iný účel ako na výkon zamestnania,
povolania alebo podnikania. Na základe uvedeného preto súd predmetný právny vzťah charakterizuje
ako vzťah spotrebiteľský, založený na zmluve o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 1 ods. 2 a § 2
písm. d.) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch.

11/ Z dôvodu, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, súd pristúpil ku skúmaniu predmetnej zmluvy z pohľadu
dodržania podstatných náležitostí zmluvy, ako sú uvedené v § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. v znení
účinnom k 11. 01. 2013, t. j. k dátumu uzavretia zmluvy (ďalej len "zákon o spotrebiteľských úveroch").
Je nespochybniteľné, že obligatórnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je aj údaj o termíne
konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/ zákona o spotrebiteľských úveroch).

V úverovej zmluve je konečná splatnosť uvedená v 47. bode a je označená ako lehota splatnosti,
pri ktorej je uvedený počet mesiacov 60 po poskytnutí úveru. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu
prezentovaným vo vyjadrení zo dňa 27. 09. 2016, že termín konečnej splatnosti je dostatočne určitý
a zrozumiteľný , a pri výklade predmetnej náležitosti si pomohol tzv. legálnym výkladom v podobe
dôvodovej správy k predmetnému ustanoveniu. Zákonodarca v nej jasne uvádza, že zmyslom určenia

konečnej splatnosti je, aby spotrebiteľ bol už pri podpise zmluvy informovaný, v akých termínoch, resp.
kedy, v akej výške ako dlho je povinný plniť si povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere. Na podporu tohto výkladu je aj záver uvedený v rozhodnutí Krajského súdu Banská Bystrica
17Co/151/2012: "Vyžaduje sa teda časová (dátumová) špecifikácia konečnej splatnosti úveru, ktorá je
dodávateľom určená na základe vstupných údajov (týmito sú: dátum poskytnutia úveru spotrebiteľovi,

splatnosť prvej splátky, frekvencia, výška a počet splátok). Je potom úlohou dodávateľa, aby uvedené
vstupné údaje matematicko-logickými operáciami premietol do konkrétneho (jedného) časového údaju,
ktorý bude konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru predstavovať." Súd je toho názoru, že spôsob
určenia konečnej splatnosti, tak ako ju určil žalobca nie je v súlade s vyššie citovanými závermi a preto
považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona o spotrebiteľských úveroch

za bezúročný a bez poplatkov. Súd na záver dodáva, že žalobca bol tým subjektom, ktorý určoval
spôsob a podmienky poskytnutia úveru. Bolo výlučne v jeho kompetencii, aby všetky podstatné údaje
na výpočet konečnej splatnosti určil tak, že spotrebiteľ pri podpise zmluvy by mal k dispozícii konkrétnu
informáciu o dĺžke splácania, napriek tomu pristúpil len k neurčitému (slovne vágnemu) uvedeniu o
lehote splatnosti 60 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci.

12/ K dojednaniu výšky ročnej percentuálnej miery nákladov v zmluve v podobe intervalu (RPMN od
25,6 % po 26,8 %) súd uvádza, že takéto dojednanie RPMN znemožňuje žalovanej- spotrebiteľovi,
aby si za daných okolností mohol zo zmluvy zistiť, ktorá hodnota v rámci intervalu je aktuálna. Stavneistoty spotrebiteľa ohľadom takéhoto určenia výšky RPMN zostáva zachovaný a nevylučuje sa
možnosť zavádzania spotrebiteľa. Pre žalobcu sa tak vytvára priestor, aby si vybral takú hodnotu z
určeného intervalu, vrátane maximálnej, ktorá je pre neho výhodná, pričom výber tejto hodnoty bude pre

spotrebiteľa nepreskúmateľný, nakoľko spotrebiteľ nebude vedieť objektívne zistiť, ktorú hodnotu RPMN
žalobca nakoniec použije. Súd poukazuje na fakt, že žalobca mal možnosť priamo v úverovej zmluve
uviesť určité časové obdobia a im prislúchajúcu výšku RPMN, aby tak spotrebiteľ vedel, že keď mu bol
úver poskytnutý v určitý konkrétny deň, aká hodnota RPMN tomu zodpovedá. Pokiaľ úverová zmluva
neobsahuje konkrétny údaj o výške ročnej percentuálnej miery nákladov považuje sa úver podľa § 11

ods. 1, písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy za bezúročný a bez poplatkov.

13/ Súd k argumentom žalobcu ohľadne nemožnosti uvedenia presnej výšky RPMN uvádza , že už
pri podpise zmluvy bola žalobcovi zrejmá konkrétna výška úrokovej sadzby - ako neistej a pohyblivej
zložky (keďže sa viaže na globálne obchodné ukazovatele objektívne nezávislé na činnosti spoločnosti

Home Credit - právneho predchodcu žalobcu) RPMN a takto ju uviedol aj v samotnej zmluve. Tým,
že žalobca jednoznačne ustálil túto podstatnú a určujúcu zložku RPMN a súčasne ju premietol aj do
mesačnej splátky a tým aj do celkovej čiastky platnej spotrebiteľom, podstatným spôsobom zúžil priestor
a odstránil prekážky, ktoré by bránili jasnému definovaniu výšky RPMN. Žalobca súdu neuviedol a
nepreukázal aká položka započítaná do RPMN bola tou určujúcou ( ak ním nebola výška úrokovej

sadzby) ktorá sa vyvíjala tak dynamickým spôsobom, že ju nebolo možné ustáliť v niekoľkodňovom
režime, keďže aj položky uvedené v doplnkových službách súd považuje za dobrovoľné a preto ich
nemožno započítať do výšky RPMN ( pozri ust. § § 2 písm. g/ zákona o spotrebiteľských úveroch). Práve
transparentnosť všetkých výdavkov spojených s úverom viedla zákonodarcu k tomu, aby bola presná
výška RPMN chápaná ako podstatná náležitosť spotrebiteľskej zmluvy, ktorej dôležitosť sa premietla do

sankcie bezúročnosti a bez poplatkovosti celého úveru. Nie je preto možné akceptovať stav, aby sa o
konkrétnej výške RPMN spotrebiteľ dozvedal až po podpísaní zmluvy. Je už len vecou špekulácie, či
by sa rozhodol inak, ak by skutočnú výšku RPMN poznal pri podpise zmluvy.

14/ Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba o

zaplatenie 1.279,62 eur je dôvodná iba v časti sumy predstavujúcej nesplatený zostatok poskytnutého
úveru vo výške 156,31 eur. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal predloženého splátkového
kalendára a od celkovej sumy poskytnutej právnym predchodcom žalobcu vo výške 1.700,- eur odčítal
všetky úhrady, ktoré vykonala žalovaná v prospech účtu, teda vo výške 1.498,69 eur ku dňu 10. 11. 2015
a dňa 27. 01. 2016 vo výške 20,- eur, 02. 03. 2016 vo výške 15,- eur, 12. 04. 2016 vo výške 10,- eur,

t. j. úhrady v celkovej výške 1.543,69 eur. Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje
výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi nepriznal. Vo zvyšnej časti, preto
súd žalobu zamietol.

15/ Súd skúmal obsah úverových podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s., osobitne tie - na

ktoré sa žalobca odvoláva pri jednotlivých svojich nárokoch a zistil, že sú na predtlačenom formulári
a žiaden z uplatnených nárokov nie je individuálne dojednaný. Čiže nie je individuálne dohodnuté ani
poistenie Bill protection vo výške 11,78 eur a preto ho žalobcovi nepriznal.

16/ Súd k dojednaniu o zmluvnej pokute uvedenej v úverových podmienkach (Hlava 18 § 2) poukazuje

na tú skutočnosť, že zmluvná pokuta nebola súčasťou samotnej úverovej zmluvy, ale len súčasťou
záverečných ustanovení v hlave 18 Úverových podmienok. V zmysle príslušného zákonného
ustanovenia § 544 ods. 2 Občianskeho zákonníka musí byť zmluvná pokuta dohodnutá písomne.
Tým, že zmluvná pokuta je obsiahnutá iba v predtlačenom formulári zmluvných podmienok pri ktorých
absentuje podpis účastníkov, nie je splnená základná podmienka o písomnej dohode, a preto súd takto

uzavretú zmluvnú pokutu považuje za neplatnú a žalobcovi ju nepriznal. Súd ďalej uvádza, že pri forme
úverových podmienok, ktorú žalobca zvolil, má súd vážne pochybnosti o tom, či spotrebiteľ bol s nimi
riadne oboznámený.

17/ Poplatok za upomienku a ostatné uplatnené poplatky súd nepriznal z dôvodu konštatácie o

bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

18/ Čo sa týka uplatneného príslušenstva predstavujúceho úrok z omeškania uplatnený v percentuálnej
výške 8,05 % ročne zo sumy 1.324,62 eur od 05. 11. 2015 do 27. 01. 2016 a úrok z omeškania uplatnenýv percentuálnej výške 8,05 % ročne zo sumy 1.279,62 eur od 02. 07. 2016 do zaplatenia, súd uvádza, že
vychádzajúc z konštrukcie počiatku omeškania uvedenej vyššie mal za to, že s priznanou sumou, ktorá
bola zahrnutá do celkom vyčíslenej výšky dlhu vo výzve žalobcu zo dňa 16. 10. 2015 sa žalovaná dostala

do omeškania dňom 10. 11. 2015. K tomuto dňu bola sadzba ECB vo výške 0,05 %, ktorá po zvýšení o
8 percentuálnych bodov (ide o záväzkový vzťah ktorý vznikol pred 01. 02. 2013, preto sa výška úrokov
z omeškania riadi podľa predpisov účinných do 31. 01. 2013) predstavuje úrok z omeškania vo výške
8,05 % ročne. Výška úroku z omeškania požadovaná v žalobe bola v súlade so zákonom, preto súd
priznal žalobcovi úroky z omeškania v žiadanej výške, t. j. vo výške 8,05% ročne, avšak len z priznanej

istiny, pričom prihliadol na čiastočné platby žalovanej ktoré vykonala po výzve na splatenie celého
úveru. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, že úroky z omeškania priznal podľa § 517 ods. 1 a 2
Obč. zák. a § 3 nar. vl. č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov zo sumy 201,31 eur od 10. 11.
2015 do 27. 01. 2016, zo sumy 181,31 eur od 28. 01. 2016 do 02. 03. 2016, zo sumy 166,31 eur od
03. 03. 2016 do 12. 04. 2016 a zo sumy 156,31 eur od 13.04.2016 do zaplatenia, kým v prevyšujúcej
časti ohľadom úrokov z omeškania žalobu zamietol.

19/ Pokiaľ sa žalobca odvoláva vo svojom ospravedlnení neúčasti na pojednávaní rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 09. 11. 2016 zn. C-42/15, súd k tomuto uvádza, že vo veci
rozhodoval v súlade s právnymi predpismi Slovenskej republiky (ohľadom spotrebiteľských zmlúv) .
Súdny dvor Európskej únie vykladá jedine a výlučne právo Európskej únie a ako taký nikdy nie

je oprávnený poskytovať výklad práva vnútroštátneho, teda v žiadnom prípade sa nemohol a ani
nevyjadroval k výkladu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. Výklad vnútroštátneho
práva poskytujú vnútroštátne súdy.

20/ Žalovaná, ktorá bola v konaní v prevažnej časti úspešná (úspech 87,78 % a neúspech 12,22 %)

a teda má nárok na náhradu trov konania vo výške 75,45% ako rozdielu medzi pomerom úspechu a
neúspechu) na pojednávaní uviedla, že náhradu trov konania si neuplatňuje, teda nežiada žiadne trovy,
a preto jej súd náhradu trov konania nepriznal.
Vzhľadom na vyššie uvedené a pri aplikácii príslušných ustanovení súd konštatuje , že žaloba o
zaplatenie 1.279,62 eur je dôvodná iba v časti sumy predstavujúcej nesplatený zostatok poskytnutého

úveru vo výške 156,31 eur. Súd pri výške nesplateného zostatku vychádzal predloženého splátkového
kalendára a od celkovej sumy poskytnutej právnym predchodcom žalobcu vo výške 1.700,- eur odčítal
všetky úhrady, ktoré vykonala žalovaná v prospech účtu, teda vo výške 1.498,69 eur ku dňu 10. 11. 2015
a dňa 27. 01. 2016 vo výške 20,- eur, 02. 03. 2016 vo výške 15,- eur, 12. 04. 2016 vo výške 10,- eur,
t. j. úhrady v celkovej výške 1.543,69 eur. Súd má za to, že iba rozdiel týchto súm presne kvantifikuje

výšku žalobcovho nároku, očistený o nároky, ktoré súd žalobcovi nepriznal. Vo zvyšnej časti, preto
súd žalobu zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Rimavská Sobota písomne v 2 vyhotoveniach.

V odvolaní je potrebné popri všeobecných náležitostiach (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sleduje a musí byť podpísané) uviesť spisovú značku tohto konania, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie považuje za nesprávne
(odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť (§ 365 ods. 1 C. s. p.)len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 C. s. p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

Ak žalovaná nesplní v stanovenej lehote uloženú jej povinnosť, možno podať návrh na vykonanie
exekúcie podľa Exekučného poriadku.