Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on Thursday, January 18, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/836/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612204057
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6612204057.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Petra Priehodu, v právnej veci žalobkyne: P. E., nar. XX.
XX. XXXX, bytom X. XXX/X, P., zast. JUDr. Soňa Petrusová, AK so sídlom Adyho 34, Lučenec, proti
žalovanému: E. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y. XXX, T., zast. Mgr. Jozef Mochnacký, AK so sídlom
T. G. Masaryka 14/A, Lučenec, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní

žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Lučenec zo dňa 20. 02. 2015 č. k. 9C/24/2012 - 366, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne prisúdil mraziaci box bez hodnoty, obývaciu stenu
sektorovú, pozostávajúcu zo šiestich kusov v hodnote 100,- Eur. Do výlučného vlastníctva žalovaného

prisúdil 5 kusov kobercov v hodnote 15,- Eur, 8 ks záclon v hodnote 15,- Eur, 3 ks závesy v hodnote
5,- Eur, 2 ks závesy na dvere v hodnote 5,- Eur, televízor značky P. M. v hodnote 30,- Eur, sedaciu
súpravu a kreslá v hodnote 20,- Eur, 1 kus stôl konferenčný v hodnote 20,- Eur, 1 ks sporák značky
C. v hodnote 20,- Eur, chladničku s mrazničkou značky Q. bez hodnoty, kuchynskú linku v hodnote
70,- Eur, 1 ks rohovú lavicu v hodnote 10,- Eur, obývaciu stenu - sektorový nábytok v počte 2 ks v
hodnote 32,- Eur, osobné motorové vozidlo značky E. XXX v hodnote 100,- Eur, sumu vo výške 1

183,82 Eur, ktorá je zapísaná na vkladnej knižke vedenej v D. D., a.s., so sídlom J., G. B. s názvom
E. G., Y. XXX, T., číslo vkladnej knižky: XXXXXXXXXX/XXXX. Žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobkyni sumu 7 745,- Eur, žalobkyni a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť Slovenskej republike
súdny poplatok vo výške 774,- Eur spoločne a nerozdielne. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na ich náhradu, zároveň rozhodol, že o trovách štátu rozhodne do 30 dní
od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na to, že manželstvo

uzavreli strany sporu dňa 14. 10. 1995, ich manželstvo bolo rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo
dňa 25. 02. 2009 č. k. 8C/30/2008 - 98 rozvedené, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňom 14. 04.
2009. Poukázal na to, že veci, ktoré nadobudli strany sporu počnúc od dňa 14. 10. 1995 do 14. 04. 2009,
tvoria ich bezpodielové spoluvlastníctvo. Medzi stranami sporu nebol sporný rozsah hnuteľných vecí,
ktoré nadobudli počas trvania manželstva, ani zostatkové hodnoty jednotlivých hnuteľných vecí vrátane
zostatku finančnej sumy na vkladnej knižke vedenej v D. D., a. s., číslo vkladnej knižky: XXXXXXXXXX/

XXXX.Súdmalzapreukázané,žestranysporuzatrvaniamanželstvanenadobudližiadnunehnuteľnosť,
pričom žalovaný je výlučným vlastníkom rodinného domu súpisné č. XXX, ktorý je zapísaný na LV č. XX v
k. ú. Y., obec T. a ktorý je postavený na parcele č. XX, nehnuteľnosť parcela č. XX, na ktorej je postavená
pajta bez súpisného čísla, letná kuchyňa, maloplošná pivnica, ktoré nehnuteľnosti žalovaný nadobudol
pred uzavretím manželstva. Súd ďalej v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že z výpovede strán
sporu, svedkov bolo nepochybne preukázané, že rodinný dom strany sporu postupne rekonštruovali

svojpomocne za trvania manželstva. Mal za to, že podstatnú časť majetku tvoria investície vynaložené
stranami sporu zo spoločného majetku na oddelený majetok žalovaného, strany sporu nepredložiližiadne listinné dôkazy o nadobúdaní materiálu, ktorý kupovali v období od 07. 10. 1995 (správne má
byť od 14. 10. 1995) do 14. 04. 2009. Z výpovede svedkov súd zistil, že materiál bol v prevažnej
miere kupovaný od ďalších osôb, pričom časť kúpnej ceny bola vyplácaná tak, že žalovaný vykonal

prácu na rodinných domoch, príp. bytoch svedkov, ktorí mu poskytli materiál, či už zdarma, alebo za
nižšiu kúpnu cenu. Rodinný dom vo výlučnom vlastníctve žalovaného bol opravovaný svojpomocne.
Bolo nepochybne preukázané, že rodinný dom žalovaného bol rekonštruovaný, sporná medzi stranami
bola výška investícií zo spoločného majetku do výlučného majetku. V konaní bol vypracovaný znalecký
posudok, pričom znalkyňa vyčíslila investície do nehnuteľnosti žalovaného, vykonané v rokoch 1996

až 2007 sumou 24 192,942,- Eur, z ktorej sumy súd pri vyporiadaní BSM po zaokrúhlení zo sumy
investícií 24 190,- Eur vychádzal. Súd ustálil hodnotu bezpodielového spoluvlastníctva manželov sumou
25 815,82 Eur, po zaokrúhlení 25 816,- Eur, pozostávajúcu z hodnoty hnuteľných vecí investícií, vo výške
24 190,- Eur a výšky vkladu na vkladnej knižke vo výške 1 183,82 Eur. S prihliadnutím na prisúdenie
hnuteľných vecí do výlučného vlastníctva žalobkyne v hodnote 100,- Eur súd konštatoval, že žalobkyňa
má majetok v hodnote 100,- Eur a žalovaný má majetok v hodnote 25 715,82 Eur. Ďalej s prihliadnutím

k tomu, že žalovaný sa vyššou mierou podieľal na investíciách do jeho rodinného domu zo spoločného
majetku, súd ustálil, že žalovaný by mal mať z hodnoty bezpodielového spoluvlastníctva manželov, t.
j. z hodnoty 25 816,- Eur podiel v percentuálnom vyjadrení 70 %, teda 18 071,20 Eur z dôvodov, že
investície sú podstatnou časťou spoločného majetku, je dôvodné, aby sa zvýšené úsilie žalovaného aj
percentuálne zohľadnilo pri delení majetku. V odôvodnení uviedol, že žalovaný má hnuteľný majetok

v sume 342,- Eur, vklad na vkladnej knižke vo výške 1 183,82 Eur, investície do nehnuteľnosti, ktorá
je v jeho výlučnom vlastníctve vo výške 24 192,- Eur, teda celkom 25 715,82 Eur. V odôvodnení ďalej
uviedol, že pokiaľ vyplatí žalobkyni žalovaný na úplné vyrovnanie zaniknutého BSM sumu 7 644,80 Eur,
po zaokrúhlení 7 645,- Eur, zostane mu majetok v hodnote 18 071,20 Eur, súd preto uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie zaniknutého BSM sumu vo výške 7 645,- Eur. 30 %-

ný podiel žalobkyne ustálil sumou 7 645,- Eur, ktorú má žalovaný vyplatiť žalobkyni na úplné vyrovnanie
zaniknutého BSM, pričom hnuteľný majetok žalobkyni bol prisúdený v hodnote 100,- Eur, takže zo
spoločného nadobudnutého manželku žalobkyňa bude mať podiel 30 %, spolu sumu 7 745,- Eur. O
povinnosti zaplatiť súdny poplatok súd rozhodol v zmysle § 2 ods. 1 písm. c/ a ods. 3 zákona č. 71/1992
Zb., keď súdny poplatok vo výške 774,- Eur súd vyčíslil vo výške 3 % zo základu 25 816,- Eur. O trovách

konania účastníkov súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 OSP, pričom mal za to, že strany sporu voči sebe
navzájom mali úspech len čiastočný, pretože súd nevyporiadal BSM podľa návrhu žalobkyne, ale ani
podľa návrhu žalovaného. Zároveň rozhodol, že o trovách štátu rozhodne do 30 dní od právoplatnosti
rozhodnutia vo veci podľa ustanovenia § 151 ods. 6 OSP.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného spolu podal odvolanie žalovaný, pričom
z obsahu odvolania žalovaného vyplýva, že podáva odvolanie čo do výroku, ktorým súd rozhodol
o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 7 745,- Eur v lehote 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. V odvolaní namietal, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia, konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že okresný súd v napadnutom
rozsudku do výlučného vlastníctva žalobkyne a žalobcu prisúdil hnuteľné veci a finančné prostriedky
na vkladnej knižke v súlade s návrhom strán sporu. Zároveň zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni
na úplné vyrovnanie zaniknutého BSM sumu 7 745,- Eur. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd k

tejto sume dospel tak, že z celkovej hodnoty majetku patriaceho do BSM vyčísleného súdom na sumu
25 815,82 Eur (hodnota hnuteľných vecí predstavuje sumu 442,- Eur, výška finančných prostriedkov
1 183,82 Eur a hodnota investícií do majetku žalovaného sumu 24 190,- Eur, priznal žalovanej 30 %
podiel na majetku, teda sumu 7 745,- Eur. Má za to, že postup súdu je v rozpore s ustanovením §
150 Občianskeho zákonníka, poukázal na to, že hodnota majetku patriaceho do BSM bez hodnoty

vložených investícií medzi stranami sporu sporná nebola a predstavuje sumu 1 625,85 Eur, ktorá suma
pozostáva z hodnoty hnuteľných vecí vo výške 442,- Eur a výšky finančných prostriedkov na vkladnej
knižke vo výške 1 183,82 Eur. Z tejto sumy nadobudol žalovaný majetok v hodnote 1 525,82 Eur a
žalobkyňa majetok v hodnote 100,- Eur. Na vyrovnanie rozdielu majetkovej hodnoty bez zohľadnenia
hodnoty investícií by mal žalovaný zaplatiť žalovanej sumu 712,91 Eur. Uviedol, že nie je zrejmé, prečo

súd postupoval tak, že priznal žalovanej 30 % z hodnoty hnuteľných vecí a finančných prostriedkov
patriacich do BSM a nepriznal žalovanej v zmysle zásady rovnosti podielov 50 % z hodnoty hnuteľných
vecí a finančných prostriedkov patriacich do BSM. Výška náhrady 30 % mala byť zrejme priznaná z
hodnoty investícií do nehnuteľností žalovaného ustálených súdom na sumu 24 190,- Eur, aj keď podľajeho názoru by žalovaná mala mať nárok na 50 % objektívne ustálenej hodnoty investícií. Namietal,
že suma 24 190,- Eur však objektívne ustálenou hodnotou investícií nie je. Ďalej namietal, že súd
v odôvodnení rozsudku konštatuje, že žalobkyňa na úplné vyrovnanie zaniknutého BSM bude mať

vyplatenú sumu 7 645,- Eur, má hnuteľný majetok v hodnote 100,- Eur, takže zo spoločného majetku
bude mať podiel 30 %, teda 7 745,- Eur (30 % zo sumy 25 816,- Eur); v samotnom výroku rozsudku
však uložil súd žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 7 745,- Eur a jedná sa tu teda o rozpor medzi
výrokom a odôvodnením napadnutého rozsudku. Vo vzťahu k sume 24 190,- Eur, ako výške investícií
vynaložených zo spoločného majetku na majetok vo výlučnom vlastníctve žalovaného, súd vychádzal

zo Znaleckého posudku č. 6/2013 a Znaleckého posudku č. 45/2013 ako pokračovania rozsudku č.
6/2013, vypracovaných znalkyňou W.. I. K.. Predmetné znalecké posudky boli žalovanému doručené,
pričom žalovaný podaním zo dňa 09. 05. 2013 namietal vyčíslenie nákladov, ktoré boli vynaložené
pri rekonštrukcii nehnuteľnosti v znaleckom posudku znalkyne, rovnako vyjadril výhrady k oceneniu
maloplošnej pivnice kamennej s klenutým stropom v posudku č. 6/2013. Namietal, že pri určení výšky
investícií nemali byť zohľadnené stavebné práce, ktoré boli vykonané svojpomocne účastníkmi konania,

bezodplatne odvedená práca rodinných príslušníkov a rodinných osôb, avšak v znaleckom posudku
táto svojpomocne vykonaná práca je vyčíslená a zohľadnená v celkovej výške investícií. Znalkyňa
pri všetkých materiálových položkách vložených investícií vychádzala z predpokladu, že sa jedná o
nový materiál, a preto sú pri východiskových cenách ceny nových materiálov, avšak pri rekonštrukcii
bol použitý prevažne starý a použitý materiál, ktorý pochádzal z rekonštruovaných stavieb alebo bol

darovaný. Pri určení výšky investície bol ocenený materiál, ktorý vôbec nebol použitý, jednotkové ceny
nového kúpeného materiálu nezodpovedajú obstarávacím cenám. Namietal, že investície mali byť
vyčíslené v ich skutočne vynaloženej výške bez zohľadnenia indexu nárastu cien. Celkovo nesúhlasil
s posudkom znalkyne, a to s pokračovaním posudku č. 6/2013 - posudok 45/2013. Navrhol výsluch
znalkyne. Namietal, že v odôvodnení rozsudku sa súd s jeho námietkami týkajúcimi sa znaleckého

posudku žiadnym spôsobom nevysporiadal. Poukázal na to, že znalecký posudok nebol vypracovaný
v súlade s úlohou, ktorú znalkyni uložil súd, keď súd uložil znalkyni určiť hodnotu nákladov, ktoré boli
vynaložené za obdobie od 07. 10. 1995 do 14. 04. 2009 pri rekonštrukcii nehnuteľnosti vo vlastníctve
žalovaného a ich výšku ku dňu zániku manželstva. Investíciami vynaloženými zo spoločného na ostatný
majetok žalovaného nie je práca účastníkov konania vynaložená pri rekonštrukcii rodinného domu,

bezplatne odvedená práca rodinných príslušníkov a iných osôb. Pri vyčíslení investícií do nehnuteľnosti
žalovaného znalkyňa bude vychádzať z obvyklých všeobecných cien materiálov v období rekonštrukcie
nehnuteľnosti. Znalkyňa v rozpore s uvedenou úlohou zohľadnila pri vyčíslení investícií aj svojpomocne
vykonané práce. Poukázal na skutočnosť, že pri rekonštrukcii bol použitý prevažne starý a použitý
materiál, ktorý pochádzal z rekonštruovaných stavieb alebo bol darovaný, čo bolo v konaní preukázané

výpoveďami svedkov a táto skutočnosť bola zhodne potvrdená aj účastníkmi konania, pričom znalkyňa
pri všetkých materiálových položkách vložených investícií vychádzala z predpokladu, že sa jedná o
nový materiál. Pri určení výšky investície bol ocenený materiál - tvárnice H., ktorý vôbec na stavbe
použitý nebol, ďalej dvere oceľové, atď. Jednotkové a celkové ceny materiálu uvedené v znaleckom
posudku nezodpovedajú skutočným obstarávacím cenám, za ktorý bol materiál získaný (odplatne alebo

bezodplatne) účastníkmi konania. Tieto ceny boli preukázané výpoveďami svedkov a strán sporu.
Výška investícií vynaložených do nehnuteľností žalovaného určená znaleckým posudkom nezodpovedá
skutočne (reálne) vynaloženým investíciám, ktoré boli preukázané výpoveďami svedkov a sčasti aj
súhlasnými stanoviskami strán sporu. Súd výpovede svedkov, ktorí dodali materiál, resp. vykonali
práce, ohľadne reálne vynaložených investícií pri svojom rozhodovaní vôbec nezohľadnil, v dôsledku

čoho nesprávne vyhodnotil vykonané dokazovanie. Vynaloženie sumy 24 190,- Eur na rekonštrukciu
nehnuteľnosti je nereálne vzhľadom aj na majetkové a príjmové pomery strán sporu počas trvania
manželstva. Má za to, že vykonaným dokazovaním boli v rámci konania preukázané investície celkovo
vo výške 1 367,- Eur, pričom v odvolaní uviedol jednotlivý materiál vrátane ceny ako aj platby za
dovoz materiálu na stavbu a finančnú odmenu za prácu. Uviedol, že uvedená výška investícií bola

ustálená sčasti súhlasným stanoviskom strán sporu a sčasti výpoveďami svedkov. Rozsah týchto reálne
vynaložených investícií (jednotlivé vecné položky) vychádza z návrhu žalobkyne. Súd neobjasnil, prečo
vzal do úvahy ceny (investície) určené znalcom a nie ceny preukázané výpoveďami svedkov. Navrhol,
aby odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu podľa ustanovenia § 212 ods. 1 písm. d/
OSP, rozsudok zmenil v napadnutom výroku a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie

podielu sumu, ktorá vyplynie z vykonaného dokazovania, alebo aby odvolací súd podľa § 221 OSP zrušil
a vrátil vec súdu prvej inštancie.3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že nesúhlasí s vyjadreniami
žalovaného v odvolaní, súd vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu a na základe tohto dokazovania
aj rozhodol. Rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny a dôvodný. Navrhla, aby odvolací

súd rozsudok okresného súdu potvrdil.

4. Žalovaný k písomnému vyjadreniu žalobkyne uviedol, že trvá na odvolaní v celom rozsahu, navrhol,
aby odvolací súd odvolaniu žalovaného vyhovel tak, ako je to uvedené v petite predmetného odvolania.

5. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrila.

6. V dôsledku odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného
sporového poriadku, ďalej len „CSP“), vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380
CSP a bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok
okresného súdu podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP pri aplikácii ustanovenia § 367 ods. 2 CSP veta

druhá zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 391 ods. 1 CSP na ďalšie konanie.

7. Podľa ustanovenia § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

8. Podľa ustanovenia § 470 ods. 2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom
nadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajúzachované.Aksatentozákonpoužijenakonaniazačaté
predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o
predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania,
ak by boli v neprospech strany.

9. Podľa ustanovenia § 470 ods. 4 CSP konanie začaté do 30. 06. 2016 na vecne, miestne, kauzálne a
funkčne príslušnom súde podľa predpisov účinných do 30. 06. 2016 dokončí súd, na ktorom sa konanie
začalo.

10. Odvolací súd považuje za potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že odo dňa 01. 07.
2016 nadobudol účinnosť nový procesný predpis, a to Zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok.
V zmysle ustanovenia § 470 ods. 1 CSP sa ustanovenia Civilného sporového poriadku aplikujú aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

11. Odvolací súd uvádza, že aj keď výroková časť rozsudku o vyporiadaní BSM obsahuje vždy viacero
výrokov (výrok o tom, čo sa z masy BSM prikazuje tej-ktorej strane sporu, výrok o tom, či a čo má
jedna strana sporu plniť druhej strane sporu na úplné vyrovnanie), treba na rozsudok týkajúci sa
vyporiadania masy BSM hľadieť ako na jednotný celok, ktorý má komplexne vyporiadať doterajšie
práva bývalých manželov z BSM a konštituovať ich nové práca. V prípade, ak strana sporu napadne

odvolaním len niektorý z výrokov rozsudku súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM, odvolací súd nie
je viazaný rozsahom odvolania (v čase podania odvolania v zmysle § 212 ods. 2 písm. d/ OSP, v
čase rozhodovania odvolacieho súdu v zmysle § 367 ods. 2 CSP). V takom prípade žiadny z výrokov
odvolaním napadnutého rozhodnutia vo veci samej nenadobúda oddelene právoplatnosť, odvolací súd
musí vždy preskúmať celé rozhodnutie súdu prvej inštancie o vyporiadaní BSM (všetky jeho výroky

vo veci samej) a v nadväznosti na výsledky svojho odvolacieho prieskumu môže toto rozhodnutie len
ako celok buď potvrdiť, zmeniť, alebo zrušiť (viď uznesenie NS SR sp. zn. 3Cdo 174/2012). Hoci teda
žalovaný v podanom odvolaní napadol výrok okresného súdu, ktorým uložil súd žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni sumu 7 745,- Eur a nenamietal správnosť ostatných výrokov súdu prvej inštancie,
odvolací súd preskúmaním veci zistil existenciu dôvodov pre zrušenie rozsudku v zmysle ustanovenia §

381 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a s prihliadnutím aj na ustanovenie § 367 ods. 2 veta druhá CSP rozsudok
okresného súdu ako celok zrušil a vec vrátil tomuto súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

12. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k názoru, že je potrebné prisvedčiť odvolacej námietke
žalovaného, že žalovaný k podanému znaleckému posudku, resp. jeho doplneniu, podal v priebehu

konania pred súdom prvej inštancie písomné námietky a zároveň navrhol, aby súd doplnil dokazovanie
výsluchom znalkyne s prihliadnutím na jeho námietky voči znaleckému posudku. Opakovane na
pojednávaní dňa 30. 01. 2015 navrhol vykonanie dôkazu výsluchom znalkyne, keďže mal za to, že
znalecký posudok nezohľadnil skutočnosť, že materiálové položky, ktoré boli použité na rekonštrukciurodinného domu neboli novým materiálom, ale jednalo sa o použitý materiál, v znaleckom posudku
sú uvádzané materiály, ktoré vôbec neboli použité pri rekonštrukcii rodinného domu a pri určení
výšky investícií nemali byť zohľadnené stavebné práce, ktoré boli vykonané svojpomocne, či už

stranami sporu alebo inými osobami bezodplatne, pričom v znaleckom posudku je táto svojpomocne
vykonaná práca vyčíslená a zohľadnená. Investície mali byť vynaložené v ich skutočne vynaloženej
výške bez zohľadnenia indexu nárastu cien. Súd sa s týmto návrhom na doplnenie dokazovania
žiadnym spôsobom nevysporiadal, keď návrh na doplnenie dokazovania na pojednávaní nezamietol
a ani v odôvodnení svojho rozsudku žiadnym spôsobom neuviedol, z akých dôvodov žalovaným

navrhnutý dôkaz výsluchom znalkyne nevykonal. Rovnako je potrebné prisvedčiť aj odvolacej námietke
žalovaného, že s námietkami k znaleckému posudku sa súd prvej inštancie v odôvodnení svojho
rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal. Odvolací súd uvádza, že odvolací súd len uviedol, že
súd vychádzal z výšky vyčíslených investícií, ktoré znalkyňa vyčíslila v znaleckom posudku za obdobie
rokov 1996 až 2007, a to po zaokrúhlení zo sumy investícií 24 190,- Eur. Za situácie, že súd aj v
uznesení, ktorým nariadil znalecké dokazovanie, uznesenie č. k. 9C/24/2012 - 65 zo dňa 31. 07. 2012

v bode 2 uložil znalkyni povinnosť po vykonaní obhliadky nehnuteľnosti podať znalecký posudok a určiť
hodnotu nákladov, ktoré boli vynaložené za obdobie od 07. 10. 1995 do 14. 04. 2009 pri rekonštrukcii
nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného a ich výšku ku dňu zániku manželstva, pričom zároveň súd
v uznesení uviedol, že investíciami vynaloženými zo spoločného na ostatný majetok žalovaného nie
je práca účastníkov konania vynaložená pri rekonštrukcii rodinného domu, bezplatne odvedená práca

rodinných príslušníkov a iných osôb, s tým, že znalkyňa pri vyčíslení investícií do nehnuteľností má
vychádzať z obvyklých všeobecných cien materiálov v období rekonštrukcie nehnuteľností, námietky
žalovaného v písomnom vyjadrení k doplnku znaleckého posudku ako aj na pojednávaní, odvolací súd
považuje za zásadné. Tým, že súd prvej inštancie sa jednak žiadnym spôsobom procesne nevysporiadal
s návrhom žalovaného na doplnenie dokazovania, ním navrhnutý dôkaz nevykonal a ani žiadnym

spôsobom v rozsudku, ktorým rozhodol vo veci samej, nezdôvodnil, prečo navrhovaný dôkaz nevykonal
a rovnako sa nevysporiadal so zásadnými námietkami žalovaného k podanému znaleckému posudku,
súd znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva, čím došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces. Je potrebné prisvedčiť aj odvolacej námietke žalovaného, týkajúcej sa
rozporu odôvodnenia rozsudku s výrokom okresného súdu, keď okresný súd vo výroku uložil povinnosť

žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 7 745,- Eur, pričom však v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol,
že žalobkyňa má s prihliadnutím na súdom ustálený podiel v prospech žalobkyne 30 % nadobudnúť zo
spoločného majetku sumu 7 745,- Eur, z odôvodnenia vyplýva, že z toho má hnuteľný majetok v hodnote
100,- Eur a bude mať vyplatenú sumu na úplné vyrovnanie zaniknutého BSM vo výške 7 645,- Eur.

13. Odvolací súd poukazuje, vo vzťahu k posúdeniu otázky investície zo spoločného majetku manželov
do výlučného majetku jedného z nich, na rozhodnutie R 40/2012, uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. 6Mcdo 10/2011, v ktorom rozhodnutí najvyšší súd dospel k právnemu názoru, že v prípade
investícií zo spoločného majetku manželov do ostatného majetku jedného z nich, sú prostriedkami,
ktoré je tento manžel v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka povinný nahradiť, prostriedky skutočne

na tieto investície vynaložené. Pri zisťovaní sa vychádza z ceny vecí a prác vložených do jeho
ostatného majetku v čase, kedy boli vynaložené a nie z východiskovej hodnoty alebo všeobecnej
hodnoty zhotovenej veci v oddelenom majetku jedného z manželov. Vzhľadom na námietky žalovaného
uvedené v odvolaní berúc do úvahy aj na vyššie uvedené, bude povinnosťou súdu vykonať žalovaným
navrhnutý dôkaz, a to výsluch znalkyne za účelom zistenia, či pri určení hodnoty nákladov, ktoré boli

vynaloženéprirekonštrukciinehnuteľnostivovlastníctvežalovaného,postupovalavsúladesuznesením
Okresného súdu Lučenec č. k. 9C/24/2012 - 65 zo dňa 31. 07. 2012 bod 2 a či zohľadnila prácu
vykonanú pri rekonštrukcii nehnuteľnosti, ktorá bola vykonaná svojpomocne, ak áno, akým spôsobom,
akým spôsobom a na základe čoho ustálila cenu jednotlivých materiálov použitých pri rekonštrukcii
nehnuteľnosti, či pri výpočte zohľadnila aj cenu použitého materiálu a akým spôsobom; v prípade, že

znalkyňa tieto skutočnosti nezohľadnila, súd v ďalšom konaní a pri rozhodnutí vo veci samej bude
povinný pri vyporiadaní prihliadnuť na prostriedky, ktoré boli skutočne na investície do výlučného
vlastníctva žalovaného vynaložené, pričom dôkazná povinnosť zaťažuje strany sporu. Z týchto dôvodov
je preto potrebné ustáliť rozsah investícií s prihliadnutím na skutočne vynaložené prostriedky na kúpu
materiálu, teda cenu vecí, vynaložené prostriedky na práce, teda cenu prác, a to v čase, keď tieto boli

vynaložené. S prihliadnutím na námietku žalovaného aj vo vzťahu k určeniu podielov oboch manželov na
mase BSM. Je potrebné, aby súd dôsledne postupoval v zmysle § 150 Občianskeho zákonníka a zistil
stanovisko strán sporu vo vzťahu k určeniu miery pričinenia, pričom treba vziať zreteľ na starostlivosť
o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.14. Keďže rozsudok okresného súdu sa náležitým spôsobom nevysporiadal s námietkami žalovaného v
priebehu konania pred súdom prvej inštancie vo vzťahu k podanému znaleckému posudku vrátane jeho

doplnenia, rozsudok okresného súdu z týchto dôvodov je nutné považovať za nepreskúmateľný, trpaci
vadou arbitrárnosti, keď v odôvodnení rozsudku nemá náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 OSP platného
v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, pričom rovnako nemá náležitosti riadneho odôvodnenia
rozsudku ani v zmysle § 220 ods. 2 CSP platného a účinného v čase rozhodovania odvolacieho súdu.
Odvolací súd uvádza, že v prípade, ak súd pri odôvodňovaní rozsudku nepostupuje spôsobom, ktorý

záväzne určuje § 157 ods. 2 OSP (v čase rozhodovania súdu prvej inštancie), dochádza nielen k tomu,
že rozsudok je nepreskúmateľný pre nedostatok dôvod alebo pre ich nezrozumiteľnosť, ale aj k tomu,
že základné právo na súdnu ochranu nie je naplnené reálnym obsahom. Odvolací súd poukazuje na
to, že žalovaný v podanom odvolaní namietal, že súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia žiadnym
spôsobom nevysporiadal s jeho námietkami k podanému znaleckému posudku a jeho doplneniu,
ktorej odvolacej námietke je potrebné prisvedčiť, pričom odvolací súd poukazuje aj na to, že práve

odôvodnenie rozhodnutia dovoľuje stranám sporu posúdiť, ako súd ich vec vyložil a aplikoval príslušné
procesné predpisy, akými úvahami sa spravoval pri svojom rozhodovaní o veci, pod aké právne normy
subsumoval zistený skutkový stav. V tomto smere odôvodnenie rozsudku okresného súdu neobsahuje
zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie súdu, ktorá skutočnosť zakladá dôvod pre
zrušenie rozhodnutia v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.

15. V ďalšom konaní súd prvej inštancie vykoná dôkaz navrhnutý žalovaným, a to výsluch znalkyne
s akcentom na zodpovedanie otázok uvedených už vyššie s prihliadnutím na námietky žalovaného k
podanému znaleckému posudku, s prihliadnutím na skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie zistí
doplneným dokazovaním, súd ďalej pri vyporiadaní zohľadní výšku prostriedkov skutočne na investície

vynaložené s prihliadnutím aj na právny názor NS SR uvedený v jeho rozhodnutí sp. zn. 6Mcdo 10/2011,
pričom dôkazná povinnosť na preukázanie výšky prostriedkov na investície skutočne vynaložené do
majetku žalovaného zaťažuje strany sporu. Pri vyporiadaní súd bude dôsledne aplikovať ustanovenie §
150 Občianskeho zákonníka a svoje rozhodnutie súd náležite zdôvodní v súlade s ustanovením § 220
ods. 2 CSP tak, aby odôvodnenie rozhodnutia netrpelo vadou nepreskúmateľnosti a arbitrárnosti. Súd

teda v odôvodnení okrem iného vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, V prípade nevykonania ďalších navrhnutých dôkazov uvedie, prečo tieto
navrhnuté dôkazy nevykonal a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax.
Budedbať,abyodôvodnenierozsudkubolopresvedčivéaabyzodpovedalorozsudočnémuvýrokusúdu.

16. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je
potrebné zrušiť v zmysle § 389 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie. Vzhľadom už na vyššie uvedené odvolací súd zrušil rozsudok okresného súdu
v celom rozsahu, v novom rozhodnutí preto súd prvej inštancie rozhodne o návrhu žalobkyne, ustáli

masu BSM, prikáže jednotlivé veci, prípadne financie do výlučného vlastníctva tej-ktorej strane sporu,
po zistení výšky prostriedkov, ktoré boli vynaložené zo spoločného majetku manželov do výlučného
vlastníctva žalovaného, výšku investícií zohľadní pri vyporiadaní BSM, rozhodne o súdnom poplatku,
trovách konania vrátane trov odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 CSP), ako aj o trovách štátu.

17. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).