Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. január 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Co/70/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5413206133
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Dubcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5413206133.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej

a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: CD Consulting
s.r.o., so sídlom Politických vězňů 1272/21, 110 00 Praha 1, Nové Město, Česká republika, IČO: 264 29
705, zastúpeného zástupcom Fridrich Paľko, s. r. o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO:
36 864 421, proti žalovanej: I. N., nar. XX.X.XXXX, bytom A. J., J. G. XXXX/X, v konaní o zaplatenie
zmenkovej sumy 360 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný
Kubínč.k.5C/111/2013-207zodňa4.apríla2016vspojenísopravnýmuznesenímč.k.5C/111/2013-246
zo dňa 28. júna 2016 vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol v spojení s výrokom o

trovách súdneho konania, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 5C/111/2013-207 zo dňa 4. apríla 2016 v spojení s
opravným uznesením č.k. 5C/111/2013-246 zo dňa 28. júna 2016 v napadnutom výroku II, ktorým súd
vo zvyšnej časti návrh zamietol v spojení so závislým výrokom III., ktorým žalovanej sa náhrada trov
konania nepriznáva, p o t v r d z u j e .

Žalovaná n e m á n á r o k na náhradu trov tohto odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. zastavil konanie v časti o zaplatenie zmenkového

úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 360 Eur od 20.01.2011 do zaplatenia. Podľa výroku II. vo
zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal podľa označeného výroku
III. rozsudku okresného súdu. Okresný súd poukázal na to, že bol doručený návrh dňa 28.3.2013 na
uplatnenie pohľadávky podľa čl. 4 ods. 1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 861/2007,
ktorým sa ustanovuje európske konanie vo veciach s nízkou hodnotou sporu (ďalej len "Nariadenie").
Podľa návrhu sa žalobca domáhal priznania zmenkovej sumy vo výške 360 Eur, zmenkového úroku vo
výške 0,25 % denne zo zmenkovej sumy 360 Eur od 20.01.2011 do zaplatenia, 6 % ročného úroku zo

zmenkovej sumy 360 Eur od 20.01.2011 a zmenkovej odmeny vo výške 1/3 % zmenkovej sumy, teda
1,20 Eur, ako aj náhrady trov konania. K návrhu pripojil zmenku, ktorej vystaviteľkou bola žalovaná a
ako miesto vystavenia zmenky bolo uvedené Dolný Kubín, dátum vystavenia zmenky 6. októbra 2010
a v časti "zmenková suma" bolo uvedené 360 Eur a v časti "zmenkový úrok 0,25 % denne od" bol
vyplnený dátum 20. januára 2011. Na zmenke bolo uvedené: zaplatím za túto zmenku pri predložení
na rad: POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Takisto na zmenke
bolo uvedené, že ide o zmenku "bez protestu", "na platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia"

a splatné: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava. Na prednej strane zmenky bolo
uvedené: 502300001. Na rube zmenky sa nachádza text: Namiesto nás na rad CD Consulting, s.r.o., K
červenému dvoru 3269/25a, 130 00 Praha, Česká republika, IČO: 264 29 705 a pod týmto textom bol
text: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Jaroslav Fuchs, konateľ a podpis.2. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že pôvodne rozhodol rozsudkom č.k.
5C/111/2013-95 zo dňa 24.03.2014, ktorým žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol a žalovanej

nepriznalnáhradutrovkonania.Vovyvolanomodvolacomkonaníboltentopôvodnýrozsudokokresného
súdu uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13Cob/203/2014 zo dňa 15.04.2015, zrušený a vec
vrátená okresnému súdu na ďalšie konanie.

3. Po rozhodnutí odvolacieho súdu žalobca zobral žalobu späť v časti, a to pokiaľ išlo o zaplatenie

zmenkového úroku tak, že namiesto žiadaného zmenkového úroku zo sumy 360 Eur od 20.01.2011 do
zaplatenia vo výške 0,25 % denne žalobca žiadal zmenkový úrok zo sumy 360 Eur od 20.01.2011 do
zaplatenia vo výške 0,06 % denne.

4. Okresný súd za dodržania ust. § 101 ods. 3 O.s.p. v spojení ust. § 96 ods. 1 až 3 O.s.p., ktorý
procesnoprávny predpis bol platný a účinný v čase konania, rozhodovania okresného súdu, rozhodol

o čiastočnom zastavení konania tak, ako bolo vyjadrené vo výrokovej časti rozsudku okresného súdu
pod výrokom označeným I..

5.Vďalšompostupeokresnýsúduviedol,ženariadilpojednávaniepodľačl.7ods.1písm.c)Nariadenia,
na ktorom bolo vykonané dokazovanie. Po vykonanom dokazovaní okresný súd poukázal na to, že dňa

20.10.2015 bolo prijaté Spoločné stanovisko občianskoprávneho a obchodnoprávneho kolégia NS SR
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochrane spotrebiteľa, ktoré bolo uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov
SR pod č. 93, ročník 2015 (ďalej len "stanovisko"). Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia
vyjadril podstatný obsah a závery vyplývajúce z tohto stanoviska, z ktorého ďalej vyplýva, že Nariadenie

nekladie žiadne prekážky v možnosti preskúmať doložené listiny súdom a je možné aplikovať všetky
procesnoprávne princípy použiteľné v slovenskom právnom poriadku včítane aplikácie znalosti určitých
okolností súdu z jeho rozhodovacej činnosti, zohľadnenie ochrany slabšieho v konaní, rešpektovaním
vyššej súdnej ochrany spotrebiteľa, vykonaním potrebného dokazovania, či ochrany dobrých mravov.
Skúmanie prípadnej absolútnej neplatnosti úkonu, ku ktorej pristupuje súd ex offo, nie je Nariadením

nijako vylúčená. V ďalšom svojom postupe okresný súd poukázal, že dňa 23.12.2015 nadobudla
účinnosť novela O.s.p. v podobe zákona č. 438/2015 Z.z., pričom podľa jej prechodného ustanovenia
§ 372y ods. 1, táto sa vzťahuje aj na predmetné konanie, keďže sa vzťahuje aj na konania začaté
pred jej účinnosťou. Táto novela zaviedla do ust. § 79 odsek 4 O.s.p. znenie, podľa ktorého ak nie
je dokázaný opak, platí, že nárok zo zmenky alebo šeku proti žalovanému, ktorý je fyzickou osobou,

vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou. Takisto bolo potrebné podľa názoru okresného súdu
poukázať na novelizáciu § 17 zákona č. 191/1950 Zb. zákon zmenkový a šekový (ďalej len zákon č.
191/1950 Zb.) v zmysle ktorého zavedeného odseku 2 vyplýva ...„v konaní, v ktorom sa uplatňuje alebo
vymáha nárok zo zmenky sa z úradnej povinnosti prihliadne na skutočnosti odôvodňujúce námietky
podľa odseku 1, ktoré by ten, kto je žalovaný zo zmenky mohol uplatniť, ak jeho zaviazanosť zo zmenky

vznikla v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou“. Za tejto situácie s prihliadnutím k vydanému stanovisku
už nebolo možné podľa záveru okresného súdu vychádzať z právneho názoru odvolacieho súdu, že
nemožno ex offo preskúmať pôvodný záväzkový vzťah, v súvislosti s ktorým bol založený zmenkový
záväzok, ak súd zistí spotrebiteľský charakter daného záväzku.

6. Výsledky dokazovania preukázali, že tomuto konaniu predchádzalo konanie sp. zn. 4Er/301/2011, v
ktorom vystupovala ako povinná osoba žalovaná, ako oprávnený spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o.. Z
tohto spisu okresný súd zistil, že predmetná zmenka bola vystavená v súvislosti so Zmluvou o úvere
č. 502300001 z 06.10.2010, ktorej číslo bolo uvedené na zmenke vpravo hore. O žiadosti súdneho
exekútora na vykonanie exekúcie rozhodol okresný súd uznesením č.k. 4Er/301/2011-13 tak, že žiadosť

o udelenie poverenia zamietol. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť 12.12.2011. Z odôvodnenia
rozhodnutia okresného súdu vyplynulo, že dôvodom zamietnutia žiadosti bola neplatná rozhodcovská
doložka. Následne okresný súd uznesením z 27.02.2011 č.k. 4Er/301/2011-21, právoplatným
21.03.2012, exekučné konanie zastavil. V exekučnom spise bola obsiahnutá úverová zmluva s číslom
žiadosti o úver 502300001, uzavretá dňa 06.10.2010 medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., ako

veriteľom a žalovanou. Na rube úverovej zmluvy boli Všeobecné podmienky poskytnutia úveru a
konkrétne článok 17 týchto podmienok s podtextom "Dohoda o vyplnení zmenky", ktorá obsahovala text:
Na zabezpečenie peňažného záväzku dlžníka ako vystaviteľa zmenky vyplývajúceho z tejto úverovej
zmluvy voči veriteľovi ako remitentovi vystavil vystaviteľ zmenku, v ktorej nie je vyplnená zmenkovásuma a dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy. Zmluvné strany sa dohodli, že zmenkovú sumu vyplní
na zmenke remitent najneskôr v deň, kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stane celý dlh splatný
okamžite, t.j. keď dlžník neuhradí štyri po sebe idúce splátky, prípadne uhradí len časti splátok alebo

neuhradí včas poslednú splátku alebo časť poslednej splátky. Zmenková suma bude pozostávať zo
sumy všetkých peňažných nárokov veriteľa voči dlžníkovi, ktoré veriteľovi vzniknú ku dňu vyplnenia
zmenky. Dátum začiatku úročenia zmenkovej sumy vyplní na zmenke remitent tak, že ním bude deň,
kedy sa v zmysle bodu 4 týchto podmienok stal splatný celý dlh. Zmenka bola vystavená žalovanou
ako zmenka zabezpečovacia, ktorú skutočnosť preukazuje údaj na zmenke, ktorým je uvedenie čísla

zmluvy, teda išlo o odkaz na hlavný vzťah. Zmluva bolo zmluvou o spotrebiteľskom úvere podľa zákona
č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách, keďže žalovaná uzavrela ju so
spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. v pozícii spotrebiteľa. Žalobca nepreukázal, že uplatňovaný nárok
zo zmenky nevznikol zo spotrebiteľského vzťahu.

7. V prejednávanej veci okresný súd z úradnej povinnosti prihliadol na to, že pôvodný majiteľ zmenky

ako aj žalobca zneužili inštitút indosácie zmenky. Právne inštitúty vyplývajúce zo zákona zmenkového
a šekového boli použité na to, aby spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., prostredníctvom inej, jej nie úplne
neznámej spoločnosti, získala nespochybniteľný exekučný titul k vymáhaniu svojich pohľadávok nad
rámec ich dôvodnej výšky, keďže tieto pohľadávky môžu byť dôvodné len ohľadne výšky poskytnutých
a nevrátených peňažných prostriedkov, ale nedôvodné ohľadne ich (vysokého) príslušenstva, čo bol aj

prejednávaný prípad. V danej veci podľa zmluvy bol poskytnutý úver len 200 Eur, avšak ak išlo o úver
bezúročný, žalovaná mala vrátiť len uvedených 200 Eur. Naproti tomu pôvodný majiteľ zmenky, ktorá
mala mať len zabezpečovací charakter, túto vyplnil až na sumu 360 Eur a v zmenke uviedol úžernícky
zmenkový úrok 0,25 % denne (čo je 91,25 % ročne), pričom v úverovej zmluve ani vo všeobecných
podmienkach poskytnutia úveru okresný súd nenašiel ustanovenie, ktoré by obsahovalo "dojednanie"

o takomto vysokom úroku. Okresný súd vzhľadom k ust. § 3 Občianskeho zákonníka, čl. 36 Listiny
a Nálezu Ústavného súdu ČR IV. ÚS 457/10 zo dňa 18.07.2013 uzavrel, že zneužitiu práva ako zo
strany spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o., tak aj zo strany žalobcu nemožno poskytnúť ochranu, a teda
priznať žalobcovi z výkonu práva, ktoré je jeho zneužitím nejaké plnenie čo aj len sčasti. To, že nielen
spoločnosť POHOTOVOSŤ, ale aj žalobca vedome konali na škodu žalovanej ako dlžníka z indosovanej

zmenky, vyvodil okresný súd z údaja na zmenke v hornej časti vpravo, kde je uvedené číslo zmluvy
500100250, správne malo byť uvedené 502300001, ako aj z uvedených okolností vzťahov žalobcu k
remitentovi, a to v personálnych súvislostiach a všeobecné povedomie o spoločnosti POHOTOVOSŤ,
s.r.o. a o jej hlavnom faktickom predmete činnosti. Teda žalobca musel vedieť, že zmenka sa týkala
spotrebiteľského vzťahu. V danom prípade bolo dané vedomé konanie žalobcu na škodu žalovanej, a ak

išlo o výkon práva v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, išlo o zneužitie práva,
a to práva indosovať zmenku, ktorá mala len zabezpečovať záväzok žalovanej z úverovej zmluvy ako
spotrebiteľskej zmluvy. Vzhľadom k uvedenej situácii musí byť ex offo súdom poskytnutá spotrebiteľovi
právna ochrana, aká sa predpokladá v spotrebiteľských vzťahoch bez ohľadu na špecifiká konkrétneho
súdneho konania, čo jednoznačne vyplýva zo stanoviska Najvyššieho súdu SR.

8. Okresný súd z úradnej povinnosti prihliadol aj na neplatnosť Dohody o vyplnení zmenky, a to z
dôvodu, že táto bola uvedená len vo všeobecných obchodných podmienkach a nie v samotnej zmluve
o úvere. Podľa nálezu Ústavného súdu ČR sp. zn. I. ÚS 3512/2011 zo dňa 11.11.2013 v rámci
spotrebiteľských zmlúv dojednanie zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako aj rozhodcovská

doložka, zásadne nemôžu byť súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou
samotnej spotrebiteľskej zmluvy, teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Z odôvodnenia
tohto nálezu vyplýva, že obchodné podmienky v spotrebiteľských zmluvách, na rozdiel od obchodných
zmlúvmajúslúžiťpredovšetkýmktomu,abynebolonevyhnutnédokaždejzmluvyprepisovaťdojednania
technického a vysvetľujúceho charakteru a naopak nesmú slúžiť k tomu, aby do nich v často

neprehľadnej, zložito formulovanej a malým písmom písanej forme skryl dodávateľ dojednania, ktoré
sú pre spotrebiteľa nevýhodné a o ktorých sa predpokladá, že pozornosti spotrebiteľa najskôr uniknú
(napríklad rozhodcovská doložka alebo dojedanie o zmluvnej pokute). Ak to takto urobí dodávateľ,
tak potom jeho právny vzťah nemôže získať právnu ochranu. Ak pôvodný majiteľ zmenky dohodu o
vyplnení zmenky zakomponoval len do všeobecných podmienok poskytnutia úveru, nepočínal si poctivo

a s vyplnenou zmenkou potom nemožno spájať právne účinky. Ak bola dohoda o vyplnení zmenky
obsiahnutá len vo všeobecných obchodných podmienkach poskytnutia úveru, hovoriť o tom, že vôľou
žalovanej bolo súčasne so zmluvou o úvere uzavrieť aj takúto dohodu o vyplnení zmenky nemožno,resp. ak možno, tak len s výraznými pochybnosťami. Na základe týchto zhodnotení okresný súd žalobu
vo zvyšnej časti zamietol.

9. O trovách súdneho konania rozhodol okresný súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnou stranou sporu
bola žalovaná, ktorej by patrila náhrada trov konania, avšak pokiaľ vznik trov zo spisu nevyplýval a ani
tieto neboli uplatnené, okresný súd žalovanej právo na náhradu trov súdneho konania nepriznal.

10. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca, a to vo výroku, ktorým súd vo

zvyšnej časti návrh zamietol (II.) v spojení aj so závislým výrokom III., ktorým sa žalovanej náhrada trov
konania nepriznala. Žalobca v odvolaní ako odvolacie dôvody poukázal na ust. § 205 ods. 2 písm. a),
b), f) O.s.p.. Žalobca zdôraznil, že žalovaná nedoručila súdu žiadnu žalobnú odpoveď podľa čl. 5 ods.
3 alebo ods. 6 Nariadenia, preto okresný súd bol povinný postupovať podľa čl. 7 ods. 3 Nariadenia. Ak
okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že vykonal dokazovanie, tak toto je ovládané v
sporovom konaní prejednacou zásadou, čo znamená, že súd vychádza len zo skutočností tvrdených a

vykonáva len tie dôkazy, ktoré sporové strany navrhli. Žalobca žiadal vykonať ako dôkaz platnú zmenku,
žalovaná žiadne dôkazy nenavrhla, preto neexistovala okolnosť, ktorá by odôvodňovala vykonanie
ďalších dôkazov. V danej veci mal okresný súd rozhodnúť len o práve na úhradu zmenkovej sumy a
príslušenstva z predloženej zmenky. Ak okresný súd poukázal na to, že spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. uzavrela zmluvu o úvere ako aj, že zmenka je zmenkou zabezpečovacou, keďže žalovaná uzavrela

zmluvu o úvere ako spotrebiteľ, tak tieto tvrdenia neboli tvrdeniami ani jednej zo sporových strán.
Žalobca má za to, že okresný súd rozhodol na základe aplikácie nesprávnych právnych predpisov, aj ich
nesprávnej interpretácie. Poukázal na význam zmenky v zmysle zákona č. 191/1950 Zb., konkrétne ust.
§ 17 zákona č. 191/1950 Zb.. Žalobca zdôraznil, že zmenka je samostatným abstraktným záväzkom,
neakcesorickej povahy. Nie je možné ju spájať, či podmieňovať inými okolnosťami, než sú na zmenke

uvedené. Z ustanovenia § 17 zákona č. 191/1950 Zb. vyplýva, že žalovaný vo všeobecnosti nie je
oprávnený vznášať tzv. kauzálne námietky voči majiteľovi zmenky, ktoré vyplývajú z jeho vzťahov s
pôvodným majiteľom zmenky. Pokiaľ tak v sporovom konaní nemôže činiť žalovaný, tým menej tak
môže činiť sám súd. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
5Obo 3/2008 zo dňa 22. októbra 2008. Pokiaľ povinný zo zmenky vznáša námietky, tak dôkazné

bremeno spočíva na žalovanom v súvislosti s takto uplatnenými námietkami. Pri kauzálnych námietkach
nie je možné preniesť dôkazné bremeno zo žalovaného - povinného na žalobcu ako oprávneného.
Okresný súd porušil ustanovenia o vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov, pokiaľ prihliadol na
skutočnosti a dôkazy, na ktoré nebolo možné prihliadať, pretože v sporovom konaní v zmysle Nariadenia
nemohli byť vykonávané bez návrhu. Žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa

22.8.2002 sp. zn. 25 Cdo 1839/2000 a v súvislosti so stanoviskom Najvyššieho súdu SR č. 93/2015 Zb.
stanovísk Najvyššieho súdu a súdov Slovenskej republiky, poukázal na niekoľko príkladov rozhodnutí
Oberster Gerichtshof - najvyššieho rakúskeho súdu v civilných veciach, a keďže rakúsky ústavný súd
nie je oprávnený skúmať ústavnosť rozhodnutí Oberster Gerichtshof, sú tieto rozhodnutia považované
za konečné v rámci súdneho systému Rakúskej republiky. Ani nemecká ani rakúska úprava ochrany

spotrebiteľa neobsahuje žiadne prelomenie ochranyhodnosti prevodu (rubopisu) v prípadoch zmenky
založenej spotrebiteľským vzťahom, čoho dôkazom je: BGH, 25.02.1965 - II ZR 191/62 (Dr. Fisher, Dr.
Kuhn, Liesecke, Dr. Bukow a Dr. Schulze. Žalobca v podanom odvolaní uviedol závery a rozhodnutia
práve vo vzťahu k ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb. v nadväznosti na Spoločné stanovisko Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky č. 93/2015 so záverom, že samotné stanovisko bez odôvodnenia sa vôbec

nezmieňuje o prelomení ochrany nadobúdateľa zmenky podľa § 17 čl. I zákona č. 191/1950 Zb., t.j. o
nepotrebnosti preukazovania zlomyseľného konania nadobúdateľa zmenky (indosatára) pri nadobúdaní
zmenky, či už na námietku dlžníka alebo bez nej, z čoho jasne vyplýva, že ust. § 17 zákona č. 191/1950
Zb. naďalej platí v celej svojej šírke, že stanovisko sa skutočne týka iba povinnosti ex offo preskúmať
zmenkový nárok v intenciách možnej absolútnej neplatnosti podkladového úkonu (kauzálneho úkonu)

z dôvodu jeho nekalej povahy alebo neprípustnosti nároku zo zmenky. Stanovisko NS SR č. 93/2015 v
žiadnom prípade neprelomilo zásadu ochranyhodnosti prevodu zmenky rubopisom. K prelomeniu došlo
až zmenou zákona zmenkového a šekového k 23.12.2015, a to nepochybne bez spätných účinkov na
zmenky vystavené pred týmto dátumom. Stanovisko Najvyššieho súdu SR v podstate odmieta aplikovať
ochranu zmenkového dlžníka voči indosantovi cestou náhrady škody a tlačí všeobecné súdy do hľadania

riešení poskytnutia ochrany dlžníkovi pred ochranou indosatára, avšak nijako neuvádza, že ak aj
všeobecný súd zistí neplatnosť kauzálneho úkonu, čo má všeobecný súd okrem prieskumu zmenkového
nároku v intenciách neplatného kauzálneho úkonu robiť. Prieskum zmenkového nároku v intenciách
neplatnosti kauzálneho úkonu po dobromyseľnej indosácii má ten následok, že sa to nijako nedotýkapovinnosti zaplatiť sumu uvedenú na zmenke. V ďalšej časti odvolania žalobca poukázal na rakúsku
úpravu ochrany spotrebiteľa pri zmenkových vzťahoch, a to znenie rakúskeho spolkového zákona o
ochrane spotrebiteľa, ako aj rozsudok Oberster Gerichsthof, rozhodnutie sp. zn. 1Ob602/87 z 10.6.1987.

Žalobca zdôraznil, že neexistuje taký judikát českého, nemeckého alebo rakúskeho súdu, ktorý by
umožňoval chrániť zmenkového dlžníka pred dobromyseľným (pri nadobúdaní zmenky) indosatárom
tak, že by chránil zmenkového dlžníka bez námietky zmenkového dlžníka vo vzťahu k okolnostiam,
ktoré by mohol namietať voči predchádzajúcemu majiteľovi zmenky. Princíp zákazu zneužitia práva totiž
chráni len tých, čo sa o svoje práva starajú. To, že bolo možné zmenkou zabezpečiť sumu len do výšky

30 % (§ 4 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z.z.) nie je dôvodom na neplatnosť zmenky, ak suma v nej uvedená
presahuje túto sumu. Uvedené je možné považovať len za relatívnu námietku zmenkového zákazu,
ktorá je založená na porušení povinnosti veriteľa dlžníka neprijať zmenku v rozpore so zákazom jej
prijatia t.j. na osobných vzťahoch medzi veriteľom a dlžníkom. Neplatnosť zmenky je regulovaná výlučne
zákonom č. 191/1950 Zb., a preto nie je možné na ňu aplikovať ustanovenie o neplatnosti právnych
úkonov v zmysle Občianskeho zákonníka. Zmenka v danom konaní spĺňa všetky náležitosti vyžadované

v § 75 zákona č. 191/1950 Zb., tak potom nemôže byť zmenkou neplatnou, a to z dôvodu, že by
svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu. Skúmaním kauzy ex offo by dochádzalo k narúšaniu
pilierov, na ktorých stojí zmenkové právo a Dohovor o jednotnom zmenkovom práve zo 7.6.1930, čím
by dochádzalo k budovaniu nedôvery voči zmenke ako cennému papieru. Názor Najvyššieho súdu SR
v odôvodnení stanoviska o tom, že pri uplatnení námietky dlžníka, že žalobca konal vedome na škodu

dlžníka, by výkon práva bol v rozpore s dobrými mravmi ako aj v rozpore so zákonom o spotrebiteľských
úveroch č. 258/2001 Z.z. (§ 4 ods. 7), je podľa názoru žalobcu nesprávny. V prípade indosácie zmenky,
sa zmenka stáva platidlom, takže možnosť vznášať námietky voči nej je obmedzená len na prípady
zlomyseľnosti nadobúdateľa pri jej nadobúdaní. Najvyšší súd SR v stanovisku nesprávne vykladá pojem
„vedome na škodu veriteľa“ spôsobom, ktorý bol v Rakúska na Oberster Gerichtshof opustený v roku

1972. Pre porovnanie žalobca poukázal na rozhodnutie OGH 1 Ob 270/57 z 8.1.1958, OGH 5 Ob 275/71
z 25.01.1972 SZ 45/6 - EvBI 1972/190 S 352.

11. Žalobca poukázal na to, že znenie dohody o vyplňovacom práve vo všeobecných obchodných
podmienkach nemá žiadne znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky, pretože nebude spôsobovať

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach oproti zákonnej úprave a navyše sa bude týkať ceny
hlavného predmetu plnenia, ktorá bola individuálne vyjednaná, pričom sa v ňom nebude spomínať
žiaden zmenkový úrok, ani taký, ktorý je neprimeranej výšky ako sankcia za nesplnenie zmluvnej
povinnosti, a potom dohoda o vyplňovacom práve nemala byť ako porušená, keďže dlžník podpísal
blankozmenku s údajom, ktorý sa v dohode o vyplňovacom práve nespomínal, čo však, keďže išlo

o prejav dlžníka, nie pôvodného veriteľa, znamená, že dohoda o vyplňovacom práve nemôže byť
ani neplatná, nielen porušená. Nadobúdateľ zmenky je chránený a nemožno mu rozpor s dohodou
o vyplňovacom práve namietať, okrem prípadu zlomyseľnosti alebo hrubej nedbanlivosti, čo však v
situácii predtlačenej sumy zmenkového úroku a neznalosti všeobecných obchodných podmienok v čase
nadobudnutia zmenky znamená, že nadobúdateľ zmenky nemal žiadnu indíciu, aby pátral po dohode

o vyplňovacom práve. Vo vzťahu k zmenkovému úroku vo výške 0,25 % denne samotné stanovisko
NS SR jednoznačne požaduje posúdiť mieru primeranosti takéhoto úroku a zamietnuť žalobu v časti
nad rámec primeranosti. Tento úrok sa počíta od vystavenia zmenky do splatnosti zmenky v prípade
zmenky vystavenej na videnie, čo je moment jej predloženia dlžníkovi a od tohto momentu sa počíta
zákonný úrok z omeškania vo výške 6 % ročne. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v

Prešove sp. zn. 10Co/79/2013 zo dňa 05.09.2013, ktoré bolo vydané v skutkovo a právne zhodnej
veci žalobcu, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 43CoZm/10/2013 a vzhľadom ku
komplexnej argumentácii v odvolaní žiadal žalobca rozsudok okresného súdu zmeniť tak, že žalobe
bude vyhovené s priznaním trov súdneho konania.

12. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaná písomne nevyjadrila.

13. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej
len „CSP“) prejednal vec v medziach odvolacích dôvodov žalobcu podľa § 379, 380 ods. 1 CSP bez
nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219

ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením v napadnutých výrokoch
potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním
v pomere hlasov 3:0.14. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Co/70/2016- 251 zo dňa
14.11.2016 s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli

krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa uvedeného uznesenia krajského
súdu dňa 10.1.2017 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené
podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. 219 ods. 1, 3 CSP v
spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

15. Krajský súd primárne uvádza, že v štádiu svojho konania a rozhodovania aplikoval rozhodné
ustanovenia zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), a to vzhľadom k jeho účinnosti
od 1. júla 2016 podľa ust. § 474 CSP a ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak,
platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. V zmysle ust. § 470 ods.
2 veta prvá CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto
zákona, zostávajú zachované. Bolo zrejmé, že žalobca podal odvolanie voči rozsudku okresného súdu

podaním zo dňa 22.4.2016, ktorého účinky procesného úkonu odvolania zostávajú zachované, avšak z
titulu platnosti a účinnosti CSP bolo potrebné, aby krajský súd postupoval v zmysle tohto procesného
právneho predpisu.

16. Podľa § 380 ods. 1 CSP odvolací súd je odvolacími dôvodmi viazaný.

17. Za aplikácie ust. § 380 ods. 1 CSP v ďalšom svojom postupe odvolací súd bol viazaný rozsahom
odvolania žalobcu v zmysle podaného odvolania zo dňa 22.4.2016, keďže nebol preukázaný ani jeden
z dôvodov podľa ustanovenia § 379 pod písmenom a) až c) CSP. Z odvolacích dôvodov žalobcu
obsiahnutých v písomne podanom odvolaní zo dňa 22.4.2016, boli vzaté do úvahy len tie, ktoré nemali

charakter nových argumentov, tvrdení neobsiahnutých v konaní pred okresným súdom, ak v zmysle
postupu, konania okresného súdu bolo tak vo vzťahu k žalobcovi ako aj k žalovanej vykonané poučenie
v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., t.j. procesnoprávneho predpisu platného a účinného v čase konania a
rozhodovania okresným súdom. V ďalšom krajský súd uvádza, že odvolaním žalobcu obsiahnutom v
písomnom podaní zo dňa 22.4.2016, bola napadnutá len výroková časť II., ktorým vo zvyšnej časti

okresný súd žalobu zamietol a výroková časť III., ktorým sa žalovanej náhrada trov konania nepriznáva,
keďže výrok I., ktorým bolo konanie zastavené v časti o zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,19 %
denne zo sumy 360 Eur od 20.01.2011 do zaplatenia bol v súlade s dispozitívnym úkonom žalobcu, a
to úkonom zo dňa 16.12.2015 č.l. 182 spisu. Ak okresný súd výrokom I. čiastočne konanie o zaplatenie
zmenkového úroku vo výške 0,19 % denne zo sumy 360 Eur od 20.01.2011 do zaplatenia zastavil, tak je

zrejmé, že týmto výrokom vyhovel čiastočnej dispozícii žalobcu obsiahnutej v podaní zo dňa 16.12.2015,
z ktorého dôvodu odvolanie žalobcu nesmerovalo voči výrokovej časti I. rozsudku okresného súdu.

18. Žalobca v podanom odvolaní kládol dôraz hlavne na charakter konania, ktoré bolo vyvolané pred
okresným súdom podaným návrhom, a to konania v zmysle Nariadenia Európskeho parlamentu a

Rady (ES) č. 861/2007 z 11. júla 2007, ktorým sa ustanovuje Európske konanie vo veciach s nízkou
hodnotou sporu (ďalej len „Nariadenie“) a uplatneného nároku, ktorý vychádzal z predloženého originálu
zmenky ako cenného papiera abstraktnej povahy, s poukazom aj na ust. § 17 zákona č. 191/1950 Zb.,
keď podľa názoru žalobcu nebolo možné vznášať kauzálne námietky, na ne prihliadať a tým ani viesť
dokazovanie v smere kauzy, čím podľa žalobcu ako odvolateľa boli porušené ustanovenia Nariadenia,

ako aj koncentračná zásada konštruovaná týmto Nariadením, pokiaľ žalovaná nevzniesla námietky
voči zmenke podľa čl. 5 ods. 3 a ods. 6 Nariadenia. Žalobca súčasne v odvolacom konaní namietal
závery Spoločného stanoviska Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, na ktoré poukázal aj okresný
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia. Vzhľadom k rozsahu, podstaty odvolacích dôvodov žalobcu
primárne krajský súd uvádza, že ani jeden z nich nebol relevantný. Okresný súd prijal vecne správne

závery vzhľadom aj k priebehu a postupu konania, vykonávaného dokazovania pred okresným súdom
a výsledkom tohto konania bolo zamietnutie žaloby žalobcu vo zvyšnej časti s nepriznaním náhrady trov
konania žalovanej.

19. Krajský súd na základe odvolacích dôvodov žalobcu nezistil, že by postupom okresného súdu došlo

k takým vadám, ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, a to ani po skutkovej,
ani po právnej stránke. Okresný súd tlačivom B v zmysle čl. 4 ods. 1 Nariadenia vyzval žalobcu
o doplnenie alebo opravu tlačiva návrhu na uplatnenie pohľadávky, a to či v zmysle oddielu 8 bod
8.1 bola žalobcovi zmenkovým veriteľom postúpená aj pohľadávka vyplývajúca zo zmluvy o úvere č.502300001 uzavretej medzi zmenkovým veriteľom a žalovanou, ako aj uviesť výšku nesplateného úveru
v čase vyplnenia zmenky a túto výšku dokladovať. Na doručené tlačivo B žalobca prostredníctvom
právneho zástupcu v podaní zo dňa 25.11.2013 na č.l. 55 reagoval tak, že v zmysle Nariadenia bolo

súdu poskytnuté tlačivo s dostatočne jasnými a primeranými informáciami o uplatnenej pohľadávke,
ktorá je založená na zmenkových nárokoch vyplývajúcich z platnej zmenky, keďže žalobca predložil
okresnému súdu originál zmenky. Tieto zmenkové informácie žalobca preniesol do podaného návrhu
na uplatnenie pohľadávky, a preto neostáva z jeho strany čo doplniť alebo opraviť. Okresný súd
doručil tlačivo C na odpoveď žalovanej v zmysle čl. 5 ods. 2 a 3 Nariadenia, na ktoré doručené

tlačivo žalovaná v požadovanej lehote stanovenej Nariadením nereagovala. Následne pokračovala
úprava sudkyňou okresného súdu na č.l. 57a o zapožičaní spisu sp. zn. 4Er/301/2011, z ktorého
zapožičaného spisu v zmysle ďalšej úpravy nachádzajúcej sa na č.l. 60 rub spisu boli vyhotovené
kópie tohto spisového materiálu, ktoré obsahovali žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie
sp. zn. EX 12513/11 vo veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava proti povinnému, a to
žalovanej: X. I. (jej pôvodné priezvisko), Zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom

Krutým v Exekútorskom úrade v Bratislave, so sídlom Záhradnícka 60, Bratislava, zmenka vystavená
žalovanou, Zmluva o úvere č. 502300001 zo dňa 06.10.2010, všeobecné podmienky poskytnutia
úveru, rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu sp. zn. SR 04466/11, uznesenie Okresného súdu Dolný
Kubín č.k. 4Er/301/2011-13, ktorým bola žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie proti
žalovanej zamietnutá, uznesenie Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 4Er/301/2011-21 zo dňa 27.02.2012

o zastavení exekúcie proti žalovanej. Okresný súd tieto dôkazy z uvedeného pripojeného spisu ako
aj dôkazy doložené žalobcom vykonal na pojednávaní nariadenom dňa 14. marca 2016, na ktoré sa
nedostavil žalobca, jeho zástupca, ani žalovaná, z dôvodu ktorého postupu sa sporové strany vzdali
svojho práva vyjadrovať sa k týmto vykonávaným dôkazom. Ak okresný súd zachoval práva žalobcu
a žalovanej a na vykonávanie týchto dôkazov nariadil pojednávanie, tak nie je možné sa relevantným

spôsobom zo strany žalobcu brániť tým, že by postupom vykonávaného dokazovania bolo zasiahnuté
do práv žalobcu prípadne žalovanej. Okresný súd práve z dôvodov, že je potrebné vo veci vykonať
dokazovanie nariadil pojednávanie, a tým tak žalobcovi ako aj žalovanej, t.j. obidvom sporovým stranám
vytvoril rovnaké možnosti na uplatňovanie ako aj ochranu svojich práv a oprávnených záujmov, a preto
nemožno dospieť k záveru o zásahu do uplatnených práv žalobcu v zmysle Nariadenia.

20. Krajský súd vzhľadom k uplatnenému nároku žalobcu, jeho posúdeniu okresným súdom a doterajšej
rozhodovacej činnosti Krajského súdu v Žiline ako súdu odvolacieho považuje za potrebné uviesť, že
pokiaľ aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací konal a v predchádzajúcich rozhodnutiach vydaných pred
20. októbrom 2015 vychádzal primárne zo zmenkového charakteru uplatneného nároku, v kombinácii

s účelom Nariadenia bez prihliadnutia ex offo na možný spotrebiteľský charakter kauzy stojacej za
zmenkou, tak v danom momente tohto konania a rozhodovania bolo potrebné vychádzať z vývoja
rozhodovacej praxe súdov SR v dotknutých veciach, ktorú zjednocuje prijaté Stanovisko vo veciach
občiansko-právnych a obchodných č. 93 publikované v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a súdov
SR č. 8/2015 ako Spoločné Stanovisko občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015
k postupu súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k
ochranespotrebiteľa.Právesohľadomnaprincípprávnejistoty,ktorýspočívavzabezpečeníjednotného
rozhodovania súdov v totožných či obdobných veciach, potom aj Krajský súd v Žiline ako súd odvolací
bol povinný rešpektovať relevantnú judikatúru, ako aj prijaté zjednocujúce stanovisko Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky. Požiadavka právnej istoty automaticky neznamená to, že sa nemôže vyvíjať
judikatúra najvyššieho súdu, čo platí aj k rozhodovacej praxi odvolacieho súdu.

21. Okresný súd za dodržania ustanovení Nariadenia a cez úpravu čl. 19 Nariadenia v spojení s
ustanoveniami O.s.p. v tom čase platného vo vzťahu k dokazovaniu správne postupoval, vychádzajúc

i zo Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a
obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. októbra 2015 k postupu
súdov nižšieho stupňa vo veciach návrhov s uplatneným právom zo zmenky vo vzťahu k ochrane
spotrebiteľa,publikovanévZbierkestanovískNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky
8/2015, pod č. 93, podľa ktorého : „I. Ak navrhovateľ ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku

doloží zmenku, platí bez ohľadu na povahu procesného nástroja, ktorý navrhovateľ použil, že: 1.
pokiaľ z akýchkoľvek okolností prejednávanej veci vyplynie konajúcemu súdu súvislosť s nekalou
povahou či neprípustnosťou uplatneného nároku, je tento ex offo povinný zabezpečiť prieskum nároku
v intenciách možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má nárok základ; 2. pokiaľ súd nevzhliadnežiadnu nekalosť či neprípustnosť predloženého návrhu, súd pristúpi k prieskumu uplatneného nároku v
rozmedzí prípadne vznesených námietok zohľadňujúc ich rozsah a povahu, pri rešpektovaní povinnosti
posúdiť prípadnú absolútnu neplatnosť úkonu, ak to z vykonaného dokazovania vyplynie. II. Ak je

vystaviteľom zmenky spotrebiteľ, je možné túto skúmať až po úroveň dohody o vyplňovacom práve,
aplikujúc právnu úpravu platnú a účinnú v čase, kedy bola zmenka vystavená. III. Aj v prípade, že
nie sú podané kauzálne námietky vystaviteľom zmenky (bez ohľadu na to, či je spotrebiteľom), ktorý
je na strane žalovaného, je možné preskúmať a podľa okolností prípadu posúdiť nárok na uplatnený
zmluvný úrok ako nárok uplatnený v rozpore s dobrými mravmi, ak výška uplatneného nároku podľa

úvahysúdutakýtoexcesdosahuje“,keďzabezpečilprieskumnárokuuplatnenéhožalobcomvintenciách
možnej absolútnej neplatnosti úkonu, v ktorom má žalovaný nárok svoj základ, a to v situácii, ak
žalobca ako dôkaz osvedčenia uplatneného nároku predložil súdu zmenku. Teda na bližšie zistenie
povahy subjektov pôvodného záväzkového vzťahu ako aj z dôvodu komplexného posúdenia existencie
záväzkového vzťahu ako spotrebiteľského, súd prvej inštancie v konaní zabezpečil exekučný spis
súvisiaci so zmluvou, ktorá bola označená číslom zmluvy na origináli zmenky, a ktorá bola uzavretá

medzi žalovanou ako dlžníkom a prvým majiteľom zmenky ako veriteľom, z ktorého okresný súd zistil
spotrebiteľský charakter predmetnej zmluvy.

22. V konkrétnych podmienkach danej veci odvolací súd zvýrazňuje tie zistenia a závery okresného
súdu, ktoré v súvislosti s predtým vedeným exekučným konaním voči žalovanej sp. zn. 4Er/301/2011,

viedli k zamietnutiu uplatneného nároku žalobcu, ak bolo zrejmé postavenie žalovanej ako spotrebiteľa v
úverovomvzťahuspredchádzajúcimmajiteľomzmenkyzabezpečovacejposkytnutýspotrebiteľskýúver.
Bolo preukázané, že zmenka sa kauzálne týkala a mala zabezpečovať poskytnutý spotrebiteľský úver
a z dokazovania dostatočne vyplynul záver okresného súdu, že malo ísť o úver bez úrokov a poplatkov,
pre chýbajúce zákonné náležitosti vyžadované pri úveroch poskytovaných spotrebiteľom.

23. Vychádzajúc aj z uvedeného spoločného stanoviska, aj keď v rozhodnom období (do 31.12.2010)
samotné vystavenie zmenky v spotrebiteľských vzťahoch bolo povolené, rovnako tak indosácia
zmenky zabezpečovacej spotrebiteľský úver, v danej veci bolo dôvodné poskytnutie ochrany súdom
prostredníctvom právnej úpravy o ochrane spotrebiteľa. V tomto smere odvolací súd zhodne so

spoločným stanoviskom zdôrazňuje, že „Ani nariadenie ani OSP neobmedzuje odporcu v tom, aké
námietky môže uplatniť. Ak by vzhľadom na uplatnené námietky odporcu súd dospel k záveru, že
navrhovateľvedomekonalnaškoduodporcuakodlžníkazindosovanejzmenky,pretožeprinadobudnutí
zmenky, na ktorej je uvedené číslo spotrebiteľskej zmluvy vedel, že sa jedná o zmenku na rad, ktorá v
zásade zbavuje dlžníka možnosti uplatniť voči novému majiteľovi zmenky námietky v zmysle § 17 ZZŠ a

z údaju o čísle zmluvy (tzv. hodnotová doložka, ktorá informuje o kauzálnom vzťahu vedúcemu k použitiu
zmenky a okolností svojich vzťahov k remitentovi musel vedieť, že zmenka sa týka spotrebiteľského
vzťahu), výkon práva navrhovateľa by tak vzhľadom na konkrétne zistené okolnosti bol v rozpore s
dobrými mravmi podľa ust. § 3 OZ, ako aj so ZSÚ v znení platnom do 31.12.2010, pretože indosácia
zmeniek zabezpečujúcich záväzok dlžníka zo spotrebiteľskej zmluvy v posudzovaných okolnostiach

predmetnýchprípadovbolavrozporesust.§4ods.7citovanéhozákonavzneníplatnomdo31.12.2007;
toto platí aj pre ust. § 4 ods. 6, 7 cit. zákona v znení platnom od 1.1.2008 do 31.12.2010“.

24. „Pokiaľ by sme dospeli k záveru, že pri vymáhaní dlžnej sumy z indosovanej zmenky súd
nemá možnosť hodnotiť obsah spotrebiteľskej zmluvy a rozhodnúť o nekalosti niektorých zmluvných

podmienok či zhodnotiť platnosť zmenky samotnej, išlo by o neprijateľné zníženie právnej ochrany
prináležiacej spotrebiteľovi a o porušenie zásady efektivity. Rigidná aplikácia ust. § 17 ZZŠ by spôsobila
spotrebiteľovi neprimerané ťažkosti pri až následnom možnom domáhaní sa ochrany svojich práv (ust.
§17 obsahuje úpravu, podľa ktorej kto je žalovaný zo zmenky, nemôže robiť majiteľovi námietky, ktoré
sa zakladajú na jeho vlastných vzťahoch k vystaviteľovi alebo k predošlým majiteľom, okrem ak majiteľ

pri nadobúdaní zmenky konal vedome na škodu dlžníka). Prijatie výkladu smerujúceho k povinnosti
spotrebiteľa bez výhrad uspokojiť veriteľa - nadobúdateľa indosovanej zmenky a až následne ho žalovať
o náhradu škody, s povinnosťou v takomto konaní dokazovať, že nadobúdateľ zmenky konal vedome
na škodu dlžníka, by v konečnom dôsledku viedlo k prenosu povinnosti na spotrebiteľa spôsobom, ktorý
je podľa právnej úpravy ochrany spotrebiteľa neprijateľný“.

25. „Určujúcim pri hľadaní práva má byť, že v každej veci je potrebné vychádzať z individuálnych
okolností každého jednotlivého prípadu, ktoré vychádzajú zo skutkových zistení všeobecných súdov.
Je povinnosťou všeobecného súdu zohľadniť všetky relevantné individuálne okolnosti súdenej veci aprihliadnuť na ne aj cez prizmu dobrých mravov, keďže nesúlad právneho úkonu s nimi vedie k jeho
neplatnosti. Povinnosť všeobecného súdu posúdiť uplatnený nárok aj z hľadiska súladu s dobrými
mravmi je zvýraznená v tých prípadoch, keď ju účastník konania výslovne namieta, musí však na

ňu prihliadať aj v prípadoch, kedy takýto rozpor zistí súd sám pri prieskume ex officio, keďže na
absolútnu neplatnosť úkonu súd musí prihliadať ex lege. Dobré mravy pôsobia ako korektív najmä v
takých situáciách, kedy sú práva a povinnosti strán právneho vzťahu v zjavnej nerovnováhe. Sociálno-
právne chápanie zmluvnej slobody sa môže uplatniť len za predpokladu približne vyváženého pomeru
síl účastníkov zmluvy a len za tohto predpokladu sa môže stať prostriedkom primeraného vyrovnania

záujmov, ako už bolo vyslovené niekoľkokrát aj v rozhodnutiach Ústavného súdu SR“.

26. Vzhľadom k vyššie uvedenému potom aj v rámci tohto odvolacieho konania bolo potrebné prihliadnuť
na Spoločné Stanovisko Najvyššieho súdu SR v spojení aj s rozhodnou zákonnou úpravou, pričom
okresný súd vyvodil vecne správny záver k uplatnenému nároku žalobcom, keď tento v návrhu na
uplatnenie pohľadávky pri bode 8 tlačiva A o údajoch o pohľadávke uviedol, že ako indosatár je

nadobúdateľom všetkých práv zo zmenky, ktorú vystavila žalovaná dňa 6.10.2010 na zmenkovú sumu
360 Eur, pričom žalovaná sa mala zaviazať aj k úhrade zmenkového úroku vo výške 0,25 % denne
od 20.1.2011. Žalobca ďalej uviedol, že indosovaná zmenka je vistazmenkou opatrenou doložkou „na
platenie predložiť v lehote 4 rokov od vystavenia“. Okresný súd správne postupoval, ak v súvislosti s
uplatnenou pohľadávkou zo zmenky, ktorá bola vystavená dňa 6.10.2010 na sumu 360 Eur, pričom do

jej textu bol poňatý záväzok žalovanej zaplatiť za túto zmenku pri predložení na rad zmenkového veriteľa
zmenkovú sumu spolu s 0,25 % denným úrokom od 20. januára 2011, za miesto splatenia bolo určené
sídlo prvotného zmenkového veriteľa, túto pohľadávku podrobil prieskumu na základe nariadeného
pojednávania, ktorý prieskum bol v súlade aj s vyvíjajúcou sa rozhodovacou činnosťou všeobecných
súdov, za vzatia do úvahy aj Spoločného Stanoviska občiansko-právneho kolégia Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky a obchodno-právneho kolégia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa
20. októbra 2015, aby sa tak zabezpečil princíp právnej istoty pri rozhodovaní v druhovo rovnakých
veciach, ktorý princíp právnej istoty patrí k základným znakom právneho štátu, ktorým právnym štátom
nepochybne je aj Slovenská republika.

27. S poskytnutím spotrebiteľského úveru veriteľ smel prijať od dlžníka zmenku na zabezpečenie
svojho nároku zo spotrebiteľského úveru, len ak by išlo o zabezpečovaciu zmenku a zmenková suma
v čase vyplnenia bola maximálne vo výške aktuálnej výšky nesplateného spotrebiteľského úveru a
príslušenstva vo výške maximálne 30 % istiny poskytnutého spotrebiteľského úveru, keď príslušenstvom
sa zo zákona rozumelo vrátane zmluvných pokút a iných nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom

úvere. Obsah úverovej zmluvy bol formulovaný tak, že dochádzalo k narušeniu rovnováhy medzi
právami a povinnosťami zmluvných strán, najmä v časti zabezpečovacích prostriedkov bol koncipovaný
v prospech veriteľa bez toho, že by zabezpečoval minimálne právne prostriedky na ochranu dlžníka.
Obsah celej zmluvy a jej účel, ktorý sa premietol do výšky jednotlivých sankcií, poplatkov, zmluvných
pokút, vrátane dohody o vyplnení blankozmenky sa prieči dobrým mravom. Dohodu o vyplňovacom

práve k zmenke nemožno považovať za podmienku individuálne dojednanú, a táto vo svojom dôsledku
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach účastníkov v neprospech spotrebiteľa, čo
spôsobuje neplatnosť tohto dojednania podľa ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka. V prípade, ak
je neplatná dohoda o vyplňovacom práve zmenky, právo na vyplnenie zmenky remitentovi nevzniklo.
Pokiaľ došlo veriteľom k vyplneniu zmenky, a to napriek tomu, že právo na jej vyplnenie remitentovi

nevzniklo a následne remitent postúpil práva zo zmenky na tretiu osobu, veriteľ svojim postupom
zásadným spôsobom zhoršil právne postavenie žalovanej ako spotrebiteľa, a preto nebolo možné na
základe takto vystavenej zmenky úspešne sa domáhať akýchkoľvek práv. Za tohto dôkazného stavu v
predmetnej sporovej právnej veci nebolo možné nárokom žalobcu poskytnúť právnu ochranu v zmysle
podanej žaloby, rovnako nebolo možné vychádzať len z pohľadávky na základe predloženej zmenky bez

prihliadnutia na ďalšie skutkové a právne okolnosti, ktoré v konaní vyšli najavo, a to procesne prípustným
spôsobom, za rešpektovania rozsahu súdnej ochrany žalovanej ako spotrebiteľa vyžadovanej právnym
poriadkom SR a Európskej únie.

28. Posudzované rozhodnutie okresného súdu tak z procesného, ani vecno-právneho hľadiska

nevybočilo z rámca daného právnou úpravou aplikovanou okresným súdom, relevantnou pre
rozhodnutie v danej veci aj s vyššie uvádzaným Spoločným Stanoviskom NS SR.29. Pokiaľ vznášal žalobca v podanom odvolaní aj právnu argumentáciu vo vzťahu k Spoločnému
stanovisku Najvyššieho súdu SR pod č. 93/2015, krajský súd uvádza, že práve princíp právnej istoty
ako znak právneho štátu, ktorým nepochybne Slovenská republika je, si vzhľadom k rozdielnosti

rozhodovacej činnosti všeobecných súdov vyžadoval zaujať zjednocujúci postoj k právnej ochrane
spotrebiteľa v takomto druhu vyvolaných súdnych sporov s uplatneným nárokom zo zabezpečovacej
zmenky, a ak sa týchto právnych záverov Najvyššieho súdu SR držal v rámci rozhodnutia okresný súd
a vo vyvolanom odvolacom konaní aj krajský súd, tak tento postup je zákonným postupom bez ohľadu
na rozhodovaciu činnosť iných súdov, súdov iných štátov, na ktoré odkazoval žalobca v odvolaní.

30. V konaní pred krajským súdom neboli zistené dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku okresného
súdu a ani pre jeho zrušenie a vrátenie súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, preto vo vyvolanom
odvolacom konaní bol rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch potvrdený.

31. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení

s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Vzhľadom k výsledku tohto odvolacieho konania bolo zrejmé, že
úspešnou stranou sporu bola žalovaná, ktorá sa k odvolaniu žalobcu písomne nevyjadrila, pričom z
obsahu spisu vznik trov tohto odvolacieho konania žalovanej nevyplýval, preto o nároku na náhradu
trov tohto odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že žalovaná nemá nárok na náhradu trov tohto
odvolacieho konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.