Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 11. január 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 11C/73/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3811206965
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3811206965.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdPrievidza,sudkyňouJUDr.ZuzanouKotríkovou,vprávnejvecižalobcu:C..E.U.,narodený

X.X.XXXX, trvale bytom E. č. 8, XXX XX K. proti žalovanej: U.. X. U., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom
Y. č. XXX/X, XXX XX K. M., o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu zamieta.
II. Žiadna zo strán sporu nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou podanou na tunajší súd dňa 04.05.2011 domáhal voči žalovanej náhrady škody.
Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/389/2008 z 5.5.2010 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoP/69/2010 bolo upravené jeho stretávanie
sa s maloletým synom D. U., narodeným XX.X.XXXX v rozsahu každú druhú párnu stredu od 15.00

hod. do 17.00 hod. na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi ( ďalej v texte ako ÚPSVaR v
Prievidzi ) po dobu 1 mesiaca od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku ( 24.11.2010) a potom každú
druhúnepárnusobotuod13.00hod.do18.00hod.arozsudkomOkresnéhosúduŽilinač.k.13C/94/2005
z 27.01.2011 mu bolo upravené stretávanie sa so synom na čas po rozvode manželstva v rozsahu
každú stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod. na ÚPSVaR Prievidza po dobu 3 mesiacov od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku ( 9.4.2011)a každú nepárnu sobotu od 13.00 hod. do 18.00 hod. Žalovaná
( matka dieťaťa) rozhodnutia súdov nerešpektuje , syna na stretnutia nepripravuje tak, ako jej to ukladajú

rozsudky, čím marí jeho stretnutia so synom a to tým že sa nenachádza na adrese, na ktorej má
dôjsť k odovzdaniu dieťaťa v K. M. ( 8.1.2011, 22.1.2011,19.3.2011,2.4.2011,16.4.2011,27.4.2011 ) ,
čo zdôvodnila v spise sp. zn. 14 Em/1/2011 tým, že varí obed na inej adrese prípadne jej nevyhovuje
určené miesto odovzdania syna - je tam málo súkromia, vplýva na dieťa tak, aby odmietalo stretávanie
sa s otcom a starým otcom, kedy dieťa na stretnutia reaguje odmietavejšie, aj keď predchádzajúce
stretnutia boli úspešné ( svedectvo zamestnankýň Materskej školy v K. M. spis tunajšieho súdu sp. zn.
2T 44/2011 ), dňa 13.4.2011 žalovaná nepriviedla syna na ÚPSVaR Prievidza, čo žalobcovi telefonicky

oznámila o 14.55 hod. t.j. 5 minút pred stretnutím, kedy už vystupoval z auta pri úrade práce. Žalovaná
ako uvádza žalobca drží dieťa za ruku vo dverách bytovky a nahráva si jeho negatívne výpovede, čo
používa ako dôkaz pre súd, žalovaná nereaguje na žalobcove návrhy pred synom, aby sa išli spoločne
prejsť okolo bytovky, hádzať si loptu, dieťa len mĺkvo stojí. Žalovaná negatívnymi vstupmi odpovedá
na otázky, ktoré žalobca kladie synovi a to skôr ako on na ne zareaguje, žalovaná dieťa privedie
neprimerane oblečené ( dňa 8.1.2011 kedy vonku mrzlo dieťa nemalo vetrovku ani čiapku, 22.1.2011
kedy malo dieťa rozopnutú vetrovku a nemalo čiapku), alebo dieťa nepriviedla ani pred privolanú

policajnú hliadku s udaním dôvodu, že dieťa plače, bojí sa a ide mu o život. Dňa 27.4.2011 dieťa
odmietalo stretnutie so žalobcom aj prítomnosť pracovníčok ÚPSVaR Prievidza. Bol vykonaný zápis
pracovníčkami úradu práce. Žalobca okrem toho, že si nemôže plniť rodičovské povinnosti, mu vznikajú
značné cestovné náklady a časová strata, ktorý by v inom prípade takto investoval do budovania vzťahuso synom a rozvoju jeho osobnosti. Žalobca na stretnutia so synom cestuje osobným autom zo K. do K.
M.(cestatrvácca1hodinu,20minút),prípadnedoPrievidze(cestatrváviacako1hodinu).Nastretnutia
v Zemianskych Kostoľanoch cestuje aj starý otec C..Z. U., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. 6, K. , pretože

má záujem o kontakt s vnukom a jeho prítomnosť súdny znalec z oblasti pedopsychológie odporúča
( konanie sp. zn. 13P/389/2008), aby tak napomáhal k obnovovaniu vzťahu otca a syna. Žalovaná svojim
konaním zmarila stretnutia v K. M. v termínoch: 8.1.2011, 22.1.2011, 19.3.2011, 2.4.2011, 16.4.2011,
27.4.2011, v Prievidzi na ÚPSVaR v termínoch: 13.4.2011, 27.4.2011, v dôsledku čoho mal žalobca
náklady za pohonné hmoty osobným motorovým automobilom značky Ford I., X.: K cena nafty: X,XXX

EUR/l, priemerná spotreba 4,7 l/100 km za cestu Žilina - Zemianske Kostoľany a späť 160 km: 160 km x
6 ciest : 100 x 4,7 ( spotreba na 100 km) x 1,345 ( cena PHM) = 60,69 EUR a za cesty Žilina - Prievidza
a späť 130 km: 130 km x 2 cesty : 100 x 4,7 ( spotreba na 100 km) x 1,345 ( cena PHM) = 16,44 EUR,
spolu za pohonné hmoty 77,13 EUR, náhrada za použitie motorového vozidla v roku 2011 ( 0,183/km):
1220 km x 0,183/km = 223,36 EUR a časová strata približne 10 hodín. Ako dôkaz toho, že žalovaná si
neplnila rozhodnutia súdov 13P/389/2008 a 13C/94/2005 sa žalobca odvolal na obsah spisu tunajšieho

súdu sp. zn. 14 Em/1/2011 a stanoviská ÚPSVaR Prievidza obsiahnuté v tomto spise. Žalobca v petite
žaloby uviedol, že sa domáha od žalovanej zaplatenia sumy 77,- EUR a náhrady trov konania.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne vyjadrila podaním z 26.6.2011, doručeným súdu dňa 27.6.2011.
Uviedla, že tento súdny spor považuje za zbytočný a neopodstatnený. Zo strany žalobcu je konanie

reakciou na exekučné konania voči nemu, ktoré žalovaná podala z dôvodu, že žalobca zamlčal
zameškané výživné. Žalovaná navrhla súdu toto konanie zastaviť, čo odôvodnila tým, že je matkou
maloletého D. U. a jeho styk s otcom ( žalobcom) nemarí, pretože syn dlhodobo odmieta styk s otcom,
pričom od 12.6.2008 do 24.11.2010 ( dva a pol roka) platil zákaz styku otca s maloletým. Vzťah žalobcu
ako otca s maloletým D. je hlboko a vážne narušený, žalobca ho svojim konaním zničil sám, bol

a je podozrivý so sexuálneho zneužívania syna. Žalovaná ako matka podala dňa 25.5.2008 trestné
oznámenie v tejto veci. Rovnaké podozrenie ako matka nadobudli aj ďalší rodinní príslušníci maloletého
ale úmyselne neboli v rámci policajného vyšetrovania v trestnej veci č. D.- XXX/OVK-ZA-XXXX vypočutí,
účelovo v tomto konaní nebolo vypočuté ani maloleté dieťa. V trestnom konaní boli vypočutí len
oznamovateľka ( matka dieťaťa) a podozrivý ( otec dieťaťa). Znalkyňa P.. L. vypracovala v trestnej veci

znalecký posudok a vyšetrila maloletého. Označila ho za klamára - pseudológa, ktorý nie je spôsobilý
vypovedať pred orgánmi činnými v trestnom konaní. Na základe tohto znaleckého posudku bolo trestné
stíhanie v septembri 2008 zastavené. V januári 2009 na ÚPSVaR Prievidza na podnet okresného súdu
bola vykonaná s maloletým D. intervencia U.. I. a p. R. bez prítomnosti matky, ktorej dôvodom bolo
odmietanie kontaktu maloletého s jeho otcom. Aj ony nadobudli podozrenie zo zneužívania. Maloletý

bol vyšetrený a vypočutý s odstupom dvoch rokov v Detskom krízovom centre O. v K.. Dňa 24.11.2010
nadobudolprávoplatnosťrozsudokOkresnéhosúduPrievidzač.k.13P/389/2008-238.Ďalejsažalovaná
vyjadrovala v termínom styku, ktoré nie sú predmetom tohto konania a následne k tým termínom styku,
za zmarenie ktorých sa žalobca náhrady škody v konaní domáha. K 8.1.2011 žalovaná uviedla, že
tento styk nezmarila, bola s maloletým D. v byte u svoje matky vo vedľajšej bytovke z dôvodu, že jej

matka bola od 5.1.2011 do 10.1.2011 hospitalizovaná v nemocnici v Bojniciach. V jej byte býva aj 89-
ročná imobilná teta žalovanej a jej brat Z., chystali preto obed. Žalovaná si vôbec nebola vedomá toho,
že v tejto deň má dôjsť k stretnutiu maloletého so žalobcom, keďže na ÚPSVaR Prievidza sa všetci
vrátane žalobcu uzniesli na tom, že je v prospech dieťaťa, ak sa úradné stretnutia otca so synom v
prítomnosti tretích osôb zrealizujú dve a ku dňu 8.1.2011 sa uskutočnilo len jedno takéto stretnutie dňa

15.12.2010. Keď žalovaná synovi dňa 8.1.2011 oznámila, že za ním prišiel žalobca aj s dvomi policajtmi,
a že by mal ísť s otcom von, preč, syn sa nahlas rozplakal, sadol si na posteľ k 89- ročne tete, držal sa
jej a nechcel ísť dolu pred vchodové dvere bytovky, žalovaná toto hliadke oznámila a dvakrát vyzvala
príslušníka polície, aby vyšiel hore aspoň ku dverám bytu , čo nevykonal. K 22.1.2011 žalovaná uviedla,
že tento styk rovnako nezmarila, keď syn odmietol s otcom odísť, maloletý stále trvá na tom, že mu otec

robil zle a preto s ním nikam nepôjde. Žalovaná uviedla, že synovi povedala , že musí ísť dole pred
vchodové dvere a ak nechce s otcom ísť, musí mu to povedať tam. Na to syn privolil s tým, že to ide
otcovi povedať a hneď sa vráti,, to bol dôvod, prečo si neobliekol vetrovku, nechcel si ju obliecť ani pri
ďalšom stretnutí 19.2.2011. Žalovaná ďalej uviedla, že jej pozícia je v tejto situácii jednoznačná, je matka
a musí a bude stáť na strane dieťaťa a nepôjde proti nemu. Matka poukázala na ,,nevykonateľnosť“

rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 13C/94/2005-454 zo dňa 9.4.2011, keď maloletý odmieta styk s
otcom aj za prítomnosti pracovníčok úradu, opakovane odmieta vojsť do kancelárie pracovníčok úradu,
odmieta fyzický kontakt s otcom. Opakovane prebieha začiatok stretnutia maloletého s otcom len na
chodbe úradu, kam matka priviedla maloletého v určený čas. Synovo odmietanie otca prerastá až dofyzickej agresie syna voči otcovi napr. maloletý poškriabal otca nechtami na ruke, ubil otca na tvári,
niekoľkokrát kopol otca nohou. Maloletý pred otcom opakovane uniká na inú chodbu, alebo si zapcháva
uši, keď k nemu otec prehovára , pri dotyku otca odstrkuje, mračí sa, prejavuje hnev, odpor, odmietanie a

nezáujem. Dňa 27.4.2011 chlapec rovnako ako 20.4.2011 na chodbe úradu plakal a kričal. Vynútený styk
maloletého s otcom nie je v prospech dieťaťa, ale spôsobuje mu značnú psychickú ujmu. Dňa 27.4.2011
na úrade spísali pracovníčky s rodičmi úradný záznam o tom, že súdom určený kontakt na referáte
PPS sa nerealizuje efektívne, styk určený rozsudkom 13C/94/2005 aj 13P/389/2008 v rozsahu nepárnej
soboty v rozsahu 5 hodín osamote sa ani raz nerealizoval, keď dieťa dlhodobo odmieta styk s otcom,

odmieta s ním kamkoľvek odísť, odmieta fyzický kontakt s ním a aj samotnú prítomnosť otca. Napriek
týmto skutočnostiam sa otec domáha výkonu rozhodnutia v konaní 14Em/1/2011 proti vôli dieťaťa, nie
je schopný akceptovať vôľu dieťaťa, čím mu veľmi ubližuje. Žalovaná vo svojom vyjadrení zdôraznila,
že nebráni maloletému v styku s otcom, maloletý je žiakom 2. ročníka základnej školy a prejavuje svoju
vôľu. Ona ako matka nemôže proti nemu vystupovať násilne a nemôže ísť proti vlastnému dieťaťu ak
odmieta stretnutia s otcom. Nedobrovoľný, vynucovaný styk s otcom nie je v prospech maloletého, teda

nespĺňa základnú podmienku realizovateľnosti styku maloletého dieťaťa s druhým rodičom, ale mu
spôsobuje psychickú, citovú a fyzickú ujmu. Žalobca o tomto stave vie, tieto skutočnosti sú mu po celý
čas známe, za synom cestuje na vlastné riziko a napriek tomu, že mu syn opakovane povedal, aby za
ním nechodil, že si to neželá. Žalovaná nesúhlasí s podanou žalobou v celom rozsahu, keď ona styk
nezmarila ani nemarí. Žalobca na cestovanie používa cudzie auto, nie je jeho vlastníkom. Dňa 8.1.2011

žalobca cestoval akože za synom, ale bol aj na Farskom úrade v K. M., kde mal podľa žalovanej túto
osobne ohovárať pred miestnym pánom farárom a ukázal mu aj hanlivý list, čím žalovanú aj jej syna
morálne poškodil, čo je predmetom súdneho konania pod sp. zn. 7C/25/2011, a bolo by preto v rozpore
s dobrými mravmi uhrádzať žalobcovi náklady na naftu za túto cestu. K 13.4.2011 ( keď sa syn odmietol
dostaviťnaÚPSVaRPrievidza,odmietolodísťzbytu,schovalsavizbezafotelkyatamplakal)žalovaná

uviedla, že žalobca súd zavádza tvrdením, že sa práve nachádzal v Prievidzi pred úradom, keď mu ona
telefonicky oznámila, z akého dôvodu syna nedokáže fyzicky dopraviť na úradné stretnutie . Žalovaná
namietla, že žalobca v Prievidzi nebol, lebo keby sa v čase jej telefonátu fyzicky naozaj nachádzal
pred ÚPSVaR Prievidza, bol by šiel dovnútra a dal si to zaprotokolovať pracovníčkami úradu, že tam
bol. Nikto ho však v ten deň na ÚPSVaR Prievidza nevidel, na miesto stretnutia sa fyzicky nedostavil,

oznámil mu to nemohla skôr ( ráno či doobeda v ten deň) ale až v reálnej situácii ku ktorej došlo zo strany
dieťaťa. Žalovaná nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že svojim úmyselným zavinením vznikla žalobcovi
nejaká finančná ujma. Žalobca si vzťah so synom zničil sám, syn otca dlhodobo odmieta, čo dokazujú
aj úradné záznamy, žalobca mal vedomosť o tom, že taký rozsudok je nevykonateľný a cesty zo Žiliny
do Zemianskych Kostolian či Prievidza vykonáva na cudzom aute a na vlastné riziko. V žalobe si vyčíslil

aj náhradu za použitie súkromného vozidla, pričom toto je možné len pri firemnom vozidle. Na základe
uvedeného žiadala žalovaná konanie zastaviť. V doplnení vyjadrenia z 1.12.2011 žalovaná uviedla, že
uždávnopreduloženímvýchovnéhoopatrenia(konanietunajšiehosúdusp.zn.12P/20/2011)vyhľadala
odbornú pomoc v bezplatnej Poradni pre rodinu v kríze Náruč Žilina a hneď na druhý deň po spísaní
úradného záznamu z intervencie navštívila aj súkromnú psychologickú ambulanciu, ktorú návštevu

objednala už týždeň vopred dňa 20.4.2011. K účtenke doloženej žalobcom k žalobe z 23.3.2011, kedy
v Žiline niekto o 13.40 hod. natankoval pohonné hmoty do ,,nejakého „ auta uviedla, že v tento deň
nedošlo k styku s dieťaťom a v tento deň žalobca za synom nevycestoval za účelom stretnutia. Auto,
ktoré žalobca používa na cestovanie je vlastníctvom jeho otca C.. Z. U., žalobca ho však každodenne
používa, ale formálne ho nevlastní. A teraz by toto formálne cudzie auto malo priniesť žalobcovi znova

prospech a byť tak maloletému na ujmu, keby ona mala na úkor maloletého syna uhradiť náhrady za
PHM do cudzieho auta. Žalovaná v doplnení ďalej uviedla, že ku styku otca so synom dochádza už celý
kalendárny rok, keď zákaz styku prestal pre žalobcu platiť 24.11.2010 a priamych stretnutí žalobcu s
maloletým synom sa za toto obdobie uskutočnilo cca 30. Ku styku dochádzalo v prítomnosti rôznych
tretích osôb a v rôznom prostredí a to aj bez vedomia či prítomnosti matky (dňa 22.1.2011 za účasti

policajnej hliadky).

3.Podaním z 30.11.2011 žalobca podal návrh na rozšírenie žaloby o náhradu
škody za ďalšie zmarené termíny jeho styku so synom a to v K. M.:
30.4.2011,14.5.2011,28.5.2011,11.6.2011,6.8.2011,20.8.2011,3.9.2011,17.9.2011,15.10.2011,12.11.2011,

26.11.2011 a v Prievidzi na ÚPSVaR v dňoch: 4.5.2011, 11.5.2011, 1.6.2011, 8.6.2011, 15.6.2011,
v dôsledku čoho mal žalobca náklady za pohonné hmoty osobným motorovým automobilom značky
Ford Focus, ŠPZ: ZA953DJ, cena nafty: 1,345 EUR/l, priemerná spotreba 4,7 l/100 km za cestu Žilina
- Zemianske Kostoľany a späť 160 km: 160 km x 12 ciest : 100 x 4,7 ( spotreba na 100 km) x1,389( cena PHM) = 125,34 EUR a za cesty Žilina - Prievidza a späť 130 km: 130 km x 5 ciest : 100
x 4,7 ( spotreba na 100 km) x 1,389 ( cena PHM) = 42,43 EUR, spolu za pohonné hmoty 167,77
EUR, náhrada za použitie motorového vozidla v roku 2011 ( 0,183/km): 1220 km x 0,183/km = 223,36

EUR a časová strata približne 10 hodín. Poukázal na stanovisko tunajšieho súdu v uznesení č.k.
14Em/1/2011 z 24.6.2011 ,, matka je povinná v záujme dieťaťa vplývať na dieťa pozitívne a viesť ho k
pozitívnemu vzťahu aj k otcovi. Zodpovedá teda aj za vytváranie situácií, rovnako ako otec, aby dieťa
mohlozažívaťplnohodnotnéstretnutiasobomarodičmi,pretožeprítomnosťotcajerovnakoakomatkyje
prezdravývývindieťaťanezastupiteľná.Totopozitívnevplývanienadieťazpredloženýchmateriálovako

aj vyjadrení samotnej matky absentuje a nenapĺňa tak výrok o úprave styku otca s maloletým dieťaťom
tak,akojecitovanývuvedenýchrozsudkoch.“StanoviskoKrajskéhosúduvTrenčíne4CoP/69/2010-268
z 28.10.2010: ,, Úlohou druhého rodiča , ktorý maloleté dieťa vychováva , je okrem iného, aby so
zreteľom na záujem dieťaťa na prospešnom styku s druhým rodičom, vytváral priaznivé podmienky na
styk tohto rodiča s maloletým dieťaťom a to hlavne vedením dieťaťa k tomu, aby malo správny vzťah k
tomuto rodičovi.“ ,,Tvrdenia matky o sexuálnom zneužívaní maloletého Olivera otca neboli preukázané v

trestnom konaní a ani v preskúmavanej veci. Je potrebné zdôrazniť, že znalecký posudok bol nariadený
za účelom skúmania tvrdení matky o sexuálnom zneužívaní mal. Olivera otcom a na posúdenie vzťahu
mal. Olivera s otcom.“ Krajský súd v Trenčíne v rozhodnutí č.k. 17CoP/67/2011-29 z 22.11.2011 vo veci
zákazu styku v konaní tunajšieho súdu 13P/310/2011 z 15.6.2011 uvádza: ,, Matka bola rozhodnutím ( o
rozvode 13C/94/2005 OS Žilina z 27.1.2011) zaviazaná maloleté dieťa na styk s otcom pripraviť, pričom

ďalej poukázal na to, že k mareniu a bráneniu styku druhého rodiča s maloletým nemusí dochádzať iba
aktívnym konaním rodiča, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, ale i pasívne
konanie, či nekonanie, teda dodržiavanie stanovených podmienok styku, privedenie dieťaťa v určený
čas na miesto styku, ale nevplýva pozitívne na dieťa, aby určený styk dieťa považovalo za povinnosť
a bolo na styk pripravené aj po psychickej stránke.“ Vyjadrenie súdneho znalca P.. X. na pojednávaní

13P/3589/2008 zo zápisnice z 5.5.2010: ,, Tu by som chcel upozorniť na jeden nebezpečný alibizmus
matky dieťaťa a síce ona je zodpovedná za výchovu dieťaťa a nemôže sa skrývať na rozhodnutie
dieťaťa, či sa bude alebo nebude chcieť stretávať s otcom. Ide totiž o neprehľadnú situáciu, keďže
dieťa je manipulované matkou, tak sa nedá hovoriť o inom slobodnom rozhodnutí. Ja apelujem na
matku, aby umožňovala a podporovala styk dieťaťa s otcom, pretože to je aj v jej záujme aj v záujme

dieťaťa.“ Vzhľadom na vyššie uvedené stanoviská súdov, súdneho znalca žalobca poukázal na dôvody
vzniku škody, ktorú zapríčinila svojim konaní a správaním žalovaná. Na stretnutiach v K. M. žalovaná
sa nikdy nezdržiavala na adrese, kde mala odovzdať dieťa, nikdy neupozornila syna, aby mu odpovedal
na pozdrav, vždy si nahrávala na mobil zamietavé stanoviská syna a potom stretnutie hneď ukončila
slovami, stačilo, ideme alebo len sa mĺkvo zvrtla do dverí, čo bol signál pre syna, že má odísť. Dieťa nikdy

po psychickej stráne na stretnutie nepripravila, na čo poukázal aj krajský súd vo svojom odôvodnení
a upozornení matke, nikdy ani náznakom neprejavila ústretovosť a povzbudenie dieťaťa na stretnutie,
napr. tým, že by akceptovala žalobcom opakovane navrhované spoločné aktivity, aby dieťa nadobudlo
istotu a chuť na stretnutie, sama takéto a podobné aktivity nikdy neprezentovala, vždy vystupovala proti
žalobcovi negatívne, keď sa snažil synovi prihovárať, agresívne mu skákala do reči, opovržlivo sa o ňom

pred synom vyjadrovala a poukazovala na sexuálne zneužívanie alebo mĺkvo stála a nechala voľný
priebeh zamietavým stanoviskám syna, ktoré si nahrávala. Keď sa syn voči nemu nevhodne fyzicky
zachoval, nikdy ho nenapomenula, nezakročila, nechala ho tak, nech sa pred ostatnými prejaví, že ho
odmieta. Hrubým a nevraživým spôsobom nebádala syna na stretnutie napr. ,,poď sem a vybav si to,
choď teraz s otcom, on má na to papier...“, na niektoré stretnutie syna vôbec nedoviedla, alebo ho

náležite neobliekla. Stalo sa, že matka syna na stretnutia na ÚPSVaR Prievidza nepriviedla, keď sa
stretnutie neuskutočnilo z dôvodov na strane žalovanej, nikdy nenavrhla náhradné stretnutie, aj keď na
to bola pracovníčkou súdu alebo úradu upozorňovaná. Žalovaná na stretnutiach vystupovala pasívne,
nechala syna odohrať nacvičené divadlo, z čoho mal stres, nič neusmerňovala, pred pracovníčkami
úradu sa správala odmerane, povýšenecky s opovrhnutím a urážlivo a to aj v prítomnosti syna. Pretože

žalovaná aj naďalej vytrvalo a nezmenene pokračuje v tomto konaní - nevedie syna tak, aby plnila to, čo
jej súdy určili a zotrváva na svojich verbálnych aj písomných prejavoch, ktoré agresívne stupňuje, podal
ÚPSVaR Prievidza návrh na uloženie výchovného opatrenia maloletému synovi a jeho rodičom.

4.Žalovaná sa k rozšíreniu návrhu vyjadrila v podaní z 6.1.2012, doručenom súdu 9.1.2012. Trvala
na tom, že ona styk otca s maloletým D. nemarí. Naopak kpt. U.. L. U. v trestnom konaní ČVS:
OPR-602/OVK-ZA-2008 zmaril jediný priamy dôkaz tým, že pri vyšetrovaní podozrenia zo zneužívania
maloletéhoD.nevypočulsamotnémaloletédieťaanezabezpečilaniostatnénepriamedôkazy.Namietla,že znalecký posudok P.. X. v rámci konania 13P/289/2008 o zákaz styku otca s maloletým na
účely náležitého zistenia skutkového stavu je bezcenný , nakoľko policajné vyšetrovanie , ktoré mu
predchádzalo a bolo časovo bližšie k činu, bolo zmarené. Pokiaľ by sa tak úmyselne neudialo a prebehlo

by v súlade s platnými zákonmi tohto štátu, súd by nikdy nemohol v následnom civilnom konaní
vydať rozsudkom oprávňujúci otca na styk s maloletým D., tento rozsudok je podľa žalovanej justičný
omyl, keď súd povolil otcovi styk až na 5 hodín osamote, bez prítomnosti matky. Medzičasom sa z
5-ročného chlapca stal žiak 3. ročníka základnej školy, je rozumovo vyspelejší a stále tvrdí to isté,
že otec mu osamote ubližoval a spôsoboval mu svojim úmyselným konaním bolesť. Pokiaľ žalobca v

konaní 14Em/1/2011 sústavne zdôrazňuje, že sa ona v sobotu v čase určenom na odovzdanie dieťaťa
nezdržiavala ,,pred bytom matky“ tak ako to ukladá rozsudok, žalovaná k tomu uviedla, že žalobca
má objektívnu prekážku dostaviť sa na miesto pred byt matky, čo aj sám ústne aj písomne priznal,
pretože na vchodových dverách je guľa, 1- izbový byt vo vlastníctve žalovanej je na 2. poschodí a
okná jej bytu sú orientované na východ, vchodové dvere dole presne opačným smerom - na západ,
z miesta ,,pred bytom matky“ žalovaná nevidí a fyzicky nemôže vidieť dole ku vchodovým dverám,

nevidí na zvončeky, bzučiak nemajú, preto je podľa nej omnoho jednoduchšie vyjsť von na verejné
priestranstvo vo chvíli, keď vidí, že žalobca už na stretnutie prišiel, čo vidieť z kuchynského okna bytu
jej matky vo vedľajšej bytovke, kde doteraz zakaždým s maloletým bola a žalobca vždy vedel, že sa so
synom žalovaná nachádza práve tam, nikdy nebola na inom mieste ani na neznámom mieste. Žalobca
od žalovanej vyžaduje, aby syna upozornila, že má otcovi odpovedať na pozdrav, pričom ale sám pred

synom ju ako ženu a matku priamo pred maloletým celý uplynulý rok ani jediný raz nepozdravil. Žalobca
je pri stretnutiach pasívny, postáva obďaleč syna a formálne prednáša svoje návrhy na aktivity. Keď sa
žalobca fyzicky dotkne syna, vzbudí to v ňom agresiu a odpor, otca na úrade práce kopol. K úradným
stretnutiam dňa 4.5.2011, 11.5.2011, 1.6.2011, 8.6.2011, 15.6.2011 žalovaná uviedla, že v rozsudku nie
je uvedené, že styk maloletého D. s otcom ma byť v konkrétnej kancelárii , na konkrétnom poschodí, ale

na pôde ÚPSVaR Prievidza za prítomnosti pracovníčok úradu. Chodba úradu je takisto pôda úradu. To,
že maloletý D. ďalší raz odmietol v apríli 2011 vstúpiť do kancelárie U.. I., spôsobila samotná U.. I., keď
dňa 20.4.2011 chlapca zadržiavala v kancelárii proti jeho vôli, nútila ho sedieť na gauči a počúvať otca,
ale chlapec si želal už odísť preč. Úradný záznam z 27.4.2011 konštatuje, že chlapec odmieta vstúpiť
do kancelárie a odmieta všetkých zamestnancov úradu. Stretnutie 15.12.2010 bolo tiež zmarené pre

účasť starého otca v kancelárii referátu PPS. Žalobca bol pri úradných stretnutiach opakovane pasívny
a o chlapca nejavil záujem. Dňa 30.4.2011sa žalobca nedostavil na miesto pred bytom matky. Pasívne
sedel v aute, ona syna priviedla po žalobcovom príchode von na verejné priestranstvo, syn tam stál a
čakal 10 minút, žalobca neprejavil o syna záujem, ani z auta nevystúpil, preto syn spontánne odišiel
do babkinho bytu. V zmysle právneho poradenstva L.. T. z 28.4.2011 si nebola vedomá toho, že je

jej povinnosťou hrať so žalobcom futbal, či podieľať sa na iných aktivitách navrhovaných žalobcom.
Dňa 14.5.2011 žalobca pricestoval do K. M. so svojim otcom, ktorý sa po celý čas skrýval za inou
bytovkou a za maloletým ani neprišiel. D. nechcel s otcom odísť prečo aj po chvíli spontánne ušiel
hore do bytu. Dňa 28.5.2011 sa žalobca nedostavil na miesto pred bytom matky, má tam objektívnu
prekážku a tou je guľa na vchodových dverách, Žalovaná prišla so synom na verejné priestranstvo,

žalobca ju znova nepozdravil, znova ju ignoroval. Dňa 11.6.2011 žalobca s autom svojho otca urobil výlet
viacerým osobám nedostavil sa na miesto pred bytom matky, priviedla preto maloletého von na verejné
priestranstvo, kde sa žalobca s maloletým stretol. Maloletý odmietol ísť preč s cudzími ľuďmi. Dňa
6.8.2011 žalobca urobil výlet údajnej priateľke, žalobca bol v dezolátnom zdravotnom stave, nevládal
sa ani pohybovať, kráčal veľmi pomaly, namáhavo. Žalovaná priviedla syna von pred bytovku, žalobca

nevydržal ani stáť, hneď si sadol na lavičku, hovoril s námahou. Povedal, že synovi priniesol slivky, ale z
igelitovej tašky nič nevybral, nič chlapcovi neukázal. Chlapec spontánne vybehol do bytu. Dňa 20.8.2011
žalobca sa stretol so synom pred bytovkou, synovi ukázal nejaké veci napr. tmavomodrú mikinu, syn si to
odmietol vyskúšať, nechcel si to vziať. Vybehol hore do bytu. Dňa 3.9.2011 žalovaná priviedla syna von
na verejné priestranstvo, žalobca priniesol auto na diaľkové ovládanie , ale syna to nezaujalo, má už iné

záľuby. Dňa 17.9.2011 žalovaná priviedla syna von na verejné priestranstvo, žalobca sedel na lavičke
na ihrisku a znova mal auto, s ktorým pred dvomi týždňami neupútal syna. Syn bol zmätený a odišiel do
bytu. Dňa 15.10.2011 mal syn bolesti brucha, máva so žalúdkom od útleho veku ťažkosti. Nechutilo mu
jesť a spontánne polihoval. Oznámila to žalobcovi sms-kou, odpísal že sú to ,,blbé“ obštrukcie , nič viac.
Žalovanú nevyrozumel, že aj tak bude cestovať na styk. V čase 13.00 hod. bola so synom u svojej matky,

lebo cez víkend varia u nej. Asi o 13.30 hod. prišiel jej brat a povedal, že dole na vchodových dverách
je prilepený obrázok s odkazom pre Olivera, takže v tento deň vycestoval žalobca do Kostolian napriek
tomu, že ho žalovaná vopred vyrozumela o stave syna. Dňa 29.10.2011 žalovaná ako vždy bola so
synom u svojej matky, keď z kuchynského okna videla , že žalobca prišiel, priviedla syna von na verejnépriestranstvo, syn 15 minút čakal pred bytovkou, stál na ihrisku, ale žalobca bol v ich vchode, stál na
medziposchodí, videl syna na ihrisku, synovi zakýval, ale za synom neprišiel. Syn po 15 minútach odišiel
hore do bytu starej matky. Dňa 12.11.2011 žalobca sa so synom stretol na verejnom priestranstve. Dňa

26.11.2011 žalobca sa so synom stretol vonku na verejnom priestranstve, navrhol spoločnú prechádzku
aj za jej účasti. Žalovaná uviedla, že žalobca ju pred synom po dobu celého kalendárneho roka ani
jediný raz slušne nepozdravil, neoslovil, pred synom ju kritizuje opakovane, mätie syna protichodnými
vyjadreniami a urážlivými vyjadreniami na jej osobu.

5.Uznesením č.k. 11C/73/2011-102 z 10.1.2013 súd pripustil rozšírenie návrhu zo sumy 77,13 EUR na
sumu 167,77 EUR. Uznesením č.k. 11C/73/2011-120 z 01.03.2013 súd pripustil rozšírenie návrhu zo
sumy 167,77 EUR na sumu 144,90 EUR.

6.Podaním z 21.03.2013 žalobca podal druhý návrh na rozšírenie žaloby o náhradu škody za ďalšie

zmarené termíny jeho styku so synom a to v Zemianskych Kostoľanoch v dňoch: 13.10.2012,
27.10.2012, 10.11.2012, 24.11.2012, 2.3.2013 v dôsledku čoho mal žalobca náklady za pohonné hmoty
osobným motorovým automobilom značky Ford Focus, X.: K cena nafty: 1,389 EUR/l, priemerná
spotreba 4,7 l/100 km za cestu Žilina - Zemianske Kostoľany a späť 160 km: 160 km x 5 ciest : 100 x 4,7
( spotreba na 100 km) x 1,389( cena PHM) = 52,22 EUR. O túto sumu žiadal žalobu rozšíriť a rovnako

tak o náhradu trov konania. K rozšíreniu uviedol, že dňa 2.3.2013 sa dostavil na stretnutie so synom
do Zemianskych Kostolian, pred bytovku, ako mu určuje rozsudok sp. zn. 13C/94/2005, matka priviedla
syna pred dvere bytovky, zavesila mu na krk diktafón a syn v ruke držal mobil, potom matka odišla von
oblečená vo vetrovke. So synom sa zhováral asi 10 minút pred dverami bytovky, asi po 10 minútach sa
rozbehol pred za bytovky medzi záhrady, prešiel na druhú stranu potoka, kde ho čakala matka, išli pred

nímasi25metrov,navolanienereagovali,ďalejpretozaniminešiel.Celéstretnutietrvaloasi15minút,je
zrejmé, že syn dostal pred stretnutím od matky pokyn krátko zotrvať a potom ujsť na dohodnuté miesto.
Môže k tomu doložiť videozáznam. Podobne boli matkou zrežírované aj predchádzajúce stretnutia , kedy
Oliver ušiel a to dňa 13.10.2012, 27.10.2012, 10.11.2012 a 24.11.2012. O manipulácii stretnutí hovorí
aj správa organizácie Orchidea z 10.12.2012 v spise 6P/41/2012 alebo 17Em/2/2012, žalobca požiadal

o pripojenie týchto spisov a oboznámenie sa s správou z 10.12.2012. K 13.10.2012 žalobca uviedol,
že tomuto stretnutiu predchádzalo súdne pojednávanie 6P/41/2012 ( 11.10.) v ktorom konaní sa matka
domáhala , aby jej súd nariadil odstraňovať mu objektívnu prekážku - otváranie vchodových dverí na
bytovke. Matka dieťa navrhovala , aby sa ďalšie dve stretnutia do ďalšieho pojednávania uskutočnili na
odľahlom mieste bez svedkov, navrhla školské ihrisko, on s tým nesúhlasil, ale akceptoval to. Matka

uviedla, že aj tak pôjde len o 10-minútové stretnutia. V tento deň priviedla matka syna na školské
ihrisko, stretnutie trvalo približne 10 minút, matka z ihriska odišla, Oliver sa odmietal hrať s vecami,
ktoré mu žalobca priniesol, sledoval čas na mobile, po 10 minútach sa zrazu schytil a bez slova odišiel.
Na zvonenie u matky ani starej matky žalobcovi nikto neotvoril, matka navrhla stretnutia na školskom
ihrisku zámerne, lebo vedela, že je tam umiestnená kamera a jej sestra bude môcť manipulovať so

záznamami z kamery. K 27.10.2012 žalobca uviedol v písomnom rozšírení, že matka priviedla syna
o 13.00 hod. na školské ihrisko, D. si sadol do mokrej trávy a matka odišla, sledoval čas na mobile ,
nemal záujem o hračky, ktoré mu priniesol. Rozbalil pred ním balón šťastia, ktorý chcel, aby spoločne
zapálili a vypustili. Počas telefonátu s kamarátom ohľadne sprevádzkovania balóna sa D. zobral a bez
slova odišiel k babke, na zvonenie žalobcovi nikto neotvoril, potom listom vyzval ÚPSVaR Prievidza,

aby sa dostavili na stretnutie a oboznámili sa so situáciou v teréne. K 10.11.2012 žalobca uviedol, že
matka priviedla syna na školské ihrisko o 13.00 hod., stretnutia sa zúčastnil aj otec žalobcu. Dostavili
sa pracovníčky ÚPSVaR p. Z. a p. K., dostavili sa aj pracovníčky z centra D. p. X. s kolegyňou. Fúkal
vietor, D. vybalil šarkana a so starým otcom mu ho pripravovali. Matka zavesila synovi na krk diktafón,
aby mal nahraté stretnutie. D. jej povedal, že ujde. Počas prípravy šarkana D. odišiel, pani z Orchidey

ho sledovala kam išiel. Na zvonenie na adrese trvalého bydliska ani u babky nikto neotvoril. S matkou
sa pokúšali spojiť aj pracovníčky úradu telefonicky, sms. Keďže otec nemal informáciu, kde sa dieťa
nachádza, oznámil to polícii, ktorí príslušníci sa dostavili pred bytovky, asi po 30 minútach sa vrátili s
tým, že už vedia kde D. je. Bol u starej matky, tým stretnutie skončilo. K 24.11.2012 žalobca uviedol, že
deň pred týmto stretnutím mu zrejme žalovaná ( matka dieťaťa) poslal z mobilu svojho brata sms s tým,

že babka je v nemocnici, D. to zle znáša a mal ho rozbolieť plombovaný zub. Vyzvala ho, aby sa zdržal
styku v nasledujúci deň. Reagoval, že na stretnutie sa teší a že sa dostaví. Na styk prišiel o 13.00 hod.
pred dvere bytovky, na zvonenie mu neprišiel nikto otvoriť, po 15 minútach kontaktoval políciu, ktorá
sa dostavila tiež pred bytovku, dohodli sa, že spíšu úradný záznam, čo sa následne aj stalo. Ako saprepravovali autami cez dedinu, všimli si žalovanú aj so synom, vrátili sa preto pred bytovku a počkali na
nich. U. komunikovala podráždene, na krk dieťaťu zavesila diktafón a odišla ku svojej matke. D. zotrval
v prítomnosti otca 10 minút, čas opakovane kontroloval na mobile, potom bez slova odišiel k babke,

kde bola aj žalovaná. Odmietol hračky a veci, ktoré mu žalobca priniesol, je zrejmé, že dôvody uvedené
matkou v sms, prečo by sa stretnutie nemalo uskutočniť, boli len zámienky, aby žalobcu od stretnutia
so synom odradila a aby necestoval.

7.Žalovaná podala dňa 26.4.2013 návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania
vedeného pod sp. zn. 9P/65/2012, súd uznesením č.k 11C/73/2011-149 z 21.08.2013 tento návrh
zamietol s poukazom na to, že pre rozhodnutie v prejednávanej veci nie je rozhodujúci výsledok
konania vedeného pod sp. zn. 9P/65/2012, pretože v citovanom konaní sa rozhoduje o výchovnom
prostredí maloletého D. podľa ustanovení Zákona o rodine, pričom v tomto konaní sa prejednával
občianskoprávny nárok žalobcu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Proti uzneseniu podala

žalovaná odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Trenčíne uznesením č.k. 19Co/694/2013-161 dňa
31.10.2013 tak, že prvostupňové uznesenie potvrdil. Následne žalovaná dňa 14.12.2013 podala ďalší
návrh na prerušenie tohto konania až do právoplatného rozhodnutia konania, vedeného na tunajšom
súde pod spisovou značkou 14Em/1/2011, súd aj tento návrh žalovanej zamietol, s odôvodnením, že pre
rozhodnutievprejednávanejveci niejerozhodujúcivýsledokkonania14Em/1/2011,keďženemáprávny

význam pre posúdenie dôvodnosti nároku žalobcu na náhradu škody. Odvolací súd aj toto napadnuté
uznesenie odvolaním žalovanej potvrdil uznesením na č.l. 225 spisu.

8.Uznesením č.k. 11C/73/2011-245 z 15.6.2015 súd pripustil rozšírenie návrhu zo sumy 244,90 EUR
na sumu 297,12 EUR.

9.Súd vykonal dokazovanie výsluchom strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi, a to najmä:
žalobou č.l. 1-3, osvedčením o evidencii vozidla č.l. 7, pokladničným dokladom k cene pohonných
hmôt č.l. 8-9, vyjadrením žalovanej č.l. 16-21, vyjadrením ÚPSVaR Prievidza č.l. 22, správou z

psychologického vyšetrenia dieťaťa č.l. 23, správou základnej školy č.l. 26, CD na č.l. 30, vyjadrenie
matky - doplnenie č.l. 36 až 38, úradný záznam z intervencie na referáte PPS č.l. 39, podanie správy
Náruč č.l. 40, rozsudok Okresného súdu Prievidza sp. zn. 13P/389/2008 č.l. 43, rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne sp. zn. 4CoP/69/2010 č.l. 49, doplnenie žaloby č.l. 59, podania žalobcu v konaní
14Em/1/2011 na č.l. 64, zápisnica z pojednávania 8.12.2011 č.l. 65-68, návrh žalovanej na pribratie

dieťaťa do konania č.l. 70, návrhy na vykonanie dôkazov č.l. 71, vyjadrenie žalovanej č.l. 72, Dohoda
o spolupráci rodičov č.l. 79-80, uznesenie čl. 102, návrh na vykonanie dôkazov č.l. 108, žiadosť o
účasť na tvári miesta čl. 109,zápisnica o pojednávaní dňa 21.2.2013 č.l.113-119, uznesenie č.l.120,
rozsudok Okresného súdu Žilina 13C/94/2005 č.l.123, zaslanie potvrdenia č.l.130, oznámenie Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Prievidza č.l.133, doplnenie žaloby o náhradu škody č.l.135-138, návrh

na prerušenie konania č.l.139-142, príloha č.3 č.l.143, CD na č.l. 144, žiadosť o zaradenie príloh č.l.145,
prílohy č.l.146,147, uznesenie č.l.149, odvolanie proti uzneseniu č.l. 151-152, príloha č.1 č.l.153-157,
doloženie dôkazu č.l.169, , príloha č.1 č.l. 160b, uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.l.161, návrh na
prerušenie konania č.l.163, príloha č.1 č.l. 164-169, uznesenie č.l. 171, odvolanie č.l.172-173, príloha
č.1 č.l. 174, príloha č.l.2 175-176, žiadosť o založenie dôkazov do spisu č.l.179-183, vyjadrenie k

odvolaniu odporkyne č.l.186-188, CD č.l.189, vyjadrenie odporkyne č.l.196, CD č.l. 207, stanovisko
č.l.208, príloha č.1 až 4 č.l.214-220, doloženie dokladu č.l.222, príloha č.1 č.l.223 až 224, uznesenie
Krajského súdu v Trenčíne č.l.225, ospravedlnenie navrhovateľa č.l.229, 230, zápisnica z pojednávania
dňa 28.1.2015 č.l.232, odpoveď navrhovateľa č.l.235, potvrdenie ošetrujúceho lekára č.l.236, doloženie
dokladov č.l.238 s prílohami vrátane znaleckého posudku, e-mailová komunikácia navrhovateľa z

9.6.2015, úradný záznam č.l.241, zápisnica z 10.6.2015, uznesenie č.l. 245, e-mailová komunikácia
žalobcu č.l 246a, upovedomenie o vznesení obvinenia č.l.246b, uznesenie OOPZ Prievidza č.l.246c,
e-mail. komunikácia žalobcu č.l.246d, FA č.l.246e, e-mail. komunikácia žalobcu č.l.247, potvrdenie o
PN č.l.248, zápisnica č.l.252, 253, e-mail. komunikácia č.l.254, úradný záznam č.l.257, návrh na
vykonanie dôkazov č.l.258,259 s prílohami, spis OS Prievidza 14Em/1/2011, zápisnica z pojednávania

dňa 15.1.2016 č.l. 263 -272, návrh na vykonanie dôkazu č.l. 277, CD na č.l. 279, žiadosť o pripojenie
trestného spisu č.l. 282, uznesenie 6CoP/26/2014 č.l. 289, zápisnica z pojednávania č.l. 305-311,
návrhy na vykonanie dôkazov č.l. 315, odpoveď na list č.l. 329, uznesenie Okresnej prokuratúry Žilina
č.l. 340-343, Meteorologický posudok č.k. 345, čestné vyhlásenie U. B. č.l. 347-348, uznesenie KS vTrenčíne č.l. 349-350, uznesenie č. k. 14Em/1/2011-157 č.l. 351-352, syndróm zavrhnutého rodiča č.l.
353, článok U.. M. k syndrómu zavrhnutého rodiča č.l. 354-374, oznámenie na U. B. č.l. 375, prepis
zvukového záznamu z pojednávania 7.12.2016 č.l. 376 a nasl., spisy Okresného súdu Prievidza sp. zn.

14Em/1/2011, 17Em/2/2012 a s ostatným obsahom súdneho spisu 11C/73/2011.

10. Na základe vykonaného dokazovania súd zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom OS v Žiline sp. zn. 13C/94/2005 - 261 zo dňa 4.12.2008 súd rozviedol manželstvo
rodičov maloletého D. a dieťa zveril do osobnej starostlivosti matke. Súd vychádzal pritom z vykonaných
znaleckých posudkov, výsluchu účastníkov a zistil, že u matky sú dané všetky predpoklady pre riadnu
výchovu a starostlivosť o maloletého. Rozsudkom OS v Žiline sp. zn. 13C/94/2005 - 454 zo dňa
27.1.2011 súd určil otcovi dieťaťa vyživovaciu povinnosť v sume 100,00 eur počnúc právoplatnosťou
rozsudku o rozvode manželstva a ďalej upravil styk otca s dieťaťom tak, že otec je oprávnený stretávať

sa so synom každú stredu od 15.00 hod. do 17.00 hod., ktorý styk bude realizovaný na Úrade práce,
sociálnych vecí a rodiny v Prievidzi za prítomnosti pracovníčok úradu po dobu troch mesiacov a súčasne
každú sobotu v nepárnom týždni od 13.00 hod. do 18.00 hod.. Matke bola uložená povinnosť dieťa
na styk pripraviť a styk s dieťaťom umožniť. Pri úprave styku vychádzal súd z rozsudku OS v Prievidzi
č. 13P/389/2008 - 238 zo dňa 5.5.2010 v spojitosti s rozsudkom KS v Trenčíne č. 4Co 68/2010 zo

dňa 28.10.2010.

Zo spisu OS v Prievidzi č. 13P/389/2008 vyplýva, že rozsudkom zo dňa 5.5.2010 súd zmenil styk otca
s dieťaťom tak, že otec bol oprávnený stretávať sa s maloletým každú stredu v párnom týždni v čase od

15.00 hod. do 17.00 hodiny, pričom styk bude realizovaný na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny v
Prievidzizaprítomnostipracovníčokúradu,atopodobujednéhomesiacaponadobudnutíprávoplatnosti
rozsudku. V ďalšom období bol styk upravený na každú sobotu v nepárnom týždni v čase od 13.00 hod.
do 18.00 hodiny. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.11.2010. Z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že
nebolo v konaní preukázané, že otec dieťaťa sa dopustil zločinu sexuálneho zneužívania maloletého,

neboli zistené žiadne dôvody na zákaz styku otca s dieťaťom. Je v záujme dieťaťa, aby styk s otcom
prebehol v upravenom rozsahu, pričom pri styku musí dôjsť k obnoveniu vzťahu maloletého k otcovi.
Jeho terajší odmietavý postoj k otcovi je nepochybne pod vplyvom matky. Matka si musí byť vedomá,
že je povinná vplývať na dieťa tak, aby sa mohlo stretávať s otcom.

Zo spisu 14Em/1/2011 vyplýva, že na návrh otca dieťaťa sa viedlo konanie o výkon rozhodnutia o úprave
styku otca s maloletým dieťaťom, v ktorom konaní bola uložená matke pokuta 60,00 eur v zmysle § 273
ods. 1 O.s.p.. Návrh matky na zastavenie výkonu rozhodnutia bol zamietnutý uznesením OS v Prievidzi
č. 14Em/1/2011 - 129 zo dňa 24. jún 2011, uznesenie súdu bolo potvrdené uznesením KS v Trenčín
č. 3CoE 141/2011 - 29 zo dňa 5.12.2011 s poukazom na účel vykonávacieho konania a povinnosť

účastníkov konania riadne si plniť povinnosti vyplývajúce z rozhodnutia súdu. Konanie bolo zastavené
uznesením zo dňa 28.5.2014 podľa § 268 ods. 1 písm. b) OSP.. Zo znaleckého posudku č. 25/2013
P.. R. V. na č.l. 432 tohto spisu vyplýva, že maloletý prejavuje závislé správanie voči matke, maloletý
má narušený vzťah s otcom, prejavuje známky odporu a odmietania voči otcovi. Matka a syn si budujú
vzájomnú dôveru na silnom presvedčení, že maloletému bolo zo strany otca ublížené a hocikto z nich

by dané tvrdenie spochybnil, oslabuje vzájomnú dôveru. Zo zápisnice o výsluchu maloletého D. na
pojednávaní dňa 17.2.2014 v konaní 14Em 1/2011 na č.l. 436 spisu vyplýva, že maloletý sa s otcom
nechce stretávať, je nahnevaný, keď sa má s otcom stretnúť, lebo ten čas by mohol využiť aj inak. Otec,
keď sa stretnú sa stále niečo vypytuje, on mu neodpovedá z dôvodu , že sa mu nechce, nemusel chodiť
za ním zo Žiliny, lebo on mu už veľakrát hovoril, že sa s ním stretávať nechce. Na otázku súdu či ide

na stretnutie s otcom dobrovoľne maloletý D. uviedol, že nie, mama ho musí prehovárať, keby tam mal
ísť sám, tak tam nejde.

Zo spisu 17Em/2/2012 vyplýva, že na návrh otca dieťaťa sa viedlo konanie o výkon rozhodnutia
15P/14/2012 z 22.2.2012, právoplatného 28.4.2012, ktorým súd uložil maloletému dieťaťu a jeho

rodičom povinnosť podrobiť sa odbornému poradenstvu v D., n o. so sídlom O. XX, P., v prevádzke
V., pričom uložil rodičom povinnosť podrobiť sa pokynom uvedeného zariadenia. Z obsahu správy z
psychologického posúdenia z 7.12.2012 vyplýva, že maloletý nie je na stretnutie matkou pripravený,očami kontroluje matku, čo má robiť. Konanie bolo ukončené uznesenie o zastavení konania pre
spätvzatie podľa § 96 Občianskeho súdneho poriadku.

ZosprávyÚPSVaRPrievidzaz7.5.2009nač.l.22vyplýva,že intervenciasadňa28.01.2009uskutočnila
v prítomnosti U.. U. I. a kolíznej opatrovníčky Y. R.. Cieľom intervencie bolo objektivizovanie a stanovenie
vierohodnosti uvádzaných skutočností maloletým D., ktoré sa týkajú odmietania jeho kontaktu s otcom.
Maloletý prišiel na intervenciu so svojou matkou, táto intervencia sa uskutočnila bez jej prítomnosti.

Z rozhovoru sa vyššie menované dozvedeli, že maloletý nechce k otcovi chodiť preto, lebo mu ocino
robil také veci, ktoré sa deťom nerobia. Maloletý tieto praktiky počas intervencie detailnejšie opísal. Pri
rozhovore o tom, čo všetko mu ocino robil mal maloletý v očiach slzy, neustále bol v motorickom nekľude,
jeho výpovede sa nejavia z jeho strany ako účelové a nevykazujú ani znaky, že bol k obsahu rozhovoru
nahovorený inou osobou. Maloletý jednoznačne odmieta navštevovať svojho otca a tráviť s ním čas. Na
základe uskutočnenej intervencie na RPPS sa javí, že maloletý D. ním uvádzané skutočnosti v správe

na č.l. 22 súdneho spisu mohol prežiť.

Zo správy z Psychologického vyjadrenia detského krízového centra Náruč z 14.7.2010 je zrejmé, že
dôvodom žiadosti o psychologické vyšetrenie bolo podozrenie zo sexuálneho zneužívania chlapca jeho
otcom , podľa vyjadrenia matky syn odmieta stretnutie s otcom. Z obsahu správy je zrejmé, že i keď

nemožno hovoriť o dostatočnom preukázaní sexuálneho zneužívania dieťaťa, z jeho vyšetrenia vyplynul
negatívny a odmietavý vzťah syna k otcovi. Maloletý sa s otcom nechce stretnúť, pretože sa obáva, že
by mu robil zle. D. sa na otca hnevá, má z neho strach, praje si, aby sa s ním nestretol, vníma ho tiež
ako zdroj konfliktov v rodine, otec vyvoláva hádky. Maloletý odmieta aj stretnutie s otcom za prítomnosti
matky prípadne pracovníkov úradu práce.

Zo správy Základnej školy K. M. z 28.4.2011 je zrejmé, že 15.3.2011 sa telefonicky ohlásil žalobca, že
bude mať cestu cez K. M. a dohodol si stretnutie v čase obednej prestávky. Triedna učiteľka maloletého
D. U.. I. ho zaviedla do druhej triedy, kde žiaci mali prestávku. Požiadala maloletého D. , aby jej
priniesol niektoré zošity, žiacku knižku, výtvarné práce, ktoré si chcel otec pozrieť. Takýmto spôsobom

v prítomnosti triednej učiteľky maloletého došlo k stretnutiu syna s otcom . Keď maloletý priniesol zošity,
niekoľko krát sa pýtal, či môže ísť na toaletu, bol nepokojný a málo komunikoval. Po tom, čo ho
p. učiteľka pustila na toaletu, do triedy sa už nevrátil, stretnutie trvalo približne 15 minút. Zo zápisu
zástupkyne riaditeľky školy C.. G. vyplýva, že maloletý za ňou prišiel do jedálne a povedal jej , že do
školy prišiel otec, a že on sa s ním nechce rozprávať, bol rozrušený, rýchlo mu bilo srdce. Vzala ho preto

do riaditeľne, aby sa upokojil.

Zo zvukového záznamu na č.l.30 je zrejmý priebeh styku z 22.1.2011, 19.3.2011, 2.4.2011, 16.4.2011,
27.4.2011,11.5.2011a1.6.2011atožemaloletýD.styksotcomodmieta,napriekpodanýmvysvetleniam
opakovane verbalizoval, že sa nechce s otcom stretávať, že s ním nikam nepôjde. Matka pri realizácii

styku na úrade práce namietala, že maloletý je od nej o styku s otcom uzrozumený, snaží sa dieťa na
tento kontakt pripraviť, avšak syn kontakt a styk s otcom odmieta. Namietala tú skutočnosť, že by ona
styk marila.

Zo zvukovo-obrazového záznamu na č.l. 144 je preukázaná vzdialenosť bydliska žalovanej od bydliska
starej matky maloletého dieťaťa ( matky žalovanej). Žalovaná v tomto zázname uvádza, že sa nikdy
nenachádzali na inom neznámom mieste.

V čestnom prehlásení zo dňa 12.8.2012 stará matka maloletého dieťaťa U. B., nar. XXXX na č.l. 347

a 348 uviedla, že po rozhovore s maloletým D. nadobudla dôvodné podozrenie , že jej vnuk bol svojim
otcom bez prítomnosti ďalších osôb opakovane zneužívaný a toto podozrenie má doposiaľ. Zároveň
čestne prehlásila, že všetky informácie v tomto liste sú pravdivé.

Z uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/26/2014-35 z 7.4.2014 je zrejmé, že odvolací

súd v konaní sp.zn. 8P/81/2013 o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia rozhodnutie
prvostupňového súdu zmenil a uložil otcovi maloletého dieťaťa povinnosť dočasne sa zdržať styku s
maloletým dieťaťom do právoplatného skončenia konania o zákaz styku otca s maloletým D.. Odvolací
súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že maloleté dieťa ako vyplýva z jeho výpovede styk sotcom odmieta, čo vplýva jednak z jeho výpovede v rámci konania o výkon rozhodnutia a jednak z
vyjadrenia úradu práce. Nemožno vylúčiť ani existenciu dôvodov, pre ktoré styk otca s dieťaťom aktuálne
nie je v súlade s jeho záujmom a môže vyvolať vznik psychickej ujmy a je úlohou súdu vykonať všetky

účinné opatrenia , vedúce k ochrane jeho práv a záujmov.

Žalobca aj žalovaná sa na súdnych pojednávaniach vo svojich výpovediach vyjadrovali jednotlivo k
termínom, za ktoré sa žalobca konaní domáha náhrady škody a to nasledovne:

K 8.1.2011 žalobca vo výpovedi uviedol, že prišiel v párnu sobotu pred 13.00 hod. na adresu žalovanej,
kde sa mal stretnúť so synom od 13.00 hod. do 18.00 hod. Zvonil pri dverách a žalovaná mu neotvorila.
Asi 15 minút zvonil u susedov , o 13.15 hod. kontaktoval políciu v Novákoch, chcel, aby urobili zápis,
že žalovaná mu styk neumožnila, v tento deň sa styk nerealizoval. Na č.l. 9 spisu sp. zn. 14Em/1/2011
žalobca uviedol, že matka sa v tento deň na svojej adrese nenachádzala, neskôr ju policajná hliadka
zastihla na adrese svojej matky, dieťa nepripravila a policajtom oznámila, že dieťa je vystrašené, plače

a ide mu o život, poukázala na nežiaducu prítomnosť starého otca. Z písomného vyjadrenia žalobcu k
tomuto termínu na č.l. 64 spisu vyplýva, že keď žalovaná prišla, bola rozrušená a povedala , že syna
nedá, pretože sa neuskutočnili dve stretnutia na ÚPSVaR Prievidza. Žalovaná namietala, že nemala
vedomosť, že v tento deň má prebehnúť styk dieťaťa s otcom, lebo v decembri 2010 sa dohodli na
náhradnom stretnutí 19. a 12.1.2011, kde ku stretnutiu aj došlo na úrade práce. Preto bola v tento deň aj

v byte u svojej matky a vlastne celým tým dianím bola zaskočená a na to nepripravená. Matka žalovanej
bola hospitalizovaná , s matkou žije aj teta vo veku 90 rokov a bol tam prítomný aj brat žalovanej. Dieťa
styk odmietlo , bolo v byte, plakalo a preto sa s otcom nestretlo. O to viac sa bálo aj dieťa a o to viac,
že hneď tam boli aj policajti, žalovaná udala, že nemala vo vedomí, že sa má styk v tento deň udiať.
V písomnom vyjadrení sa k tomuto termínu žalovaná ďalej vyjadrila tak, že tento styk nezmarila, bola

s maloletým D. v byte u svoje matky vo vedľajšej bytovke z dôvodu, že jej matka bola od 5.1.2011 do
10.1.2011 hospitalizovaná v nemocnici v Bojniciach. V jej byte býva aj 89- ročná imobilná teta žalovanej
a jej brat Z., chystali preto obed. Žalovaná si vôbec nebola vedomá toho, že v tejto deň má dôjsť k
stretnutiu maloletého so žalobcom, keďže na J. Prievidza sa všetci ,,vrátane žalobcu“ uzniesli na tom,
že je v prospech dieťaťa, ak sa úradné stretnutia otca so synom v prítomnosti tretích osôb zrealizujú

dve a ku dňu 8.1.2011 sa uskutočnilo len jedno takéto stretnutie dňa 15.12.2010. Toto tvrdenie žalobca
nenamietol. Keď žalovaná synovi dňa 8.1.2011 oznámila, že za ním prišiel žalobca aj s dvomi policajtmi,
a že by mal ísť s otcom von, syn sa nahlas rozplakal, sadol si na posteľ k 89- ročne tete, držal sa
jej a nechcel ísť dolu pred vchodové dvere bytovky, žalovaná toto hliadke oznámila a dvakrát vyzvala
príslušníka polície, aby vyšiel hore aspoň ku dverám bytu, čo nevykonal.

K 22.1.2011 žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že prišiel ako obvykle na 13.00 hod. do bytu žalovanej,
zvonil, aleniktomuneotváral.Pretopo15minútachodišiel,alemedzitýmmubratžalovanejposlalSMS,
že žalovaná so synom je u matky žalovanej. Preto išiel na túto adresu, žalovaná priviedla dieťa pred

vonkajšie vchodové dvere , držala ho za ruku a dieťa nebolo oblečené na von. Po tom, čo ho vyzval,
aby si išiel zobrať čiapku syn zareagoval, že s ním nejde a že je zima. Asi po minúte odišiel, lebo nemohol
byť so synom. Na č.l. 9 spisu sp. zn. 14Em/1/2011 žalobca uviedol, že na adrese , kde sa má uskutočniť
odovzdanie syna podľa rozsudku nikto nebol, vonku mrzlo. Matka po celý čas držala dieťa za ruku a
v druhej ruke mala mobil, na ktorý si nahrávala vyhlásenie syna. Je zrejmé, že matka nemá záujem,

aby sa ako otec so synom stretával, dieťa na stretnutie zámerne nepripravila, aby toto účelovo zmarila.
Dieťa vypovedalo len to, čo od neho matka požadovala. Syn pri výpovedi sa vždy pozeral do zeme,
neodpovedal, ostal ticho alebo odpovedal ticho, dieťa je vedené k nenávisti k otcovi, matka účelovo
manipuluje dieťa, aby vypovedalo, že sa s otcom nechce stýkať. Žalovaná uviedla, že v tento deň bola
v byte u svoje matky, pričom asi 15 minút pred stretnutím volala žalobcovi, že bude u matky, kde bola

preto, lebo chcela, aby na stretnutí boli aj svedkovia, keby sa niečo stalo, niečo odohralo, lebo predtým
mala všelijaké skúsenosti. Išla so synom pred bytovku, povedala synovi, že s otcom musí byť od 13.00
hod. do 18.00 hod. , odmietal ísť s ním, nechcel sa obliecť. Povedala mu, že to musí povedať pred otcom,
preto syn išiel dole a povedal mu to, stretnutie trvalo možno 2 minúty, na to prišla hliadka polície, syn
to povedal aj pred hliadkou polície a odmietal s ním ísť, lebo mu otec robil zle. Zo zvukovo-obrazového

záznamu predloženého žalobcom na č.l. 189 je zrejmé, že dňa 22.1.2011 sa maloletý nenachádzal v
mieste svojho bydliska, kontakt žalobcu s maloletým bol na adrese bydliska starej matky maloletého, vo
vchodových dverách bytovky, dieťa bolo vo svetri a na otázku otca, prečo nie je oblečený, nemá vetrovku
a čiapku odpovedal, prečo by mal ísť, keď mu on robil zle. V písomnom vyjadrení sa k tomuto termínustyku žalovaná uviedla, že tento styk rovnako nezmarila, keď syn odmietol s otcom odísť, maloletý stále
trvá na tom, že mu otec robil zle a preto s ním nikam nepôjde, synovi povedala, že musí ísť dole pred
vchodové dvere a ak nechce s otcom ísť, musí mu to povedať tam. Na to syn privolil s tým, že to ide

otcovi povedať a hneď sa vráti, to bol dôvod prečo si neobliekol vetrovku a nechcel si ju obliecť ani pri
ďalšom stretnutí 19.2.2011.

K 19.3.2011 žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že zvonil na byte žalovanej, ktorá neotvorila dvere,

tušil, že je u svojej matky, tak išiel na túto adresu, žalovaná tam bola aj so synom. Žalovaná vyšla so
synom pred vonkajšie vchodové dvere, on chcel synovi odovzdať loptu, ktorú mu doniesol, ale syn s ním
nešiel, povedal, že nejde. Žalovaná si toto nahrala, stretnutie trvalo 1-2 minúty. Žalovaná k tomuto dňu
uviedla, že žalobca prišiel aj so svojim otcom, vyšla so synom von pred vchodové dvere, dieťa s ním
nechcelo ísť, syn odmietal aj aktivity za jej a bratovej prítomnosti, stretnutie trvalo 10 minút.

K 2.4.2011 žalobca vo výpovedi uviedol, že do K. M. prišiel aj so svojim otcom a vždy prišiel na aute
svojho otca. Zvonil pri dverách žalovanej a keď nebola doma, išiel k jej matke. Žalovaná vyšla so
synom pred vchodové vonkajšie dvere, syn povedal, že s nimi nechce ísť. Navrhol, aby išli spolu aj so

žalovanou, pýtal sa jej, čo urobila preto, aby s ním syn chcel ísť, na to neodpovedala a toto stretnutie si
natočila, stretnutie trvalo 1-2 minúty. Žalovaná uviedla, že toto stretnutie prebehlo rovnakým spôsobom
ako 19.3.2011.

K 13.4.2011 žalobca vo výpovedi uviedol, že prišiel na úrad práce do Prievidze na 15.00 hod., bol

práve na parkovisku za úradom práce, kedy mu žalovaná telefonovala o 14.55 hod., že so synom
nepríde, syn nechce prísť, lebo ho sexuálne v roku 2008 zneužil, on na úrad práce nešiel a šiel do
Žiliny. Žalovaná uviedla, že na stretnutie bola pripravená podľa rozsudku Okresného súdu Žilina, ktoré
malo byť v podstate prvé, ale syn odmietal ísť s ňou, plakal, schoval sa za fotelky, nechcel ísť s ňou,
preto zatelefonovala p. Fazekašovej na úrad, ktorá jej povedala, aby syna prehovorila, aby prišiel na

úrad a ďalšia pracovníčka jej povedala, aby to oznámila otcovi, čo skutočne aj urobila asi o 14.50 hod..
Povedala mu, že syn nechce ísť a nemá sa akým spôsobom dostať do Prievidze, lebo zmeškali autobus.
Žalovaná ďalej uviedla, že je presvedčená, že dňa 13.4.2011 žalobca v Prievidzi nebol, pretože nebol
na úrade práce a ani nijakým spôsobom nepreukázal, že skutočne na tento styk prišiel. Syn neoslovuje
otca nijak, ona nikdy v styku nebránila, stretnutia si nahráva pre svoju ochranu, lebo v minulosti mala zlé

skúsenosti. V písomnom vyjadrení ďalej namietla, že žalobca v Prievidzi v tento deň nebol, lebo keby
sa v čase jej telefonátu fyzicky naozaj nachádzal pred ÚPSVaR Prievidza, bol by šiel dovnútra a dal si
to zaprotokolovať pracovníčkami úradu, že tam bol, ako to urobil vždy predtým. Z oznámenia ÚPSVaR
Prievidza z 25.3.2013 ( č.l. 133 ) vyplýva, že matka v tento deň telefonicky o 14.45 hod. oznámila
na oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, že jej maloletý Oliver odmietol ísť do

Prievidze a z toho dôvodu jej odišiel autobusový spoj a už sa nemá ako dostať. Z uvedeného dôvodu sa
na stretnutie nedostaví. Matke dieťaťa odporučili, aby túto skutočnosť oznámila otcovi dieťaťa. O 15.00
hod. sa s nimi telefonicky skontaktoval otec dieťaťa a uviedol, že dieťa takto nemôže reagovať a žiadal
urobiť ráznejšie opatrenia.

K 16.4.2011 žalobca vo výpovedi uviedol, že opäť prišiel na 13.00 hod. do bytu žalovanej spolu s jeho
otcom. Žalovaná nebola doma, išiel preto k jej matke, kde bola žalovaná aj so synom, bola pred domom,
syn na jeho pozdrav nereagoval, nepodal mu ruku, povedal, že sa s ním nechce stretnúť, lebo mu robil
zle a následne jeho stará matka, ktorá bola v blízkosti vybehla do bytu hore schodmi a on šiel na ňou.
Žalovaná povedala, že podľa rozhodnutia súdu tam nemá čo robiť. Stretnutie trvalo 4 minúty, syn sa z

bytu nevrátil. Žalovaná uviedla, že toto stretnutie prebehlo rovnakým spôsobom ako predtým.

K 20.4.2011 žalobca vo výpovedi uviedol, že styk sa uskutočnil na ÚPSVaR Prievidza podľa rozhodnutia
súdu. Žalobca sa dostavil o 15.00 hod., bol prítomný on, žalovaná, syn a 2 pracovníčky. So synom sa
rozprával, na stretnutie bol pripravený, bol negatívny. Snažil sa ho rozosmiať, spočiatku sa syn smial,

potom mu povedal, aby ho nerozosmieval. Stretnutie trvalo zhruba 40 minút, syn chcel ísť v priebehu
tohto stretnutia na WC, žalovaná urobila na chodbe doslova cirkus s tým, že dieťa sa núti nasilu na styk
s ním a či pracovníčky chcú, aby sa dieťa pocikávalo. Žalovaná uviedla, že k tomuto styku došlo na
základe rozsudku Okresného súdu Žilina v konaní o rozvod manželstva, ktoré stretnutie podľa rozsudkumalobyťprvýkrát13.4.2011.Stretnutiesauskutočnilonaúradepráce,žalovanáčakalavonku.Nevedela
súdu uviesť ako stretnutie prebiehalo, lebo nebola prítomná, syn 2 x vybehol na WC, prvýkrát krivil ústa
a plakal a povedal, že nechce tam byť, ale pani I. mu povedala, že tam musí byť a rozprávať sa s otcom,

držala ruku na kľučke.

K 27.4.2011 žalobca uviedol, že v tento deň prišiel na stretnutie na ÚPSVaR Prievidza, kde sa mal so
synom stretnúť. Bola prítomná žalovaná, syn a 2 pracovníčky, aj matka žalovanej, vonku na chodbe. So
synom bol veľmi krátko, žalovaná sa vyjadrila, že syn bol zneužívaný, ten to všetko počul, povedala,

že syn nemôže kvôli tomu spávať, vracia, povedala, že má postupovať podľa doporučenia organizácie
Náruč, v tom čase sa syn k nemu správal agresívne, celý styk trval 15 minút. Z úradného záznamu
ÚPSVaR Prievidza z 27.4.2011 na č.l. 39 vyplýva, že súdom určený kontakt na RPPS sa nerealizuje
efektívne, maloletý D. odmieta kontakt s otcom, nechce vstúpiť do miestnosti, odmieta všetkých
zamestnancov ÚPSVaR. Matka nemá záujem o to, aby sa kontakt nerealizoval, má záujem, aby maloletý
D. bol v starostlivosti psychológa. U.. I. odporučila spoluprácu s klinickým psychológom, ktorého matka

vyhľadá, otec navrhol matke, že kontakt sa môže realizovať aj za jej prítomnosti. Zoznámenia ÚPSVaR
Prievidza z 25.3.2013 ( č.l. 133 ) vyplýva, že styk sa nerealizoval. Na požiadanie U.. I., ktorá mala
záujem , aby sa styk realizoval v zmysle právoplatného súdneho rozhodnutia matka dieťaťa uviedla,
že syn je uzrozumený s tým, že sa má každú stredu počas dvoch hodín stretnúť s otcom, nie je v jej
silách prinútiť dieťa, aby sa s otcom stretlo. Maloletý D. odmietol kontakt s otcom, nechcel vstúpiť ani

do miestnosti, odmietal aj všetkých zamestnancov úradu.

K 30.4.2011 žalobca vo výpovedi uviedol, že prišiel pred byt žalovanej o 13.00 hod. až autom pred
vchodové dvere, dvere boli zavreté, viackrát zvonil, nikto mu neotváral. Sadol si do auta a čakal asi
30 minút. Po 30 minútach žalovaná vyšla spoza domu vo vetrovke, išla do vchodu, vchod si otvorila a

spýtal sa jej, kde je syn. Povedala mu, že niekde vonku, nesnažila sa zabezpečiť syna a odišla, následne
odišiel aj on. Žalovaná uviedla, že keď aj nebola na adrese trvalého bydliska , bola u svojej matky, a
žalobca to dobre vedel, kde je. V písomnom vyjadrení sa k tomuto termínu styku ďalej uviedla, že sa
žalobca nedostavil na miesto pred bytom matky. Pasívne sedel v aute, ona syna priviedla po žalobcovom
príchode von na verejné priestranstvo, syn tam stál a čakal 10 minút, žalobca neprejavil o syna záujem,

ani z auta nevystúpil, preto syn spontánne odišiel do babkinho bytu.

K 4.5.2011 žalobca uviedol, že išlo o stretnutie na úrade práce v Prievidzi, dostavil sa na úrad o
15.00 hod, v podstate k stretnutiu v kancelárii so synom ani nedošlo, lebo pracovníčky boli na chodbe,
doslova prehovárali syna, aby išiel za ním. Prišiel v doprovode matky, aj sestry a jej brata, takže dieťa

za ním nechcelo ísť. Pracovníčky úradu nabádali matku, aby sa so synom mohol stretnúť, matka bola
so synom na chodbe , nechceli ísť do kancelárie, stretnutiu tak vlastne nedošlo. Žalovaná k stretnutiam
na úrade práce uviedla, že ona syna nabádala, aby išiel do kancelárie, ale on nechcel, volala ho aj
U.. I., pričom na chodbe plakal, k stretnutiu v kancelárii nedošlo rovnako ako v dňoch 1.6., 8.6. a
15.6.2011, tieto stretnutia prebiehali rovnako aj v roku 2011 ( č.l. 118 zápisnice), syn nechcel ísť do

kancelárie a byť s navrhovateľom, nepamätá si, či žalobca syna volal do kancelárie. Z oznámenia
ÚPSVaR Prievidza z 25.3.2013 ( č.l. 133 ) vyplýva, že dňa 4.5.2011, 11.5.2011, 1.6.2011, 8.6.2011
a 15.6.2011 sa styk podľa právoplatného rozhodnutia nerealizoval i napriek tomu, že matka dieťa na
styk priviedla, vždy v doprovode s príbuznými. Maloletý D. kontakt s otcom odmietal. Stretnutia boli
krátkodobé a uskutočňovali sa na chodbe úradu. Zo zhodnotenia priebehu kontaktu realizovaného na

Referáte PPS zo dňa 20.5.2011 na č.l. 116 spisu sp. zn. 14Em/1/2011 vyplýva pri tomto kontakte a
kontakte dňa 11.5.2011 zohrala matka veľmi dôležitú úlohu v tom, že kontakt maloletého s otcom sa
neuskutočnil. Matka neustále prezentovala, že maloletého násilím prinútili zotrval na kontakte s otcom
dňa 19.1.2011 a násilím maloletého na kontakte zadržiavajú. Pri dotazovaní maloletého, či pri stretávaní
s otcom pociťuje na sebe páchané násilie, zostal ticho, ale za chrbtom matky prejavil protichodnú

emóciu. Matka situáciu a správanie maloletého zjavne nemá záujem meniť. Matka uznanlivo maloletého
podporuje v jeho prejavoch, nie je ochotná participovať pri dosahovaní zmien.

K 11.5.2011 žalobca vo výpovedi uviedol, že prišiel na úrad práce, išiel do kancelárie ako obvykle,

vedel, že má ísť k U.. I., kde stretnutie prebiehalo, matka bola na chodbe so synom. U.. Fazekašová
volala žalovanú so synom, aby išli do kancelárie, ale ona tvrdila, že nechce ísť do kancelárie syn, preto
tam nešli. Syn mohol ísť do kancelárie na výzvu psychologičky aj sám, ale nechcel, preto k stretnutiu
nedošlo, potom odišla žalovaná so synom preč, asi za pol hodinu tiež odišiel.K 14.5.2011 žalobca uviedol, že prišiel na stretnutie presne na 13.00 hod. , išiel okolo bytovky, kde býva
stará matka P. a videl ako sedí na lavičke žalovaná, so synom aj s matkou, vystúpil z auta, zobral nejaké

veci , čo synovi kúpil , ukazoval mu ich a on povedal, že ho to nezaujíma. Rozbehol sa hore schodmi a
bolo po stretnutí, na ktorom bol žalobca aj s otcom a priateľkou, ktorá ale priamo na stretnutí nebola.

K 28.5.2011 žalobca uviedol, že prišiel pár minút pred 13.00 hod. , ako vždy išiel ku vchodu, zvonil a
nikto mu neotváral, preto išiel pri dom matky žalovanej a videl ju tam aj so synom. Žalovaná sedela na

lavičke a syn bol blízko vchodu, potom vstali a išli do vchodu. On podišiel k synovi a ukázal mu, čo mu
doniesol, vždy synovi navrhne, že niekam pôjdu, dokonca párkrát mu dal úlohu, aby vymyslel program,
ale nestalo sa tak. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k tomuto termínu uviedla, že v tento deň sa
žalobcanedostavilnamiestopredbytommatky,mátamobjektívnuprekážkuatoujeguľanavchodových
dverách, Žalovaná preto prišla so synom na verejné priestranstvo, žalobca ju znova nepozdravil, znova
ju ignoroval.Zo zvukovo-obrazového záznamu z č.l. 189 je zrejmé, že kontakt sa udial na adrese bydliska

starej matky, vo vchodových dverách, kde maloletý stál spolu so žalovanou. Na otázky žalobcu dieťa
neodpovedalo, maloletý uviedol, že ho nezaujíma, čo mu otec priniesol a odmietol kontakt s otcom.

K 1.6.2011 žalobca uviedol, že sa dostavil na úrad práce tak, ako obvykle. Išiel rovno do kancelárie,
bola tam U.. I. a pravdepodobne U.. K.. Matka bola aj s bratom na chodbe, spolu aj so synom,

psychologička ju vyzvala, aby dieťa poslala do kancelárie, dieťa nechcelo ísť, on sa mu prihováral a
dokonca psychologička ho vyzvala, aby sa on synovi prihovoril na chodbe, ten však reagoval na všetko
negatívne a odmietavo, do vnútra nešiel. Žalobca šiel za ním na chodbu, ponúkal mu cukríky a syn ho
nahnevane kopol do nohy, matka na to nereagovala, v podstate k stretnutiu v kancelárii nedošlo.

K 8.6.2011 žalobca uviedol, že opäť prišiel na úrad práce o 15.00 hod. do kancelárie ako obvykle, syn
nebol v kancelárii, matka s bratom a so synom bola na chodbe. U.. I. bola spolu s ním v kancelárii,
matka stála so synom na chodbe, do vnútra nešla. Syn odmietal v zásade všetko, dokonca mu povedal,
že nemá za ním chodiť, na to matka išla dolu schodmi a syn sa rozbehol na ňou. Z budovy úradu on
odišiel asi okolo 16.00 hod..

K 15.6.2011 žalobca uviedol, že prišiel pár minút pred 15.00 hod. na úrad práce. Bol v kancelárii U.. I.,
matka so svojim bratom a synom boli na chodbe, po výzve pracovníčky úradu matka dieťa do kancelárie
neposlala, on čakal v kancelárii a dieťa tam neprišlo. Matka bola pasívna, neurobila pozitívny úkon vo
vzťahu k synovi, aby išiel do kancelárie. Matka reagovala, že syna priviedla na stretnutie, ale na otázku

psychologičky ako ho na stretnutie pripravila už nereagovala. Odišiel z úradu asi o 16.00 hod..

K 11.6.2011 žalobca uviedol, že opäť prišiel krátko pred 13.00 hod. pred vchod, nikto mu neotvoril, ale
videl syna s matkou opäť pri vchode jej matky , keďže bolo pekné počasie myslel si, že si spolu aj s jeho
kamarátom p. Hlavatým a jeho synom spravia výlet , lebo sa poznali. Ale syn záujem nemal, bol tam asi

5 minút. Žalovaná sa k tomuto dňu vyjadrila písomne a uviedla, že žalobca s autom svojho otca urobil
výlet viacerým osobám , nedostavil sa na miesto pred bytom matky, priviedla preto maloletého von na
verejné priestranstvo, kde sa žalobca s maloletým stretol. Maloletý odmietol ísť preč s cudzími ľuďmi.

K 6.8.2011 žalobca uviedol, že prišiel o 13.00 hod. , išiel pred byt a zvonil pri byte, lebo vchod bol

otvorený. Nikto mu neotváral. Žalovaná stála pred dverami bytovky svojej matky a syn bol vo vchode,
rozbehol sa k babke, stretnutie trvalo asi 1 minútu. On ukázal synovi , čo mu kúpil, ale nechcel to, navrhol
mu výlet v okolí, ale nemal záujem, zdravotne sa zle cítil, lebo mal zvrtnutý členok, deň predtým mu dali
dlahu, takže zle kráčal. Žalovaná sa k tomuto dňu vyjadrila písomne a uviedla, že žalobca urobil výlet
údajnej priateľke, žalobca bol v dezolátnom zdravotnom stave, nevládal sa ani pohybovať, kráčal veľmi

pomaly, namáhavo. Žalovaná priviedla syna von pred bytovku, žalobca nevydržal ani stáť, hneď si sadol
na lavičku, hovoril s námahou. Povedal, že synovi priniesol slivky, ale z igelitovej tašky nič nevybral, nič
chlapcovi neukázal. Chlapec spontánne vybehol do bytu.

K 20.8.2011 žalobca uviedol, že prišiel aj s priateľkou, ktorá bola obďaleč. Ako prichádzal, videl pri

bytovke matky žalovanej syna spolu s ňou, stáli vo dverách bytovky, synovi na lavičku vyložil veci, čo mu
doniesol ako cukríky, džús, mikinu a povedal mu, že mu porozpráva, ako videl delfínov na dovolenke,
syn sa otočil a odišiel. Žalovaná sa k tomuto dňu vyjadrila písomne a uviedla, že žalobca sa stretol sosynom pred bytovkou, synovi ukázal nejaké veci napr. tmavomodrú mikinu, syn si to odmietol vyskúšať,
nechcel si to vziať. Vybehol hore do bytu.

K 3.9.2011 žalobca uviedol, že prišiel o 12.50 hod. pred bytovku žalovanej, zvonil, nikto mu neotváral,
tak odišiel. Videl, ako žalovaná vychádza aj zo synom z vchodu starej matky a zastali vo vchode. Ukázal
synovi autíčko na diaľkové ovládanie, synovi sa celkom páčilo, začal sa smiať ale odišiel do vchodu.
Stretnutie trvalo necelú minútu. Žalovaná sa k tomuto dňu vyjadrila písomne a uviedla, že priviedla syna
von na verejné priestranstvo, žalobca priniesol auto na diaľkové ovládanie , ale syna to nezaujalo, lebo

má už iné záľuby.

K 17.9.2011 žalobca vo výpovedi uviedol, že prišiel o 12.50 hod. zvonil na byte žalovanej, prišiel aj s
priateľkou, ktorá vystúpila obďaleč, nikto mu neotváral , odišiel. Pri inej bytovke pri vchode bytu starej
matky videl, že žalovaná aj so synom sú tam, znovu mu ukázal auto na diaľkové ovládanie naložené
čokoládami, syn povedal, že s ním nikde nejde, stretnutie trvalo asi 1 minútu. Žalovaná uviedla, že

priviedla syna von na verejné priestranstvo, žalobca sedel na lavičke na ihrisku a znova mal auto, s
ktorým pred dvomi týždňami neupútal syna. Syn bol zmätený a odišiel do bytu.

K 15.10. 2011 žalobca uviedol, že prišiel, hoci mu žalovaná SMS správou dňa 14.10.2011 oznámila,
aby nechodil, lebo syn má hnačku a bolesti, syna nevidel, zvonil na byte žalovanej, nikto mu neotvoril,

k stretnutiu nedošlo. Zvonil aj u starej matky, ale tiež neotvárala dvere. Žalovaná uviedla, že 14.10.2011
upovedomila žalobcu o tom, že maloletý má hnačku, sťažuje sa na bolesti brucha. Žalobca napriek tomu
do Zemianskych Kostolian pricestoval, ona bola o 13.00 hod. aj so synom u babky a maloletý po obede
spal. Žalovaná sa k tomuto dňu vyjadrila aj písomne a uviedla, že syn mal bolesti brucha, máva so
žalúdkom od útleho veku ťažkosti. Nechutilo mu jesť a spontánne polihoval. Oznámila to žalobcovi sms-

kou, odpísal, že sú to ,,blbé“ obštrukcie, nič viac. Žalovanú nevyrozumel, že aj tak bude cestovať na
styk. V čase 13.00 hod. bola so synom u svojej matky, lebo cez víkend varia u nej. Asi o 13.30 hod.
prišiel jej brat a povedal, že dole na vchodových dverách je prilepený obrázok s odkazom pre Olivera,
takže v tento deň vycestoval žalobca do Kostolian a to napriek tomu, že ho žalovaná vopred vyrozumela
o stave syna. Zo zvukovo-obrazového záznamu na č.l. 189 je zrejmé, že v tento deň na adrese bydliska

po zazvonení žalobcovi nikto neotváral.

K29.10.2011žalobcavovýpovediuviedol,žeprišielo12.55hod.,vchodbolotvorený,asipo20minútach
videl, ako žalovaná prichádza smerom k bytu, pýtal sa jej , kde je syn a povedala, že ho čaká vonku.Išiel
si preto zobrať tašky položené vo vchode a medzitým ako z vchodu vyšiel, nevidel syna ani žalovanú,

v ten deň už syna nevidel, odišiel. Žalovaná sa k tomuto dňu vyjadrila písomne a uviedla, že žalovaná
ako vždy bola so synom u svojej matky, keď z kuchynského okna videla , že žalobca prišiel, priviedla
syna von na verejné priestranstvo, syn 15 minút čakal pred bytovkou, stál na ihrisku, ale žalobca bol v
ich vchode, stál na medziposchodí, videl syna na ihrisku, synovi zakýval, ale za synom neprišiel. Syn
po 15 minútach odišiel hore do bytu starej matky.

K 12.11.2011 žalobca uviedol, že prišiel o 12.50 hod., cestou videl žalovanú aj so synom, preto odbočil
do uličky smerom na Kamenec pod Vtáčnikom. Išiel za nimi a žalovaná mu vytkla, že prišiel skôr, nebolo
potrebné teda ísť k bytu, prihováral sa synovi, ten sa s ním nerozprával, išiel v podstate stále za nimi,
lebo žalovaná išla so synom smerom ku svojej matke, stretnutie trvalo do 13.05 hod.. Žalovaná sa k

tomuto dňu vyjadrila písomne a uviedla, že žalobca sa so synom stretol na verejnom priestranstve.
Zo zvukového záznamu na č.l.30 je zrejmý priebeh styku dňa 12.11.2011, kedy sa žalobca snažil
nadviazať kontakt s maloletým, maloletý odmietol navštíviť v rozhovore žalobcu v Žiline. Komunikácia
medzi rodičmi prebehla v ironickom duchu v prítomnosti maloletého dieťaťa. Maloletý Oliver vyzval
žalobcu, aby išiel preč, že nič od neho nechce, že sa na otca neteší. Maloletý D. povedal, že otca videl,

ako mu kýval a vyzval otca, aby mu neklamal. Žalobca sa maloletého dotazoval na študijné výsledky,
na matematiku.

K 26.11.2011žalobca uviedol, že vchodové dvere o 13.00 hod. boli otvorené, išiel do bytu žalovanej a
na dverách bol nalepený lístok s odkazom, sme u babky. Predpokladal, že odkaz je pre neho, preto išiel

k matke žalovanej. Tam sa stretol so synom, doniesol mu čokoládovú tyčinku, ktorú si odmietol zobrať.
Celé stretnutie trvalo 7 minút. Navrhol synovi prechádzku, syn to odmietol, preto navrhol, že prechádzka
môže byť aj s matkou.Žalovaná sa k tomuto dňu vyjadrila písomne a uviedla, že žalobca sa so synom
stretol vonku na verejnom priestranstve, navrhol spoločnú prechádzku aj za jej účasti. Žalovaná uviedla,že žalobca ju pred synom po dobu celého kalendárneho roka ani jediný raz slušne nepozdravil, neoslovil,
pred synom ju kritizuje opakovane, mätie syna protichodnými vyjadreniami a urážlivými vyjadreniami
na jej osobu. Zo zvukového záznamu na č.l.30 je zrejmý priebeh styku z 26.11.2011, maloletý opäť

odmietol kontakt s otcom, nechcel s ním nikam ísť, nechcel s ním komunikovať ani o škole. Nechcel si
od neho nič zobrať. Zo zvukovo-obrazového záznamu predloženého žalobcom na č.l. 189 je zrejmé,
že dňa 26.11.2011 sa maloletý nenachádzal v mieste svojho bydliska, na dverách bytu žalovanej bol
odkaz sme u babky.

K 13.10.2012 žalobca uviedol, že stretnutie sa uskutočnilo v sobotu. Dňa 11.10.2012 bolo pojednávanie
na OS PD o návrhu matky, aby jej súd uložil povinnosť otvárať mu vchodové dvere na bytovke pri začatí
styku s D., lebo mal dovtedy problém dostať sa pred byt žalovanej a dovnútra bytovky mal možnosť
dostať len za súčinnosti tam bývajúcich osôb, či osôb, ktoré vchádzali do bytovky a matka čakala s D.
pred bytom a vchod mu neprišla nikdy otvoriť. Na tomto pojednávaní im sudkyňa navrhla na ďalšie dve

stretnutia zmenu miesta styku z bydliska matky na iné miesto. On navrhoval OC M., lebo mal od L..X.
z centra vedomosť, že rodičia si odovzdávajú deti aj v OC M., kde sú ľudia aj dosť atrakcií pre deti. S
tým matka nesúhlasila, argumentovala, že sú to náklady na cestovné a že je nezamestnaná. Navrhla
tak ihrisko pri škole, čo on zakceptoval. Dňa 13.10.2012 prišiel na školské ihrisko, kam matka priviedla
syna riadne a včas. Keď išiel bližšie k ním, matka D. ešte niečo povedala, nechala ho na tom mieste ,

odišla a on sa k nemu priblížil. Doniesol mu aj auto na ovládanie, s ktorým sa aj predtým hrával, tiež
ďalšie sladkosti, termosku s čajom. S autom sa hrať nechcel, on ho chcel len motivovať. Navrhol mu
urobiť si spoločnú trať či aj spoločné preteky s autom, na čo si on v teplákoch sadol na mokrú trávu,
kde ostal sedieť napriek tomu, že ho na to upozorňoval, neposlúchol. Nedohováral mu, len mu navrhol
iné možnosti aktivít. Mal v teplákoch mobil, ktorý si vybral ako sedel na tráve z vrecka a držal ho stále

v ruke. A potom bez rečí sa zo zeme zdvihol a ušiel cez plot z ihriska. Nebežal hneď za ním, nechal
ho pred sebou nejakých 15 minút, volal na neho, aby neodchádzal, preliezol plot, utekal ku babke, kam
ho nasledoval a keď bol na hlavnej ceste, videl ako vošiel do bytovky k babke. Zvonil tam, nikto mu
neotvoril, chcel mať spätnú väzbu, nič sa nedialo, tak to bral, že stretnutie sa skončilo. Mal vedomosť,
že dieťa je na adrese u babky. Dňa 12.10.2012 mu poslala odporkyňa SMS z čísla od brata v znení: V

prípade dažďa privediem D. na faru, inak podľa dohody na ihrisko o 13.00. hod. Kontakt 13.10.2012
bol ukončený tak, že D. ušiel zo stretnutia k babke ale vtedy sa z 2. poschodia vyklonila jeho babka a
oznámila, že D. už nikde nepôjde. Na prvé dva kontakty pri škole prišiel žalobca sám a otec s ním prišiel
na kontakt spolu s pracovníčkami úradu práce. Žalovaná uviedla, že priviedla D. na styk podľa dohody
rodičov k ZŠ K. M. a odišla preč. D. jej pred týmto stretnutím verbalizoval, že sa stretnutia s otcom bojí,

nechcel ani stáť, povedal jej, že sa mu od strachu trasú nohy a preto si sadol aj do trávy pod strom.
Nechala D. s otcom a odišla. Syn jej potom po stretnutí keď ušiel k babke povedal, že otcovi zazvonil
telefón, začal si niečo svoje vybavovať, čo D. využil na to, že ušiel, keďže sa mu otec nevenoval.

K 27.10.2012 žalobca uviedol, že toto stretnutie sa uskutočnilo na ihrisku. V čase ako sa dohodli

žalobca sa dostavil na školské ihrisko, matka rovnako ako pred 2 týždňami tam nechala syna. Na
stretnutie vtedy D. doniesol balón šťastia, D. si opäť sadol na vlhkú trávu. Chcel D. priviesť k súčinnosti
aby mu pomohol balón vybaliť a zapáliť. Vyzval ho aby už vybalený balón podržal a povedal mu,
že je tam návod v angličtine, čomu on nie celkom rozumie a zatelefonoval tak kamarátovi, aby mi s
návodom pomohol. D. sedel na mokrej tráve, zdvihol sa a z ihriska ušiel. Opäť to bolo do 10 minút

kontaktu. Žalovaná tvrdila, že stretnutie 27.10.2012 sa uskutočnilo pre zlé počasie na fare, kam ona
dieťa pred 13.00 hod priviedla, kam na kontakt spolu s otcom prišiel aj dedo. Pred vchodom do fary
bolo zaparkované auto, čo užíval žalobca a sedela v ňom staršia pani vpredu a zakrývala si tvár
novinami. Pri vchode do fary D. odovzdala otcovi a odišla preč. Žalovaná udáva, že o priebehu tohto
termínu sa žalobca mýli a skutočnosti udávané s balónom sa pravdepodobne viažu k 13.10.2012.

Dňa 27.10.2012 D. ušiel aj z fary asi po 15 minútach. Žiadala aby súd vyžiadal k počasiu v tomto dni
na preukázanie jej tvrdenia správu z Hydrometeorologického ústavu. Z meteorologického posudku z
9.11.2016 Slovenského hydrometeorologického ústavu na č.l. 345 vyplýva, že dňa 27.10.2012 bolo v
oblasti obce Zemianske Kostoľany po celý deň zamračené s celodenným trvalým dažďom.

K 10.11.2012 žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že na kontakt prišiel spolu so svojim otcom, boli
tam aj pracovníčky UPSVsR Prievidza a aj z D. a keďže predchádzajúce stretnutia, čo mali prebiehať
na ihrisku, sa skončili nezdarom, teda že D. od neho utekal, tak listom o tom informoval úrad práce,argumentoval tým, že doposiaľ keď si ho preberal z pred bytu matky D. neutekal a tieto dva razy, čo mu
D. na ihrisko matka priviedla, ušiel. Matka sa na pojednávaní 11.10.2012 pred súdom vyjadrila, že aj
tak pôjde o stretnutia na ihrisku v trvaní nejakých 10 minút. On nemal vedomosť o tom, že na stretnutie

prídu aj úradníčky z úradu práce , pričom oni mali z pojednávania vedomosť, kde a ako budú stretnutia
prebiehať. Zastavil s otcom pred kultúrnym domom a z kufra vykladal veci pre D.. Ako ich vykladal, počul
hlasnú komunikáciu, obzrel som sa a videl žalovanú s D. ako komunikovala s pracovníčkami úradu
práce. Zo strany žalovanej došlo k verbálnej roztržke s nimi. On s otcom išli na miesto stretnutia. Spolu
s nimi išli pracovníčky z úradu práce. U..Z. prevzala veci do svojich rúk, chcela to nejako zorganizovať,

komunikovala so žalovanou, aby sa upokojila. Vyzvala matku, aby D. na stretnutia pripravila, D. si sadol
do trávy. U.. Z. si k nemu čupla a začala sa s ním rozprávať. Žalovaná už bola ďalej. V tom čase práve
prichádzali 2 pracovníčky z Orchidey. Tiež začali komunikovať so žalovanou. U.. Z. oslovila D. s otázkou
„pravda neujdeš“ na čo on reagoval „a ujdem“. Medzitým on s otcom pripravoval šarkana, bolo veterno
a vyzval D., aby ho išiel držať, lebo takto trávili čas aj v K.. S otcom sa snažil šarkana zdvihnúť do
vzduchu. Pracovníčky sa striedavo venovali aj D., žalovaná tam už nebola, D. sa začal vzďaľovať. On

manipuloval so šarkanom, ale evidoval, že dieťa je v blízkosti p.T., na to D. cez plot znovu ušiel. P.T. k
nim prišla a povedala, že D. ušiel. Následne išiel s p.T. pred bytovku matky, kde zvonil, nikto neotváral,
zvonil aj u babky, kde tiež nikto neotváral. P.T. ostala pred bytovkami a on sa šiel opýtať na faru, či tam
D. nie je. D. nikde nenašiel, tak sa vrátili pred školu. Vtedy z budovy školy vyšla sestra žalovanej aj so
svojou dcérou. L.. X. sa skontaktovala s matkou, telefón jej nedvíhala, ale odpovedala jej na SMS. Na jej

ďalšie SMS ani telefonáty matka už nereagovala. D. bol s nimi na ihrisku 10 minút. Vrátili sa všetci pred
bytovku a na podnet pracovníčok D. volal políciu, že dieťa sa stratilo. Po 20-30 minútach prišla polícia a
policajt mu oznámil kde je D., že je v byte u babky. Pričom túto skutočnosť mu poprela sestra žalovanej
už pri prvom zvonení na vchod bytovky k babke, bezprostredne po tom, čo D. ušiel , keď vychádzala z
bytovky od babky aj s dcérou. Policajt sa po chvíli vrátil a oznámil im, že D. je u babky a na stretnutie už

nepríde. Žalovaná uviedla, že toto stretnutie malo byť tiež podľa dohody pri škole, mal to byť kontakt D.
s otcom, prípadne ešte s jeho starým otcom, pričom ako s D. prichádzala ku škole, videla cudzie osobné
motorové vozdilo zn.PD XXXDA a keď boli v zornom poli auta, začalo toto auto cúvať smerom od nich.
Bolo to ešte pred 13.00. hod. do auta nevidela, nepoznala ho, dostala strach, lebo na ulici nikto nebol a
vnímala to tak, že toto auto cúva pred nimi z dôvodu, aby ona nezistila, kto v ňom sedí. Auto nasledovali,

lebo ešte nebolo 13.00 hod.. Dostala strach, vybrala mobil a začala si to auto natáčať. Z auta vystúpila
p.Z., vpredu sedela p. K.. P. Z. jej začala niečo hovoriť, ona bola vystresovaná, ale išla následne bez
nich na miesto určeného stretnutia. P. tam otec aj s dedom, aj p.K. a Z. a krátko na to prišli aj pracovníčky
z D. n.o P.. X. a U.. T.. Išlo o súkromné stretnutie otca s maloletým, žalovaná uviedla, ýe bola z týchto
všetkých ľudí „vykoľajená“ a jednoznačne mal strach aj syn. S poukazom aj na to, ako sa stretnutie

začalo konaním zo strany úradu práce. D. si sadol skrúšene na zem, hoci bolo chladné počasie. D.
nechala spolu so šiestimi vysokoškolsky - vzdelanými ľuďmi na kontakt s otcom. D. z areálu ihriska a
spolu s bratom Z. B. následne vycestovala mimo obec. O cca 14.25 hod. toho dňa jej prišla SMS od L..
X. v tom zmysle, či je D. s ňou, na čo jej odpísala, že je v G. v Prievidzi spolu bratom. Keď prišla domov,
išla k babke a D. tam bol. D. jej povedal, že otec sa počas kontaktu rozprával s pracovníčkami, jemu

sa nevenoval, jeho si nikto nevšímal, tak sa začal vzďaľovať a keď prišiel k plotu jednoducho cez tento
ušiel. Z obsahu správy z psychologického posúdenia z 7.12.2012 v spise sp. zn. 17Em/2/2012 vyplýva,
že otec mal v úmysle púšťať šarkana, prišiel na stretnutie aj so svojim otcom. Maloletý bol od začiatku
v odpore, sedel na studenej zemi, matkou nebol na styk riadne psychicky pripravený. Matka vyvolala v
úvode nepríjemnú atmosféru afektom voči vedúcej oddelenia, pričom na hlučný prejav matky maloletý

reagoval ešte horšie negativizmom a kontakt sa v tejto atmosfére nepodarilo otcovi nadviazať. Matka
pozitívne psychicky nepripraví maloletú osobu na stretnutie s otcom, dieťa je nastavené pri stretnutiach
do odporu voči vlastnému otcovi, čo môže v budúcnosti výrazne ovplyvniť formovanie jeho osobnosti.

K 24.11.2012 žalobca uviedol, že sa v stanovenom čase dostavil pred vchod bytovky, zvonil pri dverách

(čo má aj nafilmované), dvere zvonku boli zatvorené, čakal 15 minút a počas čakania mu otvorila dvere
suseda z bytovky, ktorá mu povedala , že žalovaná so synom nie je doma. Na čo kontaktoval políciu na
č.158, po čase sa dostavili, preverili, že dvere na byte nikto neotvára na zvonenie. Polícia ho vyzvala,
aby šiel s nimi na stanicu spísať záznam, šiel autom prvý, oni ho nasledovali a cestou zbadal matku s
Oliverom v obci. Zastal pri krajnici aj polícii toto oznámil. Vrátili sa späť pred bytovku, polícia o tom po

čase spísala záznam. Boli tam pred bytovkou s ním aj policajti. Žalovaná bola dotazovaná policajtom,
prečo nebola doma, na čo im ona vysvetľovala, že bola na inom mieste. Potom nechala D. samého,
boli tam aj s políciou. Policajt niečo spisoval. Žalobca medzi tým komunikoval s D., sadol si na lavičku
z boku bytovky, vybalil mu veci, čo mu priniesol. D. ako aj predchádzajúce stretnutia reagoval tak, že siodmietal od neho čokoľvek zobrať. Zostal s ním asi 10 minút a opäť ušiel do bytovky, kde bývala matka.
Aj počas tohto stretnutia mal celý čas na krku zavesený zapnutý diktafón a zo stretnutia odišiel bez
udania dôvodu. Dňa 23.11.2012 mu matka poslala SMS čo prišla z čísla telefónu, ktoré používa jej brat.

V nej mu navrhovala, aby nevycestoval na stretnutie, pretože babka je v nemocnici a údajne D. rozbolel
plombovaný zub. Na čo on odpísal, že príde a že sa na stretnutie s D. teší. Matkou udávané dôvody
už vtedy nepovažoval za také, pre ktoré by nemohol styk prebehnúť s poukazom aj na deň 24.11.2012,
kedy bola matka s D. vonku. Z dôvodu, že táto SMS prišla z telefónu, ktorý užíva brat žalovanej, nevedel,
či túto SMS má považovať za vierohodnú, obával sa zavádzajúceho konania zo strany brata žalovanej

a mal strach z toho, že ak sa na základe takejto SMS on nedostaví, bude následne spochybnená
pravdivosť tejto SMS. Žalovaná vo výpovedi uviedla, že otcovi poslala SMS dňa 23.11.2012 v znení
„Ahoj, naša babka je už týždeň nemocnici, teraz je v V. V. D. to zle znáša, večer plače, je užialený,
rozbolel ho aj plombovaný zub, preto by si zajtra sem nemusel cestovať, daj vedieť, či to akceptuješ. “
D. má so starou mamou veľmi blízky vzťah, bola zoperovaná a bol jej vložený kardiostimulátor, čo D. zle
znášal, že má babka takéto zdravotné ťažkosti. Ak mal žalobca pochybnosť, či je SMS myslená vážne

a je odosielaná od nej, mohol sa jej na to v ďalšej SMS opýtať, čo neurobil. Žalovaná si myslela, že
aj kontakt 24.11.2012 bude prebiehať pri základnej škole, kam so synom prišla pred 13.00hod., čakala
tam s ním 15 minút ale otec neprichádzal. Kontaktoval ju cez telefón brat z babkinho bytu, keď videl,
že pred jej vchodom je otec aj s policajtmi. Na čo ona zobrala D. a šli smerom k bytovke. Toto uviedla
aj policajtom, došlo k nedorozumeniu. Za prítomnosti hliadky potom D. nechala s otcom a odišla preč.

Policajti potom odišli a po krátkej chvíli prišiel D. asi do bytu k babke.

K 2.3.2013 žalobca vo výpovedi uviedol, že tomuto termínu prechádzalo pojednávanie na Okresnom

súde Prievidza 28.2.2013, kde bola matka upozornená sudkyňou, aby sa vzdala bráneniu styku otca
so synom a povzbudzovala syna do stretnutí. Tohto stretnutia sa jeho priateľka fyzicky nezúčastňovala,
nezasahovala do stretnutí a vždy ho čakala v aute. Syn aj matka boli oblečení podmienkam
zodpovedajúcim aktuálnemu počasiu pre pobyt vonku. Matka si nahrávala na diktafón celú komunikáciu.
D. zavesila na krk vždy zapnutý diktafón a takto nahrávala celú ich komunikáciu. Matka sa pri nich

nezdržala dlho, odišla niekde za bytovku. So synom strávil tak do 10 minút pred bytovkou, spravidla mu
vždy niečo doniesol, či to bolo nejaká sladkosť, nápoj alebo nejaká pozornosť, čím ho chcel zaujať a
nadviazať komunikáciu s ním. D. sa po 10 minútach niekde rozbehol poza bytovku, nasledoval ho, aby
vedel kde je, mal s ním vizuálny kontakt. X. ako prešiel cez potok na pole, kde ho čakala matka. Na čo
oni následne pokračovali popri potoku. U. odvádzala syna preč. Po cca 2 minútach usúdil, že keď pred

ním bežia, nemá zmysel ich takto prenasledovať, keď syn bol v opatere matky. Vrátil sa pred bytovku.
Priebeh tohto styku je zdokumentovaný na CD. Žalovaná k tomu uviedla, že je pravdou, že priviedla D.
na kontakt s otcom, pred uskutočnením tohto kontaktu mal žalobca rozhovor s pánom farárom, ktorý
je do celej tejto veci zainteresovaný, pretože istý čas kontakt otca s D. prebiehal na fare v r. 2012, pán
farár maloletého pozná. D. chodí miništrovať. Pred vchodom bytovky dieťa fyzicky odovzdala otcovi a

odišla preč na miestny cintorín, kde má pochovaných príbuzných, zapáliť sviečky, odkiaľ sa z cintorína
vracala cez pole, čo leží medzi cintorínom a záhradkárskou osadou. D. mal pred každým stretnutím
zdravotné problémy zo strachu a to bolesť brucha, bolesť hlavy, odmietal stretnutia s otcom, čo aj jasne
verbalizoval nielen predo ňou ale aj pred príbuznými. Z dôvodu strachu sa jej pred stretnutím opýtal, že
kde bude, keď sa stretne s otcom, na čo mu povedala, že pôjde na cintorín. D. ušiel od otca smerom k

cintorínu a stretli sme sa v záhradkárskej oblasti. Dieťa fyzicky nedržala za ruku, neodvádzala ho ako to
tvrdí žalobca, sama sa rozhodla ísť opačným smerom a dieťa ju len nasledovalo. Za ruku ho nedržala.
Ušiel preto, lebo odmietal kontakt s otcom, čo odmietal vždy a odmietal s ním akékoľvek aktivity s tým,
že jej vždy povedal: „ ty mama dobre vieš, prečo s ním nechcem ísť“. Zo zvukovo-obrazového záznamu
z č.l. 189 a č.l.279 je zrejmý pohyb žalovanej a maloletého D. po poli a ich nasledovanie žalobcom,

následne chôdza matky aj dieťaťa prešla do behu.

K skutočnostiam, odôvodňujúcim nárok na náhradu škody, žalobca vo svojej výpovedi na pojednávaní
ďalej uviedol, že pri stretnutiach so synom vždy vychádzal zo znenia rozsudku, mal si dieťa vyzdvihnúť v
miestetrvaléhobydliska,kamprišiel,zazvonil,lebonavchodovýchdveráchjeguľa,dieťavšaknaadrese

trvalého bydliska nikdy nevyzdvihol, vždy to bolo inde. Majiteľom osobného motorového vozidla zn. Ford
I. je jeho otec, od ktorého si auto požičiaval, on nie je vlastníkom motorového vozidla. Žalobca tvrdí, že
ním uvádzané termíny a ešte aj ďalšie (ktoré neuvádzal) boli zámerne marené matkou, aby sa stretnutia
neuskutočňovali, aby k obnoveniu stretávaniu sa otca so synom nikdy nedošlo. Vždy akceptoval všetkyrozhodnutia súdu, pokyny úradu práce. Dodržiaval všetky pokyny, ktoré mu boli udeľované počas
výchovného opatrenia. Znášal akýkoľvek nátlak, ktorý matka syna na neho vyvíjala, keď dochádzal
na tieto stretnutia. Tieto stretnutia ho stáli aj hodne času, kým precestoval jedným smerom zo Žiliny

do Zemianskych Kostolian 80 km, následne cestoval 80 km späť. Stálo ho to finančné prostriedky za
pohonné hmoty. Olivera sa snažiť motivovať rôznymi pozornosťami, či to boli čokolády, hračky, knihy,
ktoré mu nosil alebo veci do školy, aby ho motivoval k stretnutiam. Matka sa už v minulosti opakovane
vyjadrovala, aj s rodinou, že si neželá, aby sa so synom stretával. Keď mal zákaz styku, dedo dochádzal
za D., aby udržiaval s ním kontakt. D. bol veľmi spokojný, D. žalobca tiež navštívil v škôlke , bol voči

nemu veľmi ústretový, tešil sa z jeho návštevy a to už bolo v čase, keď mal byť údajne D. podľa tvrdení
matky zneužívaný. D. sa vôbec neprejavoval, že by mu bolo nejakým spôsobom ublížené, že by mal
dôvod odmietať jeho alebo odmietať jeho otca. Tým, že matka nedodržiavala stretnutia a to, čo jej bolo
uložené, prichádzala na stretnutia, alebo odovzdávala syna v prítomnosti ďalších rodinných príslušníkov,
nabádala D., aby si danú situáciu riešil sám ,,choď a vybav si to!“ napríklad. Nechával na stretnutí aj
priestor, aby D. sa mohol zabávať len s jeho otcom, bez jeho prítomnosti. D. sa nechcel ani s dedom

baviť, otočil sa mu chrbtom tak isto, ako sa otočil jemu. Matka robila obštrukcie, keď poukazoval, že
neodovzdáva dieťa, že ho nepripraví, keď mrzne, že ho privedie k vchodovým dverám len vo svetríku,
tak po nejakom čase začala robiť obštrukcie , dávala synovi vždy na krk na každé stretnutie diktafón.
D. si tento diktafón nechcel dať vypnúť ani si ho dať z krku dole. Vyplývalo to z toho, že to je príkaz od
matky. A syn potom nemal chuť na stretnutia, lebo bol pod dlhodobým vplyvom matky. Tento dlhodobý

vplyv matky a jej škodlivé konanie bolo aj popísané v znaleckých posudkoch a takisto na to upozorňoval
aj úrad práce aj ľudia, ktorí vykonávali výchovné opatrenie. Znalec konkrétne poukázal na to, že ďalšie
stretnutiamedziotcomasynombudúprebiehaťlenvtedy,keďmatkabudeposkytovaťsúčinnosť.Takisto
tam povedal, že dedo môže pôsobiť ako taký ,,stmelujúci“ článok medzi otcom a synom, obnoviť tieto
stretnutia pretože dedo sa stretával s D. v škôlke, takže toto puto ostalo nepretrhnuté. Žalovaná ani raz

neposkytla na stretnutiach nejakú dobrú vôľu.

Žalovaná vo svojej výpovedi žiadala, aby bolo vypočuté maloleté dieťa a to k svojmu stanovisku, k
svojmu postoju, k stretávaniu sa s otcom. Žiadala, aby súd zamietol žalobu žalobcu, pretože žalobca
neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že ona akými konkrétnymi vecami, správaním dieťa

nepripravila dostatočne. Žalobca to podľa nej nie je schopný preukázať, pretože psychická príprava
dieťaťa neprebieha v momente o 13.00 hod. ale pred tým, dieťa bolo riadne pripravené na styk po
materiálnej aj psychickej stránke. Dieťa vyjadrovalo svoje negatívne postoje a pocity, odmietanie,
zapchávalo si uši, rozkričalo sa, rozplakalo. K 22.1.2011 kde maloletý prišiel bez vetrovky, len to bolo
v jej psychickým silách chlapcovi vysvetliť, že musí prísť dole a tam otcovi povedať svoje stanovisko,

svoj názor, keď sa bojí a keď stretnutie odmieta. Ale on sa tak bál a bál sa, že ho odvedú policajti a
dajú ho otcovi a naloží ho niekto do auta a odíde s ním preč, preto si odmietol obliecť vetrovku. Je to
znova účelovo prekrucované, že nebol pripravený na styk. Žalovaná sa odvolala na súčasne platné,
aktuálne uznesenie Krajského súdu v Trenčíne č.k. 6CoP/26/2014-35 z 7.4.2014 a na jeho precízne
odôvodnenie. Uviedla, že tie dôvody na zákaz styku platili nepretržite po celú dobu od roku 2008.

11. Po právnej stráne súd vec posúdil podľa týchto ustanovení:

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na

zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 185 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhovaných dôkazov vykoná.

Podľa § 215 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.

12.V sporovom občianskom súdnom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak
povinnosť tvrdenia, jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne
nepriaznivého rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdeniaa povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní
povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazné bremeno
ako procesný inštitút v sporovom občianskom konaní spočíva v zodpovednosti sporovej strany za to, že

v konaní budú preukázané tie rozhodné skutočnosti, ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Ak neboli
preukázané tvrdenia strany, táto dôkazné bremeno neuniesla, čoho následkom je rozhodnutie súdu vo
veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť vo veci samej
aj v takých prípadoch, keď neboli preukázané určité skutočnosti, významné podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci.

13.Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov
na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer
účastníkov konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností,
ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena.

14.Predpokladmi zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka sú: a) porušenie právnej
povinnosti ( existencia protiprávneho úkonu ) , b) vznik škody ako majetkovej ujmy, c) existencia príčinnej
súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou a d) zavinenie toho, kto škodu svojim
protiprávnym úkonom spôsobil. Protiprávnosť úkonu spočíva v porušení právnej povinnosti teda vznik
rozporu medzi tým, ako osoba skutočne konala a tým, ako konať mala , aby splnila povinnosti jej uložené

právnym predpisom alebo inou právnou skutočnosťou. Toto protiprávne konanie musí byť poškodeným
preukázané, takisto ako vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti ako
príčinou vzniku škody a škodou, a jej rozsahom ako následkom týchto príčin.

15.Základným atribútom každej občiansko-právnej zodpovednosti za vzniknutú škodu sú porušenie

právnej povinnosti, existencia škody, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou.
Hlavným znakom všeobecnej zodpovednosti podľa cit. zákonného ustanovenia § 420 OZ je aj zavinenie,
ktoré sa predpokladá. Z tejto konštrukcie subjektívnej zodpovednosti vyplýva, že povinnosťou žalobcu
bolo preukázať existenciu a výšku škody, ako aj protiprávnosť konania žalovanej, teda porušenie
konkrétnej právnej povinnosti a príčinnú súvislosť medzi takýmto porušením a vzniknutou škodou.

16.Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná a
preto ju zamietol. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru, podľa ktorej, pokiaľ bol upravený styk rodiča,
ktorému dieťa nebolo zverené do výchovy a výživy tak, že je oprávnený sa s dieťaťom stýkať, je matka

dieťaťa povinná nahradiť otcovi škodu, ktorá mu vznikla tým, že otec vykonal jej zavinením zbytočnú
cestu za účelom prevzatia dieťaťa. Rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do výchovy, zodpovedá
za škodu vzniknutú druhému z rodičov v dôsledku zmarenia styku s dieťaťom aj vtedy, keď tohto
rodiča včas neinformoval o objektívnej prekážke (napr. ochorení dieťaťa) brániacemu uskutočneniu
styku s maloletým v stanovenej dobe. Ak žalobca v tomto konkrétnom prípade vyvodzoval porušenie

právnej povinnosti žalovanej od toho, že maloleté dieťa na styk žalovaná riadne nepripravila tak
po materiálnej stránke ani po psychickej stráne, bolo povinnosťou žalobcu súdu v konaní náležite
preukázať tieto tvrdenia, teda preukázať, že škodu žalovaná zapríčinila svojim konaní a správaním,
keď sa nikdy nezdržiavala na adrese, kde mala odovzdať dieťa, nikdy neupozornila syna, aby mu
odpovedal na pozdrav, vždy si nahrávala na mobil zamietavé stanoviská syna a potom stretnutie hneď

ukončila slovami ,,stačilo, ideme“ alebo len sa mĺkvo zvrtla do dverí, čo bol signál pre syna, že má odísť.
Dieťa nikdy po psychickej stráne na stretnutie nepripravila, nikdy ani náznakom neprejavila ústretovosť
a povzbudenie dieťaťa na stretnutie, napr. tým, že by akceptovala žalobcom opakovane navrhované
spoločné aktivity, sama takéto a podobné aktivity nikdy neprezentovala, vždy vystupovala proti žalobcovi
negatívne, keď sa snažil synovi prihovárať, agresívne mu skákala do reči, opovržlivo sa o ňom pred

synom vyjadrovala a poukazovala na sexuálne zneužívanie alebo mĺkvo stála a nechala voľný priebeh
zamietavým stanoviskám syna, ktoré si nahrávala. Keď sa syn voči nemu nevhodne fyzicky zachoval,
nikdy ho nenapomenula, nezakročila, nechala ho tak, nech sa pred ostatnými prejaví, že ho odmieta.
Hrubým a nevraživým spôsobom nabádala syna na stretnutie. Styk žalobcu so synom bol naposledy
upravený rozsudkom Okresného súdu Prievidza č.k. 13P/389/2008 - 238 dňa 28.10.2010 tak, že po

uplynutí doby jedného mesiaca po právoplatnosti rozsudku bol otec oprávnený sa s maloletým stretávať
každú sobotu v nepárnom týždni tak, že si o 13.00 hod. dieťa vyzdvihne pred bytom matky a dieťa jej
o 18.00 hod. opäť pred jej bytom vráti. V konaní nebolo sporné, že otec dieťaťa maloletého neprevzal
dieťa na určený styk ,,pred bytom matky“, pretože tomuto bránila objektívna prekážka týmto spôsobomsúdom určenej realizácie. Bolo preukázané ( zo zvukovo-obrazového záznamu), že vchod do bytovky,
v ktorej sa predmetný byt matky ( žalovanej) nachádzal bol z vonkajšej strany vchodových dverí do
bytovky opatrený ,,guľou“, čo žalobcovi vo väčšine prípadov objektívne znemožňovalo dostaviť sa

fyzicky pred byt matky v určený čas, čo potvrdil aj sám žalobca. Jednak teda z tohto dôvodu ako aj z
dôvodu, že žalovaná vizuálne pružnejšie reagovala na príchod žalobcu na styk z bytu svojej matky pre
jeho polohu ( na rozdiel od svojho bytu, v ktorom nemá zvonček ani výhľad na verejné priestranstvo)
a na tomto mieste sa aj fyzicky nachádzala spolu s maloletým Oliverom v čase styku, ktorý na adrese
bydliska starej matky aj prebiehal, súd dospel k tomu záveru, že takýmto konaním (kedy sa žalovaná

nenachádzala na určenom mieste styku) v konečnom dôsledku styk žalobcu s maloletým nezmarila, lebo
k faktickému, hoci len krátkotrvajúcemu styku žalobcu so synom napokon došlo (hoci v mieste bydliska
starej matky a nie matky maloletého dieťaťa ). Pokiaľ z vykonaného dokazovania, najmä zo správ úradu
práce a znaleckého posudku z iného súdneho konania vyplynuli konštatovania, že matka nevedie dieťa
k úspešnej realizácii styku s jeho otcom, súd udáva, že v konaní nebolo dostatočne preukázané, že v
konkrétne termíny (za zmarenie ktorých sa žalobca domáha škody) matka náležite na syna nevplývala,

keď maloletý sám vo svojej výpovedi v konaní o výkon rozhodnutia súdu vypovedal, že keby ho matka
neprehovára,dobrovoľnebynastyksotcomnešiel.Napriekreálnemudostaveniusažalobcunakontakty
so synom, napriek privedeniu syna žalovanou do vizuálnej dispozície žalobcu sa napokon súdom
určený styk alebo vôbec nezrealizoval ( podľa názoru súdu z dôvodov na strane maloletého a jeho
striktne odmietavého postoja k realizácii tohto styku), alebo ak sa aj zrealizoval, tak trval krátky čas

( 1-2 minúty, 10 minút, 15 minút, 40 minút ). Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, ktoré ho v
spore zaťažovalo, keď nepreukázal, že ten-ktorý konkrétny styk sa nerealizoval konaním a zavinením
žalovanej. Práve naopak, aj zo samotných zvukových a zvukovo-obrazových záznamov vyhotovených
samotnými stranami sporu je zrejmé, že to bol maloletý D., ktorý zakaždým styk s otcom odmietol, vylúčil
akúkoľvek možnosť trávenia času s otcom osamote, nechcel si od neho nič vziať a súdu vo svojom

výsluchu uviedol, že otca opakovane žiadal, aby za ním nechodil, lebo si to neželá. Z vykonaného
dokazovania mal súd preukázané, že maloletý počas styku na žalobcu reagoval pasívne, odmietal
akékoľvek jeho návrhy na spoločné aktivity a po krátkom čase z miesta styku bez ďalšieho vysvetlenia
ušiel ( či to bol vchod do bytovky, kancelária úradu práce, alebo školské ihrisko). Pokiaľ žalovaná počas
stykunaúradeprácekládlaprítomnýmpracovníkomúradupráceotázku,akomáprebiehaťpodľanichjej

príprava syna na styk s otcom, ani raz súd nezaevidoval z priložených záznamov zo strany úradu práce
inštrukciu resp. vysvetlenie, akým spôsobom má matka dieťa na styk náležite pripraviť, resp. ako sama
uviedla ,,donútiť“ svoje dieťa k styku s druhým rodičom, ak ono samotné tento styk z dôvodov, o ktorým
tvrdí, že sa reálne udiali, vehementne odmieta. V prípade ochorenia dieťaťa žalovaná o tejto objektívnej
prekážke žalobcu vopred informovala, čo žalobca potvrdil ( splnila tak všeobecnú prevenčnú povinnosť ),

napriek tomu sa žalobca na styk dostavil s odôvodnením, že sa obával zavádzania a nepravdivých
informácii zo strany žalovanej resp. jej brata. Žalobca v konaní nepreukázal dôvodnosť žaloby, keď
nepreukázal naplnenie zákonných predpokladov zodpovednosti žalovanej za vzniknutú škodu za
ním tvrdené zmarené kontakty so synom podľa § 420 Občianskeho zákonníka, teda nepreukázal, že
žalovaná porušila právnu povinnosť resp. existenciu protiprávneho úkonu z jej strany, b) vznik škody

ako majetkovej ujmy, c) existenciu príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom žalovanej ako škodcu
a vzniknutou škodou a za d) zavinenie žalovanej, teda že svojim protiprávnym úkonom spôsobila
žalobcovi škodu. O vzťah príčinnej súvislosti ide vtedy ak škoda vznikla následkom porušenia právnej
povinnosti škodcu či právom kvalifikovanej udalosti, teda ak je jeho konanie a škoda vo vzájomnom
vzťahu príčiny a následku a teda ak je doložené, že nebyť protiprávneho úkonu, ku škode by nedošlo.

Dôkazné bremeno o tom, že škoda nevnikla zavineným konaní spočíva na škodcovi, ktorý sa môže
zodpovednosti zbaviť preukázaní toho, že škodu nezavinil, čo žalovaná v konaní podľa súdu preukázala
takými skutkovými okolnosťami, že z nich možno urobiť spoľahlivý záver, že na škode nenesie vinu. Súd
zamietol ďalšie návrhy žalovanej na dokazovanie (najmä výsluch maloletého dieťaťa v konaní), keď ich
vykonávanie v konaní už považoval ako nadbytočné za stavu, že mal k rozhodnutiu vo veci samej v čase

zamietnutia týchto návrhov na ďalšie dokazovanie dostatočné zistený skutkový stav pre rozhodnutie
vo veci samej. Dôkazné bremeno preukázania porušenia povinnosti žalovanou v konaní spočívalo na
žalobcovi, keď žalovaná jeho tvrdenia rozporovala a namietala, že stretnutia syna so žalobcom ona
nikdy nezmarila. Vzhľadom na uvedené však žalobca v tomto sporovom konaní neuniesol dôkazné
bremeno, preto súd jeho žalobe z uvedeného dôvodu nemohol vyhovieť a žalobu zamietol. Na záver

súd dodáva, že pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie
uvedených predpokladov a pri neexistencii čo len jedného zo štyroch predpokladov vzniku všeobecnej
občianskoprávnej zodpovednosti podľa § 420 Občianskeho zákonníka, zodpovednosť za škodu nie je
daná. Do pozornosti je treba dať aj § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv apovinností vyplývajúcich z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do
práv a oprávnených záujmov a nesie byť v rozpore s dobrými mravmi.

17.O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 CSP Civilného sporového poriadku ( ďalej CSP)
tak, že súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania. V konaní bola v celom rozsahu úspešná
žalovaná, vznik trov konania žalovanej zo súdneho spisu však nevyplýva, ani nebol žalovanou tvrdený a
žalobca bol v konaní v celom rozsahu neúspešný, preto súd žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania
nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;
súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo

veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne

alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym
uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

Podľa § 376 ods.1 CMP ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže

oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.