Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, December 20, 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 36C/279/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7110222622
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 12. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Mazúrová

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7110222622.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Alenou Mazúrovou v spore žalobcu: Thorpe recovery, s.r.o., IČO:

46 662 324, so sídlom Radlinského 1716, Dolný Kubín, zast. JUDr. Peter Psotka, advokátom, so sídlom
Stráž 223, 960 01 Zvolen, proti žalovanému: V.. V. V., I.. XX.XX.XXXX, Z. G. XXX/XX, XXX XX N., o
zaplatenie 103,90 eur s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 103,90 Eur s 8,5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy
103,90 Eur od 18.6.2008 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu zamieta.

III. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu (SKP, k.s., IČO: 44 915 691, so sídlom Lazovná 64, 974 01 Banská
Bystrica, správca konkurznej podstaty úpadcu KFZ Sys, s.r.o. „v konkurze“, IČO: 36 814 148, so sídlom
Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo) žalobou, doručenou tunajšiemu súdu dňa 08.09.2010 domáhal
voči žalovanému zaplatenia sumy 103,90 Eur s 18,25 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 103,90
Eur od 18.6.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania, titulom porušenia povinnosti platiť riadne a včas
za poskytnuté služby elektronickej komunikácie žalovaným na základe zmluvy o pripojení uzatvorenej

medzi žalovaným a pôvodným právnym predchodcom žalobcu spol. Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763
469, ktorá dňa 09.6.2014 pohľadávku postúpila zmluvou o postúpení pohľadávok na spol. METIATON
KMCH, s.r.o., IČO: 35 952 989, so sídlom Hosťovce 217, 951 91 Hosťovce. Spol. METIATON KMCH,
s.r.o., IČO: 35 952 989, so sídlom Hosťovce 217, 951 91 Hosťovce zmluvou o postúpení pohľadávok
zo dňa 20.08.2010 postúpila pohľadávku žalovaného na právneho predchodcu žalobcu spol. KFZ Sys,
s.r.o. „v konkurze“, IČO: 36 814 148, so sídlom Košútska 1342, 925 21 Sládkovičovo.

2. Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 11.12.2012, č.k. 36C/279/2010-74 pripustil, aby z konania
vystúpil žalobca SKP, k.s., Lazovná 64, Banská Bystrica, IČO: 44 915 961, správca konkurznej podstaty
úpadcu KFZ Sys, s.r.o. v konkurze, Košútska 1342, Sládkovičovo, IČO: 36 814 148 a na jeho miesto
vstúpil ako žalobca Thorpe recovery, s.r.o., Radlinského 1716, Dolný Kubín, IČO: 46 662 324.

3. Žalobca označil nasledovné dôkazy: faktúra č. XXXXXXXXXX, Zmluva o pripojení č. XXXXXXXXXX,
Zmluvaopostúpenípohľadávokzodňa20.06.2012,Zmluvaopostúpenípohľadávokzodňa27.06.2012,

Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.08.2010, Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok zo
dňa 09.07.2010 s prílohou, Tarifa ST, a.s. na poskytovanie verejnej telefónnej služby VTS - časť B.4. Žalovaný považoval žalobu za predčasnú, neopodstatnenú a bezdôvodnú, pretože žalobca
nepreukázal oprávnenosť podania žaloby, nepredložil a nepreukázal zákonný postup predchádzajúci
podaniu žaloby, nepredložil súdu relevantné dôkazy preukazujúce vznik pohľadávky a konal v rozpore

s dobrými mravmi, keď nevybavil reklamáciu zo dňa 16.06.2008. Tvrdil, že Všeobecné podmienky
poskytovateľa ani Tarifa neboli súčasťou zmluvy.

5. Žalovaný označil nasledovné dôkazy: listina - Reklamácia vyúčtovania hovorov zo dňa 16.06.2008,
poštový peňažný poukaz U zo dňa 14.09.2007 na sumu 411,50 Sk, poštový peňažný poukaz U zo dňa

16.10.2007 na sumu 320,00 Sk, poštový peňažný poukaz U zo dňa 11.12.2007 na sumu 415,00 Sk,
poštový peňažný poukaz U zo dňa 12.12.2007 na sumu 370,00 Sk, poštový peňažný poukaz U zo dňa
15.01.2008 na sumu 320,00 Sk, poštový peňažný poukaz U zo dňa 12.02.2008 na sumu 360,00 Sk,
poštový peňažný poukaz U zo dňa 12.03.2008 na sumu 320,00 Sk, poštový peňažný poukaz U zo dňa
19.05.2008 na sumu 599,00 Sk, poštový peňažný poukaz U zo dňa 16.04.2008 na sumu 531,00 Sk,
poštový peňažný poukaz U zo dňa 17.07.2008 na sumu 370,00 Sk, poštový peňažný poukaz U zo dňa

19.08.2008 na sumu 324,50 Sk, poštový peňažný poukaz U zo dňa 13.09.2008 na sumu 320,00 Sk a
poštový peňažný poukaz U zo dňa 10.08.2007 na sumu 388,50 Sk.

6. Žalovaný navrhol vykonať nasledovné dôkazy: výsluch svedka W. K., R.. Y. Z. a administratívnej
pracovníčky poskytovateľa, ktorá mu odosielala poštou zmluvu o pripojení.

7. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 17.6.2011 uviedol, že žiadny právny predpis veriteľovi neukladá
povinnosť zaslať dlžníkovi pred podaním žaloby na súd výzvu na plnenie, resp. pokúsiť sa o zmier,
mal zato, že dostatočne konkretizoval právny titul vzniku pohľadávky. Ďalej uviedol, že reklamácia
žalovaného nebola právnym predchodcom žalobcu - poskytovateľom uznaná.

8.Napojednávanídňa07.02.2012žalovanýzotrvalnasvojichpredchádzajúcichvyjadreniachapredložil
súdu k nahliadnutiu oznámenie o výsledku prešetrenia reklamácie, z ktorej súd zistil, že reklamácia
nebola uznaná, pretože telefónna prípojka je bez závad, volania boli účtované v správnej výške bez
zistenia cudzieho zavinenia. Ďalej uviedol, že v tom období bol na služobnej ceste. V byte na G. XX,

v tom čase nikto nebýval.

9. Na pojednávaní dňa 20.12.2016 žalovaný poukázal na svoje písomné vyjadrenia k predmetu sporu,
mal zato, že je potrebné, aby sa v danej veci ozrejmilo, kto uvedené hovory uskutočnil a komu bolo
volané. Tvrdil, že on hovory neuskutočnil. Namietal, že pri uzatváraní zmluvy mu nebol odovzdaný ani

cenník ani zmluvné podmienky, za týmto účelom navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedkyne,
ktorá v tom čase pripravovala zmluvu. Ďalej súdu uviedol, že on z pevnej linky netelefonoval, túto
nevyužíval, resp. ak ju využíval, tak len čisto pre hovory so svojou matkou, poukázal na to, že bol
držiteľom mobilného telefónu, mal dva služobné telefóny, ktoré využíval na komunikáciu.

10. Súd mal za preukázané, že pôvodný právny predchodca žalobcu spol. Slovak Telekom, a.s., IČO:
35 763 469 a žalovaný uzatvorili dňa 07.04.2006 Zmluvu o pripojení v zmysle zák. č. 610/2003 Z.z., na
základe ktorej pôvodný právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému účastnícky program UNI20.
Žalovaný sa zaviazal dodržiavať zmluvné podmienky, najmä riadne a včas platiť odplatu za poskytnuté
služby. Pôvodný právny predchodca žalobcu spol. Slovak Telekom, a.s., IČO: 35 763 469 vystavil

žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX znejúcu na sumu 3.130,-Sk, t.j. 103,90 eur. Pohľadávka vo výške
103,90 eur voči žalovanému bola postupne zmluvami o postúpení pohľadávky postúpená na žalobcu.
Žalovaný za poskytnuté služby nezaplatil.

11. Spornou skutočnosťou medzi stranami sporu bolo tvrdenie žalovaného, že hovory v uvedenom

období on nevykonal. Poukázal na to, že bola ním z jeho strany podaná reklamácia, o čom predložil súdu
listinný dôkaz. Tvrdil, že v tom čase ani nebol v mieste bydliska, poukázal na to, že mal mať služobnú
cestu.

12. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov: faktúra č. XXXXXXXXXX,

Zmluva o pripojení č. XXXXXXXXXX, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.06.2012, Zmluva
o postúpení pohľadávok zo dňa 27.06.2012, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 20.08.2010,
Odovzdávací protokol o postúpení pohľadávok zo dňa 09.07.2010 s prílohou, Tarifa ST, a.s. na
poskytovanie verejnej telefónnej služby VTS - časť B, listina Reklamácia vyúčtovania hovorov zo dňa16.06.2008, poštové peňažné poukazy U, správa PPZ zo dňa 09.03.2012 s prílohou a výsluchom
žalovaného.

13. Podľa ust. § 42 ods. 1 písm. a) zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, podnik
má právo na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil
účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri
vyúčtovaní predplatených služieb.

14. Podľa ust. § 43 ods. 1 zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o pripojení
sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebný prístup k verejnej telefónnej sieti alebo k inej verejnej
sieti a sprístupniť súvisiace služby. Súčasťou zmluvy sú všeobecné podmienky a tarifa.

15. Podľa ust. § 149 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových

tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

16. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a
rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

17. Podľa ust. § 150 ods. 2 CSP, na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany
požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.

18. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa

považujú za nesporné.

19. Podľa ust. § 151 ods. 2 CSP, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo
vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

20. Podľa ust. § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

21. Podľa ust. § 185 CSP, súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

22. Podľa čl. 8 základných princípov CSP, strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité
pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti
a podľa pokynov súdu.

23. Podľa čl. 15 základných princípov CSP, dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy

v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon.

24. Podľa čl. 17 základných princípov CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie
prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a
neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.

25. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Strana sporu má jednak povinnosť tvrdenia,
jednak dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením v podobe vecne nepriaznivého
rozhodnutia nesie tá strana, ktorá tieto povinnosti nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou
označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ strana sporu nesplní povinnosť

tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa
rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia a že z
tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je
umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti
významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci (či už z dôvodu nečinnosti strany sporu, ktorá

nesplnila povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť
nemohla byť preukázaná vôbec).26. Ako to vyplýva aj z ustálenej judikatúry, okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti
tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá
upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena

(okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad
v konaní o zaplatenie dlhu z určitej zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia v tom, že
so žalovaným (dlžníkom) uzavrel zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že
žalovaný za toto plnenie neposkytol riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia
nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti; žalobcu zaťažuje dôkazné

bremeno preukázať uzavretie zmluvy a poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti
preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Žalovaný (dlžník) nie je
procesným subjektom, ktorého by sa vyššie spomenuté procesné povinnosti netýkali; pokiaľ sa chce v
konaní úspešne brániť, musí tvrdiť, že za poskytnuté plnenie zaplatil a na svoje tvrdenie musí označiť
dôkazy. Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena. Ide tu o rozdelenie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena medzi stranami sporu v závislosti na aktuálnom stave (priebehu) konania

a na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.

27. V danom prípade uzavretie zmluvy o pripojení potvrdil aj žalovaný (otázka uzavretia tejto zmluvy
nebola medzi nimi sporná). Žalobca na preukázanie svojho tvrdenia o poskytnutí plnenia predložil súdu
akodôkazfaktúru.Vtejtofaktúresújednotlivéplneniašpecifikovanéjednakpodľafakturačnéhoobdobia,

druhu, jednotkovej ceny, času a množstva. Preukazovať tvrdenia o nezaplatení za poskytnuté plnenia
nebolo treba, pretože žalovaný sám uviedol, že za toto zúčtované obdobie nezaplatil, t.j. skutočnosť,
že nedošlo k zaplateniu spornej sumy nebola sporná. S poukazom na vyššie uvedený stručný výklad o
bremene tvrdenia a bremene dôkazu možno konštatovať, že predložením týchto dokladov žalobca plnil
povinnosť strany sporu označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

28. Na druhej strane žalovaný, plniac svoju povinnosť tvrdenia, uvádzal, že plnenia podľa zmluvy o
pripojení mu nemohli byť poskytnuté, lebo koncové zariadenie v tom období ním využívané nebolo.
Žalovaný ale na preukázanie tohto svojho tvrdenia neoznačil žiadne relevantné dôkazy, t.j. nesplnil
svoju procesnú povinnosť označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazy, ktoré označil,

nepreukázali opak tvrdení žalobcu, pretože v konaní bolo preukázané, že reklamácia žalovaného
bola zo strany pôvodného právneho predchodcu žalobcu vybavená ako neuznaná, pričom šetrením
pôvodného právneho predchodcu žalobcu bolo zistené, že telefónna prípojka žalovaného je bez závad
a volania boli účtované v správnej výške v súlade s platnou tarifou pôvodného právneho predchodcu
ako poskytovateľa na poskytovanie verejnej telefónnej služby časť B. Taktiež zo strany pôvodného

právneho predchodcu žalobcu pri prešetrovaní reklamácie, nebolo zistené žiadne cudzie zavinenie
alebo napojenie na linku inou osobou, pričom bola prešetrovaná nielen funkčnosť telefónnej linky, ale
rovnako aj ústredne. Pôvodný právny predchodca žalobcu ako poskytovateľ pri prešetrovaní reklamácie
zároveň žalovanému uviedol, že funkčnosť telefónneho prístroja nebola preverená, nakoľko telefónny
aparát bol vo vlastníctve žalovaného. Tvrdenia žalovaného, že v čase uskutočňovania hovorov z dôvodu

absolvovania služobnej cesty ani nebol v mieste bydliska, sa v konaní nepotvrdili, nakoľko zo súdom
vyžiadaného dôkazu od zamestnávateľa žalovaného, bolo zistené, že v mesiaci máj 2008 žalovaný
nevykonal žiadnu služobnú cestu, ktorá by trvala dlhšie ako 8 hodín v danom pracovnom dni a za
ktorú by si účtoval stravné na základe príkazu na jej vykonanie. Takýto príkaz na vykonanie služobnej
cesty žalovanému vydaný nebol. Návrh žalovaného na stotožnenie osoby, ktorý vykonával hovory a

osôb, ktorým bolo volané z jeho telefónnej linky 055/6719754, nepovažoval súd za potrebný a účelný
z dôvodu, že nebol podporený žiadnym dôkazom zo strany žalovaného, tvrdiac, že tento dôkaz by mal
produkovať žalobca. Preto súd aj vzhľadom na hospodárnosť konania podľa čl. 17 základných princípov
CSP, zamietol návrhy na doplnenie dokazovania výsluchom svedkov W. K., R.. Y. Z. a administratívnej
pracovníčky pôvodného právneho predchodcu žalobcu, t.j. poskytovateľa, tak ako to bolo navrhnuté

žalovaným v písomnom podaní doručeným súdu dňa 25.3.2011.

29. Zhrnúc vyššie uvedené, mal súd zato, že bolo dostatočne preukázané vykonávanie hovorov zo
strany žalovaného v inkriminovanom období, za ktoré žalovaný doposiaľ neuhradil vystavenú faktúru.
Žalovaný žiadnymi hodnovernými listinnými dôkazmi nepreukázal svoje tvrdenia, tvrdiac, že dôkazné

bremeno je na žalobcovi.

30. Po vyhodnotení záverov vykonaného dokazovania jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach,
posúdiac ich podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení, dospel súd k záveru, že žalovaný dodnešného dňa žalobcovi nezaplatil poplatky za poskytnuté služby. Súd preto na základe výsledkov
vykonaného dokazovania a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami zaviazal žalovaného na
zaplatenie sumy 103,90 eura.

31. Vzťah medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným súd posúdil ako vzťah občianskoprávny.
Túto kvalifikáciu právneho vzťahu premietol potom aj do rozhodovania o majetkových sankciách za
omeškanie žalovaného s plnením jeho platobných povinností. Tým, že žalovaný riadne a včas si svoju
platobnú povinnosť nesplnil, dostal sa do omeškania a je povinný platiť úrok z omeškania, keďže jeho

zaplatenia sa žalobca domáhal. Žalobca žiadal úrok z omeškania v dohodnutej výške 18,25% ročne od
splatnosti každej faktúry až do zaplatenia fakturovanej ceny poskytnutých telekomunikačných služieb s
odkazom na ustanovenie časti IV. bod 6 Všeobecných podmienok a príslušné ustanovenia Obchodného
zákonníka.

32. Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní

je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka
popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku
úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

33. Podľa ustanovenia § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka, ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013, výška úrokov
z omeškania sa riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania po 31. januári
2013.

34. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.1.2009, výška úrokov z omeškania je o osem
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

35. Žalovaný nezaplatil faktúru riadne a včas, čím sa dostal do omeškania a žalobcovi tak v zmysle

ustanovení § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vznikol nárok na úroky z omeškania odo dňa
nasledujúceho po dni splatnosti faktúry. Nakoľko faktúra č. XXXXXXXXXX bola splatná k 17.06.2008,
vznikol žalobcovi nárok na úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti tejto faktúry.

36. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s citovaným ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995

Z.z.; základná úroková sadzba stanovenej ECB, platná k prvému dňu omeškania s plnením dlhu podľa
faktúry bola 0,50 %, výška úrokov z omeškania je teda o 8 percentuálnych bodov vyššia než úroková
sadzba, t.j. 8,50 % ročne. Preto súd žalobu v časti úrokov z omeškania, prevyšujúcej zákonný úrok, ako
nedôvodný zamietol.

37. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.

39. Žalobca si v konaní uplatnil nárok na zaplatenie sumy 103,90 eura a súd mu priznal sumu 103,90
eura. Žalobca tak bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, percentuálne vyjadrenej na 100 %. Z
uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b)
sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní

došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez
svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa tohto zákona, ak povinný dobrovoľne
nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie (§ 38 Exekučného poriadku).